Page 1

6 500 ks

Dvojtýždenník do domácností a firiem

Lúštite krížovku

n a š e

str. 13

Ročník: I. číslo 1/2014 Dátum vydania: 23. 1. 2014

Kežmarok

Rekonštrukcia reduty

Parlament mesta Vyznanie Kežmarok Kornajovej

Fabíny precestoval svet

str. 2 Budova reduty v Kežmarku sa nachádza v centre mesta, na Hlavnom námestí neďaleko mestského úradu.

str. 2 Títo mladí spoločne plánujú rôzne akcie, ktorými sa snažia urobiť druhým ľuďom krajší deň, ale zároveň bojovať o krajší Kežmarok.

str. 15 Známy slovenský športový masér a dobrodruh, ktorého celoživotným osudom je spoznávanie sveta a kultúr spojené so športom.

str. 5 Vo štvrtok sa v priestoroch Výstavnej siene mesta Kežmarok uskutočnila vernisáž Gabriely Kornajovej.

MODERNÉ NOVINY PRE MODERNÉ MESTO

Foto: Norbert Milan

Milí čitatelia! Informácie vládnu svetom, aj tým slovenským. Televízia, rozhlas, noviny, internet – médiá všetkých druhov chrlia jednu správu za druhou. Nie je jednoduché sa v nich orientovať, vybrať si tie skutočne hodnotné. Správy v médiách majú krátky život. Sú ich tisíce, nemôžeme všetky počuť, vidieť, prečítať. Preto sa z nich musíme naučiť vyberať tie,

ktoré nás obohatia, potešia. Žiaľ, často nám médiá podsúvajú informácie bez hodnoty, nedozvieme sa nič o tom, čo sa deje v našom meste, v našom vlastnom regióne. Rozhodli sme sa preto aj vo Vašom okrese ponúknuť alternatívu ku všetkým spomínaným nosičom správ. Do rúk s Vám dostávajú Naše Novinky Kežmarok, prvé číslo dvojtýždenníka, ktorý je určený obyvateľom mesta. Práve v januári k devätnás-

tim členom našej rodiny regionálnych periodík pribudlo ďalších devätnásť! A medzi nimi je aj Vaše okresné mesto. Každý druhý týždeň budeme prinášať správy z diania vo Vašom okolí, z kultúrnych udalostí i zo športu, predstavíme čitateľom významné osobnosti mesta a regiónu, podnikateľské aktivity. Spektrum správ a zaujímavostí prinesie rady, nápady či užitočné informácie týkajúce

sa všetkých občanov. Samozrejme, nebude chýbať niečo na pobavenie, krížovka či súťaž. Naše Novinky budú predovšetkým Vašimi novinkami, pretože Vy ste tí, pre ktorých noviny tvoríme, Vy ste tí, o kom noviny budú. Naše Novinky Kežmarok do Vašich schránok bezplatne doručí Slovenská pošta. Príjemné čítanie želá redakcia


2

naše novinky

SPRAVODAJSTVO

REKONŠTRUKCIA KEŽMARSKEJ REDUTY V CENTRE MESTA Budova reduty v Kežmarku sa nachádza v centre mesta, na Hlavnom námestí neďaleko mestského úradu. Pre mesto a jeho obyvateľov sa stala vzácnou dominantnou kultúrnou pamiatkou. Okrem urbanistických hodnôt si napriek viacerým novodobým úpravám doposiaľ zachovala podstatnú časť pôvodného dispozičného riešenia. V objekte sú doteraz pôvodné vertikálne konštrukcie, klenby a tvaroslovné prvky. Budova je zaujímavá aj svojim vonkajším architektonickým výrazom s pôsobivou hlavnou fasádou. V minulosti na jej mieste stála strážna veža, ktorú v 17. storočí prestavala rodina Thököly na takzvaný panský dom. V rokoch 1705 až 1707 bola v budove tlačiareň Mateja Glasera – Vitraria, ktorý vydával knihy slovenské, nemecké, maďarské a latinské. V roku 1818 sa budova prestavala v klasicistickom slohu na redutu. Na jej fasáde je latinský nápis, ktorý hlása, že tento dom slúži pre stráže, hostí a zábavy. Pri prestavbe bola reduta spojená s meštian-

skym domom na Hlavnom námestí č. 3, na ktorom je renesančný portál s iniciálami S. W. Dlhá história budovy sa však prejavila aj na jej exteriéri. V súčasnosti je budova v zlom stavebno-technickom stave a je potrebná jej rekon-

štrukcia. Objekt je však veľmi rozsiahly, a preto je mesto nútené riešiť rekonštrukciu po jednotlivých častiach. Tento rok pripravuje mesto prestavbu funkčne využívaného podkrovia v severozápadnej časti budovy, úpravu

centrálnej strechy, prestavbu druhého nadzemného podlažia juhovýchodnej časti na koncertnú sálu a dostavbu nového vstupu do kina a samotnej koncertnej sály. Finančné prostriedky na prestavbu Reduty budú

realizované z dotácie na vypracovanie projektovej dokumentácie v rámci dotačného systému ministerstva kultúry v programe „Obnove si svoj dom“ a z vlastného rozpočtu.

v iných mestách. Čo sa však týka akcií, Kežmarčania sa môžu tešiť napríklad na Športový deň mesta Kežmarok,

ktorého dátum konania sa verejnosť dozvie už čoskoro.

Text a foto: (dk)

MLÁDEŽNÍCKY PARLAMENT MESTA KEŽMAROK Mládežnícky parlament mesta Kežmarok (ďalej len MPK) vznikol v apríli 2013. Tvorí ho približne tridsať ľudí z kežmarských stredných škôl, ktorí spolupracujú s miestnou televíziou. Tento parlament je neformálnou mládežníckou skupinou, ktorá prijíma akúkoľvek iniciatívu a je otvorená pre všetkých mladých ľudí s dobrými nápadmi, ktorí majú chuť niečo robiť a lámať tak predsudky o „lenivej mládeži“. Títo mladí spoločne plánujú rôzne akcie, ktorými sa snažia urobiť druhým ľuďom krajší deň, ale zároveň bojovať o krajší Kežmarok. Ich prvá akcia s názvom „Pantomíma“ bola zameraná na propagáciu a upozornenie na vznik MPK. Pri tejto príležitosti sa niekoľkí členovia parlamentu, oblečení do bielych tričiek, postavili na námestie pred radnicu, kde už viselo logo MPK, a vytvárali spoločne rôzne variácie sôch.

Ďalšia akcia, kde participovali, bola Kapela fest – festival regionálnych hudobných skupín, ktorý sa konal 6. septembra na Kežmarskom námestí. No a ako to už býva, 26. júna 2013 sa konal Hug day. Účasť na tejto akcii bola hojná a žiaden Kežmarčan nebol na objatia skúpy. Čo je

však dôležitejšie, touto akciou MPK zároveň tričkami propagoval Kampaň Bez Nenávisti na Internete.

Čo plánujú ďalej?

Mládežnícky parlament mesta Kežmarok ďalej plánuje nadviazať spoluprácu s mládežníckymi parlamentmi

Text a foto: (to)


číslo 1/2014

SPRAVODAJSTVO

3

HORSKÍ ZÁCHRANÁRI ZASAHOVALI MENEJ AKO PRED ROKOM

Ilustračné foto: TASR/Milan Kapusta

Počas sviatkov na prelome rokov 2013 a 2014 mali príslušníci Horskej záchrannej služby výrazne menej zásahov, ako v to isté obdobie pred rokom. „Podpísali sa pod to hlavne snehové podmienky, ktoré boli v horách. Väčšina úrazov bola na lyžiarskych tratiach, kde sme zasahovali spolu 188× a 25× sme pomáhali v horskom teréne,“

uviedol šéf HZS Jozef Janiga. Aj napriek tomu, že zásahov bolo podstatne menej, stále je to podľa neho dosť veľké číslo vzhľadom na podmienky, ktoré na horách boli v tomto období. „Mohli sme predpokladať, že úrazov nebude skoro vôbec, keďže boli otvorené len niektoré časti lyžiarskych tratí,“ konštatoval Janiga s tým, že na lyžiarskych tratiach prevládali úrazy dolných a horných kon-

čatín, našli sa však aj vážne úrazy hlavy a krčnej chrbtice v dôsledku pádu. Vo vysokohorskom teréne dominovali hlavne zablúdenia a uviaznutia turistov v skalných terénoch, čiže zásahy bez zranení. Väčšinou to však boli náročné nočné akcie. Ľudí však toto teplé a suché počasie na horách zatiaľ neláka chodiť do vyššie položených terénov, kde momentálne platí sezónna uzávera. „Všeobecne počet návštevníkov v tomto období vo vysokohorskom teréne je relatívne nízky. Teší ma, že horolezci napriek týmto podmienkam chodia do hôr a dokážu ich zdolávať aj v takomto počasí. Nedá sa však povedať, že by nárast bol vyšší ako v minulých rokoch. Skôr prevláda turistika v nižších partiách alebo výstupy na vysokohorské chaty,“ uzavrel Janiga. TASR

STAROSTA OBCE KRÍŽOVÁ VES AKO POSLANEC VÚC Deviateho novembra 2013 sa konali voľby do orgánov samosprávnych krajov. O hlasy v okrese Kežmarok sa uchádzalo spolu 35 kandidátov, z ktorých si obyvatelia zvoli 5 poslancov. Na treťom mieste s počtom hlasov 1 970 sa umiestnil starosta obce Krížová Ves, pán Jozef Grivalský, ktorý v komunálnej politike pôsobí 24 rokov a starostom obce je už sedem rokov. Volebná účasť sa v obci vyšplhala na 48 %. Ani dnes starosta obce neskrýva prekvapenie a nadšenie zo svojho úspechu. Pri otázke, aký prínos pre obec vidí v tom, že sa stal poslancom VÚC od-

povedal, že v tomto prípade sa nechce pozerať len na prínosnú stránku samotnej obce, ale celého regiónu. Je si totiž vedomý, že zásluhu na jeho úspechu vo voľbách majú nielen občania Krížovej Vsi, ale aj občania z okolitých miest

i obcí v celom okrese Kežmarok. Samotní občania Krížovej Vsi sú spokojní s výsledkami volieb a veria, že výhra ich starostu bude prínosom tak pre obec, ako aj pre nich. Text a foto: (dk)

Ilustračné foto: TASR/Martin Baumann

ZLODEJ UKRADOL Z DOMU ŠPERKY Na Toporcerovej ulici v Kežmarku došlo v stredu (15. 1. ) ku krádeži šperkov v jednom z rodinných domov. Krajská policajná hovorkyňa z Prešova Jana Migaľová informovala, že ku krádeži došlo v dopoludňajších hodinách. „Páchateľ po vylomení zámku na dverách z domu odcudzil šperkovnicu v ktorej boli prstene, retiazky, náušnice aj prívesky zo žltého kovu,“ upresnila Migaľová. Majiteľovi vznikla škoda krádežou vo výške 3 500 €. Poverený príslušník

Obvodného oddelenia Policajného zboru v Kežmarku začal podľa hovorkyne trestné stíhanie pre prečin krádeže v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody. TASR

VYBUDOVANIE VIACÚČELOVÉHO IHRISKA Budovanie multifunkčných ihrísk sa na Slovensku pomaly stáva realitou. V rámci projektu výstavby siete viacúčelových športových ihrísk, ktorý pripravila kancelária splnomocnenca vlády SR pre mládež a šport, boli viacúčelové ihriská vystavené vo viacerých obciach. Obec Krížová Ves sa už v minulosti zapájala do projektov budovania multifunkčných ihrísk, nikdy sa im nepodarilo uspieť. Dnes je však opak pravdou. Ihrisko s rozlohou 800 metrov štvorcových sa nachádza v blízkosti základnej školy a slúži nielen pre žiakov, ale aj pre všetkých občanom Krížovej Vsi. Finančné prostriedky, ktoré boli použité na vybudovanie ihriska, obec čerpala najmä z vlastných zdrojov, no pomohol im aj projekt z ministerstva vnútra „Zober loptu a nie drogy“, odkiaľ získali 3-tisíc eur a podpora z VÚC, ktorý na vybudovanie ihriska v obci prispeli

sumou 2-tisíc eur. Na samotnej práci od kopania základov až po montovanie železných konštrukcií sa podieľali najmä Rómovia pracujúci v obci na aktivačných prácach. Do finálneho záveru už ihrisko dotiahla fi rma, ktorej úlohou bolo položenie športového povrchu. Ihrisko slúži na viacero druhov športu ako je futbal, tenis, basketbal, volejbal a pod. Myšlienka vybudovania multifunkčného ihriska vznikla najmä na základe nevyhovujúcich podmienok pre školské i mimoškolské športové aktivity, pre rozvoj mládeže v obci. (dk)


naše novinky

SPRAVODAJSTVO

V ULICIACH SME SA OPÝTALI, ČI OBČANOM VYHOVUJE ZIMA BEZ SNEHU.

ANKETA

4

Bohunka (35): Vyhovuje v tom, že nie je až taká zima. Ale na druhej strane, ten sneh chýba. A hlavne mojej dcérke, lebo ona sa tešila, že sa bude sánkovať, lyžovať, že budeme stavať snehuliaka. Takže v tomto nám sneh chýba určite.

Gabriela (48) a Vladimír (50): Ilustračné foto: TASR/Oliver Ondráš

Nemáme radi zimu bez snehu, pretože chodievame na prechádzky do Tatier a manžel športuje. Je lyžiar, aj na vleky chodí. Čiže my len čakáme, kedy už ten sneh napadne. A suchá zima, no je to pekné, keď slniečko trošku vyjde, ale ináč je to totálna depresia.

TEPLÉ POČASIE PREBÚDZA MEDVEDE

František (40): Myslím si, že z ekonomických dôvodov je to výhodnejšie, úspornejšie, ale zase z estetických sa mi nepáči taká zima bez snehu. Sme zvyknutí na pravý opak, veď sme podtatranský kraj, kde by mal byť sneh stále. Ináč si to ani neviem predstaviť.

Michaela (21): Na zimu bez snehu nemám nejakú zlú dušu. Aj mi to vyhovuje, pretože sa nemusím báť, že spadnem na chodníku. Ale zase taká zima je o ničom, a myslím si, že je to aj škodné pre prírodu, pretože nebude mať dostatok vlahy na jar a v lete. Čiže myslím, že lepšia by bola zima so snehom.

František (72) s vnúčikom Samkom: Je lepšie, keď je sneh. Suchá zima nie je veľmi dobrá. Aspoň vnúčatá aby sa trošku pokorčuľovali. Sánkovať sa nedá, tak väčšinou teraz korčuľujeme. (ľg)

Takmer jarné počasie, ktoré trvalo vo Vysokých Tatrách niekoľko týždňov, spôsobilo, že sa medvede začali preberať zo zimného spánku. Lesníci už zaregistrovali pohyb niekoľkých jedincov aj v blízkosti turistických chodníkov. Zoológ Štátnych lesov Tatranského národného parku Jozef Hybler uviedol, že medvede sa objavili v oblasti Hrebienka, Smokovcov, Kežmarských žľabov či Podbanského. „Počasie má veľmi veľký vplyv na zimný spánok medveďov, pretože oteplenie spôsobuje, že im zateká do brlohov a majú potrebu vyjsť sa prevetrať a pohybujú sa v tých miestach, kde by sme ich možno v tomto období nečakali. Aj pre turistov je to také trošku upozornenie, aby pri prechádzkach dávali pozor, pretože v lese môžu stretnúť medveďa,“ upozornil Hybler. Ide predovšetkým o mladšie jedince. Vo vyšších nadmorských výškach nepredpokladá, že by sa medvede prebúdzali zo zimného spánku, keďže počasie je tam o niečo chladnejšie. „Medvede nehľadajú vyslovene len potravu, pretože medveď, keď si ľahne na zimný spánok, musí mať tráviaci trakt vyčistený a nenaštartuje si ho len tak. Tuší, aké bude počasie v najbližších dňoch. Keďže je dlhšie oteplenie, môžu hľadať aj potravu, ktorej je teraz len veľmi málo, takže len tak skúšajú,“ vysvetľuje Hybler s tým, že lesníci zatiaľ nezaregis-

trovali medveďov v blízkosti obydlí či kontajnerov. Oteplenie nevplýva na svišťov, ktoré sú pravými zimnými spáčmi a je im jedno, aké je počasie na povrchu. Pre bežné živočíchy ako napríklad kamzíky, jelene, či srny bola zatiaľ zima priaznivá, keďže potravu nemuseli vyhrabávať zo zeme. „Zima však ešte určite príde a nevieme, ako dlho bude trvať. Môže sa stať, že ešte v apríli bude v lesoch veľa snehu, čo zas

Ilustračné foto: TASR/Milan Kapusta

nebude mať príliš priaznivý vplyv na gravidné zvieratá,“ zdôraznil Hybler. Mráz i snehová pokrývka v horách majú podľa neho svoje opodstatnenie, pretože napríklad aj hniezda dravcov sú plné parazitov, ktoré sú potlačené vplyvom mrazu. „Pokiaľ je veľmi jemný priebeh zimy, ako je to teraz, praje to škodcom, ktoré sa skôr namnožia,“ uzavrel Hybler. TASR


číslo 1/2014

KULTÚRA

VYZNANIE UMELKYNE GABRIELY KORNAJOVEJ

Dňa 16. januára 2014 o 16.30 hod., v priestoroch Výstavnej sieni mesta Kežmarok, sa uskutočnila vernisáž Gabriely Kornajovej. Bola to jej prvá samostatná výstava, no jej tvorba bola známa už skôr, z výstav klubu kežmarských pedagógov a z výstav pedagógov kežmarských a popradských okresov. Pani Gabriela je rodenou Kežmarčankou. Základy výtvar-

níctva získala na Ľudovej škole umenia v Poprade a v štúdiu

pokračovala na Strednej škole umeleckého priemyslu v Krem-

nici. Po skončení strednej školy sa zamestnala ako učiteľka výtvarného odboru. V súčasnosti vyučuje na Základnej umeleckej škole v Kežmarku. V priebehu rokov si doplnila nadstavbové štúdiom pre učiteľov na Škole umeleckého výtvarníctva v Ružomberku, v odbore propagačné výstavníctvo. Táto výstava, pod názvom Vyznanie, bola venovaná jej otcovi – amatérskemu výtvarníkovi Andrejovi Kallovi, ktorý ju už od mala viedol k umeniu. Na svojej výstave sa prezentuje maľbou a maľbou na hodváb. Základom jej tvorby je intuícia, na ktorú sa bezvýhradne spolieha, a je výsledkom nazbieraných poznatkov. Obrazy pani Gabriely sú veselé, plné farieb a života. Námetom jej obrazov sú snové krajiny, prírodné motívy, nežné ženy ponorené v tajomstve či anjeli. Ako v slávnostnom príhovore trefne poznamenala pani Marta Lacková: „Prezentované diela lákajú diváka na slobodný Vtáčí let, pri ktorom môžeme svoju dlhú cestu osviežiť Medzipristátím na Vášnivý tanec. Ponúkajú

5

šantenie na Benátskom karnevale či prechádzku na kraj lesa, kde Rozfúkaná čo Nechcem, nevidím.“ Pani Gabriela vidí v každom dieťati umelca a jej cieľom je rozvíjať ich tvorivosť a schopnosti. Mnohí jej študenti vyštudovali Vysokú školu výtvarných umení či architektúru, na ktoré ich s radosťou pripravovala. Udržiava veľmi vysokú úroveň propagačnému výstavníctvu, ktoré založila Eva Končeková. Taktiež má veľké medzinárodné úspechy s prácou s deťmi. Jej manžel nám s úsmevom prezradil: „Kdekoľvek chodím po svete so svojou manželkou, počujem len: ťuk, ťuk ťuk. Pýtam sa jej, že čo robí, no viem, že znova fotí a zbiera inšpiráciu pre deti. A všetko to robí s láskou a pokorou.“ Toto všetko je vidno v jej dielach. Necháva tam svoju stopu, nezmazateľný odtlačok. Táto výstava bude vo Výstavnej sieni mesta Kežmarok až do 28. februára 2014. Text a foto: (to)

NÁVŠTEVA KILIMANDŽÁRA S ADRIÁNOM HARNIČÁROM Vo štvrtok 16. januára 2014 sa v Kežmarskej reštaurácii sa konala v poradí už tretia výprava za neznámym. Tentoraz sa všetci zídení mohli pozrieť, čo znamená vydať sa na púť na najvyšší vrch Afriky. Fotky prezentoval geológ RNDr. Adrián Harničár, ktorý spolu so svojou sedemčlennou skupinou na tento vrch vyšiel. V novembri 2012 sa rozhodol, že keďže dokázal vyliezť na Mont Blanc, skúsi dobyť niečo, kde nepotrebuje lezecké náčinie. Vybral si ľadom pokrytú sopku Kilimandžáro v Afrike. Prípravy pre tento výstup však znamenali, že sa musí dať zaočkovať aj proti žltej zimnici. Toto očkovanie však môže pri veku nad šesťdesiat rokov spôsobiť smrť, no neodradilo ho to. Dal sa očkovať, žltú zimnicu naozaj dostal, ale prežil to. A tak sa mohli s priateľmi vydať na cestu, ktorá trvala osemnásť dní. Počas prezentácie vyvrátil predsudky Európanov, že Afrika je len „čierna diera“. Na fotkách bolo vidno, že hoci títo ľudia žijú v chudobnejších pomeroch, hotely boli vo veľmi dobrom stave. V meste Arusha

spali jednu noc a hneď na druhý deň sa presunuli do Nairobi, kde sa riadili podľa vtipného príslovia „Kto robí, naj robí“. Práve v tomto meste však nemohli veľmi fotiť ľudí. Žijú tam totiž aj moslimovia, ktorí veria, že im ľudia môžu fotkou ukradnúť dušu. No nájdu sa aj takí, ktorí sa, naopak, fotia veľmi radi. Na zastávke v jednom z kempov, stretli Slovákov. K tomuto sa viaže jedna vtipná príhoda. Keď totiž Andrej začul slovenčinu, nedalo mu to a šiel sa zo slušnosti pozdraviť: „Dobrý deň chlapi, ako sa máte?“ A prvá re-

akcia tých mužov bola: „A ty ši skadze prišoul?“. Keď im vysvetlil odkiaľ je, ďalšie pozvanie bolo na pol deci slivovice. Cestou na Kilimandžáro si najali nosičov batožiny a taktiež vodcov, keďže do národných parkov bez vodcov nemôžete. Títo nosiči dostávajú za nosenie batožiny približne sedem až desať dolárov na deň. Postupom času sa z nich môžu stať pomocní kuchári, kuchári, pomocníci vodcov a vrcholom ich „kariéry“ je práve vodcovstvo, ktorého dekrét stoji 3 tisíc dolárov. Ako tak postupo-

Ilustračné foto: TASR/Radovan Stoklasa

vali na Kilimandžáro, museli sa zastavovať na rôznych kempoch, kde nocovali. Na najvyšší vrchol z ich osemčlennej skupiny však vyšli len šiesti – dvaja ostali v základom tábore, pretože im to nedovolil ich zdra-

votný stav. Najbližšie podujatie tohto druhu sa bude konať 13. februára, no tentoraz s témou Etiópia, ktorú bude prezentovať Adam Brodanský. Text a foto: (to)


6

naše novinky

PUBLICISTIKA

OBEC ŽDIAR VYHĽADÁVAJÚ TURISTI AJ ŠPORTOVCI Obec Ždiar v okrese Poprad je pre svoju polohu vyhľadávaným miestom športovcov a turistov. Leží v kotline medzi Magurou a Belianskymi Tatrami. Nachádza sa tu množstvo väčších či menších kopcov, ktoré sa dajú využiť na športové aktivity najmä v zime. „V našom katastri je viacero lyžiarskych stredísk, najstarším je Ždiar – Strednica, ktoré vzniklo okolo roku 1950, potom pribudli ďalšie strediská Bachledova dolina a Ski centrum Strachan,“ uviedol starosta obce Ždiar Pavol Bekeš. Nachádzajú sa tu aj ďalšie menšie vleky ako Ski Bekeš, Bachleda, Krasuľa či Bachledova Deny a Ski Monkova dolina. Okrem lyžiarskych stredísk a svahov je katastri Ždiaru k dispozícii aj niekoľko kilometrov udržiavaných bežeckých tratí. Do obce zavítajú návštevníci aj počas letného obdobia,

keďže zo Ždiaru je blízko na túry do Pienin, Vysokých i Belianskych Tatier. Cestovný ruch začal do dediny prenikať v roku 1930, dnes je tu pomerne veľa penziónov či ubytovaní v súkromí a väčšina tunajších pracuje v oblasti turizmu. „Máme však problém s vyberaním dane z ubytovania, pretože prevádzkovatelia ubytovacích kapacít nám tieto dane a poplatky neplatia a hostí často ubytujú načierno. My, samosprávy, však nemáme veľmi páky, ako tomu zabrániť,“ konštatoval Bekeš s tým, že samospráva má náklady na svietenie, odhŕňanie ciest, odvoz smetí i kosenie, prostriedky sa však späť nevracajú. Ročne takto v Ždiari prichádzajú o približne 50 tisíc eur a tieto finančné prostriedky v rozpočte chýbajú. „Keby sme tie peniaze mali, tak by sa to prejavilo vo vybavenosti obci. Ľudia si škodia sami a nevedia to pochopiť,“ zdôraznil Bekeš. V Ždiari pracuje v súčasnosti

Obec Ždiar. Foto: TASR/Oliver Ondráš

približne 60 percent obyvateľov v oblasti cestovného ruchu. Viacero penziónov a ubytovacích kapacít tu však majú

okrem domácich aj zahraniční podnikatelia napríklad z Ruska, Ukrajiny, Anglicka či Bieloruska. Tí staré drevenice ale-

bo domy opravili a prerobili na penzióny. TASR

MIESTNE MÚZEUM ZACHOVÁVA TRADÍCIE

Interiér tradične zariadenej ždiarskej izby v Múzeum Ždiarsky dom. Foto: TASR/Oliver Ondráš

Múzeum Ždiarsky dom v obci Ždiar sa snaží prezentovať a zároveň aj zachovávať miestne ľudové tradície a zvyky. Jeho prevádzkovateľ Peter Michalák uviedol, že múzeum prestavuje typický interiér ždiarskych dreveníc, kroje z rôznych období i pracovné náradie. Múzeum bolo postavené v roku 1971 na základe iniciatívy miestnych obyvateľov a organizácií. „Návštevník tak môže získať široký obraz o tom, ako

tu ľudia v minulosti žili a ako sa vyvíjal napríklad kroj. Veci, ktoré sa tu nachádzajú, zozbierali práve v začiatkoch ľudia, ktorí sa zaslúžili o vznik Ždiar-

skeho domu. Ťažko však odhadnúť vek týchto vecí, keďže nejaké záznamy sa o tom nerobili,“ objasnil Michalák. Medzi najvzácnejšie veci patrí napríklad zariadenie na pretláčanie varených zemiakov, jednotlivé kroje či papierová výzdoba v podobe vystrihovaných koliesok. Ždiar je goralskou obcou, avšak v ľudových tradíciách sa tu zmiešali aj prvky Podhalia, Zamaguria i Spiša. „Máme tu svadobné oblečenie, návštevníci však môžu vidieť, ako sa z jednoduchého na pestrejší a bohatší vyvíjal aj všedný kroj. V odborných kruhoch sa dosť často spomína, že ždiarsky kroj patrí medzi najpestrejšie na Slovensku, ale na druhej strane platí, že bohatosť kroja vystihuje bohatosť kraja, čo je dosť veľký paradox v tomto prípade,“ konštatoval Michalák. Dodal, že na pestrosti krojov sa zrejme prejavila pestrosť a bohatstvo okolitej prírody. V múzeu

sa v súčasnosti prevádzkuje aj typická ždiarska svadba, počas ktorej majú hostia možnosť obliecť sa do kroja a vyskúšať si, ako ľudí v minulosti oddávali. Michalák sa okrem prevádzky múzea snaží aj o budovanie vzťahu malých detí k folklóru a miestnym tradíciám. „Ždiarske alebo goralské tance sú ostré, typický prejav je mierny predklon, čo vyplýva z toho, že ľudia sa stále museli zohýbať, keď chodili do okolitých kopcov. Potom sú tu aj párové, krútivé, ale i typické goralské kresané tance, zbojnícke tance či typický svadobný tanec a všetky sa zachovali dodnes,“ dodal Michalák. Ždiar v minulosti objavili mnohí bádatelia a jednými z nich boli aj anglickí manželia Stokesovci. Vďaka nim sa zachoval opis tanca z roku 1908, ktorý sa nazýva kotka, v preklade mačka. „Ide o tzv. chorovodný tanec, to znamená, že sa tancuje v radoch alebo v kolese. Je to taká

tanečná hra, pri ktorej chlapec znázorňuje mačku, dievča znázorňuje myš, najprv sa naháňajú pomedzi dva tanečné rady, keď ju chytí, tak si spolu zatancujú v polkovom rytme, začlenia sa do radu a začína ďalší pár. Práve opis tohto tanca sa dopodrobna zachoval počas návštevy manželov Stokesovcov a tak aj dodnes tento tanec predvádzame a učíme ďalších,“ vysvetlil Michalák, ktorý vedie folklórny zbor Ždiaranček s približne 25 deťmi. Okrem toho sú stále veľmi živé zbojnícke hry pastierskych chlapcov, pri ktorých miestni folkloristi prevádzajú niekedy až gymnastické prvky. „Čo sa týka goralských piesní, tak mnohí by povedali, že nie sú veľmi rytmické, sú ťahavé, často aj clivé na prvé počutie, avšak je v nich obrovská múdrosť uložená do rýmov,“ zdôraznil Michalák. TASR


číslo 1/2014

SPRAVODAJSTVO RELAX

7

ZUBÁRI ŽIADAJÚ PRÍSNEJŠIE PREVERENIE KOLEGOV Z UKRAJINY

DOPRAVNÁ AKCIA POLÍCIA VYUŽÍVA OBJEKTÍVNU ZODPOVEDNOSŤ Pri celoslovenskej dopravnej akcii, ktorá prebieha v týchto dňoch, policajti využívajú takzvanú objektívnu zodpovednosť. V praxi to znamená, že ak vodič prekročí maximálnu povolenú rýchlosť a zachytí to polícia, pokutu zašle poštou na adresu majiteľa vozidla. Objektívna zodpovednosť bola do legislatívy zavedená ešte v júli 2012, policajti však doposiaľ nemajú systém, ktorý by fungoval automaticky, keď zaznamená priestupok. „Po zadokumentovaní priestupku policajti overia identitu majiteľa alebo držiteľa vozidla v policajných evidenciách, manuálne vyhotovia platobný rozkaz aj s fotodokumentáciou o spáchaní priestupku a odošlú priestup-

covi,“ uviedla hovorkyňa policajného prezídia Denisa Baloghová. Policajti používajú to, čo majú. „Využívame technické prostriedky, ktoré máme k dispozícii, čiže radary v autách, videokamery i prenosné radary. Zameriavame sa najmä na nebezpečné a rizikové úseky s hustou premávkou, kde nie je možné z hľadiska bezpečnosti zastavovať vodičov porušujúcich zákon,“ povedala hovorkyňa.

Celoslovenskú akciu vyhlásilo Prezídium Policajného zboru od 14. januára až do odvolania. „Hovorcovia jednotlivých krajských riaditeľstiev o nej verejnosť informujú deň vopred,“ uviedla Baloghová. V jednotlivých krajoch totiž prebiehajú kontroly podľa vlastnej bezpečnostnej analýzy. Cieľom kontrol je znížiť počet dopravných nehôd s následkami na zdraví a životoch. Prezídium očakáva prvé výsledky celoslovenskej akcie v priebehu budúceho týždňa. Text a foto: TASR

Slovenskí zubári žiadajú, aby štát prísnejšie preveroval ich kolegov z Ukrajiny a ďalších krajín mimo EÚ, ktorí chcú pôsobiť na Slovensku. Podľa Slovenskej komory zubných lekárov (SKZL) v SR momentálne pôsobí 33 zubárov z Ukrajiny, v susednom Česku je ich 112. Členka prezídia komory Neda Markovská hovorí, že žiadostí od ukrajinských lekárov začalo pribúdať na Slovensku práve po tom, ako preverovanie vzdelania a schopností sprísnili Česi. „Chceme vedieť, či dokážu správne a bezpečne ošetriť pacienta, či vedia legislatívu a jazyk. Nikto ich odtiaľto nevyháňa, ale chceme to vedieť,“ povedala na tlačovej konferencii. Momentálne podľa nej doklady uchádzača z krajín mimo EÚ posudzujú úradníci na ministerstve školstva. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) s návrhom sprísniť uznávanie vzdelania u lekárov prichádzajúcich z krajín mimo EÚ nesúhlasí. Tvrdí, že ide o zákonný postup uznávania kvalifi kácií

v kompetencii ministerstva školstva. Podľa hovorkyne ministerstva zdravotníctva Martiny Lidinskej sa dá tlak zo strany zubárov vnímať aj ako obava zo straty doterajších pacientov – zákazníkov. MZ podľa nej nezaznamenalo žiadne podnety od občanov, v ktorých by sa sťažovali na nedostatočnú kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti zo strany ukrajinských zubných lekárov. Naopak, na ministerstvo prišlo niekoľko e-mailov od pacientov, ktorí práve prístup zahraničných lekárov vyzdvihovali a s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou boli spokojní. TASR

REKONŠTRUKCIA ŠTÁTNEJ OPERY V BANSKEJ BYSTRICI Ministerstvo kultúry plánuje dokončiť rekonštrukciu Štátnej opery v Banskej Bystrici. Ako potvrdil šéf rezortu kultúry Marek Maďarič, práce sa možno začnú na budúci rok.

Momentálne má ministerstvo zdroje na vypracovanie aktualizovanej projektovej dokumentácie, pričom hľadá jej zhotoviteľa. Jej predpokladaná hodnota je 432 995

Štátna opera v Banskej Bystrici čaká na rekonštrukciu. Foto: Michaela Ivaničová

eur. Ako Maďarič pripomenul, v minulosti sa zrenovovala časť Štátnej opery, ktorá bola v havarijnom stave. Na komplexné práce neboli zdroje. „Preto sa na druhú časť musí projekt inovovať, a potom, ak budú aj finančné prostriedky, spustiť obstarávanie samotnej rekonštrukcie,“ priblížil. Štátna opera na základe vyhláseného verejného obstarávania v roku 2003 uzatvorila zmluvu na vypracovanie komplexnej projektovej dokumentácie na jej dostavbu. Tá pochádza z roku 2005. Z dôvodu nedostatku peňazí sa prestavba nezačala. Čiastočné stavebné úpravy v rokoch 2008 až 2010 iba odstránili existujúci havarijný stav. „Z dôvodu, že časť objektov

Minister kultúry Marek Maďarič.

sa znovu dostáva do havarijného stavu, je urýchlene potrebné vypracovať projektovú dokumentáciu na komplexnú rekonštrukciu, ktorá bude potrebná pre výber dodávateľa stavebných prác,“ upozorňuje ministerstvo. Nové časti projektovej dokumentácie budú zamerané

na zvyšné priestory v areáli historickej budovy tejto národnej kultúrnej pamiatky a objektov v areáli skladov a výrobných dielní na Jegorovovej ulici, ktoré neboli súčasťou pôvodnej dokumentácie z roku 2005. Text a foto: TASR


8

naše novinky

SPRAVODAJSTVO

NOVOROČNÉ STRETNUTIE S DIPLOMATMI MICHAL HORSKÝ:

KAMPAŇ Od momentu zoficiálnenia 15 kandidátov na prezidenta sa reálne rozbieha volebná kampaň. Hneď v jej počiatkoch ponúkam občanovi tri momenty na zamyslenie. Prvým je rozdelenie kandidátov na zhruba dve polovice. Prvá celkom zreteľne predstavuje kandidátov, ktorí majú snahu skutočne sa stať hlavou štátu. Tá druhá polovica úplne beznádejne demonštruje, že o funkcii prezidenta, o jeho ústavnom postavení, nemá najmenšie tušenie. Sú to osobnosti, ktoré sa rozhodli kandidovať z rôznych dôvodov. Nemyslím si, že sami veria, že postúpia do druhého kola alebo dokonca, že zvládnu funkciu prezidenta. Ďalší zaujímavý moment je tak trochu úsmevný. V zásade celá skupina prezidentských kandidátov nebojuje o to, aby predstavila občanom vlastný program, ale o to, kto z nich sa stane rivalom Roberta Fica v druhom kole. Bude to stačiť? Občan zvažuje kto a ako prezentuje svoju budúcu úlohu prezidenta a nie, kto sa stane antificovským vyzývateľom. Tretí moment súvisí s tzv. antipolitikou. Ústrednými témami kampane niektorých prezidentských kandidátov sa stáva podivná prezentácia toho, že budúcim prezidentom by mali byť práve preto, že s vrcholovou politikou nemajú žiadne skúsenosti. Hľadať a voliť niekoho s takouto sebaponukou na vážnu funkciu prvého občana štátu je vážnym omylom takto uvažujúcich kandidátov. A myslím, že občania to patrične „ocenia“.

Proeurópskosť Slovenska vyzdvihol vo svojom príhovore prezident Ivan Gašparovič počas novoročného stretnutia (15. 1.) s predstaviteľmi diplomatického zboru akreditovanými v SR. Ako však podotkol, treba sa viac venovať problémom občanov, zrozumiteľnejšie a presvedčivejšie im vysvetľovať európske rozhodnutia. „Iba tak nedáme priestor posilňovaniu populistických a extrémistických zoskupení, ktorých vplyv sa vo viacerých krajinách nebezpečne šíri. Aj my na Slovensku si uvedomujeme tieto riziká a nesmieme ich podceňovať už v prvých náznakoch,“ zdôraznil prezident. Slovensko podľa neho nastupuje do náročného volebného roka, počas ktorého si občania zvolia novú hlavu štátu, europoslancov, ako aj primátorov, starostov a mestských poslancov. V tejto súvislosti vyslovil želanie, aby sa v centre kampaní objavovali

Ivan Gašparovič a apoštolský nuncius Svätej stolice v SR Mario Giordana.

témy hospodárskeho a sociálneho rastu, zápasu s nezamestnanosťou či duchovnej obnovy spoločnosti. „Nie zástupné témy, ktoré vnášajú do myslí ľudí zmätok, nenávisť, depresiu a prehlbovanie polarizácie spoločnosti,“ podčiarkol Gašparovič.

Apoštolský nuncius Svätej stolice v SR Mario Giordana sa v mene pozvaných hostí poďakoval prezidentovi a ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi za ich aktívnu spoluprácu a za ich neustálu pomoc pri výkone diplomatickej

misie veľvyslancov. „Robili ste ju ľahšou,“ poznamenal. Rovnako vyzdvihol otvorený dialóg a úctu, ktorú najvyšší ústavný činiteľ SR preukazoval voči ich práci počas oboch funkčných období. Text a foto: TASR

TASR: STARONOVÝ GENERÁLNY RIADITEĽ

Sebastian Kurz a Miroslav Lajčák.

EURÓPA MLADNE Na pozvanie podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka pricestoval vo štvrtok 16. januára 2014 na oficiálnu návštevu Slovenska nový rakúsky spol-

kový minister pre európske a medzinárodné záležitosti Sebastian Kurz. Hlavným cieľom návštevy bolo potvrdenie dynamicky sa rozvíjajúceho partnerstva a vzťahy medzi oboma krajinami. Práve Bratislava bola jednou

z prvých zahraničných ciest najmladšieho európskeho ministra (27 r.), ktorý sa stal šéfom rakúskej diplomacie len v decembri. Text a foto: TASR

Správna rada TASR v polovici januára do funkcie generálneho riaditeľa opätovne zvolila terajšieho šéfa agentúry Jaroslava Rezníka. Súčasnému riaditeľovi končí mandát 29. apríla. Správna rada preto 2. decembra 2013 rozbehla výberové konanie, do ktorého sa ako jediný kandidát prihlásil J. Rezník. TASR


číslo 1/2014

SPRAVODAJSTVO

9

TRADÍCIA TROCH SVÄTOPLUKOVÝCH PRÚTOV Tradícia troch Svätoplukových prútov, ktorú nám v detstve vštepovali do hláv, by mala byť receptom pre spoločný postup prezidenta, predsedu NR SR aj predsedu vlády. Vo svojom príhovore na začiatku stretnutia s osobnosťami politického, spoločenského, vedeckého a športového života to vyhlásil predseda vlády SR a kandidát na prezidenta Robert Fico. „Všetci si uvedomujeme, že najmä stabilita bude základným predpokladom riešenia výziev, ktorým je SR vystavená,“ deklaroval. Podľa Fica prezident musí byť vlastenecký, presadzovať národnoštátne záujmy Slovenska a reprezentovať ho v zahraničí. „V prípade môjho zvolenia ponúknem

parlamentu aj vláde spoluprácu v zahranično-politickej oblasti a pôjdem tak ďaleko, ako to len bude možné na základe vzájomnej dohody,“ avizoval. Fico zároveň vyjadril presvedčenie, že prezident musí zvládnuť svoje poslanie okamžite a nemôže sa učiť počas výkonu mandátu. „Dôležitá je znalosť slovenského politického prostredia, korektné vzťahy so sociálnymi partnermi a osobné kontakty s mnohými zahraničnými predstaviteľmi. Som pripravený ponúknuť všetko politické umenie a medzinárodné

Robert Fico, Ladislav Petráš a Róbert Vittek.

zázemie, ktoré som vytváral počas viac ako 20-ročnej kariéry politika a právnika,“ dodal. Medzi osobnosťami, ktoré prijali pozvanie, boli minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD), minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD), minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD), generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Železiarne Podbrezová, a. s., Vladimír Soták, prezident KOZ SR Jozef Kollár, rektor Ekonomickej univerzity Bratislava Rudolf Sivák, predseda ZMOS-u a primátor Nitry Jozef Dvonč, prezident

Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár, predseda SAV Jaromír Pastorek aj historik, prozaik a publicista Pavel Dvořák. Pozvaní boli aj spisovateľ Peter Jaroš, režišér Juraj Jakubisko, maliar Ivan Pavle, prednosta Neurochirurgickej kliniky FNsP na Kramároch Juraj Šteňo, hokejový tréner František Hossa, futbalový reprezentant Róbert Vittek, bývalý slovenský futbalista a tréner Ladislav Petráš, predseda Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš a predseda Jednoty dôchodcov na Slovensku Ján Lipiansky.

Stretnutia sa zúčastnili aj zakladateľ umeleckého súboru Lúčnica Štefan Nosáľ, prednostka anatomického ústavu a študijná prodekanka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eliška Kubíková, prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja Igor Nemeček, prezident Slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik a vedec a lekár Ján Štencl. Pre pracovnú zaneprázdnenosť sa nedostavila len moderátorka a riaditeľka Slovenského inštitútu vo Viedni Alena Heribanová. Text a foto: TASR

PREDSEDOM NOVEJ STRANY TIP SA STAL TOMÁŠ HUDEC Nová politická strana TIP - Tvoríme inú politiku si 18. januára na ustanovujúcom sneme v Banskej Bystrici zvolila vedúcich predstaviteľov a rozhodla o svojom ďalšom smerovaní. Účastníci snemu schválili stredopravé liberálne programové smerovanie strany a vyjadrili sa k voľbám, ktoré sa budú tento rok konať na Slovensku. Stovka zakladajúcich členov strany na sneme volila predsedu, troch podpredsedov, členov Republikovej rady, členov poradného a rozhodcovského orgánu. Predsedom strany sa stal Tomáš Hudec (35), za podpredsedov boli zvolení Ivana Augustinská (26), Martin Schwantzer (36) a Jana Vološinová (41). „Sme mladí ľudia, náš vekový priemer je do 40 rokov a hlavne nikoho z nás neťaží žiadna aktívna predchádzajúca dlho-

dobá politická minulosť. Dá sa povedať, že sme generácia, ktorá práve dorastá, ktorá tu bude naďalej žiť a mala by sa angažovať a mať záujem o veci verejné,“ uviedol novozvolený predseda strany Tomáš Hudec. Účastníci snemu schválili aj základné programové tézy strany. Ich súčasťou je aj návrh na zriadenie inštitútu registrovaných partnerstiev po vzore mnohých štátov Európskej únie a vo svete. Strana tento bod vníma ako

Sprava predseda strany Tomáš Hudec a podpredsedovia Jana Vološinová, Ivana Augustinská a Martin Schwantzer. Foto: TASR/Dušan Hein

odstránenie diskriminácie ľudí s inou ako heterosexuálnou orientáciou. Pred marcovými prezidentskými voľbami strana nepodporí žiadneho z aktuálnych kandi-

dátov. Túto voľbu však nechajú na slobodnom rozhodnutí každého člena a sympatizanta strany. Pre voľby do Európskeho parlamentu sa strana TIP rozhodla

otvoriť svoju kandidátku všetkým mladým a mlado zmýšľajúcim ľuďom. „Rozhodli sme sa postaviť kandidátku inak ako štandardné strany. Chceme zorganizovať online ‚primárky‘, nazvali sme ich eurokasting, na ktorý sa môže prihlásiť každý, kto súhlasí s hodnotami a programovým smerovaním strany. Kandidátka bude pozostávať z 13 členov, ktorí získajú najviac hlasov,“ povedala podpredsedníčka strany Ivana Augustinská. Strana sa zúčastní na komunálnych voľbách. Jej prioritou je však účasť na voľbách do Národnej rady SR v roku 2016. TASR, (mi)


10

naše novinky

SPRAVODAJSTVO

DAŇ Z NEHNUTEĽNOSTÍ MUSÍTE PODAŤ DO KONCA JANUÁRA PRINÁŠAME VÁM PREHĽAD POVINNOSTÍ A ZMIEN V DANI Z NEHNUTEĽNOSTÍ, PLATNÝCH OD 1. JANUÁRA 2014 Do dane z nehnuteľností spadá daň z pozemkov, daň zo stavieb, daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Vyrubí ju mesto alebo obec, kde sa predmetná nehnuteľnosť nachádza. Povinnosť podať priznanie má ten, kto v roku 2013 nadobudol nehnuteľnosť – kúpil, vydražil, zdedil, či dostaval stavbu. Týka sa teda fyzických a právnických osôb, ktorým nehnuteľnosť pribudla alebo oproti vlaňajšku nastala zmena. Priznať daň z nehnuteľností je potrebné do 31. januára 2014.

Mail nepostačí

Platenie dane z nehnuteľností sa týka aj tých, ktorí nehnuteľnosť vlastnia dlhšie ako od vlani. Podať priznanie môžete niekoľkými spôsobmi – odnesiete osobne na príslušný úrad, pošlete poštou alebo e-mailom. Ak použijete mail, nezabudnite, že priznanie do určeného termínu treba poslať aj poštou. V opačnom prípade bude neplatné a vás neminie pokuta. Na zreteli treba mať aj to, že vo väčších mestách sa nehnuteľnosti rozdeľujú podľa pásiem

a sadzby pre daný rok väčšinou uverejňuje mesto či obec na svojej internetovej stránke.

Upravené sadzby

Novinkou je, že oproti vlaňajšku sa sadzba dane z nehnuteľností zvýšila v priemere o 0,48% v 79 okresných mestách Slovenska a mestských častiach Bratislavy. Sadzby daní z nehnuteľností na rok 2014 upravilo len 15 miest, z ktorých 13 miest sadzby zvýšilo a dve mestá sadzby znížili. Väčšími sadzbami sa môžu „pochváliť“ naprí-

Novinkou je, že oproti vlaňajšku sa sadzba dane z nehnuteľností zvýšila v priemere o 0,48%. klad Stropkov, Malacky, Zvolen i Liptovský Mikuláš. Naopak, miernejšie daňové zaťaženie majú občania v Novom Meste nad Váhom a Senci. Vyplýva to z analýzy Podnikateľskej aliancie Slovenska.

Jednoduchší postup

Ďalšou novinkou v podaní priznania k dani z nehnuteľností patrí zavedenie spoločného tlačiva pre štyri miestne dane, čo výrazne zjednoduší podávanie priznania. Na jednom tlačive

teda môžete priznať daň za byt či dom, ale aj stavbu a pozemok. A čo je podstatné, daň nemusíte pracne vypočítavať sami. Urobí to za vás príslušný úrad. Povinnosťou daňovníka je len správne vyplniť tlačivo a doručiť ho na úrad. Nezabudnite na podstatné prílohy, ako sú napríklad list vlastníctva či kúpna zmluva, ktoré sú pre výpočet dane rozhodujúce. Daň zaplatíte, až keď vám správca pošle rozhodnutie o vyrubenej dani. Urobiť tak musí do 15. mája. Od doručenia rozhodnutia potom máte 15 dní na zaplatenie dane z bytu, domu, stavby, pozemku a za psa. Rovnaký počet dní máte aj na odvolanie. Ak vám vyrubili vyššiu daň, informujte sa, či môžete požiadať o splátkový kalendár. (yz), foto: TASR

Kto musí platiť daň z nehnuteľností fyzická osoba (občan, podnikateľ) alebo právnická osoba, ktorá vlastní, spravuje, má v prenájme alebo užíva nehnuteľnosť, ktorá je predmetom dane z nehnuteľností.

Ako si vypočítať daň Daň vypočíta správca dane, teda mestský či obecný úrad. Ak si ju ale chcete vypočítať sami, ide o súčin výmery podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru a sadzby dane pre danú kategóriu. Pamätajte, že do podlahovej plochy bytu sa nezapočíta balkón alebo lodžia. Naopak, pivnica sa do podlahovej plochy bytu započítava. Ak ste vlastníkom viacpodlažného domu, za každé podlažie zaplatíte príplatok.


Ä?Ă­slo 1/2014

PUBLICISTIKA

11

129e=$6783,7(Ä?6792 VĂ&#x201E;Ä&#x152;Ĺ INU MĂ SMER 6$02635Ă&#x2C6;9< =$Ă˝$/235$&29$ÄĄ

2krem toho bude maĹĽ zastupiteÄžstvo deväż komisiĂ­. FinanÄ?nĂş komisiu povedie, tak ako v minulom obdobĂ­, Peter MolÄ?an, jeho podpredsedom bude Boris HanuĹĄÄ?ak (obaja SDKĂ&#x161;-DS). =a predsedu komisie dopravy zvolili Petra Sokola a za jeho podpredsedu Petra Pilipa (obaja Smer-SD).

'REXGRY\SUHĂŁRYVNpKR9Ă&#x2019;&]DVDGOLQRYtSRVODQFL

PreĹĄovskĂ˝ samosprĂĄvny kraj zaÄ?al v novom roku rezko a mĂĄ za sebou prvĂŠ pracovnĂŠ zasadnutie. Na programe bolo urÄ?enie podmienok voÄžby hlavnĂŠho kontrolĂłra, ale aj uznesenie k zloĹženiu sÄžubu predsedu PSK a poslancov zastupiteÄžstva, zloĹženie komisiĂ­ a plĂĄn nasledujĂşcich zasadnutĂ­. +ODYQĂŞNRQWUROyUEXGH]YROHQĂŞIHEUXiUDSULĂžRP WHUPtQSRGiYDQLDSULKOiĂŁRNMH VWDQRYHQĂŞGRIHEUXiUD =YROHQĂŞNRQWUROyUVDVYRMHM

IXQNFLHXMPHRGHÄ&#x2013;QDWR7HQWRERGSURJUDPXPDOSULRULWQ~G{OHĂĽLWRVĢSUHWRVD]DVDGQXWLHXVNXWRĂžQLORYSUHGVWLKX DQLHSRGÄ?DS{YRGQpKRSOiQX MDQXiUDâHVĢURĂžQpIXQN ĂžQpREGRELH~UDGXM~FHKRNRQWUROyUD-iQD0DMGXSRGÄ?DQRYHMOHJLVODWtY\WRWLĂĽXSO\QLH XĂĽIHEUXiUDSUHWRVDĂĽXSQtSRVODQFLPXVHOLSRSRQiKÄ?DĢ3ULPiUQRXSRGPLHQNRX SUH~ĂžDVĢYRYRÄ?EiFKQDKODYQpKRNRQWUROyUDV~NYDOLÂżNDĂžQpSUHGSRNODG\XFKiG]DĂžRY 3RVODQFLVFKYiOLOLDMPHFKDQL]PXVYRÄ?E\YNWRURPVD KRYRUtĂĽHXFKiG]DĂžVSÄ&#x17D;Ä&#x2013;DM~-

FLSRGPLHQN\EXGHPDĢSUiYR Y\VW~SLĢYSOpQHVSlĢPLQ~W WUYDM~FLPSUtVSHYNRP9]iSlWtSRLFKSUH]HQWiFLLEXGH QDVOHGRYDĢWDMQiYRÄ?ED9tĢD]RPVDVWDQHWHQNWRSUHVYHGĂžtQDGSRORYLĂžQ~YlÞãLQX YĂŁHWNĂŞFKSRVODQFRY$NVDWR QHSRGDUtQLNRPXEXGHQDVOHGRYDĢGUXKpNRORYNWRURP VDVWUHWQ~GYDMDQDM~VSHĂŁQHMĂŁt NDQGLGiWL]SUYpKRNROD 3RGÄ?D S{YRGQĂŞFK ~YDK VD QDURNRYDQLHPDODGRVWDĢDM YRÄ?EDSRGSUHGVHGRY36.5RNRYDQLDHĂŁWHQHVNRQĂžLOLSUHWREXGHWHQWRERGSUHURNRYDQĂŞDĂĽYRIHEUXiULĂ&#x201E;3ULRULWRX ERORY\StVDQLHYROLHEKODYQpKRNRQWUROyUD3RGSUHGVHGXUHVSSRGSUHGVHGRYNUDMD EXGH ]DVWXSLWHÄ?VWYR YROLĢ IHEUXiUD$MSUHGĂŁW\UPL URNPLEROSUYĂŞSRGSUHGVHGD ]YROHQĂŞDĂĽYDSUtOLDGUXKĂŞ SRSROURNXWHGDWRQLHMHDN~WQ\SUREOpPÂłXYLHGODKRYRUN\Ä&#x2013;D36.9HURQLND)LW]HNRYiÄ&#x2020;DOĂŁtPERGRPSURJUDPX ERORUR]GHOHQLHPLHVWYMHGQRWOLYĂŞFKNRPLVLiFKNWRUp EXG~SUDFRYDĢSUL]DVWXSLWHÄ?VWYH36..RPLVLtEXGHMHGHQiVĢSULĂžRPGYH]QLFKV~ VWDQRYHQpSULDPR]iNRQRP PDQGiWRYiDNRPLVLDYHUHMQpKR]iXMPX 3RGÄ?DYROHEQĂŞFK YĂŞVOHGNRYQDMYLDFSUHGVHGRY NRPLVLtĂŁHVĢREVDGt6PHU6' SUDYLFDEXGHPDĢWURFKSUHG-

Predsedom komisie kultĂşry a nĂĄrodnostnĂ˝ch menĹĄĂ­n sa stal Emil ChlapeÄ?ek (Smer-SD), podpredsednĂ­Ä?kou Alena MadzinovĂĄ (SDKĂ&#x161;-DS). 1a Ä?ele komisie regionĂĄlneho rozvoja a cestovnĂŠho ruchu bude stĂĄĹĽ Michal SĂ˝kora, podpredsedom sa stal Milan CocuÄža (obaja Smer-SD). 1ominanti strany Smer-SD budĂş na Ä?elnĂ˝ch postoch aj v Ä?alĹĄĂ­ch dvoch komisiĂĄch zastupiteÄžstva. Komisiu sprĂĄvy majetku povedie VladimĂ­r LedeckĂ˝, za podpredsedu bol zvolenĂ˝ Pavol SlovĂ­k. PredsednĂ­cky post v komisii zdravotnĂ­ctva pripadol Petrovi BizovskĂŠmu, podpredsednĂ­cky Andrejovi Havrillovi.

TRI MIESTA PRE OPOZĂ?CIU OpozĂ­cii pripadlo predsednĂ­cke kreslo v sociĂĄlnej komisii. Jej predsednĂ­Ä?kou bude Andrea TurÄ?anovĂĄ (KDH), podpredsednĂ­Ä?kou Anna AftanasovĂĄ (nez.). Takisto bude opozĂ­cia viesĹĽ komisiu ĹĄkolstva, mlĂĄdeĹže, telesnej vĂ˝chovy a ťportu, ktorej predsedom bude MariĂĄn DamankoĹĄ (SDKĂ&#x161;-DS) a  podpredsedom Ivan Hopta (Ă&#x161;svit). Pavel HudĂĄÄ?ek (KDH) bol zvolenĂ˝ za predsedu komisie ĂşzemnĂŠho plĂĄnovania, ochrany a tvorby ĹživotnĂŠho prostredia. Jeho zĂĄstupcom sa stal Ĺ tefan BieÄžak (Smer-SD). VHGRYQH]iYLVOtGYRFK3RVODQ- GRYROLĢHĂŁWHĂžOHQRYMHGQRWOLYĂŞFK FLVDURYQDNRGRKRGOLDMQD]OR- NRPLVLt]UDGRYQHSRVODQFRY ĂĽHQtNRPLVLt]RVYRMLFKUDGRY 7H[WDIRWR-R]HI0XUiQVN\ 1DÄ&#x2021;DOĂŁLHURNRYDQLHWDNRVWiYD

SMERď&#x161;şSD ZĂ?SKAL V ZASTUPITEÄ˝STVE PSK JASNĂ&#x161; DOMINANCIU Na prvom pracovnom zasadnutĂ­ zastupiteÄžstva PSK sa konĹĄtituovali aj poslaneckĂŠ kluby. Teda vlastne iba dva, ktorĂŠ budĂş udĂĄvaĹĽ tĂłn. Popri klube Smer-SD a pravici sa totiĹž nezĂĄvislĂ­ a poslanci Novy a Ă&#x161;svitu eĹĄte nedohodli na forme svojho fungovania.

RYOiGRO6PHU6'NWRUĂŞ]tVNDO]RĂžOHQQpKRSRVODQHFNpKR]ERUXPDQGiWRY9ĂŁHWFL MHKRSRVODQFLVDVWDOLDMĂžOHQPLWRKWRSRVODQHFNpKRNOXEX Ă&#x2019;VWXS]SR]tFLt]D]QDPHQDOL SUDYLFRYtSRVODQFLNWRUt]tVNDOL NUHVLHO'RYROLHEĂŁOLVSRORĂžQH.'+6'.Ă&#x2019;'6D0RVW+tG DYVSROXSUiFLEXG~SRNUDĂžRYDĢ DMYMHGQRWQRPNOXEH2VWDWQp PDQGiW\]tVNDORĂŁHVĢQH]iYLV9RÄ?E\UR]GDOLNDUW\SRPHU- OĂŞFKNDQGLGiWRYDSRMHGQRPDM QHMDVQHĂĽXSQp]DVWXSLWHÄ?VWYR VWUDQ\1RYDDĂ&#x2019;VYLW7tVD]DWLDÄ?

QDVSRORĂžQRPNOXEHQHGRKRGOL DYDULDQWDNREXG~SUDFRYDĢMH QLHNRÄ?NR1DSRKÄ?DGEDQiOQRX RWi]NRXMH]DVDGDFtSRULDGRN 7HQYĂŁDNPiVYRMXVSRORĂžHQVN~YiKXDDMSULVSLHYDNOHSĂŁHMNRPXQLNiFLLPHG]LMHGQRWOLYĂŞPLĂžOHQPLNOXERY3UHWRDM WHMWRRWi]NHSRVODQFLYHQRYDOL SDWULĂžQ~SR]RUQRVĢDYiKX=DVWXSLWHÄ?VWYRMHGQRP\VHÄ?QHUR]KRGORR]DVDGDFRPSRULDGNX NWRUĂŞEXGHSODWLĢĂŁW\ULURN\DN SUDYGDQHG{MGHNMHGQRWOLYĂŞP

3RVODQFL]DVWXSLWHÄ?VWYD

SRK\ERPQDSROLWLFNRPNROELĂŁWL1DSUDYR]SRKÄ?DGXSUHGVHGDM~FHKREXG~PDĢVYRMHPLHVWDĂ&#x201E;YOiGQLÂłSRVODQFL6PHUX6' QDÄ?DYR]WRKWRSRKÄ?DGXSUDYLFD 0HQiV~]RUDGHQpSRGÄ?DDEHFHG\VYĂŞQLPNRXSUHGVHGXSUDYLFRYpKRNOXEX(GXDUGD9RNiOD

NWRUpKRĂĽHODQLXVHGLHĢSULVYRMRPSRGSUHGVHGRYL6WDQLVODYRYL .DKDQFRYLSRVODQFLY\KRYHOL 3RGREQ~~VWUHWRYRVĢSUHMDYLOLDM,YDQRYL+RSWRYL Ă&#x2019;VYLW  NWRUĂŞVDSRVXQXORUDGY\ĂŁĂŁLH 7H[WDIRWR-R]HI0XUiQVN\


naĹĄe novinky

12 TĂ&#x2030;MA

6Ă&#x2019;Ă˝$6ÄĄ283/(629(-6(=Ă?1< BĂ?VALI ARISTOKRATICKĂ&#x2030; %Ă&#x2C6;/<,328/,Ă˝1e=Ă&#x2C6;%$9< YRPREGREtDOHDMSULLQĂŞFK UR]OLĂžQĂŞFKSUtOHĂĽLWRVWLDFK pri korunovĂĄciĂĄch, zĂĄsnubĂĄch a podobne.

3OHVMHYüG\Yê]QDPQRXVSRORÞHQVNRXXGDORVĢRX,OXVWUDÞQpIRWR7$65

Ples mal uĹž v minulosti vĂ˝znamnĂŠ funkcie. Jednak Ä?loveka uvĂĄdzal do spoloÄ?nosti a jednak spoloÄ?enstvo, ktorĂŠ ho organizovalo, dĂĄvalo prostrednĂ­ctvom plesu o sebe vedieĹĽ. Bola to takĂĄ reflexia a zĂĄroveĹ&#x2C6; snaha vyjadriĹĽ sa k tomu, Ä?o sa aktuĂĄlne dialo. SĂşÄ?asĹĽou toho vĹĄetkĂŠho bola, samozrejme, etiketa, ale aj rĂ´zne ÄžudovĂŠ zvyky. Viac nĂĄm o tom porozprĂĄval nĂĄrodopisec Juraj Zajonc z EtnografickĂŠho Ăşstavu Slovenskej akadĂŠmie vied.

]AkĂ˝ je rozdiel medzi bĂĄlom a plesom? Len v pĂ´vode slov. BĂĄl je nĂĄzov vychĂĄdzajĂşci z romĂĄnskeKRVORYDEDODUHĂžR]QDPHQi WDQFRYDĢDSOHVMHRGYRGHnĂ˝ od staroslovanskĂŠho sloYDSOHVFĂžLĂĽHWDQHĂžQtN3OHV ĂžLEiOWRERODVSRORĂžHQVNi]ibava s tancom, na ktorĂş sa posielali pozvĂĄnky. Od 17. storoĂžLDVDDNRR]QDĂžHQLHWDNĂŞFKWR zĂĄbav objavuje aj slovo reGXWD9Ă˝HFKiFKVDSRXĂĽtYDO LQi]RYĂŁLEÄ&#x153;LQN\NWRUĂŞSRWRP preĹĄiel aj na Slovensko, v podobe ĹĄibrinky. Tento sa poXĂĽtYDOKODYQHQD]iSDGQRP 6ORYHQVNX1i]RYĂŁLEÄ&#x153;LQN\

]A Ä?o faĹĄiangovĂŠ zvyky, tie sa kedy zaÄ?ali dodrĹžiavaĹĽ? Zvyky spojenĂŠ s faĹĄiangami, NWRUpV~ĂĽLYpDMGQHVPDM~S{YRGQDMPlYVWUHGRYHNX)DĂŁLDQJ\V~RG7URFKNUiÄ?RYGR 3RSROFRYHM VWUHG\ NWRUi MH GQtSUHG9HÄ?NRXQRFRX-H to teda obdobie medzi dvomi YHÄ?NĂŞPLFLUNHYQĂŞPLVYLDWNDPL D]SRKÄ?DGXĂžORYHNDPLQXOĂŞFK VWRURĂžtWREROĂžDVYĂŞUD]QHM]PHQ\YHÄ?NpKRXYRÄ?QHQLDD]iEDY Ä?XGLDPDOLDMLQĂŞVS{VREVWUDYRYDQLDOHERYHGHOLĂĽHLFK ĂžDNiGÄ&#x2013;RYĂŞS{VW6ORYRNDUneval, ktorĂŠ vzniklo s karnevaORYRXWUDGtFLRXY7DOLDQVNXWR VDPRQDSRYHGiSUHWRĂĽHYRÄ?QHKRPRĂĽQRSUHORĂĽLĢDNRPDsopust, teda vzdanie sa mäsa. )DĂŁLDQJRYp]Y\N\NWRUpV~RG VWRURĂžLD]QiPHDM]~]HPLD Slovenska, v sebe spĂĄjajĂş prvN\NDUQHYDOXDSOHVRY3RNLDÄ? YVWRURĂžtVDYPHVWiFKSRXOLĂžQpNDUQHYDORYp]iEDY\XĂĽ QHNRQDOLQDMPlSUHĂžDVWp]iND]\QDGHGLQiFKLFKWUDGtFLD ĂĽLMHDMGQHV+ODYQĂŞPLIDĂŁLDQgovĂ˝mi podujatiami miest boli a sĂş bĂĄly a plesy.

BĂ˝vali, ale to nebol spĂ´VRE]iEDY\Y\VRNHMĂŁÄ?DFKW\7RXĂĽEROD]iEDYDLQĂŞFK VNXStQRE\YDWHÄ?RYPHVWD(ĂŁWH Y  VWRURĂžt PDOD SRGREX SRXOLĂžQpKRVSULHYRGXYPDVNiFKVWDQFRP.HÄ&#x2021;VDSR]ULHWHQDSUtNODGQDREUD]\+LHURQ\PD%RVFKDDOHERÄ&#x2021;DOĂŁtFK stredovekĂ˝ch maliarov, nĂĄjdete tam vĂ˝javy z faĹĄiangovĂ˝ch sprievodov, ktorĂŠ bĂ˝vali v mestĂĄch. Na dedinĂĄch zostali takĂŠ zvyky dodnes. V mestĂĄch tĂĄto podoba faĹĄiangovej zĂĄbavy zanikla a zĂĄbavy s tancom v uzatvorenom priestore, teda bĂĄly alebo plesy, sa poVWXSQHVWDOLV~ĂžDVĢRXVYLDWNRvania vĹĄetkĂ˝ch vrstiev mestVNpKRRE\YDWHÄ?VWYD

]VrĂĄĹĽme sa eĹĄte k pouliÄ?nĂ˝m sprievodom. Boli nieÄ?Ă­m vĂ˝nimoÄ?nĂŠ? 0DOLGRVĢYHÄ?NĂŞYĂŞ]QDPSUH VSRORĂžHQVWYRPHVWDĂžLGHGLQ\3RĂžDVVSULHYRGXVDÄ?XGLD PRKOLVSUiYDĢDNRFKFHOL]PHQRXRGHYXPRKOL]PHQLĢVYRMX LGHQWLWX0RKOLQDSUtNODGSDURGRYDĢRVRE\VWRMDFHYVSRORĂžQRVWLQDGQLPLEH]WRKR DE\EROL]DWRSRWUHVWDQt%ROR WRREGRELHNHG\Ä?XGLDPRKOL SUH]HQWRYDĢYHFLNWRUpVDLP QHSiĂžLOLYVSRORĂžQRVWL6WĂŞP V~YLVtDMY]QLNPQRKĂŞFKIDĂŁLDQJRYĂŞFKĂžLNDUQHYDORYĂŞFK masiek. Niekto sa mohol pre]OLHFĢ]DNUiÄ?DDOHERULFKWiUD DY\NULĂžDĢĂžRVDPXQHSiĂžLOR

YPDVNiFKSRXOLFLDFKQDĂžR GR]HUDODFLViUVNRNUiÄ?RYVNi SROtFLD3ODWLOLDMU{]QHSUtND]\ĂžDVWRQHStVDQpDWĂŞNDM~FH VDREOLHNDQLDĂĽLHQ]UR]OLĂžQĂŞFK VSRORĂžHQVNĂŞFKYUVWLHY

]V 19. storoÄ?Ă­ nastali urÄ?itĂŠ spoloÄ?enskĂŠ zmeny. ZaÄ?ali vznikaĹĽ rĂ´zne profesionĂĄlne i zĂĄujmovĂŠ spolky. Odrazili sa tieto skutoÄ?nosti aj na organizovanĂ­ plesov? 9\WYRULODVDVSRORĂžQRVĢNWRUi]DĂžDODÄ?XGtVWDYDĢQDMHGQX ~URYHÄ&#x2013;DWDNVDYHÄ?PLUR]ĂŁtrila aj ĹĄkĂĄla organizĂĄtorov pleVRY9Ä&#x2021;DNDVSRONRPYVW~SLOL do YHUHMQpKRVSRORĂžHQVNpKR ĂĽLYRWDLQRYpVNXSLQ\RE\YDWHÄ?RY3R]iPRĂĽQHMĂŁtFKPHãĢDQRFKDMUHPHVHOQtFLĂĽHQ\ URERWQtFLĂĽLGLDĂžRVDRGUiĂĽDORDMYQiUDVWHSRĂžWXSOHsov a bĂĄlov. V druhej polovici VWRURĂžLDEROLSOHV\SURVWULHGNRPSUH]HQWiFLHDXSHYÄ&#x2013;RYDQLDPHĂŁWLDQVWYDDSRĂžHWLFK RUJDQL]iWRURYQDUDVWDO3OHV\ EiO\D]iEDY\EROLG{OHĂĽLWĂŞPL situĂĄciami, v ktorĂ˝ch jednotliYpVNXSLQ\RE\YDWHÄ?RYPHVWD SUH]HQWRYDOLVYRMHVSRORĂžHQVNp postavenie a nĂĄzory.

]Boli plesy aj v minulosti zameranĂŠ tematicky tak, ako je to zvykom dnes? ]Bratislava sa v 16. storoÄ?Ă­ Ă˝DVWRWREROLPDĂŁNDUQpSOHV\ Y]QLNROYVWRURĂžtDR]QDĂžR- stala korunovaÄ?nĂ˝m ktorĂŠ reagovali na aktuĂĄlnu val zĂĄbavy organizovanĂŠ spol- mestom. BĂ˝vali tu uĹž vtedy situĂĄciu, ktorĂĄ bola vo svete. NRP6RNRO3UYĂŞUD]VDREMDYLO plesy? 9ĂĽG\VDXUĂžLODWHPDWLNDSOHVX v roku 1865 v sĂşvislosti so zĂĄ- Ă&#x2C6;QRSUHWRĂĽHVDVHPSUHVtGOLDERORVSRORĂžHQVN\ĂĽLDGDQpDE\ EDYRXĂžOHQRY6RNRODY3UDKH ODY\VRNiXKRUVNiĂŁÄ?DFKWDDSUL ]PoÄ?as zĂĄbav v mestĂĄch MXKRVWLDGRGUĂĽDOL'RNRQFDDM YĂŁHWNĂŞFKYĂŞ]QDPQĂŞFKSUtOHĂĽL- a  na plesoch sa urÄ?ite v BratislavskĂ˝ch novinĂĄch boli ]DĂĄ sa urÄ?iĹĽ presnĂ˝ WRVWLDFKĂžLXĂĽSULNRUXQRYiFLL museli dodrĹžiavaĹĽ aj rĂ´zne ponuky na to, kde a akĂŠ masky termĂ­n, kedy sa zaÄ?alo rĂ´znych rodinnĂ˝ch oslavĂĄch pravidlĂĄ a nariadenia. V~NGLVSR]tFLLDNWRLFKY\hovoriĹĽ o plesovej sezĂłne, YNUiÄ?RYVNHMURGLQHLYSURV- 6DPR]UHMPH ĂĽH SODWLOD KRWRYXMH3OHVRYRXVH]yQRX kedy a kde vlastne vznikla? WUHGtĂŁÄ?DFKW\NWRUiĂĽLODY%UD- a dodnes existuje plesovĂĄ eti- ĂĽLORFHOpPHVWR0DORWRDMXU3UHGRYĂŁHWNĂŞP LGH R GYRU- tislave a mala tu palĂĄce, sa ko- NHWDNWRUiXUĂžXMHDNRVDVSUi- ĂžLWĂŞHNRQRPLFNĂŞHIHNWSUHskĂŠ bĂĄly a plesy najvyĹĄĹĄej QDOLSOHV\$WRQLHOHQYĂžDVH YDĢQDSOHVHĂžLEiOH)DĂŁLDQJR- WRĂĽHVDSUHQDMDODViODQLHNWR ĂŁÄ?DFKW\ NWRUp PDM~ S{YRG IDĂŁLDQJRY3DWULOLPHG]LQHDM vĂŠ zĂĄbavy v mestĂĄch najmä od PXVHOXĂŁLĢPDVN\QLHNWR]DYVWRURĂžtYR)UDQF~]- plesy v maskĂĄch, ktorĂŠ vĹĄak VWRURĂžLDUHJXORYDOLQDULD- EH]SHĂžRYDOYĂŞ]GREXDSRGREVNX3RVWXSQHVD]SDQRYQtF- boli viazanĂŠ prĂĄve na faĹĄiangy. GHQLDNWRUp]YlÞãDSULND]RYD- ne. V novinĂĄch bol uverejnenĂ˝ OLD]DND]RYDOLDNRVDÄ?XGLD plesovĂ˝ program na celĂş pleN\FKGYRURYD]SDQVNĂŞFKVtGLHO)UDQF~]VNDUR]ĂŁtULOLGR ]Ale bĂ˝vali aj faĹĄiangovĂŠ PDM~VSUiYDĢREOLHNDĢ9URNX VRY~VH]yQX Ä&#x2021;DOĂŁtFKNUDMtQ(XUyS\1HNR- zĂĄbavy mimo ĹĄÄžachtickĂ˝ch EROY3UHĂŁSĤUVN\FKQRYLnĂĄch vydanĂ˝ zĂĄkaz chodenia TASR nali sa vĹĄak len vo faĹĄiango- palĂĄcov.


KRĂ?Ĺ˝OVKA KRĂ?Ĺ˝OVKĂ RSKY Ä&#x152;ASOPIS

NĂĄĹĄ opernĂ˝ spevĂĄk

Rybie vajĂ­Ä?ko

Bod, po anglicky

Vlialo sa

Spojka

PlytkĂĄ nĂĄdoba

DomĂĄcke meno Petra

PRE POUÄ&#x152;ENIE A ZĂ BAVU

DĂŠmonicky zvodnĂĄ Ĺžena

Pipette (skr.)

HorĂ­ bez plameĹ&#x2C6;a

Akým spôsobom

Nie je

3 AutonĂłmna oblasĹĽ

Ženy

- A Ĺže vraj sa doktorom nedĂĄvajĂş Ăşplatky...

Pracie prostriedk ObuvnĂ­cky Liehovina klinÄ?ek z ryĹže VĂĄnok (bĂĄsn.)

V dĹžude DĂĄmsky porĂĄĹžka klobĂşk na plnĂ˝ bez okraja bod

HorĂşÄ?ava

4

ZahuÄ?Ă­, zadunĂ­ Opojil alkoholom

VĂĄĹžnejĹĄie poranenie, trauma

Slovko Ăşcty v Ă zii

HimalĂĄj. medvedĂ­k

OznaÄ?enie vozidiel diaÄžkovej dopravy

RuskĂĄ rieka

Bil, ĹĄibal (expr.)

Arbiter (hist.) UnavĂ­m

Opätok, po Ä?esky ŤaĹžkĂ˝, namĂĄhavĂ˝ nĂĄvrat

LiehovĂ˝ nĂĄpoj

Poodmetaj TamtĂ­

Druh a radca Mohameda

EtĂĄn, po Ä?esky

ZenovĂ˝ budhizmus Post scriptum

KujnĂ˝ nerast

Jazdenie

Zakrývali

DivĂ˝ osol

Zmluva Budova

OdoĹĄlem

1

CestovnĂ˝ doklad Nezvalil na zem

SnĂ­va

PapagĂĄj LovkyĹ&#x2C6;a ustrĂ­c

ArabskĂŠ muĹžskĂŠ meno

Ä˝udovĂŠ zhromaĹždenie v st. GrĂŠcku BÄžaÄ?alo (nĂĄr.)

Kypri pluhom!

Dom. meno KornĂŠlie

Ťahanie

Alebo (poet.)

Borovica, sosna SeverskĂ˝ kopytnĂ­k

VýbeŞok, predhorie

ObchodnĂ˝ dom

RuskĂ˝ sĂşhlas

PridĂĄva

!

499 v RĂ­me

BiblickĂ˝ vrch

Mesto na LapaĹĽ, PovaŞí po Ä?esky

NĂĄpoveÄ?: AGORA, ANABĂ ZA, ANAS, KAP, OBERMAN, POINT, TEKS.

Arab News Agency

13

PRANOSTIKY PODÄ˝A ASTRONĂ&#x201C;MA Je pravdivĂĄ TrojkrĂĄÄžovĂĄ pranostika zo slovenskĂ˝ch ÄžudovĂ˝ch pranostĂ­k z hÄžadiska astronĂłmie, ktorĂĄ hovorĂ­ o dĺŞke dĹ&#x2C6;a? 1D%RĂĽLHQDURGHQLHREOĂŁLH SUHYDOHQLH1D1RYĂŞURNRNXUDFtNURNQD7ULNUiOHRNURN GiOHQD+URPQLFHRKRGLQXYtFH 1DRWi]NXRGSRYHGDODVWURQyP0JU-R]HI.ULĂŁWRIRYLĂž ULDGLWHÄ?+YH]GiUQHDSODQHWiULD05âWHIiQLND+ORKRYHFĂ&#x201E;7LHWRSUDQRVWLN\V~ SUDYGLYpDY\FKiG]DM~]SR]RURYDQtLRE\ĂžDMQĂŞFKÄ?XGt .DĂĽGRURĂžQHGHFHPEUDQD-

StarogermĂĄni

Zvieracia papuÄža

Abvolt

- AkĂŠ Ăşplatky?...

2

.UtĂĽRYNXGRGDODUHGDNFLDĂžDVRSLVX5(/$;

Ä?Ă­slo 1/2014

VWiYD]LPQĂŞVOQRYUDW SUH]DXMtPDYRVĢWHQWRURNWR EXGHGHFHPEUDDOHLED PLQ~W\SRSROQRFL D]DĂžtQDVD]Y\ĂŁRYDĢYĂŞĂŁNDVOQND QDREORKHĂžtPVDSUHGOĂĽXMHMHKRVYLWDWĂŞPVD]DĂžtQD SUHGOĂĽRYDĢGHQQpVYHWOR$E\ WRERORYĂŁHWNĂŞP]UR]XPLWHÄ?QpWLHWRSUDQRVWLN\VDRSLHUDOLRFLUNHYQpVYLDWN\3UYp WULQHKRYRULDNRQNUpWQ\~GDM DOH]DVWURQRPLFNpKRKÄ?DGLVNDVDRG%RĂĽLHKRQDURGHQLD GR7URFKNUiÄ?RYGHÄ&#x2013;SUHGÄ&#x17D;ĂĽL RPLQ~WQD+URPQLFHMHWR Y\MDGUHQpĂžDVRYĂŞP~GDMRPÂł )UDQWLĂŁHN,YiQ

JANUĂ ROVĂ&#x2030; PRANOSTIKY

 Na Troch krĂĄÄžov mnoho hviezd â&#x20AC;&#x201C; mnoho zemiakov.  Na poÄ?iatku roka, keÄ? sĂş mokrĂŠ Ä?asy, od hnevu si vinĂĄr bude ĹĄklbaĹĽ vlasy.  Beda tomu roku, v ktorom v januĂĄri trĂĄva rastie.  V januĂĄri mrĂĄz â&#x20AC;&#x201C; teĹĄĂ­ nĂĄs, v januĂĄri voda â&#x20AC;&#x201C; to je veÄ?nĂĄ ĹĄkoda.  JanuĂĄr dobrĂ˝ je, keÄ? chotĂĄr biely je.  V januĂĄri sneh a blato, vo februĂĄri mnoho mrazov zato.  KeÄ? vÄ?ely v januĂĄri vyletujĂş, to nedobrĂ˝ rok ohlasujĂş. ,OXVWUDĂžQpIRWR7$650LFKDO6YtWRN


14

naĹĄe novinky

Ĺ PORT

THE REDS CREW TRAINING SA POSĂ&#x161;VAJĂ&#x161; VPRED SĂş talentovanĂ­ a nechĂ˝ba im ĹĄportovĂ˝ duch. Skupina mladĂ˝ch neregistrovanĂ˝ch ĹĄportovcov s nĂĄzvom Reds Crew pĂ´sobĂ­ v KeĹžmarku uĹž dva roky. Po vedenĂ­m trĂŠnerov DĂĄvida MikĹĄu a Lenky BĂłryovej sa venujĂş trĂŠningom zameranĂ˝m na funkÄ?nĂ˝ rozvoj organizmu, sprĂĄvne vykonĂĄvanie zĂĄkladnĂ˝ch lokomoÄ?nĂ˝ch pohybov a sprĂĄvne vykonĂĄvanie nĂĄroÄ?nejĹĄĂ­ch pohybovĂ˝ch a telesnĂ˝ch Ä?innostĂ­ i ťtruktĂşr. Ĺ portovci s veÄžkĂ˝mi srdcami pre ĹĄport a milovnĂ­ci Ä?ervenej farby. Aj vÄ?aka tĂ˝mto symbolickĂ˝m znakom vznikom nĂĄzov skupiny The Reds. VÄ?aka nĂĄroÄ?nĂ˝m trĂŠningom, no najmä vÄ?aka motivĂĄcii sa Ä?lenovia skupiny zaÄ?iatkom decembra minulĂŠho roka zĂşÄ?astnili na súżaĹži UMB Crossfit Games v Banskej Bystrici, kde súżaĹžili v Ă´smich disciplĂ­nach, ktorĂŠ bolo potrebnĂŠ splniĹĽ v Ä?o najkratĹĄom Ä?ase. V súżaĹži sa hodnotili ĹĄtyri kategĂłrie: MuĹži

tĂ­my, Ĺ˝eny tĂ­my, ZmieĹĄanĂŠ tĂ­my a jednotlivci. V muĹžskej kategĂłrii sa tĂ­m skupiny Reds Crew v zloĹženĂ­ Boris Oravec, DĂĄvid MikĹĄa, Silvio Gally a Libor TeplickĂ˝ umiestnil prvom mieste, keÄ? druhĂ˝ tĂ­m predstihol o sekĂşnd. V kategĂłrii jednotlivcov muĹžov v konkurencii 98 muĹžov sa chlapci umiestnili takto: 84. MaroĹĄ Petrek, 56. Silvio Gally, 39. Tibor TeplickĂ˝, 21. Radovan Dejneka a na stupĹ&#x2C6;och vĂ­ĹĽazov 3. Miesto DĂĄvid MikĹĄa

a 1. Miesto Boris Oravec. V kategĂłrii zmieĹĄanĂ˝ch druĹžstiev sa tĂ­m v zloĹženĂ­ Lenka BĂłryovĂĄ, TĂĄĹ&#x2C6;a CzyrnekovĂĄ, Janka BartoĹĄovĂĄ a MaroĹĄ Petrek umiestnil na druhom mieste. DievÄ?atĂĄ sa umiestnili nasledovne: 27. miesto Janka BartoĹĄovĂĄ, 6. Miesto Lenka BĂłryovĂĄ a 4. miesto TĂĄĹ&#x2C6;a CzyrnekovĂĄ, ktorĂĄ trĂŠnuje v skupine len pol roka. PrĂ­prava tĂ­mu na súżaĹž bola intenzĂ­vna, trĂŠningy boli nĂĄroÄ?nĂŠ, no túŞba po vĂ­ĹĽazstve a radosĹĽ zo samot-

nej vĂ˝hry jednotlivĂ˝ch Ä?lenov tĂ­mu ich posunuli vpred. TĂĄto ich doposiaÄž prvĂĄ skĂşsenosĹĽ v súżaĹži im dodala väÄ?ĹĄiu chuĹĽ zapracovaĹĽ na sebe. Pre

mnohých sa stala odrazovým mostíkom na doladenie nedostatkov a posunutím sa vpred. Text a foto: (dk)

V SOÄ&#x152;I NĂ S REPREZENTUJĂ&#x161; AJ SĂ NKARI

Do zaÄ?iatku ZimnĂ˝ch olympijskĂ˝ch hier v SoÄ?i zostĂĄva uĹž len pĂĄr dnĂ­, preto niet divu, Ĺže vĹĄetka pozornosĹĽ ĹĄportovĂŠho sveta sa sĂşstreÄ?uje prĂĄve tam. Aj SlovenskĂĄ republika mĂĄ v tejto oblasti svojich vyslancov, no mĂĄlokto uĹž vie, Ĺže okrem hokejistov Ä?i biatlonistov nĂĄs budĂş reprezentovaĹĽ aj ĹĄportovci zo SlovenskĂŠho sĂĄnkarskĂŠho zväzu.

7UDGtFLDWRKWRĂŁSRUWXPiYR9\VRNĂŞFK7DWUiFKGOKRURĂžQ~KLVWyULXNWRUHMQHRGP\VOLWHÄ?QRX V~ĂžDVĢRXMHRO\PSLRQLĂžND0iULD-DVHQĂžiNRYi-HM]ODWpĂžDV\ VDSULSLVXM~=2+Y/DNH3ODFLGY86$NGHVDYViQNRYDQt XPLHVWQLODQDGRWHUD]QHSUHNRQDQRPPLHVWH9V~ĂžDVQRVWL Y\VWXSXMHDNRJHQHUiOQDVHNUHWiUND6ORYHQVNpKR=Yl]XViQNDURYDDMYÄ&#x2021;DNDQHMMHWHQWRĂŁSRUW VWiOHDWUDNWtYQ\PDSULĢDKXMH QRYpWDOHQW\0HG]LWLHQDMYlÞãLHNWRUpVDNYDOLÂżNRYDOLDEROL QRPLQRYDQpQDWRKWRURĂžQp=2+ Y6RĂžLSDWULD-R]HI1LQLVNWRUĂŞPi]DVHERXQHVSRĂžHWQpYtĢD]VWYiY65LY]DKUDQLĂžtÂą ÂąYWĂŞFKWRGÄ&#x2013;RFKDEVROYXMH06 Y1HPHFNXY$OWHQEHUJXDNWRUĂŞYURNXREKiMLOVYRMWLWXO 066ORYHQVND9LHUD*E~URYiNWRUiVDSRNROH6YHWRYpKRSRKiUDY3DUN&LW\ Y86$XPLHVWQLODQDPLHVWHĂžtPVSOQLODNULWpULi0HG]LQiURGQHMViQNDUVNHMIHGHUiFLH

DQD=2+SRFHVWXMHSUYĂŞNUiW 0DUHN6ROĂžDQVNĂŞNWRUĂŞWHQWRURNGDO]DEUDĢKODYQH-R]HIRYL1LQLVRYLVPLQLPiOQ\P QiVNRNRPGHVDWLQ\VHNXQG\SULĂŁWDUWRFKQD066ORYHQVNDNGHVNRQĂžLOYWHVQRP]iYHVHQDGUXKRPPLHVWH.DURO 6WXFKOiNNWRUĂŞVSROXV0DUHNRP6ROĂžDQVNĂŞPWYRUtWDQGHP QDWRKWRURĂžQĂŞFK=2+Y6RĂžL DNWRUtVYRMLPXPLHVWQHQtPQD 6YHWRYRPSRKiULY,QQVEUXFNXY\UDGLOL]UHSUH]HQWiFLH65 QDWRKWRURĂžQĂŞFK=2+VN~VHQĂŞFKVHQLRURY+DUQLĂŁDD5HJHFDNWRUtYR9DQFRXHULYURNX REVDGLOLSHNQpPLHVWR ĂĽLDÄ?WHQWRNUiWVDXPLHVWQLOLDĂĽ QDPLHVWHRVHPQiVWRP-R]HI 3HWUXOiNNWRUĂŞSDWUtPHG]LQDMPODGĂŁtFK~ĂžDVWQtNRY=2+ÂąQLH YĂŁDNPHG]LQRYiĂžLNRYÂąYURNX RN~VLOSUYpPOiGHĂĽQtFNH =2+Y,QQVEUXFNXDYVH]yQH RGMD]GLOXĂĽĂŁHVĢVYHWRYĂŞFKSRKiURY0DULiQ=HPDQtNNWRUĂŞWYRUtVSROXV3HWUXOi-

NRPViQNDUVN~GYRMLFX]Ă˝DGFH DYGYRMVHGDGORYĂŞFKVDQLDFKQD =2+Y6RĂžLVD]~ĂžDVWQtDMYÄ&#x2021;DNDPLHVWXQD066ORYHQVND YNDWHJyULtPXĂĽRYDSUYpPXPLHVWXYGYRMVHGDGORYĂŞFK VDQLDFKVSROXV3HWUXOiNRP ,VWHQLHMHSRWUHEQpStVDĢRWRP DNpQiURĂžQpV~WUpQLQJ\DNp ĢDĂĽNpMHYVWiYDĢRSLDWHMUiQR D ]DĂžDĢ WUpQRYDĢ OHER OHQ YWRPWRĂžDVHMHViQNDUVNiGUiKDYRÄ?QiNRÄ?NRVHED]DSLHUDQLD DGLVFLSOtQ\VLY\ĂĽDGXMHFKFHQLHUHSUH]HQWRYDĢVDYWRPQDMOHSĂŁRPVYHWOHMHYĂŁDNSRWUHEQp QDStVDĢRWRPĂĽHDMNHÄ&#x2021;QHMGH YWRPWRVPHUHRYHÄ?NĂŞNURNSUH Ä?XGVWYRLVWHLGHRYHÄ?NĂŞNURN SUHĂžORYHND$SR]QiPNDMHGQHM]PDPLĂžLHNUHSUH]HQWXM~FLFKViQNDURYKRYRUt]DYĂŁHWNR Ă&#x201E;6RPKUGiQDVYRMKRV\QDOHER VDGRVWDOQDPLHVWRNDPVP~ OHQWtQDMOHSĂŁt'UĂĽtPPXSDOFHÂłSRYHGDOD$OLFD6ROĂžDQVNi 7H[WDIRWR$QGUHD+RUÄ&#x2013;iNRYi

SpravodajskĂ˝ dvojtýŞdennĂ­k distribuovanĂ˝ zdarma do domĂĄcnostĂ­ a ďŹ riem v meste ď&#x201A;Ąď&#x20AC; VydavateÄž: 14 news, s. r. o. ď&#x201A;Ąď&#x20AC;  SĂ­dlo spoloÄ?nosti: KonventnĂĄ 9, 811 03 Bratislava â&#x20AC;&#x201C; StarĂŠ mesto, SlovenskĂĄ republika ď&#x201A;Ąď&#x20AC;  IÄ&#x152;O: 46 903 411 ď&#x201A;Ąď&#x20AC;  Inzercia: obchod@14news.eu ď&#x201A;Ąď&#x20AC;  RegistraÄ?nĂŠ Ä?Ă­slo MK SR: EV 4462/11

NaĹĄe Novinky KeĹžmarok, nĂĄklad 6 500 ks Copyright: 14 news, spol., s. r. o. VĹĄetky prĂĄva, vrĂĄtane autorskĂ˝ch, sĂş vyhradenĂŠ a vykonĂĄva ich vydavateÄž. RozmnoĹžovanie Ä?astĂ­ alebo celku textov, fotograďŹ Ă­, grafov akĂ˝mkoÄžvek spĂ´sobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez pĂ­somnĂŠho sĂşhlasu vydavateÄža, je zakĂĄzanĂŠ. VydavateÄž nie je zodpovednĂ˝ za obsah a pravdivosĹĽ uverejnenĂ˝ch inzerĂĄtov a za prĂ­padne spĂ´sobenĂŠ ĹĄkody.

info@14news.eu


číslo 1/2014

ŠPORT

15

PRECESTOVAL CELÝ SVET Ktovie, akým smerom by sa jeho život uberal, ak by ho nepoznačila tragédia spred mnohých rokov. Na vojenčine v českom Mošnove sa vracali s kamarátom Pavlom Šablákom z vychádzky. Čo čert nechcel, u šoféra nemeckého kamióna sa v tej chvíli dostavil mikrospánok za volantom a do oboch narazil. On odletel do priekopy, po ôsmich hodinách sa prebral z kómy. Jeho najlepší priateľ bol však namieste mŕtvy. „Druhýkrát som sa narodil a odvtedy sa teším z každého prežitého dňa,“ vraví Kežmarčan Róbert Fabíny, pričom v rozhovore s ním je ťažké obísť práve túto smutnú spomienku, ktorá ho navždy poznačila. Známy slovenský športový masér a dobrodruh, ktorého celoživotným osudom je spoznávanie sveta a kultúr spojené so športom. A nie ledajaké, veď navštívil už všetky kontinenty – s výnimkou Antarktídy, lebo tam sa nešportuje. Nechýbal na finále hokejových majstrovstiev sveta 2002 vo švédskom Göteborgu, kde Slováci získali zlaté medaily, na finále tenisového turnaja Australian Open v Melbourne, zápasoch európskej futbalovej kvalifikácie či Ligy majstrov. Pätnásť rokov pracoval pre Slovenskú basketbalovú asociáciu, masíroval ženy, mužov aj mládežnícke výbery – každoročne asi štyri takmer súvislé mesiace zápasov, kvalifikácii, majstrovstiev Európy. A to je len nepatrný zlomok z jeho dlhočizného zoznamu navštívených miest a športových podujatí. „Ročne cestujem do desiatich až pätnástich krajín, väčšinou s reprezentáciou Slovenska v rôznych športoch,“ hovorí 43-ročný rodák z Ružomberka, v ktorého srdci má však Kežmarok osobité miesto. „Bol som viackrát v Japonsku, Číne, videl som Hongkong, Austráliu, bol som v Severnej aj Južnej Amerike, Afrike, Dubaji, Palestíne či Izraeli, veľmi sa mi páčilo Pobaltie aj štáty severnej Európy, Macedónsko či Albánsko, ale Kežmarok je aj tak najkrajšie mesto na svete.“

Zemetrasenie v Japonsku

V máji 2012 bol Róbert Fabíny s basketbalistkami Slovenska v Japonsku, kde zohrali tri prípravné stretnutia proti tamojšej reprezentácii. „Počas jedného tréningu zaznela obrovská ‘rana‘, triasla sa palubovka aj okná v hale. Zemetrasenie trvalo asi sedem sekúnd, zostali sme

všetci v nemom úžase. Organizátori ihneď otvorili dvere, aby sme v prípade opakových otrasov mohli vybehnúť von z telocvične. Večer v hoteli nefungovali výťahy, mali sme však šťastie, že sme spali na treťom poschodí. Po presune do Tokia by to bol oveľa väčší problém, keďže tam sme boli ubytovaní na pätnástom poschodí a stravovali sme sa dokonca až na štyridsiatompiatom.“

Čerstvá skúsenosť z Bieloruska

Fabíny sa len teraz po Novom roku vrátil z Bieloruska, kde bol s výpravou hokejových veteránov Slovenska na majstrovstvách sveta. „Nikto sa nemusí báť cestovať do Minska. Je to mimoriadne čisté mesto, v uliciach som nevidel jediný cigaretový ohorok. V krajine je iba jednopercentná nezamestnanosť, prezident Alexander Lukašenko dáva občanom chlieb a hry. V tamojšej aréne, jednej z najmodernejších v Európe, chodilo na hokej aj pätnásťtisíc ľudí, čo je neskutočné číslo,“ rekapituloval Róbert.

Pod Tatry kvôli blízkym

„Vraciam sa do Kežmarku vždy rád kvôli mame Agnese a priateľke Elenke Hlaváčovej, s ktorou sme spolu šiesty rok. Obdivujem ju, aká je tolerantná k môjmu životnému štýlu. Má takisto ako ja rada šport a turistiku. V Kežmarku máme nádherné kostoly, na drevený evanjelický sa chodia pozerať ľudia z celého sveta. Som tiež masérom tunajších volejbalistiek. Z balkóna bytu na ôsmom poschodí mám krásny výhľad na Vysoké Tatry. Je úžasné, ako sa menia. Sú iné ráno, na obed, večer, iné na jar, v lete, na jeseň a v zime. Celkovo je Slovensko nádherné. Naskytla sa

Róbert Fabíny. Foto: Archív

mi viackrát možnosť ísť pracovať do zahraničia, ale vždy som zostal v rodnej krajine. Máme krásne hrady, zámky, hory, nížiny, kúpele, nádherné ženy,“ presviedča muž so zlatými rukami, ktorý masíroval mnohých olympijských víťazov, slovenských reprezentantov v rôznych športových odvetviach vrátane tenisových či hokejových hviezd. „Cyklista Vojtech Bachleda, vodnoslalomárski bratia Hochschornerovci, hokejisti Miro Šatan, Michal Handzuš, zápasník Jozef Lohyňa, džudista Jozef Krnáč, futbalista Rado Zabavník, boxér Tomi Kid Kovács-ich zoznam je naozaj nekonečne dlhý, mnohí bývalí, terajší i budúci ná-

dejní reprezentanti, dala by sa o tom napísať celá kniha. Snažím sa pomôcť všetkým, rád však masírujem predovšetkým členov kolektívnych športov,“ pripomína.

Hovoria zaňho ruky

Fabíny je v súčasnosti masérom futbalistov MFK Ružomberok, teda funguje v rodnom meste, kde 6. júna 1970 prišiel na svet. „Pracujem tam s trénerom Jozefom Vukušičom, ktorý je podľa mňa najlepší futbalový tréner na Slovensku a vie, že regenerácia je pre športovca veľmi dôležitá. Verím, že tím postúpi po rokoch znova do pohárovej Európy a aj ja k tomu prispejem svojou prácou. Ružomberok čaká na titul

od roku 2006, tento rok ho zrejme získa Slovan, ale vidím šancu aj v Slovenskom pohári, kde v aprílovom semifinále nastúpime proti Košiciam.“ Robo však nie je len masér, ale aj rozhodca vo štvrtej futbalovej lige na východnom Slovensku. „Šport je moja celoživotná láska, neviem bez neho žiť,“ prízvukuje zhovorčivý holohlavý muž, ktorý v minulosti pracoval aj ako píšuci redaktor a rozhlasový reportér – samozrejme športový. Celý život ho zdobí pokora a skromnosť. „Za mňa hovoria moje ruky,“ tvrdí celoživotný optimista a chodiaca elektráreň pozitívnej nálady. Radovan Klein


16

naĹĄe novinky

Ĺ PORT

9/$-.2126,Ă˝201$â(9ĂŠ35$9<962Ă˝,%8'(&+Ă&#x2C6;5$ VlajkonosiÄ?om slovenskej olympijskej vĂ˝pravy v SoÄ?i bude hokejista Zdeno ChĂĄra. SÄžub do rĂşk prezidenta SR, ktorĂ˝ sa bude konaĹĽ 30. januĂĄra, zloĹžia aj biatlonistka Anastasia KuzminovĂĄ a beĹžec na lyĹžiach Martin BajÄ?iÄ?ĂĄk. Tieto menĂĄ odsĂşhlasili delegĂĄti na ĹĄtvrtkovom 46. valnom zhromaĹždenĂ­ SlovenskĂŠho olympijskĂŠho vĂ˝boru. PlĂŠnum SOV zĂĄroveĹ&#x2C6; jednohlasne schvĂĄlilo nĂĄvrh VĂ˝konnĂŠho vĂ˝boru komplexnej nominĂĄcie misie na XXII. zimnĂ˝ch olympijskĂ˝ch hrĂĄch aj s Ä?akateÄžmi na splnenie nominaÄ?nĂ˝ch kritĂŠriĂ­ a nĂĄhradnĂ­kmi. &KiUDNWRUĂŞEXGH]iURYHÄ&#x2013; kapitĂĄnom vĹĄetkĂ˝ch slovenVNĂŞFKUHSUH]HQWDQWRYY6RĂžL GRVWDODNRMHGLQĂŞKUiĂžYĂŞnimku od vedenia zĂĄmorskej NHL. Na rozdiel od ostatnĂ˝ch KUiĂžRYNWRUĂŞFKNOXE\XYRÄ?QLD DĂĽIHEUXiUDSUtGHNDSLWiQ %RVWRQX%UXLQVXĂĽQDRWYRUHQLHKLHUĂ&#x201E;-HSUHQiVYHÄ?Ni ĂžHVĢĂĽHVDQiPWRSRGDULOR TakĂşto vĂ˝nimku nedostal ani kapitĂĄn kanadskej hokejovej reprezentĂĄcie,â&#x20AC;&#x153; uviedol prezident SOV FrantiĹĄek ChmelĂĄr.

SchvĂĄlili nominĂĄciu 5XVNpSUtPRUVNpVWUHGLVNR SULYtWD QD EXG~FL PHVLDF IHEUXiUD RGGR ĂŁSRUWRYFRY9DOQp]KURPDĂĽdenie SOV minulĂ˝ ĹĄtvrtok jednohlasne schvĂĄlilo nomiQiFLH.YDOLÂżNDĂžQpNULWpULi medzinĂĄrodnĂ˝ch ĹĄportovĂ˝ch IHGHUiFLtQD6ORYHQVNXVSÄ&#x17D;Ä&#x2013;D DGHSWRY-DQND*DQWQHURYiDNRĂžOHQND99629SRYHUHQiYHGHQtPĂŁWiEXDGHVLJQRYDQiYHG~FDYĂŞSUDY\ SUHGORĂĽLODQiYUKFHONRYpKR ]ORĂĽHQLDSOpQXNWRUpSRVWXSRYDORSRGÄ?DQRYHOL]RYDQĂŞFK VWDQRY]DSUtODPLQXOp-

KRURND&HONRYĂŞSRĂžHWĂžOHQRY629VDSR~SUDYH]QtĂĽLO z 82 na 74. NominĂĄciu schvaÄ?RYDOLOHQ]iVWXSFRYLDRO\PSLMVNĂŞFK ĂŁSRUWRY ĂžOHQRYLD NRPLVLHĂŁSRUWRYFRYĂžOHQND 0HG]LQiURGQpKRRO\PSLMVNpKRYĂŞERUX 029 'DQND%DUtekovĂĄ a vĂ˝konnĂ˝ vĂ˝bor SOV QDĂžHOHVSUH]LGHQWRP)UDQtiĹĄkom ChmelĂĄrom.

DefinitĂ­vna nominĂĄcia 2 GHÂżQLWtYQHM QRPLQiFLL sa rozhodne 27. januĂĄra na ]iYHUHĂžQRP]DVDGQXWt9ĂŞkonnĂŠho vĂ˝boru SOV, ktorĂ˝ P{ĂĽHVFKYiOLĢGRGDWRĂžQĂŞFK UHSUH]HQWDQWRYĂ&#x201E;=DWLDÄ?PiPH ĂŁSRUWRYFRYQRSHYQHYHUtPHĂĽHV~HĂŁWHÄ&#x2021;DOĂŁtNWRUtPDM~ĂŁDQFXYQDMEOLĂĽĂŁtFK GÄ&#x2013;RFKVSOQLĢNULWpULi0D[LPiOQ\SRĂžHWNRWYiUDFLHPX FHUHPRQLiOXE\VDPDOSRK\ERYDĢQD~URYQLDĂĽ ĂŁSRUWRYFRY3RWHĂŁtPDNDĂĽGi PHGDLODDYĂŁHWN\~VSHFK\QD KUDQLFLRVREQĂŞFKPRĂĽQRVWt ĂŁSRUWRYFRY%ROE\VRPUiG NHE\VD]RSDNRYDO9DQFRXYHU NGHVPHPDOLWULPHGDLO\DOH WDPWRERORYHÄ?PLRSWLPiOQH 1RYHUtPĂĽH]KUXEDQDWDNHM

6ORYHQVNiELDWORQLVWND$QDVWDVLD.X]PLQRYiSDWUtY6RĂžLNDĂŁSLUDQWNiPQDPHGDLO\)RWR7$65$3

~URYQLVDEXGHPHSRK\ERYDĢ piĂĄd v jednom roku (naposleDMY6RĂžLÂłXYLHGROJHQHUiO- G\Y=2+Y$OEHUWYLOOH Q\VHNUHWiU629-R]HI/LED D2+Y%DUFHORQH QDGYRMURĂžQpVWULHGDQpLQWHUYDO\DYSUtPoÄ?et ĂşÄ?astnĂ­kov SDGH6ORYHQVND]~ĂĽHQ~SUH8ĂĽWHUD]MH]UHMPpĂĽHY6RĂžL GRO\PSLMVN~SUtSUDYXQDY\ĂŁH VDSUHGVWDYtYLDFĂŁSRUWRYFRY QRPLQDĂžQHRYSO\YQLOLNYyW\ ako na prvĂ˝ch samostatnĂ˝ch novĂŠho ĹĄtĂĄtu. Na druhej strane =2+  DPHQHMDNR VORYHQVNp6RĂžLQHP{ĂĽHNRQQDSRVOHG\YURNX   NXURYDĢ9DQFRXYHUXDQLVR 7UHEDYĂŁDNY]LDĢGR~YDK\ ]PHQHQĂŞPLDYHÄ?NRU\VHMĂŁtĂĽH/LOOHKDPPHUEROSUHFKR- PLNYDOLÂżNDĂžQĂŞPLNULWpULDGRP]RV\VWpPXGYRFKRO\P- PLYO\ĂĽLDUVN\FKGLVFLSOtQDFK NHÄ&#x2021;ĂĽHSUHGĂŁW\UPLURNPLYĂŞPRVOTNĂ NOMINĂ CIA SOV DO SOÄ&#x152;I: SUDYXSRĂžWRPULDGQHUR]ĂŁtULOR alpskĂŠ lyĹžovanie (8): Petra VlhovĂĄ, Jana GantnerovĂĄ, Barbora LukĂĄÄ?ovĂĄ, GUXĂĽVWYRKRNHMLVWLHN Barbara KantorovĂĄ, KristĂ­na SaalovĂĄ, Adam Ĺ˝ampa, Matej Falat, Martin BendĂ­k akrobatickĂŠ lyĹžovanie (2): NatĂĄlia Ĺ lepeckĂĄ, Zuzana StromkovĂĄ Odmeny ĹĄportovcom beh na lyĹžiach (4): Alena ProchĂĄzkovĂĄ, Martin BajÄ?iÄ?ĂĄk, Peter MlynĂĄr, Daniela KotschovĂĄ 3OpQRPSUHĂŁOLDMRGPHQ\SUH biatlon (10): TomĂĄĹĄ Hasilla, Pavol Hurajt, Matej KazĂĄr, Miroslav MatiaĹĄko, ĂşspeĹĄnĂ˝ch reprezentantov, Martin OtÄ?enĂĄĹĄ, PaulĂ­na FialkovĂĄ, Jana GerekovĂĄ, Martina ChrapĂĄnovĂĄ, DNRLFKH[HNXWtYDSUHGORĂĽLOD Anastasia KuzminovĂĄ, TerĂŠzia PoliakovĂĄ YODQLQDDSUtORYRPYDOQRP krasokorÄ?uÄžovanie (1): Nicole RajiÄ?ovĂĄ ]KURPDĂĽGHQtNGHLFKDOHGHĹĄortrek (1): Tatiana BodĂłvĂĄ legĂĄti neschvĂĄlili pre nesĂşhokej (25): brankĂĄri - Peter Budaj, Jaroslav HalĂĄk, JĂĄn Laco, obrancovia - Ivan Baranka, KODVKRNHMRYHMVHNFLH=ODWt Dominik GraĹ&#x2C6;ĂĄk, Zdeno ChĂĄra, Martin MarinÄ?in, Andrej MeszĂĄroĹĄ, Andrej Sekera, PHGDLOLVWLYLQGLYLGXiOQ\FK Michal Sersen, Ä˝ubomĂ­r ViĹĄĹ&#x2C6;ovskĂ˝, ĂştoÄ?nĂ­ci - Milan BartoviÄ?, MariĂĄn GĂĄborĂ­k, Michal ĂŁSRUWRFKQD=2+Y6RĂžLD2+ HandzuĹĄ, Marcel Hossa, MariĂĄn Hossa, TomĂĄĹĄ JurÄ?o, TomĂĄĹĄ KopeckĂ˝, TomĂĄĹĄ Marcinko, Y5LRGH-DQHLURWDNGRMichel MiklĂ­k, Peter Ă&#x2013;lveckĂ˝, Richard PĂĄnik, TomĂĄĹĄ SurovĂ˝, TomĂĄĹĄ Tatar, TomĂĄĹĄ ZĂĄborskĂ˝ VWDQ~SUpPLHYRYĂŞĂŁNHWLsĂĄnkovanie (6): Jozef Ninis, Viera GbĂşrovĂĄ, MariĂĄn ZemanĂ­k, Jozef PetrulĂĄk, VtFHXU]DVWULHEUR]LQNDVXM~ Marek SolÄ?anskĂ˝, Karol StuchlĂĄk WLVtFD]DEURQ]HĂŁWHRGH-

VDĢWLVtFPHQHM629XGHOtRGPHQ\DMÄ&#x2021;DOĂŁtPĂŁSRUWRYFRP QDPLHVWH WLVtFWLVtFWLVtFWLVtFWLVtFHXU  9V~ĢDĂĽLDFKĂŁWDÂżHWYLDFĂžOHQQĂŞFKGUXĂĽVWLHYDSRViGRN GR SRĂžWXSUHWHNiURY YLQGLYLGXiOQ\FKĂŁSRUWRFKVD]DNDĂĽGpKRÄ&#x2021;DOĂŁLHKRĂŁSRUWRYFDSULSRĂžtWDNVWDQRYHQHMĂžLDVWNH Ä&#x2021;DOĂŁtFKSHUFHQWĂ˝OHQRYLD UHDOL]DĂžQĂŞFKWtPRYVLSULOHSĂŁLDPD[LPiOQHGRSHUFHQW ]YĂŞĂŁN\RGPLHQĂŁSRUWRYFRY 8 YLDFĂžOHQQĂŞFK GUXĂĽVWLHY VDYĂŞĂŁNDY\SRĂžtWD]R]iNODGQHMVXP\EH]SULSRĂžtWDQLD]D Ä&#x2021;DOĂŁLHKRĂžOHQD3ULNROHNWtYQ\FKĂŁSRUWRFKGRVWDQ~MHGQRWOLYtĂžOHQRYLDWtPX]D]ODWR SRWLVtFVWULHEURWLVtF DEURQ]WLVtFHXU1DÄ&#x2021;DOĂŁtFKPLHVWDFKMHNÄ?~Ăž XGHÄ?RYDQLDRGPLHQGHYlĢWLVtFĂŁHVĢWLVtFDĂŁW\ULWLVtFHXU 3UpPLDSUHĂžOHQRYUHDOL]DĂžQpKRWtPXMHQDY\ĂŁHYFHONRYHM YĂŞĂŁNHPD[LPiOQHSHUFHQW ]RGPHQ\GUXĂĽVWYD 7$65 EE

Nkk 01 2014 web  
Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you