Issuu on Google+

9 900 ks

Dvojtýždenník do domácností a firiem

Lúštite krížovku

n a š e

str. 14

Ročník: I. číslo. 2/2014 Dátum vydania: 6. 2. 2014

Dolný Kubín

Bezpečnosť na cestách

Dolnokubínsky Z dreva literárny klub odkrýva tóny

Oravský pohár karate

str. 3 Každý chodec, ktorý kráča po okraji cesty za zníženej viditeľnosti, musí mať na sebe reflexné prvky už aj v obci.

str. 4 V Dolnom Kubíne sa stretávajú spisovatelia a čitateľská verejnosť už pätnásty rok v literárnom klube Fontána na pôde Knižnice Antona Habovštiaka.

str. 16 Jedenásti Dolnokubínčania sa v silnej konkurencii nestratili a so ziskom dvoch zlatých a troch bronzových medailí obsadili 10. miesto.

str. 12 Od  roku 1993 vyrába folklorista Jaroslav Sloboda okrem píšťal a fujár aj trombity, koncovky, dvojačky, vybíjané opasky a valašky.

V novom školskom roku očakávajú mestské základné školy približne 240 nových prvákov.

VÄČŠINA ŠKÔL DOPADLA V HODNOTENÍ INEKO DOBRE V uplynulých dňoch sa konal vo viacerých základných školách v Dolnom Kubíne zápis detí do 1. ročníka. Prihlášky na stredné školy v najbližšej dobe budú vypĺňať aj žiaci deviatych ročníkov. Rodičia a ich deti majú v oboch prípadoch možnosť výberu najvhodnejšej školy. Pomôcť s rozhodnutím môže aj rebríček hodnotenia škôl.

Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) zverejnil zoznam škôl s hodnotením za obdobie rokov 2009-2013, v ktorom sa posudzujú najmä výsledky žiakov. V prípade základných škôl ide najmä o hodnotenie výsledkov v celonárodných testoch v 9. ročníku, účasť žiakov na súťažiach a ich mimoriadnych výsledkov. Ďalej sa do úvahy

berú výsledky kontrol Štátnej školskej inšpekcie, objem fi nančných prostriedkov a hodnotí sa aj pedagogický zbor. Pri stredných školách sa posudzujú výsledky externej a internej maturity, mimoriadne výsledky študentov, účasť na súťažiach, nezamestnanosť absolventov, prijímanie na vysoké školy, finančné zdroje a inšpekcia.

„Rebríčky komplexne nehodnotia kvalitu školy, ale informujú o výsledkoch žiakov. Môžu byť užitočným pomocným ukazovateľom pri výbere školy, najmä by však mali pritiahnuť záujem verejnosti k diskusiám o kvalite škôl,“ hovorí riaditeľ INEKO Peter Goliaš. Pokračovanie na strane 2


naše novinky

SPRAVODAJSTVO

DOLNÝ KUBÍN A GÄCEĽ MÁ SPÁJAŤ LÁVKA PRE CHODCOV

KRÁTKE SPRÁVY

2

Dlhé roky sa diskutovalo o možnom prepojení sídliska Bysterec s Gäceľom ponad rieku Orava. Sľuby by sa mali onedlho premeniť na činy. Na tento rok je naplánovaná výstavba lávky pre chodcov. Lávku plánujú postaviť v blízkosti garáže na ulici Bystereckej a na druhej strane pri čističke odpadových vôd. Realizáciu stavby by mal financovať súkromný investor. Počíta s nákladmi okolo stotisíc eur. Mesto Dolný Kubín s obcou Oravská Poruba v súčasnosti riešia usporiadanie majetkovo-právnych vzťahov na dotknutom území výstavby, zabezpečujú stanoviská orgánov štátnej správy a zúčastnených organizácii. Text a foto: (jogr)

BEZPLATNE DO GALÉRIE Každú prvú nedeľu v mesiaci je bezplatne sprístupnená pre návštevníkov Oravská galéria v Dolnom Kubíne. „Pozývam do našich galérií deti a ich rodičov, ale i všetkých návštevníkov, ktorí chcú cez obrazy a výtvarné umenie spoznávať Žilinský kraj a jeho regióny. Naše galérie však neponúkajú len pohľad do minulosti, ale i pohľad na súčasné umenie,“ povedal predseda ŽSK Juraj Blanár. Pre návštevníkov bude vždy v prvú nedeľu v mesiaci otvorených bezplatne päť galérií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, medzi ktoré patrí Kysucká galéria v Oščadnici, Liptovská galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Považská galéria umenia v Žiline a Turčianska galéria v Martine.

NEZAMESTNANOSŤ STÚPLA V okrese Dolný Kubín evidovali 2 904 nezamestnaných na Úrade prace, sociálnych veci a rodiny v Dolnom Kubíne. Je to o 31 ľudí viac ako v novembri, čo je nárast o 1,08 percenta. Miera nezamestnanosti v uvedenom okrese za vlaňajší december predstavovala 14,21 percent, čo je nárast o 0,16 percenta. Okres sa ňou zaradil na 34. miesto v celoslovenskej štatistike. Z ďalších dvoch oravských okresov je na tom horšie Námestovo, kde miera nezamestnanosti dosiahla v decembri 14,71 percent, o 0,1 percenta viac ako v novembri 2013. Posledný oravský okres, Tvrdošín, je v uvedenej štatistike na 43. mieste, kde v decembri bola miera nezamestnanosti 13,60 percent, o 0,56 percenta viac ako v novembri 2013. (šu)

VÄČŠINA ŠKÔL DOPADLA V HODNOTENÍ INEKO DOBRE Dokončenie zo strany 1

Ako sa umiestnili v rebríčku základné školy v Dolnom Kubíne? Zo základných škôl (ZŠ) v Dolnom Kubíne v rebríčku za obdobie rokov 2010-2013 najlepšie skončila ZŠ Petra Škrabáka, ktorá získala 5,2 z 10 bodov. INEKO ju hodnotí ako školu s dobrými výsledkami. Rovnako posudzovaná je aj ZŠ Janka Matúšku, ktorá skončila na druhom mieste a získala 5,1 bodov. Taktiež ZŠ Martina Kukučína a ZŠ Kňažia mali podobné hodnotenie. Tieto základné školy získali 4,9 bodov a sú posudzované ako školy s priemernými výsledkami. Cirkevná spojená škola, ZŠ Andreja Radlinského, získala v rebríčku 3,3 bodov, čo je najmenej spomedzi dolnokubínskych škôl. Hodnotená je ako škola s podpriemernými výsledkami. Umelecké školy a školy s malým počtom žiakov neboli súčasťou posudzovania. Mestský úrad Dolný Kubín zriaďuje väčšinu základných škôl v meste a s výsledkami hodnotenia súhlasí. Pre objektívnejšie meranie navrhuje, aby boli školy testované aj z iných predmetov a vo viacerých ročníkoch. „Mestské školy nedopadli v rebríčku hodnotenia najhoršie, no stále je tu priestor na zlepšenie výsledkov,“ konštatuje primátor mesta Dolný Kubín Roman Matejov. Samospráva chce motivovať riaditeľov škôl k skvalitneniu výsledkov pravidelným ročným hodnotením. Plánuje zapájať školy do nepovinného testovania, podporovať ďalšie vzdelávanie pedagógov a zlepšovať vybavenie škôl. Odpoveď na otázky ohľadom umiestnenia Cirkevnej spojenej školy v rebríčku INEKO sme od jej riaditeľa do uzávierky tohto čísla nedostali. Podľa Goliaša na to, aby školy ďalej napredovali, je potrebné do nich pritiahnuť kvalitných učiteľov. „Aj zo strany ministerstva školstva by pomohlo, keby vytvorilo podmienky, najmä

na základných školách, aby školy s lepšími výsledkami mohli odovzdávať svoje skúsenosti školám s horšími výsledkami. Napríklad aj prostredníctvom dočasnej výmeny učiteľov.“ Roman Matejov takúto výmenu pedagógov nateraz nevidí reálne. „Mestské školy majú právnu subjektivitu, čo znamená, že zlepšenie personálneho obsadenia školy je v právomoci jej riaditeľa,“ dodal.

Ako sa umiestnili v rebríčku stredné školy v Dolnom Kubíne? Najviac bodov z dolnokubínskych stredných škôl v rebríčku INEKO za roky 2010-2013, získala Obchodná akadémia a Stredná zdravotnícka škola. Obe dosiahli 6,2 bodov a sú hodnotené ako školy s veľmi dobrými výsledkami. Za nimi nasleduje Gymnázium P. O. Hviezdoslava so šiestimi bodmi, taktiež s veľmi dobrými výsledkami. Súkromná stredná odborná škola dosiahla 5,7 bodov a je hodnotená ako škola s dobrými výsledkami. Priemerné výsledky má Stredná odborná škola polytechnická – Kňažia, 4,8 bodov a Stredná odborná škola obchodu a služieb, ktorá má 4,7 bodov. Je

to najmenej spomedzi hodnotených stredných škôl v Dolnom Kubíne. Žilinský samosprávny kraj (ŽSK), ktorý zriaďuje väčšinu stredných škôl v meste, nepovažuje takéto hodnotenie za rozhodujúci údaj z pohľadu celosti danej školy. „Nevypovedá totiž o kvalite materiálno-technického zabezpečenia, ktoré školy ponúkajú, ale zhodnocuje predovšetkým výsledky žiakov. Škola s nižším získaným počtom bodov nemusí byť školou ponúkajúcou výchovno-vzdelávací proces na nižšej úrovni. Môže byť len školou, ktorá v danom období nemá výnimočne nadaného žiaka, ktorý by prezentoval výsledky výučby či praxe,“ spresňuje hovorkyňa ŽSK Hana Danová. Podľa nej rebríček škôl nemeria, aké zručnosti a vedomosti školy študentom odovzdali. Umiestnenie obchodných akadémií a gymnázií na popredných miestach v zozname pokladá za prirodzené, keďže sa považujú za výberové školy a nezamestnanosť ich absolventov je nízka, pretože prevažne pokračujú v štúdiu na vysokých školách. Text a foto: (jogr)


číslo 2/2014

SPEKTRUM

3

SENIORI BY MALI NOSIŤ SÚŤAŽ O NAJ KNIHU ORAVY 2013 REFLEXNÉ PRVKY Oravská knižnica Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne sa môže pýšiť svojou aktivitou aj tento rok. Spustila už 6. ročník súťaže s názvom Kniha Oravy 2013.

Oravskí policajti sa pustili od začiatku tohto roka, po nadobudnutí účinnosti novely zákona o cestnej premávke, do preventívnych kontrol používania reflexných prvkov jej najslabšími účastníkmi – chodcami. Zvýšenú pozornosť venujú predovšetkým seniorom. „Veľkým hendikepom starších ľudí je, že radi nosia od hlavy až po päty tmavé oblečenie. Pri pohybe po členitých úzkych cestách našich obcí sa tak pre vodičov motorových vozidiel stávajú v šere, daždi, hmle či snehovej fujavici prakticky neviditeľnými,“ uviedol pre TASR šéf Dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru (OR PZ) v Dolnom Kubíne Štefan Dlugoš. Spresnil, že policajné hliadky rozdávajú chodcom vo svojich služobných okrskoch informačné letáky. „V spolupráci so samosprávami upozorňujeme na túto záležitosť aj prostredníctvom obecných rozhlasov. Snažíme sa každého presvedčiť o dôležitosti nosenia dobre viditeľných reflexných prvkov na odeve,“ skonštatoval Dlugoš. „Príslušné zákonné ustanovenie hovorí jasnou rečou. Každý chodec, ktorý kráča po okraji cesty za zníženej viditeľnosti, musí mať na sebe nejaké reflexné prvky už aj v obci. Denne registrujeme v tejto súvislosti desiatky priestupkov.

Súťaž prebieha v dvoch kategóriách: beletria a odborná publikácia. Samotní autori ale aj verejnosť môžu nominovať knihy do tejto súťaže. Nominácia kníh je základom, aby sa umelecké dielo stalo predmetom súťaže. Knihy môžu čitatelia nominovať do 28. februára. Knihy zaradené do súťaže musia byť späté s regiónom Orava buď tematicky alebo osobou autora textovej či obrazovej časti. Druhou podmienkou je, aby dielo bolo vydané v predchádzajúcom ukončenom roku, aktuálne v roku 2013. Po uzavretí nominácií kníh umožní knižnica návštevníkom nahliadnuť a prečítať si nominované diela. Víťazná kniha je výsledkom hlasovania čitateľov. Slávnostné vyhlásenie súťaže sa uskutoční v tradičný deň autorských práv 23. apríla. Prebehne tiež losovanie o symbolické ceny pre zapojených účastníkov v hlasovaní. Hlavným cieľom tejto súťaže je zmapovať produkciu

Ilustračné foto: TASR

Zatiaľ ich riešime dohovorom, lebo prvoradým cieľom nie je represia, ale účinná výchova,“ uviedol zástupca riadite-

ľa OR PZ v Dolnom Kubíne Jozef Tabačák. TASR

OŽIVENÉ MELÓDIE

„Divákov zaujala najmä autentickosť prejavu, spevné a zvykoslovné prejavy. Program mal premiéru najskôr v rámci galaprogramu

44. festivalu vianočných zvykov Zywiecke gody. Folkloristi sa predstavili aj na malej scéne Poľského národného divadla,“ informo-

val riaditeľ OKS Miroslav Žabenský. OKS, ktoré program pripravilo, nadviazalo na 22-ročnú tradíciu uvádzania tohto scénického zvykoslovného programu. Oravské Vianoce na jeho takmer 60 uvedeniach už vzhliadlo vyše 12-tisíc divákov nielen na Slovensku. (šu)

Ilustračné foto: TASR

NDK 1873/14

Program o bohatstve oravských zvykov zavŕšili medzinárodný festival v poľskom meste BialskoBiala. Uvedenie oravských vianočných zvykov bolo jednou z posledných aktivít projektu Oživené melódie slovensko-poľského pohraničia. V réžii Oravského kultúrneho strediska v Dolnom Kubíne sa Oravci predstavili s pôvodnými piesňami, koledami, vinšami a betlehemskými hrami.

regionálnej literatúry, informovať čitateľov a ponúknuť priestor autorom a vydavateľom na to, aby prezentovali svoju produkciu. Knihy, ktoré zaujmú čitateľov a umiestnia sa na prvých troch priečkach majú potom šancu, že sa dostanú na putovnú výstavu do jednotlivých regionálnych knižníc, čo umožní zvýšiť publicitu a bezplatnú reklamu autorom kníh. Zriaďovateľ súťaže Žilinský samosprávny kraj má tradíciu vytvárať promo víťazných kníh na významnom veľtrhu bibliotéka v Bratislave. Za rok 2012 v kategórii beletria sa na prvom mieste umiestnila kniha s názvom Kliatba od autora Petra Huba a v kategórií odborná literatúra prvé miesto obsadila kniha „Krivá. Obec a obyvatelia v plynutí času“ od autorov Petra Zajaca a Márie Zajacovej. Nie nadarmo sa hovorí, že čítanie sú otvorené dvere do kúzelného sveta. (m.š.)


naše novinky

SPRAVODAJSTVO

BUDE SA STAVAŤ HYPERMARKET?

ANKETA

4

Čo si myslíte o výstavbe nového hypermarketu v areáli bývalých kasární?

Milena, 50 rokov Zákazníci budú mať väčšiu možnosť výberu nákupu, ale je to zahraničný reťazec a uprednostnila by som skôr výstavbu slovenského reťazca.

Ilustračné foto: TASR

Igor, 47 rokov Bolo by to dobré. Všetko by bolo spolu a neprepchávala by sa premávka v meste. Na druhej strane pôsobí toto miesto na mňa romanticky a vedel by som si tam skôr predstaviť oddychový park. Všade okolo je len betón a stavby a park by priniesol do tejto lokality trošku prírody. Pri výstavbe nového hypermarketu treba brať do úvahy zlú dopravnú infraštruktúru.

LITERÁRNY KLUB JE TU UŽ PÄTNÁSTY ROK V Dolnom Kubíne sa môžeme tešiť z literárneho klubu Fontána. V klube sa stretávajú autori kníh a samotná verejnosť z prostého dôvodu, ktorým je záujem o literatúru.

Anita, 23 rokov Podľa mňa je to dobré, pretože samotné Tesco je už pre Kubín malé a okrem toho, keď budú takéto hypermarkety pri sebe, zvýši sa konkurencia a hádam to bude v konečnom dôsledku lepšie pre nás, nakupujúcich.

Stanislav, 21 rokov Myslím si, že už máme na také malé mesto, akým je Dolný Kubín, dostatok hypermarketov a pre drobných obchodníkov, teda pre podnikateľov a živnostníkov budú šance upadať a budeme ešte viac závislí na ďalšom zahraničnom obchodnom reťazci.

Klub oslávil minulý rok svoje pätnáste narodeniny a prajeme mu, aby sa „dožil“ minimálne ešte raz toľko. Myšlienka založiť klub takého typu rozkvitla na pôde Oravskej knižnice Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne. Klub má neformálny charakter a za nepísaného riaditeľa v súčasnosti môžeme považovať pána Tomáša Točeka známeho ako autora, novinára, prozaika aj básnika. Nemenej významnou a vernou členkou klubu je pani Otília Štepitová, bývalá pani učiteľ-

ka, poetka a autorka zaoberajúca sa oravským regiónom. Otília Štepitová pôsobí v klube od jeho samotného začiatku. Literárny klub Fontána má približne desať stálych členov. Počiatočným nápadom klubu bolo združovanie autorov s cieľom predstavenia ich prác, zdieľania vlastných skúseností , vytvárania diskusií o literárnej tvorbe a samotná realizácia spoločných umeleckých diel. Postupom času dostal klub nový charakter a umožňuje nielen au-

torom, ale aj verejnosti zapájať sa do činnosti klubu. Za svoj úspech považujú členovia klubu Fontána edičnú činnosť v časopisoch, zborníkoch, dokonca vydávanie vlastných či spoločných diel a tiež spoluprácu s podobným klubmi na území Slovenska, ale aj za našimi hranicami konkrétne v Poľsku. Výstupom spolupráce s limanovským literárnym klubom v Poľsku sú tri zborníky. Členovia klubu a jeho fanúšikovia môžu zavítať na stretnutie každý prvý utorok v mesiaci na detskom oddelení oravskej knižnice. Text a foto: (m.š.)

VÝSTAVA MULTIPOINT

Jakub, 22 rokov Ak by som to mal zhodnotiť z pohľadu občana, myslím si, že je to skvelá správa, zvýši sa tým konkurencia, čo môže spôsobiť zaujímavé ceny potravín a taktiež čiastočné zvýšenie cestovného ruchu, pretože nový hypermarket určite priláka ľudí z okolitých obcí a dedín.

(mš)

V Oravskej galérii v Dolnom Kubíne otvorili vo veľkej výstavnej sieni výstavu MULTIPOINT. Je to výber z medzinárodných maliarskych sympózií organizovaných ARS STUDIOm v Nitre. Výstava MULTIPOINT nesie názov medzinárodného maliarskeho sympózia, ktoré sa koná každoročne v júli od roku 2009 v ateliéroch ARS STUDIO v Nitre. Významne podporuje aktivity medzinárodnej umeleckej komunity. Počas 10 dní spracúvajú výtvarníci konkrétnu

tému. Každý ročník je výrazný, čo sa autorov aj vytvorených diel týka. Okrem zahraničných hostí je zakaždým veľmi dobre zastúpená aj česká a slovenská mladá výtvarná scéna. „Autori pochádzajú z rôznych krajín, majú rôzny pôvod a taktiež prístup k maľbe, vzdelanie a skúsenosti. Doteraz sa na sympóziu MULTIPOINT zúčastnilo 47 umelcov z 23 krajín sveta: Mexiko, Nový Zéland, USA, Čína, India, Grécko, Španielsko, Chorvátsko, Taliansko, Turecko, Rumun-

sko, Holandsko, Francúzsko, Belgicko, Fínsko, Nórsko, Litva, Lotyšsko, Srbsko, Maďarsko, Poľsko, Česká Republika a Slovensko. Názov MULTIPOINT vychádza práve z pomyselného priesečníka stretu spomínaných rozmanitých kultúr a prístupov k maľbe, kde sa dajú nájsť od klasickejších po viac konceptuálne až experimentálne diela,“ povedala o výstave jej kurátorka Nora Šulíková. (šu)


Ä?Ă­slo 2/2014

OSOBNOSŤ

5

.$5',1Ă&#x2C6;/-Ă&#x2C6;1&+5<=26720 .25(&26/Ă&#x2C6;9,/52.29 FKRGLODNRH[WHUQĂŞĂŁWXGHQW 2GURNXĂŁWXGRYDOQD)LOR]RÂżFNRPLQĂŁWLW~WH6SRORĂžQRVWL-HĂĽLĂŁRYHMY%UQH3RWRP odiĹĄiel do Trnavy, kde pomĂĄhal v redakcii Posla a ĹĄtuGRYDOĂŁWYRUURĂžQ~WHROyJLX Po likvidĂĄcii reholĂ­ a klĂĄĹĄWRURYYURNXEROVSROX VUHKRÄ?QĂŞPLVSROXEUDWPLLQWHUQRYDQĂŞRGDSUtOD v Jasove, potom v PodolĂ­nci DRGVHSWHPEUDY3H]LQNX2GWLDÄ?EROGRQ~WHQĂŞ RGtVĢGRFLYLOQpKRĂĽLYRWD V tom istom roku bol tajne Y\VYlWHQĂŞY5RĂĽÄ&#x2013;DYH]DNÄ&#x2013;D]DDSRXYl]QHQtDLQWHUQRYDQt WDNPHUYĂŁHWNĂŞFKRÂżFLiOQ\FK ELVNXSRYERODXJXVWD WDMQHY\VYlWHQĂŞ]DELVNXSD biskupom Pavlom Hnilicom.

Roky vo väzení

.DUGLQiO-iQ&KU\]RVWRP.RUHF)RWR7$65+HQULFK0LĂŁRYLĂž

KardinĂĄl JĂĄn Chryzostom Korec oslĂĄvil 22. januĂĄra svoje 90. narodeniny. K vĂ˝znamnĂŠmu ĹživotnĂŠmu jubileu mu priĹĄli okrem predstaviteÄžov cirkvi zablahoĹželaĹĽ i najvĂ˝znamnejĹĄĂ­ zĂĄstupcovia politickĂŠho a spoloÄ?enskĂŠho Ĺživota v regiĂłne, ale aj prezident SR Ivan GaĹĄparoviÄ? a premiĂŠr Robert Fico. â&#x20AC;&#x17E;Priniesol som mu list v mene vlĂĄdy Slovenskej republiky. 1HFKVLPRMHVORYiNDĂĽGĂŞY\kladĂĄ ako chce, otec kardinĂĄl MHVORYHQVNiOHJHQGD9HÄ?PL citlivo vnĂ­ma dianie v naĹĄej VSRORĂžQRVWLPiYHÄ?PLY\VRNRQDVWDYHQĂŞFLWSUHVSUDYRGOLYRVĢMHWRĂžORYHNNWRUĂŞ YLHYHÄ?PLVSUiYQHSRPHQRYDĢYHFLÂłNRQĂŁWDWRYDOSUHmiĂŠr Fico. â&#x20AC;&#x17E;Je to ojedinelĂŠ MXELOHXPNHÄ&#x2021;ĂžORYHNNWRUĂŞ SUHĂŁLHOWRÄ?NĂŞPXWUSHQtPMH DNWtYQ\ĂžRVDWĂŞNDMHKRP\VOHQLDUR]KÄ?DGX9ĂŁHWFLPX

prajeme, aby ho PĂĄn eĹĄte udrĂĽDOYSULPHUDQRP]GUDYtDE\ bol pre nĂĄs morĂĄlnou autoriWRXÂł]DĂĽHODOMXELODQWRYLQLWriansky biskup Viliam JudĂĄk.

KardinĂĄl je slovenskĂĄ legenda, NWRUiYHÄ?PL citlivo vnĂ­ma dianie v naĹĄej VSRORĂžQRVWL ObdivuhodnĂĄ osobnosĹĽ 3RGÄ?D-XGiNDMHQDRVREQRVti kardinĂĄla Korca obdivuKRGQpĂĽHDNRPODGĂŞMH]XLWDĂ&#x201E;SRFKRSLOXUĂžLWpKRGQRW\ NWRUĂŞP]RVWDOYHUQĂŞYNDĂĽGHM VLWXiFLL³ýLXĂĽWRERODOLNYLdĂĄcia klĂĄĹĄtorov v komunisticNRPĂ˝HVNRVORYHQVNX$NFLD K, znĂĄma ako barbarskĂĄ noc, DOHERNHÄ&#x2021;XĂĽDNRWDMQHY\VYl-

WHQĂŞELVNXSSUDFRYDODNRURbotnĂ­k (biskup v montĂŠrkach, DNRKRQD]ĂŞYDOD]DKUDQLĂžQi WODĂž ĂžLNHÄ&#x2021;ERORGV~GHQĂŞ QDURNRYYl]HQLD]NWRUĂŞFKYRYl]HQtVWUiYLORVHP Ă&#x201E;9ĂĽG\EROĂžORYHNRPNWRUĂŞ VDNXNUHVĢDQVNĂŞPKRGQRWiPKOiVLONWRUĂŞPLĂĽLODNWRUp VDXVLORYDOYORĂĽLĢGRVYRMLFK takmer 80 knĂ­h. Je svedkom SUDYG\GRNi]DOĂĽHDQLYRQNDMĂŁLDQHVORERGDQHGRNiĂĽH REUDĢĂžORYHNDRMHKRYQ~WRUQ~VORERGXÂł]KRGQRWLOĂĽLYRW kardinĂĄla Korca JudĂĄk.

%LVNXSVN~VOXĂĽEXYĂŁDNQHPRKROY\NRQiYDĢYHUHMQH 3RFHOĂŞĂžDVSUDFRYDODNRURERWQtN3UHQiERĂĽHQVN~ĂžLQQRVĢPHG]LĂŁWXGHQWDPLERO  PDUFD  ]DLVWHQĂŞ D  PiMD RGV~GHQĂŞ DNR YODVWL]UDGFDQDURNRYYl]HQLD = Yl]HQLD VD YUiWLO 24. februĂĄra 1968 s podlomeQĂŞP]GUDYtP1DSULHNWRPX VDRSlĢ]DSRMLOGRREQRY\ QiERĂĽHQVNpKRĂĽLYRWD'Ä&#x2013;D M~ODKRSULMDOQDRVRELWQHMDXGLHQFLLSiSHĂĽ3DYRO 9,NWRUĂŞRGRY]GDOELVNXSRYL

Korcovi svoje biskupskÊ insígnie. Po nåvrate do vlasti YãDNQHGRVWDOV~KODV]RVWUDny ťtåtu k pastoråcii, preto poNUDÞRYDOYSUiFLDNRURERWQtN QDSRVOHG\DNRRSUDYiUYêĢDKRYY3HWUüDONH

NajstarĹĄĂ­ biskup =PHQDVSRORĂžHQVNpKRV\VtĂŠmu po roku 1989 zasiahOD DM GR MHKR ĂĽLYRWD 'Ä&#x2013;D 7. januĂĄra 1990 sa stal rekWRURP.Ä&#x2013;D]VNpKRVHPLQiUD

Svojim hodnotĂĄm ]RVWDOYHUQĂŞ YNDĂĽGHMVLWXiFLL sv. Cyrila a Metoda v BratiVODYH1DYĂŞVORYQ~ĂĽLDGRVĢ 6YlWpKR2WFD-iQD3DYOD,, bol 6. februĂĄra 1990 menovaQĂŞ]DQLWULDQVNHKRGLHFp]QHKR biskupa. DiecĂŠzu spravoval GRM~OD9V~ĂžDVQRVWLĂĽLMHDNRHPHULWQĂŞELVNXS Y1LWUH'Ä&#x2013;DM~QD KRYNRQ]LVWyULXXVWDQRYLO SiSHĂĽ-iQ3DYRO,,]DNDUGLQiOD.DUGLQiO.RUHFMHYV~ĂžDVQRVWL VSRPHG]L WDNPHU ELVNXSRYQDFHORPVYHWH VOXĂĽREQHQDMVWDUĂŁtPKRFLXĂĽ HPHULWQĂŞPELVNXSRP 7$65

Tajne vysvätený za biskupa

KardinĂĄl JĂĄn Chryzostom Korec sa narodil 22. januĂĄra 1924 v BoĹĄanoch v okreVH7RSRÄ?ĂžDQ\=iNODGQ~ĂŁNROX vychodil v rodnej obci, meĹĄWLDQNXYQHÄ&#x2021;DOHNĂŞFK&K\QRUDQRFK'Ä&#x2013;DVHSWHPEUD YVW~SLOY5XĂĽRPEHUNX do rehole jezuitov. V roku 1944 maturoval na GymnĂĄziu Y.OiĂŁWRUHSRG=QLHYRPNDP

.DUGLQiO.RUHFQDRVODYiFKNUHVĢDQVNĂŞFKYHÄ?NRQRĂžQĂŞFKVYLDWNRYY1LWUH )RWR7$65'DQLHO9HVHOVNĂŞ


6

naše novinky

SPRAVODAJSTVO

R. FICO: PRIŠIEL SOM POVZBUDIŤ POLICAJTOV MICHAL HORSKÝ:

ŠANCE KANDIDÁTOV Volebná kampaň kandidátov sa začína posúvať mierne pozitívnym smerom. Nielen médiá, ale už aj občan začína rozlišovať. Najvážnejší kandidáti sú tí, ktorí sa pohybujú v našej politike už niekoľko rokov a občania poznajú ich prácu vo vysokých funkciách. V tejto súvislosti stále viac stúpa záujem a tým aj preferencie pre predsedu vlády Roberta Fica. Zdanlivý outsider, bývalý predseda jednej z prvých ponovembrových vlád Ján Čarnogurský, má ohlas najmä u časti kresťansko-demokraticky zmýšľajúcich voličov. A bývalý niekoľkonásobný predseda parlamentu Jozef Hrušovský získava podobným spôsobom čoraz väčšiu pozornosť širokej verejnosti. Do tohto okruhu kandidátov je možné zaradiť aj bývalého podpredsedu vlády a tribúna revolúcie Milana Kňažka. Za nimi nasleduje skupina tzv. antipolitických kandidátov, ktorí nemali žiadnu zásadnejšiu skúsenosť s vrcholovou politikou a občan zatiaľ netuší, ako by sa správali v Prezidentskom paláci. Sem patrí Andrej Kiska či Radoslav Procházka. Niektorí z kandidátov pristupujú ku kampani s jasným cieľom získať toľko hlasov, aby ich to oprávnilo k ďalšej prípadnej existencii vo vrcholovej politike či k založeniu novej strany. No a za nimi je najpočetnejšia skupina kandidátov, u ktorých treba oceniť odvahu a  chuť vystupovať na verejnosti, ale ich šance sú minimálne.

Povzbudiť policajtov v ich práci bolo podľa premiéra Roberta Fica cieľom jeho návštevy na obvodnom policajnom oddelení v Moldave nad Bodvou (okr. Košice okolie). „Odmietam, aby sa na Slovensku vytvárala atmosféra, že ak policajt použije prostriedky, ktoré mu umožňuje zákon, že to je v rozpore s ľudskými právami, to potom tí policajti sú nám na nič. Preto chcem, aby policajti na Slovensku vedeli, že vláda Slovenskej republiky za nimi jednoducho stojí,“ uviedol predseda vlády pre novinárov. Polícia je podľa premiéra na to, aby pomáhala a chránila, ale tam, kde je to nevyhnutné, použila aj silu v rámci pravidiel stanovených zákonom. Návšteva po-

Minister vnútra SR Robert Kaliňák (vľavo) a policajti čakajú na príchod premiéra.

licajného oddelenia podľa Fica nebola vopred plánovaná, keďže však bol služobne na návšteve regiónu, nedalo mu, aby sem nakrátko nezavítal. „Niektoré vyhlásenia,

veľakrát aj nezodpovedné, ktoré boli urobené proti polícii, povzbudzujú rôzne živly a neprispôsobivých. Mojou úlohou, a urobil som to s veľkou radosťou, bolo po-

vzbudiť policajtov,“ povedal. Ide pritom podľa neho o podporu polície na celom území SR. Oblasť Moldavy nad Bodvou označil za veľmi ťažký región s tým, že v pôsobnosti obvodného policajného oddelenia je zhruba 4 500 neprispôsobivých ľudí, čo je prakticky jedna štvrtina obyvateľov. Ocenili prácu policajtov v Moldave nad Bodvou s tým, že napriek zložitým podmienkam je tu pomerne vysoká miera objasnenosti trestných činov. Premiér spolu s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom hovorili aj s košickým krajským policajným riaditeľom Jurajom Bukušom. Témou boli aj opatrenia na výmenu policajnej techniky, nákup áut a počítačov, či oblečenia. Text a foto: TASR

PRIORITA REZORTU KULTÚRY

VÝKON SÚDOV MUSÍME ZLEPŠIŤ V slovenskom súdnictve sa pripravujú zásadné zmeny. Predseda vlády SR Robert Fico spolu s ministrom spravodlivosti SR Tomášom Borecom predstavili návrhy, ktoré majú zefektívniť prácu sudcov či prokurátorov. „Tieto návrhy chceme ponúknuť na širšiu diskusiu aj opozícii, lebo bude potrebná zmena Ústavy SR a ústavných zákonov. Tiež chceme počuť názor predstaviteľov teórie a praxe zo všetkých dotknutých zložiek,“ povedal na pôde rezortu spravodlivosti premiér Robert Fico. Od roku 1993 sa podľa Roberta Fica v otázkach nezávislosti justície, postavenia sudcov a aj ich odmeňovania urobilo veľa

a po formálnej stránke spĺňame európsky štandard. „Pre sudcov sme vytvárali formálne, právne a v rámci možností aj materiálne podmienky. Sudcovia dostávajú 13. a 14. plat, majú zvýhodnenia, o ktorých sa iným zamestnaniam môže iba snívať. Položili sme si však otázku, či aj čistota a dôveryhodnosť súdnictva zodpovedá podmienkam, ktoré boli na Slovensku za ostatných 21 rokov vytvárané. Spolu s ministrom

spravodlivosti sme odpovedali, že nie,“ uviedol predseda vlády SR. „Máme ambíciu oddeliť normálnych statočných sudcov od sudcov, ktorí do justície nepatria. Máme ambíciu reagovať na veľmi nízku mieru dôveryhodnosti súdnictva na Slovensku,“ doplnil. „Každý jeden sudca na Slovensku bude musieť prejsť previerkami,“ vymenoval Robert Fico prvý z návrhov. Ďalším zásadným krokom má byť oddelenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR a predsedu Súdnej rady. Text a foto: TASR

Zákon o novom nezávislom Fonde pre umenie by malo ministerstvo kultúry (MK) predložiť na rokovanie vlády SR v apríli. „Je to jedna z priorít tohto roka,“ uviedol šéf rezortu kultúry Marek Maďarič. Súčasný grantový systém ministerstva sa tým transformuje na nezávislý fond, ktorý bude financovaný minimálne z dvoch zdrojov. Časť peňazí bude pochádzať tak ako doteraz zo štátneho rozpočtu. Zo súčasných ôsmich dotačných programov MK budú pod fond spadať programy Umenie, Kultúrne poukazy a časť Pro Slovakia. Ďalšími financiami budú príspevky z výnosov hazardných hier a lotérií. TASR


číslo 2/2014

SPRAVODAJSTVO

7

MIMORIADNY SUMMIT PREDSTAVITEĽOV KRAJÍN V4 V BUDAPEŠTI Predsedovia vlád krajín V4 sa na koci januára zišli na mimoriadnom summite týkajúcom sa situácie na Ukrajine. Predstavitelia Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska prijali spoločné stanovisko, v ktorom násilie na Ukrajine odsudzujú. „Násilie nemôže viesť k žiadnemu riešeniu a na násilie nemôže existovať žiadny legitímny dôvod,“ citoval zo stanoviska predseda vlády SR Robert Fico. Keďže Slovensko, Poľsko a Maďarsko sú priamymi susedmi Ukrajiny, premiéri sa dohodli na stretnutí ministrov vnútra V4, aby skoordinovali svoje kroky pre akýkoľvek vývoj situácie na Ukrajine. „My sme za pokojné riešenie tejto situácie, no to dnes nikto nemôže zaručiť a ako susedské krajiny sa musíme pripraviť aj na prípadnú ťažkú situáciu,“ informoval Viktor Orbán. Hoci Česká republika nemá s Ukrajinou spoločnú hranicu, premiér Bohuslav Sobotka, ktorý do Budapešti prišiel

len šesť hodín po vymenovaní do funkcie, ubezpečil, že českí ministri vnútra a zahraničných vecí sú pripravení podieľať sa na spoločnom postupe pri príprave na rôzne scenáre vývoja situácie na Ukrajine. Slovenský premiér Robert Fico vyjadril znepokojenie nad úlohou, ktorú na Ukrajine zohrávajú rôzne radikálne skupiny. „Je treba viesť rovnocenný dialóg s legitímne zvolenými predstaviteľmi Ukrajiny aj s legitímnou opozíciou, ale nie s radikálmi, ktorí v tejto krajine spôsobujú nešťastie a obrovské problémy.“ Ďalej zdôraznil, že Slovensku, ktoré priamo susedí s Ukrajinou, veľmi záleží na pokojnom spolunažívaní, a predovšetkým na tom, aby si Ukrajina svoje vnútorné záležitosti vyriešila a išla ďalej pokojnou a demokratickou cestou.

Zľava český premiér Bohuslav Sobotka, poľský premiér Donald Tusk, maďarský premiér Viktor Orbán a slovenský premiér Robert Fico.

Do riešenia situácie na Ukrajine by sa podľa poľského premiéra Donalda Tuska mala zapojiť aj Európska únia. „Na základe nášho spoločného stanoviska musí Európska únia pomôcť tak ukrajinskej vláde, ako aj opozícii pri riešení tohto konfliktu,“ uviedol a podčiarkol, že dramatický scenár vývoja musíme zamietnuť. „Pokúsime sa zís-

kať podporu aj v ostatnej časti EÚ a verím, že demokratické inštitúcie budú iniciatívu V4 podporovať,“ povedal Donald Tusk. Vzájomná komunikácia našich krajín v rámci V4 je podľa neho dobrým príkladom pre celú Európsku úniu. Predstavitelia V4 sa na mimoriadnom summite dohodli aj na uvoľnení finančných prostriedkov z Vyšehradského fon-

du, ktoré by mali smerovať na podporu vzájomnej komunikácie a budovanie demokratických inštitúcií na Ukrajine. Okrem toho budú slúžiť aj na financovanie vzdelávania ukrajinských študentov na univerzitách v krajinách V4. Text a foto: TASR

V MNÍCHOVE NAPÄTIE NECÍTIŤ, PRIJATIE U ŠTÁTNEHO TAJOMNÍKA MZV SR ALE HOVORÍ SA O ŇOM Postavenie Európy v globálnej politike a potreba zlepšenia atmosféry v európskych vzťahoch so Spojenými štátmi patria k diskutovaným témam na prebiehajúcej medzinárodnej bezpečnostnej konferencii v Mníchove. Podľa šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka sa hovorilo o znovunastolení dôvery po odhaleniach Edwarda Snowdena o získavaní údajov americkou Národnou bezpečnostnou agentúrou (NSA). Minister zahraničných vecí USA John Kerry napríklad rozprával o transatlantickej renesancii, ktorá je založená na prosperite, bezpečnosti a spoločných hodnotách. „Napätie tu nie je, ale hovorí sa o ňom. Najmä v Nemecku

Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák

je citeľné a prítomné. Na konferencii prebieha kultivovaná diskusia, ale v rámci nej viacerí európski partneri, osobitne nemeckí, pomerne jednoznačne poukázali na to, že to napätie ešte stále nezmizlo,“ priblížil Lajčák. Na margo nedávnych rokovaní medzi sýrskou vládnou de-

legáciou a opozíciou v Ženeve Lajčák poznamenal, že výsledky sú síce skromné, avšak nikto realisticky nemohol očakávať viac. „Dôležité je, že sú isté veci, na ktorých sa obe strany dokázali zhodnúť, a že konferencia bude po krátkej prestávke pokračovať. Ale netreba si robiť ilúzie – ten proces je a bude ešte veľmi zložitý,“ upozornil. Minister v Mníchove absolvoval niekoľko bilaterálnych rozhovorov, napríklad so svojím iránskym partnerom Mohammadom Džavádom Zarífom. „Zhodnotili sme, že sme minulý rok dokázali vyriešiť dva veľmi citlivé prípady spôsobom, ktorý nepoškodil naše vzájomné vzťahy, čo je veľmi dobré východisko do budúcna,“ konštatoval Lajčák. Text a foto: TASR

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Peter Burian prijal posledný januárový deň zástupcu námestníčky Ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov amerických pre krajiny strednej Európy a západného Balkánu Hoyta Yee. Partneri sa v diskusii venovali širokému spektru otázok slovenskoamerických bilaterálnych vzťahov a aktuálneho medzinárodného diania. Hoyt Yee ocenil úzku spoluprácu so Slovenskom ako aktívnym a zodpovedným spojencom USA. Osobitne vyzdvihol informovanie slovenskej expertízy z demokratickej transformácie s krajinami západného Balkánu a východnej Európy i pôso-

Štátny tajomník MZV SR Peter Burian

benie Ozbrojených síl SR v operácii ISAF v Afganistane. Partneri privítali aj stanovenie termínu pre summit EÚ – USA (26. 3. 2014) a vyslovili podporu pripravovanej dohode o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP). Text a foto: TASR


8

naše novinky

SPRAVODAJSTVO

ŠKOLSTVO NAJVÄČŠÍM PRODUCENTOM NEZAMESTNANÝCH? Vzdelávanie sa podľa predsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Petra Mihóka stáva brzdou ďalšieho rozvoja slovenskej ekonomiky. Ako poznamenal, liberalizáciou školstva bez akéhokoľvek regulačného nástroja sa dospelo k tomu, že väčšina absolventov škôl nepracuje v odbore, ktorý vyštudovala, pričom spoločnosť dala do ich vzdelania finančné zdroje. Nepozdáva sa mu skutočnosť, že na Slovensku sa pokračuje v nezmyselných odboroch, pričom, ako upozornil, školstvo je tým pádom najväčším producentom nezamestnaných. „Malo by vychovávať odborníkov, ktorí nás posunú dopredu, ale generuje nezamestnaných ľudí,“ podčiarkol. Vyzval vládu na urýchlené zmeny, keďže ich účinok sa prejaví za 10 až 15 rokov. Môže sa totiž podľa neho stať, že príde očakávané oživenie, ale jeho efekt sa bude minimalizovať, lebo nebudeme mať

pracovnú silu, ktorú by firmy mohli využiť na rast sily na Slovensku. Aj prezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR Alexej Beljajev poukázal na fakt, že ľudia, ktorých momentálne ponúka voľný trh práce, sú nepoužiteľní pre strojárske profesie. „Školstvo je najväčší problém tohto štátu. Problém je, že v priemyselnom štáte vychovávame humanitnú spoločnosť. Je potrebné zadefinovať si potreby,“ podčiarkol s tým, že by rozhodne prospelo spojenie školy s praxou tak, ako to

funguje v iných vyspelých štátoch. Ako však poznamenal, vzdelávanie nie je úlohou súkromných firiem. Minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) súhlasí s potrebou vrátenia duálneho vzdelávania. V tejto súvislosti sa pripravuje zákon o odbornom vzdelávaní. Teoretickú prípravu bude zabezpečovať štát a praktickú výchovu konkrétna firma. Jeho predchodca vo funkcii Martin Fronc (KDH) zase vidí cestu v tom, že absolvent školy musí mať perspektívu zamestnania, slušného zárobku,

NAŠA VÝSKUMNÍČKA NA SIMULOVANOM MARSE Mladá slovenská výskumníčka Michaela Musilová je súčasťou astronautickej expedície na simulovanom Marse v americkom štáte Utah. Do prestížneho medzinárodného projektu sa jej podarilo presadiť spolu s kolegami z Veľkej Británie, Kanady, Malajzie a Indie. Informoval o tom hovorca ministra školstva, vedy, výskumu a športu Michal Kaliňák. Výskumníci sú počas svojej misie spojení s verejnosťou a školami. Zároveň ich sprevádza filmový tím, ktorý pripravuje o ich práci dokument. Z neho vytvoria krátke videá pre školy na výučbu detí o Marse a výskume vesmíru. Posádka sledovaná kamerami vykonáva v simulovaných podmienkach vo vysokých nadmorských výškach americkej

Ilustračné foto: TASR

púšte rôzne druhy výskumu vo vzťahu k Marsu. Jeho súčasťou sú aj terénne práce v astronautických skafandroch. Výskumníčka je doktorandkou Bristolskej univerzity vo Veľkej Británii. V Marťanskej púštnej výskumnej stanici pracuje okrem iného podľa hovorcu aj na vlastnom experimente. Jeho cieľom je zistiť, či ľudia budú môcť cestovať na Mars a dlhodobo tam aj žiť.

Ilustračné foto: TASR

pričom k vyštudovaniu požadovaného odboru ho majú motivovať napríklad štipendiá. „Kľúčom sú motivačné nástroje v tom, že to, čo štát chce, tak to podporuje. Priemysel hovorí, že náš školský systém je ten, ktorý produkuje nezamestnaných. Ale aj fi rmy musia niečo spraviť. Všetko sa hádže na školu, ministra školstva a vzdelávací systém. Ale trh práce nerobí nič. Aj zamestnáva-

telia sú na vine, nielen školstvo,“ myslí si Fronc. Čaplovič s ním v tomto súhlasil, pričom sa zamyslel nad tým, čo robia podnikatelia a živnostníci pre to, aby získali kvalifikovanú silu. Ocenil však fakt, že zamestnávatelia konečne spolupracujú so školstvom a začínajú definovať odbory, na ktorých sú ochotné participovať. TASR

MINISTER ŠKOLSTVA CHCE FÍNSKY MODEL

Výskumný tím absolvuje psychologické, zdravotné a diétne experimenty pripravené vedcami z celého sveta. Na základe výsledkov expedície majú vzniknúť akademické publikácie, ktoré budú mať dopad na vesmírno-letecké inžinierstvo, počítačové a ľudské interakcie, psychológiu, medicínu, astrobiológiu a geológiu. „Účasť našej výskumníčky na expedícii je príležitosťou na zviditeľnenie Slovenska v zahraničí a zvýšenie našej šance na vstup do Európskej výskumnej agentúry,“ uviedol minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) s tým, že rezort výskumníčku finančne podporuje. Na tejto expedícii spolupracuje Európska vesmírna agentúra ESA, Americká vesmírna agentúra NASA a Kanadská vesmírna agentúra CSA. TASR

Minister školstva Dušan Čaplovič sa chce inšpirovať fínskym modelom, v ktorom materské školy patria priamo pod rezort školstva. Na Slovensku je v súčasnosti systém nastavený tak, že materské školy patria pod mestá, obce, regióny či súkromných zriaďovateľov. „Stále si myslím, že v tomto by mala prísť istá zásadná zmena. Len tam musíme v súčasnosti na Slovensku nájsť zhodu so samosprávami, aby súhlasili s touto zmenou. Aby naše školstvo od materskej školy až po vysokú školu vytváralo jeden systém a malo, obrazne povedané, jedného gestora,“ dodal Čaplovič po stretnutí so svojou fínskou rezortnou kolegyňou Kristou Kiuru. Podľa jeho slov sa v súčasnosti počet detí v materských ško-

lách pohybuje okolo 80 %, pričom vo Fínsku je toto číslo na úrovni 98 %.

Predškolská príprava

Čaplovič pripomenul, že pre úspešnosť žiaka na základnej škole je rozhodujúca predškolská príprava. „Alfa a omega budúcnosti školstva spočíva v tom, ako podchytíme troj- až sedemročné deti, lebo tam sa formujú základy budúcnosti ich úspešného pôsobenia na základnej škole, na strednej škole, prípadne na vysokej,“ zdôraznil minister. Šéf rezortu školstva taktiež pripomenul, že na základe zanedbanej predškolskej prípravy čoraz viac detí prichádza do prvého ročníka základnej školy s logopedickými problémami. TASR


číslo 2/2014

SPRAVODAJSTVO

9

POPRADSKÉ LETISKO MÁ NOVÚ ODLETOVÚ HALU Na popradskom letisku v posledný januárový deň za prítomnosti predsedu vlády SR Roberta Fica slávnostne otvorili novú odletovú halu. Jej vybudovanie bolo nutné, keďže tá stará už nevyhovovala podmienkam schengenského priestoru. „Už minulý rok počas leta stúpol počet charterových cestujúcich o 10 % v porovnaní s rokom 2012. Tatry sa naozaj stávajú veľmi atraktívne aj pre turistov z východnej časti sveta a toto letisko bude v budúcnosti častejšie využívané,“ konštatoval premiér. Zároveň vidí význam tejto investície aj v súvislosti so spoločnou kandidatúrou SR s Poľskou republikou na Zimné olympijské hry v roku 2022. „Ak

Nová odletová hala na popradskom letisku.

sa toto podarí, že Jasná bude strediskom pre všetky lyžiarske disciplíny, tak celý svet bude poznať Vysoké Tatry, Nízke Tatry a Poprad, a potom toto letisko už ani nebude stačiť,“ dodal premiér s tým, že podľa neho nemá

význam zbavovať sa strategických letísk a štát by mal mať nad nimi kontrolu. Letisko Poprad – Tatry však potrebuje na zvýšenie počtu cestujúcich aj pravidelné letecké linky, tie však momentálne chýbajú. Podľa riaditeľ-

ky letiska Ivany Herkeľovej sú charterové lety hlavným zdrojom príjmov, avšak potrebujú aj ďalšie prostriedky z pravidelných liniek. Potrebná je aj dotácia zo strany štátu či z hľadiska prevádzkových, alebo pokrytia investič-

ných nákladov. Nevyužiť potenciál letiska a regiónu v záujme obnovenia pravidelných liniek by bola podľa nej škoda. Výstavba odletovej haly sa začala v júli 2013 a skončila v závere decembra minulého roka. Právoplatné kolaudačné rozhodnutie bolo vydané v polovici januára 2014. Náklady na výstavbu odletovej haly vrátane príslušenstva sa vyšplhali na 2,62 milióna eur, pričom vedenie letiska dostalo dotáciu zo štátneho rozpočtu v sume viac ako 2,8 milióna eur. Ušetrené finančné prostriedky v rámci verejného obstarávania sa podľa riaditeľky použijú na dobudovanie druhej etapy parkoviska, ktorá by mala byť ukončená do konca tohto roka. TASR

CHRÍPKA POTRÁPILA STRANA TIP ODŠTARTOVALA VYŠE 6 000 ĽUDÍ SVOJU KAMPAŇ Chrípku a chrípke podobné ochorenia diagnostikovali lekári v piatom týždni tohto roka u 6 089 pacientov. Najvyššiu chorobnosť zaznamenali v Nitrianskom kraji, najmenej potrápila chrípka obyvateľov Bratislavského kraja. Podľa informácií Úradu verejného zdravotníctva SR na chrípku najčastejšie ochoreli deti vo veku do 5 rokov. V prípade akútnych respiračných ochorení (ARO) zaznamenali lekári 53 393 prípadov. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom je to nárast o 11,4 %. Najvyššiu chorobnosť zaznamenali v Nitrianskom, najnižšiu v Žilinskom kraji. Choroba aj v tomto prípade trápila najviac deti do 5 rokov. ARO nahlásilo 64 % lekárov pre deti a do-

Strana TIP odštartovala na Námestí SNP v Banskej Bystrici svoju kampaň po celom Slovensku, ktorá bude trvať až do 24. 5. 2014, kedy sú voľby do Európskeho parlamentu. Na stretnutiach s občanmi v regiónoch sa chce predstaviť, prezentovať svoj rodiaci sa program a predstaviteľov strany. Ilustračné foto, TASR

rast a 54 % praktických lekárov pre dospelých. V dôsledku zvýšenej chorobnosti museli zatvoriť 29 škôlok, 11 základných a dve stredné školy. Najväčší počet týchto školských a predškolských zariadení bolo zatvorených v Košickom (12) a Prešovskom kraji (11). Informácie priniesol hlavný hygienik SR Ivan Rovný. TASR

Členovia rady na námestí oslovovali a diskutovali s občanmi a pozývali na večernú besedu v sídle strany. Pristavilo sa zhruba 450 ľudí a na večernú diskusiu ich potom prišlo zhruba 30. Na stretnutí s občanmi sa diskutovalo o fungovaní Európskeho parlamentu a voľbách doň. Keďže Strana TIP sa na svojom ustanovujúcom sneme začiatkom roka uzniesla, že otvorí svoju kandidátku všetkým mladým (ale aj mlado zmýšľa-

júcim ľudom a aj pre tých, ktorí nie sú v politike), veľká časť diskusie bola aj o tomto. Strana predstavila aplikáciu EUROKASTING – online primárky cez hlasovanie na internete ( w w w. s t r a n a - t i p . s k / eurovolby). Riešili sa tiež otázky ohľadom školstva, sociálneho systému, poľnohospodárstva, ale

aj narastajúceho extrémizmu v spoločnosti. Strana TIP dala jasné nie akémukoľvek násiliu a netolerancii, čo občania na stretnutí hodnotili pozitívne. Medzi základné hodnoty strany, ktoré má aj v stanovách, patrí slušnosť, tolerancia a kompromis. (km)


10

naše novinky

PROFIL

Najlepšie miesto na relax je v slovenských horách.

MICHAL BUBÁN: RODINA JE NAJDÔLEŽITEJŠIA Usilovnosťou sa vo svojom mladom veku prepracoval na vrcholovú pozíciu v nadnárodnej spoločnosti. Zamestnávateľ mu platí komfortný hotel v Moskve. Viac si však vychutná chalupu na Spiši bez tečúcej vody a krásnu slovenskú prírodu. Miluje svoju rodinu a považuje ju za základ, ktorý mu dodáva v živote silu. Rozprávali sme sa s Michalom Bubánom (33) o jeho pestrom a aktívnom živote.

Prečo je rodina pre vás taká dôležitá? Puto k rodine sa u nás dedí alebo skôr odovzdáva z generácie na generáciu. Od malička som vyrastal v prostredí, kde rodina z otcovej aj z maminej strany držala veľmi silno spolu. Toto puto sa následne prenieslo aj na mňa so sestrou – hoci nás delia tisíce kilometrov, sme neustále v kontakte a navštevujeme sa tak často ako sa len dá. Vedomie, že za mnou stojí rodina čokoľvek by sa stalo, mi dodáva silu napredovať. Rodina je to najcennejšie, oveľa cennejšie ako úspech, kariéra alebo peniaze. Ovládate vynikajúco viacero jazykov. Kedy ste sa ich stihli naučiť? Rodičia nás vždy viedli k jazykom. Ešte pred revolúciou som chodil na základnú jazykovú nemeckú školu. Strednú školu som absolvoval na nemeckom bilingválnom gymnáziu a maturoval som z nemčiny aj angličtiny. Na vysokej škole sme si už v prvom ročníku museli zvoliť ďalší jazyk a ja som si vybral španielčinu. Od druhého ročníka som

si potom pribral ako voliteľný predmet ruštinu.

Vyštudovali ste odbor medzinárodný podnikový manažment vo Viedni. Kde ste zbierali prvé pracovné skúsenosti? Začal som pracovať už popri škole. Aby som si zarobil na internát a na školu, pracoval som aj ako predavač suvenírov v hoteli alebo doučoval rakúske deti matematiku. V treťom ročníku sa mi podarilo prejsť trojkolovým vý-

berom do známej a prestížnej firmy zaoberajúcej sa auditom a finančným a daňovým poradenstvom. Následne som pracoval v novovzniknutej konzultantskej spoločnosti. To bol jediný rok, kedy som pracoval na Slovensku a dochádzal do školy do Viedne. V ďalšom roku sa mi podarilo získať trvalé povolenie na prácu v Rakúsku a začal som pracovať vo Viedni ako audítor v medzinárodnej spoločnosti, pričom som neskôr prestúpil do od-

delenia poskytujúceho poradenstvo pri transakciách. Zameriaval som sa pritom najmä na klientov z oblasti nehnuteľností.

Dnes ste vo významnej pozícii v nadnárodnej spoločnosti pôsobiacej v realitách. Nie je jednoduché dostať sa na taký post v takej veľkej spoločnosti. V júli 2007 som nastúpil do developerského oddelenia vo fi rme Immofi nanz, pričom som sa mal venovať

So starostom mesta Konstanca a CEO Immofinanz pri otváraní nákupného strediska.

hlavne Slovensku a Českej republike. Nakoniec som ale skončil v Bulharsku, kde som tri roky pracoval na obrovskom office projekte. Neskôr som dostal na starosť riadenie projektu výstavby nákupného centra v rumunskej Konstanci. Po dvoch rokoch sa centrum úspešne a načas otvorilo, pri��om na jeho realizácii sa v mojom tíme podieľali ľudia z celej Európy. Projekt dokonca získal cenu za Najlepší projekt roka 2011 spomedzi nákupných centier v Rumunsku. Po ukončení práce v Rumunsku som mal našetrenej toľko dovolenky, že som si zobral viacmesačné voľno na oddych a načerpanie nových síl. Hneď po návrate som sa však dostal k projektu v Moskve, kde riadim výstavbu nákupného centra.

Ako vyzerá váš pracovný život? V pondelok väčšinou idem do Viedne, kde je sídlo našej spoločnosti a nočným letom sa potom presúvam do Moskvy. Do piatka som plne vyťažený, venujem sa práci priemerne 12 – 14 hodín


číslo 2/2014

denne. V piatok sa posledným letom vraciam na víkend domov na Slovensko, ale aj cez víkend musím často aspoň jeden deň pracovať. Po ukončení predošlého projektu v Rumunsku som si myslel, že nič ťažšieho ma už nečaká, no mýlil som sa. Aktuálny projekt v Rusku je ešte náročnejší. Vo firme som takpovediac „troubleshooter“, to je ten, kto dostáva tie najnáročnejšie projekty.

Ako vnímate Moskvu? Moskva je obrovská metropola a Rusi sú hrdý a silný národ. Je to energické a fascinujúce mesto, v ktorom je poriadok, minimálna nezamestnanosť a zároveň koncentrácia bohatstva, moci a vplyvných ľudí. Moskva je bohaté a drahé mesto, v ktorom v dnešnej dobe vidíte viac áut značky Porsche ako Lada. Moskovčania radi utrácajú peniaze a je tam veľmi veľa milionárov. Potrpia si na to, aby bolo vidieť, že sú majetní, čo majú oblečené, v čom sa vozia. Samozrejme, nákupné centrá z tohto životného štýlu profitujú, je to pre ne veľká obchodná príležitosť. Pre cudzincov je ťažké sa v Moskve presadiť, beriem to ako výzvu. Na čo si neviete v Moskve zvyknúť? Na šero a zimu. Nemám rád zimné obdobie v Moskve.

PROFIL

11

Ráno do deviatej je ešte tma. Potom je často len také šero a od pol štvrtej popoludní je znova tma. Veľmi často je tam v zime nízka oblačnosť a slnko vidno len výnimočne. Pre mňa je to o to náročnejšie, že sa musím každý týždeň vyrovnať s časovým posunom, ktorý je v zimnom období až tri hodiny. Zato leto v Moskve vie byť veľmi pekné, sú tam krásne dlhé a často slnečné dni, takže sa to kompenzuje.

Pri tomto pracovnom nasadení stíhate aj súkromný život? Minulý rok som sa stihol oženiť, no nebyť manželky, nezvládol by som to. Som jej vďačný, že všetko zorganizovala a že stále stojí za mnou a je mi oporou. Momentálne som taký víkendový manžel. Žiaľ, na Slovensku to nie je nič výnimočné, keďže veľa slovenských mužov chodí za prácou mimo svojho bydliska, aby uživili rodinu. Snažím sa aspoň cez víkend venovať rodine a kamarátom, ale žiaľ, nevychádza mi na to toľko času, koľko by som chcel. Keď sa dá, idem si zašportovať. Veľmi ma vie nabiť energiou čas strávený v slovenských horách, kam v lete s manželkou často chodíme na výlety. Keď sa dá, chodíme tiež navštevovať naše sestry, ktoré žijú v zahraničí.

Michal Bubán pri preberaní CIJ award za najlepší projekt roka v Rumunsku.

Takže máte takpovediac „európsku“ rodinu? Dá sa to tak povedať. Moja sestra Katarína žije vo Švajčiarsku, rodičia sú na Slovensku a ja cez týždeň v Rusku alebo v Rakúsku. Manželkina sestra zasa žije dlhodobo v Londýne. Žiaľ, všetci spolu sa vídame počas roka len veľmi málo, väčšinou len na Vianoce alebo na Veľkú noc. Okrem toho máme ale pekný rodinný zvyk – raz za rok spoločne na víkend navštíviť nejaké

Michal Bubán s manželkou a so strýkom na jednej z početných rodinných osláv a stretnutí.

európske mesto. Naposledy to bola Praha.

Nechýba Vám Slovensko? Slovensko mám veľmi rád a je to môj domov. Ja mám to šťastie, že aspoň cez víkendy môžem byť tu, doma na Slovensku. No zdá sa mi, že medzičasom je na Slovensku už každá druhá rodina „európska“. Mnohí, najmä mladí ľudia, odchádzajú zo Slovenska za štúdiom alebo za prácou do zahraničia. Je skvelé, že vďaka

Európskej únii máme možnosť žiť a pracovať v zahraničí, naučiť sa cudzie jazyky a získať nové poznatky a skúsenosti. No zároveň je smutné, že len malá časť z týchto mladých, šikovných ľudí sa vracia naspäť na Slovensko, pretože tu nemajú také uplatnenie a kvalitu života, ako inde v Európe. Myslím si, že je potrebné začať meniť spoločnosť, či skôr spôsob fungovania štátu, aby sa Slovensko konečne vyrovnalo modernej Európe. (mi)


12

naše novinky

SPEKTRUM

Z DREVA ODKRÝVA TÓNY Ľudové zvyky, tradície a nástroje sú najväčším pokladom národa, hovorí sa. Aby nezostalo len pri slovách, nájdu sa ľudia, ktorí tento odkaz zanechávajú pre budúce generácie. Jedným z takých je aj Jaroslav Sloboda, výrobca fujár, koncoviek, dupľoviek a píšťal. K ľudovým hudobným nástrojom sa dostal vďaka pôsobeniu vo folklórnych súboroch, kde tancoval. Začínal ako 14-ročný, keď ho do súboru v Turanoch, odkiaľ pochádza, zavolal jeho sused. „Dlho som váhal, lebo som sa hanbil. Raz som však navštívil folklórny festival v Terchovej, kde ma zaujali ľudia v krojoch a tradičný vozový sprievod. Rozhodol som sa pre folklór a dodnes som mu verný,“ spomína. Neskôr sa začal viac zaujímať o výrobu dychových ľudových nástrojov.

Prvé boli píšťalky

V roku 1993 odrezal Jaroslav svoje prvé bazové drevo. Z neho vyrobil najprv malé píšťalky. Neskôr z tohto dreva vyrobil svoju prvú šesťdierkovú píšťalu a fujaru. „Učil som sa predo-

všetkým sám, no niečomu som sa priučil aj od svojich kamarátov a od iných výrobcov fujár,“ dodáva. V súčasnosti Jaroslav Sloboda vyrába okrem píšťal a fujár trombity, koncovky, dvojačky, vybíjané opasky a valašky. Učarovala mu aj oravská dupľovka, ktorá je jedinečná svojou hranatosťou. „Od podpolianskej sa odlišuje aj tým, že je zhotovená len z jedného kusu dreva. Na jej výrobu používam najmä čerešňové drevo.“ Svoju prvú dupľovku navŕtal ešte zamokra. Dva roky mu schla za oknom a pekne sa ohla. „Má hrčky, ktoré vytvárajú prirodzený ornament. Každý by ju chcel, no má pre mňa vzácnu hodnotu,“ vysvetľuje. Výrobe oravskej dupľovky sa začal venovať aj preto, že po smrti posledného výrobcu na Orave chýbal člo-

Fujara trombita sa považuje za najväčší slovenský ľudový nástroj.

vek, ktorý by sa tomuto nástroju venoval.

si miesto s výbornou akustikou a výhľadom na Choč.“

SMS-ky písali už valasi

Nie je to len drevo

Každý z ľudových nástrojov má svoj špecifický zvuk. Jeden z najvýraznejších má fujara – trombita. V minulosti sa ňou posielali zvukové správy. „Boli to ako dnešné SMS-ky. Keď sa trombitáš postavil na kopec a zahral, melódia sa ozývala doďaleka. Každý tón mal svoj význam. Podľa neho už ľudia vedeli rozlíšiť prichádzajúce nebezpečenstvo či bežnú komunikáciu pastierov,“ hovorí Jaroslav, ktorého rozliehajúci zvuk týchto inštrumentov vždy fascinoval. „Našiel som

„Nie sú to len hudobné, ale aj duchovné nástroje,“ myslí si Jaroslav Sloboda. Vo fujare či koncovke vidí prostriedok, ktorý slúži ako hromozvod pre emócie. Ľudia prostredníctvom hudby môžu smútiť i radovať sa. „Verím, že každé fúknutie do fujary pôsobí na človeka pozitívne,“ konštatuje. Aj zdobenie nástrojov nesie v sebe hlbší zmysel, ako by sa na prvý pohľad zdalo. „Najčastejšie ornamenty na fujarách symbolizujú životnú cestu človeka, ktorá smeruje k srdcu.“ Pri tradičných hudobných nástrojoch ide teda o spoje-

nie zvuku, estetiky a vedomia človeka. Unikátnosť jedného z týchto inštrumentov ocenila aj organizácia UNESCO. V roku 2005 zapísala fujaru a fujarovú hudbu do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Jedno z prianí, ktoré Jaroslav má, je zachovanie ľudových tradícií pre ďalšie generácie. „Dúfam, že sa vždy nájde niekto, kto to potiahne ďalej.“ Inšpiráciou môže byť aj prebiehajúca výstava Keď drevo znie Oravou vo Florinovom dome, ktorá potrvá do 2. marca. Na jej realizácii spolupracoval Jaroslav Sloboda s Oravským múzeom Pavla Országha Hviezdoslava. ( jogr)


číslo 2/2014

KULTÚRA

13

)$â,$1*<$.2,&+ 1( 32=1È7( Možno ste vedeli, že pojem „fašiangy“ neoznačuje len samotnú slávnosť, keď ľudia v pestrofarebných maskách od výmyslu sveta prechádzajú mestom, spievajú fašiangové piesne, zabávajú sa a napokon pochovajú basu, ale je to aj pomenovanie obdobia medzi Troma kráľmi a Popolcovou stredou.

QHVPHOLSUDFRYDĢPRKOLVD OHQ]DEiYDĢDWDQFRYDĢ5LDGHQLHREFHSUHEUDOLÄIDãLDQJRYQtFL³VSRORþHQVNêSRULDGRNEROULWXiOQH]UXãHQê DĐXGLDVD]DEiYDOLQDSDURGL]RYDQêFKR¿FLiOQ\FK REUDGRFKSRYRODQLDFKþL ĐXćRFK1DFKYtĐXWDNY]QLNROÄVYHWQDRSDN³NGHPXåL EROLåHQDPLåHQ\PXåPL FKXGREQtERKDWêPLDOHER PODGtVWDUêPL7LHWRSULQFtS\IDãLDQJRYVDQDPQRKêFKPLHVWDFK]DFKRYiYDM~GRWHUD] 2EGRELHIDãLDQJRYMHYNDåGHMNUDMLQHFKDUDNWHULVWLFNp LQêPV~ERURPWUDGtFLt]Y\NRYD]iEDY\QLHNWRUpYãDN SUHNUDþXM~KUDQLFHFKiSDQLD1DSUtNODGMHGQêP]WUDGLþQêFK]Y\NRYSRþDVUXVNHM PDVOHQLFHMHSlVWQê]iSDV PXåRY7HQNRQþtDåSUHOLDWtPNUYLNWRUiSRNURSt ]HP0XåVNiNUYVDVWiYD REHĢRXåHQVNpPXERåVWYX 0DWNH=HPLDE\WiQDRSOiWNXPDODVLOXURGLĢ~URGX

)DãLDQJRYpPDVN\,OXVWUDþQpIRWR7$655DGRYDQ6WRNODVD

Jedlo, pitie

1LHNWRUtPRåQRYHGLDDMWR åHWHQWRWHUPtQVPHSUHEUDOL ]QHPHFNpKR)DVFKDQJ þRS{YRGQH]QDPHQDORYêþDSDQiSRMSUHGS{VWRP DMNHćYVXVHGQêFKVORYDQVNêFKNUDMLQiFK SUHYOiGDM~R]QDþHQLDDNRPDVRSXVW ýHVNiUHSXEOLND PLĊVRSXVW 3RĐVNR þLPDVQLFMD 8NUDMLQD DOHERPDVOHQLFD 5XVNR  0QRKpYãDNRIDãLDQJRFKXUþLWHQHYLHWH7DNDNRVDStãH YP~GU\FKNQLKiFKWRWRREGRELHVDY\]QDþRYDOR DVWiOH Y\]QDþXMH YHVHORVĢRXKRMQêPMHGHQtPDOHDMXYRĐQHQêPLPUDYPL]YêãHQRXDNWLYLWRXGLHYþDWVFLHĐRPY\GDĢ VDDQDGPHUQêPSLWtPDONRKROXďXGRYpSRYHU\WRWLåKRYRULDåHNWRVDQDIDãLDQJ\SRULDGQHQHQDMHEXGHKODGRYDĢ FHOêURN

Pohanské korene

3UHOtQDOLVDWXNXOW\VOQND~URG\SORGQRVWLDOHDMPĚWY\FK SUHGNRY6WêPV~YLVtDMNDUQHYDONWRUêYãDNVNRVWêPDPL QHPi]HW\PRORJLFNpKRKĐDGLVNDQLþVSRORþQp,GHSUDYGHSRGREQHRVSRMHQLHVORYFDUQH YDOHþRYODWLQþLQH]QDPHQi UR]O~þNDVPlVRPDOHERFDUQLYDOþRE\VDGDORSUHORåLĢ DNRQDGREXGQXWLHVLO\]PlVD 0DVN\ NWRUp VD Y\XåtYDOL DQDPQRKêFKPLHVWDFK6ORYHQVNDVWiOHY\XåtYDM~V~ PHGYHćWXURĖNR]DN{Ė 0DVNDNWRUiVDMHGQRGXFKR QD]êYDOD6ODPD]Qi]RUĖRYDODKRMQRVĢ~URG\QDMPlRELOLD7XURĖSRFKiG]DRGVORYD WXUþLåHEêN6\PEROL]RYDO PXåVN~SORGQRVĢDVLOXäHQVNêSURWLSyOVURYQDNRXIXQNFLRXDNRWXURĖMHNR]DýDVWR LGHRGUHYHQ~KODYXVRWYiUDFRXSDSXĐRX$QDSRNRQGREUH]QiPDPDVNDNRĖDNWRUi V\PEROL]XMHãĢDVWLH$NYãDN RVRE\SRGPDVNRXQHEROLGRVWDWRþQH]RKUDWpQHGDORVD YLFKSUtSDGHKRYRULĢRYHĐNRPãĢDVWt

.HE\VPHQDKOLDGOLGRGiYQHM PLQXORVWLDSiWUDOLSRSUDSRþLDWNRFKIDãLDQJRYGRVWDOLE\ VPHVDDåGRþLDV5tPVNHMUtãH 3UiYHYWRPWRREGREt]DþDOL ĐXGLDVOiYLĢVYLDWN\QDSRþHVĢ XPLHUDM~FHKRD]PĚWY\FKYVWi- Zvyky vtedy a teraz YDM~FHKRERåVWYD~URG\YLQR- .UHVĢDQVN~WYiUIDãLDQJ\QDGREUDQLDD]iEDY\±'LRQê]D EXGOLDåSRVWXSQRXFKULVWLDQL]i-

FLRXQD~]HPtEêYDOHM5tPVNHM UtãHNHćVD]SRKDQVNêFKVYLDWNRYXFWLHYDQLDERKD'LRQê]D VWDORQDEHUDQLHVtOSUHGSUtFKRGRP9HĐNpKRS{VWXSRþDVNWRUpKRMHWUDGLþQHQHåLDGXFHMHVĢPlVRY\EHUDQp MHGOiD]DEiYDĢVD1DMPl YVORYDQVNêFKNXOW~UDFKVD ]DFKRYDOL SUHGNUHVĢDQVNp REUDG\VFLHĐRPRGSUHYDGLĢ ]LPX]DEH]SHþLĢVLKRMQRVĢ DSORGQRVĢYQRYRPURNX

,OXVWUDþQpIRWR7$655DGRYDQ6WRNODVD

3R]LWtYQ\PDVSHNWRPGiYQ\FKIDãLDQJRYERORQDSUtNODGGRþDVQp]UXãHQLHVSRORþHQVNHM KLHUDUFKL]iFLH NHćVDRWURFL]DEiYDOLVSROXVRVORERGQêPL%XMDUp KRGRYDQLHDÄEOi]QLYpGQL³ NWRUpR]QDþXM~Y\YUFKROHQLH IDãLDQJRYHM]iEDY\SUHWUYDOLDåGRWHUD]=iEDYDYPHVWiFKVDOtãLODRGWHMQDGHGLQiFKNGHYOiGORQLHNRĐNR WUDGLþQêFKSULQFtSRYĐXGLD

1DREFK{G]NDFKVDIDãLDQJRYQtNRP SRQ~NDOL KODYQH PlVRYp YêUREN\ D VDPR]UHMPHDONRKRO2NUHP WRKRVLYãDNPRKOLY\VO~åLĢ NROiþHYDMtþNDDOHERãLãN\ IiQN\ SDPS~FK\ NWRUp YPLQXORVWLSOQLOLIXQNFLX W]Y REUDGRYpKR SHþLYD RNU~KO\WYDUV\PEROL]RYDO VSRMLWRVĢVERåVWYRP6OQND 

3DXOtQD3UDãLORYi


naše novinky

KRÍŽOVKA .UtåRYNXGRGDODUHGDNFLDþDVRSLVX5(/$;

14

FEBRUÁROVÉ PRANOSTIKY

 Na Hromnice chumelice, nebýva už zimy více.  Keď sa vtáčik na Hromnice z koľaje napije, tak v marci zmrzne.  Ak je na Hromnice mráz, bude ich ešte päťdesiat ráz.  Svätá Veronika ľady seká u rybníka.  Svätá Agáta na sneh býva bohatá.  Na svätého Valentína zamrzne i kolo mlyna.  Na Mateja mráz, potom štyridsať ráz.  Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.  Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.  Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.  Aké fašiangy, taká Veľká noc.  Čo veľký zameškal (január), to malý (február) doháňa.

,OXVWUDþQpIRWR7$650LFKDO6YtWRN


Ä?Ă­slo 2/2014

Ĺ PORT

15

35(=,'(1735,-$/6Ä?8%2'6/29(16.(- 9ĂŠ35$9<$2'29='$/'(.5e7< KuzminovĂĄ s BajÄ?iÄ?ĂĄkom predniesli prĂ­tomnĂ˝m v rytierskej sĂĄle slĂĄvnostnĂ˝ sÄžub: â&#x20AC;&#x17E;V mene vĹĄetkĂ˝ch ĹĄportovcov slovenskej vĂ˝pravy sÄžubujeme, Ĺže na XXII. ZimnĂ˝ch olympijskĂ˝ch hrĂĄch v SoÄ?i 2014 budeme reĹĄpektovaĹĽ a dodrĹžiavaĹĽ OlympijskĂş chartu, etickĂŠ princĂ­py a pravidlĂĄ, ktorĂ˝mi sa tieto zimnĂŠ olympijskĂŠ hry riadia a budeme súżaĹžiĹĽ bez dopingu a drog, v ozajstnom ĹĄportovom duchu, pre slĂĄvu a Ä?esĹĽ ĹĄportu a vzornĂş reprezentĂĄciu Slovenskej republiky. Tak sÄžubujeme!â&#x20AC;&#x153;

Menovacie dekrĂŠty 3UH]LGHQW65]iURYHÄ&#x2013;RGRY]GDOĂžOHQRPVORYHQVNHMYĂŞSUDY\ PHQRYDFLH GHNUpW\ Ă&#x201E;1DĂŁLPUHSUH]HQWDQWRPĂĽHOiPDE\VD]RO\PSLiG\YUiWLOL]GUDYtDDE\VLGRVYRMLFK ĂŁSRUWRYĂŞFKYDNRYQH]DEXGOLSULEDOLĢPHGDLO\9GXFKX YĂĽG\YHUtPDOHPXVtPHE\Ģ UHiOQLWDNĂĽHNDĂĽGpPLHVWR YSUYHMGHVLDWNHEXGHYHÄ?NĂŞP ~VSHFKRP96RĂžLE\VRPPDO VWLKQ~ĢKRNHMELDWORQDEHK QDO\ĂĽLDFKWRMH]DWLDÄ?YĂŁHWNR1RSRGÄ?DWRKRDNĂŞEXGHPPDĢSURJUDPDNHÄ&#x2021;VD EXGHGDĢtVĢWDNYHÄ?PLUiG SUtGHPQDNDĂĽG~GLVFLSOtQX NGHEXG~QDĂŁLÂłSRYHGDO,YDQ *DĂŁSDURYLĂž

VeÄžkĂĄ Ä?esĹĽ 3UH.X]PLQRY~ERORVNODGDQLH VÄ?XEX YHÄ?NRX FĢRX DSUREOpP\MHMQHURELODDQL VORYHQĂžLQDĂ&#x201E;=DFKUiQLORPD WRĂĽHP{MV\QPiQDMUDGĂŁHM UR]SUiYN\SRVORYHQVN\WDNĂĽHPiPWURĂŁNXSUD[YĂžt-

WDQt7RWRMHDOHVDPR]UHMPHQLHĂžRLQp-HWRSUHPÄ&#x2013;D YHÄ?NiSRFWDĂĽHVRPGRVWDOD PRĂĽQRVĢE\ĢWXDĂžtWDĢVÄ?XE =QDPHQiWRSUHPÄ&#x2013;DYHÄ?PL YHÄ?DÂłXYLHGODMHGQD]QDMYlÞãtFKVORYHQVNĂŞFKPHGDLORYĂŞFKQiGHMtY6RĂžL %DMĂžLĂžiNVDSULGDOĂ&#x201E;%RODWR SUHPÄ&#x2013;DYHÄ?NiSRFWD7HĂŁtPD ĂĽHVRPWRPRKRO]DĂĽLĢDVSROXV$QDVWD]LRX.X]PLQRYRX VPHPRKOL]ORĂĽLĢWHQWRVÄ?XE 7HUD]VDXĂĽV~VWUHGtPQDKU\ $MNHÄ&#x2021;]R]DĂžLDWNXVH]yQ\ IRUPDQHERODWDNiDNRVRP VLSUHGVWDYRYDOEROVRP]GUDYĂŞDXURELOVRPYĂŁHWNRSUHWR DE\VRPVDXNi]DOYGREURP VYHWOHY6RĂžL9HUtPĂĽHPL WRY\MGHDĂĽHVYĂŞVOHGNDPL EXGHPVSRNRMQĂŞMDDDMGLYiFLGRPDSULREUD]RYNiFKÂł Ă&#x201E;%ROR WR ~ĂĽDVQp PiP ]WRKRVXSHUSRFLW%RORWR RWRVLOQHMĂŁLHSUHWRĂĽHVPH PDOLSUHGVHERXKODYXĂŁWiWX DÄ&#x2021;DOĂŁtFKYĂŞ]QDPQĂŞFKSROLWLFNĂŞFKSUHGVWDYLWHÄ?RY6RP UiGĂĽHVPHVDSUHG]DĂžLDWNRP

%HĂĽHFQDO\ĂĽLDFK0DUWLQ%DMĂžLĂžiNDELDWORQLVWND$QDVWDVLD.X]PLQRYi]ORĂĽLOLQD%UDWLVODYVNRPKUDGHYPHQHFHOHMRO\PSLMVNHMYĂŞSUDY\VOiYQRVWQĂŞVÄ?XE)RWR7$650DUWLQ%DXPDQQ

=2+YĂŁHWFLVWUHWOLYWDNHMWR XYRÄ?QHQHMDWPRVIpUHÂłGRGDO ViQNDU-R]HI1LQLV 1D]DĂžLDWNXFHUHPyQLHRGSDGROELDWORQLVWD7RPiĂŁ+DVLOODDMWHQVLYĂŁDNSRFKYtOL SUHEUDOGHNUpW

SRFHVWXMHGR6RĂžL=FHONRYpKRSRĂžWXĂŁSRUWRYFRY DMVQiKUDGQtNPL QHFKĂŞEDOLQDVÄ?XEHYĂŁHWFLELDWORQLVWL ]iVWXSFRYLDKRNHMDDOSVNpKRLEHĂĽHFNpKRO\ĂĽRYDQLD ViQNDULERELVWLDĂŁRUWUHNiUND7DWLDQD%RGyYi SlovenskĂĄ vĂ˝prava 3R {VPLFK URNRFK VÄ?XE 1DVOiYQRVWQHMFHUHPyQLLVD RSlĢVNODGDODELDWORQLVWNDÂą ]~ĂžDVWQLORWDNPHUĂžOHQRY SUHGRGFKRGRPGR/LOOHKDPVORYHQVNHM YĂŞSUDY\ NWRUi PHUXYURNXD7XUtQD

YURNXVDWHMWRSRFW\ GRVWDOR0DUWLQH-DĂŁLFRYHM+DOLQiURYHMDSUHG1DJDQRP YURNXD6DOW/DNH&LW\ YURNXMHMNROHJ\QL6RQL 0LKRNRYHM%DMĂžLĂžiNVNODGDO VÄ?XEDNRGUXKĂŞ]iVWXSFDEHĂĽHFNpKRO\ĂĽRYDQLDSUHGQtP VDWRSRGDULOROHQ,YDQRYL%iWRU\PXYURNX

PRIHLĂ S SA A POMĂ&#x201D;Ĺ˝ NĂ M S KAMPAĹ&#x2021;OU HÄ˝ADĂ ME Ä˝UDĂ? DO VOLEBNĂ?CH KOMISIĂ? K VOÄ˝BĂ M NA EUROPOSLANCA, KTORĂ&#x2030; SA USKUTOÄ&#x152;NIA 24. MĂ JA 2014, KDE PREDSTAVĂ?ME 13 KANDIDĂ TOV.

DELEGĂ T VO VOLEBNEJ KOMISII InformĂĄcie, ktorĂŠ od vĂĄs potrebujeme:

meno a priezvisko

V prípade zåujmu zastupovaż stranu TIP vo volebných komisiåch, kontaktujte nås:

adresa

www.strana-tip.sk/okrskar

dĂĄtum narodenia telefĂłn

NDK 1868/14

e-mail

DelegĂĄtom vo volebnej komisii sa stanete zloĹženĂ­m sÄžubu tomu, kto zvolĂĄ zasadnutie volebnej komisie. Do volebnej komisie sa mĂ´Ĺžete hlĂĄsiĹĽ do 23. 2. 2014.

tel.: 0908 057 597

7$65 EE


16

naše novinky

ŠPORT

ORAVSKÝ POHÁR KARATE Za pomoci mesta Dolný Kubín a sponzorov sa na Gymnáziu P.O. Hviezdoslava konal už 3. ročník Oravského pohára. Jedenásti Dolnokubínčania sa v silnej konkurencii nestratili a so ziskom dvoch zlatých a troch bronzových medailí obsadili v celkovom hodnotení klubov výborné 10. miesto.

Zatiaľ najúspešnejší ročník

KK Dolný Kubín organizuje súťaž hlavne kvôli propagácii karate na Orave.“ Pravidelným organizovaním tohto podujatia chceme vyzdvihnúť tento krásny šport v Dolnom Kubíne. Chceme, aby široká verejnosť a deti trénujúce v našom klube mali možnosť vidieť, ako vyzerá súťaž v športovom karate a kam smerujeme s tréningami. S ročníkom Orava cup 2014 som veľmi spokojný, prebiehal podľa mojich predstáv. Príjemne nás prekvapila účasť klubov z celého Slovenska. Neštartovali len súťažiaci z nášho regiónu, ale prišli aj kluby z Košíc či Bratislavy. Okrem slovenských klubov prijal pozvanie aj poľský klub Arawasi. Najprv sme čakali príchod približne 130 pretekárov, no prišlo ich až 205. Niektorí štartovali v oboch disciplínach karate, takže súčet štartov v kata a kumi-

te bol až 255,“ doplnil k organizácii súťaže tréner Marek Radúch. Súťaž začala s miernym oneskorením pri registrácii disciplínami kata, potom zástupca primátora mesta Gustáv Turčina a referent športu Miroslav Dráb slávnostným príhovorom otvorili súťaž. Po dekorovaní víťazov kata sa mohli súťažiaci pustiť do súbojov disciplíny kumite.

Zlato v kata i v kumite

V dopoludňajšej disciplíne kata žien nenašla premožiteľku Lenka Terenová a zaslúžene si zo súťaže odniesla víťazný pohár. Terrenová však pridala druhú medailu bronzového lesku v poobedňajšom kumite žien do 61 kg. V najvyššej hmotnostnej kategórii mužov nad 75 kg bol najúspešnejší Lukáš Maretta. Obhájil tak minuloročné víťazstvo.

rii kadetiek do 54 kg Nina Knipiglová. „Potešili ma výkony všetkých pretekárov, aj tých čo nezískali medailu, napríklad Lukáš Mjartan, Richard Luczy, Matúš Hyll, či Barbora Grofčíková. Som veľmi rád,že sa nezľakli a bojovali ako len vládali,“ približuje výkony svojich zverencov päťnásobný majster Slovenska v ťažkej váhe Marek Radúch.

Ďalší ročník Bojovali ako len vládali

V kumite do 75 kg podal pekný výkon Andrej Konečný, no stačil len na zisk bronzovej medaile. Poslednú medailu pridala v kategó-

„Uvidíme, či bude ďalší ročník, dúfam, že áno. Záleží na tom, ako sa nám podarí získať peniaze. Ďalším faktorom je aj čas a chuť ľudí, ktorí nezištne pomáhajú pri kaž-

dom ročníku. Týmto by som chcel poďakovať všetkým, ktorí pomohli nášmu klubu pri organizácii tohto ročníka. Osobitne by som chcel vyzdvihnúť prácu športovo-technickej komisie, prácu Jozefa Cisárika a Branislava Hoľana,“ ďakuje Radúch.

Príprava na novú sezónu

„Týmto turnajom si nielen naši pretekári otestovali formu pred pohárovými súťažami druhej polovice sezóny 2013/14. Momentálne sa pretekári svedomito pripravujú pod taktovkou mňa a Petra Dobáka vždy o piatej na Obchodnej Akadémii v Dolnom Kubíne 3-krát do týždňa. O dva týždne cestujeme na Stredoslovenský pohár detí, žiakov a mladších dorastencov do Zvolena. Na tomto turnaji budú seniori bojovať o titul majstra stredozväzu a tiež o miestenky na Majstrovstvá Slovenska. Uvidíme, či sa bude rovnako ako na našej súťaži dariť Terrenovej a Marettovi,“ doplnil k chodu klubu tréner Marek Radúch. Text a foto: Dušana Čierna

Spravodajský dvojtýždenník distribuovaný zdarma do domácností a firiem v meste  Vydavateľ: 14 news, s. r. o.  Sídlo spoločnosti: Konventná 9, 811 03 Bratislava – Staré mesto, Slovenská republika  IČO: 46 903 411  Inzercia: obchod@14news.eu  Registračné číslo MK SR: EV 4462/11

Naše Novinky Dolný Kubín, náklad 9 900 ks Copyright: 14 news, spol. s. r. o. Všetky práva, vrátane autorských, sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Rozmnožovanie častí alebo celku textov, fotografií, grafov akýmkoľvek spôsobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa, je zakázané. Vydavateľ nie je zodpovedný za obsah a pravdivosť uverejnených inzerátov a za prípadne spôsobené škody.

info@14news.eu


Ndk 02 2014 web