Page 1

14 700 ks

Dvojtýždenník do domácností a firiem

Lúštite krížovku

n a š e

str. 14

Ročník: III. číslo 2/2014 Dátum vydania: 30. 1. 2014

Lučenec

Ocenenie pre ruštinárku

Vodohospodári čistia Ipeľ

Paleta mladých Majstrom oblasti je Péter umelcov

str. 4 Mária Matušková vyučuje ruský jazyk štyridsať rokov bez prestávky. Nedávno získala ocenenie Európsky učiteľ cudzích jazykov.

str. 5 Oblasť Poiplia v južnej časti stredného Slovenska sa v období topenia snehu takmer pravidelne stáva zaplavovaným územím.

str. 12 Slávnostná vernisáž 18. ročníka PMU sa konala 16. januára. Odborná porota ocenila 27 umeleckých diel nádejných budúcich maliarov.

str. 16 Víťazom turnaja v stolnom tenise a majstrom oblasti sa stal s prehľadom líder lučenských extraligistov Ingemar Péter.

MÁTE DOMA BUDÚCEHO PRVÁKA? KAM S NÍM? Na prelome januára a februára sa už tradične na každej základnej škole uskutočňuje zápis budúcich prváčikov. Aj v Lučenci. Týka sa to všetkých detí, ktoré do 1. 9. 2014 dovŕšia šesť rokov. Ponúkame vám prehľad lučeneckých základných škôl s presným časom a dátumom zápisu. Povinnú školskú dochádzku vaše dieťa nemusí plniť nutne v spádovej škole, ktorá sa nachádza v obvode jeho trvalého bydliska. Či môže dieťa navštevovať školu aj mimo obvodu, závisí od naplnenia kapacity danej školy. „V zmysle zákona plní žiak povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt. Ilustračné foto: TASR/Radovan Stoklasa

NLC 1867/14

Pokračovanie na strane 2

RB_Franchise_inzercia_lucenec_206x60_0114_eo.indd 1

23.1.2014 9:44


2

naše novinky

SPRAVODAJSTVO

DÔCHODCA UŽ ČELÍ OBVINENIAM Dôchodca, ktorý v sobotu (4. 1. ) úmyselne spôsobil výbuch v rodinnom dome v Haliči tým, že v kuchyni odpojil plynovú hadicu od sporáka a nechal do bytu voľne unikať plyn, je naďalej hospitalizovaný v nemocnici v Lučenci.

Rodinný dom po výbuchu.

Vyšetrovateľ v Lučenci už v tejto veci vzniesol obvinenie zo zločinu všeobecného ohrozenia a zo zločinu poškodzovania cudzej veci. Obvinený Ján (63) spôsobil svojím konaním škodu zatiaľ v hodnote 133-tisíc eur. V dôsledku výbuchu sa totiž poškodila nielen strecha jeho domu, vnútorné zariadenie, vrátane okien a dverí, ale došlo aj k poškodeniu stien v chodbe, detskej izbe, obývačke a kuchyni. Celkovo bola narušená

statika domu. Okrem toho výbuch poškodil aj dve motorové vozidlá zaparkované pred rodinným domom a oproti stojaci dom na ulici M. R. Štefánika. Tieto škody zatiaľ neboli vyčíslené. Ak mu tieto skutky budú dokázané, dôchodca, ktorý bol po vykonaní skutku umiestnený na psychiatrickom oddelení, poputuje za mreže na 4 až 10 rokov. Ako nám povedali susedia, stavebný inžinier Ján O. bol kedysi veľmi úspešný podnikateľ a vlastnil prosperujúcu stavebnú firmu. Začal však s obľubou pozerať na dno pohárika, a preto údajne od neho odišla aj manželka. Skutkom, ktorý začiatkom mesiaca vykonal, sa vraj už vyhrážal dlhšie, chcel tak prinútiť manželku, aby sa k nemu vrátila. Aj susedom sa údajne vyhrážal, že podpáli dom a zhoria spolu s ním. Na základe týchto vyhrážok obyvatelia susedných domov spísali petíciu, kde žiadali o to, aby sused neostával v dome bez dozoru. Obávali sa totiž, že svoje vyhrážky uskutoční, čo sa im nakoniec aj potvrdilo. Text a foto: (ľp)

CHOROBNOSŤ V KRAJI STÁLE STÚPA Až o 109 % stúpol za týždeň v Banskobystrickom kraji počet prípadov chrípky a jej podobných ochorení (CHPO). Vyplýva to z údajov, ktoré poskytla hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici Mária Tolnayová. „Tak, ako predpokladali epidemiológovia, výskyt akútnych respiračných ochorení i chrípky v Banskobystrickom kraji sa po nástupe žiakov do škôl a občanov na pracoviská výrazne zvýšil,“ uviedla. Medziročné porovnanie ale vychádza priaznivejšie – výskyt ARO je nižší o 14 percent, výskyt chrípky o vyše 21 percent. Epide-

miológovia však nezachytili v 3. kalendárnom týždni ani jeden prípad ťažkého akútneho respiračného ochorenia (SARI) či chrípky AH1N1. Najvyššiu chorobnosť na ARO v Banskobystrickom kraji hlásia okresy Rimavská Sobota (takmer 900 prípadov), Lučenec (646) a Veľký Krtíš (567). Len o niečo menej chorých je v okresoch Revúca, Brezno, Žiar nad Hronom a Žarnovica. Chorých na chrípku je najviac v okresoch Veľký Krtíš, Brezno, Revúca, Lučenec a Banská Bystrica. Najčastejšie sa zápalové ochorenia horných ciest dýchacích, ako aj chrípky skomplikovali zápalmi dutín, zápalmi stredného ucha a zápalom pľúc. TASR

Ilustračné foto: TASR/Michal Svitok

MÁTE DOMA BUDÚCEHO PRVÁKA? KAM S NÍM? Dokončenie zo strany 1

Ponúkame vám prehľad zápisov do základných škôl v Lučenci: Základná škola, Haličská ulica 1493/7 Zápis sa uskutoční od 4. 2. do 6. 2. 2014 v NOVEJ BUDOVE ŠKOLY od 13.00 do 17.00 hod. V školskom roku 2014/2015 budú otvorené dveprvácke triedy. Mesiac po zápise a v čase pred MDD organizujú takzvané predprvácke stretnutia, aby sa predišlo strachu detí a nedostatku informácií zo strany rodičov. Základná škola s materskou školou, Ulica bratrícka 355/19 – (Opatová) 4. až 6. februára 2014 od 14.30 do 16.30 hod. vás na zápise rada privíta aj táto škola, ktorú ako jedinú v Lučenci navštevujú žiaci mladšieho školského veku, t. j. 1. – 4. ročník. Naplánované je otvorenie jednej triedy. ZŠ L. Novomeského, Rúbanisko 3079 Zápis bude prebiehať podobne ako na iných školách od 4. 2. do 5. 2. 2014 v čase od 14.00 do 18.00 hod. Plánujú otvoriť tri triedy, z toho jedna bude športovo zameraná. Predprvácke stretnutie sa uskutoční v máji.

ZŠ M. R. Štefánika, Haličská cesta 1191/8 Zápis do prvého ročníka bude od 4. 2. do 6. 2. 2014 medzi 13.00 a 17.00 hod., v triedach na prvom poschodí pavilónu A. ZŠ s MŠ J. Kármána s vyučovacím jazykom maďarským-Kármán József Alapiskola és Óvoda, Ulica J. Kármána 25/5 4. februára 2014 od 14.30 hod. budú dvere aj tejto školy otvorené hlavne budúcim prváčikom. ZŠ s MŠ Kubínyiho námestie 42/6 Svoje dieťa tu môžete zapísať 6. 2. a 7. 2. 2014 od 13.00 do 17.00 hod. Nasledujúci školský rok otvoria jednu, všeobecne zameranú triedu. ZŠ Vajanského, Ulica Vajanského 2844/4 V školskom roku 2014/2015 plánujú otvoriť prvácke triedy s posilnením výuky anglického jazyka, informatickej výchovy a netradičných športov. Zápis do prvého ročníka sa uskutoční 4. 2. až 6. 2. 2014 od 14.00 do 17.00 hod. Povinnú školskú dochádzku vaše dieťa nemusí plniť nutne v spádovej škole, ktorá sa nachádza v obvode jeho trvalého bydliska. Či môže dieťa navštevovať školu aj

mimo obvodu, závisí od naplnenia kapacity danej školy. „V zmysle zákona plní žiak povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt. Ak sa zákonný zástupca rozhodne pre inú základnú školu, jej riaditeľ oznámi túto skutočnosť riaditeľovi spádovej školy, a to najneskôr do 31. marca 2014.“ Uviedol hovorca ministerstva školstva, Michal Kaliňák.

Na čo nezabudnúť!

 Prítomnosť rodiča, alebo zákonného zástupcu je nevyhnutná.  Rodný list dieťaťa a OP rodiča (zákonného zástupcu).  Niektoré školy vyžadujú poplatok za pracovné pomôcky.

Budúci prvák by nemal mať problém:

 s orientáciou v priestore – čo je hore, dole, vpravo, vľavo a pod.  so zapínaním gombíkov, samostatným obliekaním, zaviazaním šnúrok na topánke.  interpretovať krátku rozprávku, taktiež sa vyžaduje vedieť naspamäť básničku alebo pesničku.  rozlišovať základné farby.  vyjadrovať sa plynule a správne vyslovovať všetky hlásky. (ah)


Ä?Ă­slo 2/2014

SPRAVODAJSTVO

3

.27/(%$=$67$9,/9ĂŠ67$9%8 &<./275$6<'2=92/(1$ MinulĂ˝ rok zaÄ?ala plĂĄnovanĂĄ cyklotrasa â&#x20AC;&#x17E;RodinnĂĄ cestiÄ?kaâ&#x20AC;&#x153; BanskĂĄ Bystrica â&#x20AC;&#x201C; SliaÄ? â&#x20AC;&#x201C; Zvolen naberaĹĽ reĂĄlne kontĂşry. NovĂ˝ Ĺžupan Marian Kotleba vĂ˝stavbu neÄ?akane zastavil. BĂ˝valĂŠ vedenie BBSK uzatvorilo s dotknutĂ˝mi obcami zmluvy o spoluprĂĄci pri prevĂĄdzkovanĂ­ budĂşcej cyklotrasy DKÄ?DGDORÄ&#x2021;DOĂŁLH]GURMHQDSRNUDĂžRYDQLH~VHNX6OLDÞ¹%DQVNi%\VWULFDNGHPQRĂĽVWYR vlastnĂ­kov na trase spĂ´sobuMH]ORĂĽLWpY\VSRULDGDQLHPDMHWNRYĂŞFKY]ĢDKRY9GHFHPbri podpĂ­salo vedenie BBSK ]POXYXVYtĢD]RPYHUHMQHMV~ĢDĂĽHQDYĂŞVWDYEXSlĢNLORPHWURYpKR~VHNXDVWDYDĢVDPDOR ]DĂžDĢKQHÄ&#x2021;SR1RYRPURNX 3ULPiWRUPHVWD6OLDĂžSRWYUGLO ĂĽHVWDYHEQpSRYROHQLHMHY\GDQp QDPHVWR6OLDĂžDYĂŁHWN\]POXY\V~XĂĽSRGStVDQp1DVWUHWQXWt VSUHGVHGRP%%6.NGHVDĂžDNDORĂžLEXGHVFKYiOHQĂŞUR]SRĂžHW9Ă&#x2019;&]NWRUpKRVDPiWUDVDÂżQDQFRYDĢ0DULDQ.RWOHED Y\KOiVLOĂĽHPiQDWRLQĂŞQi]RUĂ&#x201E;=YHGHQLD9Ă&#x2019;&N\PL

Cyklisti. Foto: OCI BB

XĂĽPHG]LWĂŞPSUHGORĂĽLOLGRKRGXRVNRQĂžHQtVSROXSUiFHNWRU~ YĂŁDNQHP{ĂĽHPSRGStVDĢOHER QHEXGHĂĽLDGQDF\NORWUDVD7RE\ PDREĂžDQLDQD6OLDĂžLDMYĂŁHWFL Ä?XGLDYRNROtRGV~GLOLÂłSRYHGDO VOLDĂžVN\SULPiWRU3ULWRPYQiYUKXUR]SRĂžWXNUDMDQDURN NWRUĂŞSULSUDYLOHĂŁWHEĂŞYDOĂŞĂĽX-

SDQ9ODGLPtU0DÄ&#x2013;NDDVWiOHMH uverejnenĂ˝ na webovej strĂĄnke %%6.MH]DKUQXWiDMSRORĂĽND QDF\NORWUDVXĂ&#x201E;5RGLQQiFHVWLĂžNDÂłYĂžDVWLĂ&#x201E;$Âł=YROHQÂą6OLDĂž DNRDMSURVWULHGN\QDGRNRQĂžHQLHSUtSUDY\~VHNXĂ&#x201E;%Âł6OLDÞ¹ %DQVNi%\VWULFD7HQWRQiYUK UR]SRĂžWXYĂŁDNĂĽXSDQ.RWOHED

RGPLHWDSUHGORĂĽLĢSRVODQFRP na schvĂĄlenie, vraj vo februĂĄULSUHGORĂĽtVYRMYODVWQĂŞ$WRVD YODQLQDĂ&#x2019;UDGH%%6.SULSUDYRval aj zaujĂ­mavĂ˝ cykloprojekt YGÄ&#x17D;ĂĽNHNPYHG~FLSRQHY\XĂĽtYDQHMĂĽHOH]QLĂžQHMWUDWL]5LPDYVNHM6RERW\GR3ROWiUD7~ regionĂĄlna samosprĂĄva za euro

SYMBOL MĂ&#x161;DROSTI SĂ?DLI V Ĺ KOLE Od konca minulĂŠho roka majĂş v ZĂĄkladnej ĹĄkole na ulici VajanskĂŠho raritu. V åtriu na stromoch sa usadili sovy. Priestor medzi mĂşrmi ĹĄkoly poskytuje zĂĄvetrie a azda aj o trochu viac tepla ako les. MoĹžno aj preto si niekoÄžko jedincov myĹĄiarky uĹĄatej vybralo za zimnĂŠ sĂ­dlo prĂĄve toto miesto. Vysoko v korunĂĄch stromov, okolo obeda, sa nehybne vynĂ­majĂş na konĂĄroch. â&#x20AC;&#x17E;Sovy sme si vĹĄimli uĹž dĂĄvnejĹĄie, koncom minulĂŠho roku. Mohlo by ich byĹĽ aĹž osem. Nie sme si istĂ­, pretoĹže ich je ĹĽaĹžkĂŠ spoÄ?Ă­taĹĽ,â&#x20AC;&#x153; hovorĂ­ riaditeÄžka ZĹ  VajanskĂŠho, Ä˝udmila LacovĂĄ. Ako Ä?alej uviedla, majĂş z nich veÄžkĂş radosĹĽ nielen Ĺžiaci ale aj uÄ?itelia. Ĺ˝iaci tĂş najodvĂĄĹžnejĹĄiu sovu, ktorĂĄ sa dĂĄ celkom pokojne fotografovaĹĽ, aj po-

menovali. VolĂĄ sa Ĺ˝ofia. Na naĹĄom ĂşzemĂ­ ide o pomerne beĹžnĂ˝ druh sovy. MyĹĄiarka uĹĄatĂĄ sa ĹživĂ­ najmä hlodavcami, odkiaÄž pochĂĄdza aj prvĂĄ Ä?asĹĽ jej mena. DruhĂĄ sa zas viaĹže na jej typickĂ˝ vzhÄžad peria na hlave, ktorĂ˝ pripomĂ­na uĹĄi. Sovy ale nie sĂş jedinĂ˝mi zvieracĂ­mi obyvateÄžmi ĹĄkoly. Ĺ˝iaci sa teĹĄia zo ĹĄtyroch vodnĂ˝ch korytnaÄ?iek a dvoch akvĂĄriĂ­ plnĂ˝ch rĂ˝b. â&#x20AC;&#x17E;V jazierku pred ĹĄkolou sa zvyknĂş zastaviĹĽ aj divĂŠ kaÄ?ice a na futbalovom ihrisku na jar pravidelne hliadkuje bocian,â&#x20AC;&#x153; dodĂĄva na zĂĄver riaditeÄžka. Text a foto: (mha)

Symbol mĂşdrosti strĂĄĹži vedomosti detĂ­.

RGN~SLODRGäHOH]QtF65DFKFH MXSUHURELĢQDV~YLVO~F\NORWUDVXVY\XĂĽLWtPHXURIRQGRY=Gi VDYĂŁDNĂĽHQRYĂŞĂĽXSDQQLHMH YHÄ?NĂŞPIDQ~ĂŁLNRPÂżQDQFRYDQLD](Ă&#x2019;DOHDQLF\NORWUiVÂŤ

%\VWULFRYLQ\VN


naše novinky

SPEKTRUM

CHYSTÁTE SA POČAS FAŠIANGOV NA PLES?

ANKETA

4

Plesová sezóna je v plnom prúde. Preto sme sa v uliciach mesta pýtali, ako plánujete stráviť fašiangy, prípadne či navštívite aj niektorý z plesov v Lučenci.

Andrea, 40 rokov, Lučenec Nie, nikam sa nechystám. Manžel totiž netancuje, takže v podstate nemám tanečného partnera.

PhDr. Mária Matušková s ocenením Európsky učiteľ cudzích jazykov.

Adriana, 28 rokov, Lučenec Určite by som chcela ísť. Farský úrad v Lučenci jeden ples organizuje. Dúfam, že manžela prehovorím a pôjdeme.

Anna, 16 rokov, Lučenec Nie, nikam sa nechystám. Zatiaľ som plesovej atmosfére neprišla na chuť. Takže som o tom ani len neuvažovala.

MEDZINÁRODNÉ OCENENIE PRE RUŠTINÁRKU ní. PhDr. Matušková vyučuje okrem ruštiny aj nemčinu a ovláda maďarčinu, francúzštinu a základy latinčiny. „Napriek tomu, že onedlho pôjdem do dôchodku sa snažím stále vzdelávať a naberať nové vedomosti. K tomu vediem aj svojich študentov,“ hovorí nadšená pedagogička.

Anna, 30 rokov, Lučenec Tento rok na ples nepôjdem, pretože máme malú dcérku a od nej sa nám nedá odísť na celú noc. Keď bude staršia, tak sa s manželom radi na nejaký vyberieme.

Dôchodok bez oddychu

Počas vyučovania.

Alexandra, 19 rokov, Lučenec Keďže mi to financie nedovolia, na ples sa nechystám. Pokiaľ by som ale na to mala, určite by som sa rada zabavila aj takýmto spôsobom.

Lucia, 24 rokov, Lučenec Zatiaľ sa na žiaden ples nechystám. Aspoň zatiaľ som nedostala žiadnu ponuku zúčastniť sa plesu.

Mária Matušková vyučuje ruský jazyk štyridsať rokov bez prestávky na Gymnáziu B. S. Timravy. Nedávno sa jej dostalo veľkej pocty, keď získala ocenenie Európsky učiteľ cudzích jazykov. Ocenenie Európsky učiteľ cudzích jazykov udeľuje každoročne Slovenská akademická asociácia pre medzinárodnú spoluprácu (SAAIC). Medzi dvadsaťtri nominovaných pedagógov z celého Slovenska sa dostala aj PhDr. Mária Matušková, profesorka na lučenskom gymnáziu.

Ukrajinské korene a prirodzený talent Text a foto: (mha)

Nominovaná bola ako skúsená ruštinárka Asociáciou rusistov Slovenska a svojou alma mater, Gymnáziom B. S. Timra-

vy. Nakoniec sa dostala medzi sedmičku ocenených učiteľov. Ako sama povedala, má ukrajinské korene a prirodzený talent na jazyky. „Oceneniu sa veľmi teším a vnímam ho aj na základe mojich doterajších úspechov ako zaslúženú poctu,“ reagovala držiteľka. Na svojom konte má niekoľko ďalších ocenení za svoju pedagogickú činnosť.

Oceňovaní boli aj žiaci

Takisto žiaci pod jej vedením získali množstvo významných umiestnení a ocene-

Na dôchodku oddychovať neplánuje a určite sa bude zapájať do činností asociácií a metodických komisií, ktorých je dlhoročnou členkou. Ako ďalej uviedla, rada sa venuje cestovaniu a spoznávaniu nových kultúr. Počas svojej kariéry sa zúčastnila piatich svetových kongresov rusistov, naposledy pred dvoma rokmi v Číne. S veľkým úspechom tam predniesla prednášku na tému Moderná metodika kulturológie v dnešnom vyučovaní. „Vždy sa najviac teším úspechom mojich žiakov. Mojím cieľom pri vyučovaní je dosiahnuť aktívnu komunikáciu v jazyku na najvyššej úrovni. Žiaľ, ochota učiť sa medzi študentmi klesá, čo ma veľmi mrzí,“ dodáva na záver. Text a foto: (mha)


číslo 2/2014

SPRAVODAJSTVO

5

VODOHOSPODÁRI ZAČALI ČISTIŤ IPEĽ, CHCÚ PREDÍSŤ POVODNIAM Priaznivé počasie využívajú vodohospodári z Lučenca na prečistenie koryta rieky Ipeľ. Ako informoval hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Ľuboš Krno, oblasť Poiplia v južnej časti stredného Slovenska sa v období jarného topenia snehu a intenzívnejších zrážok takmer pravidelne stáva zaplavovaným územím.

Ilustračné foto: TASR/Denisa Horváthová

Vodohospodári zo Správy horného Ipľa Slovenského vodohospodárskeho podniku so sídlom v Lučenci sa v období vegetačného pokoja snažia sprietočniť koryto rieky Ipeľ, ktoré každoročne zanáša nielen bahno a piesok, ale aj množstvo spadnutých a polámaných konárov z brehových porastov. „Lučenskí vodohospodárski robotníci od začiatku tohto týždňa využívajú priaznivé počasie bez snehu a zrážok na prerezávky brehových porastov na vyše päťkilometrovom úseku medzi obcami Veľká Čalomija a Koláre. Brehové porasty tvoria najmä vŕby, agáty, jelše a topole, ale aj množstvo náletového, rýchlo rastúceho krovia, ktoré zasahuje do vodného toku a znižuje jeho prietočnosť. Prerezávky a odstraňovanie suchých a polámaných konárov stromov potrvá na slovenskom, zhruba 35-árovom úseku Ipľa do konca februára,“ povedal Krno. Vodohospodári v rámci opráv a údržby vodohospo-

Ilustračné foto: TASR/Denisa Horváthová

dárskych stavieb a objektov sa tento týždeň pustili aj do čistenia 5,5-kilometrového úseku Ipľa v intraviláne obec Málinec pod rovnomennou vodárenskou nádržou. „Hoci je tento vodný tok v obci zregulovaný a upravený, každoročné nánosy v koryte vodného toku je potrebné odstrániť a taktiež prerezať a vyrúbať nežiaduce krovie a brehové porasty. Vyťažený materiál z koryta rieky súčasne využijú na opravu neďalekej ochrannej hrádze.

Všetky práce v Málinci i hraničnej časti Ipľa medzi Veľkou Čalomijou a Kolármi vykonávajú naši vodohospodári vlastnými kapacitami, pričom finančné náklady dosiahnu viac ako 28-tisíc eur. Okrem väčších investičných stavieb protipovodňovej ochrany sú tieto práce taktiež významnou súčasťou opatrení na ochranu pred povodňami,“ doplnil hovorca. TASR


6

naše novinky

SPRAVODAJSTVO

ROKOVANIE VLÁDY V ŠENKVICIACH MICHAL HORSKÝ:

ŠANCE KANDIDÁTOV Volebná kampaň kandidátov sa začína posúvať mierne pozitívnym smerom. Nielen médiá, ale už aj občan začína rozlišovať. Najvážnejší kandidáti sú tí, ktorí sa pohybujú v našej politike už niekoľko rokov a občania poznajú ich prácu vo vysokých funkciách. V tejto súvislosti stále viac stúpa záujem a tým aj preferencie pre predsedu vlády Roberta Fica. Zdanlivý outsider, bývalý predseda jednej z prvých ponovembrových vlád Ján Čarnogurský, má ohlas najmä u časti kresťansko-demokraticky zmýšľajúcich voličov. A bývalý niekoľkonásobný predseda parlamentu Jozef Hrušovský získava podobným spôsobom čoraz väčšiu pozornosť širokej verejnosti. Do tohto okruhu kandidátov je možné zaradiť aj bývalého podpredsedu vlády a tribúna revolúcie Milana Kňažka. Za nimi nasleduje skupina tzv. antipolitických kandidátov, ktorí nemali žiadnu zásadnejšiu skúsenosť s vrcholovou politikou a občan zatiaľ netuší, ako by sa správali v Prezidentskom paláci. Sem patrí Andrej Kiska či Radoslav Procházka. Niektorí z kandidátov pristupujú ku kampani s jasným cieľom získať toľko hlasov, aby ich to oprávnilo k ďalšej prípadnej existencii vo vrcholovej politike či k založeniu novej strany. No a za nimi je najpočetnejšia skupina kandidátov, u ktorých treba oceniť odvahu a  chuť vystupovať na verejnosti, ale ich šance sú minimálne.

Vláda v stredu (22. 1.) rokovala netradične v obci Šenkvice v okrese Pezinok. Pracovný výjazd bol zameraný hlavne na problematiku rozvoja miestneho regiónu orientovaného prioritne na poľnohospodársku produkciu a pestovanie viniča.

Radikálne rozhodnutia v justícii

Ministerstvo spravodlivosti pripravuje radikálne rozhodnutia, ktoré budú smerovať do vnútra justície. Ešte predtým ako sa odprezentujú verejne, budú o nich diskutovať odborníci. „Ale nebude to trvať dlho. Myslím si však, že musíme začať robiť určité rozhodnutia, ktoré sa budú dotýkať dôveryhodnosti slovenskej justície,“ zdôraznil premér s tým, že až po tomto kroku možno hovoriť o zlepšovaní materiálno-technických podmienok pre sudcov a ich

Rokovanie vlády v Šenkviciach.

odmeňovaní. Vyzval na strpenie pri ich konečnom predstavovaní, pričom upozornil, že tempo v reformách justície musí udávať minister spravodlivosti a nie jeho predchodkyňa Lucia Žitňanská.

Výzva Ukrajine

Premiér Robert Fico, ako aj celá vláda, sú šokovaní vý-

vojom situácie na Ukrajine. „Je to naša susedná krajina, s ktorou máme veľmi veľa spoločného a považujeme za absolútne neprijateľnú smrť troch demonštrantov po zásahu ozbrojených zložiek,“ uviedol premiér po výjazdovom rokovaní kabinetu v Šenkviciach. Zároveň apeloval na všetkých akté-

rov protestov, aby sa zdržali akéhokoľvek násilia. „Rovnako vyzývame ukrajinské orgány a všetkých zainteresovaných, aby rešpektovali právo občanov na zhromaždenie,“ adresoval Fico vrcholným predstaviteľom krajiny. Text a foto: TASR

HRANICA S UKRAJINOU POKOJNÁ

neho Smeru-SD v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti predložili novelu, ktorá má sprísniť podmienky pre podnikanie nebankových inštitúcií a obmedziť úžerné praktiky.

Riziko, ktoré by smerovalo k posilneniu hraníc s Ukrajinou, zatiaľ nenastalo. Táto štátna hranica spĺňa najprísnejšie kritériá SR je schopná rýchlo a operatívne reagovať. Novinárom to povedal minister vnútra Robert Kaliňák na margo nepokojov v Kyjeve. O pripravenosti Slovenska na možný vážnejší konflikt u nášho východného suseda hovoril Kaliňák s poslancami na pôde Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Kaliňák upozornil, že sme štátom, ktorý má s Ukrajinou najkratšiu hranicu. „Ak by mal nastať exodus, bude sa to riešiť celoeurópsky. To by sa ale musela začať občianska vojna, čo verím, že aj pod tlakom medzinárodného spoločenstva, nenastane. Ukrajina je súčasťou civilizovanej časti sveta a nerád by som veril, že by mohla takáto situácia nastať,“ podotkol.

Text a foto: TASR

TASR

Predseda parlamentu Pavol Paška.

POSLANCI PARLAMENTU OPÄŤ ZASADAJÚ Prvýkrát v roku 2014 sa v utorok (28. 1.) zišlo plénum Národnej rady SR. Na programe je 67 bodov. Hneď v úvode schôdze sa malo hovoriť o rozšírení okruhu osôb, ktoré budú môcť v prípade narušenia vzdušného priestoru rozhodnúť

o zostrelení lietadla alebo iného vzdušného objektu. Rezort kultúry chce zvýšiť počet divadelných a hudobných umelcov, ktorí budú mať nárok na osobitný príspevok. Rezort hospodárstva chce zase viac chrániť spotrebiteľov. Poslanci vlád-


číslo 2/2014

SPEKTRUM

7

MIROSLAV LAJČÁK: JANUKOVYČ KLAMAL

Predseda vlády SR Robert Fico a predseda vlády Srbskej republiky Ivica Dačič.

OFICIÁLNA NÁVŠTEVA SRBSKA A ALBÁNSKA Premiér Robert Fico a šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák v sobotu (24. 1.) oficiálne navštívili Srbsko a Albánsko. V prípade predsedu vlády išlo vôbec o prvú návštevu najvyššieho ústavného činiteľa SR v ére jej samostatnosti v Tirane.

Srbsko

Prácu Slovenska v prospech Srbska po stretnutí vyzdvihol srbský predseda vlády Ivica Dačič. Fico s Lajčákom sú prvými predstaviteľmi členského štátu EÚ, ktorí prišli na oficiálnu návštevu Srbska

po začatí prístupového procesu s Belehradom. Ďakujem za všetko, čo ste pre Srbsko urobili a buďte si istí, že vás nezahanbíme, budeme aktívnym členom EÚ a svojou prácou si zaslúžime členstvo v EÚ,“ uviedol na tlačovej konferencii Dačič.

Albánsko

Slovensko zatiaľ nevidí dôvod, prečo by malo meniť svoje politické stanovisko ku Kosovu. Po stretnutí s albánskym partnerom Edi Ramom to vyhlásil premiér Robert Fico. Vyzdvihol však význam dialógu, ktorý

momentálne prebieha medzi Srbskom a Albánskom, a ktorý SR podporuje. „Vítame ho a boli by sme veľmi radi, keby tento dialóg došiel ku konkrétnemu pozitívnemu záveru. Dohodu budeme, samozrejme, rešpektovať,“ avizoval Fico. „Neurobíme žiadne kroky, ktoré by sťažovali každodenný život tamojších ľudí a už sme urobili niektoré oparenia v súvislosti s pasmi. Sme veľmi pružní a sledujeme situáciu,“ deklaroval. osobitná spravodajkyňa TASR Erika Rusnáková

Dôveryhodnosť ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča výrazne utrpela. Tvrdil totiž, že chce podpísať asociačnú dohodu s EÚ a zrazu to prehodnotil. Vyhlásil to minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. „Každá krajina zatiaľ z dohody o voľnom obchode s EÚ profitovala. Janukovyč oklamal vlastných občanov a celý rad lídrov, ktorí s ním v dobrej viere komunikovali,“ upozornil Lajčák. Zároveň uznal, že Janukovyč nereprezentuje celú Ukrajinu, ale rovnako tak ju nereprezentuje ani opozícia. „Prezident môže len veľmi málo ponúknuť Kyje-

vu a západnej Ukrajine, opozícia nemá čo ponúknuť východnej Ukrajine. My potrebuje komunikovať s tými, ktorí predstavujú politickú realitu, a to je prezident Janukovyč a lídri opozície,“ vysvetlil. Text a foto: TASR

PRE BEZPEČNOSŤ UROBÍME MAXIMUM Rusko nie je rozvojová krajina, ktorá by sa nedokázala postarať o svoju bezpečnosť a je na tom postavený aj jej kredit. Po rokovaní Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť to vyhlásil minister vnútra R. Kaliňák. Reagoval tak na e-mail upozorňujúci na hrozbu teroristických útokov v Soči, ktorý dostal aj Slovenský olympijský výbor. „Nemyslím si, že by to ruské bezpečnostné zložky podcenili. Som presvedčený, že na to nasa-

dzujú všetky sily a prostriedky, ktoré na to majú k dispozícii,“ poznamenal Kaliňák. Slovensko však spomínaný e-mail neignoruje. „Na tejto veci pracujú všetky bezpečnostné zložky, pripravujeme určité opatrenia. Je to ale na území cudzieho štátu, naša možnosť je obmedzená, ale v rámci tých, ktoré máme, sa snažíme urobiť maximum,“ uistil. TASR

PREDSEDOM NOVEJ STRANY TIP SA STAL TOMÁŠ HUDEC Nová politická strana TIP – Tvoríme inú politiku si 18. januára na ustanovujúcom sneme v Banskej Bystrici zvolila vedúcich predstaviteľov a rozhodla o svojom ďalšom smerovaní. Účastníci snemu schválili stredopravé liberálne programové smerovanie strany a vyjadrili sa k voľbám, ktoré sa budú tento rok konať na Slovensku. Stovka zakladajúcich členov strany na sneme volila predsedu, troch podpredsedov, členov Republikovej rady, členov poradného a rozhodcovského orgánu. Predsedom strany sa stal Tomáš Hudec (35), za podpredsedov boli zvolení Ivana Augustinská (26), Martin Schwantzer (36) a Jana Vološinová (41). „Sme mladí ľudia, náš vekový priemer je do 40 rokov a hlavne nikoho z nás neťaží žiadna aktívna predchádzajúca dlho-

dobá politická minulosť. Dá sa povedať, že sme generácia, ktorá práve dorastá, ktorá tu bude naďalej žiť a mala by sa angažovať a mať záujem o veci verejné,“ uviedol novozvolený predseda strany Tomáš Hudec. Účastníci snemu schválili aj základné programové tézy strany. Ich súčasťou je aj návrh na zriadenie inštitútu registrovaných partnerstiev po vzore mnohých štátov Európskej únie a vo svete. Strana tento bod vníma ako

Sprava predseda strany Tomáš Hudec a podpredsedovia Jana Vološinová, Ivana Augustinská a Martin Schwantzer. Foto: TASR/Dušan Hein

odstránenie diskriminácie ľudí s inou ako heterosexuálnou orientáciou. Pred marcovými prezidentskými voľbami strana nepodporí žiadneho z aktuálnych kandi-

dátov. Túto voľbu však nechajú na slobodnom rozhodnutí každého člena a sympatizanta strany. Pre voľby do Európskeho parlamentu sa strana TIP rozhodla

otvoriť svoju kandidátku všetkým mladým a mlado zmýšľajúcim ľuďom. „Rozhodli sme sa postaviť kandidátku inak ako štandardné strany. Chceme zorganizovať online ‚primárky‘, nazvali sme ich eurokasting, na ktorý sa môže prihlásiť každý, kto súhlasí s hodnotami a programovým smerovaním strany. Kandidátka bude pozostávať z 13 členov, ktorí získajú najviac hlasov,“ povedala podpredsedníčka strany Ivana Augustinská. Strana sa zúčastní na komunálnych voľbách. Jej prioritou je však účasť na voľbách do Národnej rady SR v roku 2016. TASR, (mi)


8

naše novinky

SPRAVODAJSTVO

NAPRIEK INTEGRÁCII NIE SÚ KRAJINY V4 EŠTE STÁLE SPOJENÉ DIAĽNICAMI Po desiatich rokoch od vstupu Slovenska do Európskej únie má krajina stále nedostatky v dopravnej infraštruktúre. Podľa správy „Stredná Európa pripravená na budúcnosť“ od think-tankov demosEuropa a Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (CEPI) sa však tento problém týka všetkých krajín Vyšehradskej štvorky (V4). „V prepravnom odvetví nám napríklad stále chýba priama diaľnica medzi Slovenskom a Poľskom,“ povedal štátny tajomník rezortu diplomacie Peter Javorčík, ktorý sa na príprave správy podieľal. Ako dodal, nemenej potrebné je aj priame diaľničné napojenie na Maďarsko, ktoré takisto ešte nebolo vybudované. Jedným z pretrvávajúcich nedostatkov ekonomík stred-

nej Európy je aj fakt, že rast národných hospodárstiev je len v malej miere založený na inováciách a vedomostiach. Podľa Javorčíka je preto potrebné zvýšiť investície predovšetkým do vzdelávania, a to nielen do vysokých škôl. „Musíme začať od základov, ktorými sú základné školy,“ upozornil. Správa sa však zaoberá aj pozitívnymi javmi v stredoeurópskom regióne, pričom krajiny V4 označuje za motor rastu pre širšiu ekonomiku EÚ. Hospodárstva krajín V4 tak majú aj v nasledujúcich rokoch rásť rýchlejšie, než ekonomiky v západnej časti únie. K tomu ale budú potrebné nové plány a ambície. TASR

Ilustračné foto: TASR

VÝPISY POISTENCOV O NOVÚ STRÁNKU SIS ODHAĽUJÚ JE ENORMNÝ ZÁUJEM FIKTÍVNE VÝKONY Vďaka výpisom z účtu poistencov sa zdravotným poisťovniam darí odhaľovať aj vykazovanie fiktívnych výkonov či preskripcie. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) napríklad zaznamenala aj prípad, keď si poistenec vo svojom osobnom účte našiel, že bol hospitalizovaný, pritom sa v tom čase nachádzal v zahraničí. „Vo všeobecnosti platí, že ak poistenec zistí nezrovnalosti vo výpise z účtu, môže sa obrátiť na pobočku našej poisťovne. Revízni lekári na základe takéhoto podnetu môžu urobiť kontrolu u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Ak sa potvrdí, že išlo o fiktívne, respektíve neoprávnene vykázanú zdravotnú starostlivosť, následne ju vymáhame od poskytovateľa,“ priblížila hovorkyňa VšZP Dana Gašparíková.

Poisťovňa Dôvera riešila napríklad aj podnet dospelej ženy, ktorá reklamovala hospitalizáciu v detskej fakultnej nemocnici, ktorú vraj mala absolvovať pred 11 rokmi. Podľa PR špecialistky poisťovne Moniky Šimunovej sa často opakujú reklamácie rôznych poplatkov, napríklad za aplikovanie infúzií. Pacienti upozornia na to, že lekárovi zaplatili za výkon infúzie, no vidia, že to isté platila aj poisťovňa. Union zdravotná poisťovňa v minulom roku preverovala 8 podaní od poistencov smerujúcich na nesprávne alebo neoprávnené vykazovanie zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Po prešetrení jednotlivých podaní sa podľa hovorkyne Judity Smatanovej potvrdilo, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti neoprávnene vykázali zdravotnú starostlivosť v celkovej výške 71 875 eur. TASR

O novú verziu internetovej stránky Slovenskej informačnej služby (SIS), ktorú spustili pred  vianočnými a novoročnými sviatkami, je veľký záujem.

„Počet návštevníkov a kliknutí na niekoľko minút priviedol servery doslova do varu. Nasledujúce dni, napriek ich sviatočnému charakteru, ale aj januárové dni potvrdili tento záujem, keď sa návštevnosť stránky oproti minulosti niekoľkonásobne

zvýšila,“ uviedol hovorca SIS Branislav Zvara. Hlavným dôvodom vzniku novej webovej stránky bola snaha SIS poskytnúť verejnosti o činnosti a úlohách spravodajskej služby všetky informácie, ktoré umožňujú zverejniť príslušné zákony tak, aby neboli ohrozené utajované skutočnosti. Súčasťou novej internetovej stránky je už po druhý raz aj odtajnená časť Správy o činnosti SIS za rok 2012, ktorú riaditeľ SIS Ján Valko predniesol na sklonku roka 2013 v NR SR.

„Internetová stránka obsahuje tiež viaceré nové zaujímavé informácie a odkazy, pokúšame sa na nej poskytnúť i prierez spravodajským svetom a zodpovedať na najčastejšie otázky, ktoré SIS dostáva prakticky denne,“ dodal Zvara. Zaujímavosťou novej internetovej stránky SIS je fakt, že bola vytvorená výlučne zo zdrojov a kapacít SIS, pričom náklady na jej vytvorenie boli vo výške len 350 eur. TASR

ZAZNAMENALI SME ARKTICKÝ DEŇ Podľa informácií Slovenského hydrometeorologického ústavu ešte v utorok 21. januára teplota na Slovensku vystúpila na +6 až +10 stupňov Celzia a pršalo.

Ilustračné foto: TASR

V priebehu 22. januára začal po okraji tlakovej výše so stredom nad Bieloruskom a severozápadným Ruskom do našej oblasti prúdiť veľmi chladný, pôvodom arktický vzduch. Postupne sa začalo ochladzovať a v sobotu 25. januára už bol takmer

na celom území celodenný mráz, pričom na niektorých miestach, predovšetkým na severnom Slovensku, zaregistrovali arktický deň, teda deň, keď teplota nevystúpi nad -10 stupňov Celzia. TASR


číslo 2/2014

SPRAVODAJSTVO

9

PSYCHOLOGIČKA TVRDÍ: ZA ZLÉ VYSVEDČENIE DIEŤA NETRESTAJTE Za zlé vysvedčenie by rodičia nemali dieťa trestať. Podľa psychologičky sa tým aj tak nič nevyrieši. Navyše, zlé známky na vysvedčení nemusia byť len výsledkom snahy dieťaťa, ale aj odrazom toho, ako sa o jeho školský prospech zaujímali v predchádzajúcom období rodičia. „V prvom rade je dôležité, aby sa dieťa nestrachovalo prísť domov so zlým vysvedčením, lebo sa bojí reakcie rodičov,“ uviedla psychologička Denisa Maderová. Dieťa musí mať podľa nej pocit, že aj keď rodičov nepoteší, budú mu ochotní dať druhú šancu. „Rodič preto môže pri pohľade na zlé vysvedčenie prejaviť sklamanie alebo aj hnev, no zároveň by mal vyjadriť aj podporu a ochotu pomôcť dieťaťu si školský prospech zlepšiť,“ zdôraznila. Môžu mu na-

príklad navrhnúť, že sa budú učiť spolu, alebo mu zabezpečia doučovanie. Podľa psychologičky by sa rodičia mali v takýchto chvíľach aj zamyslieť nad tým, či svojmu dieťaťu v priebehu školského roka venovali dosť času. Či s ním preberali to, ako sa mu v škole darí, ktoré predmety nemá rád alebo mu robia problém. Dôležité je podľa nej aj to, aby rodičia akceptovali reálne možnosti a schopnosti svojho dieťaťa a aby prijali fakt, že všetci nemôžu byť

Ilustračné foto: TASR

čistí jednotkári a že sú predmety, v ktorých ich dieťa nebude vynikať. Na druhej strane by však rodičia nemali situáciu zľahčovať

vyhláseniami o tom, že známky nie sú dôležité, prípadne, že aj oni sami nosili domov zlé vysvedčenie. Inak si to môže školák vysvetliť tak, že sa

vlastne nič nedeje, a že sa ani v budúcnosti nemusí usilovať mať dobré výsledky. TASR

ZAUJÍMAME SA O OCHRANU VOJACI SA MÔŽU OSOBNÝCH ÚDAJOV TEŠIŤ NA NOVÉ DYMOVNICE

Na Úrad na ochranu osobných údajov SR prišlo v minulom roku o 200 % viac otázok týkajúcich sa osobných údajov ako v minulosti.

Kým v rokoch 2011 a 2012 bolo priemerne vybavených 750 žiadostí, v roku 2013 to bolo vyše 2000, uvied-

jú. „Ľudia, najmä tí mladší sa začínajú zaujímať o svoje osobné údaje. To znamená, sociálne siete, alebo keď niekde poskytujú údaje, tak sa už začínajú zaujímať, ako s nimi bude naložené,“ uviedla. Druhým dôvodom nárastu otázok je minuloročné prijatie zákona o ochrane osobných údajov. Ľudia si podľa

Ilustračné foto: TASR

la Lucia Kopná z tohto úradu s tým, že Slováci sa začínajú viac zaujímať o to, ako sa ich osobné údaje používa-

nej nie sú vždy vedomí, či to, čo si prečítajú v zákone, si vykladajú správne. Úrad zároveň vykonáva aj kon-

trolu a v minulom roku uložil v súvislosti s porušením zákona aj niekoľko sankcií. Rada EÚ v súčasnosti pracuje na návrhu všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov, ktorého hlavným cieľom je zosúladenie národných legislatív a podmienok spracovania osobných údajov na európskej úrovni. Dôvodom je taktiež posilnenie práv jednotlivcov. Podľa Elaine Miller z Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre spravodlivosť má EÚ v platnosti smernicu z roku 1995, ktorá je už v dnešnej digitálnej dobe nedostatočná. „Narastá miera elektronického obchodu. Vidíme zvyšovanie počtu narušenia bezpečnosti a krádeže identity. Toto sú motivácie na zmenu súčasnej legislatívy,“ uviedla Miller. Navrhované zmeny majú priniesť viac kontroly nad osobnými údajmi, ich lepšiu prístupnosť a zlepšenie kvality informácií o tom, čo sa s údajmi deje. TASR

Ilustračné foto, TASR

Rezort obrany nakúpil 4 000 kusov dymovníc, pričom celková cena tovaru je 186 960 eur. Vyplýva to zo zmluvy, ktorá je zverejnená v Centrálnom registri zmlúv. Dymovnice sú určené na výcvikové účely k dennej signalizácii, imitácii požiaru či maskovaniu menej rozmernej techniky. Okrem toho rezort obrany daroval šiestim obciam na Slovensku prebytočnú techniku, ktorú by

už v budúcnosti nevyužíval. Jej obstarávacia cena je vyše 36 000 eur. Vyplýva to z darovacích zmlúv, ktoré sú rovnako zverejnené v Centrálnom registri zmlúv. Obec Košariská získala od rezortu obrany terénny automobil UAZ 469, ktorý je určený na prepravu osôb a nákladu po komunikáciách a v teréne. Do obce pôjde aj stredný nákladný automobil PV3S. Obec Likavka dostala muničné vozidlo vz. 70. Ministerstvo darovalo do obce Oravský Biely Potok dielňu z vozidla PV3S, k tomu aj dve prívesné kuchyne PK 26H, ktoré slúžia na prípravu jedla v teréne. Do obce Štiavnik pôjdu dve prevozné bunky. Obec Vernár rovnako získa terénne vozidlo UAZ 469 a muničné vozidlo vz 70. Obec Beluša dostane od ministerstva dve poľné kuchyne PK 26H. TASR


10

naše novinky

PROFIL

Najlepšie miesto na relax je v slovenských horách.

MICHAL BUBÁN: RODINA JE NAJDÔLEŽITEJŠIA Usilovnosťou sa vo svojom mladom veku prepracoval na vrcholovú pozíciu v nadnárodnej spoločnosti. Zamestnávateľ mu platí komfortný hotel v Moskve. Viac si však vychutná chalupu na Spiši bez tečúcej vody a krásnu slovenskú prírodu. Miluje svoju rodinu a považuje ju za základ, ktorý mu dodáva v živote silu. Rozprávali sme sa s Michalom Bubánom (33) o jeho pestrom a aktívnom živote.

Prečo je rodina pre Vás taká dôležitá? Puto k rodine sa u nás dedí alebo skôr odovzdáva z generácie na generáciu. Od malička som vyrastal v prostredí, kde rodina z otcovej aj z maminej strany držala veľmi silno spolu. Toto puto sa následne prenieslo aj na mňa so sestrou – hoci nás delia tisíce kilometrov, sme neustále v kontakte a navštevujeme sa tak často ako sa len dá. Vedomie, že za mnou stojí rodina čokoľvek by sa stalo, mi dodáva silu napredovať. Rodina je to najcennejšie, oveľa cennejšie ako úspech, kariéra alebo peniaze. Ovládate vynikajúco viacero jazykov. Kedy ste sa ich stihli naučiť? Rodičia nás vždy viedli k jazykom. Ešte pred revolúciou som chodil na základnú jazykovú nemeckú školu. Strednú školu som absolvoval na nemeckom bilingválnom gymnáziu a maturoval som z nemčiny aj angličtiny. Na vysokej škole sme si už v prvom ročníku museli zvoliť ďalší jazyk a ja som si vybral španielčinu. Od druhého ročníka som

si potom pribral ako voliteľný predmet ruštinu.

Vyštudovali ste odbor medzinárodný podnikový manažment vo Viedni. Kde ste zbierali prvé pracovné skúsenosti? Začal som pracovať už popri škole. Aby som si zarobil na internát a na školu, pracoval som aj ako predavač suvenírov v hoteli alebo doučoval rakúske deti matematiku. V treťom ročníku sa mi podarilo prejsť trojkolovým vý-

berom do známej a prestížnej firmy zaoberajúcej sa auditom a finančným a daňovým poradenstvom. Následne som pracoval v novovzniknutej konzultantskej spoločnosti. To bol jediný rok, kedy som pracoval na Slovensku a dochádzal do školy do Viedne. V ďalšom roku sa mi podarilo získať trvalé povolenie na prácu v Rakúsku a začal som pracovať vo Viedni ako audítor v medzinárodnej spoločnosti, pričom som neskôr prestúpil do od-

delenia poskytujúceho poradenstvo pri transakciách. Zameriaval som sa pritom najmä na klientov z oblasti nehnuteľností.

Dnes ste vo významnej pozícii v nadnárodnej spoločnosti pôsobiacej v realitách. Nie je jednoduché dostať sa na taký post v takej veľkej spoločnosti. V júli 2007 som nastúpil do developerského oddelenia vo fi rme Immofi nanz, pričom som sa mal venovať

So starostom mesta Konstanca a CEO Immofinanz pri otváraní nákupného strediska.

hlavne Slovensku a Českej republike. Nakoniec som ale skončil v Bulharsku, kde som tri roky pracoval na obrovskom office projekte. Neskôr som dostal na starosť riadenie projektu výstavby nákupného centra v rumunskej Konstanci. Po dvoch rokoch sa centrum úspešne a načas otvorilo, pričom na jeho realizácii sa v mojom tíme podieľali ľudia z celej Európy. Projekt dokonca získal cenu za Najlepší projekt roka 2011 spomedzi nákupných centier v Rumunsku. Po ukončení práce v Rumunsku som mal našetrenej toľko dovolenky, že som si zobral viacmesačné voľno na oddych a načerpanie nových síl. Hneď po návrate som sa však dostal k projektu v Moskve, kde riadim výstavbu nákupného centra.

Ako vyzerá Váš pracovný život? V pondelok väčšinou idem do Viedne, kde je sídlo našej spoločnosti a nočným letom sa potom presúvam do Moskvy. Do piatka som plne vyťažený, venujem sa práci priemerne 12 – 14 hodín


číslo 2/2014

denne. V piatok sa posledným letom vraciam na víkend domov na Slovensko, ale aj cez víkend musím často aspoň jeden deň pracovať. Po ukončení predošlého projektu v Rumunsku som si myslel, že nič ťažšieho ma už nečaká, no mýlil som sa. Aktuálny projekt v Rusku je ešte náročnejší. Vo firme som takpovediac „troubleshooter“, to je ten, kto dostáva tie najnáročnejšie projekty.

Ako vnímate Moskvu? Moskva je obrovská metropola a Rusi sú hrdý a silný národ. Je to energické a fascinujúce mesto, v ktorom je poriadok, minimálna nezamestnanosť a zároveň koncentrácia bohatstva, moci a vplyvných ľudí. Moskva je bohaté a drahé mesto, v ktorom v dnešnej dobe vidíte viac áut značky Porsche ako Lada. Moskovčania radi utrácajú peniaze a je tam veľmi veľa milionárov. Potrpia si na to, aby bolo vidieť, že sú majetní, čo majú oblečené, v čom sa vozia. Samozrejme, nákupné centrá z tohto životného štýlu profitujú, je to pre ne veľká obchodná príležitosť. Pre cudzincov je ťažké sa v Moskve presadiť, beriem to ako výzvu. Na čo si neviete v Moskve zvyknúť? Na šero a zimu. Nemám rád zimné obdobie v Moskve.

PROFIL

11

Ráno do deviatej je ešte tma. Potom je často len také šero a od pol štvrtej popoludní je znova tma. Veľmi často je tam v zime nízka oblačnosť a slnko vidno len výnimočne. Pre mňa je to o to náročnejšie, že sa musím každý týždeň vyrovnať s časovým posunom, ktorý je v zimnom období až tri hodiny. Zato leto v Moskve vie byť veľmi pekné, sú tam krásne dlhé a často slnečné dni, takže sa to kompenzuje.

Pri tomto pracovnom nasadení stíhate aj súkromný život? Minulý rok som sa stihol oženiť, no nebyť manželky, nezvládol by som to. Som jej vďačný, že všetko zorganizovala a že stále stojí za mnou a je mi oporou. Momentálne som taký víkendový manžel. Žiaľ, na Slovensku to nie je nič výnimočné, keďže veľa slovenských mužov chodí za prácou mimo svojho bydliska, aby uživili rodinu. Snažím sa aspoň cez víkend venovať rodine a kamarátom, ale žiaľ, nevychádza mi na to toľko času, koľko by som chcel. Keď sa dá, idem si zašportovať. Veľmi ma vie nabiť energiou čas strávený v slovenských horách, kam v lete s manželkou často chodíme na výlety. Keď sa dá, chodíme tiež navštevovať naše sestry, ktoré žijú v zahraničí.

Michal Bubán pri preberaní CIJ award za najlepší projekt roka v Rumunsku.

Takže máte takpovediac „európsku“ rodinu? Dá sa to tak povedať. Moja sestra Katarína žije vo Švajčiarsku, rodičia sú na Slovensku a ja cez týždeň v Rusku alebo v Rakúsku. Manželkina sestra zasa žije dlhodobo v Londýne. Žiaľ, všetci spolu sa vídame počas roka len veľmi málo, väčšinou len na Vianoce alebo na Veľkú noc. Okrem toho máme ale pekný rodinný zvyk – raz za rok spoločne na víkend navštíviť nejaké

Michal Bubán s manželkou a so strýkom na jednej z početných rodinných osláv a stretnutí.

európske mesto. Naposledy to bola Praha.

Nechýba Vám Slovensko? Slovensko mám veľmi rád a je to môj domov. Ja mám to šťastie, že aspoň cez víkendy môžem byť tu, doma na Slovensku. No zdá sa mi, že medzičasom je na Slovensku už každá druhá rodina „európska“. Mnohí, najmä mladí ľudia, odchádzajú zo Slovenska za štúdiom alebo za prácou do zahraničia. Je skvelé, že vďaka

Európskej únii máme možnosť žiť a pracovať v zahraničí, naučiť sa cudzie jazyky a získať nové poznatky a skúsenosti. No zároveň je smutné, že len malá časť z týchto mladých, šikovných ľudí sa vracia naspäť na Slovensko, pretože tu nemajú také uplatnenie a kvalitu života, ako inde v Európe. Myslím si, že je potrebné začať meniť spoločnosť, či skôr spôsob fungovania štátu, aby sa Slovensko konečne vyrovnalo modernej Európe. (mi)


12

naše novinky

PUBLICISTIKA

VLAK LITERATÚRY AJ V ELEKTRONICKEJ PODOBE

Projekt vznikol z iniciatívy literátneho klubu VLAS, ktorý pôsobí pri NOS v Lučenci.

Milovníci literatúry a umeleckej tvorby Novohradského regiónu mali v jeseni minulého roku jedinenčnú možnosť stať sa súčasťou netradičného projektu „Vlak literatúry“. Ako nám prezradila Mária Ambrušová, riaditeľka NOS v Lučenci, tento projekt vznikol z iniciatívy literátneho klubu VLAS, ktorý pôsobí pri NOS v Lučenci. „V poslednom čase členovia zaznamenali výrazné pracovné ,nasadenie‘, v ich prípade v tvorivých konfrontáciách, z ktorých vyšiel aj Vlak literatúry. Tento projekt, ktorý bol od začiatku odsúdený na úspech, zdá sa oslovil mnohých. Nebolo to len také vo-

zenie sa po regióne, ale hlbší zmysel celej netradičnej aktivity – literatúry v pohybe-ukázal nové možnosti prezentácie tvorby.“ Lučenec – Utekáč a späť, to bola trasa osobného vlaku, ktorý odchádzal z Lučenca. Vypravila ho samotná pri-

mátorka mesta Alexandra Pivková. O čo vlastne išlo? O čítačku a workshopy na koľajniciach. O atypické autorské čítanie poézie a prózy počas cestovania vlakom, ale všetko počas riadnej prevádzky a divákmi boli meniaci sa cestujúci, nastupujúci

a vystupujúci. Kto atmosféru v poslednom vozni vlaku nezažil na vlastnej koži, môže ľutovať. Vozeň s kapacitou 53 miest praskal vo švíkoch, možno ani samotní železničiari netušili, že sa sem zmestí takmer 70 ľudí. Motor hučal, no nie až tak, aby ho neprehlušili uchu lahodiace tóny heligónky a spev Vlada Sihelského, ale hlavne úryvky z tvorby 11 autorov, ktorí sa do projektu zapojili. Literárny vlak síce mal svoju konečnú, no výsledkom nebolo parkovanie v depe, ale stretnutie v Café Lehár, ktoré sa konalo o 2 mesiace neskôr. Podujatie otvorila Mária Ambrušová, riaditeľka NOS a jeho súčasťou bolo slávnostné uvedenie zborníka „Vlak literatúry“, zostaveného z tvorby autorov prihlásených do projektu. Krstilo sa netradične – starými lepenkovými cestovnými lístkami a zborník pokrstila lektorka klubu, spisovateľka Hana Košková. V zborníku okrem iných nájdete tvorbu samotnej Hany Koškovej, autorky 14 kníh a držiteľky viacerých ocenení: Cena Sloven-

ských pohľadov, Cena mesta Lučenec, Medaila D. G. Licharda, najvyššie ocenenie Národného osvetového centra v Bratislave. V zbierke sa prezentujú aj ďalší autori z Lučenca: Evka Kmeťová, Martin Dzúr, Ľubo Činčura, Vladislav Král, Daniel Szoó, František Széplaky, všetci členovia literárneho klubu V.L.A.S. Tvorbu profesionálnych, ale aj amatérskych autorov nielen z nášho regiónu si môžete pozrieť aj v elektronickej podobe. Nájdete ju na internetových stránkach NOS. Ak ste však milovníkom klasickej knihy, pravdepodobne ju v knižnej podobe nájdete už len v Novohradskej knižnici. Po tomto netradičnom diele sa totiž len tak „zaprášilo“. Členovia literárneho klubu VLAS však píšu aj ďalej a medzi sebou na tradičných stretnutiach, kde si vymieňajú svoje názory a prednášajú svoje autorské diela, radi privítajú aj ďalších milovníkov literatúry, či už píšúcich, alebo len čítajúcich.

V dnešnej podobe tohto podujatia však už nejde len o prezentáciu výtvarného odboru, ale pokrýva všetky umelecké odbory ZUŠ – literárno-dramatický odbor má svoje Pódium mladých dramtikov, tanečný odbor Pódium mladých tanečníkov

a hudobný odbor Pódium mladých umelcov. 117 výtvarných diel 18. ročníka Palety mladých umelcov si môžu záujemcovia pozrieť do 29. januára v priestoroch SZUŠ v Opatovej.

Text a foto: (ľp)

PALETA MLADÝCH UMELCOV Paleta mladých umelcov je nadregionálna umelecká súťaž, ktorej cieľom je vyhľadávanie mimoriadne talentovaných umelcov vo veku od 5 do 20 rokov a následne ich prezentácia a vzájomná konfrontácia na nesúťažnom bienále. Jej I. ročník sa konal už v roku 1996 pod názvom „Festival ZUŠ“ a vznikol spontánne na jednom metodickom dni v Lučenci z iniciatívy tunajšej ZUŠ. Slávnostná vernisáž 18. ročníka PMU sa konala 16. januára. Za prítomnosti vzácnych hostí, ale aj rodičov žiakov a samotných mladých umelcov, odborná porota v zložení Tibor Gonda, Eva Adamove a Tomáš Kríž ocenila 27 umeleckých diel nádejných budúcich maliarov. Prostredníctvom Palety mladých umelcov sa žiaci dozvedia o nových technikách výtvarnej tvorby a môžu si tiež pozrieť nápady a diela svojich rovesníkov z iných

škôl a iných okresov. Zakladatelia tohto jedinečného podujatia, ktorí pri ňom vytrvali až do dnes a medzi ktorých patrí aj František Mráz či Jela Hojtelová sú na toto spoločné dielo právom hrdí. „Keď pozerám na tých nádherných vyše 100 diel, ktoré tu dnes prezentujeme, som veľmi hrdá, že som stála pri zrode tohto podujatia. Vidím, že sme urobili naozaj kus práce a že sme to naozaj posunuli do úžasného projektu, ktorý, verím, bude udržiavať

svoju tradíciu aj naďalej prostredníctvom našich nástupcov a nasledovateľov.“ Prezradila čerstvá dôchodkyňa, ktorá vychovala nespočetné množstvo talentovaných umelcov. Pri tejto príležitosti si spomenula aj na známe mená, odchovancov Palety mladých umelcov: „Veľmi talentovaný bol Roman Grebáč, ktorý bol tiež kedysi účastníkom PMU, ale aj dnes už učitelia Tomáš Kríž, ktorý zhodou okolností bol tento rok členom odbornej poroty, alebo Izabela Bialová, ktorá bola mojou žiačkou.“ Na záver sa zakladatelia Palety mladých umelcov zhodli v tom, že každý, kto sa dnes venuje výtvarnému umeniu v našom regióne bol nejakým spôsobom spojený s Paletou mladých umelcov.

Text a foto: (ľp)


Ä?Ă­slo 2/2014

OSOBNOSŤ

13

.$5',1Ă&#x2C6;/-Ă&#x2C6;1&+5<=26720 .25(&26/Ă&#x2C6;9,/52.29 FKRGLODNRH[WHUQĂŞĂŁWXGHQW 2GURNXĂŁWXGRYDOQD)LOR]RÂżFNRPLQĂŁWLW~WH6SRORĂžQRVWL-HĂĽLĂŁRYHMY%UQH3RWRP odiĹĄiel do Trnavy, kde pomĂĄhal v redakcii Posla a ĹĄtuGRYDOĂŁWYRUURĂžQ~WHROyJLX Po likvidĂĄcii reholĂ­ a klĂĄĹĄWRURYYURNXEROVSROX VUHKRÄ?QĂŞPLVSROXEUDWPLLQWHUQRYDQĂŞRGDSUtOD v Jasove, potom v PodolĂ­nci DRGVHSWHPEUDY3H]LQNX2GWLDÄ?EROGRQ~WHQĂŞ RGtVĢGRFLYLOQpKRĂĽLYRWD V tom istom roku bol tajne Y\VYlWHQĂŞY5RĂĽÄ&#x2013;DYH]DNÄ&#x2013;D]DDSRXYl]QHQtDLQWHUQRYDQt WDNPHUYĂŁHWNĂŞFKRÂżFLiOQ\FK ELVNXSRYERODXJXVWD WDMQHY\VYlWHQĂŞ]DELVNXSD biskupom Pavlom Hnilicom.

Roky vo väzení

.DUGLQiO-iQ&KU\]RVWRP.RUHF)RWR7$65+HQULFK0LĂŁRYLĂž

KardinĂĄl JĂĄn Chryzostom Korec oslĂĄvil 22. januĂĄra svoje 90. narodeniny. K vĂ˝znamnĂŠmu ĹživotnĂŠmu jubileu mu priĹĄli okrem predstaviteÄžov cirkvi zablahoĹželaĹĽ i najvĂ˝znamnejĹĄĂ­ zĂĄstupcovia politickĂŠho a spoloÄ?enskĂŠho Ĺživota v regiĂłne, ale aj prezident SR Ivan GaĹĄparoviÄ? a premiĂŠr Robert Fico. â&#x20AC;&#x17E;Priniesol som mu list v mene vlĂĄdy Slovenskej republiky. 1HFKVLPRMHVORYiNDĂĽGĂŞY\kladĂĄ ako chce, otec kardinĂĄl MHVORYHQVNiOHJHQGD9HÄ?PL citlivo vnĂ­ma dianie v naĹĄej VSRORĂžQRVWLPiYHÄ?PLY\VRNRQDVWDYHQĂŞFLWSUHVSUDYRGOLYRVĢMHWRĂžORYHNNWRUĂŞ YLHYHÄ?PLVSUiYQHSRPHQRYDĢYHFLÂłNRQĂŁWDWRYDOSUHmiĂŠr Fico. â&#x20AC;&#x17E;Je to ojedinelĂŠ MXELOHXPNHÄ&#x2021;ĂžORYHNNWRUĂŞ SUHĂŁLHOWRÄ?NĂŞPXWUSHQtPMH DNWtYQ\ĂžRVDWĂŞNDMHKRP\VOHQLDUR]KÄ?DGX9ĂŁHWFLPX

prajeme, aby ho PĂĄn eĹĄte udrĂĽDOYSULPHUDQRP]GUDYtDE\ bol pre nĂĄs morĂĄlnou autoriWRXÂł]DĂĽHODOMXELODQWRYLQLWriansky biskup Viliam JudĂĄk.

KardinĂĄl je slovenskĂĄ legenda, NWRUiYHÄ?PL citlivo vnĂ­ma dianie v naĹĄej VSRORĂžQRVWL ObdivuhodnĂĄ osobnosĹĽ 3RGÄ?D-XGiNDMHQDRVREQRVti kardinĂĄla Korca obdivuKRGQpĂĽHDNRPODGĂŞMH]XLWDĂ&#x201E;SRFKRSLOXUĂžLWpKRGQRW\ NWRUĂŞP]RVWDOYHUQĂŞYNDĂĽGHM VLWXiFLL³ýLXĂĽWRERODOLNYLdĂĄcia klĂĄĹĄtorov v komunisticNRPĂ˝HVNRVORYHQVNX$NFLD K, znĂĄma ako barbarskĂĄ noc, DOHERNHÄ&#x2021;XĂĽDNRWDMQHY\VYl-

WHQĂŞELVNXSSUDFRYDODNRURbotnĂ­k (biskup v montĂŠrkach, DNRKRQD]ĂŞYDOD]DKUDQLĂžQi WODĂž ĂžLNHÄ&#x2021;ERORGV~GHQĂŞ QDURNRYYl]HQLD]NWRUĂŞFKYRYl]HQtVWUiYLORVHP Ă&#x201E;9ĂĽG\EROĂžORYHNRPNWRUĂŞ VDNXNUHVĢDQVNĂŞPKRGQRWiPKOiVLONWRUĂŞPLĂĽLODNWRUp VDXVLORYDOYORĂĽLĢGRVYRMLFK takmer 80 knĂ­h. Je svedkom SUDYG\GRNi]DOĂĽHDQLYRQNDMĂŁLDQHVORERGDQHGRNiĂĽH REUDĢĂžORYHNDRMHKRYQ~WRUQ~VORERGXÂł]KRGQRWLOĂĽLYRW kardinĂĄla Korca JudĂĄk.

%LVNXSVN~VOXĂĽEXYĂŁDNQHPRKROY\NRQiYDĢYHUHMQH 3RFHOĂŞĂžDVSUDFRYDODNRURERWQtN3UHQiERĂĽHQVN~ĂžLQQRVĢPHG]LĂŁWXGHQWDPLERO  PDUFD  ]DLVWHQĂŞ D  PiMD RGV~GHQĂŞ DNR YODVWL]UDGFDQDURNRYYl]HQLD = Yl]HQLD VD YUiWLO 24. februĂĄra 1968 s podlomeQĂŞP]GUDYtP1DSULHNWRPX VDRSlĢ]DSRMLOGRREQRY\ QiERĂĽHQVNpKRĂĽLYRWD'Ä&#x2013;D M~ODKRSULMDOQDRVRELWQHMDXGLHQFLLSiSHĂĽ3DYRO 9,NWRUĂŞRGRY]GDOELVNXSRYL

Korcovi svoje biskupskÊ insígnie. Po nåvrate do vlasti YãDNQHGRVWDOV~KODV]RVWUDny ťtåtu k pastoråcii, preto poNUDÞRYDOYSUiFLDNRURERWQtN QDSRVOHG\DNRRSUDYiUYêĢDKRYY3HWUüDONH

NajstarĹĄĂ­ biskup =PHQDVSRORĂžHQVNpKRV\VtĂŠmu po roku 1989 zasiahOD DM GR MHKR ĂĽLYRWD 'Ä&#x2013;D 7. januĂĄra 1990 sa stal rekWRURP.Ä&#x2013;D]VNpKRVHPLQiUD

Svojim hodnotĂĄm ]RVWDOYHUQĂŞ YNDĂĽGHMVLWXiFLL sv. Cyrila a Metoda v BratiVODYH1DYĂŞVORYQ~ĂĽLDGRVĢ 6YlWpKR2WFD-iQD3DYOD,, bol 6. februĂĄra 1990 menovaQĂŞ]DQLWULDQVNHKRGLHFp]QHKR biskupa. DiecĂŠzu spravoval GRM~OD9V~ĂžDVQRVWLĂĽLMHDNRHPHULWQĂŞELVNXS Y1LWUH'Ä&#x2013;DM~QD KRYNRQ]LVWyULXXVWDQRYLO SiSHĂĽ-iQ3DYRO,,]DNDUGLQiOD.DUGLQiO.RUHFMHYV~ĂžDVQRVWL VSRPHG]L WDNPHU ELVNXSRYQDFHORPVYHWH VOXĂĽREQHQDMVWDUĂŁtPKRFLXĂĽ HPHULWQĂŞPELVNXSRP 7$65

Tajne vysvätený za biskupa

KardinĂĄl JĂĄn Chryzostom Korec sa narodil 22. januĂĄra 1924 v BoĹĄanoch v okreVH7RSRÄ?ĂžDQ\=iNODGQ~ĂŁNROX vychodil v rodnej obci, meĹĄWLDQNXYQHÄ&#x2021;DOHNĂŞFK&K\QRUDQRFK'Ä&#x2013;DVHSWHPEUD YVW~SLOY5XĂĽRPEHUNX do rehole jezuitov. V roku 1944 maturoval na GymnĂĄziu Y.OiĂŁWRUHSRG=QLHYRPNDP

.DUGLQiO.RUHFQDRVODYiFKNUHVĢDQVNĂŞFKYHÄ?NRQRĂžQĂŞFKVYLDWNRYY1LWUH )RWR7$65'DQLHO9HVHOVNĂŞ


naše novinky

KRÍŽOVKA KRÍŽOVKÁRSKY ČASOPIS

Náš operný spevák

Rybie vajíčko

Bod, po anglicky

Vlialo sa

Spojka

Plytká nádoba

Domácke meno Petra

PRE POUČENIE A ZÁBAVU

Démonicky zvodná žena

Pipette (skr.)

Horí bez plameňa

Akým spôsobom

Nie je

3 Autonómna oblasť

Ženy

- A že vraj sa doktorom nedávajú úplatky...

Pracie prostriedk Obuvnícky Liehovina klinček z ryže Vánok (básn.)

V džude Dámsky porážka klobúk na plný bez okraja bod

Horúčava

4

Starogermáni

Zahučí, zaduní Opojil alkoholom

Vážnejšie poranenie, trauma

Slovko úcty v Ázii

Himaláj. medvedík

Označenie vozidiel diaľkovej dopravy

FEBRUÁROVÉ PRANOSTIKY

Zvieracia papuľa

Abvolt

- Aké úplatky?...

2

.UtåRYNXGRGDODUHGDNFLDþDVRSLVX5(/$;

14

Ruská rieka

Bil, šibal (expr.)

Arbiter (hist.) Unavím

Opätok, po česky Ťažký, namáhavý návrat

Liehový nápoj

Poodmetaj Tamtí

Druh a radca Mohameda

Etán, po česky

Zenový budhizmus Post scriptum

Kujný nerast

Jazdenie

Zakrývali

Divý osol

Zmluva Budova

Odošlem

1

Cestovný doklad Nezvalil na zem

Sníva

Papagáj

Arabské mužské meno

Alebo (poet.) Ľudové zhromaždenie v st. Grécku Bľačalo (nár.)

Kypri pluhom!

Dom. meno Kornélie

Ťahanie

Lovkyňa ustríc

Borovica, sosna Severský kopytník

Výbežok, predhorie

Obchodný dom

Ruský súhlas

Pridáva

!

499 v Ríme

Biblický vrch

Mesto na Lapať, Považí po česky

Nápoveď: AGORA, ANABÁZA, ANAS, KAP, OBERMAN, POINT, TEKS.

Arab News Agency

 Na Hromnice chumelice, nebýva už zimy více.  Keď sa vtáčik na Hromnice z koľaje napije, tak v marci zmrzne.  Ak je na Hromnice mráz, bude ich ešte päťdesiat ráz.  Svätá Veronika ľady seká u rybníka.  Svätá Agáta na sneh býva bohatá.  Na svatého Valentína zamrzne i kolo mlyna.  Na Mateja mráz, potom štyridsať ráz.  Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.  Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.  Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.  Aké fašiangy, taká Veľká noc.  Čo veľký zameškal (január), to malý (február) doháňa.

,OXVWUDþQpIRWR7$650LFKDO6YtWRN


Ä?Ă­slo 2/2014

Ĺ PORT

ZO SLOVENSKĂ&#x2030;HO TĂ BORA PRED OLYMPIĂ DOU

15

VIĹ Ĺ&#x2021;OVSKĂ? SA VRĂ TIL NA Ä˝AD SlovenskĂ˝ hokejista Ä˝ubomĂ­r ViĹĄĹ&#x2C6;ovskĂ˝ sa eĹĄte stĂĄle nevzdĂĄva ĹĄance ĹĄtartovaĹĽ na blĂ­Ĺžiacom sa olympijskom turnaji, aj keÄ? jeho zĂĄmorskĂ˝ zamestnĂĄvateÄž New York Islanders je opaÄ?nĂŠho nĂĄzoru.

7ULGVDĢVHGHPURĂžQĂŞRIHQ]tYny bek utrpel v oktĂłbri otras mozgu po zĂĄkroku Rileyho 1DVKD]&DUROLQ\DRGYWHdy do hry nezasiahol. V ne1DMYlÞãLXSR]RUQRVĢEXGHY6RĂžLX6ORYiNRYSUDYGHSRGREQHY]EXG]RYDĢRSlĢKRNHMRYĂŞWXUQDM)RWR7$65 GHÄ?XVDSRSUYĂŞUD]]DSRjil do trĂŠningovĂŠho procesu VR VSROXKUiĂžPL Ă&#x201E;7RWR MH SUYĂŞNUiWYĂĽLYRWHĂžRXĂĽWUL PHVLDFHQLĂžQHUREtP-HWR SUHPÄ&#x2013;DĢDĂĽNp6QDĂĽtPVD P\VOLHĢQDQiYUDWQDWRDE\ VRPEROÂżWDSRWRPEXGHP UR]PĂŞĂŁÄ?DĢDMRRO\PSLiGHÂł XYLHGROGOKRURĂžQĂŞVORYHQPrĂ­prava a úÄ?asĹĽ ĹĄportovcov na ZimnĂ˝ch olympijskĂ˝ch SlovenskĂ˝ olympijskĂ˝ a para- skĂ˝ reprezentant pre zĂĄmorhrĂĄch (ZOH) v SoÄ?i sĂş finanÄ?ne zabezpeÄ?enĂŠ. K 10. januĂĄru lympijskĂ˝ vĂ˝bor majĂş na svo- skĂŠ mĂŠdiĂĄ. tohto roka mali SlovenskĂ˝ olympijskĂ˝ vĂ˝bor (SOV), je Ăşlohy, predovĹĄetkĂ˝m na za- 9LĂŁÄ&#x2013;RYVNĂŞVDVtFHREMDYLO EH]SHĂžHQLH~ĂžDVWLVORYHQVNHM v nominĂĄcii trĂŠnera slovenSlovenskĂ˝ paralympijskĂ˝ vĂ˝bor (SPV) a ťportovĂŠ zväzy UHSUH]HQWDĂžQHMYĂŞSUDY\QD]LP- skej reprezentĂĄcie VladimĂ­zimnĂ˝ch ĹĄportov na svojich ĂşÄ?toch potrebnĂŠ peniaze od ministerstva ĹĄkolstva, vedy, vĂ˝skumu a ťportu (MĹ VVĹ ). nej olympiĂĄde a paralympiĂĄde, UD9ĤMWHNDĂ&#x201E;RVWURYDQLDÂłDOH SRGÄ?DPLQLVWUDVFKYiOHQĂŞFKSUL- MHKRĂŁWDUWQHFKF~SRYROLĢ Informoval o tom hovorca ministra ĹĄkolstva Michal Ă&#x201E;9LHPHĂĽHÄ?XERE\UiGUHSUHEOLĂĽQHPLOLyQDHXU KaliĹ&#x2C6;ĂĄk. =LPQpRO\PSLMVNpKU\ =2+  zentoval svoju krajinu a zĂşâ&#x20AC;&#x17E;VybranĂ­ slovenskĂ­ reprezen- tantov schvĂĄlenĂĄ v celkovej VDXVNXWRĂžQLDY6RĂžLRGÂą ĂžDVWQLOVDQDRO\PSLiGHDOH WDQWLDNRDM629D639XĂĽ výťke viac ako 3,2 miliĂłna IHEUXiUD=LPQpSDUDO\P- MDDQLOHNiULQLHVPHVWRWRĂĽdostali viac ako 80 percent HXUÂłSRYHGDO'XĂŁDQĂ˝DSOR- SLMVNpKU\ =3+ ĂŁWDUWXM~PDU- QHQtVWĂŞPĂĽHE\KUDOÂłSRzo schvĂĄlenej dotĂĄcie na tento YLĂž 6PHU6' PLQLVWHUĂŁNRO- FDDSRWUYDM~GRPDUFD vedal Snow. rok. TĂĄ bola v prĂ­pade podpory stva, ktorĂ˝ mĂĄ na starosti aj Majster sveta z GĂśteborprĂ­pravy vybranĂ˝ch reprezen- REODVĢĂŁSRUWX TASR JX  SDWULO DĂĽ GR ]UD-

Ă&#x2019;Ă˝$6ÄĄ-(),1$1Ă˝1( =$%(=3(Ă˝(1Ă&#x2C6;

Ä?XERPtU9LĂŁÄ&#x2013;RYVNĂŞ)RWR7$65

QHQLDPHG]LQDMY\ĢDĂĽRYDQHMĂŁtFKREUDQFRY,VODQGHUV v prebiehajĂşcej sezĂłne stihol RGRKUDĢY1+/RVHP]iSDsov, v ktorĂ˝ch dal gĂłl a pridal dve asistencie. â&#x20AC;&#x17E;V mojej krajine znamenĂĄ olympiĂĄda YHÄ?D9SUYRPUDGHYĂŁDNPXVtPE\ĢÂżW1HFKFHPWDPtVĢ DPRMRXKURXWtPXXĂŁNRGLĢÂł dodal. Po dlhej prestĂĄvke sa vrĂĄtil do ]RVWDY\1<,VODQGHUVĂžRMH pozitĂ­vna sprĂĄva pre slovenVNĂŞFKIDQ~ĂŁLNRY,VODQGHUV SUHKUDOLV%RVWRQRP9LĂŁÄ&#x2013;RYVNĂŞVWUiYLOQDÄ?DGHPLQ~W7UpQHU-RKQ&DSXDQRGDO VN~VHQpPX6ORYiNRYLKQHÄ&#x2021; SRQiYUDWHYHÄ?N~G{YHUX

PRIHLĂ S SA A POMĂ&#x201D;Ĺ˝ NĂ M S KAMPAĹ&#x2021;OU HÄ˝ADĂ ME Ä˝UDĂ? DO VOLEBNĂ?CH KOMISIĂ? K VOÄ˝BĂ M NA EUROPOSLANCA, KTORĂ&#x2030; SA USKUTOÄ&#x152;NIA 24. MĂ JA 2014, KDE PREDSTAVĂ?ME 13 KANDIDĂ TOV.

DELEGĂ T VO VOLEBNEJ KOMISII InformĂĄcie, ktorĂŠ od vĂĄs potrebujeme:

meno a priezvisko

V prípade zåujmu zastupovaż stranu TIP vo volebných komisiåch, kontaktujte nås:

adresa

www.strana-tip.sk/okrskar

dĂĄtum narodenia telefĂłn

NTT 1868/14

e-mail

DelegĂĄtom vo volebnej komisii sa stanete zloĹženĂ­m sÄžubu tomu, kto zvolĂĄ zasadnutie volebnej komisie. Do volebnej komisie sa mĂ´Ĺžete hlĂĄsiĹĽ do 23. 2. 2014.

tel.: 0908 057 597

MY 7$65


16

naše novinky

ŠPORT

MAJSTROM OBLASTI V STOLNOM TENISE JE INGO PÉTER Finále Oblastných majstrovstiev mužov v stolnom tenie sa nakoniec hralo pod taktovkou domácich. Hlavne pre nízku účasť hráčov z okolitých klubov. Stolnotenisový klub Lučenec – Kalinovo hostil počas tretieho januárového víkendu Oblastné majstrovstvá mužov. Do súťaže sa prihlásilo rekordne málo hráčov. Jeden z hlavných organizátorov a tréner domácich, Jaroslav Adámek, je z nízkej účasti sklamaný. „Prvoligoví hráči z Revúcej a Rimavskej Soboty sa na turnaji nezúčastnili. Jednoducho turnaj ignorovali. Ak by prišli, zápasy by boli určite kvalitnejšie,“ uviedol po skončení. Na majstrovstvá sa nakoniec registrovalo len dvadsaťosem hráčov z Lu-

čenca a Fiľakova. Po minulé roky to bolo aj trikrát viac. Za takejto situácie domáci extraligoví hráči nemali väčšiu konkurenciu. Napriek tomu sa v telocvični ZŠ Vajanského hral kvalitný stolný tenis. Už semifinále si zahrali výlučne hráči STK Lučenec – Kalinovo. Víťazom turnaja a majstrom oblasti sa stal s prehľadom líder lučenských extraligistov Ingemar Péter. Ako druhý skončil Milan Barkáč a tretie miesto obsadil hlavný tréner Jaroslav Adámek. „Každé moje víťazstvo si cením, inak to nie je ani tentoraz. Zvíťaziť bolo ťažké, pretože moji dnešní súperi poznajú moju stratégiu hry. Hádam najťažší zápas som odohral so svojím bratom Niklasom, ktorý mi ako jediný zobral set,“ povedal po skončení turnaja víťaz. V celoslovenskom rebríčku je Ingemar Péter zatiaľ na dvad-

Finále sa hralo v réžii domácich. Zľava: M. Barkáč, I. Péter, J. Adámek

siatom ôsmom mieste. Začiatkom februára ho čaká dôležitý reprezentačný turnaj juniorov

a kadetov v Česku. V konkurencii vyše dvesto stolnotenistov bude jedným zo štyroch hrá-

čov, ktorí budú hájiť naše farby. Text a foto: (mha)

JEDNÝM Z NAJLEPŠÍCH BOL MIROSLAV BODNÁR Tretie kolo Skokanskej latky mesta Lučenec v skoku do výšky prebehlo v priestoroch telocvične Strednej stavebnej školy Oskara Winklera. Najväčšie atletické esá však chýbali.

Ocenení juniori. Zľava: Á. Juhos, T. Zeman, H. Korman

Prvé kolo Skokanskej latky sa odohralo ešte v decembri v Bratislave. Na druhom, januárovom kole v Bardejove, v konkurencii pretekárov z Čiech a Poľska nechýbali ani skokani z Lučenca. Tohtoročná Skokanská latka mesta Lučenec prebehla s pomerne nízkou účasťou. Časť slovenskej skokanskej špičky totiž odišla na preteky do Ľvova. Michal Kabelka a Matúš Bubeník zas súťažili v Brne. „Dnes

bol jedným z najlepších atlétov Miroslav Bodnár. Podal jeden z najlepších výkonov. Žiaľ, výšku 201 cm vynechal a skončil na 197 centimetroch. Miro prišiel po lyžiarskom kurze, takže jeho výkon mohol byť lepší,“ myslí si Daniel Pauko, tréner MAC Redox Lučenec. Trénera tiež veľmi potešili osobné rekordy domácich pretekárov. Martin Sýkora si vylepšil osobný rekord na 192 centimetrov a zároveň atakoval rekord podujatia medzi dorastencami, ktorý držia Tomáš Veselka a Ľuboš Zeman. Niektorí pretekári už postúpili do finále Latky piatich miest, ktoré sa má uskutočniť v Banskej Bystrici. Na postup do finále postačuje zúčastniť sa na dvoch

kolách s dobrými výsledkami. Medzi dorastencami zvíťazil Martin Sýkora (MAC Redox) s výkonom 192 cm. Juniorom dominoval zasa Tomáš Zeman z ŠK Vital, keď zdolal 201 cm. S výkonom 199 cm získal prvé miesto medzi mužmi Miroslav Bodnár (Slávia UK BB). „Veľmi ma mrzí, že aj táto súťaž už nie je zaradená medzi bodované súťaže, takže aj počet štartujúcich pretekárov sa znižuje. Dnes sa preto zúčastnili iba atléti z Nitry, Košíc, Banskej Bystrice a Lučenca,“ vysvetľuje hlavný rozhodca. Ako ďalej uviedol, aj finále v Banskej Bystrici je otázne pre nedostatok financií. Text a foto: (mha)

Spravodajský dvojtýždenník distribuovaný zdarma do domácností a firiem v meste  Vydavateľ: 14 news, s. r. o.  Sídlo spoločnosti: Konventná 9, 811 03 Bratislava – Staré mesto, Slovenská republika  IČO: 46 903 411  Inzercia: obchod@14news.eu  Registračné číslo MK SR: EV 4462/11

Naše Novinky Lučenec, náklad 14 700 ks Copyright: 14 news, spol., s. r. o. Všetky práva, vrátane autorských, sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Rozmnožovanie častí alebo celku textov, fotografií, grafov akýmkoľvek spôsobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa, je zakázané. Vydavateľ nie je zodpovedný za obsah a pravdivosť uverejnených inzerátov a za prípadne spôsobené škody.

info@14news.eu


Nlc 02 2014 web  
Advertisement
Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you