Issuu on Google+

Dvojtýždenník

45 000 ks

Ročník: II. číslo. 05/2013 Dátum vydania: 28. 3. 2013

Ružomberok

Rekonštrukcia stanice

Detské folklórne Halina súbory súťažili Pawlowská

Hráčky MBK v semifinále

str. 2 Výzor budovy ružomberskej autobusovej stanice nepôsobí práve najlepšie. Rekonštrukcia budovy by mala priniesť dlho očakávané zlepšenie

str. 5 Na regionálnej prehliadke detských folklórnych súborov v Liptovskom Mikuláši si vytancoval postup Sliačanček.

str. 12 V prvom kole play-off si basketbalistky MBK Ružomberok zmerali sily s košickou Cassoviou a po dvoch víťazstvách postupujú ďalej.

str. 6 Známu českú spisovateľku, scénaristku a moderátorku relácie Banánové rybičky predstavujeme v rozhovore pre Novinky.

TANEČNÝ SVIATOK V PODANÍ SÚŤAŽIACICH SLOVENSKÉHO POHÁRA Slovenský pohár a Pohár primátora mesta Ružomberok v tanečnom športe 2013 sa uskutočnil v sobotu 9. marca vo Veľkej dvorane Kultúrneho domu Andreja Hlinku v Ružomberku. Mesto sa tak už po piatykrát stalo centrom spoločenského tanca na Slovensku. Súťaží sa zúčastnilo asi 250 párov. Organizačný výbor už niekoľko mesiacov intenzívne pripravoval tohtoročnú súťaž tanečných párov v štandardných a latinskoamerických tancoch. Kultúrny dom A. Hlinku ponúkol pre ňu komornejšie prostredie. Tanečné páry mali však menej miesta na pohyb ako v športovej hale Koniareň. Táto v tomto čase nebola voľná a preto organizátori hľadali náhradný priestor, povedal spoluorganizátor súťaže Róbert Szolnoki z tanečného štúdia Maestro. Počas programu Slovenského pohára a Pohára primátora mesta Ružomberok uvideli návštevníci tanečné páry, ktoré súťažili v ôsmich bodovacích kategóriách. Od juniorov D až po dospelých B. ,,Písmenom D označujeme začiatočníkov, mierne pokročilí tancujú pod písmenom C a pokročilí súťažia v kategórii B," objasnil bodovacie kategórie usporiadateľ súťaže R. Szolnoki. ,,Spoločenské tance mali vždy svoju úroveň a význam pre všetky vekové kategórie. Tanečné podujatie pomáha zvyšovať imidž mesta," konštatoval zástupca ružomberského primátora Stanislav Bella.

„Som rád, že tanečné súťaže majú v našom meste svoju tradíciu. Podľa mňa by sme ju mali udržať. Ak sa nám podarí zohnať sponzorov, tak ju určite pripravíme aj o rok,“ povedal primátor Ružomberka Ján Pavlík. Ružomberský tanečný sviatok pripravili Slovenský zväz tanečného

športu, mesto Ružomberok, tanečné štúdio Maestro a Kultúrny dom A. Hlinku. Slovenský pohár je rebríčková súťaž. Pozostáva zo sedem kôl. Víťazný pár reprezentuje Slovensko na európskom a svetovom pohári. Mesto Ružomberok zastupovalo dvanásť párov. K najúspešnej-

ším patrili Michal Čuvala a Veronika Maslová, ktorí mali dve finálové umiestnenia. Z juniorských párov vynikli Daniel Gavenda a Rebeka Kondríková. Text a foto: Tibor Šuľa


2

novinky

SPRAVODAJSTVO

PREHLIADKA HERECKÉHO UMENIA OCHOTNÍKOV Prezentovať a konfrontovať umenie liptovských ochotníkov je poslaním súťaže Belopotocký Mikuláš, ktorého 39. ročník sa uskutočnil 14. až 17. marca v kultúrnom dome v Liptovskom Mikuláši. Diváci vzhliadli osem inscenácií, z ktorých boli štyri súťažné. Odborne ich hodnotil lektorský zbor v zložení Emil Hižnay, Anna Šrolová, Andrej Opálený a Mgr. art. Zuzana Galková.

STANICU ČAKÁ REKONŠTRUKCIA Vonkajší výzor budovy ružomberskej autobusovej stanice v súčasnosti nelahodí oku návštevníka. Objekt pôsobí chátrajúcim dojmom. Takisto nevyhovuje ani výzor toaliet. Okrem toho aj vstup do čakárne cez poškodené schodisko je nebezpečný. Tieto nedostatky odstráni rekonštrukcia staničnej budovy, ktorú plánuje uskutočniť jej vlastník, SAD LIORBUS a.s. V súčasnosti je už hotová projektová dokumentácia na rekonštrukciu budovy stanice. Obec Likavka, kde sa objekt nachádza, vydala aj stavebné povolenie. Manažér techniky SAD LIORBUS Jaroslav Mišúl sa pre média vyjadril, že už oslovili stavebné firmy a pripravujú výberové konanie na práce. S nimi rátajú začať od 1. apríla.

Charakter budovy ružomberskej autobusovej stanice sa nezmení. Naďalej na jej poschodí budú administratívne priestory. Na prízemí zostanú zákaznícke centrum, čakáreň s bezbariérovým prístupom. Vynovia taktiež verejné WC. Rekonštrukcia stanice by mala trvať asi rok. Cestujúci ju v tomto období pravdepodobne nebudú môcť využí-

vať v plnom rozsahu. Škoda však, že spoločnosť SAD LIORBUS zatiaľ nedorieši aj celkový vzhľad autobusových nástupíšť a ich vybavenie novými lavičkami, odpadovými košmi a podobne.

Text a foto: (šu)

Okres Ružomberok reprezentovali na celoliptovskej divadelnej prehliadke súbory zo Švošova, Likavky a Hrboltovej. Celkom účinkovalo okolo 180 hercov. „Počas festivalu sa uskutočnilo vzdelávacie podujatie, ktorého sa zúčastnilo 20 mladých hercov a viedol ho poslucháč odboru herectva Vysokej školy múzických umení v Bratislave Michal Tomasy,“ informovala metodička pre amatérske divadlo Liptovského kultúrneho strediska (LKS) v Liptovskom Mikuláši Eva Štofčíková.

Nielen ochotníkom patrí vďaka za ich dobré predstavenia, ale aj organizátorom festivalu LKS, ktoré v spolupráci s liptovskomikulášskym domom kultúry a s fi nančnou podporou mesta L. Mikuláš pripravilo nezabudnuteľný zážitok aj pre divákov v hľadisku. Toto bolo vždy obsadené najmä členmi Jednoty dôchodcov Slovenska z rôznych miest a obcí z regiónu Liptova.

(šu)

GEOGRAFICKÝ INFORMAČNÝ SYSTÉM Verejnú verziu Geografického informačného systému (GISPLAN) mesta Ružomberok spustil v polovici marca Mestský úrad (MsÚ) Ružomberok. Systém je prístupný cez jeho internetovú stránku www.ruzomberok.sk a občania ho môžu aj pripomienkovať. Úlohou GISPLANu je zachytávať, ukladať, spracovávať a zobrazovať priestorové údaje. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že je to systém máp a súvisiacich informácií. Mesto Ružomberok už približne od roku 2001 používalo a udržiavalo rôzne mapové podklady. Tie však neboli navzájom prepojené a väčšinou boli využívané len na jednotlivých pracovných staniciach, bez možnosti zdieľania dát viacerými používateľmi. S narastajúcim množstvom informácií a nemožnosťou ich plnohodnotného využívania vznikla potreba zaviesť jednotný systém, ktorý by dané

mapové podklady zjednotil a sprístupnil zamestnancom. Informovala hovorkyňa Mestského úradu (MsÚ) v Ružomberku Michaela Milá. „Moderný GIS systém sme začali zavádzať vlani v júni analýzou existujúcich dát a potrieb jednotlivých referátov MsÚ. Boli definované požiadavky na funkčnosť systému. V auguste a v septembri 2012 sa uskutočnil prieskum trhu a elektronická aukcia. V októbri a v novembri bol systém implementovaný a vzápätí nasadený pre vnútorné potreby MsÚ. V marci 2013 bolo spustené verejné bezplatné rozhra-

nie pre širokú verejnosť,“ povedala M. Milá. Vo verejnom rozhraní sú sprístupnené tieto vrstvy: Ortomapa (letecká mapa) 2006 a 2009, Katastrálne údaje-parcely C a E, druhy pozemkov, parcely vo vlastníctve mesta, ulice a miestopis a územné členenie, cenové mapy. Na základe zmluvných vzťahov a autorských práv sa vo verejnom rozhraní nenachádzajú popisné informácie katastra nehnuteľností, mierka priblíženia nemôže byť menšia ako 1:2500, nie je umožnená tlač. Z funkcionalít napríklad-pohyb v mape, vypínanie jednotlivých vrstiev,

zoom, meranie dĺžok a plôch, získavanie súradníc bodov, vyhľadávanie v mape, identifikácia objektov. Podľa M. Milej výhodou GISPLAN-u je možnosť vnímať mapové podklady komplexne, prekrývať vrstvy a vizualizovať informácie, ktoré pri jednotlivých vrstvách nie je vidieť. „Ďakujem svojim kolegom, ktorí sa na zabezpečení a následnom spustení tejto bezplatnej služby pre verejnosť podieľali. Som presvedčený, že aj týmto krokom uľahčíme obyvateľom mesta prístup k informáciám a ponúkneme im nové možnosti pri ich získavaní,“ uviedol ružomberský primátor Ján Pavlík. Spracovanie a prevádzka systému so základnými vrstvami

a funkciami je zmluvne zabezpečená na štyri roky za sumu jedno eur. Rozširovanie systému o ďalšie vrstvy bude možné podľa potrieb a finančných možností MsÚ. Do úvahy pripadá aj financovanie z eurofondov. GISPLAN ako komplexnú webovú službu pre mesto zabezpečuje spoločnosť Gista, ktorá sa špecializuje na geografické informačné systémy. Celý proces zavedenia GISPLANU, jeho správu a rozširovanie má v náplni referát informatiky MÚ v spolupráci s Útvarom hlavného architekta. GISPLAN je možné pripomienkovať na adrese gis@ ruzomberok.sk, uzatvorila M. Milá. Tibor Šuľa


SPRAVODAJSTVO

číslo 05/2013

KATOLÍCKA UNIVERZITA INVESTUJE Dlhodobý zámer rozvoja na roky 2012 – 2017 zverejnila Katolícka univerzita v (KU) Ružomberku. Jeho cieľom je stanoviť ciele, stratégie a úlohy ako dosiahnuť excelentnosť univerzity, ktorá prihliada aj na výkonnosť a efektivitu, potrebu poznania a uplatňovania katolíckej sociálnej náuky.

Najväčší zamestnávateľ v regióne

„Je potrebné zachytiť populačné trendy, vývoj dopytu po štúdiu a zmeny v štruktúre študentov a to formou diferenciácie vysokoškolského systému, získania zdrojov financovania a profesionalizáciou univerzitného riadenia. Práve to si dáva za cieľ Dlhodobý zámer KU,“ podotkol rektor KU Tadeusz Zasepa. Dlhodobý zámer KU sa zaoberá napríklad otázkami skvalitnenia štúdia, výskumu. Dotýka sa aj vzťahu univerzity s verejnosťou, ďalším materiálno-technickým vybavením KU. Na jej štyroch fakultách – filozofickej, pedagogickej, te-

ologickej a fakulte zdravotníctva sa v súčasnosti vzdeláva vyše sedem tisíc poslucháčov. Z nich približne 4500 v dennej a zvyšných v externej forme. Univerzita je jedným z najväčších zamestnávateľov v meste Ružomberok. Pracuje tam vyše 1 100 ľudí. Aj to ju predurčuje, aby jej vnútorný systém organizácie a riadenia bol na takej úrovni, ktorý by znamenal efektívne využitie technického a ľudského potenciálu v rámci KU. Stratégiou univerzity je stať sa integrovanou inštitúciou s príslušným stupňom subsidiarity a delegovanými rozhodovacími právomocami. Vnútorná organizačná štruk-

túra KU vychádza z vysokoškolského zákona, určuje ju štatút univerzity a iné vlastné vnútorné normy. Na základe legislatívy i existujúcej vnútornej štruktúry možno univerzitu a jej vnútorné procesy charakterizovať ako decentralizovanú inštitúciu.

Pribudne knižnica

Od roku 2006 sa na celej KU zaviedol nový účtovný a ekonomický systém SOFIA ako centrálny projekt financovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ). Spĺňa všetky požiadavky na moderný ekonomický program a pokrýva všetky zložky finančného hospodárstva univerzity. Poskytuje také ekonomické a štatistické výstupy, ktoré sú dôležitým nástrojom finančného riadenia KU. Prioritou KU bude dosiahnuť využívanie nielen jeho bazálnych funkcionalít nevyhnutných pre každodenný ekonomický chod, ale aj jeho vyšších čŕt, najmä manažérskych. Súčasťou ekonomického systému SOFIA je aj CONTROLING, ktorého účelom je plánovanie nákladov a výnosov na rôznych organizačných úrovniach. Zámerom KU do blízkej budúcnosti je zaviesť nákladovo účinné manažérstvo finančných zdrojov, poznamenal hovorca KU Vladimír Buzna.

KU realizovala v období rokov 2008 – 2012 tieto investičné akcie: prístavba budovy bloku „F“ Hrabovská cesta 1, nákup budovy a jej rekonštrukcia pre potreby fakulty zdravotníctva, rekonštrukcia študentského domova „Ruža“ Plavisko, rekonštrukcia a výstavba výťahu v budove rektorátu. Okrem toho na pedagogickej fakulte (PF) vybudovali chemicko-biologické laboratórium, rekonštruovali aj priestory pre potreby PF KU Hrabovská cesta 1, modernizovali vyučovací a internátny traktu PF KU v Levoči a zrekonštruovali študentský ubytovací blok na Hrabovskej ceste v Ružomberku. Tieto in-

3

vestičné akcie stáli asi 12 860 tisíc eur. Financovali ich najmä zo štrukturálnych fondov EÚ, kapitálovej dotácie MŠVVaŠ SR a vo veľkej miere z vlastných zdrojov KU. Ich cieľom bolo predovšetkým vytvorenie vhodných priestorov pre vzdelávací proces, úprava tých súčasných, adaptácia priestorov. „V súčasnosti KU buduje univerzitnú knižnicu v hodnote 8,4 milióna eur. Na jej dokončenie potrebuje univerzita okolo 700 tisíc eur, ktoré chceme získať od darcov. Otvoriť ju plánujeme do konca tohto roka,“ povedal V. Buzna. Tibor Šuľa, foto: autor


4

novinky

SPRAVODAJSTVO

SLOVÁCI VYBRALI TOP 3 STREET VIEW TIPY „Veríme, že hlasovanie bude zároveň inšpiráciou pri výbere miest, kde Slováci strávia svoje dovolenkové dni,“ povedala generálna riaditeľka SACR Marta Kučerová. Do finálnej desiatky sa dostali Spišský a Oravský hrad, Bojnický zámok, kaštieľ Betliar, Tatranský národný park a NP Slovenský raj, ale aj UNESCO

pamiatky Bardejov a Vlkolínec. Sakrálne stavby zastupuje Kalvária v Banskej Štiavnici a nechýba ani národná kultúrna pamiatka Čičmany. Tri lokality, ktoré získajú najväčší počet hlasov vo verejnom hlasovaní, budú známe už začiatkom apríla. Špeciálne Street View trojkolky, ako aj posledná novinka tzv. Street View Trekkery (čiže batohy), dorazia na Slovensko v letných mesiacoch, kedy by sa malo uskutočniť aj samotné snímanie. „Sme nadšení z toho, koľko používateľov sa do nominovania zapojilo, čo len potvrdzuje, že Slováci sú na krásy v ich re-

ZIMA LÁMALA REKORDY Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) si 21. marca pripomenul Svetový deň meteorológie i Svetový deň vody. Jeho pracovníci informovali novinárov o snehových zrážkach počas uplynulej zimy i dôležitosti monitorovacej siete. „Témou tohtoročného svetového dňa meteorológie je sledovanie počasia pre ochranu životov ľudí a majetku. Takmer 90 percent všetkých pohrôm a katastrof, viac ako 70 % úmrtí a takmer 80 % ekonomických strát spôsobili javy spojené s počasím alebo vodou,“ konštatoval generálny riaditeľ SHMÚ Martin Benko. Podľa klimatológa SHMÚ Pavla Faška bola doznievajúca zima mimoriadne bohatá na zrážky najmä v januári a februári, keď ich množstvo prekonalo rekordy od roku 1881. Na bratislavskej Kolibe, kde sa zrážky merajú od roku 1951, do 21. marca tiež napadlo naj-

viac – až 161 cm snehu. „Bolo niekoľko snehových kalamít. Nebývalé množstvo snehu namerali aj na strednom Slovensku, napríklad v Lome nad Rimavicou spadlo 331 cm snehu, čo ešte nemusí byť konečný údaj. V Oravskej Lesnej namerali 247 a na stanici Modra Piesok 220 cm snehu,“ uviedol Faško. Hydrológ Michal Hazlinger tiež potvrdil rekordné množstvo snehu, ktorého topenie spôsobilo povodňové situácie najmä v povodí Slanej a Bodvy. Umocnili to aj dažďové zrážky najmä na juhu a východe Slovenska, kde boli vyhlásené rôzne stupne povodňovej aktivity.

Pre potreby prevádzkovateľov všeobecného letectva pripravil SHMÚ nový produkt. „Je vo finálnej fáze a 21 meteorologických staníc bude monitorovať nárazy vetra, výšku, typ a množstvo oblačnosti, tlak vzduchu a iné údaje pre bezpečnosť leteckej prevádzky,“ zdôvodnil Martin Housa zo SHMÚ. Pre záujemcov o činnosť SHMÚ pripravil ústav na piatok 22. marca Deň otvorených dverí. Ten sa uskutočnil v jeho regionálnych pracoviskách v Banskej Bystrici, Žiline a Košiciach. TASR, foto: TASR/Štefan Puškáš

gióne skutočne hrdí a chcú ich ukázať svetu. A aj keď nakoniec verejnosť vyberie TOP 3 lokality, v rámci prípravy plánov ďalšieho snímania sa určite budeme inšpirovať aj ďalšími tipmi. Sme veľmi zvedaví, ktorí traja finalisti to nakoniec budú,“ hovorí Janka Zichová, manažérka PR a komunikácie pre český a slovenský Google. Projekt „Slovenské Street View tipy“ odštartoval 27. februára. Slovenskí používatelia posielali až do 12. marca

svoje tipy, čo by chceli zahrnúť do služby Street View na Slovensku. Zo zozbieraných 4 000 tipov a odporúčaní odborníkov zo SACR bolo vybraných TOP 10 lokalít do verejného online hlasovania. Slováci až do konca marca na stránke tipy.naslovenskunotu.sk rozhodujú, ktoré TOP 3 lokality budú zahrnuté do plánov snímania pre službu Street View. SACR, foto: TASR, Tibor Šuľa


SPRAVODAJSTVO

číslo 05/2013

5

PRI PRAMEŇOCH KRÁSY Stáť pri zrode niečoho nového a krásneho je vždy jedinečný zážitok. Byť však pri prameni tradičnej ľudovej krásy v tej najčistejšej podobe je skutočným sviatkom. Toto ponúkla regionálna súťažná prehliadka detských folklórnych súborov Pri prameňoch krásy, ktorá sa uskutočnila v nedeľu 24. marca v liptovskomikulášskom kultúrnom dome. Zišlo sa tam okolo 120 tanečníkov, spevákov a muzikantov z okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Detský folklórny sviatok, ktorý sa uskutočňuje každý druhý rok, pripravili Liptovské kultúrne stredisko (LKS) v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v spolupráci s mestom Liptovský Mikuláš. Podujatie je prezentáciou tých najaktívnejších detských folklórnych súborov regiónu Liptov, ktoré už niekoľko rokov či desať-

ročí vychovávajú deti v oblasti tradičnej kultúry a ľudového umenia. „Prehliadka pri Prameňoch krásy je súťažnou postupovou prehliadkou a jej víťazi budú reprezentovať náš región na krajskom kole v Dolnom Kubíne. Ak tam uspejú postúpia na celoštátne kolo do Likavky, informovala riaditeľka LKS Miroslava Palanová.

Porotcovia mali neľahkú úlohu vybrať spomedzi všetkých účinkujúcich reprezentantov za okresy Liptovský Mikuláš a Ružomberok na krajskú súťažnú prehliadku. Rozhodnutie poroty bolo o to ťažšie, že jednotlivé vystúpenia boli na dobrej úrovni, spĺňali základné požadované kritériá-viesť deti k poznávaniu tradícií, zapájať ich do vyhľadávania ľudových zvykov, piesní a tancov cez príbuzných, vštepovať im lásku k tradíciám a hodnotám regiónu a pestovať v nich lásku k ľudovej kultúre. Ružomberský okres, ako uviedla predsedníčka poroty folkloristka Jágerová, budú reprezentovať v D. Kubíne tri kolektívy. V malých choreografiách to bude dvojpárový valaský tanec, ktorý si pripravili deti z Likavky. K nim sa pridal aj detský folklórny súbor (DFS) Liptáčik z Ružomberka s pásmom Malí šlogári, ktoré približuje ťažkú prácu drevorubačov pri splavovaní dreva z lesa. Do bohatej klenotnice ľudových obyčajov v Liptovských Sliačoch načrel aj tamojší DFS Sliačanček, ktorý oživil vynášanie

Murieny a vítanie jari. Všetky uvedené súbory získali zlaté pásmo. Sliačski chlapci obdržali za choreografiu venovanú svadobným pozývačom bronzové pásmo. Najmladšími účastníkmi prehliadky boli päť a šesť roční tanečníci zo súboru Sliačanček Philipp Nicholas Cevár, Maroš Mojš, ktorým zatancovanie odzemku prinieslo striebro. S úspechom dievčat zo súboru Sliačanček je spokojná aj jeho umelecká vedúca Blažena Mihulcová, ktorá uviedla: „Spevy a tance sú autentické z našej dediny. Naučila ma ich stará mama, ktorá sama okolo roku 1900 vynášala Murienu.“ Tibor Šuľa, foto: autor

HASIČI MALI PLNÉ RUKY PRÁCE S HAVAROVANÝMI AUTAMI Technickú pomoc hasičov Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Ružomberku potrebovali občania v druhej dekáde marca päť razy. Dňa 12. marca likvidovali uniknutú motorovú naftu z automobilu na ulici Krčméryho v Ružomberku. Hasiči ju posypali vapexom a po jej nasiaknutí ju pozbierali do zbernej nádoby. Hasiči 14. marca zasahovali štyrikrát pri doprav-

ných nehodách. Prvá sa stala na štátnej ceste č. 59 pri Podsuchej, kde sa prevrátilo osobné auto na strechu. Záchranári ošetrili zranenú vodičku ručne prevrátili auto na kolesá a za pomoci navijaka ho vytiahli na krajnicu. Auto zabezpečili proti vzniku požiaru. Na spiatočnej ceste o dvesto metrov ďalej hasiči zase prevrátili druhé osobné auto na kolesá a vytlačili ho na kraj-

nicu. Vodičovi sa nič nestalo. O tri hodiny neskoršie hasičov privolali k dopravnej nehode dvoch osobných áut na štátnej ceste č. 18 pri Hubovej. Hasiči vyznačili nehodu výstražnými kužeľmi, autá zabezpečili proti vzniku požiaru a pomohli naložiť tri zranené osoby do sanitiek. Hasiči za pomoci hydraulického náradia pomohli otvoriť dvere jedného havarovaného auta a vyhľa-

dali doklady a peňaženku. Po zdokumentovaní nehody príslušníkmi polície pozbierali úlomky skla a plastov. Informoval technik OR HaZZ Ján Ondruška. Záchranári vo večerných hodinách 14. marca odstraňovali následky dopravnej nehody osobného auta v obci Liptovské Revúce. Vozidlo bolo prevrátené na boku a privalilo dve osoby. Hasiči

za pomoci drevených podpier auto stabilizovali a pomocou hydraulických vankúšov auto nadvihli, dve osoby vytiahli a naložili do sanitky. Po zdokumentovaní nehody príslušníkmi polície miestny traktor auto odtiahol na blízku farmu v Liptovských Revúcach, doplnil J. Ondruška. (šu)


6

novinky

ROZHOVOR

H. PAWLOWSKÁ: TO ŠKAREDÉ V MOJICH KNIHÁCH JE PRAVDA, TO PEKNÉ SOM SI VYMYSLELA „Mám pocit, že najbližšie zo všetkého je pre mňa písanie kníh. Ak by som mala byť ešte konkrétnejšia písanie poviedok. To ma najviac baví a asi mi to aj najviac ide.“ Svoju popularitu získala predovšetkým televíznou reláciou Banánové rybičky. Česká spisovateľka, moderátorka, ale aj príležitostná herečka a scenáristka Halina Pawlowská má ukrajinské korene a patrí medzi obľúbené postavy českého šoubiznisu. Na ľudí väčšinou pôsobí ako pohodová a vtipná žena, o čom nás presvedčila na svojom vystúpení v žilinskom Dome odborov.

Vitajte v  Žiline, je to pre  vás prvá návšteva v meste pod Dubňom?

Mám pocit, že je to moja druhá návšteva Žiliny, aj keď priznám sa, že prvýkrát som tadiaľto iba prechádzala. Bolo to počas môjho turné na Slovenku a navštívila som mestá Prievidza, Martin, Poprad, Zvolen. Je to už asi šesť rokov naspäť, ale rada si na to spomínam.

Ako sa vám pozdáva slovenské publikum?

Slovenské publikum je úplne fantastické a musím povedať, že milujem Slovákov a strašne rada sa sem vraciam. Ako som spomínala mám veľmi rada slovenské turné a v Žiline to bolo podobne ako v Lučenci a Leviciach úplne super.

V televízii stále idú banánové rybičky, ale okrem nich sa na verejnosti prezentuje v takýchto „one woman show“ ako bola v Žiline. Čo vám je z týchto formátov bližšie?

Ja mám asi radšej spomínanú „one woman show“, čiže živé vystúpenia pred publikom. Nemusím v nich byť toľko sústredená na ľudí, ktorých hostím v televíznych talkshow.

Banánové rybičky sú však iba opakované časti z rokov minulých, chystáte niečo nové do televízie? Môžem prezradiť, že sa chystá niečo nové. Premýšľam o jednom novom formáte talkshow a pracujem na spustení zábavného cestopisu, ktorý sa bude týkať okrem cestovania aj jedla a kulinárstva.

Pamätáte si ešte na svoje prvé vystúpenie?

Ale samozrejme. Bolo to vo veku šesť rokov a zúčastňovala som sa ako veľa ďalších detí, klasických recitačných súťaží. Čo sa týka televíznych vystúpení, premiéru som mala v českej televízii v roku 1993 v spoločenskom programe Žito, čo je nejakou obdobou slovenskej Smotánky. Dá sa povedať, že som bola priekopníčka takéhoto programu v celom Československu. A už je to dvadsať rokov.

Na svojom konte máte tiež niekoľko desiatok kníh. Čo vás pri  písaní najviac inšpiruje, alebo motivuje? Je to pocit. Ten môže byť samozrejme negatívny, alebo pozitívny. Keď ma niečo zaujme, alebo mám z niečo-

ho radosť, mám chuť to oznámiť prostredníctvom písaného textu. Veľmi podobne to funguje aj v prípade, že som rozčúlená.

Majú vaše knihy reálny základ?

Pocitový áno. Dejový nie. Ja vždy hovorím, že to škaredé v mojich knihách je pravda a to pekné som si vymyslela (smiech).

Väčšina vašej tvorby je veselá a  pôsobí pozitívne...

Tak práve takéto knihy som si vymyslela (smiech). Stále si myslím, že jedinou šancou pre človeka, aby prežil, je mať zmysel pre humor. Musíte sa dívať na veci s nadhľadom a to je aj pre mňa vlastné.

Takže sa dá povedať, že pozitivizmus z vás plynie prirodzene?

kov to bolo. Je pochopiteľné, že v určitom období som bola frustrovaná a kládla som si otázku: čo tam zase dám? Teraz ma to už netrápi. Odpoveď je jasná: čokoľvek!

Nemali ste počas vašej bohatej kariéry blízko k pocitom vyhorenia, alebo straty inšpirácie?

Nemali ste trebárs obavy z písania?

Keď už je všetko úplne zlé, nezostáva nič iné, len sa tomu smiať.

Občas mám pocit, že sa to deje každý deň. Väčšinou ráno. To viete, že sú obdobia, keď človek musí bojovať. Počas banánových rybičiek, ktoré sme produkovali v horizonte ôsmich rokov, som mala v jednom momente traumu z prázdneho papiera. Ja napríklad píšem stĺpčeky do jedného časopisu už od roku 1990. Tak si to predstavte. Počítajme s týždennou periodicitou, koľko člán-

Vždy som mohla písať, čo som chcela. Obavy a strach prichádzajú vekom. Čím je človek starší, tým viac sa bojí. Veď raz sami uvidíte... (smiech)

Ste spisovateľkou, moderátorkou, scenáristkou, herečkou... Čo z toho je vám osobne najbližšie?

Ja si myslím, že asi najbližšie je pre mňa písanie.

Písanie kníh, alebo skôr novinárčina?


ROZHOVOR

číslo 05/2013

ZO SVETA KNÍH

Kto je Halina Pawlowská? Narodila sa v Prahe ako jediná dcéra ukrajinského emigračného básnika Vasila Kločuraka, ktorý pochádzal z Podkarpatskej Rusi. Po základnej škole prestúpila na jazykovú základnú školu neskôr na gymnázium. Vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu na FAMU. Je vydatá a má dve deti, Natáliu (nar. 1981) a Petra (nar. 1986). V roku 1988 začala pracovať v redakcii zábavy v Československej televízii, neskôr sa venovala novinárčine a publicistike. Od roku 1991 pracovala v spoločenskej a kultúrnej rubrike denníku Metropolitan, potom v denníku Telegraf, kde sa stala v roku 1993 zástupkyňou šéfredaktora. V deväťdesiatych rokoch moderovala televízne programy Zanzibar (cestopisný) a V žitě (neskôr Žito) – týždenník zložený zo spoločenských reportáží. Práve vďaka tejto skúsenosti bola zahraničným investorom vybraná za šéfredaktorku novo vzniknutého spoločenského týždenníku Story. Po siedmich rokoch Story opustila a založila vlastný časopis Šťastný Jim, na čele ktorého stála do roku 2005. V roku 2006 založila nový časopis Glanc. Za svoju literárnu a inú činnosť dostala viacero ocenení, napríklad v roku 1994 Českého lva v kategórii Najlepší scenár za film Díky za každé nové ráno a dvakrát po sebe televízne ocenenie TýTý – Program roku za talk-show Banánové rybičky, ktorú Česká televízia vysielala od roku 1999 do Vianoc 2007. Mám pocit, že najbližšie zo všetkého je pre mňa písanie kníh. Ak by som mala byť ešte konkrétnejšia písanie poviedok. To ma najviac baví a asi mi to aj najviac ide. Byť novinárom v časopise mi pripadá svojím spôsobom ľahké, takže to tiež celkom ujde. Určite najťažším je pre mňa písanie scenárov, aj

7

Marec je už od roku 1955 mesiacom knihy. Jedni hovoria, že táto tradícia vznikla na počesť slovenského buditeľa Mateja Hrebendu, ktorý sa významne zapísal do literárnej histórie. Chodil po Slovensku a okrem predaja kníh šíril medzi ľudom aj osvetu. Netreba zabudnúť na to, že zachránil mnoho kníh pred pálením, a tým prispel ku vzniku knižníc. Inde zas čítame, že tradíciu založili knihovníci, pretože na jar poklesli tržby z predaja kníh. Ľudia majú už od nepamäti túžbu zachytávať udalosti, príbehy a myšlienky. Nechceme na niečo zabudnúť, alebo sa chceme o nejakú udalosť podeliť, alebo len chceme zaznamenať pre budúce generácie spôsob života, akým žijeme.

Najskôr hlina, potom zvitky

napriek tomu, že som to vlastne vyštudovala. Aj keď sa podieľam vo svojom profesionálnom živote aj na písaní scenárov, musím sa priznať, že to robím veľmi neochotne. Je to skutočne veľmi ťažké.

Ako sa potom prinútite písať ich?

Láka ma na nich konečný výsledok, ktorý je veľký, ba občas až megalomanský. Je to pre mňa predsa len určitá výzva. Niečo napíšete, ďalší človek to uchopí do rúk a nakoniec to hrajú ľudia. Tá pôsobnosť fi lmového scenára je ohromujúca. Keď sa fi lm podarí, je to veľké zadosťučinenie.

Keď hovoríte, že  písanie scenárov nemáte rada, ako sa k tomu vôbec dostanete? Väčšinou je to práca na zákazku. Mňa na scenároch baví začiatok. Baví ma predstava fi lmu ako fi nálneho produktu a o čom bude. Ale potom ma nebaví to samotné písanie. Na druhej strane ma teší, keď mi to ide. Ale scenár je pre mňa ťažká disciplína. Moc sa s tým páram a čím som staršia, tým mi to ide horšie. Zmluvy na sce-

náre sú v horizonte niekoľkých mesiacov. Času je na to dosť, ale vždy to píšem na poslednú chvíľu. To ma drží už od školských čias. Keď bolo niečo treba odovzdať v stredu, začala som v pondelok večer.

Je to lepšie aspoň v prípade písania kníh?

Knihy takisto píšem až na poslednú chvíľu. Pred mojím odovzdaním materiálov, väčšinou vydavateľstvo doslova šalie. Aj keď ich píšem najradšej, tiež si to nechávam na poslednú chvíľu. Možno je to pre mňa určitý druh adrenalínu.

Ste známa svojimi radami, ktoré ľudom často rozdávate. Máte nejakú obľúbenú?

Určite áno... „Užívej života na plný pecky, dřív než ti zubatá podrazí kecky.“ Snažím sa ľudom takýmto úsmevným spôsobom poradiť a zároveň im zdvihnúť náladu, tak pridám ešte jednu: „Krém vás vrásek nezbaví, když vás láska nebaví.“ Marián Meluš, foto: TASR

Medzi prvých predchodcov papierových kníh patrí kameň, drevo a hlinené tabuľky. Neskôr prišiel papyrus a pergamen a s nimi aj pisárske umenie. Papyrus dodnes rastie na brehoch riek. Jeho stonky sa najskôr narezali na tenké prúžky, potom poukladali tesne vedľa seba a zlisovali. Pergamen je vlastne jemne vypracovaná zvieracia koža, najčastejšie z ovce. Kusy týchto materiálov boli zlepované do pásov a navíjané na zvitky. Niektoré mali dĺžku aj niekoľko desiatok metrov. Najznámejšou staroveku knižnicou bola bájna knižnica v Alexandrii, ktorá zhorela v 4. storočí. Postupne zvitkovú knihu nahradila rukou písaná kniha – kódex. Väčšinou ich prepisovali mnísi v kláštoroch. Každý z nás už určite videl starú knihu s ozdobným rukopisom, ktorá bola pre nás už ťažko čitateľná. Takáto sa písala, či prepisovala aj roky. Na jej výrobe sa nepodieľal len samotný pisár, ale aj skriptor, iluminár, knihár, pergamenár, zlatník alebo kovotepec. Výsledkom bolo dielo, ktoré lákalo nielen svojím obsahom, ale aj spracovaním. Naviac, každý kódex bol originál.

Moderná kniha

Obrovský prelom znamenal vynález kníhtlače Johannesom Guttenbergom v roku 1453. Samotný prepis sa podstatne urýchlil. Tlačené knihy boli lacnejšie a dostupnejšie ako kódexy. Ako prvú vytlačil Johannes Guttenberg dvojzväzkovú Bibliu. Jeho vynález znamenal rozšírenie

vzdelania aj pre nižšie a chudobnejšie vrstvy.

Aj nevidiaci čítajú

Do knižnej histórie významne prispel aj Loius Braille. V troch rokoch pri hre v otcovej dielni prišiel o zrak. Vďaka tejto nešťastnej náhode a jeho obrovskej túžbe vzdelávať sa už ako dvanásťročný vymýšľa písmo pre nevidiacich. Základom tohto písma je šesť bodiek, ktoré v rôznych pozíciách predstavujú písmená abecedy. Keď mal Braille 15 rokov, vyšla prvá kniha s použitím jeho písma. Za pár desaťročí sa nová abeceda rozšírila do takmer všetkých jazykov sveta.

Knižné rekordy

Najmenšou knihou súčasnosti je rozprávková kniha Malý Ted z mesta Turnip. Vytvoril ju Malcolm D. Chaplin. Nielenže je naozaj malá, ale celú ju tvorí 30 ilustrovaných strán, ktoré dohromady nie sú hrubšie ako ľudský vlas. Pozrieť si ju môžete pod elektrónkovým mikroskopom. Ak máte radšej väčšie knihy, na tú najväčšiu sa môžete ísť pozrieť do susedného Maďarska. Váži jeden a pol tony a má 346 strán. Žiaľ listovať sa v nej nedá, lebo aj v múzeu šiesti knihovníci obracajú strany len raz za pol roka. Ak by ste sa chceli s niekým staviť, ktorá kniha je najpredávanejšia na svete, s tipom na Harryho Pottera alebo Twilight, by ste určite prehrali. Aj keď mánia okolo týchto kníh dosť veľká, v čítanosti a predaji neporazili knihu kníh, Bibliu. Ak ste veľkí milovníci kníh a nerobí vám problém čítať knihy ani v cudzích jazykoch, vyberte sa na najväčší knižný veľtrh na svete. Každoročne sa koná vo Frankfurte nad Mohanom. Minulý rok sa ho zúčastnilo 7307 vystavovateľov z 97 krajín sveta. Matej Holý


8

novinky

ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ

JÁNOŠÍKOV POKLAD SI NA LIPTOV ODNIESOL PETER VRLÍK Pri príležitosti okrúhleho tristého výročia úmrtia slovenskej legendy Juraja Jánošíka ocenil predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár troch propagátorov ľudových tradícií v zbojníkovej rodnej Terchovej. Župan oceneným symbolicky odovzdal „Jánošíkov poklad.“ „Aj týmto podujatím sme si chceli pripomenúť zrod slovenskej legendy a jej prínos k budovaniu národného povedomia Slovákov a tiež oceniť troch vzácnych ľudí, propagátorov ľudových tradícií, ktorí svojou oduševnenou prácou, aktivitami a zanietením prispievajú k udržiavaniu ľudových tradícií nielen v našom kraji, ale v celoslovenskom meradle,“ povedal žilinský župan J. Blanár. Z jeho rúk si ocenenie „Jánošíkov poklad“ prebrala rodáčka z Oravského Veselého Paulína Ganobčíková, rod. Sameliaková, popredný slovenský výrobca ľudových hudobných nástrojov Bartolomej Gernát a autor regionálnej literatúry Peter

Vrlík. Držiteľ ocenenia „Jánošíkov poklad“ Peter Vrlík sa od roku 1991 angažuje v Matici slovenskej. Ako zanietený regionalista sa zaoberá dejinami a osobnosťami Liptova. V publikácii Liptovský Mikuláš kronikársky priblížil vojnové udalosti rokov 1938 – 1945. Spolu s autorom Petrom Vítekom prerozprával miestne povesti v zbierke Z liptovskej truhlice. Je autorom textovej časti v obrazovej knihe Liptov, do zborníka rozprávok prispel hrami Psota a Salaš na Čertovici, je spolutvorcom zborníka z histórie ochotníckeho divadla obcí Liptova. V knihe Povesti z Liptova, ktorej je spoluautorom, zozbieral vyše 40 najkrajších povestí Liptova a priblížil tak čitateľom tajomstvá a zaují-

Ocenený literát Peter Vrlík. Autor liptovských povestí si odniesol cenu od župana Juraja Blanára za udržiavanie ľudových tradícií.

mavosti liptovského nárečia, mnohé miestne názvy, ponúka v nej pohľad do hrdých liptovských hradov, zoznámi čitateľa s dávnymi hrdinami, bojovníkmi, zbojníkmi, rázovitými postavičkami i miestnymi figliarmi, hľadá poklady zakliate i stratené. Nechýbajú v nej ani novšie povesti a prí-

behy založené na reálnych udalostiach. „Ocenenie pre mňa znamená veľmi veľa, je to jedno z prvých ocenení za moju dlhoročnú prácu, takže si ho vážim dvojnásobne,“ uviedol Peter Vrlík. Návštevníkov podujatia s názvom „Jánošík - 325 rokov slovenskej legendy“, ktoré realizoval Žilinský

samosprávny kraj v Miestnom kultúrnom stredisku v Terchovej, čakali hudobné nôty súboru Terchovček, líder skupiny Arzén Jaro Gažo zaspieval piesne zo známeho muzikálu Na skle maľované.

MEDZI NAJLEPŠÍMI LYŽIARMI SÚ AJ LIPTÁCI Majstrovstvá stredoškolákov v zjazdovom lyžovaní a snowbordingu majú svojich víťazov. Minulý pondelok patril v lyžiarskom stredisku Vrátna Free Time Zone druhému ročníku lyžiarskej súťaže „Majstrovstvá žiakov stredných škôl v zjazdovom lyžovaní a snoubordingu“, ktorý zorganizoval Žilinský samosprávny kraj spolu so Sport Academy Vrátna. Pretekov sa zúčastnilo spolu 98 žiakov stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, ktorí súťažili v troch kategóriách zjazdové lyžovanie – mlad-

ší dorastenci a dorastenky, starší dorastenci a dorastenky a snoubordisti. „Takéto podujatia majú význam, pretože všetkých, ktorí sú zdatní v lyžovaní, vedú k tomu, aby sa mu viac venovali a rozvíjali športového ducha. A možno niektorí z týchto žiakov budú našimi olympionikmi, ak uspejeme na zimnej olympiáde v roku 2022 v Tatrách. Verím, že tento záujem zo strany študentov neoslabne ani v budúcnosti,“ uviedol počas otvorenia pretekov predseda

Úspešné mladšie dorastenky. Liptáčky Laura Adámková (vľavo) a Simona Strachanová (vpravo) si odniesli z obrovského slalomu medaily.

Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. V prvej kategórii zjazdové lyžovanie – mladšie dorastenky vyhrala Adriana Šimalčíko-

vá zo Spojenej školy na Rosinskej ceste v Žiline. „Je to príjemné, pretože sme sa stretli viacerí študenti, kamaráti i neprofesionálni lyžiari. Tiež je to motivácia, porovnávať sa s úrovňou ostatných lyžiarov,“ prezradila nám ocenená A. Šimalčíková. Z druhého a tretieho miesta ju atakovali Laura Adámková z Gymnázia M. M. Hodžu a Simona Strachanová z Hotelovej akadémie v Liptovskom Mikuláši. Medzi mladšími dorastencami patrilo prvenstvo Andrejovi Antoškovi z Gymnázia M. M. Hodžu v Liptovskom

Mikuláši. Jeho spolužiak Šimon Parobek obsadil tretiu priečku. V kategórii staršie dorastenky najlepšie lyžovala gymnazistka Simona Sobeková z Vrútok. Starším dorastencom dominoval Michal Ivan zo Spojenej školy na Rosinskej v Žiline. Na snoubordoch zajazdila najlepšie medzi dievčatami Natália Raffajová z Gymnázia vo Vrútkach, z chlapcov sa najlepšie umiestnil Peter Halagan z Obchodnej akadémie v Žiline. Tento ročník sa do lyžiarskych majstrovstiev zapojilo 23 škôl Žilinského samosprávneho kraja.

SO/RO POSTAVILO OBCE V KRAJI NA NOHY programu (ROP). „Žilinský samosprávny kraj je lídrom v čerpaní eurofondov v rámci samospráv. Vo všetkých doteraz vyhlásených výzvach bola väčšina schválených projektov fi nančne ukončená. To znamená, že

z celkového počtu 89-tich projektov zameraných na infraštruktúru cestovného ruchu, revitalizáciu obcí a rekonštrukciu ciest II. a III. triedy bolo 63 ukončených,“ informoval nás riaditeľ SO/ RO Milan Ovseník. V Lipto-

ve bolo úspešných 14 obcí, z toho do konca roku 2012 sa ukončilo 12 projektov za viac ako 8 mil. eur. „Tento úspech nás teší o to viac, že v uplynulom roku prešiel náš odbor SO/RO vládnym auditom operácií a systémovým

auditom. Z oboch auditov sme vyšli s pozitívnymi výsledkami, čo nás povzbudzuje do ďalšej práce a aktívnej prípravy programového obdobia 2014 – 2020,“ uzavrel Milan Ovseník.

NRK 013 A/13

V roku 2012 prešiel odbor SO/RO – Sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom, sídliaci na Úrade Žilinského samosprávneho kraja, najintenzívnejším procesom zapracovania Regionálneho operačného


ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ

číslo 05/2013

9

KRAJ VÁM PRISPIEVA NA CESTOVNÉ AJ NA ZĽAVY Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) financuje prímestskú autobusovú dopravu vo všetkých svojich regiónoch.

ska. Zľavnené cestovné pre tieto skupiny obyvateľov je

Dlhodobo zabezpečuje obslužnosť svojho územia pre obyvateľov, pracujúcich, školopovinných, ale i cestujúcim za lekárom či na úrady. Zároveň kraj prostredníctvom dopravných spoločností garantuje viaceré zľavy, ktoré šetria i tak dosť namáhanú peňaženku. Zľavnené cestovné vo forme osobitného cestovného majú deti do 15. rokov veku, žiaci a študenti, ťažko zdravotne postihnuté osoby, ktoré sú držiteľmi preukazov ŤZP, sprievodca zdravotne ťažko postihnutej osoby držiteľa preukazu ŤZP S, rodičia cestujúci na návštevu zdravotne postih-

v takmer polovičnej hodnote zo základného cestovného. ŽSK fi nancovaním prímest-

Župa dotuje prímestskú dopravu. V roku 2012 dala SAD 14 miliónov eur. V priemere 34 centov dopláca ŽSK na každý váš cestovný lístok.

nutých detí, ktoré sú umiestnené v školských, sociálnych alebo zdravotníckych zariadeniach na území Sloven-

skej autobusovej dopravy v roku 2012 zaplatil za tieto výkony vo verejnom záujme sumu približne 14 miliónov eur. V priemere 34 centov ŽSK dopláca na každý cestovný lístok. Jednosmerné osobitné cestovné pre prepravu občanov nad 70 rokov veku za každých aj začatých 25 km poskytuje kraj vo výške 35 centov. Zľavnené cestovné za prepravu občanov vo veku 65 až 70 rokov v sobotu, nedeľu, vo sviatok a v deň pracovného pokoja, v pracovný deň od 16-tej do 24-tej hodiny za každých aj začatých 25 km je tiež za 35 centov. Ťažko zdravotne postihnuté osoby a sú držiteľmi preukazu ŤZP-S platia za každých aj zača-

tých 25 km 5 centov. Rovnakú sumu stojí aj preprava dieťaťa v detskom kočíku. Pre uplatnenie zľavy sa musí cestujúci preukázať príslušným preukazom, občianskym preukazom alebo kartou vydanou dopravcom, potvrdzujúcou nárok na osobitné cestovné. Ak nespadáte ani do jednej skupiny obyvateľov, ktorí si môžu uplatniť predostreté zľavy, je výhodné používať dopravnú kartu, tzv. elektronickú peňaženku, ktorá znižuje cestovné náklady a uľahčuje manipuláciu v bezhotovostnom styku. Zľava pri platení dopravnou kartou predstavuje 5-9 centov zo základného cestovného na jeden lístok.

HOTELOVÁ AKADÉMIA V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI SA STALA CENTROM ODBORNÉHO VZDELÁVANIA V Žilinskom samosprávnom kraji otvorili už piate centrum odborného vzdelávania a prípravy V Hotelovej akadémii v Liptovskom Mikuláši, ktorá v súčasnosti pripravuje na budúce povolania 627 študentov, slávnostne otvorili Centrum odborného vzdelávania a prípravy (COVaP) pre služby a gastronómiu. Krajská rada pre odborné vzdelávanie a prípravu odsúhlasila po preskúmaní dodržiavania náročných podmienok školou vznik centra k 1. 1. 2013. „Hotelová akadémia je škola mimoriadne aktívna a svojou pravidelnou účasťou a získanými oceneniami na celoštátnych a medzinárodných barmanských, someliérskych a kuchárskych súťažiach utvrdzuje správnosť rozhodnutia prideliť štatút centra odbor-

ného vzdelávania a prípravy pre služby a gastronómiu práve jej. Je však dôležité doplniť, že škola splnila náročné podmienky, ktoré ju preverili v úlohe odborného garanta kvalifikovaného štúdia pre výkon povolania, rekvalifikačných kurzov a celoživotného vzdelávania,“ povedal počas otvorenia centra predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár. Riaditeľka Hotelovej akadémie Katarína Uličná uviedla, že centrum bude prioritne určené žiakom školy. Tým poskytuje vzdelávanie a prax v štyroch študijných odboroch (hotelová akadémia, pracovník marketingu, spoločné stravovanie a pre-

Sú centrom kvalitnej prípravy. Župan Juraj Blanár a riaditeľka Hotelovej akadémie v L. Mikuláši Katarína Uličná pri slávnostnom otvorení Centra odborného vzdelávania a prípravy pre služby a gastronómiu.

vádzka obchodu – propagácia), ktoré aktuálne navštevuje spolu 331 žiakov, a šiestich učebných odboroch (cukrár, kuchár, čašník a servírka, aranžér, hostinský a predavač) s počtom 136 žiakov. Zvyšok tvoria študenti v oblasti služieb. „Okrem odborného výcviku a praxe u rôznych zamestnávateľov prevádzkujeme vlastné zaria-

denie, reštauráciu Mladosť v centre Liptovského Mikuláša. Tu ponúkame gastronomické služby širokej verejnosti a je to skutočne kvalitné prostredie na vzdelávanie. Preto je udelenie Centra odborného vzdelávania a prípravy pre služby a gastronómiu pre nás nielen ocenením snahy o kvalitný prístup k výučbe, ale aj cennou devízou

v komunikácii s partnermi, podnikateľskými subjektmi či širšou klientelou,“ vysvetlila K. Uličná. Medzi nedávne úspechy školy patrí, že v roku 2011 po certifikácii inštitúcie a školských vzdelávacích programov získala rating BB ako kvalitná inštitúcia na veľmi dobrej profesionálnej úrovni od organizácie International Education Society Ltd. Londýn, Veľká Británia - centrum Brno, Česká republika. Škola, ktorej dejiny siahajú až do roku 1885 prešla v posledných dvoch rokoch tiež rekonštrukciou svojich budov, ktoré realizovala z Ekofondu v celkovej výške viac ako 265-tisíc eur.

LIPTOVSKÝM CESTÁROM PRIBUDNE TECHNIKA NA ÚDRŽBU CIEST Cestári Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) majú v Hornom Považí, Turci, Orave, Liptove a Kysuciach plné ruky práce.

NRK 013 B/13

Po dôsledkoch zimy, ktoré sa prejavili na cestách II. a III. triedy najmä vo veľkom množstve výtlkov, nastupujú v dvanásťhodinovom režime a počas víkendov, kedy je intenzita dopravy nižšia.

ŽSK má vo svojej správe celkovo 1 442 km ciest II. a III. triedy, z ktorých 85 km je po zime v kritickom stave. Na nákup novej techniky ako sú infražiariče, hotboxy, recyklátory asfaltových zmesí či

iné drobné mechanizmy pôjde z rozpočtu kraja viac ako 200-tisíc eur. „Technológia studenej asfaltovej zmesi je v teplotách pod bodom mrazu a vo vlhkom počasí málo účinná. Výhodou použitia infražiariča je oprava výtlku za každého počasia, keďže doskové čelo zohreje výtlk

a takto opravený výtlk má životnosť až tri roky,“ uviedol Ivan Fábry, generálny riaditeľ Správy ciest ŽSK. Unikátnu technológiu opravy výtlkov spustil ŽSK ako prvý kraj na Slovensku. Závod Liptov sa dovybaví aj nakúpom drobnej mechanizácie v podobe elektrocentrál a rezačiek asfaltu

za 6-tisíc eur. Cestári opravia v liptovskomikulášskom a ružomberskom okrese spolu 10 km havarijných úsekov ciest II. a III. triedy.

Strany pripravila Z. Stančíková , foto: archív ŽSK


10

novinky

PORADŇA

PREVENTĂ?VNU PREHLIADKU MOĹ˝NO BEZPLATNE ABSOLVOVAŤ KAĹ˝DÉ DVA ROKY Na preventĂ­vne prehliadky chodĂ­ asi iba pätina dospelĂ˝ch. PreventĂ­vnu prehliadku pritom mĂ´Ĺže bezplatne u svojho vĹĄeobecnĂŠho lekĂĄra absolvovaĹĽ kaĹždĂ˝. „PrĂĄvo na preventĂ­vnu prehliadku mĂĄ kaĹždĂ˝ obÄ?an SR starĹĄĂ­ ako 18 rokov jedenkrĂĄt za dva roky, alebo raz roÄ?ne, pokiaÄž je evidovanĂ˝ darca krvi alebo zdravotne postihnutĂ˝,“ priblĂ­Ĺžila hovorkyĹˆa VĹĄeobecnej zdravotnej poisĹĽovne Dana GaĹĄparĂ­kovĂĄ. Na preventĂ­vnej prehliadke poistenec u vĹĄeobecnĂŠho lekĂĄra zĂ­ska prehÄžad o svojom zdravotnom stave, o moĹžnĂ˝ch rizikĂĄch vyplĂ˝vajĂşcich z rodinnej i osobnej anamnĂŠzy. PreventĂ­vna prehliadka by mala trvaĹĽ dlhĹĄie ako 30 minĂşt. LekĂĄr by mal zaÄ?Ă­naĹĽ prehliadku pohovorom, v ktorom sa sĂşstredĂ­ na rizikĂĄ vyplĂ˝vajĂşce z rodinnej anamnĂŠzy, pracovnej zĂĄĹĽaĹže a ĹživotnĂŠho ĹĄtĂ˝lu, skontroluje stav oÄ?kovania. „Nasleduje komplexnĂŠ vyĹĄetrenie celĂŠho tela od hlavy po päty, a to pohÄžadom, pohmatom, poklepanĂ­m, posluchom, skontroluje pulz a tlak

krvi. SĂşÄ?asĹĽou prevencie je aj prehliadka zameranĂĄ na kardiovaskulĂĄrne choroby,“ priblĂ­Ĺžila Ä?alej GaĹĄparĂ­kovĂĄ. V rĂĄmci preventĂ­vnej prehliadky pacient absolvuje aj odbery na hematologickĂŠ a biochemickĂŠ vyĹĄetrenia, vyĹĄetrenie cholesterolu, triacylglycerolov a hladiny cukru v krvi. SĂşÄ?asĹĽou vyĹĄetrenia u poistencov nad 40 rokov je aj EKG zĂĄznam Ä?innosti srdca. Pacientom nad 50 rokov alebo s pozitĂ­vnou rodinnou anamnĂŠzou karcinĂłmu hrubĂŠho Ä?reva a koneÄ?nĂ­ka sa vyĹĄetruje aj prĂ­tomnosĹĽ krvi v stolici. TĂ˝mto vyĹĄetrenĂ­m sa dĂĄ odhaliĹĽ rako-

ZHORELA Ĺ˝ENA PoĹžiar v objekte bĂ˝valĂŠho krytu civilnej obrany na Bystrickej ceste v RuĹžomberku vypukol rĂĄno 13. marca. HasiÄ?i v Ĺˆom po uhasenĂ­ ohĹˆa naĹĄli telo Ĺženy. Na miesto bola privolanĂĄ lekĂĄrka, ktorĂĄ jeho ohliadkou nezistila zjavnĂŠ znĂĄmky cudzieho zavinenia. Z dĂ´vodu presnĂŠho urÄ?enia prĂ­Ä?iny smrti nariadila pitvu. HasiÄ?i ako predbeĹžnĂş prĂ­Ä?inu vzniku poĹžiaru

uviedli nedbanlivostnĂŠ konanie a neopatrnĂş manipulĂĄciu s otvorenĂ˝m ohĹˆom.„PolĂ­cii sa podarilo zistiĹĽ totoĹžnosĹĽ Ĺženy. Je Ĺˆou 38-roÄ?nĂĄ RuĹžomberÄ?anka. PoverenĂ˝ prĂ­sluĹĄnĂ­k polĂ­cie zaÄ?al trestnĂŠ stĂ­hanie pre preÄ?in usmrtenia,“ informovala hovorkyĹˆa KrajskĂŠho riaditeÄžstva PZ v Ĺ˝iline Jana BalogovĂĄ. (ĹĄu)

9/$6<23bÄ&#x203A;1$+/$9(

Ă&#x2C6;QRLGHXUĂžLWHRSUtSUDYN\6$/217(;785(6NWRUpV~YWHMWR REODVWLRGVN~ĂŁDQpDYHÄ?PL~ĂžLQQp 7LHWRSUtSUDYN\PDM~IRUPXĂŁDPSyQD]DÂźDNRQGLFLRQpUD]DÂź +RYRUtVDĂĽHYPQRKĂŞFKSUtSDGRFK GRFKiG]DNQRYpPXUDVWXYODVRY WDPNGHVPHVDXĂĽ]PLHULOLVSOHĂŁLQRX+ODYQĂŞPSUHGDMFRPWĂŞFKWR YĂŞURENRYMHÂżUPD

.9$752),1VUR âNDUQLFORYVNi 6NDOLFD 7HO 1D XYHGHQHM DGUHVH VL P{ĂĽHWH SUtSUDYN\EXÄ&#x2021;N~SLĢDOHERREMHGQDĢLVSUHVQĂŞPQiYRGRPQD GRELHUNX)LUPDLFKWLHĂĽGRGiYDGR QLHNWRUĂŞFKOX[XVQĂŞFKNDGHUQtFWLHY DKROLĂžVWLHY

NRK 014/13

MĂ´j znĂĄmy pouŞíval akĂŠsi prĂ­pravky na vlasy (zo Skalice), ktorĂŠ Ăşplne zastavili vypadĂĄvanie vlasov a dokonca mu zaÄ?ali rĂĄsĹĽ aj novĂŠ vlasy. BohuĹžiaÄž znĂĄmeho nemĂ´Ĺžem nikde zohnaĹĽ, pretoĹže sa presĹĽahoval. PoradĂ­te mi?

vina hrubĂŠho Ä?reva a koneÄ?nĂ­ka vo veÄžmi skorĂ˝ch ĹĄtĂĄdiĂĄch. â&#x20AC;&#x17E;PodrobnĂ˝m vyĹĄetrenĂ­m a zhodnotenĂ­m vybranĂ˝ch parametrov sa dajĂş objektĂ­vne stanoviĹĽ rizikĂĄ vzniku tzv.

civilizaÄ?nĂ˝ch ochorenĂ­. AkĂŠkoÄžvek podozrenie na vyĹĄĹĄie riziko je dĂ´vodom Ä?alĹĄej diagnostiky a nĂĄslednej lieÄ?by,â&#x20AC;&#x153; poukĂĄzala GaĹĄparĂ­kovĂĄ. NeoddeliteÄžnou sĂşÄ?asĹĽou preven-

tĂ­vnej prehliadky mĂĄ byĹĽ preto aj poradenstvo o zdravom spĂ´sobe Ĺživota. TASR, ilustraÄ?nĂŠ foto: (il)

DEPRESIU ZO ZIMY ODSTRĂ NI SLNEÄ&#x152;NO V NAĹ OM VNĂ&#x161;TRI UbrĂĄniĹĽ sa pred pocitmi depresie z dlhej a nekonÄ?iacej zimy mĂ´Ĺžeme podÄža psycholĂłgov tak, Ĺže budeme vyhÄžadĂĄvaĹĽ zĂĄĹžitky, ktorĂŠ nĂĄm robia radosĹĽ a sĂş nezĂĄvislĂŠ od poÄ?asia. Aj keÄ? vonku prĹĄĂ­ Ä?i sneŞí, dĂ´leĹžitĂŠ je, aby sme mali slnko v duĹĄi, dodĂĄvajĂş. PodÄža psycholĂłga Martina Milera je sĂ­ce logickĂŠ, Ĺže podÄža dĂĄtumu v kalendĂĄri oÄ?akĂĄvame peknĂŠ poÄ?asie, no pripomĂ­na, Ĺže poÄ?asie sa dĂĄtumom v kalendĂĄri, ani naĹĄimi predstavami neriadi. Pripomenul aj myĹĄlienku, ktorĂş rozvĂ­jala uĹž filozofia starovekĂŠho GrĂŠcka. â&#x20AC;&#x17E;UĹž tĂĄ uÄ?ila, Ĺže nie veci samotnĂŠ, ale to ako sa na ne pozerĂĄme, nĂĄm robĂ­ zle,â&#x20AC;&#x153; zdĂ´raznil Miller. Ă&#x161;plne najlepĹĄie by teda podÄža Milera bolo, aby sme prijali, Ĺže niektorĂŠ veci,

ako naprĂ­klad poÄ?asie, nemĂ´Ĺžeme ovplyvniĹĽ. Ak toho nie sme schopnĂ­, je podÄža Milera potrebnĂŠ aspoĹ&#x2C6; to, aby sme odpoveÄ? na naĹĄu zlĂş nĂĄladu nehÄžadali vonku, ale v naĹĄom vnĂştri. â&#x20AC;&#x17E;Tam je odpoveÄ? a liek na veÄža vecĂ­, aj na prĂ­padnĂş zlĂş nĂĄladu z poÄ?asia,â&#x20AC;&#x153; povedal Miler. â&#x20AC;&#x17E;To prĂ­jemnĂŠ slneÄ?no si mĂ´Ĺžeme urobiĹĽ vo svojom vnĂştri spomienkami na leto Ä?i na peknĂŠ veci, ktorĂŠ sme preĹžili s rodinou Ä?i s priateÄžmi.â&#x20AC;&#x153; PsychologiÄ?ka Denisa MaderovĂĄ pripomĂ­na, Ĺže nedostatok slnka nepriaznivo vplĂ˝va nielen na psychickĂ˝, ale ja na fyzickĂ˝ vĂ˝kon. â&#x20AC;&#x17E;Preto je dĂ´leĹžitĂŠ, aby sme reĹĄpektovali Ăşnavu nĂĄĹĄho tela a jeho potrebu oddychovaĹĽ, dodrĹžiavali sprĂĄvnu ĹživotosprĂĄvu, pitnĂ˝ reĹžim a rovnako mali dostatoÄ?nĂ˝ prĂ­sun vitamĂ­nov a minerĂĄlov,â&#x20AC;&#x153; uviedla MaderovĂĄ.

MaderovĂĄ i Miler sa prihovĂĄrajĂş aj za aktĂ­vny oddych. â&#x20AC;&#x17E;Teraz je vĂ˝bornĂĄ moĹžnosĹĽ robiĹĽ to, Ä?o mĂĄme radi a Ä?o nĂĄm sprĂ­jemĹ&#x2C6;uje chvĂ­le a dlho sme si na to nenaĹĄli Ä?as. Jednoducho je to Ä?as vyhÄžadĂĄvaĹĽ prĂ­jemnĂŠ zĂĄĹžitky, ktorĂŠ sĂş nezĂĄvislĂŠ na tom, akĂŠ je vonku poÄ?asie, Ä?i sneŞí alebo prĹĄĂ­, Ä?i je februĂĄr alebo marec,â&#x20AC;&#x153; dodali psycholĂłgovia. TASR


ŠPORT

číslo 05/2013

11

NA MYJAVSKÝCH KOPANICIACH FUTBALISTI MFK BEZ BODU Ešte pred reprezentačnou prestávkou dohrali Ružomberčania ligový zápas na ihrisku Myjavy. Na ťažkom teréne prehrali rozdielom gólu. Od Ružomberčanov sa v tomto zápase očakával bodový zisk, no úvod im akosi nevyšiel. Aktívnejší boli prekvapivo domáci a už v šiestej minúte mohol skórovať Kuračka, no minul bránu. Prvýkrát v zápase pohrozili hostia až v 36. minúte, keď z dvadsiatich metrov Pekár tesne minul bránu Myjavy. Tá nepochodila zase o šesť minút neskôr, z otočky trafil brankára Zicha Urgela. Po zmene strán

to bol práve on, kto sa postaral o úvodné rozvlnenie siete. V 55. minúte po Kuračkovej prihrávke prestrelil brankára hostí a Myjava viedla 1:0. V ďalšom priebehu hry mali navrch domáci, Ružomberčania boli nemohúci a k zvratu im nepomohol ani nekvalitný trávnik. V 82. minúte mohla Myjava zvýšiť svoj náskok, no Bruško pred Zichom nepochodil. O chvíľu na to trafil Kukoľ do žrde, a tak

mohli byť hostia spokojní, že inkasovali len raz. „Počas celého zápasu si hráči nevytvorili veľa gólových príležitostí. Gól sme dostali ani nie tak zo šance, predchádzalo mu dvakrát nedôrazné odhlavičkovanie lopty. Vzhľadom na to, že obaja súperi si vytvorili minimum šancí, zvíťazilo mužstvo, ktoré dalo gól. Musíme sa zamyslieť, vrátiť sa na zem, poctivo trénovať a

BEH OSLOBODENIA V LIKAVKE Obec Likavka, KSTL-TOM a Základná škola s materskou školou Likavka pripravujú 35. ročník Behu oslobodenia o putovný pohár obce Likavka, ktorý sa uskutoční 14. apríla. Prezentácia bude v deň pretekov v tamojšom kultúrnom dome od 7:15 do 10:15 hod. Prvú kategóriu, deti z materských škôl odštartujú o 9:35 hod. O 10:50 hod. sa na štart postavia dospelí pretekári. Súťaží sa podľa pravidiel atletiky. Štartovné je dve eurá. Prví traja pretekári v žiackych, dorasteneckých a juniorských kategóriách obdržia vecné ceny a diplomy. Prví traja pretekári v kategóriách mužov a žien získajú diplomy a fi nančné odmeny. Prví traja pretekári v absolútnom poradí na 9 500 m a 5 000 m v kategóriách mužov a žien ob-

Martin Nosek v ružomberskom drese.

výsledky sa dostavia. Domácemu mužstvu gratulujem k víťazstvu,“ povedal po zápase tréner MFK Ružomberok Ladislav Šimčo. Jeho náprotivok Ladislav Hudec zhodnotil diel slovami: „Cez polčas sme si povedali, že treba byť trpez-

livý, že tá jedna situácia príde. Každý hráč dal do toho srdce, aj keď to je povinnosť. To, čo sme chceli – potvrdiť tri body z Košíc, sa nám podarilo. Víťazstvo je pre nás veľmi dôležité.“ Branislav Račko, TASR

ÚSPECH MLADÝCH VZPIERAČOV Ružomberským mladým vzpieračom z oddielu Slávia sa darilo na 31. ročníku Grand Prix Košice a Memoriáli Karola Gumana, ktorý patril k popredným československým vzpieračom. V rokoch 1958 až 1974 sa niekoľkokrát stal majstrom Československa.

držia finančné odmeny podľa aktuálnej finančnej situácie usporiadateľov. Absolútny víťaz v kategórii mužov získa navyše putovný pohár obce. Trate vedú po asfaltových miestnych komu-

nikáciách a v lesnom teréne. Za najlepší čas pri prekonaní traťového rekordu je vypísaná finančná odmena 16 eur. Informoval riaditeľ podujatia Ing. Jozef Mláka. Text a foto: T. Šuľa

Ružomberčania v tamojšej vzpieračskej súťaži trojčlenných dorasteneckých družstiev získali popredné ocenenia. Vybojovalo ich A družstvo v zložení Matej Fulla (234 bodov), Šimon Hatala (231) a Tomáš Matúška (227), ktoré získalo víťaznú trofej. Družstvo B, ktoré tvorili Dominik Žákovský (223), Jakub Hromjak (213) a Gregor Veselý (201), skončilo druhé. V medzinárodnej žiackej súťaži jednotlivcov Jakub Hromjak triumfoval v kategórii do 56 kg,

keď v dvojboji dosiahol výkon 130 kg (60 kg trh + 70 kg nadhod). Prvú priečku v silovom zápolení obsadilo ružomberské A družstvo Slávie s počtom bodov 693. Ich tímoví kolegovia z béčka získali druhé miesto so 637 bodmi. Tesne za nimi skončil klub Tatran z Krásna nad Kysucou so 635 bodmi. Podujatia sa zúčastnilo deväť kolektívov a to z Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska. (šu)


12

novinky

ŠPORT

BASKETBALISTKY RUŽOMBERKA POĽAHKY DO SEMIFINÁLE Basketbalistky MBK Ružomberok úspešne odohrali posledné dva zápasy Maďarskoslovenskej ligy žien proti maďarskému Gyoru. V prvom kole play-off si zmerali sily s košickou Cassoviou a po dvoch jednoznačných víťazstvách postupujú ďalej. V prvom meraní síl pod Čebraťom boli oranžové úspešné, keď vo svojom predposlednom zápase základnej časti maďarsko-slovenskej ligy zdolali Gyor 56:47. Základ úspešného výsledku s úradujúcim maďarským majstrom postavili dievčatá v prvom polčase. Najmä aktívna Parkerová a Tetemondová prispeli svojimi bodmi k polčasovému vedeniu 33:24. Náskok z prvého polčasu si udržiavali prakticky počas celej tretej a aj štvrtej štvrtiny.

Nadia Parker hľadá voľnú spoluhráčku.

V 33. minúte sa hostky priblížili na nebezpečné štyri body 42:38 a rovnaký rozdiel bol aj o pár sekúnd neskôr. Domáce Ružomberčanky si však náskok postrážili a zaslúžene tak zvíťazili v predposlednom zápase nadstavby. „Vyhrali sme nad kvalitným súperom. Opäť raz sme zabrali v obrane, čo bol základ úspešného výsledku. V druhom polčase prišlo zopár výpadkov, mierim tým najmä na nevyužitie dobrých pozícií pod košom i z väčších

vzdialeností. Ak by sme tieto šance premieňali lepšie, náskok by bol vyšší a tým by aj krajšie vyznela naša hra,“ povedal po zápase tréner Ruže Štefan Svitek.

Aj v odvete výhra

V dohrávanej odvete proti Gyoru cestovali zverenkyne Štefana Sviteka do Maďarska. Na palubovke svojho súpera mohli hrať uvoľnene, o celkovom poradí v tabuľke bolo už pred zápasom rozhodnuté. Tak ako v prvom zápase, aj v odvete ťahali Ružomberčanky za dlhší koniec povrazu počas celého zápasu a postupne si náskok upevňovali. Po polčasovej výhre o desať bodov 39:29 nasledovalo udržiavanie víťazného skóre až do posledných minút. V závere stretnutia si ho skúsené slovenské basketbalistky nenechali vziať a vyhrali nad Gyorom 74:62. „Z našej strany to bol vydarený zápas. Aj tentoraz sme hrali koncentrovane v obrane a oproti predchádzajúcemu zápasu podstatne lepšie v ofenzíve, vrátane streľby. Akurát sme súperovi dovolili zaznamenať až 13 trojok. S výkonom dievčat som spokojný,“ povedal po zápase Štefan Svitek.

potvrdili prognózy, keď vyhrávali už 66:14. Stovka padla v 37. minúte po trefe Lukačovičovej za dva body. „Od začiatku sme držali opraty stretnutia pevne vo svojich rukách. Každý zápas berieme vážne, je jedno, proti komu hráme. V tretej štvrtine sme nechávali súperovi trochu viacej priestoru na streľbu, a tak nám dal až 14 bodov,“ povedal po zápase Štefan Svitek.

Rozdiel triedy

Potvrdili dominanciu

V prvom štvrťfinálovým zápase play-off extraligy si basketbalistky MBK Ružomberok poradili s Cassoviou Košice absolútne poľahky – výsledok 113:37 hovorí za všetko. Od začiatku bolo jasné, kto postúpi z tohto dvojzápasu. Už po prvom polčase zápasu Ružomberčanky

Sequoia Holmes sa snaží vniknúť pod kôš.

V druhom zápase prvého kola play-off cestovali Ružomberčanky na palubovku Cassovie s cieľom vyhrať. Od úvodu bolo jasné, že tretí zápas v tejto sérii sa hrať nebude. Hráčky MBK mali jasnú prevahu, prvú štvrtinu vyhrali 18:6, do polčasovej prestávky svoj náskok zveľadili

na úctyhodných 47:15. V druhom polčase si hostky robili s bezradnými Košičankami čo chceli, nepustili ich k žiadnemu zníženiu skóre. Skóre zápasu sa zastavilo na číslach 29:124 a do semifinále play-off tak jednoznačne po dvoch zápasoch postúpili Ružomberčanky. „Bol to jednoznačný duel. Dievčatá hrali veľmi zodpovedne od začiatku až do konca. K ich hre som prakticky nemal žiadne pripomienky, keď vediete takým obrovským rozdielom, ťažko z lavičky ešte niečo vyčítať. Štvrťfinálovú sériu máme za sebou, semifinálová bude určite o niečom inom,“ povedal po zápase Štefan Svitek. Text a foto: Branislav Račko

Spravodajský dvojtýždenník distribuovaný zdarma do domácností  Vydavateľ: 14 news, s. r. o.  Sídlo spoločnosti: Tallerova 10, 811 01 Bratislava – Staré mesto, Slovenská republika  IČO: 46 903 411  Šéfredaktorka: Marta Svítková  Zástupca šéfredaktorky: Branislav Bucák  Obchodný riaditeľ: Jozef Čičmanec  Výrobný riaditeľ: Matúš Čačik  Vzor e-mailu na členov vedenia spoločnosti: meno.priezvisko@14news.eu  NOVINKY Ružomberok, spravodajský dvojtýždenník  Náklad: 23 000 ks  Distribúcia: zdarma do domácností  Registračné číslo MK SR: EV 4740/13  Adresa redakcie: Štúrova 71/A, 949 01 Nitra Slovenská republika, e-mail: novinky.rk@14news.eu  Vedúci inzertného oddelenia: Oľga Gombárová  Vzor e-mailu na členov redakcie: meno.priezvisko@14news.eu Copyright: 14 news, spol. s. r. o. Všetky práva, vrátane autorských, sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Rozmnožovanie častí alebo celku textov, fotografií, grafov akýmkoľvek spôsobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa, je zakázané. Vydavateľ nie je zodpovedný za obsah a pravdivosť uverejnených inzerátov a za prípadne spôsobené škody.


nrk_05_2013_web