Issuu on Google+

10 000 ks

Dvojtýždenník do domácností a firiem

Príloha

zdravie Ročník: III. číslo. 10/2013 Dátum vydania: 30. 5. 2013

Veľký Krtíš

Divadlo bez groša

Budujú plynovod

Andrea Oravcová

Výhra Veľkého Krtíša

str. 3 Veľkokrtíšske občianske združenie Divadlo bez groša, ktoré rozvíja činoherné umenie v našom regióne, má na konte ďalšiu zaujímavú divadelnú hru.

str. 5 Plynovod medzi Slovenskom a Maďarskom sa začal budovať na jar tohto roku a dokončený by mal byť v druhej polovici roka 2014.

str. 11 Úspešná basketbalistka, ktorá ako jedna z mála Sloveniek pôsobí v kvalitnej zahraničnej lige, poskytla Novinkám rozhovor.

str. 12 Po ťažkom zápase u lídra súťaže privítali baníci na domácej pôde Divín. Po výbornom úvode však museli na konci poriadne zabojovať, aby si výhru udržali.

NOC MÚZEÍ V MODROM KAMENI

Vystúpenie folklórnej skupiny Geľovianka.

Slovenské národné múzeum v spolupráci so Slovenskou národnou galériou a Zväzom múzeí na Slovensku každoročne pripravujú celoslovenské podujatie Noc múzeí a galérií. Tohtoročná Noc múzeí a galérií sa konala opäť v rámci celoeurópskeho podujatia Nuit des musées (NDM). Dvere múzeí a galérií zostávajú v túto noc otvorené pre zvedavcov do neskorých večerných a nočných hodín. V tomto roku sa do podujatia zapojilo opäť viac

ako 100 múzeí, galérií a iných kultúrnych inštitúcii na území celého Slovenska. Múzeum bábkarských kultúr a hračiek na hrade Modrý Kameň pripravilo na sobotu 18. mája bohatý program. Ten otvorila vernisáž výstavy Nový zákon na obrazoch v kaplnke na hrade, kde boli predstavené obrazy súčasných autorov, ako aj reštaurované obrazy. Deti si prišli na svoje pri Rozprávke o 7 kozliatkach, ktorú na nádvorí predstavilo bábkové divadlo. Slovenské ľudové piesne sa rozozneli na hradnom dvore vďaka folklórnemu súboru Geľovianka. Okrem piesní predviedli aj tradičné tance. Najmladší

účinkujúci osviežili program v absolventskom predstavení ZUŠ v Modrom Kameni. Predstavili sa malé baletky aj staršie tanečnice s vlastnou choreografiou. Hoci tá je nová, už s ňou získali viacero ocenení. Večerné nádvorie ponorené do tmy patrilo Divadlu bez groša a jeho najnovšej dráme Matka podľa predlohy Júliusa Barča Ivana. Okrem hlavného programu sa na hrade konali aj sprievodné podujatia ako napríklad možnosť zahrať si vlastné divadlo v tvorivej dielni, výroba hláv pre bábky „Prázdne hlavy“ či otvorená vyhliadková bašta s ukážkou historickej architektúry hradu a jej

premien v čase. V expozícii múzea organizátori pripravili rekonštrukciu života v kaštieli z roku 1771, kde účinkujúci v dobových kostýmoch v každej z hlavných miestností predstavili návštevníkom okrem postavy, ktorú reprezentvali aj dobové pomery či zariadenie kaštieľa, ktoré sa do dnešných dní nezachovalo. Noc múzeí do Modrého Kameňa priláka každoročne množstvo návštevníkov, ktorí sú odmenení bohatým programom a novými poznatkami či zážitkami. Text a foto: (ivk)


2

novinky

SPRAVODAJSTVO

PEČENÝ BÝK VO VEĽKOM KRTÍŠI

V OBCI ŽIHĽAVA DOBROVOĽNÍCI VYNOVILI MOST Most nad potokom Stará rieka pri obci Žihľava bol už dlhodobo v chátrajúcom stave. Keďže leží blízko obce, je miestom rôznych stretnutí alebo vychádzok miestnych obyvateľov s malými deťmi či so psíkmi. V letných horúčavách poskytuje prostredie potoka osvieženie a priestor pre relax. V rámci Týždňa optimizmu poskytla Nadácia Orange možnosť podporiť skrášlenie svojho prostredia. Bol to impulz pre miestnych dobrovoľníkov, ktorí sa

Sobota 18. mája priniesla možnosť spríjemniť si víkend na ochutnávke pečeného býka a degustácii vína v areáli spoločnosti Agro-Movino vo Veľkom Krtíši.

rozhodli pre renováciu mosta – jeho vyčistenie od nánosov, zbavenie hrdze a následné nafarbenie. Nadácia poskytla materiálne zabezpečenie a dobrovoľníci svoj volný čas a chuť zmeniť svoje okolie. Počas jedného dňa sa im podarilo zmeniť výzor mosta a prispieť ku skrášleniu svojho okolia. Snáď svojím činom inšpirujú k zveľaďovaniu prostredia aj ďalších ľudí. (ivk)

Na prípravu býka bolo použitých 40 druhov korenia, čo ocenil každý priaznivec kulinárstva. Počasie podujatiu prialo, a tak sa účastníci mohli zapojiť do množstva sprievodných podujatí. Súťažilo sa napríklad v ťahaní vína (v rámci súťaže len vody) do tekvičky či držaní vínového súdka na čas. O bohatý program mali postarané aj deti, pre ktoré bol pripravený nafukovací hrad a o ich pozornosť nemal núdzu ani Šašo Jašo, ktorý vyčaril úsmev na tvári nejedného z nich. Atmosféru dopĺňala živá ľudová hudba, pri ktorej si zanôtili milovníci folklóru. Výber z bohatého množstva vín bol návštevníkom k dispozícii v degustačnej miestnosti a v prípade záujmu nechýbala možnosť si zvolené víno aj zakúpiť za zvýhodnenú cenu. Hodnotenie vína odborníkmi mali návštevníci možnosť sledovať aj na praktických ukážkach. Stráviť sobotňajšie

popoludnie v príjemnom prostredí a vo veselej nálade využilo približne dvesto návštevníkov. Spoločnosť Agro-Movino patrí medzi bohato oceňovaných výrobcov slovenských vín, čo potvrdila tento mesiac

na prestížnej súťaži Concours Mondial de Bruxelles, kde získala so svojím vínom Rulandské biele, bobuľový výber 2011 striebornú medailu. Text a foto: (ivk)

OTVORENIE DNÍ AUGUSTA HORISLAVA ŠKULTÉTYHO Vo štvrtok 16. mája otvorili vo Veľkom Krtíši Dni Augusta Horislava Škultétyho – významného rodáka z Veľkého Krtíša, prvého riaditeľa Gymnázia v Revúcej, ktoré bolo zároveň prvým otvoreným gymnáziom na Slovensku. Táto osobnosť má v našom okrese veľkú úctu a aj tento rok mu bola vyjadrená položením kytice k jeho pamätníku pri kultúrnom dome. Na slávnostnom akte sa zúčastnili: Ladislav Jámbor, Ing Dalibor Surkoš – primátor mesta V. Krtíš a poslanec Banskobystrického samosprávneho kraja MUDR. Ondrej Kollár. O sprievodný program sa postaral Komorný spevácky zbor Nádej a v priestoroch knižnice sa konal historický seminár Matica Slovenská v kontexte slovenských národných dejín. Zakončením slávnostného aktu bola premiéra dokumentárneho filmu A. H. Škultéty 1819 – 1892. Posolstvo života a diela. Táto polhodinová snímka vzni-

kala približne tri roky a autori vycestovali po stopách svojho rodáka do Banskej Štiavnice či Revúcej. Snímka vznikla za účelom edukácie a šírenia povedomia o tomto zberateľovi a vydavateľovi ľudovej sloves-

nosti. Autori si zaslúžia obdiv za to, že dokázali vytvoriť takéto dielo v amatérskych podmienkach. V každom prípade si to náš rodák zaslúži. Text a foto: (ivk)


KULTÚRA

číslo 10/2013

3

DIVADLO BEZ GROŠA PREDSTAVUJE NOVÚ HRU Veľkokrtíšske občianske združenie Divadlo bez groša, ktoré rozvíja činoherné umenie v našom regióne, má na konte ďalšiu zaujímavú divadelnú hru pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby. Ide o drámu od Júliusa Barča Ivana s jednoduchým názvom Matka.

NVK 938/13

Dej sa odohráva v chudobnej baníckej chalúpke, kde matka čaká svojho syna Paľa vracajúceho sa z Ameriky. Druhý syn Jano ostal doma a po bratovom odchode sa dal dokopy s jeho milou Katkou. Medzi bratmi bol vždy napätý vzťah, ktorý sa návratom Paľa ešte stupňuje. Dej ponúka množstvo zvratov a prekvapení. Postupne sa odkrývajú charaktery postáv, kto-

ré sú vopred čitateľné, ale napriek tomu využívajú priestor na posun. Téma matky, ktorá znáša konflikt dvoch synov a hľadá optimálne riešenia každej situácie, je nadčasová. Réžie sa ujal Cyril Páriš a uznanie si zaslúži za herecké vedenie, ako aj odvahu predstaviť divákom zvyknutým na jednoduché komédie drámu. V minimalistickom poňatí sa svojej

úlohy zhostila Silvia Svákusová, autorka scény a kostýmov. Celkovému vyzneniu je to len na prospech a štylizované jednoduché kulisy dotvárajú vynikajúcu atmosféru a zapadajú aj do filozofie Divadla bez groša. Ako kulisy sa tvária aj vedľajšie postavy, ktoré ako sochy sedia na scéne, aby vstúpili do deja v pravý čas. Atmosféru dotvára živá hudba priamo z pódia v podaní Andreja Babiara. Naväčšie uznanie si ale zaslúži predstaviteľka hlavnej postavy Lenka Stanková. Jej podanie matky a jej psychického vývoja počas hry je presvedčivé, uveriteľné a diváka vtiahne do deja. Trošku za ňou zaostávali predstavitelia synov Rado Sýkora a Miloš Varga, hoci aj ich výkony sú stabilné a vzhľadom na predstavované charaktery aj presné. Premiéru Matky mohli diváci vidieť na Divadelných révach,

kde zožali úspech. Oficiálna „druhá“ premiéra pre verejnosť ale bola 9. mája v Kultúrnom dome vo Veľkom Krtíši. Okrem toho mohli Matku diváci vidieť v rámci Noci múzeí aj na hrade v Modrom Kameni a ďalšie predstavenia po okrese

sú v príprave. Divadlo bez groša spravilo odvážny krok. Predstaviť drámu publiku odchovanému na komédiách je síce riziko, ale v prípade Matky sa nie je čoho báť. (ivk), foto: archív divadla


novinky

TÉMA

AKO SA CHRÁNITE PRED SLNKOM?

ANKETA

4

Ľudová múdrosť hovorí, že kam nemôže slnko, tam musí ísť lekár. Opaľovanie je príjemné a spája sa väčšinou s dovolenkovým obdobím. Niekedy aj krátky pobyt na slnku môže spôsobiť nepríjemné spálenie pokožky. Medzi ďalšie riziká opaľovania patrí aj úpal, pri dlhodobom slnení aj rakovina kože a predčasné starnutie pokožky. Ako sa pred slnkom chránite vy? Radka, 21 rokov Pravidelne používam opaľovacie krémy, podľa toho, či sa opaľujem pri vode, alebo doma. Pred úpalom sa chránim pitím dostatočného množstva tekutín a striedavým pobytom v tieni.

OPAĽOVANIE BEZ BOLESTI A NÁSLEDKOV V zime nie sme vystavení takému veľkému UV žiareniu ako v lete. Napriek tomu sa na letné opaľovanie každý z nás teší. Prináša to však so sebou aj isté riziká. Pýtali sme sa dermatologičky MUDr. Tatiany Pavlusovej, ako si máme opaľovanie vychutnať bez nepríjemných prekvapení.

Viera, 55 rokov Predovšetkým sa natieram opaľovacím krémom s vysokým faktorom. Nemám rada ani hmyz, preto používam aj repelentný opaľovací krém. Pred opaľovaním jedávam betakarotén. Zvlášť si chránim znamienka. Po zime idem aj dva krát do solária, aby som sa nespálila. Eva, 49 rokov Požívam ochranný krém s faktorom šesť až desať. Viem, že nadmerné slnenie môže spôsobiť rakovinu pokožky. Osobne mám tmavší typ kože, preto som sa nikdy nespálila. Milan, 27 rokov V prvom rade používam pri opaľovaní krém. V týchto končinách podľa môjho názoru stačí ochranný faktor dvadsať. Dávam si pozor na znamienka, pokiaľ by niektoré sčernelo a začalo sa zväčšovať, je zle. Martina, 21 rokov Podľa mojich skúseností, ma slnko nezvykne spáliť ani pri dlhšom pobyte vonku. Používam krémy s nižším ochranným faktorom, okolo šestky. Andrea, 39 rokov Ja aj deti používame pri opaľovaní krémy. Máme svoju overenú značku, od niektorých dostali deti alergickú reakciu. Záleží to od toho, či sme na Slovensku, alebo pri mori. Pri spálení používam ako prvú pomoc panthenol. Ak ho nemám, pomôže aj studená kyslá smotana. Text a foto: (mha)

Pokožku je vhodné postupne opaľovať a používať ochranné krémy podľa fototypu pleti a podľa jej charakteru, či ide o suchú, mastnú, aknóznu pokožku, alebo pokožku s rozšírenými cievkami. Vyvinuté sú špeciálne typy opaľovacích prípravkov na kožu aj na pery, samozrejme aj pre detskú pokožku a zvlášť citlivú kožu. Je dobré používať ochranné oblečenie, pokrývku hlavy a slnečné okuliare.

V súčasnosti ľudia využívajú čoraz častejšie služby solárií, aby si svoju pokožku udržali pekne hnedú celoročne. Niektorí sa takto chcú len trošku opáliť, aby sa na dovolenke príliš nespálili. Je vhodné využívať solárium ako prípravu na leto? Najlepšie je prirodzená a postupná príprava na opaľovanie. Často pred dovolenkou pri mori poslúži ako príprava návšteva solária na niekoľko minút, hlavne ak daná osoba nemala čas sa adaptovať na slnečné lúče. Pri pravidelnom dlhodobom opaľovaní v soláriách koža začína starnúť. Už v mladom veku sa na nej môžu objaviť starecké zmeny prekancerózy až rakovina. Koža má pamäť a vplyv UV žiarenia sa skôr či neskôr na nej prejaví.

Koľko minút je najlepšie stráviť na slnku pri opaľovaní po prvýkrát?

Záleží to samozrejme od fototypu pleti a od toho ako často chodí človek von. Nezabúdajme, že slnečné žiarenie pôsobí aj cez oblaky a sklo, aj keď v menšej miere. Pokožka ľudí rozdeľujeme do šiestich fototypov, pričom do prvého patria ľudia, ktorí nemajú pigment. Na slnku sa rýchlo spália a nepigmentujú. Väčšina ľudí v našich končinách patrí do druhého, alebo tretieho typu. Na každom dobrom opaľovacom kréme je uvedený ochranný faktor. Na začiatku opaľovania sa zvyčajne používajú krémy s vyššími ochrannými faktormi, závisí to od fototypu pleti, od dĺžky pobytu na slnku, ale aj od zemepisného pásma, v ktorom sa človek nachádza. Na krémoch je označenie SPF. Je to faktor ochrany proti slnku. Čím je číslo vyššie, tým vyššia je ochrana proti slnečnému žiareniu. Od 1. 6. 2006 máme označenie ochranného faktora maximálne 50+.

Môžu sa malé deti do troch rokov opaľovať? Deti majú nedostatočne vyvinutý ochranný mechanizmus pred UV žiarením. Do dvoch mesiacov sa neodporúča žiadne slnenie od dvoch mesiacov do dvoch rokov, krátke slnenie. Najlepšie je použiť ochranný faktor 50+ s minerálnym filtrom. Nechránená koža počas prvých 15 rokov života predstavuje zvýšené riziko vzniku kožných nádorov. Je tenšia a citlivejšia. Až 80 % ce-

loživotnej expozície UV žiarenia človek absorbuje do 18 roku života.

Ako chrániť znamienka pred UV žiarením? Sú niektoré znamienka rizikovejšie ako iné? Pred opaľovaním je dobré dať si vyšetriť znamienka kožnému lekárovi, aby určil, ktoré sú rizikové a nie je ich vhodné opaľovať, resp. ich treba odstrániť. Niektorí ľudia radi siahajú po samoopaľovacích krémoch, tie však nevytvárajú v koži D3 vitamín. Často po ich aplikácii vznikajú nerovnomerné škvrny, ktoré sa postupne zmyjú alebo zlúpu.

Nejednému z nás sa už stalo, že po nádhernom slnečnom dni pri vode, sme večer jajkali pri obliekaní do pyžama. Čo máme robiť ak sa slníme príliš dlho? Najlepšie je predchádzať spáleniu, vhodným oblečením a prípravkami s ochrannými UV faktormi. Ak dôjde k spáleniu, treba kožu natierať hydratačným krémom, alebo kalciovou masťou. Pri výraznom spálení sa používajú kortikoidné prípravky. Je vhodné piť dostatok tekutín, poprípade použiť antihistaminiká. Naše staré mamy používali zábaly zo smotany, ktoré tiež premasťujú a utlmujú bolesť a pálenie kože. (mha), foto: TASR


SPRAVODAJSTVO

číslo 10/2013

5

NOVÝ PLYNOVOD PREPOJÍ SLOVENSKO S MAĎARSKOM Plynovod medzi Slovenskom a Maďarskom sa začal budovať na jar tohto roku a dokončený by mal byť v druhej polovici roka 2014. Prepravcom zemného plynu je firma Eustream. Slovensko je hlavnou vstupnou bránou pre ruský zemný plyn do Európskej únie. Vysokotlakový prepravný systém, prevádzkovaný spoločnosťou Eustream, je prepojený s hlavnými prepravnými trasami na Ukrajine, v Českej republike a v Rakúsku. Ročná prepravná kapacita je viac ako 90 miliárd metrov kubických plynu. Vyše 90 % prepravovaného objemu zemného plynu prúdi cez územie Slo-

venska ďalej do európskych krajín. Plynovodné prepojenie Slovenska a Maďarska spojí vysokotlakové prepravné systémy medzi Veľkými Zlievcami na slovenskej strane a maďarskou obcou Vecs��s na predmestí Budapešti. Plánovaný obojsmerný plynovod s ročnou kapacitou 5 miliárd kubických metrov bude mať dĺžku približne 115 kilometrov, z toho 96 kilometrov na území Maďarska a 19 kilometrov na sloven-

skom území. „Pre plánované prepojenie boli na začiatku projektu zvažované tri trasy, ktoré preskúmalo Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR v rámci posudzovania vplyvu výstavby plynovodu na životné prostredie. Z odporúčaných trás bola zvolená tá, ktorá je z hľadiska životného prostredia najlepšia. Je to zároveň najkratšia trasa plynovodu z troch posudzovaných. Na slovenskej strane sa výstavba plynovodného prepojenia realizuje v katastrálnych územiach celkovo deviatich obcí: Veľké Zlievce,

Malé Zlievce, Olováry, Glabušovce, Zombor, Kiarov, Želovce, Záhorce a Slovenské Ďarmoty,“ uviedol hovorca fi rmy Eustream Vahram Chuguryan. Stavebné práce na plynovodnom prepojení sa začali na jar tohto roka a výstavba by mala byť na slovenskom území ukončená v druhej polovici roka 2014. Očakávaný termín spustenia plynovodu do prevádzky je január 2015. Strategický význam projektu pre Slovensko spočíva aj v zabezpečení prístupu krajiny k plánovaným južným plynovodným koridorom alebo k LNG terminálu v Chorvátsku. Projekt

by mohol prispieť k európskej energetickej bezpečnosti a diverzifikácii prepravných trás. Medzištátne prepojenie prepravných sústav Slovenskej republiky a Maďarska je prioritou nielen pre Eustream a jeho maďarského partnera, ale aj pre národné vlády a Európsku komisiu. Plánovaná finančná podpora v rámci Európskeho energetického programu pre obnovu je 30 miliónov eur. Celkové očakávané investičné náklady prevyšujú sumu 170 miliónov eur, z toho na slovenskej strane asi 21 miliónov eur. Text a foto: (cor)

NAŠLI VEĽA PREDMETOV Z NEOLITU Najvzácnejšie archeologické nálezy na Slovensku v tomto roku našli pri Kiarove v okrese Veľký Krtíš. Výskum robili pri stavebných prácach na plynovode. Archeológovia pokladajú za najvýznamnejší objav hlavu hlineného psa. Archeologický výskum na trase plynovodu odkryl tri osady z obdobia neolitu. Nálezy pochádzajú z rokov 4700 – 4200 pred naším letopočtom. Prieskum realizu-

jú archeológovia od februára, predtým našli len podkovy a prvé sídliskové objekty vykopali iba pred troma týždňami. Odvtedy našli aj zásobovacie jamy, ktoré slúžili

na uskladnenie potravín. Keď už nespĺňali funkciu, zasypali ich odpadom. Práve v tom odpade sa archeológovia hrabali. „Našli sme keramiku, množstvo kamenných nástrojov a hlinené predmety. Najvzácnejšia je hlava psa, kríž a plastika ľudského tela,“ informoval vedúci výskumu Ján Beljak z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Oblasť pri Kiarove obývali ľudia z obdobia lengyelskej kultúry. Usadili sa tu, domestifikovali zvieratá, chovali ich a poľovali. Okrem keramických nálezov sa našli aj zvieracie kosti, čo budú môcť archeo-

lógovia využiť pri zhotovení jedálnička vtedajších ľudí. Všetky nálezy sa musia teraz umyť a konzervovať. Následne sa zadokumentujú a potom budú vystavené v múzeu na hrade Modrý Kameň.

Podľa Miroslava Škriečku z firmy Eustream, ktorá stojí za výstavbou plynovodu, práce objavom narušené nie sú a prebiehajú podľa plánu. Text a foto: (cor)


6

novinky

KULTÚRA

NAD BUDINOU ZNELI HELIGÓNKY Na okolí známe podujatie sa dočkalo okrúhleho výročia. Dvadsiaty ročník Heligóniek nad Budinou prilákal do malej dedinky v kopcoch mnoho interpretov a divákov. Kultúrny dom praskal vo švíkoch, a tí menej šťastní dnu nazerali len cez okná. Nápad usporiadať prehliadku heligónkarov pred mnohými rokmi dostal vtedajší starosta Budinej Milan Gábor, výborný spevák a muzikant, spolu s Máriou Ambrušovou. „Vedeli sme, že mnoho mužov hráva pri rodinných oslavách na heligónku. Takýmto spôsobom sme chceli ich hudbu dostať medzi ľudí,“ spomína Mária Ambrušová, riaditeľka Novohradského osvetového strediska. V zime roku 1993 sa konal prvý ročník podujatia. „Správa o tom sa rozletela veľmi rýchlo. Už prvé ročníky mali veľký úspech. Dnes si už Budinci bez tejto akcie nevedia predstaviť leto,“ hovorí Ambrušová.

„Pamätám si to celkom presne. Prvý ročník bol v zime, na Jozefa. Keď sme videli, že o akciu je veľký záujem, presunuli sme ju na leto. Chodím po mnohých prehliadkach podobného druhu, ale myslím si, že tá naša má najdružnejší charakter,“ uviedol Milan Gábor. Sám hrá od svojich štrnástich rokov. „Keď som počul prvýkrát zvuk heligónky, úplne ma očarila. Dovtedy som otravoval mamu, kým mi ju nekúpila, hoci sme boli veľmi chudobní,“ spomína heligónkar. Za život vystriedal mnoho nástrojov. Teraz ho to mrzí. „Mohol som si urobiť peknú zbierku,“ dodáva. K folklóru vedie aj syna

Juraj Krahulec z Detvy na heligónke nielen hrá, ale ich aj vyrába.

Obročníkovci z Kokavy nad Rimavicou. Sú spolu vďaka folklóru.

a vnuka, s ktorými pravidelne vystupuje.

Spoločné CD a kniha

Každé dva roky je prehliadka spojená so súťažou. Tento ročník prilákal tridsaťjeden heligónkarov, ktorí budú hrať a spievať. V priebehu budúceho roka sa plánuje s vydaním publikácie o tomto ojedinelom podujatí, ktoré má v regióne najdlhšiu tradíciu a dlhodobo prilákava najviac interpretov. "So všetkými interpretmi, ktorí sem prichádzajú dvadsať rokov, sme sa rozhodli nahrať spoločné CD,“ hovorí Anton Budinský, ktorý sa podujal na neľahkú úlohu. S nahrávaním piesní sa začne v auguste a septembri tohto roka. Milan Gábor stál pri zrode podujatia.

Vyrába heligónky

Anton Budinský zahral aj na zvončekoch.

Pán Juraj Krahulec z Detvy na heligónke nielen vynikajúco hrá, ale už dvanásť rokov sa venuje aj oprave a výrobe týchto nástrojov. Na heligónke hrá od trinástich rokov. K folklóru ho viedli rodičia. Prostredníctvom otca sa dostal k heligónke a radi si spolu zahrajú. Odkiaľ sa heligónka na Slovensku vzala? „Z Nemecka sa dostala do Čiech a odtiaľ na Slovensko. Počas devätnásteho a dvadsiateho storočia sa tu udomácnila, čoho dôkazom je aj toto podujatie,“ hovorí o histórii nástroja Juraj Krahulec. Kým v mestách v minulosti dominovali cimbalové kapely, na lazoch

a dedinách takúto možnosť nemali. „V minulosti boli typickým nástrojom pastierov a dedinčanov gajdy. Postupne ich nahrádzala heligónka, či harmonika,“ vysvetľuje Krahulec. Tento nástroj má však svoje hranice. Každá jedna heligónka má od výroby dané stupnice, v ktorých môže hrať. Záleží len na interpretovi ako nástroj zvládne. „Ak človek veľmi chce, naučí sa na heligónke hrať pomerne rýchlo,“ hovorí pán Juraj. Výrobcov je mnoho. Ktorý nástroj je najlepší? „Najlepšia heligónka je tá, ktorá je srdcu blízka. V prvom rade musí mať ľúbozvučný hlas,“ dodal výrobca.

Spojil ich folklór

Rodina Obročníkovcov prišla do Budinej z Kokavy nad Rimavicou. Evka a Patrik hrajú na heligónky. Zoznámili sa na folklórnom festivale Koliesko. „Vďaka folklóru sme sa dali dokopy a teraz už vystupujeme aj s naším synom Tomášom,“ hovorí Patrik Obročník. Podľa jeho slov nikdy dopredu presne nevedia, čo budú na vystúpení hrať. „Záleží to od nášho syna, ktorý je ešte malý a nie vždy si dá vysvetliť, že mama ide vystupovať,“ hovorí s úsmevom pani Evka. Text a foto: (mha)


Ä?Ă­slo 08/2013

zdravie

1

TÉMA

RoÄ?nĂ­k: I. Ä?Ă­slo. 02/2013 DĂĄtum vydania: 30. 5. 2013

6  Č— eh6 Č—  

KTORÉ CHOROBY NAJVIAC POSTIHUJĂš NAĹ U CHRBTICU? NajÄ?astejĹĄĂ­m ochorenĂ­m chrbtice je degenerĂĄcia. Chrbticu postihujĂş aj inĂŠ zmeny, naprĂ­klad Ăşrazy, zĂĄpalovĂŠ ochorenie, vrodenĂŠ chyby a nĂĄdorovĂŠ ochorenie. No percentuĂĄlne najviac zastĂşpenĂĄ je degenerĂĄcia, tak sa trochu naÂ Ĺˆu pozrime. Proces degenerĂĄcie chrbtice je jav Ăşplne prirodzenĂ˝, spojenĂ˝ s genetickĂ˝m kĂłdom starnutia vĹĄetkĂ˝ch naĹĄich systĂŠmov. Je veÄžmi zloĹžitĂŠ povedaĹĽ, ktorĂ˝ dej je prirodzenĂŠ starnutie a ktorĂ˝ patologickĂ˝. Proces poĹĄkodzovania prechĂĄdza postupne viacerĂ˝mi ĂşrovĹˆami. StarnutĂ­m sa postupne zniĹžuje vĂ˝mena ĹživĂ­n, tĂ˝m sa menĂ­ zloĹženie platniÄ?ky. NajdĂ´leĹžitejĹĄia je voda vo vnĂştri platniÄ?ky. Postupne sa zniĹžuje mnoĹžstvo vody v jadre, tzn. „vysychĂĄâ€œ, zniĹžuje sa jej pruĹžnosĹĽ platniÄ?ky a funkciu zaÄ?ne preberaĹĽ väzivovĂ˝ prstenec, Ä?iĹže okraj platniÄ?ky. NĂĄsledne v tomto prostredĂ­ vznikajĂş rĂ´zne veÄžkĂŠ trhliny, ĹĄtrbiny a dochĂĄdza k znĂ­Ĺženiu mechanickej odolnosti platniÄ?ky. DĂ´sledkom tohto deja je protrĂşzia a extrĂşzia. Ak by sme to mali vysvetliĹĽ laicky, naĹĄa platniÄ?ka je ako tlmiÄ? v aute, dokĂ˝m je povrch tlmiÄ?a hladkĂ˝ a tlmiÄ? je dostatoÄ?nĂŠ „mazanĂ˝â€œ, tak je vĹĄetko v poriadku. Ako nĂĄhle sa tlmiÄ? prestane mazaĹĽ, zaÄ?Ă­na sa jeho povrch meniĹĽ na drsnĂ˝, zaÄ?Ă­na korodovaĹĽ a uĹž nie je takĂ˝ odolnĂ˝ nĂĄrazom. VznikajĂş naÂ Ĺˆom rĂ´zne trhliny a praskliny. (obr. Ä?. 1)

pade uvoÄžnenia degenerovanej Ä?asti platniÄ?ky, jej prieniku do miechovej oblasti a tlaku na nervovĂŠ ĹĄtruktĂşry, ide o extrĂşziu disku.

ÄŒo je to tĂĄ protrĂşzia a extrĂşzia?

StenÄ?enie disku

Proces, pri ktorom sa mikrotraumatickĂ˝mi pohybmi a zaĹĽaĹžovanĂ­m obal medzistavcovej platniÄ?ky zaÄ?ne trhaĹĽ alebo praskne. Ak nastane vyklenutie vnĂştornej tekutiny s neporuĹĄenĂ­m obalov, ide o protrĂşziu disku. V prĂ­-

Vo svojich zĂĄznamoch od lekĂĄra si mĂ´Ĺžete nĂĄjsĹĽ aj vĂ˝raz ako je DDD, Ä?o to vlastne je? Tento vĂ˝raz je preloĹženĂ˝ z angliÄ?tiny a znamenĂĄ degenerĂĄcia medzistavcovej platniÄ?ky (degenerativ disc disease – DDD). DochĂĄdza k nej, keÄ? sa medzistavcovĂŠ platniÄ?ky opotrebujĂş Ä?i porania, toto

poťkodenie spôsobuje bolesż alebo obmedzuje v denných aktivitåch.

A Ä?o sa deje Ä?alej? Ak dokĂĄĹžete „rozchodiĹĽâ€œ extrĂşziu alebo protrĂşziu nastĂĄva Ä?alĹĄie postupnĂŠ poĹĄkodzovanie platniÄ?ky. Postupne nastĂĄva vytlaÄ?enie vnĂştornej tekutiny mimo priestor platniÄ?ky a  dĂ´jde k znĂ­Ĺženiu priestoru medzi stavcami. Toto sa nazĂ˝va osteochondrĂłza v tomto ĹĄtĂĄdiu vznikajĂş kostnĂŠ vĂ˝rastky (osteofyty) na okraji platniÄ?ky.

Normålny disk 3UHGVHGD2==D]GUDYãtüLYRW08'U5yEHUW5XVQiN3K' YSUDYRKRUH V0JU0DUtQRX6USRĖRYRXDGHĢPL

DegenerovanĂ˝ disk

Prolapa disku

Stavce sĂş pospĂĄjanĂŠ malĂ˝mi kÄşbikmi ak dĂ´jde k posunu v tĂ˝chto kÄşboch a zúŞeniu otvoru, cez  ktorĂ˝ prechĂĄdza mieĹĄny koreĹˆ, nastĂĄva spondylartrĂłza.

SpondylĂłza Extruzia disku

Je zaprĂ­Ä?inenĂĄ znĂ­ĹženĂ­m priestoru medzi stavcami, vznikom vĂ˝rastkov (osteofytov) na okraji platniÄ?ky. Na zĂĄklade tohto procesu nastĂĄvajĂş celkovĂŠ zmeny v stavbe stavca.

SpondylolistĂŠza ObrĂĄzok Ä?. 1

Tvorba kostných výrastkov

Je to stav, pri ktorom dochĂĄdza k naruĹĄeniu normĂĄlneho WYDUXFKUEWLFHDV~ĂžDVQHNMHM LQVWDELOLWH'{MGHNY\NÄŽ]QXWLHVWDYFD]SR]tFLHSULĂžRPGRchĂĄdza k posunu dvoch na seba QDGYl]XM~FLFKVWDYFRY7ODNRP

DegenerĂĄcia disku Prolaps disku Extruzia disku SequestrĂĄcia disku ObrĂĄzok Ä?. 2

na korene v priestoroch stavca dochådza k výrazným bolesWLDP REUÞ

Ako sa tieto hrĂ´zostraĹĄnĂŠ vĂ˝razy prejavujĂş sa doÄ?Ă­tate v Ä?alĹĄej Ä?asti. www.zdravachrbtica.sk


II

novinky

PRĂ?LOHA ZDRAVIE 02/2013

Č—Č—EČ—Ă˜ZDRAVĂ CHRBTICA „Seklo ma v krĂ­Ĺžoch“. Ak ste tĂşto krĂĄtku vetu sami v Şivote nevyslovili, patrĂ­te k tĂ˝m ĹĄĹĽastnejĹĄĂ­m. Dozaista ste ju vĹĄak uĹž minimĂĄlne vo svojom okolĂ­ niekoÄžkokrĂĄt poÄ?uli. To, Ĺže priestor medzi stavcami vypÄşĹˆajĂş platniÄ?ky patrĂ­ k informĂĄcii, ktorĂş ovlĂĄdame mnohĂ­. TĂ­ zdravo ĹžijĂşci veria Ĺže ich spĂ´sob ich Ĺživota nezradĂ­, tĂ­ nezdravo ĹžijĂşci sa moĹžnĂ˝mi rizikami nezapodievajĂş. AĹž kĂ˝m neprĂ­de ten Ä?as. ÄŒas, kedy sa povedzme na lĂ´Ĺžkach neurochirurgie nestretnĂş vedÄža seba zdravo ĹžijĂşci ĹĄportovec a nezdravo ĹžijĂşci, denne dvanĂĄsĹĽ hodĂ­n sediaci poÄ?Ă­taÄ?ovĂ˝ programĂĄtor... V chrbtici kaĹždĂŠho Ä?loveka nĂĄjdeme celkovo dvadsaĹĽtri chrupaviek, Äžudovo nazĂ˝vanĂ˝ch aj „platniÄ?ky“. PrvĂĄ sa nachĂĄdza medzi stavcami C2 a C3 a po-

slednĂĄ v priestore L5 a S1. Vedeli ste, Ĺže samotnĂŠ platniÄ?ky tvoria aĹž dvadsaĹĽ percent celkovej výťky vaĹĄej chrbtice? V koneÄ?nom dĂ´sledku, výťka celej chrbtice tvorĂ­ zväÄ?ĹĄa tretinu celkovej výťky Ä?loveka. Kto by si myslel, Ĺže ŞivotnosĹĽ tĂ˝chto „ťpeciĂĄlnych podloĹžiek“ je nekoneÄ?nĂĄ, hlboko sa mĂ˝li. Ak platniÄ?ku nazveme na chvĂ­Äžku tlmiÄ?, iste sa neurazĂ­. ÄŒo krok, to nĂĄraz; Ä?o skok, to nĂĄraz; Ä?o zohnutie sa, to nĂĄraz; Ä?o sedenie, to tlak a takto by sme mohli v uvĂĄdzanĂ­ prĂ­kladov pokraÄ?ovaĹĽ eĹĄte veÄžmi dlho. Pri kroku trpĂ­ i noha. Pri hĂĄdzanĂ­ lopty i ruka. AvĹĄak pri akejkoÄžvek Ä?innosti trpia vĹždy aj platniÄ?ky. Tlmia nĂĄrazy. KĂ˝m sme mladĂ­, vydrĹžia viac. ÄŒĂ­m sme starĹĄĂ­, tĂ˝m vydrĹžia menej. OpotrebĂşvajĂş sa prirodzene, avĹĄak je len na nĂĄs, ako rĂ˝chlo im dovolĂ­me opotrebovaĹĽ sa. BohuĹžiaÄž, ich poĹĄkodenie je nezvratnĂŠ, a tak to, Ä?o zanedbĂĄme, uĹž nedobehneme.

Na dĂ´vaĹžok, pamätajĂş si vĹĄetko. KaĹždĂ˝ jeden nĂĄraz. Aby sme tĂ˝m naĹĄim platniÄ?kĂĄm pomohli, dĂ´leĹžitĂŠ je sprĂĄvne vybudovanie svalovĂŠho korzetu. V praxi to znamenĂĄ jednoduchĂş pouÄ?ku. Ak naĹĄu chrbticu podrĹžia pri zĂĄĹĽaĹži svaly, o to menej budeme namĂĄhaĹĽ platniÄ?ky. O Ä?o menej budeme namĂĄhaĹĽ platniÄ?ky, o to dlhĹĄie budeme ĹžiĹĽ plnohodnotnĂ˝ Ĺživot bez bolestĂ­.

Janka, 45 rokov: Som bĂ˝vala aktĂ­vna ĹĄportovkyĹˆa, ako sa hovorĂ­ ĹĄportom k trvalej invalidite. Tak nejako som dopadla aj ja. UĹž niekoÄžko rokov trpĂ­m na bolesti chrbtice, ale takĂŠ silnĂŠ, Ĺže niekedy nedokĂĄĹžem vstaĹĽ z postele. To, Ĺže nemĂ´Ĺžem ĹĄportovaĹĽ ma veÄžmi trĂĄpi. Chcela by som vedieĹĽ, akĂŠ ĹĄporty by som mohla robiĹĽ, keÄ? mĂĄm takzvanĂŠ lepĹĄie dni.

OdpoveÄ?: KrĂĄsna veta „ ĹĄportom k trvalej invalidite“ viac ako Ä?astejĹĄie tĂĄto veta platĂ­. Je veÄža ĹĄportov, ktorĂŠ mĂ´Ĺžete, ale vĹĄetko treba s rozumom a po bolesĹĽ. Z tĂ˝ch najvhodnejĹĄĂ­ch na chrbticu je urÄ?ite plĂĄvanie, bicyklovanie, nordic walking, tak isto mĂ´Ĺžete robiĹĽ aj beĹžkovanie, nenĂĄroÄ?nĂş turistiku. Z tĂ˝ch trochu extrĂŠmnych ĹĄportov sĂş kolieskovĂŠ korÄ?ule, prĂ­padne aj tanec. No asi si poviete „to Ä?o sĂş za suchĂŠ ĹĄporty“, aj keÄ? pocit adrenalĂ­nu pri nich moc nezaĹžijete, ale za to si veÄžmi neublĂ­Ĺžite.

Alena z KoĹĄĂ­c: Prajem prĂ­jemnĂ˝ deĹˆ. V minulosti som absolvovala operĂĄciu chrbtice, konkrĂŠtne platniÄ?iek v priestoroch L4/L5. KeÄ?Ĺže mĂĄm sedavĂş prĂĄcu a na aktĂ­vnejĹĄĂ­ pohyb nie je moc Ä?asu, rada by som sa opĂ˝tala, Ä?i existuje zdravotnĂĄ pomĂ´cka, ktorĂĄ skutoÄ?ne zlepĹĄuje polohu drĹžania tela

pri sedenĂ­ a zĂĄroveĹˆ aktĂ­vne pomĂĄha pri bolestiach chrbtice. Za vaĹĄu odpoveÄ? vopred Ä?akujem. OdpoveÄ?: PokiaÄž ide o sedavĂş prĂĄcu, tĂĄ sama osebe je akĂ˝msi prvĂ˝m krokom k bolestiam. Iba mĂĄlo ÄžudĂ­ dbĂĄ na sprĂĄvne drĹžanie tela pri sedenĂ­, navyĹĄe ak stoliÄ?ka, ktorĂş v prĂĄci pouŞívajĂş nevyhovuje ani v najmenĹĄom. ObdobnĂŠ je to aj pri dlhodobom ĹĄofĂŠrovanĂ­. V prvom rade musĂ­me povedaĹĽ jedno. ZĂĄsadnĂ˝ rozdiel pri sedenĂ­ spoÄ?Ă­va v tom Ä?i „realizujeme“ statickĂ˝ sed, alebo dynamicky sed. Pre zrozumiteÄžnejĹĄie vyjadrenie tĂ˝chto spojenĂ­, ak uĹž to mĂĄme povedaĹĽ laicky, je rozdiel ak Ä?lovek sedĂ­ povedzme na obyÄ?ajnej stoliÄ?ke a rozdiel je ak sedĂ­ na stoliÄ?ke, na ktorej mĂĄ poloĹženĂş dynamickĂş podloĹžku. PrincĂ­p dynamickej podloĹžky spoÄ?Ă­va vo vzduchovej vĂ˝plni, kto-


novinky

PRĂ?LOHA ZDRAVIE 02/2013

U Č—  WĂ– Č—  'WĂ•Ă•Ă•

Č—U   Č— Č—Ă˜

Ýȗȗ Ȗ ȗÕ

NVK 972/13

rĂĄ Ä?loveka pri sedenĂ­ nĂşti udrĹžiavaĹĽ telo v rovnovĂĄhe. NeustĂĄlym pruĹženĂ­m a nĂĄslednĂ˝m pohybom sĂş teda odÄžahÄ?ovanĂŠ medzistavcovĂŠ platniÄ?ky. TĂ˝m nevznikĂĄ sĂşstavnĂ˝ tlak na rovnakĂŠ miesta väzovĂŠho prstenca a zmenĹĄuje sa riziko vzniku hernĂĄcii – poĹĄkodenie platniÄ?iek. Pre ideĂĄlnu zmenu sedenia odporĂşÄ?ame pouĹžiĹĽ rehabilitaÄ?nĂş podloĹžku, tzv. Fit vankúť. PouŞívanie tohto vankúťa nielen u dospelĂ˝ch ÄžudĂ­, ale aj u detĂ­ zabezpeÄ?uje sprĂĄvne drĹžanie tela, posilĹˆuje svalovĂ˝ korzet chrbtice, ale tieĹž svalstvo panvovĂŠho dna. TĂ˝m dokĂĄĹžeme znĂ­ĹžiĹĽ nĂĄstup degeneratĂ­vnych zmien na chrbtici, medzistavcovĂ˝ch platniÄ?kĂĄch a preventĂ­vne znĂ­Ĺžime samotnĂş bolesĹĽ chrbtice. Fit vankúť je vynikajĂşci pri existujĂşcich zdravotnĂ˝ch problĂŠmoch, ale tieĹž ako preventĂ­vna pomĂ´cka, vÄ?aka ktorej predĂ­deme

III

Presne v tomto duchu sa nieslo prvomĂĄjovĂŠ dopoludnie v jednom ruĹžomberskom fitnescentre, kde sa za úÄ?elom nafilmovania cviÄ?ebnĂ˝ch zostĂĄv pre deti stretli zĂĄstupcovia OZ Za zdravĹĄĂ­ Ĺživot, spolu s predsedom zdruĹženia MUDr. RĂłbertom RusnĂĄkom, PhD. a samozrejme deti. Za kamerami stĂĄli tento krĂĄt profesionĂĄli zo spoloÄ?nosti SHOTPRO...

povedzme aj vami popisovanĂ˝m problĂŠmom. Viac o samotnom produkte sa dozviete na webovej strĂĄnke www.fitvankus.sk, kde si ho zĂĄroveĹˆ mĂ´Ĺžete aj objednaĹĽ. Na dĂ´vaĹžok, tĂşto zdravotnĂ­cku pomĂ´cku vĂĄm mĂ´Ĺže predpĂ­saĹĽ aj vĂĄĹĄ odbornĂ˝ lekĂĄr. Fit vankúť je slovenskĂ˝ vĂ˝robok svetovĂ˝ch parametrov. Je dodĂĄvanĂ˝ spolu so ťpeciĂĄlnym cviÄ?ebnĂ˝m programom, vyvinutĂ˝m fyzioterapeutmi.

www.zdravachrbtica.sk

Prioritou Ä?Ă­slo jeden tohto zdruĹženia je chrbtica a jej zdravĂ˝ vĂ˝vin. BohuĹžiaÄž, iba mĂĄlo nĂĄs „dospelĂĄkov“ si uvedomuje, akĂ˝ vĂ˝znam mĂĄ prevencia a Ä?Ă­sla hovoriace o tisĂ­coch detĂ­ s poĹĄkodenou chrbticou sĂş alarmujĂşce. NesprĂĄvne nĂĄvyky detĂ­, nesprĂĄvne cviÄ?ebnĂŠ zostavy v ťkolĂĄch, nesprĂĄvne sedenie pri uÄ?enĂ­, to vĹĄetko sĂş iba Ä?riepky mozaiky, ktorĂĄ vo finĂĄle vedie k poĹĄkodeniu zdravia. PoĹĄkodenie je nĂĄsledne neraz natoÄžko vĂĄĹžne, Ĺže ťportovĂ˝ lekĂĄr zakĂĄĹže mnohĂ˝m deĹĽom naprĂ­klad vrcholovĂ˝ ĹĄport. ProblĂŠmom vĹĄak odrazu mĂ´Ĺže byĹĽ aj futbal na ihrisku pred domom, Ä?i obyÄ?ajnĂŠ bicyklovanie... Pritom staÄ?Ă­ iba venovaĹĽ sa sami

sebe a to pĂĄr minĂşt denne. O tom, Ĺže je to skutoÄ?ne jednoduchĂŠ, sme sa presvedÄ?ili sami na vlastnĂŠ oÄ?i a obyÄ?ajnĂĄ fit lopta mala a mĂĄ odrazu väÄ?ĹĄĂ­ ĂşÄ?inok ako akĂŠkoÄžvek lieky. Deti aj napriek horĂşÄ?ave, ktorĂĄ v tento deĹˆ kraÄžovala mestu na Liptove vzali svoju prĂĄcu skutoÄ?ne poctivo a jednotlivĂŠ sĂŠrie cvikov pod vedenĂ­m skĂşsenej inĹĄtruktorky zvlĂĄdli na vĂ˝bornĂş. Za zamyslenie stojĂ­ azda aj fakt, Ĺže celĂĄ cviÄ?ebnĂĄ zostava je pri normĂĄlnom tempe zvlĂĄdnutĂĄ za pĂĄr minĂşt. Bolo by teda vynikajĂşce, ak by si ju osvojili nielen rodiÄ?ia, ale i uÄ?iteÄžky v materskĂ˝ch, Ä?i zĂĄkladnĂ˝ch ĹĄkolĂĄch. Nakoniec, prĂĄve za tĂ˝mto ĂşÄ?elom bolo toto nĂĄuÄ?nĂŠ DVD

filmovanĂŠ. Kvalitne a hlavne pravidelne odcviÄ?enĂĄ zostava mĂĄ za nĂĄsledok zdravĂ˝ vĂ˝vin chrbtice. Nepochybujeme ani na moment, Ĺže vĂĄm zdravie vaĹĄich detĂ­ leŞí na srdci azda najviac. SkĂşste ich teda formou hry zapojiĹĽ do sveta zdravĂŠho cviÄ?enia, hoci uĹž zajtra. Verte nĂĄm, vrĂĄtia vĂĄm to svojĂ­m ĹĄĹĽastnĂ˝m Ăşsmevom. NemĂ´Ĺžete totiĹž urobiĹĽ niÄ? lepĹĄie, ako vypraviĹĽ ich v dospelosti do Şivota zdravĂ˝ch. OboznĂĄmiĹĽ sa bliŞťie s tĂ˝mto DVD mĂ´Ĺžete na adrese www.zdravachrbtica.sk, kde si ho zĂĄroveĹˆ mĂ´Ĺžete aj objednaĹĽ.

www.zdravachrbtica.sk


IV

novinky

PRĂ?LOHA ZDRAVIE 02/2013

 'Č—

BolĂ­ vĂĄs krÄ?nĂĄ chrbtica? Dlho sedĂ­te a keÄ? sa zdvihnete zasiahne vĂĄs vystreÄžujĂşca bolesĹĽ do krku, hlavy a medzi lopatky? Ak toto veÄžmi dobre poznĂĄte, skĂşste aspoĹˆ trochu tĂ˝mto stavom predchĂĄdzaĹĽ. PrinĂĄĹĄame vĂĄm zostavu cvikov na krÄ?nĂş chrbticu.

Cvik 1

CieÄžom cviku je nĂĄcvik vzpriamenĂŠho sedu, uvoÄžnenie svalov v napätĂ­ a aktivĂĄcia svalov v útlme. Sed na stoliÄ?ke, DK pokrÄ?enĂŠ na ťírku bokov, celĂŠ chodidlĂĄ ObrĂĄzok Ä?. 1A na zemi. ChrbĂĄt vystretĂ˝, vyĹĽahujeme sa ku stropu, Ä?Ă­m docielime miernu trakciu celej chrbtice. Zasunieme bradu, akoby sme ju chceli dostaĹĽ do úrovne s ramenami. RamenĂĄ uvoÄžnĂ­me a spolu s lopatkami ich pritiahneme dozadu ku chrbtici a dolu – lopatky pritiahneme do pĂ­smenka „V“. Ruky sĂş vedÄža tela, mierne ich priĹĽahujeme dolu k zemi. Stiahneme bruĹĄnĂŠ svaly a podsadĂ­me panvu. V tejto polohe sa snaŞíme zotrvaĹĽ a voÄžne dĂ˝chaĹĽ. (obr. Ä?. 1A)

Cvik 2

CieÄžom cviku je uvoÄžnenie ObrĂĄzok ObrĂĄzok Ä?. 2A Ä?. 2B lopatky a ramenĂĄ. V  polohe zotr vĂĄme. Pri  nĂĄdychu vytiahneme ramenĂĄ k  uĹĄiam a  nĂĄsledne pri vĂ˝dychu ramenĂĄ uvoÄžnĂ­me a spolu s HK ich ĹĽahĂĄme dolu, akoby sme sa konÄ?ekmi prstov chceli dotknúż zeme. V tejto polohe vydrŞíme niekoÄžko sekĂşnd. (obr. Ä?. 2A a obr. Ä?. 2B)

ObrĂĄzok Ä?. 3A

ObrĂĄzok Ä?. 3B

ObrĂĄzok Ä?. 3C

Cvik 3

CieÄžom cviku je uvoÄžnenie krÄ?nej chrbtice a natiahnutie ĹĄije. UdrĹžujeme polohu ako pri cviku 1. OtoÄ?Ă­me hlavu a pozrieme sa na jedno rameno (obr. Ä?. 3A). NadĂ˝chneme sa a pri vĂ˝dychu robĂ­me polkruh bradou po hrudnĂ­ku (obr. Ä?. 3B) a pozrieme na druhĂŠ rameno (obr. Ä?. 3C). Striedame strany. Pri pohybe cĂ­time mierny ĹĽah ĹĄije. NecviÄ?Ă­me cez bolesĹĽ.

Za żaĹžko postihnutĂş osobu sa povaĹžuje osoba s mierou funkÄ?nej poruchy vyĹĄĹĄou ako 50 percent. Tak takto nejako hlĂĄsa hlavnĂş podmienku zĂĄkon. Aby sme vĂĄm uÄžahÄ?ili tĂĄpanie, prinĂĄĹĄame vĂĄm cennĂŠ informĂĄcie o tom, kto mĂĄ nĂĄrok na zĂ­skanie preukazu ZŤP, akĂŠ sĂş jeho vĂ˝hody a tieĹž akĂş procedĂşru budete musieĹĽ podstĂşpiĹĽ pre jeho zĂ­skanie. V prvom rade je potrebnĂŠ povedaĹĽ jeden dĂ´leĹžitĂ˝ fakt. Priznanie, Ä?i nepriznanie invalidnĂŠho dĂ´chodku nemĂĄ nijakĂ˝ vplyv pre zĂ­skanie ĹĄtatĂştu ZŤP. MnohĂ­ Äžudia sa mylne domnievajĂş, Ĺže preukaz ZŤP zĂ­skajĂş automaticky pri priznanĂ­ invalidnĂŠho dĂ´chodku (Ä?alej len ID). Faktom vĹĄak je, Ĺže ID priznĂĄva SociĂĄlna poisĹĽovĹˆa a ZŤP priznĂĄva komisia Ăšradu prĂĄce sociĂĄlnych vecĂ­ a rodiny (Ä?alej len ĂšPSVaR). V praxi to teda vyzerĂĄ tak, Ĺže ten, kto mĂĄ priznanĂ˝ ID, nemusĂ­ maĹĽ automaticky nĂĄrok aj na ZŤP. Rovnako tak preukaz ZŤP mĂ´Ĺže zĂ­skaĹĽ aj obÄ?an, ktorĂŠmu ID nebol priznanĂ˝. Ide o dve Ăşplne samostatnĂŠ a odliĹĄnĂŠ konania. Obe inĹĄtitĂşcie pouŞívajĂş pri hodnotenĂ­ a posudzovanĂ­ zdravotnĂŠho stavu inĂŠ kritĂŠriĂĄ, a tak povedzme ako prĂ­klad, Ä?lovek s ID 45 % mĂ´Ĺže zĂ­skaĹĽ preukaz ZŤP s posudkovĂ˝m stanoviskom 60 % a naopak, Ä?lovek s ID 60 % nemusĂ­ splniĹĽ pri posudzovanĂ­ na ÚPSVaR ani podmienku o miere funkÄ?nej poruchy minimĂĄlne 50 %. O tom, Ä?i mĂĄte alebo nemĂĄte nĂĄrok na ZŤP, rozhoduje posudkovĂ˝ lekĂĄr na zĂĄklade vaĹĄich lekĂĄrskych nĂĄlezov v zdravotnej dokumentĂĄcii. O vydanie preukazu ZŤP teda musĂ­te poĹžiadaĹĽ na ÚPSVaR v mieste vĂĄĹĄho bydliska. V prĂ­sluĹĄnej kancelĂĄrii vĂĄm pracovnĂ­k ĂšPSVaR vydĂĄ tlaÄ?ivĂĄ pre lekĂĄra, spĂ­ĹĄe s vami ĹžiadosĹĽ o priznanie ĹĄtatĂştu ZŤP a nasmeruje vĂĄs k Ä?alĹĄĂ­m krokom. Po doruÄ?enĂ­ potvrdenĂ­ od lekĂĄra vĂĄm komisia na zĂĄklade posudku od posudkovĂŠho lekĂĄra ĹĄtatĂşt priznĂĄ alebo nepriznĂĄ. Komisia na ÚPSVaR ĹĄtandardne zasadĂĄ a rozhoduje bez vaĹĄej prĂ­tomnosti. Zo zĂĄkona vĹĄak mĂĄte nĂĄrok pri podĂĄvanĂ­ Ĺžiadosti pĂ­somne poĹžiadaĹĽ o predvolanie na danĂş komisiu, ktorĂĄ vĂĄs bude posudzovaĹĽ. TĂşto „vymoĹženosĹĽâ€œ vĂĄm odporĂşÄ?ame absolvovaĹĽ. VĂ˝hody: ZÄžavy na cestovnĂŠ, kultĂşrne podujatia, ĹĄportovĂŠ podujatia, parkovnĂŠ, lacnejĹĄie zĂĄkonnĂŠ poistenia automobilov, lacnejĹĄie vedenie ĂşÄ?tov v niektorĂ˝ch bankĂĄch a mnohĂŠ inĂŠ. K vĂ˝hodĂĄm patrĂ­ i fakt, Ĺže priznanie preukazu ZŤP vĂĄs oprĂĄvĹˆuje ĹžiadaĹĽ o priznanie kompenzaÄ?nĂ˝ch prĂ­spevkov adekvĂĄtnych k vĂĄĹĄmu zdravotnĂŠmu stavu. O tĂ˝ch ale aĹž nabudĂşce. NaĹĄe odporĂşÄ?anie: V prĂ­pade zamietnutia vaĹĄej Ĺžiadosti podajte odvolanie. V praxi sa Ä?asto stĂĄva, Ĺže ZŤP preukaz je schvĂĄlenĂ˝ Ä?asto aĹž po odvolanĂ­ a prĂ­padnom doplnenĂ­ lekĂĄrskych nĂĄlezov. Konzultujte vĂĄĹĄ zĂĄmer poĹžiadaĹĽ o vydanie preukazu s vaĹĄĂ­m odbornĂ˝m lekĂĄrom. V ideĂĄlnom prĂ­pade vĂĄm vĂĄĹĄ odbornĂ˝ lekĂĄr mĂ´Ĺže do zdravotnĂŠho zĂĄznamu vpĂ­saĹĽ odporĂşÄ?anie pre priznanie ĹĄtatĂştu zdravotne ĹĽaĹžko postihnutej osoby.

Cvik 4

CieÄžom cviku je uvoÄžnenie C-Th prechodu (prechod medzi krÄ?nou a hrudnou chrbticou). Jeden z najnamĂĄhanejĹĄĂ­ch Ăşsekov chrbtice. HK jemne upaŞíme, na  jednej otoÄ?Ă­me ruku malĂ­Ä?kom hore a  na  tĂş sa pozrieme (obr. Ä?. 4A). DruhĂĄ HK je otoÄ?enĂĄ malĂ­Ä?kom dolu, ObrĂĄzok Ä?. 4A ramenĂĄ sĂş uvoÄžnenĂŠ (obr. Ä?. 4B). NadĂ˝chneme sa a pri vĂ˝dychu otĂĄÄ?ame obe HK a hlavu sĂşÄ?asne. Pozrieme sa na druhĂş stranu.

W Č—EČ—

ObrĂĄzok Ä?. 4B

Na vaťe otåzky våm odpovedia na emailovej adrese: ztp@zdravachrbtica.sk www.zdravachrbtica.sk

NabudĂşce pokraÄ?ujeme

)Č— U '6 PRĂ?LOHY Č—  NĂ JDETE V NOVINKĂ CH'Ă•Ä–Ä–


PORADŇA

Ä?Ă­slo 10/2013

7

POZOR NA KLIEĹ TE, V LETE STRIEHNU JarnĂĄ aktivita klieĹĄĹĽov sa zaÄ?ala uĹž koncom marca a vrcholĂ­ niekedy v aprĂ­li alebo mĂĄji. DruhĂ˝krĂĄt sa zaÄ?Ă­najĂş pĂĄriĹĽ a mnoĹžiĹĽ na jeseĹˆ, hlavne v septembri. Na Slovensku Ĺžije pribliĹžne dvadsaĹĽ druhov klieĹĄĹĽov.

NiektorĂŠ sa zdrĹžiavajĂş v brlohoch zvierat alebo hniezdach vtĂĄkov, preto sa s nimi beĹžne nestretneme. VäÄ?ĹĄia ĹĄanca je uvidieĹĽ klieĹĄĹĽa obyÄ?ajnĂŠho (Ixodes ricinus), pijaka luĹžnĂŠho (Dermacentor reticulatus), pijaka stepnĂŠho (Dermacentor marginatus) Ä?i klieĹĄĹĽa luĹžnĂŠho (Haemaphysalis concinna). „Riziko pre Ä?loveka vĹĄak predstavuje najmä klieĹĄĹĽ obyÄ?ajnĂ˝. V prĂ­rode sa vyskytuje po celĂ˝ rok, ale aktivizuje sa aĹž pri teplotĂĄch okolo päż aĹž desaĹĽ stupĹˆov Celzia. InfikovanĂ˝ klieĹĄĹĽ obyÄ?ajnĂ˝ totiĹž mĂ´Ĺže prenĂĄĹĄaĹĽ klieĹĄĹĽovĂş encefalitĂ­du, lymskĂş boreliĂłzu, anaplazmĂłzu a Ä?alĹĄie nĂĄkazlivĂŠ ochorenia. Tento Ä?lĂĄnkonoĹžec sa vyskytuje takmer vĹĄade na naĹĄom ĂşzemĂ­ do nadmorskej výťky okolo osemsto metrov a vÄ?aka klimatickĂ˝m zmenĂĄm sa ĹĄplhĂĄ stĂĄle vyĹĄĹĄie. DarĂ­ sa mu v listnatĂ˝ch aj zmieĹĄanĂ˝ch lesoch, parkoch, lesoparkoch, na cintorĂ­noch, dokonca priamo v mestskej zeleni. VĂ˝nimkou sĂş len vysokohorskĂŠ oblasti, obrĂĄbanĂŠ polia a vodnĂŠ plochy,“ konĹĄtatuje vedĂşca odboru epidemiolĂłgie RegionĂĄlneho Ăşradu verejnĂŠho zdravotnĂ­ctva (RĂšVZ) v Banskej Bystrici MUDr. MĂĄria AvdiÄ?ovĂĄ.

InfikovanĂŠ klieĹĄte sa rozĹĄĂ­rili

EndemickĂŠ oblasti (vĂ˝skyt nakazenĂ˝ch klieĹĄĹĽov) sĂş na Slovensku lokalizovanĂŠ predovĹĄetkĂ˝m pozdĺŞ brehov rieky VĂĄh. Toto veÄžkĂŠ ohnisko sa tiahne takmer od jeho prameĹˆa aĹž po miesto, kde sa vlieva do Dunaja. KĂ˝m v minulosti bola infikovanĂ˝mi klieĹĄĹĽami zamorenĂĄ len ÄžavĂĄ strana VĂĄhu, v 70-tych rokoch minulĂŠho storoÄ?ia sa to

rozĹĄĂ­rilo aj na jeho pravĂş stranu. Okrem okolia VĂĄhu moĹžno za endemickĂŠ Ăşzemie povaĹžovaĹĽ aj juhozĂĄpadnĂş Ä?asĹĽ Slovenska, Nitriansky kraj a hlavne jeho juĹžnejĹĄie okresy. VĂ˝skyt infikovanĂ˝ch klieĹĄĹĽov sa vĹĄak zaznamenĂĄva uĹž aj v oblastiach, kde v minulosti nebola potvrdenĂĄ endemiÄ?nosĹĽ. Treba vĹĄak povedaĹĽ, Ĺže na Slovensku nie je chorobnosĹĽ na klieĹĄĹĽovĂş encefalitĂ­du vysokĂĄ. Ide roÄ?ne o 70 aĹž 100 prĂ­padov, ktorĂŠ majĂş stredne ĹĽaĹžkĂ˝ priebeh a vyĹžadujĂş si hospitalizĂĄciu, ktorĂĄ trvĂĄ v priemere dva týŞdne. Z toho dĂ´vodu sa v SR nikdy neuvaĹžovalo o celoploĹĄnej vakcinĂĄcii proti tejto chorobe.

OÄ?kovanie proti klieĹĄĹĽovej encefalitĂ­de

KlieĹĄĹĽ dokĂĄĹže vyuĹžiĹĽ nestrĂĄĹženĂş chvĂ­Äžu, prelezie na Ä?loveka a zaklieĹĄti sa na miestach, kde je najjemnejĹĄia koĹža. V prvom momente Ä?lovek necĂ­ti niÄ?, pretoĹže klieĹĄĹĽ miesto vpichu znecitlivie obsahom ĹĄtiav, ktorĂŠ vylĂşÄ?i. Prisatie si preto neuvedomĂ­me, kĂ˝m klieĹĄĹĽa nenĂĄjdeme. Z tela sa dĂĄ odstrĂĄniĹĽ pomerne jednoduchĂ˝m spĂ´sobom. NajoptimĂĄlnejĹĄie je pinzetou uchopiĹĽ jeho ploskĂŠ telo Ä?o najbliŞťie pri koĹži a kĂ˝vavĂ˝m spĂ´sobom ho pomaly uvoÄžĹˆovaĹĽ. Potom je potrebnĂŠ miesto vydezinfikovaĹĽ. NajĂşÄ?innejĹĄie sĂş jĂłdovĂŠ prĂ­pravky, tie niÄ?ia vĂ­rusy a baktĂŠrie, ktorĂ˝mi mĂ´Ĺže byĹĽ klieĹĄĹĽ nainfikovanĂ˝. Proti chorobĂĄm, ktorĂŠ prenĂĄĹĄajĂş klieĹĄte, mĂĄme k dispozĂ­cii len oÄ?kovaciu lĂĄtku proti klieĹĄĹĽovej encefalitĂ­de. OdporĂşÄ?a sa lesnĂ˝m robotnĂ­kom, geodetom, geolĂłgom, Ä?i ĹĄportovcom, ktorĂ­ behĂĄvajĂş v prĂ­rode. PodÄža MUDr. AvdiÄ?ovej pribĂşdajĂş postupne obÄ?ania, ktorĂ­ dĂĄvajĂş oÄ?kovaĹĽ svoje deti.

NajoptimĂĄlnejĹĄie obdobie na zaoÄ?kovanie prvou z troch dĂĄvok oÄ?kovacej lĂĄtky proti klieĹĄĹĽovej encefalitĂ­de je koniec februĂĄra, druhĂş dĂĄvku odbornĂ­ci odporĂşÄ?ajĂş podaĹĽ koncom marca alebo zaÄ?iatkom aprĂ­la, eĹĄte pred jarnou aktivitou klieĹĄĹĽov a tretiu v septembri. OÄ?kovanie chrĂĄni Ä?loveka pred ochorenĂ­m aĹž päż rokov.

Výskyt boreliózy na Slovensku stúpa

„Na lymskĂş boreliĂłzu, prenĂĄĹĄanĂş klieĹĄĹĽami sa zatiaÄž vedcom nepodarilo vyvinúż ĂşÄ?innĂş oÄ?kovaciu lĂĄtku. Jedinou ochranou je neĹĄpecifickĂĄ prevencia – chodiĹĽ do prĂ­rody obleÄ?enĂ˝, spodnĂş Ä?asĹĽ nohavĂ­c stiahnuĹĽ okolo ponoĹžky alebo celĂ˝ch topĂĄnok, po nĂĄvrate domov si dĂ´kladne prezrieĹĽ telo, hlavne tie miesta, kde je koĹža tenkĂĄ,“ zdĂ´razĹˆuje MUDr. AvdiÄ?ovĂĄ. LymskĂĄ boreliĂłza je pomerne vĂĄĹžne ochorenie, ktorĂŠho vĂ˝skyt v SR stĂşpa. Vyskytuje sa v troch klinickĂ˝ch obrazoch. PrvĂ˝ je akĂştny –zaÄ?ervenanie (vznik erytĂŠmu), ktorĂŠ sa zväÄ?ĹĄuje v mieste vpichu nie hneÄ? po Ĺˆom, ale v odstupe do jednĂŠho týŞdĹˆa. ErytĂŠm postupne rastie, pohybuje sa, a preto sa mu hovorĂ­ migrans. TĂĄto fĂĄza sa dĂĄ dobre lieÄ?iĹĽ antibiotikami, keÄ? ju vĹĄak prehliadneme, prejde do chronickej fĂĄzy. TĂĄ uĹž mĂĄ podobu buÄ? postihnutia pohybovĂŠho aparĂĄtu a ak sa pri vyĹĄetrenĂ­ u lekĂĄra zistĂ­, Ĺže pacient mĂĄ prĂ­tomnĂŠ protilĂĄtky proti lymskej boreliĂłze, tieĹž nastĂşpi antibiotickĂĄ lieÄ?ba. TĂĄto fĂĄza lieÄ?enia je vĹĄak omnoho zloĹžitejĹĄia. Ochorenie mĂ´Ĺže maĹĽ aj neurologickĂş formu – aj po dlhĹĄom Ä?ase po zaklieĹĄtenĂ­ sa pacient za-

Ĺ tudentka Fakulty zdravotnĂ­ctva lovĂ­ v trĂĄve klieĹĄte obyÄ?ajnĂŠ (Ixodes ricinus). Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Ä?ne sĹĽaĹžovaĹĽ na bolesti hlavy a prĂ­znaky, ktorĂŠ sa nedajĂş bliŞťie urÄ?iĹĽ. LekĂĄr ochorenie zistĂ­ len z vyĹĄetrenia krvi.

Pozor na kozie mlieko a produkty

KlieĹĄĹĽ mĂ´Ĺže chorobu preniesĹĽ okrem Ä?loveka aj na zvieratĂĄ. Hlavne kozy a ovce sa Äžahko nakazia vĂ­rusom klieĹĄĹĽovej encefalitĂ­dy. TĂĄ sa mĂ´Ĺže preniesĹĽ na Ä?loveka aj pri konzumĂĄcii mlieka nakazenĂ˝ch kĂ´z a vĂ˝robkov z mlieka, ktorĂŠ nie sĂş dostatoÄ?ne tepelne opracovanĂŠ. „Slovensko sa do dejĂ­n histĂłrie klieĹĄĹĽovej encefalitĂ­dy zapĂ­sa-

lo v roku 1950 veÄžkou epidĂŠmiou, keÄ? v RoĹžĹˆave do kravskĂŠho mlieka pridĂĄvali kozie. Kozy boli nakazenĂŠ a na klieĹĄĹĽovĂş encefalitĂ­du ochorelo skoro 500 ÄžudĂ­. CitujĂş nĂĄs tĂ˝m aj vo svetovej literatĂşre. MenĹĄie epidĂŠmie sa vyskytujĂş kaĹždĂ˝ rok, najÄ?astejĹĄie po konzumĂĄcii vĂ˝robkov, kde bol pouĹžitĂ˝ mix ovÄ?ieho a kozieho mlieka, ktorĂŠ nepreĹĄlo dostatoÄ?nĂ˝m tepelnĂ˝m spracovanĂ­m,“ uviedla MUDr. AvdiÄ?ovĂĄ. MĂĄria TolnayovĂĄ, hovorkyĹˆa RĂšVZ B. Bystrica, foto: TASR/FrantiĹĄek IvĂĄn

VLASOVĂ KĂšRA POMĂ HA DopoÄ?uli sme sa o firme KVATROFIN s.r.o., ktorĂĄ vraj ako jedinĂĄ v naĹĄej republike predĂĄva vĂ˝robky, ktorĂŠ skutoÄ?ne odstrĂĄnia problĂŠmy s vypadĂĄvanĂ­m vlasov a obnovia ich rast. KoÄžko to stojĂ­ a kde firmu nĂĄjdeme? Laco a Jana z Bratislavy

NVK 476/13

NevítanÊho hosża si prinesiete aj z parku v meste

0iWHSUDYGXRÂżUPH.9$752),1 VURVDYSRVOHGQRPĂžDVHYHÄ?DKRYRUt YVSRMHQtVSUREOHPDWLNRXY\SDGiYDQLDYODVRYDWRYNODGQRPVORYD ]P\VOH-HGHQSUtSUDYRN6$/21 7(;785(6VWRMtÂź7HQWRSRGÄ?D RKODVXYHÄ?PL~ĂžLQQĂŞDRGVN~ĂŁDQĂŞ YĂŞURERNNWRUĂŞYUDMREQRYtUDVWYODVRY LQDPLHVWDFKNGHVPHVDXĂĽ]PLHULOL VSOHĂŁLQRXVLP{ĂĽHWHEXćN~SLĢDOHER

REMHGQDĢLVSUHVQĂŞPQiYRGRPQD GRELHUNX3ULYlÞãtFKĢDĂĽNRVWLDFK VYODVPLVDRGSRU~ĂžDSRXĂĽLĢDVSRÄ– GYDWLHWRSUtSUDYN\]DVHERX $GUHVD.9$752),1VUR âNDUQLFORYVNi 6NDOLFD WHO ZZZYODVRYDNXUDVN

SpravodajskĂ˝ dvojtýŞdennĂ­k distribuovanĂ˝ zdarma do domĂĄcnostĂ­  VydavateÄž: 14 news, s. r. o.  SĂ­dlo spoloÄ?nosti: Tallerova 10, 811 01 Bratislava – StarĂŠ mesto, SlovenskĂĄ republika  IÄŒO: 46 903 411  Ĺ ĂŠfredaktorka: Marta SvĂ­tkovĂĄ  ZĂĄstupca ĹĄĂŠfredaktorky: Branislav BucĂĄk  ObchodnĂ˝ riaditeÄž: Jozef ÄŒiÄ?manec  GrafickĂŠ spracovanie: Dana KellichovĂĄ  VedĂşci vydania: Janka KrĹĄiakovĂĄ  VĂ˝robnĂ˝ riaditeÄž: Matúť ÄŒaÄ?ik  Vzor e-mailu na Ä?lenov vedenia spoloÄ?nosti: meno.priezvisko@14news.eu  NOVINKY VeÄžkĂ˝ KrtĂ­ĹĄ, spravodajskĂ˝ dvojtýŞdennĂ­k  NĂĄklad: 10 000 ks  DistribĂşcia: zdarma do domĂĄcnostĂ­ a firiem, garant distribĂşcie SlovenskĂĄ poĹĄta, a. s.  RegistraÄ?nĂŠ Ä?Ă­slo MK SR: EV 3725/09  Adresa redakcie: RobotnĂ­cka ul. 102/6, 974 01 BanskĂĄ Bystrica, SlovenskĂĄ republika, e-mail: novinky.vk@14news.eu  VedĂşci inzertnĂŠho oddelenia: Gabriela MoravÄ?Ă­kovĂĄ  InzertnĂŠ oddelenia: Helena Ĺ iandorovĂĄ, OÄžga GombĂĄrovĂĄ  Vzor e-mailu na Ä?lenov redakcie: meno.priezvisko@14news.eu Copyright: 14 news, spol. s. r. o. VĹĄetky prĂĄva, vrĂĄtane autorskĂ˝ch, sĂş vyhradenĂŠ a vykonĂĄva ich vydavateÄž. RozmnoĹžovanie Ä?astĂ­ alebo celku textov, fotograďŹ Ă­, grafov akĂ˝mkoÄžvek spĂ´sobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez pĂ­somnĂŠho sĂşhlasu vydavateÄža, je zakĂĄzanĂŠ. VydavateÄž nie je zodpovednĂ˝ za obsah a pravdivosĹĽ uverejnenĂ˝ch inzerĂĄtov a za prĂ­padne spĂ´sobenĂŠ ĹĄkody.


8

novinky

PORADŇA

PREVENCIU U ZUBÁRA BERÚ ZODPOVEDNEJŠIE SLOVENKY Na Slovensku na preventívne zubné prehliadky najmenej raz za rok chodia viac ženy ako muži. Častejšie navštevujú zubára aj ľudia do 29 rokov a s vyšším stupňom vzdelania. Pravidelnú návštevu zubára neodkladajú najmä ľudia z Prešovského a Banskobystrického kraja. Vyplynulo to z marcového prieskumu spoločnosti GfK na vzorke 2 000 respondentov v SR a ČR. Preventívnu prehliadku u zubára by mali Slováci absolvovať raz ročne, Česi raz za šesť mesiacov. Zubára za účelom preventívnej prehliadky minimálne raz za rok navštívia tri štvrtiny Slovákov a Čechov. Návštevu na poslednú chvíľu si však stále odkladá približne každý desiaty Slovák alebo Čech. „Mladiství na Slovensku aj v Čechách majú ajú nárok na preventívnu prehliadku ehliadku u zubára dvakrá dvakrát zaa rok. Z prieskumu vyplynulo, ulo, že českí tínedžeri sa viac sta- rajú o zdravie

svojich zubov, kde v rámci prevencie navštevuje lekára raz za pol roka 64 percent mladistvých. Na Slovensku je toto číslo až o polovicu menšie,“ povedala Eva Vlčková zo spoločnosti GfK. Z prieskumu vyplynulo, že odporúčania umývať si zuby ráno a večer sa drží viac ako polovica opýtaných a minimálne raz denne si ich vyčistí ďalšia štvrtina Slovákov a pätina Čechov. V rámci dentálnej hygieny hyg je najpoužívanejším

prostriedkom klasická zubná kefka, ktorú používa skoro každý Slovák a Čech. Zubnú pastu používa osem ľudí z desiatich. Oba národy používajú aj zubné vody a dentálne nite a po medzizubných kefkách siahne šestina Slovákov a štvrtina Čechov. Myslieť na prevenciu u zubára sa oplatí. Podľa legislatívy, ak poistenec neabsolvuje počas roku preventívnu prehliadku, bude si musieť zaplatiť ošetrenie súvisiace so zubným kazom sám. „Lekár môže požadovať od poistenca platbu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť iba za tie výkony, ktoré nie sú uhrádzané z verejného zdravotného poistenia.

Cenník výkonov musí byť umiestnený na viditeľnom mieste,“ uviedla hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Dana Gašparíková. Priblížila, že plne hradená je napríklad preventívna prehliadka či odstránenie zubného kameňa a zubných povlakov. Poisťovne hradia aj ošetrenie zubného kazu. Úhrada zahŕňa liečbu zub-

ného kazu a výplň z plastického materiálu – amalgámu na bočných zuboch, na predných z estetického samopolymerizujúceho materiálu (tzv. biela plomba). Poisťovňa uhrádza aj základné chirurgické výkony, napríklad extrakciu zuba. TASR, ilustračné foto: archív redakcie

RAŇAJKY BY MALI TVORIŤ PÄTINU AŽ ŠTVRTINU DENNÉHO PRÍJMU ENERGIE Raňajky by mali tvoriť asi 20 až 25 percent z celkového denného príjmu energie a zároveň zabezpečiť prísun kvalitných živín. Z rôznych prieskumov však vyplýva, že prvé jedlo dňa mnohí dospelí aj deti vynechávajú. Odborníci na výživu upozorňujú, že iba raňajkovať nestačí, treba sa tiež stravovať správne. Jediný správny recept na raňajky ale neexistuje. Univerzálne a variabilné je na raňajky napríklad pečivo, ktoré je zdrojom sacharidov. Tie sú pre organizmus najrýchlejšie využiteľný zdroj energie. Platí, že celozrnné pečivo je výživovo hodnotnejšie. Dôležité je aj to, čím sa chlieb natiera. Kým maslo je výborným zdrojom vápnika, rastlinná nátierka či margarín zase obsahujú viac nenasýtených mastných kyselín, vrátane esenciálnych. „Kvalitný tuk navyše zníži glykemický index sacharidovej potraviny. To znamená, že prijatá energia sa bude uvoľňovať postupne,“ vysvetlila Alžbeta Béderová zo Združenia pre zdra-

vie a výživu (ZZV). Šunka alebo syr zase zabezpečia prísun bielkovín. Obložený chlebík je vhodné doplniť zeleninou a skombinovať s ovocnou šťavou. Z hľadiska výživových hodnôt sú takéto raňajky takmer dokonale vyvážené a vhodné najmä pri sedavom zamestnaní alebo školských povinnostiach, prípadne pri málo až stredne intenzívnej pohybovej aktivite. Jogurt a müsli môže byť na raňajky ľahký variant alebo aj kalorická bomba. Presladené a zapečené ovsené vločky obsahujú viac jednoduchých cukrov než vlákniny. Ak sú navyše skombinované so sladkým smotanovým

jogurtom, prijatú energiu vydáte asi pri hodine tenisu. „Rovnako ako pri všetkých potravinách aj tu je dôležité, všímať si kvalitu. Pokiaľ uprednostňujete veľmi ľahké raňajky, vyberte si jogurt s nižším obsahom tuku a sušeným ovocím. Pre istotu si však pribaľte desiatu, aby

vám energia nechýbala,“ radí Béderová. V prípade praženice so slaninou, napriek tomu, že ide o kalorické a výdatné raňajky, nemusia byť vždy nevhodné. „Pokiaľ cez deň plánujete vysokohorskú turistiku alebo v práci vynakladáte veľa fyzickej aktivity, dokážete spáliť aj živočíš-

ne tuky alebo vajíčka, ktoré sú zdrojom plnohodnotných bielkovín,“ povedala Béderová. Pre prácu v kancelárii sú však vhodnejšie ľahšie raňajky, ktorých trávenie nezaťaží organizmus a neutlmí mozog. TASR, ilustračné foto: archív redakcie


ZAUJÍMAVOSTI

číslo 10/2013

ZDIGITALIZOVANÉ STARÉ POVESTI, POREKADLÁ, BÁJKY Slovenská národná knižnica (SNK) v rámci pokračujúceho národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív najnovšie preniesla do digitálnej podoby a sprístupnila širokej čitateľskej verejnosti na svojej internetovej stránke staré povesti, porekadlá, hádanky a bájky. „Zachované povesti, povery, hádanky či porekadlá sú originálnym zrkadlom života slovenského národa, jeho koreňov, každodenného i sviatočného života. Svedčia o umeleckom cítení, sociálnych a spoločenských postojoch, ale aj o zmysle pre humor a životnej múdrosti našich predkov,“ skonštatovala generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová. Základné stavebné kamene

tradičnej ľudovej slovesnosti prežili podľa nej dlhé stáročia ústnym podaní a v písomných záznamoch. „Boli predmetom zberateľskej činnosti a témou tvorby mnohých našich literátov. Výrazne ovplyvnili slovenskú literatúru najmä v období romantizmu. Aj preto sa z nej nevytratili, prežívajú dodnes a verím, že vďaka digitalizácii sa zachovajú navždy,“ pokračovala. „Je to vzácna zlatá

niť, ktorá spája minulosť s prítomnosťou. Preto je veľmi dobré, že tieto nesmierne hodnotné skvosty môžeme širokej verejnosti poskytnúť v takejto ľahko prístupnej forme,“ dodala Krištofová s tým, že SNK bude naďalej pokračovať vo zverejňovaní zdigitalizovaných diel, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana. TASR

NVK 534/13

NVK 465/13

NVK 672/13

Ilustračné foto: TASR/AP

9


10

novinky

ŠPORT

GABRIEL NAGY POTVRDIL ÚLOHU FAVORITA Tretie kolo osemdielneho seriálu Pokrok Cup 2013 sa tentoraz konalo na letisku v Sklabinej. Favoritom pretekov bol Gabriel Nagy na Lexuse, čo aj potvrdil svojím absolútnym víťazstvom. Letisko v Sklabinej ožilo v sobotu 18. mája vďaka autoslalomu s názvom Veľká cena Elektro Zolo. Organizátorom tretieho kola osemdielneho automobilového seriálu Pokrok Cup 2013 bol Ivan Strmý z MK Modrý Kameň. Po dlhých daždivých dňoch počasie pretekov vyšlo, pretože sobota bola ozaj slnečná.

Pre pretekárov bola pripravená technická, ale zároveň aj rýchla trať. Jazdili sa tri kolá a do celkového výsledku sa každému pretekárovi započítaval len najrýchlejší čas, takže aj posledný borec v záverečnej jazde mohol preteky vyhrať. Súťaž odštartovali jazdci z kategórie A1, kde zvíťazil Róbert Pásztor na Peuge-

ote. V A2 to bol Andrej Kováč na Ford Pume, v A3 Jaroslav Filkus na Peugeote a v A4 Michal Hudec tiež na Peugeote, ktorý skončil v absolútnom poradí na druhom mieste. „Favoritom bol Gabriel Nagy na Lexuse, čo aj potvrdil absolútnym víťazstvom v pretekoch. Medzi ženami zvíťazila Magdaléna Ballová. Július

Celkovo najrýchlejší G. Nagy (v strede), M. Hudec (vľavo) a A. Kováč.

Juhász zasa svojím víťazstvom potvrdil svoju pozíciu vedúceho jazdca medzi škodovkármi a v kategórii Lada bol prvý Zoltán Pekár z Maďarska,“ vysvetlil Edmund Kováč z Hobby Rally Cup. Tretím miestom v absolútnom poradí sa na čelo POKROK CUPu 2013 po 3. kole s 21 bodmi dostal Andrej Kováč pred Denisa Bodoňa s 20 b. a Miroslava Krištofa s 19 b. Štvrté

kolo seriálu BÉREŠ RACE bude v nedeľu 16. júna v Rally Parku vo Veľkých Zlievciach so štartom o 10. hodine. Organizátori srdečne pozývajú všetkých priaznivcov motoristického športu na toto jedinečné podujatie so vzácnym hosťom Jozefom Bérešom, ktorý predvedie divoké jazdy na pretekárskom špeciáli Audi. (cor), foto: archív hrc

Poradie a najlepšie časy:

NVK 366/13

A1 –

1. Róbert Pástor 1:18,33, 2. Erik Kiškováč 1:20,37, 3. Patrik Mozoľa 1:21,00, 4. Michal Mozoľa 1:21,69, 5. Michal Maňák 1:25,02, 6. Róbert Pástor ml. 1:27,71, A2 – 1. Andrej Kováč 1:14,46, 2. Milan Macík 1:16,17, 3. Ľuboš Pajonk 1:18,18, 4. Michael Balla 1:18,57, 5. Kristián Bášti 1:18,81, 6. Peter Lovaš 1:22,35, 7. Alexander Šikúr 1:23,82, 8. Tomáš Holba 1:23,96, 9. Dušan Kočlík 1:25,62, 10. Zsolt Černík DNS, A3 – 1. Jaroslav Filkus 1:18,12, 2. Ján Božík 1:19,92, 3. Csaba Lovaš 1:24,24, 4. Tibor Nagy DNS, A4 – 1. Michal Hudec 1:14,34, 2. Ivan Longauer 1:15,27, 3. Lukáš Krištof 1:19,23, 4. Ivan Ivanič 1:23,76, A5 – 1. Gabriel Nagy 1:10,74, 2. Miroslav Krištof 1:15,99, 3 Kristián Kováč 1:17,22, 4. Peter Sliacky 1:17,25, 5. Zoltán Petansky 1:27,00, Ženy – 1. Magdaléna Ballová 1:21,96, 2. Vladimíra Milová 1:24,48, 3. Bianka Kiškováčová 1:34,29, LADA – 1. Zoltán Pekár 1:18,45, 2. Peter Ďurkovič 1:21,26, 3. Tomáš Mačinec 1:23,88, 4. Vladimír Celleng 1:27,06, 5. Róbert Menyhert 1:28,68, ŠKODA – 1. Július Juhász 1:19,95, 2. Peter Ďurčík 1:20,91, 3. Jozef Oláh 1:25,0.


ŠPORT

číslo 10/2013

11

ANDREA ORAVCOVÁ: ÚSPECH OD NEÚSPECHU DELÍ TENKÁ ČIARA Hoci ženský basketbalový reprezentačný tím patrí k širšej európskej špičke, v kvalitných európskych ligách veľa Sloveniek nepôsobí. Jednou z tých, ktoré sa dokázali za hranicami Slovenska výraznejšie presadiť, je rodáčka z Banskej Bystrice Andrea Oravcová. Hoci má len 25 rokov, má za sebou bohatú basketbalovú minulosť. Slovenská reprezentantka už pôsobila v ŽBK Poprad, ŽK Jedinstvo Tuzla, BK Inpek Nitra, BK Slávia UMB Banská Bystrica, MBK Ružomberok a od roku 2011 je jej pôsobiskom španielsky klub CADI ICG Software La Seu de Urgell, sídliaci v katalánskych Pyrenejách. Ten v aktuálnej sezóne príjemne prekvapil, keď sa s prispením kvalitných výkonov Andrey Oravcovej prebojoval do semifinále najvyššej španielskej súťaže. Napokon v nej obsadil štvrté miesto. Odchovankyni banskobystrického basketbalu sme po návrate na Slovensko položili niekoľko otázok.

Andrea, klubovú sezónu máte za sebou. Semifinálová účasť vášho tímu v španielskej lige je kvalitným výsledkom, no napokon ste zostali bez medailí. Ako teda hodnotíte skončený ročník? Hodnotím ho veľmi pozitívne, keďže sa nám podarilo dosiahnuť najlepší výsledok klubu v jeho histórii. Dostali sme sa až do semifinále, kde sme už nestačili na euroligový Rivas Ecopolis Madrid, ktorý v základnej časti prehral len jeden jediný zápas. Čo sa týka mojich výkonov, tiež to nebolo zlé, aj keď po hernej stránke ešte trošku k spokojnosti chýbalo. Ale po sedemnástich mesiacoch bez basketbalu som sa dokázala vrátiť na palubovku a na moje prekvapenie som dostávala aj dosť veľký časový priestor v zápasoch. Pre mňa je najdôležitejšie, že napriek tomu, že som pre zdravotné problémy bola už blízko koncu kariéry, vrátila som sa do profesionálneho basketbalu a do herného kolotoča.

K medailám predsa len nechýbalo veľa. Čo rozhodlo o vašej semifinálovej prehre? Verili sme, že Rivas môžeme potrápiť. Veď v sezóne sme s nimi odohrali jeden vyrovnaný zápas, v ktorom sme boli veľmi blízko k víťazstvu. Zrejme aj to súperky varovalo, nič nepodcenili a dvakrát jednoznačne vyhrali. Aj keď sme ich hlavne v domácom zápase prinútili hrať na maximum, aby vyhrali. Treba však športovo priznať, že sme na súperky nemali a postúpili zaslúžene. Žiaľ, v Španielsku sa už o tretie miesto nehrá, o konečnom umiestnení porazených semifinalistov rozhodlo konečné poradie v základnej časti.

V sezóne vraj váš tím ukázal dve tváre. Ťažšie ste sa rozbiehali, no záver bol výborný. Prvú polovicu sezóny sme mali veľmi zlú. Po nej sme boli až na ôsmom mieste. V druhej sme ale porazili všetky tímy, až na dva euroligové – Rivas a Salamancu, ktoré bezkonkurenčne viedli tabuľku. Vyhrali sme 8 zápasov z desiatich a do play-off sme vstupovali zo štvrtej pozície. Keby sme aj v prvej polovici sezóny odohrali niekoľko lepších zápasov, mohli sme zaútočiť na tretiu Gironu. Ale myslím, že štvrté miesto bolo naším maximom. Dovtedy najlepším výsledkom klubu bolo siedme miesto z minulej sezóny. Bol to veľký úspech.

Posledným pôsobiskom Andrey Oravcovej (vpravo) na Slovensku bol Poprad. Foto: TASR/Lukáš Furcoň

Ponúkli vám funkcionári klubu zmluvu na ďalšiu sezónu?

Obchádzali vás konečne v skončenej sezóne zdravotné problémy?

Po sezóne som hovorila s trénerom, ktorý mi povedal, že ak ostane v klube, chce aby som tam hrala aj budúcu sezónu. Finančná situácia v Španielsku je však zložitá a kluby čoraz ťažšie hľadajú sponzorov. Napríklad pred poslednou sezónou klub stiahol zo súťaže mužský tím. Preto musím počkať, ako sa situácia vykryštalizuje. Budem ale rada, ak tam ostanem. Som tam už ako doma.

Tentoraz ma žiadne vážnejšie zranenie nevyradilo na dlhšiu dobu z tréningového procesu, čo sa nedá porovnať s predchádzajúcou sezónou. Na jej začiatku som si roztrhla predný krížny väz v pravom kolene, súťažný ročník sa tak pre mňa skončil skôr, ako sa začal. Keď som po siedmich mesiacoch mala začať trénovať na palubovke, vyskytli sa problémy s chrbticou. Už som ani nedúfala, že sa k basketbalu ešte vrátim. V tom čase som túžila odohrať ešte aspoň jeden súťažný zápas a všetko som tomu podriadila. Nakoniec mi bolo umožnené odohrať celú sezónu v jednej z najlepších líg v Európe. Presvedčila som sa tak na vlastnej koži, že úspech od neúspechu delí tenká čiara.

Kedy by ste mali mať jasno ohľadom novej zmluvy?

So sezónou boli zrejme mimoriadne spokojní aj kluboví funkcionári.

Dúfam, že začiatkom júla už budem mať podpísanú nejakú zmluvu. Je to predsa len dobrá motivácia pred letnou prípravou. So zmluvou v kapse sa behá ľahšie.

Cieľ stanovený pred sezónou bol šieste miesto. Preskočili sme ho o dve priečky, takže všetci v klube a aj v meste boli veľmi spokojní. Po skončení sezóny sme museli ostať v Španielsku ešte týždeň navyše, aby sme stihli všetky spoločenské podujatia, na ktoré nás sponzori za odmenu pozvali.

Spomínali ste, že ročník 2011/2012 bol pre vás po zdravotnej stránke veľmi zlý, trápilo vás zranenie, ktoré si vyžiadalo operáciu a koketovali ste aj s myšlienkou ukončenia kariéry.

Po skončení ligovej sezóny prišla pozvánka do reprezentácie. Váhali ste nad ňou dlho? Nad reprezentačnou pozvánkou sa neváha. Keď som bola zdravotne úplne v poriadku, vždy som šla reprezentovať. Avšak zdravotné problémy

predchádzajúcich rokov ma presvedčili, že sa nemôžem v živote spoliehať len na basketbal. Neviem, kedy môže prísť koniec kariéry, a tak sa prioritou pre mňa stala škola. Vybrala som si odbor, ktorý ma veľmi baví. Reprezentačnému trénerovi som od začiatku našej komunikácie zdôrazňovala, že chcem najskôr spraviť všetkých 18 skúšok, ktoré ma po návrate zo Španielska čakajú. Z klubu som prišla veľmi pozitívne naladená skvelou sezónou a preto som verila, že budem schopná preniesť to aj do reprezentácie. V súčasnej situácii by si tí, ktorým ešte úprimne záleží na slovenskom ženskom basketbale zaslúžili nejaký úspech. Žiaľ, s trénerom sme nenašli spoločnú reč ohľadom zladenia mojich študijných a tréningových povinností, a tak sa v najbližšom období budem venovať len škole. Popritom príde na rad doliečenie drobných zdravotných problémov, ktoré som si zo sezóny priniesla a v polovici júla sa začne tvrdá letná príprava, aby budúca sezóna bola ešte úspešnejšia ako tá posledná. Branislav Bucák


12

novinky

Ĺ PORT

LĂ?DER ZOBRAL BANĂ?KOM BODY Futbalisti VeÄžkĂŠho KrtĂ­ĹĄa cestovali v 22. kole IV. ligy Juh na nĂĄroÄ?nĂ˝ zĂĄpas k lĂ­drovi súżaĹže – do BadĂ­na. Bojovali vĹĄak ako levy a sĂşper im strelil gĂłl iba pĂĄr minĂşt pred koncom zĂĄpasu. BadĂ­n – VeÄžkĂ˝ KrtĂ­ĹĄ 1:0 (0:0) BanĂ­k: Kaczorek – Horn, KukolĂ­k, Daniel Ondrejkov, TakĂĄÄ? – Pixiades, HorvĂĄth, Berec, Ĺ iket – JĂĄn Ondrejkov, Ĺ ĂĄr (BernĂĄth)

DomĂĄci futbalisti boli poÄ?as celĂŠho duelu lepĹĄĂ­m muĹžstvom. BanĂ­k, navyĹĄe, dohrĂĄval zĂĄpas bez dvoch hrĂĄÄ?ov. PrvĂŠho – stopĂŠra – im rozhodca vylĂşÄ?il päż minĂşt pred koncom, Ä?o domĂĄci, ktorĂ­ vedĂş piatoligovĂş tabuÄžku, hneÄ? vyuĹžili a strelili hlaviÄ?kou gĂłl. „VĂ­ĹĽazstvo nĂĄĹĄho sĂşpera bolo zaslúŞenĂŠ,“ priznal vedĂşci muĹžstva BanĂ­ka Tibor KrnĂĄÄ?. (cor)

IlustraÄ?nĂŠ foto: archĂ­v redakcie

PO VEÄ˝KOM BOJI PRIĹ LA VĂ?HRA VEÄ˝KÉHO KRTĂ?Ĺ A Po żaĹžkom zĂĄpase u lĂ­dra súżaĹže privĂ­tali banĂ­ci na domĂĄcej pĂ´de DivĂ­n, ktorĂ˝ je tabuÄžkovo pod nimi. Po vĂ˝bornom Ăşvode vĹĄak KrtĂ­ĹĄania museli na konci poriadne zabojovaĹĽ, aby si vĂ˝hru udrĹžali. VeÄžkĂ˝ Krtíť – DivĂ­n 3:2 (2:1) GĂłly: SabĂł 3 BanĂ­k: Kaczorek – Horn, HorvĂĄth, Ondrejkov Daniel, Ĺ iket – Pixiades, Ĺ ĂĄr, Lendvai, Sabó – Berec, TakĂĄÄ? (BernĂĄth, ZemenÄ?Ă­k, LĂĄskavĂ˝)

DomĂĄcim vyĹĄiel hneÄ? Ăşvod zĂĄpasu, keÄ? v 8. minĂşte po faule na HorvĂĄtha hlavnĂ˝ rozhodca nariadil 11-tku, ktorĂş SabĂł jednoznaÄ?ne premenil. V 30. minĂşte sa znova uvoÄžnil SabĂł, poÄžahky preĹĄiel cez obranu DivĂ­na a pekne skĂłroval. O pĂĄr minĂşt na to sa vĹĄak radovali hostia, keÄ?

im vyĹĄiel nepriamy kop a vyuĹžili aj zavĂĄhanie obrany. DruhĂ˝ polÄ?as zaÄ?al lepĹĄie DivĂ­n. Po Ä?alĹĄej chybe obrany domĂĄcich vyrovnal stav zĂĄpasu na 2:2. „V 54. minĂşte bol vĹĄak faulovanĂ˝ Berec, za Ä?o naĹĄi hrĂĄÄ?i kopali uĹž druhĂş 11-tku,“ uviedol vedĂşci BanĂ­ka VeÄžkĂ˝ KrtĂ­ĹĄ Tibor KrnĂĄÄ?.

<arYbfYkadYnhg`qZ]&

SabĂł bol neomylnĂ˝ a strhol vĂ­ĹĽazstvo na stranu banĂ­kov. DivĂ­n eĹĄte potrĂĄpil svojho sĂşpera, desaĹĽ minĂşt pred koncom peknĂş strelu hostĂ­ vyrazil Kaczorek.

(cor)

www.kia.com

Extra priestor len za 500 â&#x201A;Ź StaÄ?Ă­ tak mĂĄlo a z 5-dverovĂŠho modelu mĂĄte kombĂ­k

12 390 â&#x201A;Ź

+ 500 â&#x201A;Ź

Teraz navyĹĄe zĂ­skate na celĂ˝ rok zadarmo

3-NĂ SOBNĂ&#x2030; POISTENIE â&#x20AC;˘ â&#x20AC;˘ â&#x20AC;˘

povinnĂŠ zmluvnĂŠ poistenie havarijnĂŠ poistenie poistenie straty zamestnania

NOVINKA

Pri ĹĄtĂşdiu pohybu sme sa pozerali tam, kam sa ostatnĂ­ nepozerajĂş â&#x20AC;&#x201C; mimo zaĹžitĂŠ Pri ĹĄtĂşdiu pohybu sme sa pozerali tam, kam sa ostatnĂ­ nepozerajĂş â&#x20AC;&#x201C; mimo konvencie. Tejto cesty sa drŞíme uĹž po generĂĄcie. NĂĄĹĄ poslednĂ˝ dizajn je preto inĹĄpirovanĂ˝ rYalÂ&#x2020;cgfn]f[a]&L]blg[]klqkY\jÂ&#x160;e]mhg_]f]j[a]&Fhgkd]\f \arYbf najdokonalejĹĄĂ­mi vĂ˝tvormi prĂ­rody. Sila a rĂ˝chlosĹĽ vyĹžarujĂş z kaĹždej krivky vozidla a vÄ?aka b]hj]lgafhajgnYf fYb\gcgfYd]bÂ&#x160;ean lngjeahjÂ&#x160;jg\q&KadYYj [`dgkĹžnqYjmbÂ&#x201D; inovatĂ­vnym technolĂłgiĂĄm SKYACTIV si ich naplno vychutnĂĄte aj vy. Motor so silou 150 konĂ­, r cY\]b cjancq ngra\dY Y nÄ­YcY afgnYlÂ&#x160;nfqe l][`fgdÂ?_ae KCQ9;LAN ka a[` fYhdfg odÄžahÄ?enĂĄ karosĂŠria a znĂ­ĹženĂ˝ podvozok robia jazdu dynamickejĹĄou neĹž kedykoÄžvek predtĂ˝m. To vĹĄetko nq[`mlfl]Ybnq&Eglgjkgkadgm)-(cgfÂ&#x160;$g\Ĺ&#x203A;Y`ÄŤ]fcYjgkÂ&#x2020;jaYYrfÂ&#x160;]f hg\ngrgcjgZaY pri spotrebe len 3,9 litra na 100 km. Mazda6 â&#x20AC;&#x201C; Ăşplne novĂ˝ spĂ´sob deďŹ nĂ­cie vĂ˝konu, dizajnu a efektivity. bYr\m\qfYea[c]bgmf]c]\qcgĹ&#x203A;n]chj]\l e&Lgn]lcghjakhglj]Z]d]f+$1daljYfY)((ce& EYr\Y.Ă&#x2020;Â&#x201D;hdf]fgn khÂ&#x2018;kgZ\]Ă&#x201D;fÂ&#x160;[a]n cgfm$\arYbfmY]^]clanalq&

NOVà MAZDA 6. ODVà ŽNE INà .

QRYÂ&#x;0^]G^2GYÂ&#x;ÄźQHLQÂ&#x;

KombinovanĂĄ spotreba 3,9â&#x20AC;&#x201C;6,4 l/100 km, emisie CO2 108â&#x20AC;&#x201C;150 g/km.

CgeZafgnYfkhglj]ZY+$1Ă&#x2020;.$,d')((ce$]eaka];G2)(0Ă&#x2020;)-(_'ce&

NA9;F9E9R<9&KC9D=:GF9>9;=:GGC'E9R<9KDGN=FKCG

NVK 922/13

ALZ

s. r. o., N [`g\f)1;$Hj]gn$l]d&2(-)'//*+),*$\ranq8eYr\Yhj]kgn&kc

Autokomplex, spol. s r.o., z HaliÄ?skej cesty smer ĹĄtadiĂłn, LUÄ&#x152;ENEC

www.autokomplex.sk

DOSTUPNE AJ NA Ĺ TVRTINKY BEZ NAVĂ?Ĺ ENIA

Iba u nĂĄs zĂ­skate novinku na slovenskom trhu â&#x20AC;&#x201C; poistenie straty zamestnania. Odteraz mĂ´Ĺžete byĹĽ Ăşplne bez obĂĄv. V prĂ­pade straty zamestnania od vĂĄs odkĂşpime vozidlo za plnĂş sumu.

Kia Motors Sales Slovensko, s.r.o. UvedenĂĄ cena 12 390 â&#x201A;Ź je cena za model cee´d 1.4 CVVT vo vĂ˝bave LX po zapoÄ?Ă­tanĂ­ zÄžavy 900 â&#x201A;Ź a pri platbe v hotovosti. Cena za model cee´d Sportswagon 1.4 CVVT vo vĂ˝bave LX je 12 890 â&#x201A;Ź po zapoÄ?Ă­tanĂ­ zÄžavy 1 400 â&#x201A;Ź a pri platbe v hotovosti. BliŞťie informĂĄcie o moĹžnosti platby na ĹĄtvrtinky, aktuĂĄlnych cenĂĄch, ponuke a poisteniach sa dozviete u kaĹždĂŠho autorizovanĂŠho predajcu Kia. Poistenia poskytujeme v spoluprĂĄci s poisĹĽovĹ&#x2C6;ou Allianz. KombinovanĂĄ spotreba 4,2 â&#x20AC;&#x201C; 6,5 l/100 km, emisie CO2: 113 â&#x20AC;&#x201C; 149 g/km. ZĂĄruka 7 rokov/150 000 km, podrobnosti nĂĄjdete v zmluvnĂ˝ch podmienkach. Fotka je ilustraÄ?nĂĄ.

Autokomplex, spol. s r.o., z HaliÄ?skej cesty smer ĹĄtadiĂłn, LUÄ&#x152;ENEC

www.kialucenec.sk


nvk_10_2013_web