Issuu on Google+

5 700 ks

Dvojtýždenník do domácností a firiem

Lúštite krížovku

n a š e

str. 13

Ročník: I. číslo 3/2014 Dátum vydania: 20. 2. 2014

Stará Ľubovňa

Nová turistická trasa

V plnej prevádzke

Kde asi A. Hlinka si rozprávka býva bronzy cení

str. 2 Organizácia cestovného ruchu Severný Spiš – Pieniny pripravuje projekt s názvom Cesta minerálnych prameňov.

str. 3 V Starej Ľubovni sa podarilo spustiť Kompostáreň, ktorá ponúka ekologickú likvidáciu a spracovanie organického odpadu.

str. 4 Knihu pre deti tvoria rozprávky, povesti, scenáre a noty piesní. Práve tieto ingrediencie robia knihu pre deti príťažlivou.

str. 15 Máloktorá kulturistická rodina sa môže pochváliť dvoma majstrami Európy. Takouto rodinou sú Hlinkovci zo Starej Ľubovne.

Park pri kostole sv. Mikuláša v strede námestia.

ROZŠÍRENIE KAMEROVÉHO SYSTÉMU V meste Stará Ľubovňa je nainštalovaných pätnásť kamier a v budove mestského úradu ďalšie tri kamery, ktoré sú rozmiestnenie tak, že zaberajú takmer 70 % teritória mesta. Podľa náčelníka mestskej polície mjr. JUDr. Jána Pivovarníka táto technická vymoženosť pomáha mestskej polícii pri monitorovaní miest v meste, kde sa pohybuje väčšie množstvo ľudí. „Kamerový systém bol rozšírený o ďalšie dve nové pohyblivé kamery, ktoré majú svoje opodstatnenie, pretože jedna z nich zaberá parkovisko pod VÚB, trhovisko a schody k úradu práce, kde sa často zdržiavajú neprispôsobiví občania. Ďalšia otočná kamera zaberá cestu v Podsadku, futbalové ihrisko, podhradie a samotný Hrad Stará Ľubovňa. Inštalovanie kamery sa stretlo s nevôľou

obyvateľov tejto časti mesta. Tieto kamery neslúžia na snímanie a kontrolu občanov, ale snímajú priestor, ktorý je zaberaný. V letných mesiacoch dochádza k vypaľovaniu trávy pod hradom a aj takýmto spôsobom chceme kontrolovať tento priestor a predísť možnému vzniku požiaru,“ upresnil náčelník MsP. Samotný kamerový systém by bol bez ľudskej obsluhy neúčinný. Je cha-

rakterizovaný ako chránená dielňa. Na tento zámer boli prijatí pracovníci so zníženou pracovnou schopnosťou, ktorí sú poučení o svojich právach, ale hlavne povinnostiach pri dodržiavaní zákona o ochrane utajovaných skutočností a osobných údajoch občanov mesta. Záznamy môžu byť použité so súhlasom náčelníka MsP pre potreby mestskej polície a štátnej polície v trestnom a priestupkovom konaní. V súčasnom období je spracovaná výzva na 5. etapu rozšírenia tohto kamerového systému, ktorá je v schvaľovacom procese na úrade vlády a po možnom schválení by došlo k inšta-

lácii minimálne dvoch kamier s vysokým rozlíšením na športovú halu a v priestoroch na ulici Prešovskej. „V našom meste sú ešte miesta, ktoré je potrebné monitorovať, a preto sa budeme aj naďalej snažiť o rozšírenie tohto kamerového systému a podľa finančných možností Mesta inštalovať kamery, ktoré by snímali celé mesto. Sme presvedčení o tom, že vďaka týmto kamerám by došlo k zníženiu kriminality a, samozrejme, k ochrane obyvateľov a návštevníkov nášho mesta,“ uviedol na záver šéf mestských policajtov. Text a foto: mesto Stará Ľubovňa


naše novinky

SPRAVODAJSTVO

OSLAVA STOROČNICE

Zástupcovia mesta Stará Ľubovňa na čele s primátorom PaedDr. Michalom Biganičom boli navštíviť obyvateľku Agátu Lompartovú zo Starej Ľubovne, ktorá oslavila 100 rokov. www.staralubovna.sk

KRÁTKE SPRÁVY

2

KLIENTSKÉ CENTRUM AJ V STAREJ ĽUBOVNI Premiér Robert Fico spolu s podpredsedom vlády a ministrom vnútra Robertom Kaliňákom otvoril nové klientske centrum štátnej správy v rámci reformy ESO pri Okresnom úrade v Stropkove. Stropkovčania si odteraz na jednom mieste vybavia 95 percent agendy miestnej štátnej správy. Podľa Roberta Kaliňáka budú v Prešovskom kraji nasledovať ďalšie mestá – Kežmarok, Stará Ľubovňa a Snina. TASR/ja ed

PODVODNÍČKA OKRADLA STARENKU, POLÍCIA OPÄŤ VYZÝVA NA OPATRNOSŤ Z prečinu krádeže obvinili policajti zo Starej Ľubovne 23-ročnú ženu z Fiľakova, okres Lučenec. Obvinená žena podľa krajského policajného hovorcu z Prešova Daniela Džobanika ešte v auguste minulého roku prišla pred jeden z rodinných domov v Starej Ľubovni a 75-ročnej majiteľke ponúkla na predaj zdravotné deky za 200 eur. Páchatelia si podľa neho vyberajú fyzicky slabšie obete a využívajú ich dôverčivosť a bezbrannosť. TASR/aan zll

POĎME SA POZRIEŤ NA INAKOSŤ Každoročnú tradíciu výstavy pod názvom INAKOSŤ neprerušili žiaci zo súkromnej umeleckej školy z Kežmarku ani v tomto roku. V Galérií Provinčný dom v Starej Ľubovni sa vynímajú diela pre všetkých, ktorí majú radi krásu malieb. Farebnosť a originalita. Presne takto sa dá v krátkosti opísať výstava žiakov súkromnej umeleckej školy z Kežmarku, ktorí sa po minuloročnej pozitívnej odozve rozhodli ukázať svoju novú tvorbu v Galérií Provinčný dom aj tento rok. Ide o zaujímavé práce, ktoré si žiaci vytvárali v rámci tematických celkov v odborných predmetoch na hodinách praxe alebo navrhovania. Diela výtvarných disciplín ako je kresba, maľba, objekt, textil, počítačová grafika a fotografia, sú vystavené v štyroch miestnostiach, ktoré svojou farebnosťou oživujú steny výstavných miestností. Výstavu nainštalovali pedagógovia z Kežmarku MgA. Marek Rusňák, Mgr. art. Jozef Česla a žiaci III. A PV1 (Patrik Hajovský, Michaela Jendruščáková a Jana Voščeková). Galéria Provinčný dom chystá v tomto roku ešte mnoho zaujímavých výstav, má pripravené zaujímavé projekty. Barbora Repková

Hrad Stará Ľubovňa. Foto: TASR

MINERÁLNE PRAMENE VYTVORIA NOVÚ TURISTICKÚ TRASU Oblastná organizácia cestovného ruchu Severný Spiš – Pieniny pripravuje jedinečný projekt revitalizácie minerálnych prameňov v regióne. Projekt pod názvom Cesta minerálnych prameňov si vyžiada investíciu vyše 87 tisíc eur. Budú na ne využité zdroje z programu slovensko-švajčiarskej spolupráce cez nadačný fond Ekopolis. Spolu so švajčiarským partnerom – Institute für Landschaft und Freiraum (Inštitút krajiny a životného prostredia) na Vysokej škole technickej v Rapperswile – projekt odštartoval konferenciou, ktorá sa uskutočnila 28. januára 2014 v kúpeľoch Červený Kláštor. Voda je jednou z najcennejších surovín a najdôležitejších látok pre život človeka, preto je často nazývaná aj „modré zlato“. Napriek tomu, že Slovensko patrí medzi regióny bohaté na vodu a liečivé minerálne pramene, nie vždy si ich hodnotu uvedomujeme. Nie je to tak, ale v prípade regiónu Severný Spiš – Pieniny, kde sa zrodila jedinečná myšlienka vytvorenia turistickej trasy pod názvom Cesta minerálnych prameňov, ktorú bude tvoriť dvanásť prameňov v jedenástich obciach – Bajerovce, Červený Kláštor, Forbasy, Hniezdne, Hraničné, Lacková, Legnava, Litmanová, Nová Ľubovňa, Sulín a Vyšné Ružbachy. Na projekte Cesta minerálnych prameňov oblastná organizácia cestovného ruchu Severný Spiš – Pieniny spolupracuje s Inštitútom pre krajinu a životné prostredie pri Vysokej škole technickej v Rapperswile, ktorý sa zameriava na analyzovanie prírodného prostredia a vypraco-

Voda je jednou z najcennejších surovín a najdôležitejších látok pre život človeka, preto je často nazývaná aj „modré zlato“. vávanie koncepcií a stratégií ekoturizmu. „Švajčiarsky partner nám v priebehu projektu poskytne cenné know-how a pripraví nám koncept rozvoja ekologického cestovného ruchu, ktorý bude jedným zo základných pilierov dlhodobej stratégie v regióne pod značkou Najzdravší región Slovenska,“ hovorí Aleš Solár, výkonný riaditeľ oblastnej organizácie Severný Spiš – Pieniny. „Naša príroda svojou krásou a rozma-

nitosťou nijako nezaostáva za tou švajčiarskou. To, čo sa však musíme od našich švajčiarskych partnerov naučiť je využívať toto prírodné bohatstvo vo svoj prospech, chrániť ho, zveľaďovať ho a v neposlednom rade poskytovať kvalitné služby pre návštevníkov,“ dodáva Aleš Solár. Cesta minerálnych prameňov poskytne návštevníkom komplexnú regeneráciu organizmu cez liečivé účinky v oblasti srdcovo-cievnych ochorení, tráviacich ťažkostí, pohybového ústrojenstva, onkologických a kožných ochorení, metabolických problémov či očistu ducha. Kritériom pre zaradenie jednotlivých prameňov do projektu bola ich dostupnosť z obce, resp. z okolitých turistických trás. Mnohé z prameňov si vyžadujú čistenie a opravu. V iných prípadoch, najmä tam, kde už miestni občania a samosprávy vynakladajú úsilie a zveľaďujú pramene vo svojej obci svojpomocne alebo za pomoci grantových schém, pôjde skôr o zveľadenie a úpravu okolia. Projekt cesta prameňov zahŕňa viaceré aktivity – od budovania alebo opravy prístupových ciest, cez výmenu poškodených častí, až po dobudovanie a opravu prístreškov a altánkov pre turistov, osadenie informačných tabúľ vo viacerých jazykových mutáciách. mesto Stará Ľubovňa


číslo 3/2014

SPRAVODAJSTVO

3

KOMPOSTÁREŇ V PLNEJ PREVÁDZKE Koncom januára sa v Starej Ľubovni podarilo spustiť Kompostáreň, ktorá ponúka ekologickú likvidáciu a spracovanie organického odpadu. Likviduje a spracúva všetky biologicky rozložiteľné odpady produkované v domácnosti vrátane varených zvyškov stravy, výkopovú zeminu, kamenivo, odpadovú drevnú hmotu zo stavieb, konáre, haluzovinu, trávu, lístie, ovocie a zeleninu.

História kompostárne

K tomuto kroku bolo nevyhnutné opraviť zariadenie – fermentor, ktoré bolo zaplavené povodňou ešte v roku 2010. História projektu kompostárne sa začala v roku 2008 podaním žiadosti o nenávratný finančný príspevok, nasledovali tri roky výstavby, (ktorá bola kvôli zmenám v stavebnom vyhotovení na pol roka pozastavená), vybavenie kompostárne technológiou pre spracovanie bioodpadov a nakoniec samotný proces povoľovania skúšobnej prevádzky. V rámci projektu boli financované stavebné objekty v hodnote 1 369 400,77 eur, stroje a zariadenia v hodnote 1 050 361,16 eur a príslušenstvo v hodnote 5 174,85 eur. Projektová dokumentácia kompostárne bola vypracovaná v roku 2006 v rámci projektu: „Vytvorenie integrovaného cezhraničného systému nakladania s BRO Stará Ľubovňa – Powiat Nowo Sadecki v rámci programu Interreg III.A v hodnote 50-tisíc eur (príprava na kompostovanie PD, dokument alternatívy nakladania s BRO a dokument zámer EIA, dokument analýza produkcie BRO)“.

cez poisťovňu šesť mesiacov s výsledným zamietavým stanoviskom. Vďaka rýchlemu postupu mestského zastupiteľstva bolo v novembri schválených 50 tisíc eur s DPH na okamžitú opravu fermentora v minimálnych nákladoch priamo u výrobcu AGRO-EKO Ostrava. Celú opravu, transport, skúšanie, dovoz, preberanie a novú inštaláciu zabezpe-

Súčasťou projektu je aj osveta medzi obyvateľmi Starej Ľubovne, či už formou letákov alebo mediálnymi výstupmi.

Kompostáreň v starej Lubovni. Foto: mesto Stará Ľubovňa

čila firma EKOS s.r. o, ktorá prevádzkuje kompostáreň na základe Zmluvy o prevádzkovaní kompostárne medzi Mestom Stará Ľubovňa a firmou EKOS. Dotácia z mestského rozpočtu na prevádzkovanie kompostárne na najbližších päť rokov je 33-tisíc eur ročne.

Oprava

Spustenie prevádzky na 100 % spomalila aj skutočnosť, že oprava poškodeného fermentora bola riešená

Kompost. Foto: TASR

Zlepšenie životného prostredia

Projekt kompostárne v Starej Ľubovni za takmer 2,5 milióna eur zabezpečí zhodnotenie všetkých biologicky rozložiteľných odpadov, ktoré vzniknú na území Mesta a kompostáreň je pripravená prijať odpady aj zo širšieho regiónu, čím sa zabezpečí priaznivejší stav životného prostredia pre obyvateľov regiónu a vytvorí sa potrebná environmentálna infraštruktúra. Súčasťou projektu je aj osveta medzi obyvateľmi Starej Ľubovne či už formou letákov alebo mediálnymi výstupmi. Pre splnenie legislatívnych podmienok, ktoré stanovuje zákon o odpadoch sa pripravuje systém zberu a zhodnotenia gastroodpadov zo stravovacích zariadení. Ako dodal vedúci Kompostárne Štefan Melkovič: „Čo sa týka biooodpadov, mô-

žem potvrdiť, že stav odpadového hospodárstva v meste Stará Ľubovňa po spustení kompostárne na 100 %, bude porovnateľný s krajskými mestami a samozrejme budeme pracovať na udržaní kvality a dostupnosti našich služieb.“ Služby poskytované obyvateľom rodinných domov, ktorí nemôžu kompostovať bioodpady, budú bežať v rovnakom režime, t.j. podľa harmonogramu zvozu separovaných zložiek (v pondelok), budú sa odoberať v priehľadných vreciach a konáre musia byť zviazané. Bioodpady je možné doviezť „samovývozom“ na kompostáreň v pracovné dni od 7:00 h do 14:00 h a od apríla v predĺžených otváracích hodinách v stredu do 17:00 h, v sobotu do 16:00 h. mesto Stará Ľubovňa

ZISŤOVANIE ÚDAJOV PRE ŠTATISTIKU RODINNÝCH ÚČTOV Štatistický úrad SR pravidelne realizuje zisťovanie údajov pre štatistiku rodinných účtov. V zmysle vyhlášky č. 410/2013 Z. z. sa toto zisťovanie údajov uskutoční aj v roku 2014. Účelom štatistického zisťovania je o. i. získať informácie o výške, štruktúre a vývoji peňažných príjmov fyzických osôb v rôznych typoch domácností. Výsledky zisťovania sa využijú na zabezpečenie potrieb informačného systému Šta-

tistického úradu Slovenskej republiky, požiadaviek ministerstiev a štátnych organi-

zácií, osobitne na poskytnutie údajov na účely posudzovania úprav súm životného minima. Na Slovensku bolo do zisťovania pre rok 2014 vybraných viac ako 230 obcí, medzi nimi aj naše mesto. Do zisťovania je zaradených takmer 2000 domácností. V tomto období vybrané domácnosti v našom

meste navštívi pracovník poverený funkciou opytovateľa, ktorý je povinný preukázať sa v domácnostiach osobitným poverením. Všetky informácie a názory, ktoré v rámci tohto zisťovania domácnosti poskytnú, budú anonymné a použité výlučne na štatistické účely.

Ochranu dôverných údajov upravuje zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike a z. č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov. Za ochranu dôverných aj osobných údajov zodpovedá Štatistický úrad Slovenskej republiky. www.staralubovna.sk


naše novinky

SPEKTRUM

VYMENILI BY STE SNEH ZA JARNÉ SLNKO?

ANKETA

4

V uliciach Staroľubovnianskeho okresu sa sneh sype jedna radosť a nás zaujímalo či sa jeho obyvatelia pripravujú na jar, ktorá zatiaľ klope na dvere iba v kalendári. Tiež nás zaujímalo, ktoré ročné obdobie majú najradšej, poprípade či by vymenili – nevymenili súčasnú snehovú nádielku za kus jarného slnka. Mária, 21: Na jar sa nejako veľmi nechystám, nepripravujem, maximálne šatník sa trošku zmení. Som rada, že nám sneží ešte aj teraz, keďže december si zabudol nejako obliecť svoj typický biely kabátik. Gabriela, 16 : Ja už chcem jednoznačne leto! Toto škaredé počasie nemá konca!

KDE ASI ROZPRÁVKA BÝVA

Kde asi rozpravka býva. Foto: mesto Stará Ľubovňa

Šimon, 22: Toto počasie, sneh, mi nevyhovuje vôbec. Vedel som, že ešte poriadne nasneží, na jar je zbytočne sa už pripravovať. Posledný sneh zmizne až niekedy v apríli. Pavol, 40: Ja by som privítal jar aj teraz hneď, lebo toto počasie je naozaj hrozné. Všetci sme z toho chorí.

Jana, 15: Bola by som veľmi rada, keby to teplo už naozaj prišlo. Nevravím, že nemám rada sneh, ale takýto kašovitý, ktorý nám práve padá a hneď sa roztopí naozaj nemusím. Všade je zima a mokro. Radšej nech už tá jar naozaj príde. Martin, 41: Ja chcem zimu! Čím viac snehu a aj mrázik keby bol, veľké mínusové teploty, bol by som rád.

Veronika, 23: Ja mám celkom rada zimu, ale takýto mokrý, čaptavý sneh naozaj nie. Keby snežil sneh, ktorý aj niečo vydrží, ideálny na lyžovačku, tak by to bolo super. Ale musím povedať, že už by som aj tú jar privítala, keďže som si už aj zvykla, že je teplejšie. Snežiť by už nemuselo. Barbora Repková

„Kniha, ktorú ponúkneme dieťaťu, má byť predovšetkým kvalitným umeleckým dielom. Má vychovávať, má predstavovať dieťaťu hodnoty, ktoré pokladáme za dôležité. Avšak tieto mu má podsúvať jemne, nevnucovať. Má rozvíjať hravosť a fantáziu dieťaťa, jeho estetické cítenie, jeho tvorivosť a predstavivosť. V neposlednej miere má dieťa zabávať. A nesmieme zabúdať na dodávanie informácií, na vzdelávanie. Jedinečný koktail, ktorým má byť detská kniha, má množstvo prísad, ale ich pomer je kľúčový. Namiešať ho vie len majster,“ uviedol Livio Sossi, popredný taliansky odborník na detskú literatúru a ilustráciu. Zostavovatelia rozprávkovej knihy Kde asi rozprávka býva to „namiešali“ dobre, a práve tým, že do nej vložili rozprávku, povesť, scenár, noty a texty piesní, ju urobili výnimočnou. Súčasťou knihy je CD s pesničkami z piatich hradných muzikálov. Práve podľa piesne z hradného muzikálu Medvedia koža dostala táto kniha názov. Knihu napísal spisovateľ Peter Karpinský, ktorý je autorom aj ďalších obľúbených kníh pre deti (Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali, Rozprávky z múzea záhad a tajomstiev, Sedem dní v pivnici). Ilustrovala ju Alexandra Hriňová Pavlovská, učiteľka výtvarného odboru ZUŠ Jána Melkoviča v Starej Ľubovni. Hudbu k všetkým napísal Ján Sivuľka, hudobník a riaditeľ ZUŠ Jána Melkoviča, texty

Detská kniha, prvá svojho druhu v Starej Ľubovni, bola uvedená do života v novembri v Bratislave na BIBLIOTÉKE. piesní Eva Kollárová. Piesne naspievala Marcela Petriľaková, ktorá učí v cirkevnej MŠ. Detská kniha, prvá svojho druhu v Starej Ľubovni, bola uvedená do života v novembri v Bratislave na BIBLIOTÉKE. „Doma, v Starej Ľubovni, sme knihu odprevadili do života 15. decembra minulého roku v obradnej sieni MsÚ –

za účasti autorov. Krstnými rodičmi boli: primátor mesta Stará Ľubovňa Michal Biganič, Jožka Guregová, podporovateľka a fanúšička divadla, Dalibor Mikulík, riaditeľ ĽM, ktorý môže za to, že na hrade Ľubovňa sa každý rok hrá divadlo a Mária Hollaarová zo Spišskej Novej Vsi, naša priateľka, ktorá pravidelne hrá v divadelných predstaveniach,“ povedala Eva Kollárová, vedúca oddelenia školstva, kultúry a športu.

A ako sa stalo, že knihu vydalo renomované vydavateľstvo?

„Texty sme ponúkli vydavateľstvu PERFEKT a ono sa ich rozhodlo, na základe predchádzajúcej dobrej spolupráce s Petrom Karpinským, vydať. Kniha vyšla s fi nančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Na vydaní sa podieľali aj Ľubovnianske múzeum, Mesto Stará Ľubovňa a ZUŠ Jána Melkoviča. CD s pesničkami pôvodne vydalo v roku 2012 Ľubovnianske múzeum pod názvom Rozprávka, čo si na nás ešte vymyslíš,“ dodala na záver PaedDr. Eva Kollárová. mesto Stará Ľubovňa


číslo 3/2014

SPRAVODAJSTVO

5

PSK CHCE REKONŠTRUOVAŤ KULTÚRNE INŠTITÚCIE Z EURÓPSKYCH PEŇAZÍ Prešovský samosprávny kraj (PSK) má do aprílovej výzvy Regionálneho operačného programu – Opatrenie 3.1 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov spracovaných osem projektov na rekonštrukciu kultúrnych inštitúcií za viac ako 13 miliónov eur. „Je to šanca ako získať prostriedky, ktoré nevyhnutne potrebujeme na obnovu našich zariadení. Prevzali sme ich v roku 2002 v katastrofálnom stave. Hoci sa nám podarili viaceré významné investície napríklad do knižníc v Humennom a v Prešove, Ľubovnianskeho hradu, Múzea Andyho Warhola, hvezdárne v Kolonici, či skanzenov, stále je to málo. Doteraz nevieme čo skôr, či investovať do komplexnej modernizácie objektov, alebo do zbierkových fondov. Všetko si žiada peniaze. Európske financie by nám pomohli výrazne sa posunúť vpred a vyriešiť viaceré zásadné

problémy v oblasti kultúry,“ vysvetľuje predseda PSK Peter Chudík. Vzhľadom na úspešnosť kraja pri získavaní nenávratných finančných príspevkov na modernizáciu školských zariadení, prešovský krajský predseda dúfa, že región bude rovnako úspešný aj v prípade kultúrnych inštitúcií. Celkovo ide o osem projektov s predpokladaným rozpočtom 13,26 miliónov eur. Finančne najnáročnejšie projekty sú spracované na obnovu objektov Šarišského múzea v Bardejove, Podtatranského múzea v Poprade, Vihorlatského múzea v Humennom a Šarišskej galérie

v Prešove. Každý má hodnotu 2,49 milióna eur. Rozpočet na rekonštrukciu kaštieľa v Hanušovciach nad Topľou predstavuje 1,75 milióna eur. Finančne menej náročné projekty sa týkajú troch organizácií. Ľubovnianske múzeum v Starej Ľubovni chce zrekonštruovať dom správcu za 810 000 eur, Podtatranská knižnica plánuje opraviť objekt meštianskeho domu v Spišskej Sobote za 440 000 eur a Podduklianska knižnica vo Svidníku má zámer rekonštrukcie budovy za 300 000 eur. Na najbližšom rokovaní krajského parlamentu 18. februára by poslanci mali schvá-

Mesto Poprad

liť tieto zámery a súhlas s kofi nancovaním projektov. Spolufinancovanie samosprávneho kraja predstavuje

5 %, vo finančnom vyčíslení 663 000 eur. Uznesenie Zastupiteľstva PSK bude tvoriť súčasť žiadostí o nenávratný finančný príspevok. „V rámci Regionálneho operačného programu už realizujeme dva projekty v oblasti kultúry, obidva v Poprade. Ide o obnovu a nadstavbu objektu Podtatranskej knižnice a rekonštrukciu budovy elektrárne Tatranskej galérie. Tá by mala byť slávnostne otvorená už 14. februára. Verím, že budeme úspešní aj s týmito pripravovanými projektmi,“ neskrýval optimizmus Chudík. Uzávierka výzvy je v apríli, následne prebehne hodnotiaci proces. Jeho výsledky by mohli byť známe do leta. TASR/ws

ŠIESTI ZÁUJEMCOVIA O POST HLAVNÉHO KONTROLÓRA PSK Na zasadnutí krajských poslancov v Prešove sa uskutočnila voľba hlavného kontrolóra Prešovského samosprávneho kraja (PSK). Funkčné obdobie terajšieho kontrolóra Jána Majdu vypršalo 19. februára 2014. O spomínaný post sa uchádzajú celkovo šiesti záujemcovia. Ide konkrétne o Jozefa Hudáka zo Stropkova, Ladislava Škyvru z Prešova, Vranov-

čana Štefana Tichého, Svidníčana Jána Majdu, Dušana Lukáča z Veľkého Šariša

a Jozefa Nehilu zo Sabinova. „V súlade s uznesením zastupiteľstva prebehne voľba hlavného kontrolóra tajným hlasovaním. Každý z prítomných kandidátov má právo vystúpiť na zasadnutí zastupiteľstva v časovom rozsahu päť minút,“ informovala hovorkyňa PSK Veronika Fitzeková.

Hlavného kontrolóra volí podľa jej slov zastupiteľstvo na šesť rokov. Jeho funkčné obdobie začína dňom, ktorý je určený ako deň nástupu do práce. Predseda samosprávneho kraja je povinný so zvoleným hlavným kontrolórom uzavrieť pracovnú zmluvu najneskôr v nasledujúci deň

po dni skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra. „Deň nástupu do práce sa určí na deň nasledujúci po dni skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra,“ uzavrela Fitzeková. TASR/dob gl


6

naše novinky

SPRAVODAJSTVO

OPOZÍCIA NEUSPELA, PREMIÉR OSTÁVA VO FUNKCII MICHAL HORSKÝ PARLAMENTARIZMUS Korene európskeho parlamentarizmu siahajú až do čias Francúzskej revolúcie. Pravicová časť francúzskeho parlamentu – royalisti, držali líniu politickej tradície Francúzska ako kráľovstva. Proti ním stáli girondisti – republikáni, zástupcovia strednej vrstvy, ktorá sa predierala k hospodárskej politike v Európe. Naľavo stáli jakobíni (história ich poznala ako deti revolúcie), ktorí požierali sami seba a žiadali radikálne zmeny vo Francúzsku. A časť francúzskeho parlamentu tvorilo aj tzv. bahno. Boli to poslanci, ktorí sa nechceli zapojiť do žiadneho z profilovaných prúdov. V  našich reáliách môžeme za „bahno“ považovať tých stúpencov politických tradícii francúzskeho parlamentu, ktorí nepatria ani k ľavici, ani k pravici, ani ku stredu. Majú svoje osobitné pravidlá, subjektívne ciele, pre ktoré vstúpili do politiky a presadzujú tam svoj politický vplyv. Práve takíto poslanci veľmi často hádžu „blatom“ po iných parlamentných zoskupeniach, po lídroch ostatných politických strán. Keďže sami stoja po krk v bahne a nemajú čo stratiť, hádžu blato na svojich súperov. Dobre vedia, že keby sa tí od bahna chceli čistiť, len by sa ním zamazali. Niečo podobné mi napadlo, keď poslanci niektorých klubov zvolávajú počas prezidentskej volebnej kampane mimoriadne zasadnutie nášho parlamentu. Nie preto, aby po rokoch otvárali kauzu predaja emisných kvót, ale preto, aby hodili blato a čakali, kto sa od neho bude čistiť. A kto sa zamaže.

Opozičným poslancom sa podľa očakávania nepodarilo premiérovi vysloviť nedôveru za emisnú kauzu. Za vyslovenie nedôvery hlasovalo 49 poslancov zo 128 prítomných, proti bolo 78 členov snemovne, jeden sa zdržal. Predsedu vlády Roberta Fica v hlasovaní podržali všetci prítomní poslanci Smeru-SD, za jeho odvolanie boli všetci prítomní opoziční poslanci. Jediný, kto sa zdržal, bol Štefan Kuffa (OĽaNO). Opozičné strany v návrhu na zvolanie mimo-

Robert Fico v parlamente.

riadnej schôdze pripomínali, že v novembri 2008 ministerstvo životného prostredia ovládané SNS a americká garážová firma Interblue Group podpísa-

li zmluvu o predaji emisných kvót za cenu 5,05 eura za tonu. Slovensko predalo 15 miliónov ton emisných limitov za približne 75 miliónov eur. Daňoví po-

platníci prišli podľa opozície o 47 miliónov eur. Opozičnú iniciatívu vláda označila za snahu poškodiť premiéra pred prezidentskými voľbami. Kabinet vo svojom stanovisku upozornil, že premiér v tomto prípade, ktorý sa týkal vtedajšieho koaličného partnera SNS, vyvodil politickú zodpovednosť, keď podal návrh na odvolanie dvoch ministrov za SNS. Na základe politického rozhodnutia bol rezort ministerstva životného prostredia odobratý z gescie tejto strany. Text a foto: TASR

SMK: PAVOL HRUŠOVSKÝ NEMÁ ŠANCU PORAZIŤ ROBERTA FICA Prezidentský kandidát strán Ľudovej platformy Pavol Hrušovský nemá šancu vo voľbách poraziť Roberta Fica. Na tlačovej konferencii po rokovaní republikovej rady strany to vyhlásil predseda SMK József Berényi.

József Berényi

„Vnímame, že kandidát Ľudovej platformy zaostáva za os-

tatnými kandidátmi, nie je najväčším vyzývateľom Roberta Fica, čo je nelichotivá vizitka pre Ľudovú platformu,“ povedal dnes Berényi. Hrušovský podľa neho nemá „schopnosti a predpoklady na to, aby sa dostal do druhého kola, respektíve porazil Roberta Fica“. „Pán József Berényi a strana SMK uprednostnili svoje stranícke záuj-

I. ŠTEFANEC LÍDROM SDKÚDS PRE MÁJOVÉ EUROVOĽBY SDKÚ-DS povedie do májových eurovolieb jej podpredseda Ivan Štefanec. Výsledky primáriek oznámil predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo. Oficiálne budú, keď ich na budúci týždeň schváli stranícke prezídium. O kandidátoch budú rozhodovať straníci v ďalších primárkach, ktoré by mali byť 8. marca. SDKÚ-DS podľa Freša dokáže priniesť kompetentných 13 kandidátov a nevie si predstaviť, že by Kukan nebol dvojka na eurokandidátke. Lídra eurokandidátky volilo vyše 2000 straníkov, teda asi

Text a foto: TASR

KANDIDÁTKU POVEDIE P. CSÁKY

a verí, že bude v májových eurovoľbách úspešný.

Lídrom kandidátky SMK pre májové voľby do Európskeho parlamentu bude Pál Csáky. Rozhodla o tom republiková rada strany. „Európsku politiku ovláda výborným spôsobom, je málo ľudí na Slovensku, ktorí takým spôsobom poznajú Európu ako on, keďže bol podpredsedom vlády za túto agendu osem rokov,“ povedal po rokovaní Republikovej rady predseda SMK József Berényi. SMK stavia 13 kandidátov, do volieb ide samostatne. Vsadila na mladých ľudí.

Text a foto: TASR

TASR

I.Štefanec, P.Frešo, E.Kukan

polovica. Štefanec získal 58,2 percenta, Kukan 41,7 percenta. Frešo považuje dvojicu Štefanec a Kukan za dobrý tím

my pred záujmom Slovenska,“ reagoval Hrušovského hovorca Martin Krajčovič. Dodal, že SMK svojím „kandidátom, ktorý je úplne bez šancí“, nepriamo podporila kandidatúru Roberta Fica a ďalších kandidátov, ktorí už v minulosti preukázateľne zneužili maďarskú kartu.


číslo 3/2014

SPRAVODAJSTVO

7

AKO ZNÍŽIŤ NEZAMESTNANOSŤ NA SLOVENSKU Slovensko potrebuje viacero zmien na trhu práce, ako aj v oblasti školstva. Zhodli sa na tom niekoľkí vystupujúci na seminári s názvom Ako znížiť nezamestnanosť na Slovensku. V Bratislave ho zorganizoval Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) spoločne so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku. „Vysoká miera nezamestnanosti na Slovensku nie je ovplyvnená vysokou mierou čiernej práce. Podiel pracujúcich v čiernej ekonomike je na Slovensku dokonca pod priemerom EÚ,“ konštatoval riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) Martin Filko. Za vysokú nezamestnanosť podľa neho môže najmä súčasné nastavenie

vzdelávacieho systému na Slovensku. INEKO zasa problém nárastu počtu ľudí bez práce vidí i v horšom podnikateľskom prostredí, nedostatočne pružnom trhu práce, ako aj nevhodných podmienkach pre ženy s deťmi, ktoré si ťažšie hľadajú zamestnanie. Podľa štatistík sa zvyšuje počet ľudí, ktorí sú nezamestnaní

dlhšie ako 24 mesiacov. „Preto sa usilujeme hľadať také nástroje, aby sme ľudí zachytávali a vracali ich naspäť do pracovného procesu v období medzi 6. a 18. mesiacom nezamestnanosti. Druhým problémom je, že rastie aj dlhodobá nezamestnanosť z hľadiska veku,“ povedal štátny tajomník MPSVR SR Branislav Ondruš.

Branislav Ondruš

Problémoví sú tiež mladí ľudia, ktorí sa v evidencii úradov práce ocitnú hneď po skončení strednej školy. Nestihli tak získať pracovné návyky. Aj podľa Ondruša bude preto kľúčové zreformovať vzdelávací systém. „Potrebujeme sa

vrátiť najmä k regulácii stredného odborného školstva. Potrebujeme zmeniť vzdelávacie odbory tak, aby v nich väčšiu úlohu zohrávala praktická výchova,“ dodal. Text a foto: TASR

ŠTÁT VYBRAL NA DANIACH VIAC, AKO OČAKÁVAL Štát v minulom roku vybral na daniach aj odvodoch o 261 miliónov eur viac, ako očakával, z toho na dani z pridanej hodnoty (DPH) dokonca o 289 miliónov eur viac. Zlepšenie v tomto roku predstavuje dodatočných 189 miliónov eur. Na základe údajov z najnovšej daňovej prognózy to v sobotu (15. 2.) na tlačovej konferencii uviedol minister financií Peter Kažimír (Smer-SD). Miroslav Lajčák

VALNÉ ZHROMAŽDENIE SK PRE UNESCO V Kongresovej sále Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa 14. februára 2014 konalo Valné zhromaždenie Slovenskej komisie pre UNESCO (Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru) za účasti expertov z oblasti školstva, kultúry, životného prostredia, informatiky, geológie, hydrológie, spoločenských a humanitných vied, bioetiky, ľudských práv a ekológie. Účastníkom zhromaždenia sa prihovoril podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák, ktorý ocenil kvalitnú a súčasne dobrovoľnú prácu slovenských expertov na medzinárodných fórach i doma, na Slovensku. Pripomenul, že za viac ako 20 rokov si Slovenská komisia pre UNESCO svojimi aktivitami vybudo-

Viac peňazí do rozpočtu prinesie nielen DPH, ale aj spotrebné dane či daň z príjmov právnických osôb. „Toto je tretia prognóza v rade, ktorá hovorí dobrú správu, že daňovo-odvodové príjmy rastú a budú rásť,“ podčiarkol Kažimír. Vyzdvihol predovšetkým postupné zlepšovanie výberu DPH, keď jej efektívna sadzba vzrástla z 12,5 percenta v 2. štvrťroku 2012 na 13,7 percenta v poslednom štvrťroku vlaňajška.

vala rešpekt a uznanie. Valné zhromaždenie vyhodnotilo prácu Komisie za rok 2013 a prerokovalo plán činnosti na rok 2014. Potvrdilo mandát členov Predsedníctva SK UNESCO na obdobie 20142018. Valné zhromaždenie Slovenskej komisie pre UNESCO sa koná pravidelne raz do roka. Text a foto: TASR

Peter Kažimír

Ďalšie zlepšenie si sľubuje od novozavedeného elektronického kontrolného výkazu DPH, ktorý musia platitelia tejto dane prvýkrát odovzdať do 25. februára. „Tieto peniaze nie sú nasmerované na rozdávanie, ale umožňujú nám, aby sme nerobili opatrenia, ktoré by smerovali k znižovaniu životnej úrovne,“ zdôraznil minister financií. Nová vláda si od svojho nástupu ako jeden z hlavných

cieľov určila lepší výber daní, čo sa aj darí, pripomenul premiér Robert Fico. „Napĺňajú sa všetky podmienky, aby rok 2014 bol lepší ako ten predchádzajúci,“ avizoval. V tejto súvislosti poukázal na aktuálne štatistiky, podľa ktorých slovenská ekonomika v poslednom štvrťroku vlaňajška dosiahla 4. najvyšší rast v eurozóne. Nadpriemerný rast predpovedá aj na tento rok, podporiť by ho mali vyššie investície napríklad v oblasti automobilového priemyslu či pri výstavbe diaľnic. Minimálny rast cien, ktorý sa v januári tohto roka dokonca zastavil, by mal podľa Fica prispieť k rastu miezd vo verejnom aj súkromnom sektore. Kandidovať na prezidenta z pozície predsedu vlády má podľa Fica predovšetkým nevýhody. „Stojíme si za tým, že sme vytvorili predpoklady, aby bol rok 2014 lepší. Ak som stál a stojím na čele kolektívu, ktorý to dosiahol, mám právo informovať takisto o negatívnych aj pozitívnych veciach. Neviďte za tým nič iné,“ doplnil. Text a foto: TASR


8

naše novinky

SPRAVODAJSTVO

Brány prezidentského paláca sa otvoria pre jedného zo štrnástich kandidátov. Foto: TASR

KTO OVLÁDNE PALÁC? O PREZIDENTSKÝ POST ZABOJUJE DOSIAĽ NAJVIAC KANDIDÁTOV V HISTÓRII SLOVENSKA Predseda Národnej rady SR Pavol Paška (Smer-SD) potvrdil kandidatúru všetkým uchádzačom o Prezidentský palác, ktorí odovzdali petičné hárky v stanovenom termíne. Oficiálnych kandidátov bolo pôvodne 15, čo je najviac v histórii Slovenska. Koncom januára sa vzdal kandidatúry Peter Osuský. O post hlavy štátu majú záujem najmä muži, v zostávajúcej štrnástke je len jedna žena. Oficiálnymi kandidátmi sú premiér Robert Fico (Smer-SD), podnikateľ a fi lantrop Andrej Kiska, expredseda KDH Ján Čarnogurský,

šéf klubu KDH Pavol Hrušovský (KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS), Jozef Behýl, expolitik Milan Kňažko, nezaradený poslanec NR SR Radoslav Procházka, nominant SMK Gyula Bárdos, Milan Melník, kardiológ Viliam Fischer, Stanislav Martinčko, kandidát KSS Ján Jurišta, primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko a poslankyňa NR SR Helena Mezenská z OĽaNO.

Rekordný počet

Súčasný počet kandidátov ešte Slovensko nemalo. V roku 1999 ich bolo desať, o päť rokov neskôr (2004) 12 a naposledy v roku 2009 bojovalo o hrad sedem kandidá-

tov. V niektorých prípadoch sa počet uchádzačov ešte na poslednú chvíľu menil. Kandidáti totiž majú právo vzdať sa pred voľbou kandidatúry.

Dvojkolová voľba

Voľba prezidenta SR je priama a dvojkolová. Hlavu štátu si takto budeme voliť štvrtýkrát v histórii samostatného Slovenska. Prvého prezidenta SR Michala Kováča zvolila Národná rada SR. Priamo si volíme najvyššieho ústavného činiteľa od roku 1999, kedy sa ním stal Rudolf Schuster. O päť rokov neskôr (2004) ho v paláci vystriedal Ivan Gašparovič, ktorý post obhájil aj v roku 2009. Tretíkrát už podľa zákona kan-

didovať nemôže. Tento rok si tak zvolíme úplne nového prezidenta.

Nadpolovičná väčšina

Prvé kolo sa na Slovensku uskutoční v sobotu 15. marca. Pokiaľ v ňom ani jeden kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, v sobotu 29. marca sa uskutoční druhé kolo. V ňom sa stretnú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola. Zvolený kandidát sa ujíma funkcie prezidenta SR zložením sľubu. Skladať ho bude 15. júna, kedy sa skončí funkčné obdobie súčasnej hlave štátu Ivanovi Gašparovičovi. Dvojstranu pripravil: (bb), TASR

DOTERAJŠÍ PR E Z I D E NTI SLOVENSKA Post prezidenta Slovenska zastávali od roku 1993 traja muži. Najdlhšie je hlavou štátu Ivan Gašparovič. Michal Kováč (HZDS) od 2. 3. 1993 do 2. 3. 1998 Rudolf Šuster (SOP) od 15. 6. 1999 do 15. 6. 2004 Ivan Gašparovič (HZD) od 15. 6. 2004


číslo 3/2014

SPRAVODAJSTVO

Kandidáti na funkciu prezidenta Slovenskej republiky

Gyula BÁRDOS

Jozef BEHÝL

Ján ČARNOGURSKÝ

 vek 55 r.,  vek 57 r.,  vek 70 r.,  pedagóg, bývalý posla-  občiansky aktivista,ve-  advokát, bývalý predsenec Národnej rady Slonuje sa najmä tretiemu da vlády a minister spravenskej republiky, pôsosektoru, v rokoch 2000 vodlivosti, bývalý dlhobí vo vedení SMK, až 2003 bol členom straročný predseda KDH,  žije v Senci, ny Smer-SD,  žije v Bratislave,  kandiduje za SMK-MKP.  žije v Bratislave,  občiansky kandidát.  občiansky kandidát.

VOĽBY PREZIDENTA

Robert FICO

Viliam FISCHER

 vek 49 r.,  predseda vlády Slovenskej republiky, v  roku 1999 založil stranu Smer-SD, ktorej dodnes šéfuje,  žije v Bratislave,  kandiduje za SMER-SD.

 vek 75 r.,  lekár – kardiochirurg, ktorý urobil na Slovensku prvú transplantáciu srdca,  žije v Bratislave,  občiansky kandidát.

Andrej KISKA

Milan KŇAŽKO

 vek 50 r.,  manažér, zakladateľ spoločností Tatracredit, Triangel a Quatro v roku 1996 a spoluzakladateľ nadácie Dobrý Anjel,  žije v Poprade,  občiansky kandidát.

 vek 68 r.,  herec, bývalý minister kultúry aj zahraničných vecí, spoluzakladal VPN, HZDS, Demokratickú úniu a SDKÚ,  žije v Bratislave,  občiansky kandidát.

Radoslav PROCHÁZKA

Jozef ŠIMKO

Pavol HRUŠOVSKÝ

Ján JURIŠTA

 vek 61 r.,  poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za KDH, v rokoch 2002 až 2006 bol predsedom parlamentu,  žije v Nitre,  kandiduje za KDH, SDKÚ-DS, MOST-HÍD.

 vek 69 r.,  vysokoškolský pedagóg, poradca predsedu KSS, na prelome tisícročí pôsobil ako veľvyslanec v Argentíne,  žije v Bratislave,  kandiduje za KSS.

Stanislav MARTINČKO

Milan MELNÍK

Helena MEZENSKÁ

 vek 61 r.,  generálny riaditeľ spoločnosti, predseda strany Koalície občanov Slovenska,  žije v Košiciach,  kandiduje za KOS.

 vek 75 r.,  vysokoškolský pedagóg – vedec, pôsobí na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave,  žije v Bratislave,  občiansky kandidát.

 vek 40 r.,  vek 41 r.,  poslankyňa Národnej  poslanec Národnej rady rady Slovenskej repubSlovenskej republiky, vlaliky za stranu OĽaNO, ni vo februári vystúpil  žije v Poprade, z KDH,  občianska kandidátka.  žije v Bratislave,  občiansky kandidát.

15. marec 2014

 vek 63 r.,  primátor mesta Rimavská Sobota,  žije v Rimavskej Sobote,  kandiduje za SMS.

9


10

naše novinky

PROFIL

TOMÁŠ HUDEC: DOMA JE DOMA Bývalý vynikajúci slovenský lyžiar, lyžiarsky tréner a dnes aj predseda novej politickej strany. Rodák z Banskej Bystrice Tomáš Hudec porozprával o svojich skúsenostiach a odporúčaniach pre výber lyžiarskeho strediska, ale aj o svojich politických ambíciách.

Aké boli vaše športové začiatky? Som rodák z Banskej Bystrice. Rodičia ma, rovnako ako sestru, od mala viedli k lyžovaniu. Aktívne lyžujem od troch rokov, prepracoval som sa až na pretekársku úroveň. So svojimi najlepšími priateľmi, s ktorými som od detstva lyžoval, sme patrili k špičke. Neskôr som sa dostal do juniorskej národnej reprezentácie, v roku 1996 som sa stal majstrom Slovenska v slalome. O rok nato som však skončil s aktívnou činnosťou.

Čomu ste sa venovali po skončení športového gymnázia? Vyštudoval som ekonomiku – riadenie leteckej dopravy. Rád lietam, urobil som si aj výcvik súkromného pilota. Po vysokej škole som sa v rámci náhradnej civilnej služby vrátil na športové gymnázium ako asistent trénera a neskôr ako tréner alpského lyžovania. Zo šikovných detí z ce-

lého Slovenska som zostavil 12-členné družstvo a viedol ho, až kým nezmaturovali. Popritom som stále pôsobil v treťom sektore, v lyžiarskych kluboch a asociáciách – ako člen i v predsedníctvach. Posledné dva roky sa venujem vlastným aktivitám mimo športu. Predtým som trávil takmer 60 % času v zahraničí v súvislosti s prípravou športovcov v alpskom lyžovaní.

Ako hodnotíte podmienky na lyžovanie na Slovensku v súčasnosti? Čo sa týka lyžiarskych stredísk, Slovensko prešlo obrovský kus cesty. Jasná má potenciál byť európskym lyžiarskym strediskom. Za posledné dva až tri roky tu nastal obrovský progres, aj čo sa týka množstva preinvestovaných finančných prostriedkov. O rok, dva to naozaj bude lyžiarske stredisko európskej úrovne so všetkým, čo k tomu patrí. Netreba ale

Letecký výcvik počas štúdia na vysokej škole.

zabudnúť ani na lyžiarske stredisko Vrátna.

V čom je to tu iné než v zahraničí? Najväčší rozdiel vidím v tom, že v zahraničí neexistuje slovíčko problém. Obdivujem prístup v Škandinávii. Tam vždy hľadajú riešenia. V Rakúsku zas nie je problém urobiť cestu do výšky 3 200 m. n. m., aby sa mohli vybudovať rekreačné strediská od reštaurácií po vrcholové stanice lanoviek. Lietajú tam vrtuľníky, vnímate čulý ruch ako na stavbe, ale nevidíte neporiadok a zbytočné zásahy do prírody.

Myslíte si, že aj u nás je možné dosiahnuť takúto úroveň?

S deťmi v Dolomitoch, Taliansko 2013.

Myslím si, že áno. Záleží hlavne na ľuďoch, ktorí na tom pracujú. U nás pokrivkáva najmä disciplína, čo sa týka poriadku. Napríklad s Rakúskom sa to stále nedá porovnávať. Niekedy mi až prekážala tá sterilná čistota a strohosť. Ale tam vidíte pokrok – oni neustále pracujú, zlepšujú, posúvajú strediská ďalej, do úplne nových dimenzií. Jasná má však obrovský potenciál – čo sa týka kvality lanových dráh, systému, pripravené je komplet zasnežovanie – sever aj juh. Som veľmi rád, že konečne vzniklo prepojenie medzi severom a juhom

Chopku. Jasná má v Európe už dlho svoje postavenie. Bola hostiteľom Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní, vrcholných súťaží. Majstrovstvá sveta juniorov v alpských disciplínach sa tu konali už v roku 1985.

Na čo sa u nás môžu fanúšikovia lyžovania tešiť tento rok? Určite na majstrovstvá sveta juniorov v alpských disciplínach, ktoré sa opäť uskutočnia v Jasnej na prelome februára a marca. Je to vrcholná súťaž v alpskom lyžovaní. Určite sa nebudeme musieť hanbiť za to, ako zorganizujeme tieto preteky a vrelo odporúčam všetkým, nech sa idú pozrieť a podporiť podujatie.

Zaujímajú sa Slováci dostatočne o lyžovanie a chodia ako diváci na takéto podujatia? To je u nás tiež jeden z problémov. Keď sa konajú v zahraničí takéto podujatia, daný región tým vždy žije. Aj v malých dedinkách v Rakúsku je to tradícia a celá obec sa stretne, urobia pohostenie pre účastníkov, ľudia prídu povzbudzovať na preteky. Prostredníctvom toho si budujú aj vzťah k športu. Uvedomujú si, že v prvom rade to robia pre seba. Preto by som naozaj rád vyzval Slovákov, nech sa idú pozrieť – bude to

veľmi pekná súťaž, na ktorej sa môžu osobne stretnúť možno s budúcimi olympijskými víťazmi a majstrami sveta.

Koho tu návštevníci budú môcť uvidieť? Pretekať by mala aj naša v súčasnosti najúspešnejšia lyžiarka Petra Vlhová, ktorú som aj ja rok trénoval. Z veľkých lyžiarskych nádejí by sa mal zúčastniť aj Andreas Žampa, brat slávnejšieho Adama, ktorému sa veľmi darí. Ďalej treba spomenúť Mateja Faláta a Martina Bendíka. Vzhľadom na naše podmienky a na ekonomickú situáciu, v akej sa Slovensko nachádza a koľko finančných prostriedkov plynie do športu, je to veľké sebazaprenie rodičov. Týchto pretekárov treba určite prísť podporiť. Zo svetových mien by mohla prísť americká alpská lyžiarka Michaela Shiffrin, ktorá je stále v juniorskej kategórii. Bude tu určite pekná účasť a dobre zorganizované preteky, na Slovensku v tom máme tradíciu a vieme to robiť.

Precestovali ste svet. Kde sa vám najviac páčilo? Mám veľmi rád Slovinsko, strávil som tam veľmi veľa času. V rámci Európy sú nám Slovinci mentalitou dosť podobní. Je to veľmi hrdý národ. Všetci tam športujú, investujú peniaze do voľného


číslo 3/2014

času a do športu. Svoj voľný čas trávia vonku. Životná úroveň je tu veľmi podobná našej – ľudia takisto „dvakrát obrátia“ každé euro, kým ho investujú, ale sú zvyknutí viac utrácať za služby. Cenovo je pre nás Slovinsko prijateľné, čo sa týka ubytovania i služieb. Ceny skipassov sú už v celej Európe rovnaké. Poskytované služby však stoja za to. Počas všetkých ročných období je tu veľké množstvo možností, ktoré sú turistom ponúkané. Sympatické je tiež to, že si myslia, že sú „alpská“ krajina, hoci z Álp majú len jeden kopec. Práve odtiaľ mám však veľa priateľov.

Kam by ste odporučili cestovať za lyžovačkou? V Európe jednoznačne Taliansko a stredisko Alta Badia, Corvara – na jednom mieste je tam veľa možností – dá sa lyžovať v pásme

PROFIL

lesa, mimo lesa, dokonca aj na ľadovci, to všetko v rámci jednej oblasti. A ak má na to človek finančné prostriedky a chce zažiť niečo úplne iné, odporúčam Whistler vo Vancouveri. Príjemným prekvapením pre mňa boli škandinávske krajiny Nórsko, Fínsko a Švédsko. Najviac času som strávil v lyžiarskom stredisku Tärnaby, ktoré leží v strednej časti Švédska. Táto oblasť je charakteristická veľkým počtom jazier. Ľudia sú mimoriadne srdeční a nikdy som sa nestretol s prístupom „nedá sa“. Je to nádherná krajina, lyžiarske strediská sú na špičkovej úrovni, všetko je zabezpečené – od služieb až po úpravu zjazdoviek, vysoký štandard, rovnako ako ubytovanie. V Nórsku som sa stretol asi s najvyššou úrovňou služieb. A vo Švajčiarsku sa mi páči oblasť Crans-Montana, ktorá je zmesou vplyvov Francúzska a Nemecka.

Veľa ste toho videli, zažili a vyskúšali. Nemali ste nutkanie niekde v zahraničí zostať, pretože je to tam lepšie? Veľa času počas vysokoškolského štúdia som strávil v Anglicku, kde som aj pracoval a vytvoril som si zázemie. Je to však osamelý život, chýbala mi rodina. Aj keď to na Slovensku nie je dokonalé, je to naše. Navyše sa v zahraničí človek stále cíti akosi mimo realitu. Doma je doma. Strávil som v zahraničí mnohokrát polovicu roka, ale vždy som sa vrátil, Slovensko mi už chýbalo.

V Banskej Bystrici sa zúčastňujete tzv. zelených hliadok  – čistenia a upratovania verejných priestorov od odpadu. Ako občan Banskej Bystrice chodievam aj s priateľmi pomáhať. Nedávno sme

Tréning reprezentácie v Passo dello Stelvio, Taliansko.

boli upratovať Radvanský kaštieľ. Vzhľadom na to, že bolo pred župnými voľbami, myslel som si, že sa tam prídu ukázať aj kandidáti, keďže všetci rozprávajú o kultúre, rekonštrukcii historických pamiatok... A Radvanský kaštieľ historickou pamiatkou rozhodne je. Prišlo pár nadšencov, z kandi-

dátov však nikto. Miest v mojom regióne, ktoré si zaslúžia pozornosť a vrátenie úcty, je ešte veľa. Bohužiaľ, dnes sú priority štátu niekde inde, a tak aspoň takouto dobrovoľnou činnosťou môžeme prispieť k zlepšeniu ich vzhľadu. Ja so sebou brávam aj moje deti. Formuje ich to, vytvoria si vzťah k okoliu.

mladí ľudia, ako je to u vás. Vaše veľké plus je, že nemáte politickú minulosť. Nebudú chýbajúce skúsenosti zas mínusom?

„Slovensko potrebuje zmenu, tak sme si povedali, keď nie my,

Nepovažujem to za mínus, každý z nás je úspešný a sme odborníkmi v oblastiach, v ktorých pôsobíme. Nebránime sa spolupráci s kýmkoľvek, kto sa stotožní s našimi základnými hodnotami, slušnosťou, toleranciou, kto má záujem o veci verejné a o budúcnosť Slovenska.

Tomáš Hudec, predseda novej politickej strany TIP (Tvoríme inú politiku).

V januári tohto roku ste sa stali predsedom novozaloženej politickej strany TIP (Tvoríme inú politiku). Ako strana máte ambíciu zabojovať o europarlamentné, komunálne voľby a netajíte sa ani snahou o získanie kresiel vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2016.

Čo chcete ponúknuť svojim budúcim voličom, aký program má pritiahnuť nových členov? Našou hlavnou snahou je generačná výmena súčasnej amortizovanej politickej scény. Chceme priniesť do našej politiky odbornosť, čistotu, transparentnosť, slušnosť. Slovensko potrebuje nové tváre, tváre bez dlhoročnej aktívnej politickej minulosti. Myslíme si že,

máme veľa šikovných ľudí a odborníkov, ktorým nevyhovuje súčasný stav. Preto aj momentálne cestujeme po Slovensku, navštevujeme mestá a obce, snažíme sa prelomiť apatiu, negatívny postoj ľudí k politike a prebudiť ich záujem o veci verejné. Presný plán našej cesty po Slovensku je na stránke www.strana-tip.sk/roadshow. Budeme radi, ak nám ľudia povedia o svojich problémoch, víziách, ale i ná-

11

vrhoch na zlepšenie. V našom volebnom programe sa budeme venovať školstvu, zdravotníctvu, regionálnemu rozvoju, súdnictvu, kultúre, životnému prostrediu, poľnohospodárstvu, zahraničnej politike a sociálnym veciam a rodine. Na týchto témach intenzívne pracujú naše odborné tímy.

Je dosť neobvyklé, aby politickú stranu zakladali vekovo takí

Nielen vo vedení strany TIP, ale aj v členskej základni sa objavilo, na naše politické pomery, pomerne veľa žien. Je to „ťah“ na voličky alebo konečne moderne koncipovaná štruktúra strany bez akýchkoľvek predsudkov? Myslíme si, že politika nie je pánsky klub. Ženy boli historicky vždy nielen inšpiráciou, ale aj významnými osobnosťami vo všetkých oblastiach života spoločnosti a patria aj do politiky. Jednu tretinu z našich členov tvoria ženy.

Spôsob, ako organizujete zostavenie kandidátky do Európskeho

tak kto? Keď nie teraz, tak kedy?“ Tomáš Hudec, predseda strany TIP parlamentu v Bruseli, je pomerne neobvyklý. Prečo ste sa rozhodli využiť internet? Chceme tvoriť inú politiku. Preto sme otvorili našu kandidátku do európskeho parlamentu pre všetkých, ktorí spĺňajú základné podmienky a stotožnia sa s našimi hodnotami a programom. Do 10. 3. 2014 prebiehajú online primárky prihlásených kandidátov. Prví trinásti kandidáti, ktorí získajú najviac hlasov, sa dostanú na kandidátku strany TIP do europarlamentných volieb 24. 5. 2014. Prihlásiť sa je možné na našej stránke www.strana-tip.sk. . (mi)


12

naše novinky

ZDRAVIE

%20%$ 35( ='5$9,( V zimnom období nás pred ochoreniami môže zachrániť aj kyslá kapusta. Od nepamäti bola považovaná za všeliek a v surovom stave obsahuje dvakrát viac vitamínu C než citrón.

Viete však aj to, že je prevenciou pred Alzheimerovou chorobou, chráni pľúca i pečeň?

KRþUHYDDOHDMåDO~GRþQpYUHG\DKHPRURLG\=PLHUĖXMH]iSDO\GH]LQ¿NXMHDãĢDYD]MHM OLVWRYRGYiG]DãNRGOLYpOiWN\ DMFH]NRåX3RGĐDVWDUêFK5L$WRQLHMHYãHWNR3ULD]QLYR PDQRYYUDMWOPtDMSUt]QDN\ S{VREtLQDWUiYLDFLWUDNWDOLHþL RSLWRVWL=EDYXMHRUJDQL]PXV FKRURE\GYDQiVWRUQtNDKUXEp- WR[tQRYDGHWR[LNXMH3ULD]QLYRXVSUiYRXMHåHVSRPDĐXMH VWDUQXWLHDSRGSRUXMHFKXGQXWLH$NVDFK\VWiWHSRYLDQRþQêFKVYLDWNRFKVFKXGQ~Ģ QHPXVtWHVDÄGRSRYDĢ³U{]Q\PLXPHOêPLSUtSUDYNDPL 6WDþtVLGDĢNDåGêGHĖWURFKX N\VOHMNDSXVW\5RYQDNRSRPiKDSULSRFLWHSOQRVWLSiOHQt]iK\DJUJDQt 0DOLE\VWHMXMHVĢSUDYLGHOQHDVXURY~$NMXYãDNXSUDYtWHWHSHOQHDMWDNPiSULD]QLYp~þLQN\QDYDãH]GUDYLH 9ćDNDYLWDPtQRP&(% D.SRGSRUXMHREUDQ\VFKRSQRVĢDLPXQLWX2NUHPWRKR

MH QDMOHSãLH SUtURGQp SURELRWLNXPSUHWRåHREVDKXMH ODNWREDFLO\þtPSULURG]HQH SUHþLVWtVWHQ\åDO~GNDDGRVORYDQDQRYRQDãWDUWXMHQDãX PLNURÀyUX 'OKRURþQpYHGHFNpYêVNXP\ SRWYUGLOLåHN\VOiNDSXVWD SR]LWtYQHERMXMHDMSURWLUDNRYLQRWYRUQêPEXQNiPþL VDPRWQêPQiGRURYêPRFKRUHQLDP3RGSRUXMHDMQiãPR]RJQHUY\WYRUEXþHUYHQêFK NUYLQLHNUDVWEXQLHNIXQNFLXVYDORYERMXMHSURWLLQIHNFLiPDYtUXVRPPiSURWL]iSDORYpDDQWLELRWLFNp~þLQN\

]QLåXMHY\VRNêNUYQêWODN DKODGLQXFXNUXYNUYL -HGQêPVORYRP±PDOê]i]UDN 6WDþtDNGHQQH]MHWHDå JUDPRY~SRUFLXN\VOHM NDSXVW\DOHERMHMþHUVWYHMãĢDY\DSRNU\MHWHVLWDNSRWUHEQp PQRåVWYRYãHWNêFKELRDNWtYQ\FKOiWRN$ELHODþLþHUYHQi" -HWRMHGQRLFK~þLQN\V~URYQDNpOHQYþHUYHQHMNDSXVWH MHQDY\ãHSLJPHQWDQWKRN\DQ NWRUêFKUiQLPR]JRYpEXQN\

PLP LOXVWUDþQpIRWR 7$65âWHIDQ3XãNiã

VYLIEČTE SA BEZ CHÉMIE Ak začnete kýchať, kašľať, alebo vás škriabe v hrdle, nemusíte hneď utekať do lekárne. Vírusy či baktérie možno poraziť aj bez chémie – pomôžu babské recepty. Neveríte? Tu je zopár tipov: 3DPlWDMWHåHSULSUHFKODGQXWtVDWUHED]DKULDĢSUHGRYãHWNêP]YQ~WUD$NR"3RP{åH þDM]ćXPELHUDOHNiUVNHKR DOHER]i]YRUXDNRKRVREĐXERXYROiPHDGRĖNDUDPHO ĆXPELHUVS{VREXMHW]YYD]RGLODWDþQêHIHNWYRUJDQL]PH þR]QDPHQiåHVDQiPSUHNUYLDUXN\LQRK\7HSORVDQiP UR]OHMHSRFHORPWHOHDPLQLPDOL]XMHVDPQRåHQLHYtUXVRYDEDNWpULt1H]DEXGQLWH YãDNåHćXPELHUWUHEDYD-

ULĢQDPLHUQRPRKQLDVSRĖ PLQ~WQHVWDþtKROHQ]DOLDĢKRU~FRXYRGRX.HćKR RVODGtWHNDUDPHORPFXNRU QHEXGHRUJDQL]PXVSUHN\VĐRYDĢSUHWRåHVDVSUiYDDNR ]iVDGLWi]ORåND$NVDYiP åLDGDFLWUyQGDMWHVLKR$OH OHQWDNSUHFKXĢSUHWRåHS{VREtVĢDKXM~FR 3ULãOLVWHX]LPHQtDSRWUHEXMHWHVDUêFKOR]RKULDĢ"$N QHPiWHKRU~þNXSULSUDYWHVL KRU~FLN~SHĐVRVRĐRX6UGFH E\YãDNSRQRUHQpYRYRGH QHPDORE\Ģ.HćVDN~SDĢ QHFKFHWHGDMWHVLGRKRU~FHM YRG\VRVRĐRXDOHERãYpGVN\PLNYDSNDPLQRK\1DãWYUĢKRGLQXDSUtMHPQpWHSORYiV ]RKUHMH 6RĐYiPSRP{åHĐDKãLH]GRODĢQiGFKXDQHPXVtWHVLDKDĢ

KQHćSRQRVQêFKNYDSNiFK 6WDþtDNVLVODQRXYRGRXEXGHWHSUHSODFKRYDĢQRV1DEHUWHVLMXGRGODQHDYGêFKGRVWDOD QLWHWDNDE\VDYiPGRVWDOD LGR~VW +OLHQ\ XYRĐQt VXFKp p WHSRYDQLH OR DOH DM QDSDURYDQLH QDGKDUPDQþHNRP $þRQDERĐDYpKUGOR"3RP{3RP{åHWYDURK'DMWH]QHKRQLHQLHNRĐNRO\åtFGRSDSLHURYHM YHM XWLHUN\UR]ORåWHKRWDN N DE\VWHY\WYRULOLREGĎå-QLNDVLSlĢNUiWSlWQiVĢ Ģ FHQWLPHWURY=DEDĐWH KRSULORåWHQDKUGOR QDMOHSãLHQDQRFDREYLDåWHãiORPþLãDWNRX $NVDYiPGRWYDURKX QHFKFHQDPRþWHYUHF-NRYNXGRVWXGHQHMYRG\ \ SRULDGQHY\åPêNDMWHGDMWH GDMWH

QDKUGORDURYQDNRSUHYLDå- RENODG$MWDNVDPXKRYRUt WHãDWNRXDOHERãiORP$NYiV DWUHEDKRYLDFNUiWRSDNRYDĢ VWXGHQiYRGDVWUDVLHQHUH]LJQXMWH+UGORVDQDMSUYRFKODGt PLP ,OXVWUDþQpIRWR7$65$3 DOHSRWRPVDSUHKUHMHSUHWRåH VDUR]ãtULDFLHY\DEROHVĢ]DVDUR]ãtULDFLHY\D EROHVĢ]DþQHSRVWXSQHXVWXSRYDĢ0RåQRWHQWRVS{VRESR]QiWHDNR QRWHQWRVS{VRESR]QiWHDNR 3ULHVVQLW]RY

Dôverujte tvarohu, oplatí sa to.


Mestský lesík

KRÍŽOVKA Členský štát USA

Zaujíma polohu na kolenách

Popevok

Otago Daily Times

Skupenstvo vody

Ženské meno (27. 3.)

Rekreačné zariadenie

Lipový porast

Nadelenia

2

Len

Obyvatelia Ruska

Poklepal

Vyzdobuj

4

Domácke meno Emanuely Hovorí hlúposti

Domácke meno Márie

Ženské meno (30. 1.)

Tropické plody

Letargia Živočích (kniž.)

Tropická rastlina

Dom. meno Oľgy

Tooling Slovakia Automotive

Metrická stopa

Súhlas Primontuj

Nová scéna

3

.UtåRYNXGRGDODUHGDNFLDþDVRSLVX5(/$;

číslo 3/2014

5

Označovali dátumom Starý, po anglicky

Ananás, po česky

Osobné zámeno

Orientálne korenie

Revolver Peňažné sústavy štátov

Bodavý hmyz

Národný podnik

1

Cudzie muž. meno

Zátoka

Máš vedomosti

Vysievaj

Patriaca Zorovi

Znížený tón e

Divoko

Savana, pampa

Vracali potravu

Roztápala

Postávaj Overuj testom Osobné zámeno Rastlinný výhonok

Získalo lovom

 Pokiaľ však inklinujete k spoločným lyžovačkám, na plánovanie dovolenky by ste sa mali sústrediť skôr. Svojho zamestnávateľa však poznáte najlepšie.

Patriaci Irene

Napodobenina Podopri

Tkanina z jutových vláken

Bývalý názov Sv. Antona Irídium Zatajuj

Vodca kozákov

Poraní ohňom

NBA 1965/14

– Ahoj Žofka, dnes v noci bol u mňa zlodej! Že vraj hľadá peniaze. ...

Starogermán

Náboženská hlava Šiitov Kráča Otec, apo

Nápoveď: ATIKA, IAN, OHIO.

Radón

Prázdniny akéhokoľvek charakteru deti síce potešia, pre rodičov však znamenajú problém navyše v podobe vymýšľania programu. Niektoré z nasledujúcich námetov vám možno ušetria čas alebo prinesú inšpiráciu, ktorá poteší práve vaše ratolesti.

 Návšteva starých rodičov je pekným kompromisom medzi uspokojením túžob vidieť svoje vnúčatá na dlhší čas ako len počas nedeľnej návštevy a starosťami, ako ich počas pracovnej doby zabaviť.

Jestvujeme

Znoj

KAM S DEŤMI POČAS VOĽNÝCH DNÍ?

 Miestne základné školy či centrá voľného času často ponúkajú rôzne denné aktivity. Pozrite si ich webové stránky či sa informujte priamo u nich. Ponuka denných táborov nie je záležitosťou len letných prázdnin.

Nadstavba nad rímsou

Čpavok

13

 Ak má vaše dieťa problém s nejakým predmetom v škole, sedem voľných dní poskytuje ideálnu možnosť na doštudovanie aj formou súkromných hodín. Či tým svojho potomka potešíte, je už iná kapitola.  Opýtajte sa ho, ako by samo túžilo stráviť prázdniny. Možno sa môže pridať k aktivitám kamarátov.


14

naše novinky

ŠPORT

FUTSALOVEJ LIGE SA V STAREJ ĽUBOVNI DARÍ V mestskej športovej hale dominuje futsal. Finálovými zápasmi tu finišuje prvá Okresná futsalová liga. Pamäti píšu už 24. ročník tejto významnej športovej udalosti v tomto kráľovskom meste. Finálové stretnutie sa odohrá na dve víťazné stretnutia, ktorých víťaz získa status majstra tejto dlhoročnej, trádíciou opojenej ligy. Spolu s jedným z najvýznamnejších zakladateľov, pánom Furtkevičom, sme si zaspomínali na neľahké začiatky a vznik tohto nielen športového, ale i kultúrneho podujatia mesta. Prvotne sme si ani len nemysleli, že to bude mať až takúto dlhodobú tradíciu. Pri zakladaní sme skôr apelovali najmä na jednu zo základných potrieb človeka, pohyb. Chceli sme hlavne mladých ľudí motivovať, ale i umožniť vyžitie pre aktívnych ľudí. Na začiatku sme sa neuberali, len cestou futsalu, teda malého futbalu, ako sa vtedy futsal nazýval, ale i cezpoľnými behmi a ďalšími športovými aktivitami. Postupne sa z toho vykryštalizoval tento futsalový turnaj, ktorý sa uskutočňuje až dodnes.

V čom vidíte najväčšie rozdiely medzi prvotnou podobou turnaja a dnešným 24. pokračovaním? Spočiatku sa turnaja zúčastňovali mužstvá z fi remného prostredia mesta, ako napríklad družstvo staroľubovnianskej nemocnice, ale i mužstvá z fabrík, ktorých v tom čase bolo v našom regióne neúrekom. Jednalo sa skôr o zanietencov, ktorých šport ako taký bavil. Nebolo to také rýchle a úrovňou sa to podobalo na amatérsky futbal, čo vlastne aj vystiho-

valo danú situáciu. Na rozdiel od dnešnej podoby, kde sa turnaja zúčastňujú mužstvá, ktorých členovia sú buď aktívnymi alebo bývalými hráčmi mužstiev z regiónu. Čo nás ako organizátorov najviac mrzí je, že počet mužstiev už nie je ako kedysi. V časoch najväčšieho počtu zúčastnených zdobil tento turnaj až 35 mužstiev, čo bol v tej dobe unikát nielen v okrese, ale i na celom Slovensku. Dnešný počet je o niečo menší, ale kvalitatívne je určite na vyššej úrovni.

Aké najvýznamnejšie osobnosti nielen športového, ale i kultúrneho sveta sa podľa vás zúčastnili turnaja? Ťažko vybrať jednu, alebo viacero osobností. Pri toľkých rokoch organizácií turnaja sme tu zažili tisícky hráčov a viac ako milión divákov. Nechcel by som uraziť výnimočných ľudí, ktorí sa s pravidelnosťou objavujú v našej lige. Pre nás je osobnosť každý jeden človek, ktorý si v dnešnej ťažkej dobe nájde čas a silu dostaviť sa na športovisko a ukáže divákom čo je v ňom. Keďže sa

Futsalu sa v Starej Ľubovni darí.

jedná o dlhodobejšiu záležitosť, naše rady naveky opustili niektorí športovci, ktorí sa turnaja zúčastňovali pravidelne. Na nich si veľmi radi a s úctou zaspomíname. Samozrejme sa stretávame aj s hráčmi, ktorí hrávajú, alebo hrali najvyššiu futbalovú súťaž.

Ako by ste charakterizoval vaše plány a očakávania do budúcnosti v organizácií ligy?

Keďže sa jedná o amatérsku súťaž pripravovanú s profesionálnym prístupom, je to rok od roku namáhavejšie sprístupniť všetky potreby nielen pre hráčov, ale i pre divákov. Bez zanietencov, ktorí touto udalosťou doslova „žijú“, by to bolo ešte namáhavejšie, preto by som im aj touto formou, chcel poďakovať. Boli by sme o to viac radi, ak by sa nám dostalo vytúženej pomoci aj od mesta Stará Ľubovňa, aby sme tento krás-

ny šport mohli propagovať čo najdlhšie, ale aj čo najefektívnejšie. Určite by sme privítali čo najväčší počet hráčov, v rôznych vekových kategóriách. Samozrejme by nás potešil aj fakt, že sa zápasy odohrávali pred plnými kulisami s perfektnou atmosférou. Snažíme sa aj o vychovanie futsalistov, nielen pre náš región, ale i celé Slovensko. Text a foto: Dávid Bednár

Spravodajský dvojtýždenník distribuovaný zdarma do domácností a firiem v meste  Vydavateľ: 14 news, s. r. o.  Sídlo spoločnosti: Konventná 9, 811 03 Bratislava – Staré mesto, Slovenská republika  IČO: 46 903 411  Inzercia: obchod@14news.eu  Registračné číslo MK SR: EV 4462/11

Naše Novinky Stará Ľubovňa, náklad 5 700 ks Copyright: 14 news, spol., s. r. o. Všetky práva, vrátane autorských, sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Rozmnožovanie častí alebo celku textov, fotografií, grafov akýmkoľvek spôsobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa, je zakázané. Vydavateľ nie je zodpovedný za obsah a pravdivosť uverejnených inzerátov a za prípadne spôsobené škody.

info@14news.eu


číslo 3/2014

ŠPORT

15

ANDREJ HLINKA SI DVA BRONZY Z MS VEĽMI CENÍ Máloktorá kulturistická rodina na Slovensku sa môže pochváliť dvoma majstrami Európy. Takouto rodinou sú Hlinkovci zo Starej Ľubovne. Oboch ku kulturistike doviedol otec, ktorý sa stará o chod klubu.

Prečo ste sa začali venovať posilňovaniu? Môj otec je trénerom aj rozhodcom v kulturistike, a keďže som bol pritom ako pracoval s pretekármi, tak ma to chytilo a dal som sa na dráhu kulturistiky.

Kto začal skôr, vy alebo Mišo? Ja som začal o rok skôr.

Venovali ste sa aj iným športom? Na základnej škole som hral basketbal, volejbal, futbal a reprezentoval som školu v ľahkej atletike. Andrej Hlinka (druhý sprava) na súťaži. Foto: TASR/Gabriel Lipták

Prvých pretekov ste sa zúčastnili ako 15-ročný a skončili ste na 7. mieste. Kde to bolo? Bolo to v Liptovskom Mikuláši. Tieto preteky ma maximálne motivovali aj napriek tomu, že som ešte nemal požadovanú výkonnosť. Preto odporúčam každému, kto sa chce v budúcnosti postaviť

na súťažné pódium, aby to vyskúšal skôr.

V roku 2000 ste na majstrovstvách sveta juniorov v Dubaji obsadili 5. miesto. Čo pre vás znamenal tento výsledok? Veľkým úspechom bola

skutočnosť, že som sa na MS kvalifikoval. Vtedy sme s bratom spolupracovali s pánom Hečkom, ktorý ma veľmi dobre pripravil. Bola to pre mňa veľmi dobrá skúsenosť, bol som hrdý na to, že som reprezentant Slovenska.

štúdia som vynechal iba tri tréningy. Aj to bolo pred najťažšími skúškami. Hneď po úspešnom zvládnutí skúšky som išiel cvičiť.

V roku 2001 ste sa stali juniorským majstrom Slovenska. Dočkali ste sa prvého väčšieho úspechu.

Potreboval som nabrať väčšiu svalovú hmotu. Myslel som na dokončenie školy a oddych. Súťažné pódium mi však chýbalo.

Mal som vtedy vynikajúcu formu. Celá príprava a diéta prebehla podľa mojich predstáv. Už som vedel čo potrebujem, opäť sa prejavila práca trénera Hečka.

Vyštudovali ste strojnícku fakultu TU v Košiciach. Ako sa vám darilo zladiť štúdium s kulturistikou?

Andrej Hlinka. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Bolo to v pohode. Ak niekto povie, že kvôli učeniu nemôže prísť cvičiť, tak to sú iba výhovorky. Príčinou je jeho lenivosť. Za celých päť rokov

Medzi rokmi 2002 – 2004 ste nesúťažili. Urobili ste si pauzu na prechod medzi mužov?

V čom to je, že kulturistike sa v Starej Ľubovni darí? Otec je veľmi dobrý manažér. Podarí sa mu vytvoriť veľmi dobré podmienky.

V roku 2006 ste vybojovali titul majstra Európy v bodyfitness. Bolo to správne rozhodnutie? V tejto kategóri som získal titul majstra Európy, takže bolo to správne rozhodnutie. Boli to moje najkrajšie preteky.

V tomto istom roku ste štartovali aj na MS v Ostrave, kde ste vybojovali bronz... Bol som veľmi rád, že som sa dostal na stupeň víťazov. Po semifinále som bol dosť v neistote, lebo rozhodcovia ma vyvolali len dvakrát. Semifinále na mňa pôsobilo chaotickým dojmom. Nakoniec som do finále postúpil a vybojoval bronz. Som rád, že toto umiestnenie sa mi o rok v Španielsku podarilo obhájiť.

Máte tri deti, pôjdu vo vašich šlapajách? Syn Andrej má iba štyri roky a dcéry sú ešte menšie. Do ničoho ich nútiť nebudem. Ak sa však rozhodnú pre kulturistiku, tak im budem pomáhať.

Uvidíme vás v tejto sezóne na nejakej súťaži? Mojim cieľom je štartovať na majstrovstvách Slovenska. (jv)


16

naĹĄe novinky

Ĺ PORT

.8=0,129(-9ĂŠ.21327(â,/ 6/29(16.eâ325729e262%1267, Hoci uĹž preĹĄlo viacero dnĂ­ od zisku zlatej medaily Anastasiou Kuzminovou na ZimnĂ˝ch olympijskĂ˝ch hrĂĄch v SoÄ?i, dobrĂ˝ pocit stĂĄle hreje nejednĂŠho SlovĂĄka. RodĂĄÄ?ka z Ruska poteĹĄila aj mnohĂŠ slovenskĂŠ ĹĄportovĂŠ osobnosti, ktorĂŠ pozitĂ­vne zareagovali na jej medailovĂ˝ Ăşspech v biatlonovom ĹĄprinte Ĺžien na 7,5 kilometra. PrinĂĄĹĄame ich pocity a nĂĄzory. PodÄža plavca KlobuÄ?nĂ­ka uĹž mĂĄme dokonca istĂş vĂ­ĹĽazku ankety Ĺ portovec roka pre rok 2014. JĂĄn Filc, bĂ˝valĂ˝ hokejovĂ˝ trĂŠner: „Anastasia je vynikajĂşFRXĂŁSRUWRYN\Ä–RXDJUDWXOXMHPHMHMNYHÄ?NpPX~VSHFKX1HVWiYDVDĂžDVWRDE\ĂŁSRUWRYHFREKiMLOVYRMHSRVWDYHQLHSRĂŁW\URFKURNRFKYWDNHMWRĢDĂĽNHMGLVFLSOtQH-HWRSUHÄ–XDNRDMMHM WtPYHÄ?NpY\]QDPHQDQLHÂł Dominik HrbatĂ˝, bĂ˝valĂ˝ tenista:Ă„$QDVWDVLLYHÄ?PLJUDWXOXMHP9\KUDĢGYH]ODWpPHGDLO\QDRO\PSLiGH]DĂŁW\ULURN\MH QLHĂžR~ĂĽDVQp/HQYHÄ?NtĂŁDPSLyQLVDGRNiĂĽXNRQFHQWURYDĢQD WDNpWRĢDĂĽNpSUHWHN\DGYDNUiW]DVHERXLFKY\KUDĢ1DVYHWHMHOHQQLHNRÄ?NRWDNĂŞFKD$QDVWDVLDSDWUtPHG]LQLFK9LH ]DSQ~ĢYSUDYHMFKYtOLDNRQFHQWURYDĢVDQDQDMOHSĂŁtYĂŞNRQÂł Jozef Golonka, bĂ˝valĂ˝ hokejista:Ă„7RWRMH~ĂĽDVQĂŞKLVWRULFNĂŞYĂŞVOHGRNDM]RVYHWRYpKRKÄ?DGLVND9SULHEHKXĂŁW\URFKURNRY]tVNDODGYH]ODWpPHGDLO\QDGYRFKRO\PSLiGDFKĂžRVD PiORNRPXSRGDUt9ĂŞVOHGRNMHQDGĂŁWDQGDUGQĂŞYRMGHGRGHMtQ VYHWRYpKRELDWORQX*UDWXOXMHPMHMQDR]DMQLHĂžRQHVNXWRĂžQp 9ĂŁHWFLPXVtPHE\ĢKUGtĂĽHPiPHWDN~ĂŁSRUWRYN\Ä–XDUHSUH]HQWXMHSUiYHQDĂŁXNUDMLQXÂł TomĂĄĹĄ KlobuÄ?nĂ­k, plaveckĂ˝ olympionik:Ă„-HWRREURYVNĂŞ ~VSHFKVORYHQVNpKRĂŁSRUWX0\VOtPĂĽHKRFLMHMYLDFHUtQHG{YHURYDOLRSlĢGRNi]DODVYRMXYĂŞQLPRĂžQRVĢ$RVREQHVLP\VOtPĂĽHXĂĽWHUD]UR]KRGODRVYRMRPWULXPIHYDQNHWHâSRUWRYHFURND65Âł Jozef GĂśnci, bronzovĂ˝ medailista z OH v streÄžbe: „AnasWDVLDMHQDR]DMYHÄ?PLGREUHSULSUDYHQiDVSRÄ–VDWDNMDYLODSR EHĂĽHFNHMDMVWUHOHFNHMVWUiQNH'~IDPĂĽHWHQWR~VSHFKNRPSHWHQWQĂŞFKRVORYtDVORYHQVNĂŞĂŁSRUW]WRKRY\ĢDĂĽt1DVĢDYĂŁDNEROD QDMYlÞãtPIDYRULWRPQD~VSHFKDSRGDULORVDMHMWRSRWYUGLĢÂł EE 7$65

PRIHLĂ S SA A POMÔŽ NĂ M S KAMPAŇOU HÄ˝ADĂ ME Ä˝UDĂ? DO VOLEBNĂ?CH KOMISIĂ? K VOÄ˝BĂ M NA EUROPOSLANCA, KTORÉ SA USKUTOÄŒNIA 24. MĂ JA 2014, KDE PREDSTAVĂ?ME 13 KANDIDĂ TOV.

DELEGĂ T VO VOLEBNEJ KOMISII InformĂĄcie, ktorĂŠ od vĂĄs potrebujeme:

meno a priezvisko

V prípade zåujmu zastupovaż stranu TIP vo volebných komisiåch, kontaktujte nås:

adresa

www.strana-tip.sk/okrskar

dĂĄtum narodenia

e-mail

DelegĂĄtom vo volebnej komisii sa stanete zloĹženĂ­m sÄžubu tomu, kto zvolĂĄ zasadnutie volebnej komisie. Do volebnej komisie sa mĂ´Ĺžete hlĂĄsiĹĽ do 23. 2. 2014.

tel.: 0908 057 597 NSL 1952/14

telefĂłn


Nsl 03 2014 web