Page 1

6 800 ks

Dvojtýždenník do domácností a firiem

Lúštite krížovku

n a š e

str. 13

Ročník: I. číslo 3/2014 Dátum vydania: 20. 2. 2014

Snina

Rekonštrukcia osvetlenia

Digitalizácia kina Centrum

Objavili tajnú chodbu

Hodnotenie sezóny

str. 2 V roku 2012 začalo mesto Snina s rekonštrukciou verejného osvetlenia, ktorá je rozdelená do niekoľkých etáp. Prvá etapa sa začala ešte v roku 2012.

str. 3 Primátor Štefan Milovčík sa stretol s riaditeľom Audiovizuálneho fondu SR, aby prerokoval možnosť nenávratnej dotácie a návratnej pôžičky na digitalizáciu kina v Snine.

str. 5 Legenda o podzemnej ceste medzi Rákociho palácom v Prešove a Šarišským hradom dostala nový impulz. Jedinečnú chodbu v blízkosti bývalého kaštieľa zamerali aj jaskyniari.

str. 15 Päťčlenný výkonný výbor MVK vyhodnotil záver predchádzajúcej úspešnej sezóny. Vyzdvihol víťazstvo mladších žiačok vo štvorkovom a v šestkovom volejbale.

Biokúpalisko je veľmi obľúbeným miestom.

PRIMÁTOR PREZENTOVAL BIOKÚPALISKO NA MEDZINÁRODNEJ KONFERENCII V dňoch 12. a 13. februára tohto roku sa v Nitre uskutočnil 3. ročník medzinárodnej odbornej konferencie s názvom Záhradnícke fórum, ktorú zorganizovala Spoločnosť pre záhradnú a krajinnú tvorbu na Slovensku. Hlavnými témami tohto ročníka boli netradičné formy záhrad a zelene, voda v krajine, voda v meste. Na tejto zaujímavej konferencii sa zúčastnil aj Štefan Milovčík, primátor mesta Snina, ktorý vystúpil

v programe s prezentáciou Biokúpalisko Sninské rybníky. Vo svojej prezentácii predstavil projekt „Pre-

stavba bazénov Dana a Jana na prírodný kúpací biotop“, ktorý predstavuje ekologické riešenie na báze biologického čistenia vody bez použitia chemických prostriedkov. Tento projekt je výnimočný svojou inovatívnosťou a ekologickou podstatou, ktoré majú minimálny vplyv na životné prostredie.

O tom, že mal tento projekt zmysel svedčí aj to, že za tri roky prevádzkovania navštívilo biokúpalisko okolo 220 000 návštevníkov nielen zo Sniny, ale aj z okolitých okresov. Eva Mihaliková, MsÚ v Snine


2

naše novinky

SPRAVODAJSTVO

REKONŠTRUKCIA VEREJNÉHO OSVETLENIA V MESTE V roku 2012 začalo mesto Snina s rekonštrukciou verejného osvetlenia, ktorá je rozdelená do niekoľkých etáp. Prvá etapa sa začala ešte v roku 2012 a bola realizovaná na Uliciach SNP, Puškinova, Šafárikova a Hurbanova. V potrebnej kvalite ju zrealizovali Verejnoprospešné služby Snina, s. r. o., a bola ukončená v roku 2013. Rekonštrukcia osvetlenia bola realizovaná kompletnou výmenou všetkých sodíkových svietidiel a inštaláciou nových LED svietidiel. Pôvodné 240-wattové svietidlá nahradili na hlavných uliciach 80-wattové a na bočných uliciach boli nahradené 150-wattové svietidlá za úspornejšie 30-wattové. V noci od 23. do 5. hodiny

je v programe stmievania svietidiel zabezpečené zníženie spotreby elektrickej energie o 40 % oproti večernému stavu.

Kvalitnejšie a úspornejšie osvetlenie

V súčasnosti je už známa aj úspora, ktorá sa touto rekonštrukciou dosiahla.

Z tabuľky je zrejmá úspora elektrickej energie za necelý rok po rekonštrukcii I. etapy 22 502 kWh, čo predstavuje zníženie spotreby elektrickej energie o 43,20 %. Druhá etapa rekonštrukcie verejného osvetlenia v meste Snina sa bude realizovať na Uliciach Strojárskej a Stakčínskej (cesta I/74) a priľahlých uliciach.

Prehľad spotreby el. energie v meste Snina za obdobie v roku 2013 oproti roku 2012 po rekonštrukcii na RVO 21, RVO 26, I. etapa

RVO RVO 21

Počet Počet Spotreba svetelných svetelných energie bodov v roku bodov v roku za rok 2012 2012 2013 (kWh) 54 77 34159

Spotreba energie za rok 2013 (kWh) 20385

Úspora energie v roku 2013 (kWh) 13774

RVO 26

30

37

17934

9206

8728

Celkom:

84

114

52093

29591

22502

Rekonštrukcia osvetlenia bola realizovaná inštaláciou nových LED svietidiel. Ilustračné foto: archív redakcie

Mesto realizuje rekonštrukciu osvetlenia z vlastných zdrojov. Ďalšia etapa bude realizovaná na Sídlisku I a časti Sídliska II. Pôjde o kompletnú rekonštrukciu verejného osvetlenia formou LED svietidiel. Projekt má byť spolufi nancovaný z prostriedkov EÚ. Mesto vyčlenilo na rekonštrukciu z vlastného rozpočtu

finančné prostriedky vo výške približne 400 000 eur, ktoré sa do mestskej pokladne vrátia v podobe ušetrených prostriedkov, pretože nové osvetlenie je kvalitnejšie a úspornejšie. Veríme, že obyvatelia i návštevníci nášho mesta túto rekonštrukciu ocenia a že sa budú večer cítiť bezpečnejšie. Eva Mihaliková, MsÚ v Snine

PROJEKT ELEKTRONIZÁCIE SLUŽIEB MESTSKEJ Snina získala ako jedno z prvých slovenských miest okolo 650 000 eur na elektronizáciu služieb samosprávy. Väčšia časť týchto financií bude použitá na vytvorenie nových softvérov a nákup novej výpočtovej techniky. Ide o dvojročný projekt, ktorý sa financuje z európskych fondov. Vedenie mesta si od neho sľubuje priblíženie agendy mestského úradu občanom a, naopak, občanom má uľahčiť styk s úradmi.

eGovernment služby

Do výzvy Elektronizácia miest – eMestá sa naše mesto Snina zapojilo projektom Elektronizácia služieb mesta Snina. Cieľom tohto projektu je sprístupnenie elektronických služieb mesta a zabezpečenie ich všeobecnej použiteľnosti. Naše mesto

si z danej vzorky služieb vybralo 33 povinných a 32 voliteľných služieb, čo je spolu 65 eGovernment služieb. Ciele, ktoré by sa mali realizáciou projektu dosiahnuť, sú defi nované nasledovne:

Zvýšenie spokojnosti občanov, podnikateľov a ostatnej verejnosti so samosprávou

umožniť všetkým vrátane hendikepovaných občanov a sociálne znevýhodnených

Ilustračné foto: TASR/Ján Siman


číslo 3/2014

SPRAVODAJSTVO

3

DIGITALIZÁCIA KINA CENTRUM V ROKU 2014 Digitalizácia kín je proces, ktorý pre kiná v SR a vo svete predstavuje najväčšiu výzvu, akej museli v posledných rokoch čeliť. Zásadné zmeny, ktoré digitalizácia kín prináša, menia nielen technickú stránku distribúcie a premietania kinematografických diel, ale aj celkové postavenie kina vo vzťahu k ostatným kultúrnym inštitúciám. Malé kiná so starými technológiami sa k premiérovým filmom nedostanú, pretože tie sa dodávajú v digitálnom formáte, a strácajú tým zákazníkov. Aby ich prilákali, musia digitalizovať. To však vyžaduje značné finančné prostriedky, ktoré je, najmä v prípade jednosálových kín, ťažké zabezpečiť z vlastných zdrojov.

Alternatíva nenávratnej dotácie

Aj mesto Snina sa usiluje o digitalizáciu svojho kina. Dňa 23. januára 2014 sa uskutočnilo stretnutie primátora Štefana Milovčíka s riaditeľom Audiovizuálneho fondu SR (AVF) v Bratislave, na ktorom sa prerokovala alternatíva nenávratnej dotácie a návratnej pôžičky na digitalizáciu kina v Snine. Žiadateľom by bolo mesto, keďže Mestské kultúrne a osvetové

stredisko v Snine, ako rozpočtová organizácia, nemôže mať pôžičku. Termín podania žiadosti je do 17. marca tohto roku.

Možno bude aj „dolby“ zvuk

Od roku 2011, keď sa kompetentní po prvýkrát pokúšali presvedčiť poslancov o potrebe digitalizácie, ubehli už dva roky. Jedinou výhodou tohto dvojročného sklzu je predpokladaná nižšia cena celého projektu. Kým v roku 2011 bolo potrebných na digitalizáciu sninského kina 165-tisíc eur, v súčasnosti je možné rátať so sumou o 20až 25-tisíc eur nižšou. Práve usporená suma, asi 20-tisíc eur, je potrebná na inštalovanie „dolby“ zvuku, ktorý AVF finančne nepodporuje, ale je prvotným predpokladom pre inštalovanie 2D systému.

Predpokladaná cena samotnej technológie 2D, na ktorú bude mesto žiadať nenávratnú dotáciu (50 %) a návratnú pôžičku na 3 roky, je vo výške 91 943 eur. Z toho tvorí 9 194 eur povinné desaťpercentné spolufinancovanie mesta, 38 934 eur je nenávratná dotácia od Audiovizuálneho fondu SR a 43 815 eur pôžička z AVF s 1-% úrokom rozvrhnutá na 3 roky. Stupeň 3D (okuliare), na ktorý AVF SR tiež nedáva dotáciu, si môže mesto dobudovať neskôr. V súčasnosti sa cena pohybuje asi do výšky 19- až 20-tisíc eur.

Mnoho výhod

Digitalizáciou sa zvýši flexibilita programovania v kinách, pretože sa zjednoduší manipulácia s kópiami a bude ich možné uchovávať na serveri časovo neobmedzene. Takisto bude možné ponúkať väčšie množstvo titulov a v prípade záujmu zo strany divákov rýchlo na túto situáciu reagovať. Ďalšia z výhod je spojená s charakterom digitálnych kópií v porovnaní s fyzickými vlastnosťami 35 mm kópií,

Takéto premietačky budú onedlho minulosťou.

ktorých kvalita sa z dôvodu fyzickej manipulácie postupne znižuje. Kópie sa premietaním opotrebúvajú a úmerne s tým klesá i projekčná kvalita obrazu. Výhody digitálneho záznamu sú, že si zachováva svoju kvalitu bez ohľadu na počet uskutočnených premietaní. Zlepšia sa možnosti uvádzania zahraničných diel v originálnom znení s titulkami. Znížia

sa náklady potrebné na výrobu kópií s titulkami. Výsledkom bude širší priestor pre distribúciu európskych diel. A čo dodať na záver? Ak by došlo k podaniu žiadosti v termíne do 17. marca 2014, mesto predpokladá spustenie skúšobnej prevádzky v septembri – októbri 2014.

nerácia ovláda počítač, využíva ho pri štúdiu, pri práci a komunikuje predovšetkým elektronicky, hoci starší ľudia s tým majú občas problém. Najčastejší spôsob komunikácie mesta s občanmi v súčasnosti však aj naďalej ostáva osobná návšteva občana. Pre tento styk je zriadená Kancelária prvého kontaktu na prízemí budovy mestského úradu. Tu by mal občan vybaviť na jednom mieste všetky miestne poplatky, náležitosti ohľadom pobytu, volieb i overenie podpisov a niektorých dokumentov. V prípade nejasností usmerní občana pracovník prvého kontaktu a pošle ho na oddelenie, ktorému daná vec prináleží.

Návratnosť do šiestich rokov

Eva Mihaliková, MsÚ v Snine

SAMOSPRÁVY V SNINE skupín obyvateľstva využívať možnosti eGovernmentu, výrazne znížiť administratívne zaťaženie občanov a podnikateľských subjektov pri vybavovaní záležitostí na úradoch, zvýšiť transparentnosť úradných procesov a skrátiť čas vybavovania úradných agend, skvalitniť a elektronizovať možnosti participácie verejnosti na veciach verejných.

realizovať kľúčové nástroje pre poskytovanie elektronických služieb, zabezpečiť zvyšovanie a skvalitňovanie portfólia svojich elektronických služieb vrátane zmeny procesov, iniciovať a podporiť legislatívny proces umožňujúci realizáciu elektronických služieb.

Elektronizácia procesov samosprávy

vytvoriť spoločnú zabezpečenú infraštruktúru pre eGovernment a podporné činnosti, využívať centrálne aplikácie a služby pre realizáciu vybraných činností,

prepojiť existujúce registre, vytvoriť nové potrebné registre a zabezpečiť ich použiteľnosť na právne úkony,

Zefektívnenie a zvýšenie výkonnosti samosprávy

realizovať verejné obstarávanie elektronickou formou vo všetkých oblastiach.

Zvýšenie kompetentnosti samosprávy

zabezpečiť zvýšenie počítačovej gramotnosti zamestnancov samosprávy, poskytnúť zamestnancom školenia, ktoré sú orientované na zdokonalenie špecifických IT, projektových a manažérskych schopností.

Kancelária prvého kontaktu

Elektronizácia verejnej správy je nevyhnutná. Je to dôsledok doby, v ktorej žijeme. Súčasná mladá a stredná ge-

Na základe vyčíslených finančných a ekonomických prínosov sa v šiestom roku od začiatku realizácie projektu investované prostriedky na elektronizáciu služieb začnú vracať prostredníctvom prínosov zo zavedených služieb v porovnaní s alternatívou, keby sa projekt nerealizoval. Po prepočtoch sa ukázalo, že projekt má svoju opodstatnenosť a je ekonomicky dlhodobo udržateľný. Projekt vyhovuje z pohľadu hodnotenia fi nančnej efektivity všetkým predpísaným požiadavkám. Eva Mihaliková, MsÚ v Snine


naše novinky

SPEKTRUM

ČO SI MYSLÍTE O AKCIÁCH, KTORÉ SA ORGANIZUJÚ V MESTE?

ANKETA

4

V našom meste sa koná v poslednom čase čím ďalej, tým viac akcií. Vyšli sme teda do ulíc a ľudí sa opýtali na to, čo si myslia o akciách organizovaných v meste. Peter: Akcií nie je v našom meste dostatok a ak sa nejaké predsa len vyskytnú, tak verejnosť nie je o nich informovaná, čo je škoda. Uvítal by som, ak by sa našli priestory, v ktorých by sa mohla stretávať naša mládež, napr. keby sa konalo viac koncertov, viac predstavení a touto aktivitou by mesto zabránilo vandalizmu, ktorý vzniká z nedostatku aktivity pre mladých. František: Aktivít je v Snine dosť, chodia sem aj súbory, ktoré sídlia mimo Sniny. Bola tu aj Partička, Divadlo Alexandra Duchnoviča s výborným predstavením, ďalej sa tu konajú plesy. Bude sa konať ples, ktorý organizuje folklórna skupina Starinčanka a prednedávnom sa konal poľovnícky ples vo Vihorlate. Kultúrneho vyžitia v Snine je viac než dosť, čiže ak niekto tvrdí, že nemá kam ísť a kultúrne sa vyžiť, je to len jeho výhovorka. Lukáš: Bol by som rád, ak by sa toho v našom meste dialo viac. Uvítal by som aj nejaké divadlo, napríklad, keby nás navštívilo opäť Divadlo Alexandra Duchnoviča z Prešova. Potešilo by ma, keby sa v našom meste konalo viac aktivít pre mladých.

Spoločenská sála v Domove vysídlencov Snina.

DOMOV VYSÍDLENCOV SNINA Vodná nádrž Starina je najväčšia vodná nádrž na Slovensku. Zaberá 311 ha, je takmer 50 m hlboká a stala sa domovom pre mnoho vodných živočíchov, ako je jalec hlavatý, pstruh potočný či zubáč obyčajný. S napúšťaním nádrže sa začalo 20. augusta 1983 o 13. hodine. Tomuto aktu však predchádzalo vysídlenie siedmich obcí s 3 463 obyvateľmi z 1 000 príbytkov. Boli to Starina, Dara, Ostružnica, Zvala, Smolník, Veľká Poľana a Ruské. Títo ľudia dostali ako náhradu za vysídlenie od štátu príbytky v Snine. František Kirňak, predseda združenia vysídlencov z VN v Snine, nám poskytol informácie o každej z týchto dedín. Priblížil nám, že každá z vysídlených obcí mala vlastný kultúrny dom, ktorý sa snažil o rozvoj kultúry v daných oblastiach. Neboli síce na rovnakej úrovni, ale boli a vzájomne si tieto dediny vypomáhali.

Ostali len fotografie

Domov vysídlencov Snina (DVS) ukrýva mnoho fotografií a olejomalieb, na ktorých si môžu návštevníci pozrieť, ako vyzerali vysídlené dediny a čo sa s nimi stalo. František Kirňák nám o tom povedal viac.

Jakub: O kultúre v Snine toho nie je veľmi veľa čo povedať, som sklamaný, že sa tu koná len veľmi málo podujatí. Privítal by som ich oveľa viac.

Pavol: V minulosti to bolo s kultúrnym vyžitím v Snine biedne, ale postupom času sa situácia začala meniť. Skvelou správou bola rekonštrukcia nášho kaštieľa a úprimne sa teším na rekonštrukciu malého kaštieľa s priľahlým parkom, kde by som sa mohol prechádzať spolu so svojou rodinou.

V bývalých vysídlených obciach sa rozvíjala bohatá kultúrna činnosť, najmä v spádových obciach Starina a Veľká Poľana, kde pôsobili spevácke a tanečné súbory, detské a dospelých. Obce Smolník, Ruské, Starina boli medzi sebou poprepájané cestami. P. Kirňak pochádzal z Ruského, kde, ako sa zmienil, žili v slamených domcoch a šťastne si tam nažívali do daného momentu vysídlenia. Zaujímavosťou bola skupina dychovej hudby, ktorú vyučoval učiteľ Šenkirík, ktorý ju doviedol na víťaznú prvú priečku v prestížnej súťaži v Česku. Obec Starina mala svoje Roľnícke družstvo, svoje mašta-

le, a zvieratá, ktoré sa využívali k orbe pôdy, ktorej bolo neúrekom. Obľube sa tu tešili aj miešané spevácke zbory, ktoré doprevádzala hudobná zložka. Dara bola jedna z najmenších obcí mala len 50 domov. Nachádza sa tam posledný zachovaný chrám, v ktorom sa dodnes konajú bohoslužby. V Ostružnici, ďalšej z dedín, ktorú ale takto pomenovali Maďari, pôvodne sa volala Stružnica, sa nachádzala škola a kultúrny dom.

Po dvadsiatich rokoch

Vysídlenci ako zadosťučinenie za zničenie ich kultúrnych pamiatok od Prešovského samosprávneho kraja dostali po 20 rokoch budovu za symbolickú korunu. V týchto priestoroch sa konajú akcie, ktoré organizujú buď to DVS, alebo iné organizácie. Konajú sa tu aj súťaže v prednese poézie i prózy a v speve. Organizuje sa aj stretnutie rodákov z celej Starinskej doliny v KD Snina či rôzne ľudové veselice.

Text a foto: Martin Nagy Olejomaľba jednej z vysídlených dedín.

Martin Nagy, foto: (mn)


číslo 3/2014

TÉMA

5

VEĽKÝ ŠARIŠ MÁ PODZEMNÚ CHODBU Stáročia živená legenda o podzemnej ceste medzi Rákociho palácom v Prešove a Šarišským hradom dostala nový impulz. Jedinečnú chodbu v blízkosti bývalého kaštieľa zamerali aj jaskyniari. Mladý porast a príkry svah ukrývajú malý otvor. Ním sa dá preplaziť dovnútra. Ak ste sa s podobnou stavbou ešte nestretli, interiér vás ohúri. Podzemná chodba je krvopotne vydlabaná do zeme jednoduchými nástrojmi. Vchod do nej by čoskoro zasypala zemina a chodba navždy ostala legendou.

Chodbou autom aj koňom

„Z detstva si pamätám, že starší bratranec spomínal podzemnú chodbu, po ktorej sa dá jazdiť autom. Vtedy som však tomu veľkú pozornosť nevenoval,“ zaspomínal si Martin Sárossy, ktorého meno je spojené s obnovou Šarišského hradu. Na chodbu neskôr narazil pri skúma-

ní mlynského náhonu. Že sa v ňom páči aj iným tvorom, ukázal neskorší výskum. „V zime som sa sem vrátil s kolegami – ochranármi. Chceli sme zistiť, či tu zimujú netopiere. Našli sme tu podkovára malého a uchaňu čiernu,“ prezradil detaily. K záberom chodby sa vyjadril Krajský pamiatkový úrad v Prešove. „Na základe fotografií nie je možné povedať, kedy objekt vznikol. Hypoteticky by mohlo ísť o banské dielo. Podobná štôlňa sa nachádza blízko starého kameňolomu na východnom úpätí hradného vrchu,“ informoval pamiatkar Juraj Timura. „Ak by išlo skutočne o banské dielo, dobu jeho vzniku a účel by mohol objasniť archívny výskum. Vek chodby

Hĺbil podzemnú chodbu v Šariši magnát Rákoci? Foto: autor

by bolo možné určiť aj na základe získaných archeologických nálezov alebo na základe prírodovedných analýz,“ vysvetlil.

Na základe fotografií nie je možné povedať, kedy objekt vznikol. Názor jaskyniarov

Členovia Speleoklubu Prešov sa podujali chodbu preskúmať a zamerať. Podrob-

nú mapku podzemného diela zhotovila jaskyniarka Františka Majerníčková. „Vo Veľkom Šariši bude viacero podzemných priestorov, hlavne pivnice a chodby. Pod Šarišským vrchom sme vyčistili a zamerali existujúcu vínnu pivnicu (sklad) a pod ňou na starej ceste – skratke – sme našli pozostatky asi ďalších dvoch podobných pivníc. Vo Veľkom Šariši boli podzemné priestory pri kláštore a pri Rákociovskom kaštieli, ale určite aj v iných domoch na námestí. Pivnica pri Martale bola asi skladom na obilie, ale možno aj na ľad, teda niečo ako ľadovňa. Mohla slúžiť aj ako úkryt,“ vysvetlil tajomník OZ Speleoklub Šariš Ján Ducár. Meranie tunela sa nateraz zastavilo na čísle 43 metrov. V samotnej chodbe narazí návštevník na dva závaly. Jeden z nich je však zatiaľ neprechodný. „Dĺžka v súčasnosti nebude iná, ako v minulosti, takže napojenie na vysnívanú bájnu chodbu z Prešova na Šarišský hrad je asi len snom. Síce pekným, ale iba snom,“ myslí si J. Ducár.

Tajomný kaštieľ

Vchod do chodby ostane čoskoro legendou. Foto: autor

V blízkosti vstupu do chodby roky stával kaštieľ Rákociovcov. Jeho pamätníkom je František Kollár. Ako chlapec spoznal tajnú chodbu a priestory priamo v kaštieli. Vtedy bola krásna stavba opustená. Nemenej pozoru-

hodný objav urobili v roku 1944 nacisti. Pri preklepávaní stien objavili dutinu, v ktorej našli zamurovaný klavír so zlatou klaviatúrou. Okupanti ho dali spolu so zhabaným majetkom odviesť. O lup ich údajne pripravil partizánsky prepad na Branisku.

Budúcnosť pamiatky

Nápad urobiť z chodby atrakciu sa M. Sárossymu celkom pozdáva. „Vstup chodby je zrútený, chcelo by to postaviť kamenný portál. Zavalená je tiež jej koncová časť. Pre sprístupnenie verejnosti by bolo potrebné vyriešiť bezpečnosť, aby k závalu nedošlo. Na to treba pamätať pri každej návšteve tohto miesta,“ zdôraznil. Podľa neho chodba slúžila na uskladnenie poľnohospodárskych plodín. „V minulosti ich tu mohlo byť viacej. Keďže smeruje k hradnému kopcu, nepochybne bola zdrojom pre historky o tajnej podzemnej chodbe, ktorá spájala hrad s kaštieľom, ktorého areál leží neďaleko,“ pripomenul zaujímavú okolnosť Martin Sárossy. „Pivnica nad Martalou je zaujímavým objektom a zaslúži si ochranu ako technická pamiatka. Dúfam, že nezáujem o jej osud nebude hlavným dôvodom jej zániku, že prežije a nájde sa pre ňu lepšie uplatnenie, ako je tomu v súčasnosti,“ uzavrel za OZ Speleoklub Šariš Ján Ducár. Text a foto: Dušan Guman


6

naše novinky

SPRAVODAJSTVO

OPOZÍCIA NEUSPELA, PREMIÉR OSTÁVA VO FUNKCII MICHAL HORSKÝ PARLAMENTARIZMUS Korene európskeho parlamentarizmu siahajú až do čias Francúzskej revolúcie. Pravicová časť francúzskeho parlamentu – royalisti, držali líniu politickej tradície Francúzska ako kráľovstva. Proti ním stáli girondisti – republikáni, zástupcovia strednej vrstvy, ktorá sa predierala k hospodárskej politike v Európe. Naľavo stáli jakobíni (história ich poznala ako deti revolúcie), ktorí požierali sami seba a žiadali radikálne zmeny vo Francúzsku. A časť francúzskeho parlamentu tvorilo aj tzv. bahno. Boli to poslanci, ktorí sa nechceli zapojiť do žiadneho z profilovaných prúdov. V  našich reáliách môžeme za „bahno“ považovať tých stúpencov politických tradícii francúzskeho parlamentu, ktorí nepatria ani k ľavici, ani k pravici, ani ku stredu. Majú svoje osobitné pravidlá, subjektívne ciele, pre ktoré vstúpili do politiky a presadzujú tam svoj politický vplyv. Práve takíto poslanci veľmi často hádžu „blatom“ po iných parlamentných zoskupeniach, po lídroch ostatných politických strán. Keďže sami stoja po krk v bahne a nemajú čo stratiť, hádžu blato na svojich súperov. Dobre vedia, že keby sa tí od bahna chceli čistiť, len by sa ním zamazali. Niečo podobné mi napadlo, keď poslanci niektorých klubov zvolávajú počas prezidentskej volebnej kampane mimoriadne zasadnutie nášho parlamentu. Nie preto, aby po rokoch otvárali kauzu predaja emisných kvót, ale preto, aby hodili blato a čakali, kto sa od neho bude čistiť. A kto sa zamaže.

Opozičným poslancom sa podľa očakávania nepodarilo premiérovi vysloviť nedôveru za emisnú kauzu. Za vyslovenie nedôvery hlasovalo 49 poslancov zo 128 prítomných, proti bolo 78 členov snemovne, jeden sa zdržal. Predsedu vlády Roberta Fica v hlasovaní podržali všetci prítomní poslanci Smeru-SD, za jeho odvolanie boli všetci prítomní opoziční poslanci. Jediný, kto sa zdržal, bol Štefan Kuffa (OĽaNO). Opozičné strany v návrhu na zvolanie mimo-

Robert Fico v parlamente.

riadnej schôdze pripomínali, že v novembri 2008 ministerstvo životného prostredia ovládané SNS a americká garážová firma Interblue Group podpísa-

li zmluvu o predaji emisných kvót za cenu 5,05 eura za tonu. Slovensko predalo 15 miliónov ton emisných limitov za približne 75 miliónov eur. Daňoví po-

platníci prišli podľa opozície o 47 miliónov eur. Opozičnú iniciatívu vláda označila za snahu poškodiť premiéra pred prezidentskými voľbami. Kabinet vo svojom stanovisku upozornil, že premiér v tomto prípade, ktorý sa týkal vtedajšieho koaličného partnera SNS, vyvodil politickú zodpovednosť, keď podal návrh na odvolanie dvoch ministrov za SNS. Na základe politického rozhodnutia bol rezort ministerstva životného prostredia odobratý z gescie tejto strany. Text a foto: TASR

SMK: PAVOL HRUŠOVSKÝ NEMÁ ŠANCU PORAZIŤ ROBERTA FICA Prezidentský kandidát strán Ľudovej platformy Pavol Hrušovský nemá šancu vo voľbách poraziť Roberta Fica. Na tlačovej konferencii po rokovaní republikovej rady strany to vyhlásil predseda SMK József Berényi.

József Berényi

„Vnímame, že kandidát Ľudovej platformy zaostáva za os-

tatnými kandidátmi, nie je najväčším vyzývateľom Roberta Fica, čo je nelichotivá vizitka pre Ľudovú platformu,“ povedal dnes Berényi. Hrušovský podľa neho nemá „schopnosti a predpoklady na to, aby sa dostal do druhého kola, respektíve porazil Roberta Fica“. „Pán József Berényi a strana SMK uprednostnili svoje stranícke záuj-

I. ŠTEFANEC LÍDROM SDKÚDS PRE MÁJOVÉ EUROVOĽBY SDKÚ-DS povedie do májových eurovolieb jej podpredseda Ivan Štefanec. Výsledky primáriek oznámil predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo. Oficiálne budú, keď ich na budúci týždeň schváli stranícke prezídium. O kandidátoch budú rozhodovať straníci v ďalších primárkach, ktoré by mali byť 8. marca. SDKÚ-DS podľa Freša dokáže priniesť kompetentných 13 kandidátov a nevie si predstaviť, že by Kukan nebol dvojka na eurokandidátke. Lídra eurokandidátky volilo vyše 2000 straníkov, teda asi

Text a foto: TASR

KANDIDÁTKU POVEDIE P. CSÁKY

a verí, že bude v májových eurovoľbách úspešný.

Lídrom kandidátky SMK pre májové voľby do Európskeho parlamentu bude Pál Csáky. Rozhodla o tom republiková rada strany. „Európsku politiku ovláda výborným spôsobom, je málo ľudí na Slovensku, ktorí takým spôsobom poznajú Európu ako on, keďže bol podpredsedom vlády za túto agendu osem rokov,“ povedal po rokovaní Republikovej rady predseda SMK József Berényi. SMK stavia 13 kandidátov, do volieb ide samostatne. Vsadila na mladých ľudí.

Text a foto: TASR

TASR

I.Štefanec, P.Frešo, E.Kukan

polovica. Štefanec získal 58,2 percenta, Kukan 41,7 percenta. Frešo považuje dvojicu Štefanec a Kukan za dobrý tím

my pred záujmom Slovenska,“ reagoval Hrušovského hovorca Martin Krajčovič. Dodal, že SMK svojím „kandidátom, ktorý je úplne bez šancí“, nepriamo podporila kandidatúru Roberta Fica a ďalších kandidátov, ktorí už v minulosti preukázateľne zneužili maďarskú kartu.


číslo 3/2014

SPRAVODAJSTVO

7

AKO ZNÍŽIŤ NEZAMESTNANOSŤ NA SLOVENSKU Slovensko potrebuje viacero zmien na trhu práce, ako aj v oblasti školstva. Zhodli sa na tom niekoľkí vystupujúci na seminári s názvom Ako znížiť nezamestnanosť na Slovensku. V Bratislave ho zorganizoval Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) spoločne so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku. „Vysoká miera nezamestnanosti na Slovensku nie je ovplyvnená vysokou mierou čiernej práce. Podiel pracujúcich v čiernej ekonomike je na Slovensku dokonca pod priemerom EÚ,“ konštatoval riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) Martin Filko. Za vysokú nezamestnanosť podľa neho môže najmä súčasné nastavenie

vzdelávacieho systému na Slovensku. INEKO zasa problém nárastu počtu ľudí bez práce vidí i v horšom podnikateľskom prostredí, nedostatočne pružnom trhu práce, ako aj nevhodných podmienkach pre ženy s deťmi, ktoré si ťažšie hľadajú zamestnanie. Podľa štatistík sa zvyšuje počet ľudí, ktorí sú nezamestnaní

dlhšie ako 24 mesiacov. „Preto sa usilujeme hľadať také nástroje, aby sme ľudí zachytávali a vracali ich naspäť do pracovného procesu v období medzi 6. a 18. mesiacom nezamestnanosti. Druhým problémom je, že rastie aj dlhodobá nezamestnanosť z hľadiska veku,“ povedal štátny tajomník MPSVR SR Branislav Ondruš.

Branislav Ondruš

Problémoví sú tiež mladí ľudia, ktorí sa v evidencii úradov práce ocitnú hneď po skončení strednej školy. Nestihli tak získať pracovné návyky. Aj podľa Ondruša bude preto kľúčové zreformovať vzdelávací systém. „Potrebujeme sa

vrátiť najmä k regulácii stredného odborného školstva. Potrebujeme zmeniť vzdelávacie odbory tak, aby v nich väčšiu úlohu zohrávala praktická výchova,“ dodal. Text a foto: TASR

ŠTÁT VYBRAL NA DANIACH VIAC, AKO OČAKÁVAL Štát v minulom roku vybral na daniach aj odvodoch o 261 miliónov eur viac, ako očakával, z toho na dani z pridanej hodnoty (DPH) dokonca o 289 miliónov eur viac. Zlepšenie v tomto roku predstavuje dodatočných 189 miliónov eur. Na základe údajov z najnovšej daňovej prognózy to v sobotu (15. 2.) na tlačovej konferencii uviedol minister financií Peter Kažimír (Smer-SD). Miroslav Lajčák

VALNÉ ZHROMAŽDENIE SK PRE UNESCO V Kongresovej sále Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa 14. februára 2014 konalo Valné zhromaždenie Slovenskej komisie pre UNESCO (Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru) za účasti expertov z oblasti školstva, kultúry, životného prostredia, informatiky, geológie, hydrológie, spoločenských a humanitných vied, bioetiky, ľudských práv a ekológie. Účastníkom zhromaždenia sa prihovoril podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák, ktorý ocenil kvalitnú a súčasne dobrovoľnú prácu slovenských expertov na medzinárodných fórach i doma, na Slovensku. Pripomenul, že za viac ako 20 rokov si Slovenská komisia pre UNESCO svojimi aktivitami vybudo-

Viac peňazí do rozpočtu prinesie nielen DPH, ale aj spotrebné dane či daň z príjmov právnických osôb. „Toto je tretia prognóza v rade, ktorá hovorí dobrú správu, že daňovo-odvodové príjmy rastú a budú rásť,“ podčiarkol Kažimír. Vyzdvihol predovšetkým postupné zlepšovanie výberu DPH, keď jej efektívna sadzba vzrástla z 12,5 percenta v 2. štvrťroku 2012 na 13,7 percenta v poslednom štvrťroku vlaňajška.

vala rešpekt a uznanie. Valné zhromaždenie vyhodnotilo prácu Komisie za rok 2013 a prerokovalo plán činnosti na rok 2014. Potvrdilo mandát členov Predsedníctva SK UNESCO na obdobie 20142018. Valné zhromaždenie Slovenskej komisie pre UNESCO sa koná pravidelne raz do roka. Text a foto: TASR

Peter Kažimír

Ďalšie zlepšenie si sľubuje od novozavedeného elektronického kontrolného výkazu DPH, ktorý musia platitelia tejto dane prvýkrát odovzdať do 25. februára. „Tieto peniaze nie sú nasmerované na rozdávanie, ale umožňujú nám, aby sme nerobili opatrenia, ktoré by smerovali k znižovaniu životnej úrovne,“ zdôraznil minister financií. Nová vláda si od svojho nástupu ako jeden z hlavných

cieľov určila lepší výber daní, čo sa aj darí, pripomenul premiér Robert Fico. „Napĺňajú sa všetky podmienky, aby rok 2014 bol lepší ako ten predchádzajúci,“ avizoval. V tejto súvislosti poukázal na aktuálne štatistiky, podľa ktorých slovenská ekonomika v poslednom štvrťroku vlaňajška dosiahla 4. najvyšší rast v eurozóne. Nadpriemerný rast predpovedá aj na tento rok, podporiť by ho mali vyššie investície napríklad v oblasti automobilového priemyslu či pri výstavbe diaľnic. Minimálny rast cien, ktorý sa v januári tohto roka dokonca zastavil, by mal podľa Fica prispieť k rastu miezd vo verejnom aj súkromnom sektore. Kandidovať na prezidenta z pozície predsedu vlády má podľa Fica predovšetkým nevýhody. „Stojíme si za tým, že sme vytvorili predpoklady, aby bol rok 2014 lepší. Ak som stál a stojím na čele kolektívu, ktorý to dosiahol, mám právo informovať takisto o negatívnych aj pozitívnych veciach. Neviďte za tým nič iné,“ doplnil. Text a foto: TASR


8

naše novinky

SPRAVODAJSTVO

Brány prezidentského paláca sa otvoria pre jedného zo štrnástich kandidátov. Foto: TASR

KTO OVLÁDNE PALÁC? O PREZIDENTSKÝ POST ZABOJUJE DOSIAĽ NAJVIAC KANDIDÁTOV V HISTÓRII SLOVENSKA Predseda Národnej rady SR Pavol Paška (Smer-SD) potvrdil kandidatúru všetkým uchádzačom o Prezidentský palác, ktorí odovzdali petičné hárky v stanovenom termíne. Oficiálnych kandidátov bolo pôvodne 15, čo je najviac v histórii Slovenska. Koncom januára sa vzdal kandidatúry Peter Osuský. O post hlavy štátu majú záujem najmä muži, v zostávajúcej štrnástke je len jedna žena. Oficiálnymi kandidátmi sú premiér Robert Fico (Smer-SD), podnikateľ a fi lantrop Andrej Kiska, expredseda KDH Ján Čarnogurský,

šéf klubu KDH Pavol Hrušovský (KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS), Jozef Behýl, expolitik Milan Kňažko, nezaradený poslanec NR SR Radoslav Procházka, nominant SMK Gyula Bárdos, Milan Melník, kardiológ Viliam Fischer, Stanislav Martinčko, kandidát KSS Ján Jurišta, primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko a poslankyňa NR SR Helena Mezenská z OĽaNO.

Rekordný počet

Súčasný počet kandidátov ešte Slovensko nemalo. V roku 1999 ich bolo desať, o päť rokov neskôr (2004) 12 a naposledy v roku 2009 bojovalo o hrad sedem kandidá-

tov. V niektorých prípadoch sa počet uchádzačov ešte na poslednú chvíľu menil. Kandidáti totiž majú právo vzdať sa pred voľbou kandidatúry.

Dvojkolová voľba

Voľba prezidenta SR je priama a dvojkolová. Hlavu štátu si takto budeme voliť štvrtýkrát v histórii samostatného Slovenska. Prvého prezidenta SR Michala Kováča zvolila Národná rada SR. Priamo si volíme najvyššieho ústavného činiteľa od roku 1999, kedy sa ním stal Rudolf Schuster. O päť rokov neskôr (2004) ho v paláci vystriedal Ivan Gašparovič, ktorý post obhájil aj v roku 2009. Tretíkrát už podľa zákona kan-

didovať nemôže. Tento rok si tak zvolíme úplne nového prezidenta.

Nadpolovičná väčšina

Prvé kolo sa na Slovensku uskutoční v sobotu 15. marca. Pokiaľ v ňom ani jeden kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, v sobotu 29. marca sa uskutoční druhé kolo. V ňom sa stretnú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola. Zvolený kandidát sa ujíma funkcie prezidenta SR zložením sľubu. Skladať ho bude 15. júna, kedy sa skončí funkčné obdobie súčasnej hlave štátu Ivanovi Gašparovičovi. Dvojstranu pripravil: (bb), TASR

DOTERAJŠÍ PR E Z I D E NTI SLOVENSKA Post prezidenta Slovenska zastávali od roku 1993 traja muži. Najdlhšie je hlavou štátu Ivan Gašparovič. Michal Kováč (HZDS) od 2. 3. 1993 do 2. 3. 1998 Rudolf Šuster (SOP) od 15. 6. 1999 do 15. 6. 2004 Ivan Gašparovič (HZD) od 15. 6. 2004


číslo 3/2014

SPRAVODAJSTVO

Kandidáti na funkciu prezidenta Slovenskej republiky

Gyula BÁRDOS

Jozef BEHÝL

Ján ČARNOGURSKÝ

 vek 55 r.,  vek 57 r.,  vek 70 r.,  pedagóg, bývalý posla-  občiansky aktivista,ve-  advokát, bývalý predsenec Národnej rady Slonuje sa najmä tretiemu da vlády a minister spravenskej republiky, pôsosektoru, v rokoch 2000 vodlivosti, bývalý dlhobí vo vedení SMK, až 2003 bol členom straročný predseda KDH,  žije v Senci, ny Smer-SD,  žije v Bratislave,  kandiduje za SMK-MKP.  žije v Bratislave,  občiansky kandidát.  občiansky kandidát.

VOĽBY PREZIDENTA

Robert FICO

Viliam FISCHER

 vek 49 r.,  predseda vlády Slovenskej republiky, v roku 1999 založil stranu Smer-SD, ktorej dodnes šéfuje,  žije v Bratislave,  kandiduje za SMER-SD.

 vek 75 r.,  lekár – kardiochirurg, ktorý urobil na Slovensku prvú transplantáciu srdca,  žije v Bratislave,  občiansky kandidát.

Andrej KISKA

Milan KŇAŽKO

 vek 50 r.,  manažér, zakladateľ spoločností Tatracredit, Triangel a Quatro v roku 1996 a spoluzakladateľ nadácie Dobrý Anjel,  žije v Poprade,  občiansky kandidát.

 vek 68 r.,  herec, bývalý minister kultúry aj zahraničných vecí, spoluzakladal VPN, HZDS, Demokratickú úniu a SDKÚ,  žije v Bratislave,  občiansky kandidát.

Radoslav PROCHÁZKA

Jozef ŠIMKO

Pavol HRUŠOVSKÝ

Ján JURIŠTA

 vek 61 r.,  poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za KDH, v rokoch 2002 až 2006 bol predsedom parlamentu,  žije v Nitre,  kandiduje za KDH, SDKÚ-DS, MOST-HÍD.

 vek 69 r.,  vysokoškolský pedagóg, poradca predsedu KSS, na prelome tisícročí pôsobil ako veľvyslanec v Argentíne,  žije v Bratislave,  kandiduje za KSS.

Stanislav MARTINČKO

Milan MELNÍK

Helena MEZENSKÁ

 vek 61 r.,  generálny riaditeľ spoločnosti, predseda strany Koalície občanov Slovenska,  žije v Košiciach,  kandiduje za KOS.

 vek 75 r.,  vysokoškolský pedagóg – vedec, pôsobí na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave,  žije v Bratislave,  občiansky kandidát.

 vek 40 r.,  vek 41 r.,  poslankyňa Národnej  poslanec Národnej rady rady Slovenskej repubSlovenskej republiky, vlaliky za stranu OĽaNO, ni vo februári vystúpil  žije v Poprade, z KDH,  občianska kandidátka.  žije v Bratislave,  občiansky kandidát.

15. marec 2014

 vek 63 r.,  primátor mesta Rimavská Sobota,  žije v Rimavskej Sobote,  kandiduje za SMS.

9


10

naše novinky

PROFIL

TOMÁŠ HUDEC: DOMA JE DOMA Bývalý vynikajúci slovenský lyžiar, lyžiarsky tréner a dnes aj predseda novej politickej strany. Rodák z Banskej Bystrice Tomáš Hudec porozprával o svojich skúsenostiach a odporúčaniach pre výber lyžiarskeho strediska, ale aj o svojich politických ambíciách.

Aké boli vaše športové začiatky? Som rodák z Banskej Bystrice. Rodičia ma, rovnako ako sestru, od mala viedli k lyžovaniu. Aktívne lyžujem od troch rokov, prepracoval som sa až na pretekársku úroveň. So svojimi najlepšími priateľmi, s ktorými som od detstva lyžoval, sme patrili k špičke. Neskôr som sa dostal do juniorskej národnej reprezentácie, v roku 1996 som sa stal majstrom Slovenska v slalome. O rok nato som však skončil s aktívnou činnosťou. Čomu ste sa venovali po skončení športového gymnázia? Vyštudoval som ekonomiku – riadenie leteckej dopravy. Rád lietam, urobil som si aj výcvik súkromného pilota. Po vysokej škole som sa v rámci náhradnej civilnej služby vrátil na športové gymnázium ako asistent trénera a neskôr ako tréner alpského lyžovania. Zo šikovných detí z ce-

S deťmi v Dolomitoch, Taliansko 2013.

lého Slovenska som zostavil 12-členné družstvo a viedol ho, až kým nezmaturovali. Popritom som stále pôsobil v treťom sektore, v lyžiarskych kluboch a asociáciách – ako člen i v predsedníctvach. Posledné dva roky sa venujem vlastným aktivitám mimo športu. Predtým som trávil takmer 60 % času v zahraničí v súvislosti s prípravou športovcov v alpskom lyžovaní.

Ako hodnotíte podmienky na lyžovanie na Slovensku v súčasnosti? Čo sa týka lyžiarskych stredísk, Slovensko prešlo obrovský kus cesty. Jasná má potenciál byť európskym lyžiarskym strediskom. Za posledné dva až tri roky tu nastal obrovský progres, aj čo sa týka množstva preinvestovaných finančných prostriedkov. O rok, dva to naozaj bude lyžiarske stredisko európskej úrovne so všetkým, čo k tomu patrí. Netreba ale

Letecký výcvik počas štúdia na vysokej škole.

zabudnúť ani na lyžiarske stredisko Vrátna.

V čom je to tu iné než v zahraničí? Najväčší rozdiel vidím v tom, že v zahraničí neexistuje slovíčko problém. Obdivujem prístup v Škandinávii. Tam vždy hľadajú riešenia. V Rakúsku zas nie je problém urobiť cestu do výšky 3 200 m. n. m., aby sa mohli vybudovať rekreačné strediská od reštaurácií po vrcholové stanice lanoviek. Lietajú tam vrtuľníky, vnímate čulý ruch ako na stavbe, ale nevidíte neporiadok a zbytočné zásahy do prírody. Myslíte si, že aj u nás je možné dosiahnuť takúto úroveň? Myslím si, že áno. Záleží hlavne na ľuďoch, ktorí na tom pracujú. U nás pokrivkáva najmä disciplína, čo sa týka poriadku. Napríklad s Rakúskom sa to stále nedá porovnávať. Niekedy mi až prekážala tá sterilná čistota a strohosť. Ale tam vidíte pokrok – oni neustále pracujú, zlepšujú, posúvajú strediská ďalej, do úplne nových dimenzií. Jasná má však obrovský potenciál – čo sa týka kvality lanových dráh, systému, pripravené je komplet zasnežovanie – sever aj juh. Som veľmi rád, že konečne vzniklo prepojenie medzi severom a juhom

Chopku. Jasná má v Európe už dlho svoje postavenie. Bola hostiteľom Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní, vrcholných súťaží. Majstrovstvá sveta juniorov v alpských disciplínach sa tu konali už v roku 1985.

Na čo sa u nás môžu fanúšikovia lyžovania tešiť tento rok? Určite na majstrovstvá sveta juniorov v alpských disciplínach, ktoré sa opäť uskutočnia v Jasnej na prelome februára a marca. Je to vrcholná súťaž v alpskom lyžovaní. Určite sa nebudeme musieť hanbiť za to, ako zorganizujeme tieto preteky a vrelo odporúčam všetkým, nech sa idú pozrieť a podporiť podujatie. Zaujímajú sa Slováci dostatočne o lyžovanie a chodia ako diváci na takéto podujatia? To je u nás tiež jeden z problémov. Keď sa konajú v zahraničí takéto podujatia, daný región tým vždy žije. Aj v malých dedinkách v Rakúsku je to tradícia a celá obec sa stretne, urobia pohostenie pre účastníkov, ľudia prídu povzbudzovať na preteky. Prostredníctvom toho si budujú aj vzťah k športu. Uvedomujú si, že v prvom rade to robia pre seba. Preto by som naozaj rád vyzval Slovákov, nech sa idú pozrieť – bude to

veľmi pekná súťaž, na ktorej sa môžu osobne stretnúť možno s budúcimi olympijskými víťazmi a majstrami sveta.

Koho tu návštevníci budú môcť uvidieť? Pretekať by mala aj naša v súčasnosti najúspešnejšia lyžiarka Petra Vlhová, ktorú som aj ja rok trénoval. Z veľkých lyžiarskych nádejí by sa mal zúčastniť aj Andreas Žampa, brat slávnejšieho Adama, ktorému sa veľmi darí. Ďalej treba spomenúť Mateja Faláta a Martina Bendíka. Vzhľadom na naše podmienky a na ekonomickú situáciu, v akej sa Slovensko nachádza a koľko finančných prostriedkov plynie do športu, je to veľké sebazaprenie rodičov. Týchto pretekárov treba určite prísť podporiť. Zo svetových mien by mohla prísť americká alpská lyžiarka Michaela Shiffrin, ktorá je stále v juniorskej kategórii. Bude tu určite pekná účasť a dobre zorganizované preteky, na Slovensku v tom máme tradíciu a vieme to robiť. Precestovali ste svet. Kde sa vám najviac páčilo? Mám veľmi rád Slovinsko, strávil som tam veľmi veľa času. V rámci Európy sú nám Slovinci mentalitou dosť podobní. Je to veľmi hrdý národ. Všetci tam športujú, investujú peniaze do voľného


číslo 3/2014

času a do športu. Svoj voľný čas trávia vonku. Životná úroveň je tu veľmi podobná našej – ľudia takisto „dvakrát obrátia“ každé euro, kým ho investujú, ale sú zvyknutí viac utrácať za služby. Cenovo je pre nás Slovinsko prijateľné, čo sa týka ubytovania i služieb. Ceny skipassov sú už v celej Európe rovnaké. Poskytované služby však stoja za to. Počas všetkých ročných období je tu veľké množstvo možností, ktoré sú turistom ponúkané. Sympatické je tiež to, že si myslia, že sú „alpská“ krajina, hoci z Álp majú len jeden kopec. Práve odtiaľ mám však veľa priateľov.

Kam by ste odporučili cestovať za lyžovačkou? V Európe jednoznačne Taliansko a stredisko Alta Badia, Corvara – na jednom mieste je tam veľa možností – dá sa lyžovať v pásme

PROFIL

lesa, mimo lesa, dokonca aj na ľadovci, to všetko v rámci jednej oblasti. A ak má na to človek finančné prostriedky a chce zažiť niečo úplne iné, odporúčam Whistler vo Vancouveri. Príjemným prekvapením pre mňa boli škandinávske krajiny Nórsko, Fínsko a Švédsko. Najviac času som strávil v lyžiarskom stredisku Tärnaby, ktoré leží v strednej časti Švédska. Táto oblasť je charakteristická veľkým počtom jazier. Ľudia sú mimoriadne srdeční a nikdy som sa nestretol s prístupom „nedá sa“. Je to nádherná krajina, lyžiarske strediská sú na špičkovej úrovni, všetko je zabezpečené – od služieb až po úpravu zjazdoviek, vysoký štandard, rovnako ako ubytovanie. V Nórsku som sa stretol asi s najvyššou úrovňou služieb. A vo Švajčiarsku sa mi páči oblasť Crans-Montana, ktorá je zmesou vplyvov Francúzska a Nemecka.

Veľa ste toho videli, zažili a vyskúšali. Nemali ste nutkanie niekde v zahraničí zostať, pretože je to tam lepšie? Veľa času počas vysokoškolského štúdia som strávil v Anglicku, kde som aj pracoval a vytvoril som si zázemie. Je to však osamelý život, chýbala mi rodina. Aj keď to na Slovensku nie je dokonalé, je to naše. Navyše sa v zahraničí človek stále cíti akosi mimo realitu. Doma je doma. Strávil som v zahraničí mnohokrát polovicu roka, ale vždy som sa vrátil, Slovensko mi už chýbalo. V Banskej Bystrici sa zúčastňujete tzv. zelených hliadok  – čistenia a upratovania verejných priestorov od odpadu. Ako občan Banskej Bystrice chodievam aj s priateľmi pomáhať. Nedávno sme

Tréning reprezentácie v Passo dello Stelvio, Taliansko.

boli upratovať Radvanský kaštieľ. Vzhľadom na to, že bolo pred župnými voľbami, myslel som si, že sa tam prídu ukázať aj kandidáti, keďže všetci rozprávajú o kultúre, rekonštrukcii historických pamiatok... A Radvanský kaštieľ historickou pamiatkou rozhodne je. Prišlo pár nadšencov, z kandi-

dátov však nikto. Miest v mojom regióne, ktoré si zaslúžia pozornosť a vrátenie úcty, je ešte veľa. Bohužiaľ, dnes sú priority štátu niekde inde, a tak aspoň takouto dobrovoľnou činnosťou môžeme prispieť k zlepšeniu ich vzhľadu. Ja so sebou brávam aj moje deti. Formuje ich to, vytvoria si vzťah k okoliu.

mladí ľudia, ako je to u vás. Vaše veľké plus je, že nemáte politickú minulosť. Nebudú chýbajúce skúsenosti zas mínusom? Nepovažujem to za mínus, každý z nás je úspešný a sme odborníkmi v oblastiach, v ktorých pôsobíme. Nebránime sa spolupráci s kýmkoľvek, kto sa stotožní s našimi základnými hodnotami, slušnosťou, toleranciou, kto má záujem o veci verejné a o budúcnosť Slovenska.

Tomáš Hudec, predseda novej politickej strany TIP (Tvoríme inú politiku).

V januári tohto roku ste sa stali predsedom novozaloženej politickej strany TIP (Tvoríme inú politiku). Ako strana máte ambíciu zabojovať o europarlamentné, komunálne voľby a netajíte sa ani snahou o získanie kresiel vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2016.

Čo chcete ponúknuť svojim budúcim voličom, aký program má pritiahnuť nových členov? Našou hlavnou snahou je generačná výmena súčasnej amortizovanej politickej scény. Chceme priniesť do našej politiky odbornosť, čistotu, transparentnosť, slušnosť. Slovensko potrebuje nové tváre, tváre bez dlhoročnej aktívnej politickej minulosti. Myslíme si že,

máme veľa šikovných ľudí a odborníkov, ktorým nevyhovuje súčasný stav. Preto aj momentálne cestujeme po Slovensku, navštevujeme mestá a obce, snažíme sa prelomiť apatiu, negatívny postoj ľudí k politike a prebudiť ich záujem o veci verejné. Presný plán našej cesty po Slovensku je na stránke www.strana-tip.sk/roadshow. Budeme radi, ak nám ľudia povedia o svojich problémoch, víziách, ale i ná-

vrhoch na zlepšenie. V našom volebnom programe sa budeme venovať školstvu, zdravotníctvu, regionálnemu rozvoju, súdnictvu, kultúre, životnému prostrediu, poľnohospodárstvu, zahraničnej politike a sociálnym veciam a rodine. Na týchto témach intenzívne pracujú naše odborné tímy.

Je dosť neobvyklé, aby politickú stranu zakladali vekovo takí

11

Nielen vo vedení strany TIP, ale aj v členskej základni sa objavilo, na naše politické pomery, pomerne veľa žien. Je to „ťah“ na voličky alebo konečne moderne koncipovaná štruktúra strany bez akýchkoľvek predsudkov? Myslíme si, že politika nie je pánsky klub. Ženy boli historicky vždy nielen inšpiráciou, ale aj významnými osobnosťami vo všetkých oblastiach života spoločnosti a patria aj do politiky. Jednu tretinu z našich členov tvoria ženy. Spôsob, ako organizujete zostavenie kandidátky do Európskeho

„Slovensko potrebuje zmenu, tak sme si povedali, keď nie my, tak kto? Keď nie teraz, tak kedy?“ Tomáš Hudec, predseda strany TIP parlamentu v Bruseli, je pomerne neobvyklý. Prečo ste sa rozhodli využiť internet? Chceme tvoriť inú politiku. Preto sme otvorili našu kandidátku do európskeho parlamentu pre všetkých, ktorí spĺňajú základné podmienky a stotožnia sa s našimi hodnotami a programom. Do 10. 3. 2014 prebiehajú online primárky prihlásených kandidátov. Prví trinásti kandidáti, ktorí získajú najviac hlasov, sa dostanú na kandidátku strany TIP do europarlamentných volieb 24. 5. 2014. Prihlásiť sa je možné na našej stránke www.strana-tip.sk. . (mi)


12

naše novinky

ZDRAVIE

78.296$1(75(%$%Èġ 1,(.725e6Ò='5$9e

Poznáte to? Do nového roka vstupujete s novými predsavzatiami, že prestanete fajčiť, že začnete zdravšie žiť a že schudnete. V januári takmer všetky fitká praskajú vo švíkoch a naše chladničky, naopak, zívajú prázdnotou. Pár týždňov všetko ide podľa plánu, ale potom to na niečom stroskotá.

=YlþãD SUHWR OHER Y KRQEH ]DVXSHU¿J~URX]QiãKRMHGiOQLþNDY\O~þLPHYãHWN\WXN\ DþRVLEXGHPHQDKRYiUDĢQiã RUJDQL]PXVMHGQRGXFKRXWUiSLPHKODGRP$NDOHGRGUåLDYDPHVWULNWQ~GLpWXD]RVYRMHM VWUDY\QDGREURY\O~þLPHWXN\ ULVNXMHPHRKO~SQXWLHOHERQiP NOHVQH,4

Bez tukov niet nálady 1DWpPXWXN\YVWUDYHVDXå QDStVDORYãHOLþRDOHYãHREHFQê ]iYHU R LFK ãNRGOLYRVWL SUHQiãRUJDQL]PXVQDMQRYãLH Xå QHSODWt 3RGĐD RGERUQtNRYQD]GUDY~YêåLYX~SOQp Y\O~þHQLHWXNRY]MHGiOQLþNDMHYHĐNRXFK\ERX'{OHåLWHMãLHMHYHGLHĢVLXVWUiåLĢLFK PQRåVWYRDWLHåVSUiYQHWXN\ Y\EHUDĢ7XN\E\PDOLWYRULĢ DåSHUFHQWFHONRYpKR GHQQpKRHQHUJHWLFNpKRSUtMPX1DSR]RUHVDWUHEDPDĢ

ÒSOQpY\O~þHQLHWXNRY]MHGiOQLþNDMHYHĐNRXFK\ERX)RWRDUFKtYDXWRUD

SUHGVNU\WêPLWXNPLYPOLHþQ\FKRELOQLQRYêFKDPlVRYêFK YêURENRFK D VDPR]UHMPH SUHG VODGNRVĢDPL NWRUpVDQDSUtMPHSRGLHĐDM~ DåSHUFHQWDPL1DGPHUQiNRQ]XPiFLD]OêFKWXNRY ]Y\ãXMHKODGLQXFKROHVWHUROX YNUYLDWêPDMUL]LNRY]QLNX VUGFRYRFLHYQ\FKRFKRUHQt 'REUp WXN\ PDM~ RSDþQê HIHNW±FKUiQLDVUGFHSRGSR-

UXM~FHONRYp]GUDYLHVWDUDM~ VDRGREU~QiODGXSRPiKDM~ SURWL~QDYHDVQLPLGRNiåHPHVFKXGQ~Ģ 1DSUtNODGYODãVNêRUHFKREVDKXMHPDVWQpN\VHOLQ\NWRUpV~ ]GURMRPYêåLY\DHQHUJLHSUH þLQQRVĢPR]JX3ULDPRYSOêYDM~QDYêNRQQRVĢPR]JRYêFK þLQQRVWtDWHGDDM,40RåQR DMSUHWRYODãVNêRUHFKQiSDGQHSULSRPtQDPR]RJ'RND-

WHJyULHÄGREUêFKWXNRY³SDWUt Q1DFKiG]DVDYUDVWOLQQêFK DMROLYRYêþLVH]DPRYêROHM ROHMRFKDNYDOLWQêFKUDVWOLQQêFK DYRNiGRROLY\þLWXþQHU\E\ PDUJDUtQRFK 7UHWLDWUHWLQDE\PDODSR]RStrážcovia cholesterolu VWiYDĢ]SRO\QHQDVêWHQêFKQ 8GUåDĢ]OpWXN\DFKROHVWHURO DQPDVWQêFKN\VHOtQNWRQDX]GHP{åHSRP{FĢPRGHU- UpV~SUH]GUDYLHPLPRULDGQH QiWHFKQLND1DSUtNODGVPDUW- Yê]QDPQp1iMGHPHLFKQLHIyQ\VRãSHFLiOQ\PLþtWDþNDPL OHQYUDVWOLQQêFKROHMRFKDOHDM XåYSULHEHKXPLQ~W\GRNiåX YWXNXPRUVNêFKUêEDåLYRþtGLDJQRVWLNRYDĢKODGLQXFKR- FKRY0DM~VFKRSQRVĢ]QLåRYDĢ OHVWHUROXYNUYL$NYiP]QH- KODGLQXÄ]OpKR³/'/FKROHVMDNpKRG{YRGXÄQHYRQLD³LQWH- WHUROXYNUYLDQDRSDN]Y\ãXM~ OLJHQWQiDSOLNiFLD]DSDPlWDMWH KODGLQXÄGREUpKR³+'/FKRVLMHGQRGXFK~DOHYHĐPLG{OH- OHVWHUROX'{OHåLWêPGRSOQNRP åLW~UDGX±ULDćWHVDWUHWLQR- ]GUDYêFKWXNRYV~VHPLHQND YêPSUDYLGORP,GHRWRåH DRULHãN\NWRUpGRNiåXPLHUMHGQRXWUHWLQRXE\VDQDWYRU- QH]QtåLĢKODGLQXFKROHVWHUROX EHHQHUJLHPDOLSRGLHĐDĢåLYR- $NVDWêPWRSUDYLGORPEXGHþtãQHWXN\DNRMHPDVĢPlVR PHULDGLĢFHOêURNQHPXVtPHVL VODQLQDPDVORPOLHNRDPOLHþ- GiYDĢåLDGQHQRYRURþQpSUHGQHYêUREN\'UXK~WUHWLQXE\ VDY]DWLDDY\KQHPHVD]E\WRþVPHPDOLSUHQHFKDĢPRQRQH- QHMIUXVWUiFLL]LFKQHGRGUåDQLD QDVêWHQêPPDVWQêPN\VHOLQiPNWRUêFKKODYQRXKUGLQNRXMHN\VHOLQDROHMRYi]UDGX \]

Košík „dobrých tukov“ Oleje: Orechy: Semienka: Ryby: Iné: 9ODãVNêRUHFKMH]GURMRPYêåLY\DHQHUJLHSUHPR]RJ,OXVWUDþQpIRWR7$65âWHIDQ3XãNiã

olivový, repkový, slnečnicový, arašidový, sezamový, kukuričný, sójový mandle, arašidy, makadamské, lieskové, pekanové, kešu, vlašské slnečnice, sezamu, tekvicové, ľanové tuniak, losos, makrela avokádo, olivy, arašidové maslo


Mestský lesík

KRÍŽOVKA Členský štát USA

Zaujíma polohu na kolenách

Popevok

Otago Daily Times

Skupenstvo vody

Ženské meno (27. 3.)

Rekreačné zariadenie

Lipový porast

Nadelenia

2

Len

Obyvatelia Ruska

Poklepal

Vyzdobuj

4

Domácke meno Emanuely Hovorí hlúposti

Domácke meno Márie

Ženské meno (30. 1.)

Tropické plody

Letargia Živočích (kniž.)

Tropická rastlina

Tooling Slovakia Automotive

Metrická stopa

Súhlas Primontuj

Nová scéna

3

Dom. meno Oľgy

.UtåRYNXGRGDODUHGDNFLDþDVRSLVX5(/$;

číslo 3/2014

5

Označovali dátumom Starý, po anglicky

Ananás, po česky

Osobné zámeno

Orientálne korenie

Revolver Peňažné sústavy štátov

Bodavý hmyz

Národný podnik

1

Cudzie muž. meno

Zátoka

Máš vedomosti

Vysievaj

Patriaca Zorovi

Znížený tón e

Divoko

Savana, pampa

Vracali potravu

Postávaj Overuj testom

Roztápala

Osobné zámeno Rastlinný výhonok

Získalo lovom

 Pokiaľ však inklinujete k spoločným lyžovačkám, na plánovanie dovolenky by ste sa mali sústrediť skôr. Svojho zamestnávateľa však poznáte najlepšie.

Patriaci Irene

Napodobenina Podopri

Tkanina z jutových vláken

Bývalý názov Sv. Antona Irídium Zatajuj

Vodca kozákov

Poraní ohňom

– Ahoj Žofka, dnes v noci bol u mňa zlodej! Že vraj hľadá peniaze. ...

Starogermán

Náboženská hlava Šiitov Kráča Otec, apo

Nápoveď: ATIKA, IAN, OHIO.

Radón

Prázdniny akéhokoľvek charakteru deti síce potešia, pre rodičov však znamenajú problém navyše v podobe vymýšľania programu. Niektoré z nasledujúcich námetov vám možno ušetria čas alebo prinesú inšpiráciu, ktorá poteší práve vaše ratolesti.

 Návšteva starých rodičov je pekným kompromisom medzi uspokojením túžob vidieť svoje vnúčatá na dlhší čas ako len počas nedeľnej návštevy a starosťami, ako ich počas pracovnej doby zabaviť.

Jestvujeme

Znoj

KAM S DEŤMI POČAS VOĽNÝCH DNÍ?

 Miestne základné školy či centrá voľného času často ponúkajú rôzne denné aktivity. Pozrite si ich webové stránky či sa informujte priamo u nich. Ponuka denných táborov nie je záležitosťou len letných prázdnin.

Nadstavba nad rímsou

Čpavok

 Ak má vaše dieťa problém s nejakým predmetom v škole, sedem voľných dní poskytuje ideálnu možnosť na doštudovanie aj formou súkromných hodín. Či tým svojho potomka potešíte, je už iná kapitola.  Opýtajte sa ho, ako by samo túžilo stráviť prázdniny. Možno sa môže pridať k aktivitám kamarátov.

TVOJA PRÍLEŽITOSŤ NA PRÁCU NBA 1965/14

13


14

naše novinky

ŠPORT

CHOMANIČOVÁ ZÍSKALA TRI TITULY Stolnotenisový klub Orion (STO) Belá nad Cirochou usporiadal Oblastné majstrovstvá v stolnom tenise mužov a žien, ktoré sa uskutočnili v telocvični CZŠ sv. Petra a Pavla. Majstrovstiev sa zúčastnilo 54 mužov a 9 žien zo 17 klubov. Patronát nad týmito majstrovstvami mal starosta obce J. Vajda. Sninský okres zastupovali kluby zo Sniny, Belej nad Cirochou, Klenovej, Kolonice, Dlhé-

ho nad Cirochou a Stakčína. Stolní tenisti zo STO Snina Štefan Štúň a Kamila Chomaničová pre svoj klub získali niekoľko medailí. Text a foto: Pavel Andraščík

VÝSLEDKY Muži semifinále: Stojak (Humenné) – Kudrec (Udavské) 0:3, Štúň (Snina) – I. Serbák (Humenné) 3:0. Finále: Kudrec (Udavské) – Štúň (Snina) 3:1. Muži štvorhra – semifinále: Stojak, I. Serbák (Humenné) – Dráb, Burík (Belá n/Cirochou) 3:2, Kudrec, D. Gajdoš (Udavské) – Štúň, M. Gajdoš (Snina, Udavské) 3:2. Finále: Kudrec, D. Gajdoš (Udavské) – Stojak, I. Serbák (Humenné) 3:2. Ženy semifinále: Chomaničová (Snina) – Krešilová (Belá n/C.) 3:2, Rebičová (Belá n/C.) – Vajdová (Klenová) 3:2. Finále: Chomaničová (Snina) – Rebičová (Belá n/C.) 3:2. Štvorhra ženy: 1. Chomaničová, Vajdová, 2. Krešilová, Buriková, Švabová, Todáková, 4. Štofíková, Comová. Zmiešaná štvorhra semifinále: Štúň,Chomaničová (Snina) – Burik, Krešilová (Belá n/C.) 3:0, Dráb, Rebičová (Belá n/C.) – Kudrec, Vajdová (Udavské, Klenová) 3:2. Finále: Štúň, Chomaničová (Snina) – Dráb, Rebičová (Belá n/C.) 3:0.

Jakub Harmaňoš

TLAČÍ SA DO ZOSTAVY Futbalistom MFK Snina, účastník IV. ligy v jesennej časti, sa darilo striedavo a skončili na štvrtom mieste, čo im po reorganizácii súťaže zaručuje postup do III. ligy. Časté zranenia a choroby, veľa žltých kariet, ale aj červené menili základnú zostavu v jednotlivých zápasoch, čo sa odzrkadľovalo aj na výsledkoch. Na jednotlivé posty chýbali hráči, a tak tri kolá pred koncom jesennej časti tréner František Hanc povolal do mužstva stopéra Jakuba Harmaňoša z dorastu, ktorý v doraste nosil kapitánsku pásku a bol so štyrmi gólmi najlepším strelcom. Odohral tri zápasy a trénerovu dôveru nesklamal. Zaznamenal aj jeden gól.

Futbalové začiatky

Futbal mal Jakub vždy veľmi rád a medzi chlapcami na Cirkevnej ZŠ svätého Cy-

Kamila Chomaničová

rila a Metóda vynikal, a preto ho otec ako desaťročného prihlásil do prípravky MFK Snina. V žiackych mužstvách ho trénovali mládežnícki tréneri Gonda a Kochan. Po ukončení ZŠ odišiel Jakub študovať na Gymnázium Pavla Horova do Michaloviec a začal hrávať za dorast MFK Michalovce. Po dvojročnom pôsobení v Michalovciach sa vrátil späť do materského klubu a hrával za starší dorast pod vedením trénera Pavla Diňu.

„V mužstve dospelých chcem v každom zápase podať čo najlepší výkon. Verím, že sa mi to na jeseň darilo. Počas zimnej prípravy pracujem na kondičke a premieňaní štandardiek, ktoré chcem využiť v jarnej časti súťaže. Verím, že na jar si získam trénerovu dôveru,“ povedal Jakub Harmaňoš. Fanúšikovia Sniny a okolia veria, že aj mladý Kubo svojimi výkonmi prispeje k postupu do III. ligy. Text a foto: Pavel Andraščík

ZÁPASNÍCI PRE NEPOKOJE PRERUŠILI SÚSTREDENIE Slovenský zápasnícky zväz začiatkom roka plánuje sústredenia pre zápasníkov v jednotlivých kategóriách, ktorí na rôznych súťažiach reprezentujú Slovensko. V polovici januára mala mužská reprezentácia sústredenie vo Vysokých Tatrách. Na prelome januára a februára zorganizoval reprezentačný tréner kadetov vo voľnom štýle Erik Cap pre svojich zverencov desaťdňové sústredenie v zápasníckom stredisku vo Ľvove na Ukrajine. Mali sa

tam spoločne pripravovať s kadetmi Ukrajiny na blížiace sa ME, ktoré budú začiatkom mája v meste Samokov v Bulharsku. Po troch dňoch tréningu reprezentačný tréner pre nepokoje na Ukrajine prerušil sústredenie

a výprava odcestovala na Slovensko, kde v začatom sústredení pokračovala v telocvični ZŠ 1. mája v Snine. Sústredenia sa zúčastnili mladí zápasníci z Košíc, Starej Ľubovne, Dunajskej Stredy a štyria kadeti zo Sniny, ktorí sú v širšej reprezentácii. Tréningov sa zúčastnili aj starší žiaci klubu Vihorlat. Sparing partnerov im robili zápasníci domáceho klubu, a to My-

kola Bolotnyuk, slovenský reprezentant, ktorý sa pripravuje na medzinárodný turnaj v Paríži, Ján a Martin Gribaničovci, ktorí sú v širšej reprezentácii juniorov na ME a Miroslav Štofira. Tréningy boli zamerané na kondíciu, útok na nohy, rôzne chmaty a podobne. Kadeti mali k dispozícii malý bazén a saunu. „Sústredenie splnilo svoj účel. Bolo len na škodu, že sme sa mu-

seli predčasne vrátiť z Ukrajiny pre nepokoje. Prvého marca ZK Vihorlat usporiada majstrovstvá Slovenska kadetov, kde určím nomináciu na ME do Bulharska. Na ME a MS prebehne aj kvalifikácia na olympijské hry mládeže, ktoré budú v Číne,“ povedal reprezentačný tréner Erik Cap. Pavel Andraščík


číslo 3/2014

ŠPORT

15

VOLEJBAL MÁ V SNINE TRADÍCIU Volejbal má v Snine dlhoročnú tradíciu. Jeho začiatky siahajú až do roku 1951, keď sa sformovalo družstvo mužov. Ženy sa začali stretávať podstatne neskôr, v roku 1964, ale postupne začali dosahovať lepšie výsledky a mesto Snina dostávali a dostávajú do povedomia v celej krajine. Od roku 1966 sa zapájali do súťaží a každoročne stúpali vyššie až dosiahli v roku 1972 svoj vrchol postupom do federálnej extraligy. To všetko bola zásluha bývalého nestora a zakladateľa ženskej zložky Ivana Smyčku. V tom čase si „vypýtali“ pozvánku do juniorskej reprezentácie Československa hráčky Jurčišinová a Kramolišová.

Lepšie a horšie časy

Neskôr sa ženy prepadávali cez I. a II. národnú ligu až do krajských majstrovstiev.

Horný rad zľava: Jozef Micenko, Alena Petrášová, Slávka Homzová, tréner Štefan Čus, Adriána Farkašová, Iveta Čuchtová-Pavlíková, Slávka Pčolová, Jacina Vladimír. Dolný rad zľava: Eva Jelová, Monika Micenková, Andrea Dudičová, Eva Gajdošová.

Lepšie časy nastali začiatkom deväťdesiatych rokov, keď sa pod vedením trénera Štefana Čusa vychovala generácia hráčok od žiačok až po ženy. Staršie dorastenky si vybojovali dvakrát účasť

na majstrovstvách Československa a ženy po dlhých rokoch vybojovali pre Sninu návrat medzi slovenskú elitu. Kolektív úspešne štyri roky pôsobil v najvyššej súťaži a jeho vrcholom bolo

1. miesto po polovici súťaže a postup do play-off. Počas tohto obdobia v našom klube vyrástli hráčky (Slávka Homzová, Adriána Farkašová, Alena Petrášová), ktoré, okrem pôsobe-

nia v Slávii UK Bratislava, sa svojho času stretli v základnej šestke reprezentácie Slovenska, stali sa majsterkami Slovenska, boli vyhlásené za najlepšie volejbalistky Slovenska, zúčastnili sa na majstrovstvách Európy a sveta. Aj po tomto mimoriadnom období nastal z rôznych dôvodov útlm v činnosti klubu a hoci sa ženy ešte dvakrát vrátili do extraligy, bolo to len na jeden rok a po žiačkach, kadetkách a juniorkách skončili čoskoro aj ženy. V roku 2010 obnovil volejbalový klub svoju činnosť prácou s prípravkou a po štyroch rokoch presvedčil dosiahnutými výsledkami, že zanietení ľudia v tomto klube to vedia stále robiť a dôkazom je aj trojnásobný postup na majstrovstvá Slovenska a záujem najlepších klubov (po dlhých rokoch) o hráčky nášho klubu. MsÚ v Snine, foto: archív MVK

ŠTYRIKRÁT NA PRVOM MIESTE Koncom januára skončila prvá polovica volejbalových súťaží, do ktorých sú zapojené aj kolektívy z nášho mesta. Aj to bol jeden z dôvodov, pre ktorý výbor MVK SNINA presunul hodnotenie svojej činnosti za rok 2013. Päťčlenný výkonný výbor najprv vyhodnotil záver predchádzajúcej úspešnej sezóny. Vyzdvihol víťazstvo mladších žiačok vo štvorkovom a v šestkovom volejbale, ale najmä účasť starších žiačok na majstrovstvách Slovenska v Leviciach, kde im chýbala jediná lopta k postupu do finále. Na týchto majstrovstvách, okrem dosiahnutia prekvapujúceho úspechu kolektívu, upozornili na seba aj jednotlivkyne. Výsledkom bol prestup Barbory Lazoríkovej do najlepšieho klubu v histórii Slovenska Slávie UK Bratislava a nominácia Vandy

Zimovej do reprezentačného tímu Slovenska kadetiek.

Jednotlivkyne i družstvá

Do súťažného ročníka 2013/2014 sa vedenie MVK rozhodlo prihlásiť prvýkrát aj kadetky. Jedným z dôvodov bolo, že niektoré hráčky už prekročili vekovú hranicu, ale vedenie hlavne chcelo nájsť možnosť viacerých kvalitnejších zápasov pre staršie žiačky. Výsledok medzi kadetkami teda nebol dôležitý, ale pre staršie žiačky stanovil výbor cieľ postupu po tretíkrát v rade na maj-

strovstvá Slovenska. Zároveň opäť prihlásil družstvá mladších žiačok do obidvoch súťaží. V prípravnom období kolektív žiačok absolvoval päť medzinárodných turnajov a na všetkých získal celkové prvenstvá. Jednotlivkyne získali viacero ocenení za najlepšie hráčky na jednotlivých postoch. Po polovici súťaže môže výbor byť nadmieru spokojný, keďže vo všetkých súťažiach je MVK priebežne na prvých miestach. To, že sa mu zatiaľ darí na všetkých frontoch, je iste zásluha všetkých funkcionárov, ale hlavne hráčok. Treba už len

Barbora Lazoríková

dúfať, že dievčatám sa budú vyhýbať choroby a zranenia a vytúžený postup na majstrovstvá Slovenska sa stane realitou a možno sa im poda-

rí obsadiť aspoň jednu vyššiu priečku, a tým aj zožať odmenu za ich štvorročné úsilie. MsÚ v Snine, foto: archív MVK

Spravodajský dvojtýždenník distribuovaný zdarma do domácností a firiem v meste  Vydavateľ: 14 news, s. r. o.  Sídlo spoločnosti: Konventná 9, 811 03 Bratislava – Staré mesto, Slovenská republika  IČO: 46 903 411  Inzercia: obchod@14news.eu  Registračné číslo MK SR: EV 4462/11

Naše Novinky Snina, náklad 6 800 ks Copyright: 14 news, spol., s. r. o. Všetky práva, vrátane autorských, sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Rozmnožovanie častí alebo celku textov, fotografií, grafov akýmkoľvek spôsobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa, je zakázané. Vydavateľ nie je zodpovedný za obsah a pravdivosť uverejnených inzerátov a za prípadne spôsobené škody.

info@14news.eu


16

naĹĄe novinky

SPRAVODAJSTVO Ĺ PORT

.8=0,129(-9ĂŠ.21327(â,/ 6/29(16.eâ325729e262%1267, Hoci uĹž preĹĄlo viacero dnĂ­ od zisku zlatej medaily Anastasiou Kuzminovou na ZimnĂ˝ch olympijskĂ˝ch hrĂĄch v SoÄ?i, dobrĂ˝ pocit stĂĄle hreje nejednĂŠho SlovĂĄka. RodĂĄÄ?ka z Ruska poteĹĄila aj mnohĂŠ slovenskĂŠ ĹĄportovĂŠ osobnosti, ktorĂŠ pozitĂ­vne zareagovali na jej medailovĂ˝ Ăşspech v biatlonovom ĹĄprinte Ĺžien na 7,5 kilometra. PrinĂĄĹĄame ich pocity a nĂĄzory. PodÄža plavca KlobuÄ?nĂ­ka uĹž mĂĄme dokonca istĂş vĂ­ĹĽazku ankety Ĺ portovec roka pre rok 2014. JĂĄn Filc, bĂ˝valĂ˝ hokejovĂ˝ trĂŠner: „Anastasia je vynikajĂşFRXĂŁSRUWRYN\Ä–RXDJUDWXOXMHPHMHMNYHÄ?NpPX~VSHFKX1HVWiYDVDĂžDVWRDE\ĂŁSRUWRYHFREKiMLOVYRMHSRVWDYHQLHSRĂŁW\URFKURNRFKYWDNHMWRĢDĂĽNHMGLVFLSOtQH-HWRSUHÄ–XDNRDMMHM WtPYHÄ?NpY\]QDPHQDQLHÂł Dominik HrbatĂ˝, bĂ˝valĂ˝ tenista:Ă„$QDVWDVLLYHÄ?PLJUDWXOXMHP9\KUDĢGYH]ODWpPHGDLO\QDRO\PSLiGH]DĂŁW\ULURN\MH QLHĂžR~ĂĽDVQp/HQYHÄ?NtĂŁDPSLyQLVDGRNiĂĽXNRQFHQWURYDĢQD WDNpWRĢDĂĽNpSUHWHN\DGYDNUiW]DVHERXLFKY\KUDĢ1DVYHWHMHOHQQLHNRÄ?NRWDNĂŞFKD$QDVWDVLDSDWUtPHG]LQLFK9LH ]DSQ~ĢYSUDYHMFKYtOLDNRQFHQWURYDĢVDQDQDMOHSĂŁtYĂŞNRQÂł Jozef Golonka, bĂ˝valĂ˝ hokejista:Ă„7RWRMH~ĂĽDVQĂŞKLVWRULFNĂŞYĂŞVOHGRNDM]RVYHWRYpKRKÄ?DGLVND9SULHEHKXĂŁW\URFKURNRY]tVNDODGYH]ODWpPHGDLO\QDGYRFKRO\PSLiGDFKĂžRVD PiORNRPXSRGDUt9ĂŞVOHGRNMHQDGĂŁWDQGDUGQĂŞYRMGHGRGHMtQ VYHWRYpKRELDWORQX*UDWXOXMHPMHMQDR]DMQLHĂžRQHVNXWRĂžQp 9ĂŁHWFLPXVtPHE\ĢKUGtĂĽHPiPHWDN~ĂŁSRUWRYN\Ä–XDUHSUH]HQWXMHSUiYHQDĂŁXNUDMLQXÂł TomĂĄĹĄ KlobuÄ?nĂ­k, plaveckĂ˝ olympionik:Ă„-HWRREURYVNĂŞ ~VSHFKVORYHQVNpKRĂŁSRUWX0\VOtPĂĽHKRFLMHMYLDFHUtQHG{YHURYDOLRSlĢGRNi]DODVYRMXYĂŞQLPRĂžQRVĢ$RVREQHVLP\VOtPĂĽHXĂĽWHUD]UR]KRGODRVYRMRPWULXPIHYDQNHWHâSRUWRYHFURND65Âł Jozef GĂśnci, bronzovĂ˝ medailista z OH v streÄžbe: „AnasWDVLDMHQDR]DMYHÄ?PLGREUHSULSUDYHQiDVSRÄ–VDWDNMDYLODSR EHĂĽHFNHMDMVWUHOHFNHMVWUiQNH'~IDPĂĽHWHQWR~VSHFKNRPSHWHQWQĂŞFKRVORYtDVORYHQVNĂŞĂŁSRUW]WRKRY\ĢDĂĽt1DVĢDYĂŁDNEROD QDMYlÞãtPIDYRULWRPQD~VSHFKDSRGDULORVDMHMWRSRWYUGLĢÂł EE 7$65

PRIHLĂ S SA A POMÔŽ NĂ M S KAMPAŇOU HÄ˝ADĂ ME Ä˝UDĂ? DO VOLEBNĂ?CH KOMISIĂ? K VOÄ˝BĂ M NA EUROPOSLANCA, KTORÉ SA USKUTOÄŒNIA 24. MĂ JA 2014, KDE PREDSTAVĂ?ME 13 KANDIDĂ TOV.

DELEGĂ T VO VOLEBNEJ KOMISII InformĂĄcie, ktorĂŠ od vĂĄs potrebujeme:

meno a priezvisko

V prípade zåujmu zastupovaż stranu TIP vo volebných komisiåch, kontaktujte nås:

adresa

www.strana-tip.sk/okrskar

dĂĄtum narodenia

e-mail

DelegĂĄtom vo volebnej komisii sa stanete zloĹženĂ­m sÄžubu tomu, kto zvolĂĄ zasadnutie volebnej komisie. Do volebnej komisie sa mĂ´Ĺžete hlĂĄsiĹĽ do 23. 2. 2014.

tel.: 0908 057 597 NSV 1952/14

telefĂłn

Nsv 03 2014 indd  
Nsv 03 2014 indd  
Advertisement