Issuu on Google+

8 600 ks

Dvojtýždenník do domácností a firiem

Lúštite krížovku

n a š e

str. 14

Ročník: I. číslo 1/2014 Dátum vydania: 30. 1. 2014

Brezno

Opravená zvonkohra

Stop nájomným Bomba pre zdravie bytom

Kovačiková má striebro

str. 2 Po takmer desiatich rokoch sa z breznianskej veže na námestí opäť ozývajú melódie.

str. 4 Mestské zastupiteľstvo rokovalo o štyroch strategických bodoch. Výstavbu nájomných bytov pre Rómov neschválili, ale rekonštrukciu komunitného centra áno.

str. 16 Karatistka Lucia Kovačiková na jednom z najprestížnejších turnajov Karate 1 – Paris Open získala striebornú medailu.

Foto: Mestský úrad Brezno

str. 12 V zimnom období nás pre chorobami môže zachrániť aj kyslá kapusta. Od nepamäti sa totiž považuje za všeliek.

MODERNÉ NOVINY PRE MODERNÉ MESTO Milí čitatelia! Informácie vládnu svetom, aj tým slovenským. Televízia, rozhlas, noviny, internet – médiá všetkých druhov chrlia jednu správu za druhou. Nie je jednoduché sa v nich orientovať, vybrať si tie skutočne hodnotné. Správy v médiách majú krátky život. Sú ich tisíce, nemôžeme všetky počuť, vidieť, prečítať. Preto sa z nich musíme naučiť

vyberať tie, ktoré nás obohatia, potešia. Žiaľ, často nám médiá podsúvajú informácie bez hodnoty, nedozvieme sa nič o tom, čo sa deje v našom meste, v našom vlastnom regióne. Rozhodli sme sa preto aj vo Vašom okrese ponúknuť alternatívu ku všetkým spomínaným nosičom správ. Do rúk sa Vám dostávajú Naše Novinky Brezno, prvé číslo dvojtýždenníka, ktorý je určený obyvateľom mesta. Tridsaťosem

členov našej rodiny regionálnych periodík sme obohatili o ďalších osem! A medzi nimi je aj Vaše okresné mesto. Každý druhý týždeň budeme prinášať správy z diania vo Vašom okolí, z kultúrnych udalostí i zo športu, predstavíme čitateľom významné osobnosti mesta a regiónu, podnikateľské aktivity. Spektrum správ a zaujímavostí prinesie rady, nápady či užitočné informácie týkajúce sa všetkých

občanov. Samozrejme, nebude chýbať niečo na pobavenie, krížovka či súťaž. Naše Novinky budú predovšetkým Vašimi novinkami, pretože Vy ste tí, pre ktorých noviny tvoríme, Vy ste tí, o kom noviny budú. Naše Novinky Brezno do Vašich schránok bezplatne doručí Slovenská pošta. Príjemné čítanie želá redakcia


naše novinky

SPRAVODAJSTVO

SOCIÁLNY TAXÍK

KRÁTKE SPRÁVY

2

Službu sociálneho taxíka v Brezne, ktorá pomáha občanom pri presune do rôznych, napríklad zdravotníckych zariadení, od nového roku rozšírili. „Návrh na rozšírenie tejto služby vznikol na základe stretnutí s občanmi pri hodnotení plnenia schváleného Komunitného plánu sociálnych služieb, ako aj z informácií prevádzkovateľa – Slovenského Červeného kríža (SČK), kde bolo jasne vymedzené, že poskytovaná služba dostatočne nepokrýva dopyt občanov mesta po preprave, najmä do zdravotníckych zariadení,“ vysvetlila asistentka primátora mesta Alena Šperková. Všetko sa to dialo pre nedostatočnú kapacitu jedného taxíka a tiež časové rozhranie poskytovania služby. Mestské zastupiteľstvo mesta Brezno schválilo uznesením rozšírenie služby sociálneho taxíka. Od 1. januára 2014 majú tak v meste poskytovať službu dva subjekty, a to SČK s dotáciou 11 472 eur a fi rma Srnkapharm s dotáciou 6 240 eur na rok 2014 z rozpočtu mesta Brezno.

POLICAJT V PROTISMERE Pri dopravnej nehode, ktorá sa stala v obci Heľpa v okrese Brezno v nedeľu (19.1.) o 14.30 hod., utrpel zranenie maloletý chlapec. Vodičom auta, ktoré prešlo do protismeru, mal byť 45-ročný policajt z Pohorelej v okrese Brezno. Podľa informácií, ktoré poskytla hovorkyňa Ministerstva vnútra (MV) SR Lucia Kirinovičová, je začaté trestné stíhanie pre ohrozenie pod vplyvom návykovej látky. Vodič osobného motorového vozidla Renault Laguna prešiel do protismeru, kde narazil do oproti idúceho vozidla Renault Thalia. V ňom utrpel zranenie maloletý chlapec. Prípadom sa zaoberá inšpekcia MV SR a momentálne sa zhromažďujú dôkazy. „V súčasnosti nebudeme poskytovať bližšie informácie,“ dodala Kirinovičová.

PRI NEHODE ASISTOVAL AJ ALKOHOL K zrážke dvoch osobných áut, pri ktorej asistoval aj alkohol, došlo v ranných hodinách 16. januára na rýchlostnej ceste R1 v Banskej Bystrici, približne na úrovni mestskej časti Laskomer. Polícia musela cestu na čas aj uzavrieť. Ako uviedla banskobystrická policajná hovorkyňa Petra Vašková, zrazil sa Fiat, ktorý viedol 53-ročný vodič z Banskej Bystrice s Renaultom Laguna, ktorého vodičom bol 34-ročný Banskobystričan. „Vozidlo Renault prichádzalo v smere od Donovál po ceste I/59, pričom pri zaraďovaní sa na rýchlostnú cestu došlo z doposiaľ neznámych príčin k zrážke s vozidlom Fiat, ktoré prichádzalo v smere od Brezna,“ priblížila nehodu hovorkyňa. U vodiča Renaultu bolo pri dychovej skúške zistené požitie alkoholu, pričom nameraná hodnota predstavuje v prepočte viac ako 1,5 promile v krvi. U vodiča Fiatu alkohol zistený nebol. Pri dopravnej nehode utrpeli ľahké zranenia obidvaja vodiči. Na mieste bol prítomný znalec z odboru dopravy. Príčina vzniku dopravnej nehody je predmetom ďalšieho vyšetrovania. TASR

BEZPEČNEJŠIE CESTY V dvoch mestských častiach Brezna – Mazorníkovo a Bujakovo začiatkom roka pribudli nové merače rýchlosti. Obyvatelia sa tak môžu spoľahnúť na bezpečnejšie cesty pre chodcov i vodičov. Merače rýchlosti obce väčšinou montujú na okrajoch obytných zón alebo na problémových úsekoch s častou nehodovosťou. Takéto výdobytky techniky striehnu na rýchlosť vozidiel vo viac ako stovke obciach na Slovensku a vďaka ním väčšina vodičov dodržiava predpísanú rýchlosť. Ihneď ako totiž vodič zbadá blikajúci nápis SPOMAĽ, podvedome dáva nohu z plynu. Chodci na cestách sa cítia bezpečnejšie a nehodovosť, hlavne na rizikových úsekoch ciest je podľa skúsenosti iných obci nižšia. Tieto fakty presvedčili aj poslancov mestského zastupiteľstva a tak ešte v septembri odklepli nákup dvoch digitálnych meračov. Mesto vyšli na 11 640 eur, vrátane osadzovacích prác. „Merače rýchlosti mesto inštalovalo v lokalite Mazorníkovo-Cesta osloboditeľov a v lokalite mestskej časti Bujakovo ešte v decembri, pričom celkové ukončenie plánuje v priebehu januára,“ informovala Naše Novinky vedúca kancelárie primátora Dana Kmeťová.

Ilustračné foto: TASR

Spomalia aj počítajú

Merače nainštalovali obojsmerne – pri vjazde a výjazde z mesta, nakoľko v týchto lokalitách nie sú chodníky pre chodcov. Z jednej strany sú digitálne panely s radarom napojené na verejné osvetlenie, z druhej strany na solárny panel. V prípade, že vodič prekročí 50-kilometrovú rýchlosť sa na paneli rozsvieti nápis SPOMAĽ. Ten síce pre vodiča má informatívny cha-

rakter, no zároveň funguje ako psychologická brzda, nakoľko vodiči akosi automaticky uberú plyn. A keďže merače nezaznamenávajú len rýchlosť áut, ale aj ich počet, mesto Brezno môže priebežne sledovať situáciu na cestách a údaje o frekvencii dopravy na týchto úsekoch štatisticky vyhodnocovať. (yz)

Z OPRAVENEJ ZVONKOHRY ZNEJÚ OPÄŤ MELÓDIE Po takmer desiatich rokoch sa z breznianskej veže na námestí opäť ozývajú melódie. Oprava zvonkohry je súčasťou postupných rekonštrukčných úprav na veži. Koncom minulého roka mesto Brezno zrealizovalo časť rekonštrukčných prác v interiéri mestskej veže. „Ich samostatným pokračovaním bola aj záchrana nefunkčnej zvonkohry umiestnenej vo veži, ktorá ale takmer celú dekádu rokov nefungovala,“ informovala asistentka primátora mesta Brezno

Alena Šperková. Ako pokračovala, mesto preto malo záujem na tom, aby bola opäť uvedená do činnosti a svojimi melódiami spríjemňovala priestor centra mesta. Spoločnosť, ktorá je výrobcom samotných modelov, zvonkohru v polovici januára sfunkčnila za 261 eur, pričom suma predstavuje náklady na prepravu, demontáž, montáž a opravu zariadenia.

Skladby podľa ročných období

Každú hodinu, pár minút po celej, sa mestom rozlieha melódia, vysvetlila Šperková. V sú-

časnosti je zvonkohra nastavená do skúšobného režimu, preto melódie počuť niekoľko minút po odbití celej hodiny. Po skúšobnej prevádzke bude nastavená tak, aby sa znelky neprekrývali s odbíjaním kostolných zvonov, ale jasne naznačovali nástup celej hodiny dňa. „Zaujímavosťou je, že skladby, ktoré sa počas dňa obmieňajú, sú rozdelené na letné a zimné obdobie a sú poskladané z rôznych hudobných žánrov,“ dodala asistentka primátora. TASR


Ä?Ă­slo 1/2014

SPRAVODAJSTVO

3

.27/(%$=$67$9,/9ĂŠ67$9%8 &<./275$6<'2=92/(1$ MinulĂ˝ rok zaÄ?ala plĂĄnovanĂĄ cyklotrasa â&#x20AC;&#x17E;RodinnĂĄ cestiÄ?kaâ&#x20AC;&#x153; BanskĂĄ Bystrica â&#x20AC;&#x201C; SliaÄ? â&#x20AC;&#x201C; Zvolen naberaĹĽ reĂĄlne kontĂşry. NovĂ˝ Ĺžupan Marian Kotleba vĂ˝stavbu neÄ?akane zastavil. BĂ˝valĂŠ vedenie BBSK uzatvorilo s dotknutĂ˝mi obcami zmluvy o spoluprĂĄci pri prevĂĄdzkovanĂ­ budĂşcej cyklotrasy DKÄ?DGDORÄ&#x2021;DOĂŁLH]GURMHQDSRNUDĂžRYDQLH~VHNX6OLDÞ¹%DQVNi%\VWULFDNGHPQRĂĽVWYR vlastnĂ­kov na trase spĂ´sobuMH]ORĂĽLWpY\VSRULDGDQLHPDMHWNRYĂŞFKY]ĢDKRY9GHFHPbri podpĂ­salo vedenie BBSK ]POXYXVYtĢD]RPYHUHMQHMV~ĢDĂĽHQDYĂŞVWDYEXSlĢNLORPHWURYpKR~VHNXDVWDYDĢVDPDOR ]DĂžDĢKQHÄ&#x2021;SR1RYRPURNX 3ULPiWRUPHVWD6OLDĂžSRWYUGLO ĂĽHVWDYHEQpSRYROHQLHMHY\GDQp QDPHVWR6OLDĂžDYĂŁHWN\]POXY\V~XĂĽSRGStVDQp1DVWUHWQXWt VSUHGVHGRP%%6.NGHVDĂžDNDORĂžLEXGHVFKYiOHQĂŞUR]SRĂžHW9Ă&#x2019;&]NWRUpKRVDPiWUDVDÂżQDQFRYDĢ0DULDQ.RWOHED Y\KOiVLOĂĽHPiQDWRLQĂŞQi]RUĂ&#x201E;=YHGHQLD9Ă&#x2019;&N\PL

Cyklisti. Foto: OCI BB

XĂĽPHG]LWĂŞPSUHGORĂĽLOLGRKRGXRVNRQĂžHQtVSROXSUiFHNWRU~ YĂŁDNQHP{ĂĽHPSRGStVDĢOHER QHEXGHĂĽLDGQDF\NORWUDVD7RE\ PDREĂžDQLDQD6OLDĂžLDMYĂŁHWFL Ä?XGLDYRNROtRGV~GLOLÂłSRYHGDO VOLDĂžVN\SULPiWRU3ULWRPYQiYUKXUR]SRĂžWXNUDMDQDURN NWRUĂŞSULSUDYLOHĂŁWHEĂŞYDOĂŞĂĽX-

SDQ9ODGLPtU0DÄ&#x2013;NDDVWiOHMH uverejnenĂ˝ na webovej strĂĄnke %%6.MH]DKUQXWiDMSRORĂĽND QDF\NORWUDVXĂ&#x201E;5RGLQQiFHVWLĂžNDÂłYĂžDVWLĂ&#x201E;$Âł=YROHQÂą6OLDĂž DNRDMSURVWULHGN\QDGRNRQĂžHQLHSUtSUDY\~VHNXĂ&#x201E;%Âł6OLDÞ¹ %DQVNi%\VWULFD7HQWRQiYUK UR]SRĂžWXYĂŁDNĂĽXSDQ.RWOHED

RGPLHWDSUHGORĂĽLĢSRVODQFRP na schvĂĄlenie, vraj vo februĂĄULSUHGORĂĽtVYRMYODVWQĂŞ$WRVD YODQLQDĂ&#x2019;UDGH%%6.SULSUDYRval aj zaujĂ­mavĂ˝ cykloprojekt YGÄ&#x17D;ĂĽNHNPYHG~FLSRQHY\XĂĽtYDQHMĂĽHOH]QLĂžQHMWUDWL]5LPDYVNHM6RERW\GR3ROWiUD7~ regionĂĄlna samosprĂĄva za euro

RGN~SLODRGäHOH]QtF65DFKFH MXSUHURELĢQDV~YLVO~F\NORWUDVXVY\XĂĽLWtPHXURIRQGRY=Gi VDYĂŁDNĂĽHQRYĂŞĂĽXSDQQLHMH YHÄ?NĂŞPIDQ~ĂŁLNRPÂżQDQFRYDQLD](Ă&#x2019;DOHDQLF\NORWUiVÂŤ

%\VWULFRYLQ\VN

MIERA NEZAMESTNANOSTI V BREZNE Zo 79 slovenskĂ˝ch okresov mĂĄ najvyĹĄĹĄiu nezamestnanosĹĽ RimavskĂĄ Sobota. Miera nezamestnanosti je tam viac ako 31 %. Naopak najmenĹĄĂ­ problĂŠm s prĂĄcou je v okrese Bratislava I. Miera evidovanej nezamestnanosti je tu len necelĂ˝ch päż percent. Breznu patrĂ­ 27. prieÄ?ka, kde mĂĄme takmer ĹĄestnĂĄsĹĽpercentnĂş nezamestnanosĹĽ. VyplĂ˝va to zo ĹĄtatistickĂ˝ch Ăşdajov Ă&#x161;stredia prĂĄce, sociĂĄlnych vecĂ­ a rodiny. Brezno mĂĄ 32 390 ekonomicky aktĂ­vnych obyvateÄžov. V decembri bolo v okrese Brezno 5 647 nezamestnanĂ˝ch, z toho 2 887 Ĺžien. Oproti predchĂĄdzajĂşcemu mesiacu poklesol poÄ?et nezamestnanĂ˝ch o 43 osĂ´b. Miera evidovanej nezamestnanosti je tak u nĂĄs 15,97 %. Na brezniansky Ăşrad prĂĄce pribudlo 270 ÄžudĂ­ a naopak odbudlo 306. Z ÄžudĂ­, ktorĂ­ boli poÄ?as decembra vyradenĂ­, sa 175 uchĂĄdzaÄ?ov

o prĂĄcu umiestnilo na trhu prĂĄce a 66 bolo vyradenĂ˝ch pre nespoluprĂĄcu. Z nedisponibilnĂ˝ch uchĂĄdzaÄ?ov o zamestnanie (473) je najviac doÄ?asne prĂĄce neschopnĂ˝ch alebo opatrujĂşcich Ä?lena rodiny (409), 45 nezamestnanĂ˝ch je na absolventskej praxi a osemnĂĄsti v dobrovoÄžnĂ­ckej sluĹžbe. Medzi tĂ˝mi, ktorĂ­ pribudli do evidencie nezamestnanĂ˝ch je 11 absolventov, naopak vyradenĂ˝ch ich bolo 29.

Osud absolventov Celkovo v naĹĄom okrese hÄžadĂĄ prĂĄcu 300 absolventov. Ĺ tyridsiati traja majĂş vysokoĹĄkolskĂ˝ diplom a zvyĹĄnĂ­ skonÄ?ili strednĂş ĹĄkolu. Celkovo je na Ăşrade 72 mladistvĂ˝ch. Z nich 59 ukonÄ?ilo len zĂĄkladnĂş ĹĄkolu a trinĂĄsti ani tĂş nie. VyĹĄe roka si nevie nĂĄjsĹĽ prĂĄcu 3 137 osĂ´b. Ä&#x152;o sa tĂ˝ka profesie, ktorĂş vykonĂĄvali uchĂĄdzaÄ?i o zamestnanie bezprostrednej pred zaradenĂ­m do evidencie, najviac iĹĄlo o pracovnĂ­kov v sluĹžbĂĄch a obchode (388) a pomocnĂ˝ch a nekvalifikovanĂ˝ch pracovnĂ­kov (658). Celkovo najviac nezamestnanĂ˝ch predtĂ˝m pracovalo v poÄžnohospodĂĄrstve, lesnĂ­ctve a rybolove (413) a v odvetvĂ­ do-

dĂĄvky elektriny, plynu, pary a studenĂŠho vzduchu (380). PodÄža najvyĹĄĹĄieho dosiahnutĂŠho vzdelania je najviac uchĂĄdzaÄ?ov o prĂĄcu tĂ˝ch, ktorĂ­ majĂş strednĂŠ odbornĂŠ vzdela-

Celkovo je na Ăşrade 72 mladistvĂ˝ch. nie (1 849) a zĂĄkladnĂŠ vzdelanie. TĂ˝ch je 1 695. Menej ako 25 rokov mĂĄ v Brezne 992 nezamestnanĂ˝ch, z toho je 469 Ĺžien. Medzi 25 aĹž 54 mĂĄ 3 867 ÄžudĂ­ bez prĂĄce, z toho 2 052 Ĺžien. Ä&#x17D;alĹĄĂ­ch 788 BrezĹ&#x2C6;anov z toho 375 Ĺžien bez roboty mĂĄ 55 a viac rokov. 1 734 nezamestnanĂ˝ch v Brezne nemĂĄ

prĂĄcu menej ako 7 mesiacov. Ä&#x17D;alĹĄĂ­ch 776 ÄžudĂ­ je doma 7 aĹž 12 mesiacov. VyĹĄe roka si nevie nĂĄjsĹĽ prĂĄcu 3 137 osĂ´b. Z toho 1 030 BrezĹ&#x2C6;anov je bez zamestnania viac ako ĹĄtyri dlhĂŠ roky. VoÄžnĂ˝ch pracovnĂ˝ch miest pribudlo na naĹĄom ĂşzemĂ­ len 30 a celkovo ich spolu bolo ku koncu decembra 52. Najviac voÄžnĂ˝ch miest pribudlo pre kvalifikovanĂ˝ch pracovnĂ­kov a remeselnĂ­kov (8) a ĹĄpecialistov (7). Celkovo zamestnĂĄvatelia u nĂĄs najÄ?astejĹĄie hÄžadajĂş pracovnĂ­kov v sluĹžbĂĄch a obchode. TakĂ˝chto neobsadenĂ˝ch pracovnĂ˝ch pozĂ­ciĂ­ je 17. Ä&#x152;o sa tĂ˝ka vzdelania, najviac sa poĹžaduje strednĂŠ odbornĂŠ (16). KatarĂ­na OravskĂĄ


4

naše novinky

SPRAVODAJSTVO

STOPKA NÁJOMNÝM BYTOM Rozvoj informačných systémov mesta Brezna, kanalizácia a vodovod na Vrchdolinke, rekonštrukcia komunitného centra v Predných Hálnach a výstavba nájomných bytov pre marginalizované rómske komunity. To boli štyri témy, o ktorých poslanci rokovali na prvom tohtoročnom mestskom zastupiteľstve. Prvé dva rokovacie body boli v podstate len formálne a poslanci ich schválili prakticky bez diskusie. „Zastupiteľstvo už tu tento zámer schválilo, akurát riadiaci orgán požadoval inak formulované uznesenie. Preto sme ho preformulovali, aby nás pre túto chybu nevyradili,“ vysvetlil primátor Brezna Jaroslav Demian.

Rekonštrukcia komunitného centra

Vášnivá debata medzi poslancami sa začala až pri ďalších dvoch témach rokovania. Poslanci schválili aj spolufinancovanie mesta a podanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok v rámci aktuálnej výzvy Regionálneho operačného programu na projekt rekonštrukcie ob-

jú aj na voľby a rôzne podujatia, ktoré sa tu organizujú.“ Ďalší dôvod, prečo sa rozhodla zahlasovať za projekt, je jeho ekonomická výhodnosť. Mesto si podľa jej slov zhodnotí svoj vlastný majetok, pričom udržateľnosť projektu je len 5 rokov a po ich uplynutí sa daná budova môže predať, či využiť pre iný účel. K jej stanovisku sa priklonila aj poslankyňa Eva Skačanová. Komunitné centrum vidí ako svetlý bod, ktorý sčasti rieši rómsku problematiku. Oponoval jej mestský poslanec Milan Hašan: „Dvadsaťpäť rokov som učil túto komunitu. Viem veľmi dobre, že do nich môžete vtĺkať všetko možné a nenaučia sa to, je to v nich.“ Podľa mestského poslanca Jozefa Tokára sú to vyhodené peniaze. „Rómsku problematiku treba riešiť iným spôsobom ako zvyšovaním kvality služieb v sociálnej oblasti poskytovanej Rómom.“ Breznianska poslankyňa Eva Wolframová sa vyjadrila, že je smutné, že sú tieto výzvy nastavené pre rómsku komunitu, no aspoň môže mesto využiť možnosť

Poslanci na prvom tohtoročnom mestskom zastupiteľstve. Foto: autorka

kanalizácie, vstupnej šachty a žumpy, novej prípojky vody a napojenie na jestvujúci verejný vodovod.

Výstavba nájomných bytov pre Rómov

Ako posledný bod prejednávali breznianski poslanci spolufinancovanie mesta Brezna a podanie žiadosti o nenávrat-

kto. Osemdesiat percent nájomcov by museli tvoriť zástupcovia marginalizovanej rómskej komunity. Vyberaní by boli na základe kritérií ako existencia pracovnoprávneho vzťahu, povinná školská dochádzka detí či bezúhonnosť. Celkové výdavky projektu boli stanovené na 633 600 eur. Z toho by mesto

Oplatí sa im nerobiť. Zo sociálnych dávok sa dá krásne vyžiť. jektu Komunitného centra, Zadné Halny. Výška celkových výdavkov na projekt je 215 140 eur. Mesto musí z vlastných zdrojov zafi nancovať projekt minimálne vo výške 5 %, čiže 10 243, 99 eur. Zvyšok zaplatí Európska únia. Podporu projektu vyjadrila mestská poslankyňa Mária Majerčíková. Komunitné centrum sa nachádza práve v jej volebnom obvode. „Využívajú ho nielen naši rómski spoluobčania, ktorí sa tam vzdelávajú, ale aj iné komunity a niektoré občianske združenia. Priestory sa využíva-

Zastupiteľstvo výstavbu nájomných bytov pre Rómov neschválilo. Ilustračné foto TASR/Roman Hanc

investovať do svojho. Projekt rekonštrukcie rieši zbúranie pôvodného zádveria, vybudovanie nového vstupu do hlavnej budovy, vytvorenie skladu s výlevkou, prebudovanie WC, vybudovanie strediska osobnej hygieny a miestnosti na pranie a žehlenie, zosilnenie nosnej konštrukcie prestrešenia, výmenu podhľadov, vybudovanie novej splaškovej

ných finančný príspevok na výstavbu nájomných bytov pre marginalizované rómske komunity. V rámci nášho mesta do úvahy prichádzajú dve lokality, a to Hlavina II a Predné Halny 10, kde sa nachádza tzv. dom hrôzy, ten by sa nahradil a posunul ďalej od hlavnej cesty. V nových nájomných bytoch by však nemohol bývať hoci-

zaplatilo 5 %, čiže 31 680 eur. Zastupiteľstvo výstavbu nájomných bytov pre Rómov neschválilo. Niektorí poslanci vyjadrili obavu, že by postavením nových nájomných bytov mohol vzniknúť ďalší dom hrôzy, pričom nie je ani istota, že by sa zlikvidoval ten starý. Ide totiž o súkromný objekt a navyše nájomcovia by museli spĺňať požadova-

né kritériá, aby sa tam mohli presťahovať. „Pre mňa osobne aj pre ľudí ktorí tam žijú a chodia okolo je neprijateľná možnosť, aby sa tam postavili ďalšie byty pre rómskych spoluobčanov a ostal ešte aj tzv. dom hrôzy,“ povedala Majerčíková. Podľa poslanca Jozefa Tokára treba vytvárať podmienky aj iným ako rómskych rodinám. Základ problému vidí v sociálnych dávkach. „Oplatí sa im nerobiť. Zo sociálnych dávok sa dá krásne vyžiť.“ Mestský poslanec Ján Králik si myslí, že súčasná nálada u nás voči rómskej komunite je zlá, ale nemá to nič spoločné s rasizmom. Rómovia tu totiž bývali odjakživa a za problémy podľa neho môže sociálna politika všetkých doterajších vlád. Systém verejného obstarávania je podľa neho nastavený smiešne. Keby sa totiž dali podmienky, že by si byty nájomníci odpracovali, porušil by sa zákon. „Je to nejaký výkrik, máme na to finančné prostriedky, dáme vám peniaze, postavte to, ale nám to dáva do vienka strašne veľa problémov.“ Viacerí poslanci sa vyjadrili aj na adresu Európskej únie, ktorá bude podľa nich cez podobné projekty tlačiť na to, aby tu Rómovia zostali a necestovali za hranice. Text a foto: Katarína Oravská


číslo 1/2014

SPEKTRUM

5

KRŇAČKOVÉ PRETEKY EŠTE NEBOLI V Podlaviciach, Heľpe, Mýte pod Ďumbierom aj Kordíkoch museli tento rok zrušiť krňačkové preteky. Chýba totiž to najdôležitejšie – sneh. Ružovo to nevyzerá ani s ďalšími naplánovanými súťažami. Od začiatku roka mali prebehnúť už 4 preteky v krňačkách. Všetky boli zatiaľ zrušené a krňačkári teda ešte ani nezačali sezónu. Ako informoval prezident Slovenskej krňačkovej rady Branislav Séleš, ak sa neuskutoční aspoň polovica z celkom desať plánovaných pretekov, nebudú môcť vyhodnotiť a vyhlásiť celoslovenského víťaza. „Situácia zatiaľ nie je veľmi nádejná, i keď sa počasie trochu schladilo. Kto môže byť viac smutný z chýbajúceho snehu ako práve krňačkári, ktorým táto zimná aktivita vrástla do srdca. Iné zimné športy majú aspoň náhradu v podobe technického snehu, my zatiaľ nie.“ Toho roku pritom pribudlo aj nové výnimočné podujatie – krňačkové preteky v Banskej Štiavnici. Zaujímavosťou je, že cieľom pre pretekárov má byť priamo srdce mesta, a to Námestie sv. Trojice. „Je to rarita nielen na Slovensku, ale vlastne v celom svete. Podujatie je naplánované na 8. februára, lenže ak do týžd-

Preteky v krňačkách sa ešte nekonali pre absenciu snehu. Foto: TASR/Ján Siman

ňa nenasneží, budeme ho musieť zrušiť,“ povedal Séleš.

Dva v jednom

Veľká cena Horehronia sa už nejazdí. Slovenská krňačková rada ju spojila so Slovenským pohárom v krňačkových pretekoch s novým názvom Slovenské krňačkové preteky. „Je to preto, že v väčšina pretekov Slovenského pohára sa jazdila na Horehroní a v súčasnej dobe krízy by bolo plytvanie financiami odmeňovať pretekárov na tom istom preteku dvoma rôznymi cenami,“ ob-

jasnil Séleš. Preteky majú aj svoje predpisy, ktoré je nutné dodržiavať. Napríklad konštrukcia saní musí byť klasická, t. j. sanice musia byť prírodne ohnuté, nie ohýbané lepením plátov v kopyte, skĺznica môže byť len drevená, nesmie byť ani podkutá, ani s nalepenou umelou skĺznicou a podobne. Trať musí okrem bezpečnostných parametrov spĺňať aj normy týkajúce sa dĺžky či sklonu. Súťaž sa vyhodnocuje na základe bodovania z každého preteku podľa umiestnenia pretekárov.

Bohatá história

Víťazi sezóny dostávajú štandardne športový pohár, ďalej sa im prepožičia putovný pohár, kde sa umiestni štítok s ich menom. Tí najlepší dostanú aj diplom, prípadne vecné dary od sponzorov. História pretekov má viac ako 50 rokov. „Na začiatku sa robili v rámci zábavy ľudí v horských dedinách ako recesia sánkovania na saniach, na ktorých sa predtým zvážalo drevo a seno,“ uviedol prezident Slovenskej krňačkovej rady. Na Slovensko prišli z Álp v časoch Mateja

Bela v 18. storočí v súvislosti s rozvojom baníctva. V súčasnosti sa takéto podujatia konajú v celej Európe, najviac v alpských krajinách. „V rámci Európy sme nadviazali priateľské vzťahy s organizáciami v zahraničí, napr. v Nemecku (Garmisch-Partenkirchen) a vo Švajčiarsku (Braunwald a Klewenalp), kde sa aj my zúčastňujeme na krňačkových pretekoch a naopak, ich pretekári sa zúčastňujú našich podujatí,“ dodal Séleš. Katarína Oravská

BREZŇANKA ZABOJUJE O KORUNKU KRÁSY Medzi finálovou dvanástkou prestížnej súťaže krasy Miss Universe 2014, ktorej riaditeľkou je Silvia Chovancová Lakatošová, sa ocitla aj dievčina z Brezna. Je ňou 24-ročná Romana Nguyenová. Krásky vyberali spomedzi 21 semifinalistiek a všetky dievčatá absolvovali prípravný program v jednom z trnavských hotelov. Tmavovlasá Brezňanka o korunku krásy a titul najkrajšej Slovensky zabojuje s číslom 10. „Rovnako, ako po minulé roky, ani teraz to nebolo jednoduché.

Ako som už konštatovala po poslednom kastingu, úroveň dievčat sa zvyšuje. Myslím si, že tento rok sa nám podarilo vybrať takú rozmanitú dvanástku, že to finálová porota vôbec nebude mať ľahké,“ uviedla S. Lakatošová pre médiá a dodala: „Vyhrá však tá najkrajšia a najlepšie pripravená.“

Inšpirácia v minulosti

Spoločný program v podobe prehliadkovej choreografie a pódiových tancov semifinalistky nacvičovali pod odborným dohľadom Miroslavy Kysuckej a Dagmar Kolesárovej. Okrem toho na nich

čakal tím kaderníkov a vizážistov, ale i kondičná príprava. Pre inšpiráciu si počas sústredenia pozreli aj záznamy finálových večerov uplynulých ročníkov. Kým sa dvanástka finalistiek predstaví verejnosti počas priameho prenosu, čaká na ňu ešte náročný program. „Dievčatá to až do finále nebudú mať ľahké. Pred nimi sú dlhé týždne tvrdej driny, absolvujú niekoľko sústredení, počas ktorých budú pracovať nielen na sebe, ale i na finálovom programe,“ uviedla Lakatošová. (yz), TASR

Miss Universe 2013 Jeanette Borhyová. Foto: TASR/Pavel Neubauer


6

naše novinky

SPRAVODAJSTVO

ROKOVANIE VLÁDY V ŠENKVICIACH MICHAL HORSKÝ:

ŠANCE KANDIDÁTOV Volebná kampaň kandidátov sa začína posúvať mierne pozitívnym smerom. Nielen médiá, ale už aj občan začína rozlišovať. Najvážnejší kandidáti sú tí, ktorí sa pohybujú v našej politike už niekoľko rokov a občania poznajú ich prácu vo vysokých funkciách. V tejto súvislosti stále viac stúpa záujem a tým aj preferencie pre predsedu vlády Roberta Fica. Zdanlivý outsider, bývalý predseda jednej z prvých ponovembrových vlád Ján Čarnogurský, má ohlas najmä u časti kresťansko-demokraticky zmýšľajúcich voličov. A bývalý niekoľkonásobný predseda parlamentu Jozef Hrušovský získava podobným spôsobom čoraz väčšiu pozornosť širokej verejnosti. Do tohto okruhu kandidátov je možné zaradiť aj bývalého podpredsedu vlády a tribúna revolúcie Milana Kňažka. Za nimi nasleduje skupina tzv. antipolitických kandidátov, ktorí nemali žiadnu zásadnejšiu skúsenosť s vrcholovou politikou a občan zatiaľ netuší, ako by sa správali v Prezidentskom paláci. Sem patrí Andrej Kiska či Radoslav Procházka. Niektorí z kandidátov pristupujú ku kampani s jasným cieľom získať toľko hlasov, aby ich to oprávnilo k ďalšej prípadnej existencii vo vrcholovej politike či k založeniu novej strany. No a za nimi je najpočetnejšia skupina kandidátov, u ktorých treba oceniť odvahu a  chuť vystupovať na verejnosti, ale ich šance sú minimálne.

Vláda v stredu (22. 1.) rokovala netradične v obci Šenkvice v okrese Pezinok. Pracovný výjazd bol zameraný hlavne na problematiku rozvoja miestneho regiónu orientovaného prioritne na poľnohospodársku produkciu a pestovanie viniča.

Radikálne rozhodnutia v justícii

Ministerstvo spravodlivosti pripravuje radikálne rozhodnutia, ktoré budú smerovať do vnútra justície. Ešte predtým ako sa odprezentujú verejne, budú o nich diskutovať odborníci. „Ale nebude to trvať dlho. Myslím si však, že musíme začať robiť určité rozhodnutia, ktoré sa budú dotýkať dôveryhodnosti slovenskej justície,“ zdôraznil premér s tým, že až po tomto kroku možno hovoriť o zlepšovaní materiálno-technických podmienok pre sudcov a ich

Rokovanie vlády v Šenkviciach.

odmeňovaní. Vyzval na strpenie pri ich konečnom predstavovaní, pričom upozornil, že tempo v reformách justície musí udávať minister spravodlivosti a nie jeho predchodkyňa Lucia Žitňanská.

Výzva Ukrajine

Premiér Robert Fico, ako aj celá vláda, sú šokovaní vý-

vojom situácie na Ukrajine. „Je to naša susedná krajina, s ktorou máme veľmi veľa spoločného a považujeme za absolútne neprijateľnú smrť troch demonštrantov po zásahu ozbrojených zložiek,“ uviedol premiér po výjazdovom rokovaní kabinetu v Šenkviciach. Zároveň apeloval na všetkých akté-

rov protestov, aby sa zdržali akéhokoľvek násilia. „Rovnako vyzývame ukrajinské orgány a všetkých zainteresovaných, aby rešpektovali právo občanov na zhromaždenie,“ adresoval Fico vrcholným predstaviteľom krajiny. Text a foto: TASR

HRANICA S UKRAJINOU POKOJNÁ

neho Smeru-SD v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti predložili novelu, ktorá má sprísniť podmienky pre podnikanie nebankových inštitúcií a obmedziť úžerné praktiky.

Riziko, ktoré by smerovalo k posilneniu hraníc s Ukrajinou, zatiaľ nenastalo. Táto štátna hranica spĺňa najprísnejšie kritériá SR je schopná rýchlo a operatívne reagovať. Novinárom to povedal minister vnútra Robert Kaliňák na margo nepokojov v Kyjeve. O pripravenosti Slovenska na možný vážnejší konflikt u nášho východného suseda hovoril Kaliňák s poslancami na pôde Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Kaliňák upozornil, že sme štátom, ktorý má s Ukrajinou najkratšiu hranicu. „Ak by mal nastať exodus, bude sa to riešiť celoeurópsky. To by sa ale musela začať občianska vojna, čo verím, že aj pod tlakom medzinárodného spoločenstva, nenastane. Ukrajina je súčasťou civilizovanej časti sveta a nerád by som veril, že by mohla takáto situácia nastať,“ podotkol.

Text a foto: TASR

TASR

Predseda parlamentu Pavol Paška.

POSLANCI PARLAMENTU OPÄŤ ZASADAJÚ Prvýkrát v roku 2014 sa v utorok (28. 1.) zišlo plénum Národnej rady SR. Na programe je 67 bodov. Hneď v úvode schôdze sa malo hovoriť o rozšírení okruhu osôb, ktoré budú môcť v prípade narušenia vzdušného priestoru rozhodnúť

o zostrelení lietadla alebo iného vzdušného objektu. Rezort kultúry chce zvýšiť počet divadelných a hudobných umelcov, ktorí budú mať nárok na osobitný príspevok. Rezort hospodárstva chce zase viac chrániť spotrebiteľov. Poslanci vlád-


číslo 1/2014

SPRAVODAJSTVO

7

MIROSLAV LAJČÁK: JANUKOVYČ KLAMAL

Predseda vlády SR Robert Fico a predseda vlády Srbskej republiky Ivica Dačič.

OFICIÁLNA NÁVŠTEVA SRBSKA A ALBÁNSKA Premiér Robert Fico a šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák v sobotu (24. 1.) oficiálne navštívili Srbsko a Albánsko. V prípade predsedu vlády išlo vôbec o prvú návštevu najvyššieho ústavného činiteľa SR v ére jej samostatnosti v Tirane.

po začatí prístupového procesu s Belehradom. Ďakujem za všetko, čo ste pre Srbsko urobili a buďte si istí, že vás nezahanbíme, budeme aktívnym členom EÚ a svojou prácou si zaslúžime členstvo v EÚ,“ uviedol na tlačovej konferencii Dačič.

Albánsko Srbsko

Prácu Slovenska v prospech Srbska po stretnutí vyzdvihol srbský predseda vlády Ivica Dačič. Fico s Lajčákom sú prvými predstaviteľmi členského štátu EÚ, ktorí prišli na oficiálnu návštevu Srbska

Slovensko zatiaľ nevidí dôvod, prečo by malo meniť svoje politické stanovisko ku Kosovu. Po stretnutí s albánskym partnerom Edi Ramom to vyhlásil premiér Robert Fico. Vyzdvihol však význam dialógu, ktorý

momentálne prebieha medzi Srbskom a Albánskom, a ktorý SR podporuje. „Vítame ho a boli by sme veľmi radi, keby tento dialóg došiel ku konkrétnemu pozitívnemu záveru. Dohodu budeme, samozrejme, rešpektovať,“ avizoval Fico. „Neurobíme žiadne kroky, ktoré by sťažovali každodenný život tamojších ľudí a už sme urobili niektoré oparenia v súvislosti s pasmi. Sme veľmi pružní a sledujeme situáciu,“ deklaroval. osobitná spravodajkyňa TASR Erika Rusnáková

Dôveryhodnosť ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča výrazne utrpela. Tvrdil totiž, že chce podpísať asociačnú dohodu s EÚ a zrazu to prehodnotil. Vyhlásil to minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. „Každá krajina zatiaľ z dohody o voľnom obchode s EÚ profitovala. Janukovyč oklamal vlastných občanov a celý rad lídrov, ktorí s ním v dobrej viere komunikovali,“ upozornil Lajčák. Zároveň uznal, že Janukovyč nereprezentuje celú Ukrajinu, ale rovnako tak ju nereprezentuje ani opozícia. „Prezident môže len veľmi málo ponúknuť Kyje-

vu a západnej Ukrajine, opozícia nemá čo ponúknuť východnej Ukrajine. My potrebuje komunikovať s tými, ktorí predstavujú politickú realitu, a to je prezident Janukovyč a lídri opozície,“ vysvetlil. Text a foto: TASR

PRE BEZPEČNOSŤ UROBÍME MAXIMUM Rusko nie je rozvojová krajina, ktorá by sa nedokázala postarať o svoju bezpečnosť a je na tom postavený aj jej kredit. Po rokovaní Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť to vyhlásil minister vnútra R. Kaliňák. Reagoval tak na e-mail upozorňujúci na hrozbu teroristických útokov v Soči, ktorý dostal aj Slovenský olympijský výbor. „Nemyslím si, že by to ruské bezpečnostné zložky podcenili. Som presvedčený, že na to nasa-

dzujú všetky sily a prostriedky, ktoré na to majú k dispozícii,“ poznamenal Kaliňák. Slovensko však spomínaný e-mail neignoruje. „Na tejto veci pracujú všetky bezpečnostné zložky, pripravujeme určité opatrenia. Je to ale na území cudzieho štátu, naša možnosť je obmedzená, ale v rámci tých, ktoré máme, sa snažíme urobiť maximum,“ uistil. TASR

PREDSEDOM NOVEJ STRANY TIP SA STAL TOMÁŠ HUDEC Nová politická strana TIP – Tvoríme inú politiku si 18. januára na ustanovujúcom sneme v Banskej Bystrici zvolila vedúcich predstaviteľov a rozhodla o svojom ďalšom smerovaní. Účastníci snemu schválili stredopravé liberálne programové smerovanie strany a vyjadrili sa k voľbám, ktoré sa budú tento rok konať na Slovensku. Stovka zakladajúcich členov strany na sneme volila predsedu, troch podpredsedov, členov Republikovej rady, členov poradného a rozhodcovského orgánu. Predsedom strany sa stal Tomáš Hudec (35), za podpredsedov boli zvolení Ivana Augustinská (26), Martin Schwantzer (36) a Jana Vološinová (41). „Sme mladí ľudia, náš vekový priemer je do 40 rokov a hlavne nikoho z nás neťaží žiadna aktívna predchádzajúca dlho-

dobá politická minulosť. Dá sa povedať, že sme generácia, ktorá práve dorastá, ktorá tu bude naďalej žiť a mala by sa angažovať a mať záujem o veci verejné,“ uviedol novozvolený predseda strany Tomáš Hudec. Účastníci snemu schválili aj základné programové tézy strany. Ich súčasťou je aj návrh na zriadenie inštitútu registrovaných partnerstiev po vzore mnohých štátov Európskej únie a vo svete. Strana tento bod vníma ako

Sprava predseda strany Tomáš Hudec a podpredsedovia Jana Vološinová, Ivana Augustinská a Martin Schwantzer. Foto: TASR/Dušan Hein

odstránenie diskriminácie ľudí s inou ako heterosexuálnou orientáciou. Pred marcovými prezidentskými voľbami strana nepodporí žiadneho z aktuálnych kandi-

dátov. Túto voľbu však nechajú na slobodnom rozhodnutí každého člena a sympatizanta strany. Pre voľby do Európskeho parlamentu sa strana TIP rozhodla

otvoriť svoju kandidátku všetkým mladým a mlado zmýšľajúcim ľuďom. „Rozhodli sme sa postaviť kandidátku inak ako štandardné strany. Chceme zorganizovať online ‚primárky‘, nazvali sme ich eurokasting, na ktorý sa môže prihlásiť každý, kto súhlasí s hodnotami a programovým smerovaním strany. Kandidátka bude pozostávať z 13 členov, ktorí získajú najviac hlasov,“ povedala podpredsedníčka strany Ivana Augustinská. Strana sa zúčastní na komunálnych voľbách. Jej prioritou je však účasť na voľbách do Národnej rady SR v roku 2016. TASR, (mi)


8

naše novinky

SPRAVODAJSTVO

NAPRIEK INTEGRÁCII NIE SÚ KRAJINY V4 EŠTE STÁLE SPOJENÉ DIAĽNICAMI Po desiatich rokoch od vstupu Slovenska do Európskej únie má krajina stále nedostatky v dopravnej infraštruktúre. Podľa správy „Stredná Európa pripravená na budúcnosť“ od think-tankov demosEuropa a Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (CEPI) sa však tento problém týka všetkých krajín Vyšehradskej štvorky (V4). „V prepravnom odvetví nám napríklad stále chýba priama diaľnica medzi Slovenskom a Poľskom,“ povedal štátny tajomník rezortu diplomacie Peter Javorčík, ktorý sa na príprave správy podieľal. Ako dodal, nemenej potrebné je aj priame diaľničné napojenie na Maďarsko, ktoré takisto ešte nebolo vybudované. Jedným z pretrvávajúcich nedostatkov ekonomík stred-

nej Európy je aj fakt, že rast národných hospodárstiev je len v malej miere založený na inováciách a vedomostiach. Podľa Javorčíka je preto potrebné zvýšiť investície predovšetkým do vzdelávania, a to nielen do vysokých škôl. „Musíme začať od základov, ktorými sú základné školy,“ upozornil. Správa sa však zaoberá aj pozitívnymi javmi v stredoeurópskom regióne, pričom krajiny V4 označuje za motor rastu pre širšiu ekonomiku EÚ. Hospodárstva krajín V4 tak majú aj v nasledujúcich rokoch rásť rýchlejšie, než ekonomiky v západnej časti únie. K tomu ale budú potrebné nové plány a ambície. TASR

Ilustračné foto: TASR

VÝPISY POISTENCOV O NOVÚ STRÁNKU SIS ODHAĽUJÚ JE ENORMNÝ ZÁUJEM FIKTÍVNE VÝKONY Vďaka výpisom z účtu poistencov sa zdravotným poisťovniam darí odhaľovať aj vykazovanie fiktívnych výkonov či preskripcie. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) napríklad zaznamenala aj prípad, keď si poistenec vo svojom osobnom účte našiel, že bol hospitalizovaný, pritom sa v tom čase nachádzal v zahraničí. „Vo všeobecnosti platí, že ak poistenec zistí nezrovnalosti vo výpise z účtu, môže sa obrátiť na pobočku našej poisťovne. Revízni lekári na základe takéhoto podnetu môžu urobiť kontrolu u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Ak sa potvrdí, že išlo o fiktívne, respektíve neoprávnene vykázanú zdravotnú starostlivosť, následne ju vymáhame od poskytovateľa,“ priblížila hovorkyňa VšZP Dana Gašparíková.

Poisťovňa Dôvera riešila napríklad aj podnet dospelej ženy, ktorá reklamovala hospitalizáciu v detskej fakultnej nemocnici, ktorú vraj mala absolvovať pred 11 rokmi. Podľa PR špecialistky poisťovne Moniky Šimunovej sa často opakujú reklamácie rôznych poplatkov, napríklad za aplikovanie infúzií. Pacienti upozornia na to, že lekárovi zaplatili za výkon infúzie, no vidia, že to isté platila aj poisťovňa. Union zdravotná poisťovňa v minulom roku preverovala 8 podaní od poistencov smerujúcich na nesprávne alebo neoprávnené vykazovanie zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Po prešetrení jednotlivých podaní sa podľa hovorkyne Judity Smatanovej potvrdilo, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti neoprávnene vykázali zdravotnú starostlivosť v celkovej výške 71 875 eur. TASR

O novú verziu internetovej stránky Slovenskej informačnej služby (SIS), ktorú spustili pred  vianočnými a novoročnými sviatkami, je veľký záujem.

„Počet návštevníkov a kliknutí na niekoľko minút priviedol servery doslova do varu. Nasledujúce dni, napriek ich sviatočnému charakteru, ale aj januárové dni potvrdili tento záujem, keď sa návštevnosť stránky oproti minulosti niekoľkonásobne

zvýšila,“ uviedol hovorca SIS Branislav Zvara. Hlavným dôvodom vzniku novej webovej stránky bola snaha SIS poskytnúť verejnosti o činnosti a úlohách spravodajskej služby všetky informácie, ktoré umožňujú zverejniť príslušné zákony tak, aby neboli ohrozené utajované skutočnosti. Súčasťou novej internetovej stránky je už po druhý raz aj odtajnená časť Správy o činnosti SIS za rok 2012, ktorú riaditeľ SIS Ján Valko predniesol na sklonku roka 2013 v NR SR.

„Internetová stránka obsahuje tiež viaceré nové zaujímavé informácie a odkazy, pokúšame sa na nej poskytnúť i prierez spravodajským svetom a zodpovedať na najčastejšie otázky, ktoré SIS dostáva prakticky denne,“ dodal Zvara. Zaujímavosťou novej internetovej stránky SIS je fakt, že bola vytvorená výlučne zo zdrojov a kapacít SIS, pričom náklady na jej vytvorenie boli vo výške len 350 eur. TASR

ZAZNAMENALI SME ARKTICKÝ DEŇ Podľa informácií Slovenského hydrometeorologického ústavu ešte v utorok 21. januára teplota na Slovensku vystúpila na +6 až +10 stupňov Celzia a pršalo.

Ilustračné foto: TASR

V priebehu 22. januára začal po okraji tlakovej výše so stredom nad Bieloruskom a severozápadným Ruskom do našej oblasti prúdiť veľmi chladný, pôvodom arktický vzduch. Postupne sa začalo ochladzovať a v sobotu 25. januára už bol takmer

na celom území celodenný mráz, pričom na niektorých miestach, predovšetkým na severnom Slovensku, zaregistrovali arktický deň, teda deň, keď teplota nevystúpi nad -10 stupňov Celzia. TASR


číslo 1/2014

SPRAVODAJSTVO

9

PSYCHOLOGIČKA TVRDÍ: ZA ZLÉ VYSVEDČENIE DIEŤA NETRESTAJTE Za zlé vysvedčenie by rodičia nemali dieťa trestať. Podľa psychologičky sa tým aj tak nič nevyrieši. Navyše, zlé známky na vysvedčení nemusia byť len výsledkom snahy dieťaťa, ale aj odrazom toho, ako sa o jeho školský prospech zaujímali v predchádzajúcom období rodičia. „V prvom rade je dôležité, aby sa dieťa nestrachovalo prísť domov so zlým vysvedčením, lebo sa bojí reakcie rodičov,“ uviedla psychologička Denisa Maderová. Dieťa musí mať podľa nej pocit, že aj keď rodičov nepoteší, budú mu ochotní dať druhú šancu. „Rodič preto môže pri pohľade na zlé vysvedčenie prejaviť sklamanie alebo aj hnev, no zároveň by mal vyjadriť aj podporu a ochotu pomôcť dieťaťu si školský prospech zlepšiť,“ zdôraznila. Môžu mu na-

príklad navrhnúť, že sa budú učiť spolu, alebo mu zabezpečia doučovanie. Podľa psychologičky by sa rodičia mali v takýchto chvíľach aj zamyslieť nad tým, či svojmu dieťaťu v priebehu školského roka venovali dosť času. Či s ním preberali to, ako sa mu v škole darí, ktoré predmety nemá rád alebo mu robia problém. Dôležité je podľa nej aj to, aby rodičia akceptovali reálne možnosti a schopnosti svojho dieťaťa a aby prijali fakt, že všetci nemôžu byť

Ilustračné foto: TASR

čistí jednotkári a že sú predmety, v ktorých ich dieťa nebude vynikať. Na druhej strane by však rodičia nemali situáciu zľahčovať

vyhláseniami o tom, že známky nie sú dôležité, prípadne, že aj oni sami nosili domov zlé vysvedčenie. Inak si to môže školák vysvetliť tak, že sa

vlastne nič nedeje, a že sa ani v budúcnosti nemusí usilovať mať dobré výsledky. TASR

ZAUJÍMAME SA O OCHRANU VOJACI SA MÔŽU OSOBNÝCH ÚDAJOV TEŠIŤ NA NOVÉ DYMOVNICE

Na Úrad na ochranu osobných údajov SR prišlo v minulom roku o 200 % viac otázok týkajúcich sa osobných údajov ako v minulosti.

Kým v rokoch 2011 a 2012 bolo priemerne vybavených 750 žiadostí, v roku 2013 to bolo vyše 2000, uvied-

jú. „Ľudia, najmä tí mladší sa začínajú zaujímať o svoje osobné údaje. To znamená, sociálne siete, alebo keď niekde poskytujú údaje, tak sa už začínajú zaujímať, ako s nimi bude naložené,“ uviedla. Druhým dôvodom nárastu otázok je minuloročné prijatie zákona o ochrane osobných údajov. Ľudia si podľa

Ilustračné foto: TASR

la Lucia Kopná z tohto úradu s tým, že Slováci sa začínajú viac zaujímať o to, ako sa ich osobné údaje používa-

nej nie sú vždy vedomí, či to, čo si prečítajú v zákone, si vykladajú správne. Úrad zároveň vykonáva aj kon-

trolu a v minulom roku uložil v súvislosti s porušením zákona aj niekoľko sankcií. Rada EÚ v súčasnosti pracuje na návrhu všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov, ktorého hlavným cieľom je zosúladenie národných legislatív a podmienok spracovania osobných údajov na európskej úrovni. Dôvodom je taktiež posilnenie práv jednotlivcov. Podľa Elaine Miller z Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre spravodlivosť má EÚ v platnosti smernicu z roku 1995, ktorá je už v dnešnej digitálnej dobe nedostatočná. „Narastá miera elektronického obchodu. Vidíme zvyšovanie počtu narušenia bezpečnosti a krádeže identity. Toto sú motivácie na zmenu súčasnej legislatívy,“ uviedla Miller. Navrhované zmeny majú priniesť viac kontroly nad osobnými údajmi, ich lepšiu prístupnosť a zlepšenie kvality informácií o tom, čo sa s údajmi deje. TASR

Ilustračné foto, TASR

Rezort obrany nakúpil 4 000 kusov dymovníc, pričom celková cena tovaru je 186 960 eur. Vyplýva to zo zmluvy, ktorá je zverejnená v Centrálnom registri zmlúv. Dymovnice sú určené na výcvikové účely k dennej signalizácii, imitácii požiaru či maskovaniu menej rozmernej techniky. Okrem toho rezort obrany daroval šiestim obciam na Slovensku prebytočnú techniku, ktorú by

už v budúcnosti nevyužíval. Jej obstarávacia cena je vyše 36 000 eur. Vyplýva to z darovacích zmlúv, ktoré sú rovnako zverejnené v Centrálnom registri zmlúv. Obec Košariská získala od rezortu obrany terénny automobil UAZ 469, ktorý je určený na prepravu osôb a nákladu po komunikáciách a v teréne. Do obce pôjde aj stredný nákladný automobil PV3S. Obec Likavka dostala muničné vozidlo vz. 70. Ministerstvo darovalo do obce Oravský Biely Potok dielňu z vozidla PV3S, k tomu aj dve prívesné kuchyne PK 26H, ktoré slúžia na prípravu jedla v teréne. Do obce Štiavnik pôjdu dve prevozné bunky. Obec Vernár rovnako získa terénne vozidlo UAZ 469 a muničné vozidlo vz 70. Obec Beluša dostane od ministerstva dve poľné kuchyne PK 26H. TASR


10

naše novinky

PROFIL

Najlepšie miesto na relax je v slovenských horách.

MICHAL BUBÁN: RODINA JE NAJDÔLEŽITEJŠIA Usilovnosťou sa vo svojom mladom veku prepracoval na vrcholovú pozíciu v nadnárodnej spoločnosti. Zamestnávateľ mu platí komfortný hotel v Moskve. Viac si však vychutná chalupu na Spiši bez tečúcej vody a krásnu slovenskú prírodu. Miluje svoju rodinu a považuje ju za základ, ktorý mu dodáva v živote silu. Rozprávali sme sa s Michalom Bubánom (33) o jeho pestrom a aktívnom živote.

Prečo je rodina pre Vás taká dôležitá?

Puto k rodine sa u nás dedí alebo skôr odovzdáva z generácie na generáciu. Od malička som vyrastal v prostredí, kde rodina z otcovej aj z maminej strany držala veľmi silno spolu. Toto puto sa následne prenieslo aj na mňa so sestrou – hoci nás delia tisíce kilometrov, sme neustále v kontakte a navštevujeme sa tak často ako sa len dá. Vedomie, že za mnou stojí rodina čokoľvek by sa stalo, mi dodáva silu napredovať. Rodina je to najcennejšie, oveľa cennejšie ako úspech, kariéra alebo peniaze.

si potom pribral ako voliteľný predmet ruštinu.

Vyštudovali ste odbor medzinárodný podnikový manažment vo Viedni. Kde ste zbierali prvé pracovné skúsenosti?

Začal som pracovať už popri škole. Aby som si zarobil na internát a na školu, pracoval som aj ako predavač suvenírov v hoteli alebo doučoval rakúske deti matematiku. V treťom ročníku sa mi podarilo prejsť trojkolovým vý-

berom do známej a prestížnej firmy zaoberajúcej sa auditom a finančným a daňovým poradenstvom. Následne som pracoval v novovzniknutej konzultantskej spoločnosti. To bol jediný rok, kedy som pracoval na Slovensku a dochádzal do školy do Viedne. V ďalšom roku sa mi podarilo získať trvalé povolenie na prácu v Rakúsku a začal som pracovať vo Viedni ako audítor v medzinárodnej spoločnosti, pričom som neskôr prestúpil do od-

delenia poskytujúceho poradenstvo pri transakciách. Zameriaval som sa pritom najmä na klientov z oblasti nehnuteľností.

Dnes ste vo významnej pozícii v nadnárodnej spoločnosti pôsobiacej v realitách. Nie je jednoduché dostať sa na taký post v takej veľkej spoločnosti.

V júli 2007 som nastúpil do developerského oddelenia vo fi rme Immofi nanz, pričom som sa mal venovať

Ovládate vynikajúco viacero jazykov. Kedy ste sa ich stihli naučiť?

Rodičia nás vždy viedli k jazykom. Ešte pred revolúciou som chodil na základnú jazykovú nemeckú školu. Strednú školu som absolvoval na nemeckom bilingválnom gymnáziu a maturoval som z nemčiny aj angličtiny. Na vysokej škole sme si už v prvom ročníku museli zvoliť ďalší jazyk a ja som si vybral španielčinu. Od druhého ročníka som

hlavne Slovensku a Českej republike. Nakoniec som ale skončil v Bulharsku, kde som tri roky pracoval na obrovskom office projekte. Neskôr som dostal na starosť riadenie projektu výstavby nákupného centra v rumunskej Konstanci. Po dvoch rokoch sa centrum úspešne a načas otvorilo, pričom na jeho realizácii sa v mojom tíme podieľali ľudia z celej Európy. Projekt dokonca získal cenu za Najlepší projekt roka 2011 spomedzi nákupných centier v Rumunsku. Po ukončení práce v Rumunsku som mal našetrenej toľko dovolenky, že som si zobral viacmesačné voľno na oddych a načerpanie nových síl. Hneď po návrate som sa však dostal k projektu v Moskve, kde riadim výstavbu nákupného centra.

Ako vyzerá Váš pracovný život?

So starostom mesta Konstanca a CEO Immofinanz pri otváraní nákupného strediska.

V pondelok väčšinou idem do Viedne, kde je sídlo našej spoločnosti a nočným letom sa potom presúvam do Moskvy. Do piatka som plne vyťažený, venujem sa práci priemerne 12 – 14 hodín


číslo 1/2014

denne. V piatok sa posledným letom vraciam na víkend domov na Slovensko, ale aj cez víkend musím často aspoň jeden deň pracovať. Po ukončení predošlého projektu v Rumunsku som si myslel, že nič ťažšieho ma už nečaká, no mýlil som sa. Aktuálny projekt v Rusku je ešte náročnejší. Vo firme som takpovediac „troubleshooter“, to je ten, kto dostáva tie najnáročnejšie projekty.

Ako vnímate Moskvu?

Moskva je obrovská metropola a Rusi sú hrdý a silný národ. Je to energické a fascinujúce mesto, v ktorom je poriadok, minimálna nezamestnanosť a zároveň koncentrácia bohatstva, moci a vplyvných ľudí. Moskva je bohaté a drahé mesto, v ktorom v dnešnej dobe vidíte viac áut značky Porsche ako Lada. Moskovčania radi utrácajú peniaze a je tam veľmi veľa milionárov. Potrpia si na to, aby bolo vidieť, že sú majetní, čo majú oblečené, v čom sa vozia. Samozrejme, nákupné centrá z tohto životného štýlu profitujú, je to pre ne veľká obchodná príležitosť. Pre cudzincov je ťažké sa v Moskve presadiť, beriem to ako výzvu.

Na čo si neviete v Moskve zvyknúť?

Na šero a zimu. Nemám rád zimné obdobie v Moskve.

PROFIL

11

Ráno do deviatej je ešte tma. Potom je často len také šero a od pol štvrtej popoludní je znova tma. Veľmi často je tam v zime nízka oblačnosť a slnko vidno len výnimočne. Pre mňa je to o to náročnejšie, že sa musím každý týždeň vyrovnať s časovým posunom, ktorý je v zimnom období až tri hodiny. Zato leto v Moskve vie byť veľmi pekné, sú tam krásne dlhé a často slnečné dni, takže sa to kompenzuje.

Pri tomto pracovnom nasadení stíhate aj súkromný život?

Minulý rok som sa stihol oženiť, no nebyť manželky, nezvládol by som to. Som jej vďačný, že všetko zorganizovala a že stále stojí za mnou a je mi oporou. Momentálne som taký víkendový manžel. Žiaľ, na Slovensku to nie je nič výnimočné, keďže veľa slovenských mužov chodí za prácou mimo svojho bydliska, aby uživili rodinu. Snažím sa aspoň cez víkend venovať rodine a kamarátom, ale žiaľ, nevychádza mi na to toľko času, koľko by som chcel. Keď sa dá, idem si zašportovať. Veľmi ma vie nabiť energiou čas strávený v slovenských horách, kam v lete s manželkou často chodíme na výlety. Keď sa dá, chodíme tiež navštevovať naše sestry, ktoré žijú v zahraničí.

Michal Bubán pri preberaní CIJ award za najlepší projekt roka v Rumunsku.

Takže máte takpovediac „európsku“ rodinu?

Dá sa to tak povedať. Moja sestra Katarína žije vo Švajčiarsku, rodičia sú na Slovensku a ja cez týždeň v Rusku alebo v Rakúsku. Manželkina sestra zasa žije dlhodobo v Londýne. Žiaľ, všetci spolu sa vídame počas roka len veľmi málo, väčšinou len na Vianoce alebo na Veľkú noc. Okrem toho máme ale pekný rodinný zvyk – raz za rok spoločne na víkend navštíviť nejaké

Michal Bubán s manželkou a so strýkom na jednej z početných rodinných osláv a stretnutí.

európske mesto. Naposledy to bola Praha.

Nechýba Vám Slovensko?

Slovensko mám veľmi rád a je to môj domov. Ja mám to šťastie, že aspoň cez víkendy môžem byť tu, doma na Slovensku. No zdá sa mi, že medzičasom je na Slovensku už každá druhá rodina „európska“. Mnohí, najmä mladí ľudia, odchádzajú zo Slovenska za štúdiom alebo za prácou do zahraničia. Je skvelé, že vďaka

Európskej únii máme možnosť žiť a pracovať v zahraničí, naučiť sa cudzie jazyky a získať nové poznatky a skúsenosti. No zároveň je smutné, že len malá časť z týchto mladých, šikovných ľudí sa vracia naspäť na Slovensko, pretože tu nemajú také uplatnenie a kvalitu života, ako inde v Európe. Myslím si, že je potrebné začať meniť spoločnosť, či skôr spôsob fungovania štátu, aby sa Slovensko konečne vyrovnalo modernej Európe. (mi)


12

naše novinky

ZDRAVIE

ý,/,3$35,ý.<$.2 BOMBA PRE ZDRAVIE â7,3ď$9é/,(.

V zimnom období nás pred ochoreniami môže zachrániť aj kyslá kapusta. Od nepamäti bola považovaná za všeliek a v surovom stave obsahuje dvakrát viac vitamínu C než citrón.

6XãLDFDVD~URGDþLOLSDSULþLHN,OXVWUDþQpIRWR7$65$3

Určite dobre poznáte to známe ostré pálenie, po ktorom v ústach znecitlivie jazyk, začnú páliť pery a nejaký čas nie ste vôbec schopní rozoznať chute. Nie každý tomuto vyloženému ohňu v ústach holduje, no nájdu sa i takí, ktorí si svoju každodennú stravu bez nej nevedia predstaviť. -HMHGQRGXFKp]LVWLĢþRVS{VREXMHW~WRSiĐDYX1RSUHGVD]i]UDN SUtURG\±SDSULþNDþLOLNWRU~ SRGĐDDUFKHRORJLFNêFKY\NRSiYRNĐXGLDSR]QDOLXåYURNX SUHGQONHćLFKY6WUHGQHM$PHULNHSRXåtYDOL,QGLiQL ýLOLSDSULþN\VDVWDOLV~þDVĢRX QDãHMNXFK\QHSULGiYDPHLFK GRU{]Q\FKMHGiOUREtPH]QLFK ãWLSĐDYpRPiþN\DNDåGpPXSR-

NUPXGDM~MHGLQHþQ~SLNDQWQ~ FKXĢ=DQHRSDNRYDWHĐQ~SiOLY~FKXĢYćDþLDþLOLSDSULþN\ NDSVDLFtQX7HQWRUDVWOLQQêDONDORLGVS{VREXMHSRFLWSiOHQLD WêPåHSRGUiåGLUHFHSWRU\QHUYRYêFK]DNRQþHQtMD]\ND5RYQDNRDNRMD]\NQDWRWRSiOHQLH UHDJXMHDMQRVDOHERRþL

Prospešné pre zdravie .DSVDLFtQQLHOHQSiOLDOHLOLHþL9þLOLSDSULþNiFKSRGSRUXMH NUYQêREHK]Y\ãXMHUêFKORVĢ PHWDEROL]PXDSULQiGFKHSUHþLVWtDMQRVQpNDQiOLN\$QLHOHQ WR.DSVDLFtQVDSRXåtYDSULOLHþHQtSRGOLDWLQDOHDMRPU]OtQ GRNRQFDVDYRYlþãtFKGiYNDFKSUHGRSHUiFLDPLSRGiYD GRNRåHNGH]PHQãXMHSRRSHUDþQpEROHVWL7XVDVDPR]UHMPH SRXåtYDþLVWêNDSVDLFtQDE\VD SUHGLãORLQIHNFLiP9HĐPL]D-

XMtPDYpMHL]LVWHQLHåHQDSUtNODGĐXGLDY0H[LNX/DWLQVNHM $PHULNHDOHDMY,QGLLNGHMH ]QiPDSLNDQWQiNXFK\ĖDV~ PHQHMQiFK\OQtQDQLHNWRUpUDNRYLQRYpRFKRUHQLD 'RWHUD]WRYHGFLQHYHGHOLXVSRNRMXM~FR Y\VYHWOLĢ ([SHUWL ]1RWWLQJKDPVNHMXQLYHU]LW\ YãDNGRNi]DOLåHNDSVDLFtQYLH ]DEtMDĢUDNRYLQRYpEXQN\2GERUQHVDWRYROiDSRSWy]DNHć VDNDSVDLFtQQDYLDåHQDELHONRYLQ\YUDNRYLQRYHMEXQNHDWDN MXGRVORYDSULQ~WLNVDPRYUDåGHýLOLSDSULþN\YêUD]QHSURVSLHYDM~QiãPX]GUDYLXQHERMWHVDWHGDSULGDĢLFKGRVYRMLFK MHGiO=tVNDM~VLYiVQLHOHQYêQLPRþQRXSiOLYRXFKXĢRXDOH LEODKRGDUQêPL~þLQNDPL

9ODGLVODY.PHĢ

9LHWHYãDNDMWRåHMHSUHYHQFLRX SUHG$O]KHLPHURYRXFKRURERX FKUiQLSĐ~FDLSHþHĖ" $WRQLHMHYãHWNR3ULD]QLYR S{VREtLQDWUiYLDFLWUDNWDOLHþL FKRURE\GYDQiVWRUQtNDKUXEpKRþUHYDDOHDMåDO~GRþQpYUHG\DKHPRURLG\=PLHUĖXMH]iSDO\GH]LQ¿NXMHDãĢDYD]MHM OLVWRYRGYiG]DãNRGOLYpOiWN\ DMFH]NRåX3RGĐDVWDUêFK5LPDQRYYUDMWOPtDMSUt]QDN\RSLWRVWL=EDYXMHRUJDQL]PXVWR[tQRYDGHWR[LNXMH3ULD]QLYRX VSUiYRXMHåHVSRPDĐXMHVWDUQXWLHDSRGSRUXMHFKXGQXWLH $NVDFK\VWiWHSRYLDQRþQêFK VYLDWNRFKVFKXGQ~ĢQHPXVtWHVDÄGRSRYDĢ³U{]Q\PLXPHOêPLSUtSUDYNDPL6WDþtVLGDĢ NDåGêGHĖWURFKXN\VOHMNDSXVW\ 0DOLE\VWHMXMHVĢSUDYLGHOQH DVXURY~$NMXYãDNXSUDYtWHWHSHOQHDMWDNPiSULD]QLYp ~þLQN\QDYDãH]GUDYLH9ćDND YLWDPtQRP&(%D.SRGSR-

UXMHREUDQ\VFKRSQRVĢDLPXQLWX2NUHPWRKRMHQDMOHSãLH SUtURGQpSURELRWLNXPSUHWRåH REVDKXMHODNWREDFLO\þtPSULURG]HQHSUHþLVWtVWHQ\åDO~GNDDGRVORYDQDQRYRQDãWDUWXMH QDãXPLNURÀyUX .\VOiNDSXVWDSR]LWtYQHERMXMH DMSURWLUDNRYLQRWYRUQêPEXQNiPþLVDPRWQêPQiGRURYêP RFKRUHQLDP3RGSRUXMHDMQiã PR]RJQHUY\WYRUEXþHUYHQêFK NUYLQLHNUDVWEXQLHNIXQNFLX VYDORYERMXMHSURWLLQIHNFLiP DYtUXVRPPiSURWL]iSDORYp DDQWLELRWLFNp~þLQN\]QLåXMHY\VRNêNUYQêWODNDKODGLQX FXNUXYNUYL 6WDþt DN GHQQH ]MHWH  DåJUDPRY~SRUFLXN\VOHM NDSXVW\DOHERMHMþHUVWYHMãĢDY\DSRNU\MHWHVLWDNSRWUHEQp PQRåVWYRYãHWNêFKELRDNWtYQ\FKOiWRN

%H]NDSXVW\DQLGHĖ,OXVWUDþQpIRWR7$65âWHIDQ3XãNiã

PLP


Ä?Ă­slo 1/2014

OSOBNOSŤ

13

.$5',1Ă&#x2C6;/-Ă&#x2C6;1&+5<=26720 .25(&26/Ă&#x2C6;9,/52.29 FKRGLODNRH[WHUQĂŞĂŁWXGHQW 2GURNXĂŁWXGRYDOQD)LOR]RÂżFNRPLQĂŁWLW~WH6SRORĂžQRVWL-HĂĽLĂŁRYHMY%UQH3RWRP odiĹĄiel do Trnavy, kde pomĂĄhal v redakcii Posla a ĹĄtuGRYDOĂŁWYRUURĂžQ~WHROyJLX Po likvidĂĄcii reholĂ­ a klĂĄĹĄWRURYYURNXEROVSROX VUHKRÄ?QĂŞPLVSROXEUDWPLLQWHUQRYDQĂŞRGDSUtOD v Jasove, potom v PodolĂ­nci DRGVHSWHPEUDY3H]LQNX2GWLDÄ?EROGRQ~WHQĂŞ RGtVĢGRFLYLOQpKRĂĽLYRWD V tom istom roku bol tajne Y\VYlWHQĂŞY5RĂĽÄ&#x2013;DYH]DNÄ&#x2013;D]DDSRXYl]QHQtDLQWHUQRYDQt WDNPHUYĂŁHWNĂŞFKRÂżFLiOQ\FK ELVNXSRYERODXJXVWD WDMQHY\VYlWHQĂŞ]DELVNXSD biskupom Pavlom Hnilicom.

Roky vo väzení

.DUGLQiO-iQ&KU\]RVWRP.RUHF)RWR7$65+HQULFK0LĂŁRYLĂž

KardinĂĄl JĂĄn Chryzostom Korec oslĂĄvil 22. januĂĄra svoje 90. narodeniny. K vĂ˝znamnĂŠmu ĹživotnĂŠmu jubileu mu priĹĄli okrem predstaviteÄžov cirkvi zablahoĹželaĹĽ i najvĂ˝znamnejĹĄĂ­ zĂĄstupcovia politickĂŠho a spoloÄ?enskĂŠho Ĺživota v regiĂłne, ale aj prezident SR Ivan GaĹĄparoviÄ? a premiĂŠr Robert Fico. â&#x20AC;&#x17E;Priniesol som mu list v mene vlĂĄdy Slovenskej republiky. 1HFKVLPRMHVORYiNDĂĽGĂŞY\kladĂĄ ako chce, otec kardinĂĄl MHVORYHQVNiOHJHQGD9HÄ?PL citlivo vnĂ­ma dianie v naĹĄej VSRORĂžQRVWLPiYHÄ?PLY\VRNRQDVWDYHQĂŞFLWSUHVSUDYRGOLYRVĢMHWRĂžORYHNNWRUĂŞ YLHYHÄ?PLVSUiYQHSRPHQRYDĢYHFLÂłNRQĂŁWDWRYDOSUHmiĂŠr Fico. â&#x20AC;&#x17E;Je to ojedinelĂŠ MXELOHXPNHÄ&#x2021;ĂžORYHNNWRUĂŞ SUHĂŁLHOWRÄ?NĂŞPXWUSHQtPMH DNWtYQ\ĂžRVDWĂŞNDMHKRP\VOHQLDUR]KÄ?DGX9ĂŁHWFLPX

prajeme, aby ho PĂĄn eĹĄte udrĂĽDOYSULPHUDQRP]GUDYtDE\ bol pre nĂĄs morĂĄlnou autoriWRXÂł]DĂĽHODOMXELODQWRYLQLWriansky biskup Viliam JudĂĄk.

KardinĂĄl je slovenskĂĄ legenda, NWRUiYHÄ?PL citlivo vnĂ­ma dianie v naĹĄej VSRORĂžQRVWL ObdivuhodnĂĄ osobnosĹĽ 3RGÄ?D-XGiNDMHQDRVREQRVti kardinĂĄla Korca obdivuKRGQpĂĽHDNRPODGĂŞMH]XLWDĂ&#x201E;SRFKRSLOXUĂžLWpKRGQRW\ NWRUĂŞP]RVWDOYHUQĂŞYNDĂĽGHM VLWXiFLL³ýLXĂĽWRERODOLNYLdĂĄcia klĂĄĹĄtorov v komunisticNRPĂ˝HVNRVORYHQVNX$NFLD K, znĂĄma ako barbarskĂĄ noc, DOHERNHÄ&#x2021;XĂĽDNRWDMQHY\VYl-

WHQĂŞELVNXSSUDFRYDODNRURbotnĂ­k (biskup v montĂŠrkach, DNRKRQD]ĂŞYDOD]DKUDQLĂžQi WODĂž ĂžLNHÄ&#x2021;ERORGV~GHQĂŞ QDURNRYYl]HQLD]NWRUĂŞFKYRYl]HQtVWUiYLORVHP Ă&#x201E;9ĂĽG\EROĂžORYHNRPNWRUĂŞ VDNXNUHVĢDQVNĂŞPKRGQRWiPKOiVLONWRUĂŞPLĂĽLODNWRUp VDXVLORYDOYORĂĽLĢGRVYRMLFK takmer 80 knĂ­h. Je svedkom SUDYG\GRNi]DOĂĽHDQLYRQNDMĂŁLDQHVORERGDQHGRNiĂĽH REUDĢĂžORYHNDRMHKRYQ~WRUQ~VORERGXÂł]KRGQRWLOĂĽLYRW kardinĂĄla Korca JudĂĄk.

%LVNXSVN~VOXĂĽEXYĂŁDNQHPRKROY\NRQiYDĢYHUHMQH 3RFHOĂŞĂžDVSUDFRYDODNRURERWQtN3UHQiERĂĽHQVN~ĂžLQQRVĢPHG]LĂŁWXGHQWDPLERO  PDUFD  ]DLVWHQĂŞ D  PiMD RGV~GHQĂŞ DNR YODVWL]UDGFDQDURNRYYl]HQLD = Yl]HQLD VD YUiWLO 24. februĂĄra 1968 s podlomeQĂŞP]GUDYtP1DSULHNWRPX VDRSlĢ]DSRMLOGRREQRY\ QiERĂĽHQVNpKRĂĽLYRWD'Ä&#x2013;D M~ODKRSULMDOQDRVRELWQHMDXGLHQFLLSiSHĂĽ3DYRO 9,NWRUĂŞRGRY]GDOELVNXSRYL

Korcovi svoje biskupskÊ insígnie. Po nåvrate do vlasti YãDNQHGRVWDOV~KODV]RVWUDny ťtåtu k pastoråcii, preto poNUDÞRYDOYSUiFLDNRURERWQtN QDSRVOHG\DNRRSUDYiUYêĢDKRYY3HWUüDONH

NajstarĹĄĂ­ biskup =PHQDVSRORĂžHQVNpKRV\VtĂŠmu po roku 1989 zasiahOD DM GR MHKR ĂĽLYRWD 'Ä&#x2013;D 7. januĂĄra 1990 sa stal rekWRURP.Ä&#x2013;D]VNpKRVHPLQiUD

Svojim hodnotĂĄm ]RVWDOYHUQĂŞ YNDĂĽGHMVLWXiFLL sv. Cyrila a Metoda v BratiVODYH1DYĂŞVORYQ~ĂĽLDGRVĢ 6YlWpKR2WFD-iQD3DYOD,, bol 6. februĂĄra 1990 menovaQĂŞ]DQLWULDQVNHKRGLHFp]QHKR biskupa. DiecĂŠzu spravoval GRM~OD9V~ĂžDVQRVWLĂĽLMHDNRHPHULWQĂŞELVNXS Y1LWUH'Ä&#x2013;DM~QD KRYNRQ]LVWyULXXVWDQRYLO SiSHĂĽ-iQ3DYRO,,]DNDUGLQiOD.DUGLQiO.RUHFMHYV~ĂžDVQRVWL VSRPHG]L WDNPHU ELVNXSRYQDFHORPVYHWH VOXĂĽREQHQDMVWDUĂŁtPKRFLXĂĽ HPHULWQĂŞPELVNXSRP 7$65

Tajne vysvätený za biskupa

KardinĂĄl JĂĄn Chryzostom Korec sa narodil 22. januĂĄra 1924 v BoĹĄanoch v okreVH7RSRÄ?ĂžDQ\=iNODGQ~ĂŁNROX vychodil v rodnej obci, meĹĄWLDQNXYQHÄ&#x2021;DOHNĂŞFK&K\QRUDQRFK'Ä&#x2013;DVHSWHPEUD YVW~SLOY5XĂĽRPEHUNX do rehole jezuitov. V roku 1944 maturoval na GymnĂĄziu Y.OiĂŁWRUHSRG=QLHYRPNDP

.DUGLQiO.RUHFQDRVODYiFKNUHVĢDQVNĂŞFKYHÄ?NRQRĂžQĂŞFKVYLDWNRYY1LWUH )RWR7$65'DQLHO9HVHOVNĂŞ


naše novinky

KRÍŽOVKA KRÍŽOVKÁRSKY ČASOPIS

Náš operný spevák

Rybie vajíčko

Bod, po anglicky

Vlialo sa

Spojka

Plytká nádoba

Domácke meno Petra

PRE POUČENIE A ZÁBAVU

Démonicky zvodná žena

Pipette (skr.)

Horí bez plameňa

Akým spôsobom

Nie je

3 Autonómna oblasť

Ženy

Obuvnícky Liehovina klinček z ryže Vánok (básn.)

- A že vraj sa doktorom nedávajú úplatky...

Pracie prostriedk

V džude Dámsky porážka klobúk na plný bez okraja bod

Horúčava

4

Označenie vozidiel diaľkovej dopravy

FEBRUÁROVÉ PRANOSTIKY

Starogermáni

Zvieracia papuľa

Abvolt

- Aké úplatky?...

2

.UtåRYNXGRGDODUHGDNFLDþDVRSLVX5(/$;

14

Zahučí, zaduní Opojil alkoholom

Vážnejšie poranenie, trauma

Slovko úcty v Ázii

Himaláj. medvedík

Ruská rieka

Bil, šibal (expr.)

Arbiter (hist.) Unavím

Opätok, po česky Ťažký, namáhavý návrat

Liehový nápoj

Poodmetaj Tamtí

Druh a radca Mohameda

Etán, po česky

Zenový budhizmus Post scriptum

Kujný nerast

Jazdenie

Zakrývali

Divý osol

Zmluva Budova

Odošlem

1

Cestovný doklad Nezvalil na zem

Sníva

Papagáj

Arabské mužské meno

Alebo (poet.) Ľudové zhromaždenie v st. Grécku Bľačalo (nár.)

Kypri pluhom!

Dom. meno Kornélie

Ťahanie

Lovkyňa ustríc

Borovica, sosna Severský kopytník

Výbežok, predhorie

Obchodný dom

Ruský súhlas

Pridáva

!

499 v Ríme

Biblický vrch

Mesto na Lapať, Považí po česky

Nápoveď: AGORA, ANABÁZA, ANAS, KAP, OBERMAN, POINT, TEKS.

Arab News Agency

 Na Hromnice chumelice, nebýva už zimy více.  Keď sa vtáčik na Hromnice z koľaje napije, tak v marci zmrzne.  Ak je na Hromnice mráz, bude ich ešte päťdesiat ráz.  Svätá Veronika ľady seká u rybníka.  Svätá Agáta na sneh býva bohatá.  Na svatého Valentína zamrzne i kolo mlyna.  Na Mateja mráz, potom štyridsať ráz.  Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.  Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.  Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.  Aké fašiangy, taká Veľká noc.  Čo veľký zameškal (január), to malý (február) doháňa.

,OXVWUDþQpIRWR7$650LFKDO6YtWRN


Ä?Ă­slo 1/2014

Ĺ PORT

ZO SLOVENSKĂ&#x2030;HO TĂ BORA PRED OLYMPIĂ DOU

15

VIĹ Ĺ&#x2021;OVSKĂ? SA VRĂ TIL NA Ä˝AD SlovenskĂ˝ hokejista Ä˝ubomĂ­r ViĹĄĹ&#x2C6;ovskĂ˝ sa eĹĄte stĂĄle nevzdĂĄva ĹĄance ĹĄtartovaĹĽ na blĂ­Ĺžiacom sa olympijskom turnaji, aj keÄ? jeho zĂĄmorskĂ˝ zamestnĂĄvateÄž New York Islanders je opaÄ?nĂŠho nĂĄzoru.

7ULGVDĢVHGHPURĂžQĂŞRIHQ]tYny bek utrpel v oktĂłbri otras mozgu po zĂĄkroku Rileyho 1DVKD]&DUROLQ\DRGYWHdy do hry nezasiahol. V ne1DMYlÞãLXSR]RUQRVĢEXGHY6RĂžLX6ORYiNRYSUDYGHSRGREQHY]EXG]RYDĢRSlĢKRNHMRYĂŞWXUQDM)RWR7$65 GHÄ?XVDSRSUYĂŞUD]]DSRjil do trĂŠningovĂŠho procesu VR VSROXKUiĂžPL Ă&#x201E;7RWR MH SUYĂŞNUiWYĂĽLYRWHĂžRXĂĽWUL PHVLDFHQLĂžQHUREtP-HWR SUHPÄ&#x2013;DĢDĂĽNp6QDĂĽtPVD P\VOLHĢQDQiYUDWQDWRDE\ VRPEROÂżWDSRWRPEXGHP UR]PĂŞĂŁÄ?DĢDMRRO\PSLiGHÂł XYLHGROGOKRURĂžQĂŞVORYHQPrĂ­prava a úÄ?asĹĽ ĹĄportovcov na ZimnĂ˝ch olympijskĂ˝ch SlovenskĂ˝ olympijskĂ˝ a para- skĂ˝ reprezentant pre zĂĄmorhrĂĄch (ZOH) v SoÄ?i sĂş finanÄ?ne zabezpeÄ?enĂŠ. K 10. januĂĄru lympijskĂ˝ vĂ˝bor majĂş na svo- skĂŠ mĂŠdiĂĄ. tohto roka mali SlovenskĂ˝ olympijskĂ˝ vĂ˝bor (SOV), je Ăşlohy, predovĹĄetkĂ˝m na za- 9LĂŁÄ&#x2013;RYVNĂŞVDVtFHREMDYLO EH]SHĂžHQLH~ĂžDVWLVORYHQVNHM v nominĂĄcii trĂŠnera slovenSlovenskĂ˝ paralympijskĂ˝ vĂ˝bor (SPV) a ťportovĂŠ zväzy UHSUH]HQWDĂžQHMYĂŞSUDY\QD]LP- skej reprezentĂĄcie VladimĂ­zimnĂ˝ch ĹĄportov na svojich ĂşÄ?toch potrebnĂŠ peniaze od ministerstva ĹĄkolstva, vedy, vĂ˝skumu a ťportu (MĹ VVĹ ). nej olympiĂĄde a paralympiĂĄde, UD9ĤMWHNDĂ&#x201E;RVWURYDQLDÂłDOH SRGÄ?DPLQLVWUDVFKYiOHQĂŞFKSUL- MHKRĂŁWDUWQHFKF~SRYROLĢ Informoval o tom hovorca ministra ĹĄkolstva Michal Ă&#x201E;9LHPHĂĽHÄ?XERE\UiGUHSUHEOLĂĽQHPLOLyQDHXU KaliĹ&#x2C6;ĂĄk. =LPQpRO\PSLMVNpKU\ =2+  zentoval svoju krajinu a zĂşâ&#x20AC;&#x17E;VybranĂ­ slovenskĂ­ reprezen- tantov schvĂĄlenĂĄ v celkovej VDXVNXWRĂžQLDY6RĂžLRGÂą ĂžDVWQLOVDQDRO\PSLiGHDOH WDQWLDNRDM629D639XĂĽ výťke viac ako 3,2 miliĂłna IHEUXiUD=LPQpSDUDO\P- MDDQLOHNiULQLHVPHVWRWRĂĽdostali viac ako 80 percent HXUÂłSRYHGDO'XĂŁDQĂ˝DSOR- SLMVNpKU\ =3+ ĂŁWDUWXM~PDU- QHQtVWĂŞPĂĽHE\KUDOÂłSRzo schvĂĄlenej dotĂĄcie na tento YLĂž 6PHU6' PLQLVWHUĂŁNRO- FDDSRWUYDM~GRPDUFD vedal Snow. rok. TĂĄ bola v prĂ­pade podpory stva, ktorĂ˝ mĂĄ na starosti aj Majster sveta z GĂśteborprĂ­pravy vybranĂ˝ch reprezen- REODVĢĂŁSRUWX TASR JX  SDWULO DĂĽ GR ]UD-

Ă&#x2019;Ă˝$6ÄĄ-(),1$1Ă˝1( =$%(=3(Ă˝(1Ă&#x2C6;

Ä?XERPtU9LĂŁÄ&#x2013;RYVNĂŞ)RWR7$65

QHQLDPHG]LQDMY\ĢDĂĽRYDQHMĂŁtFKREUDQFRY,VODQGHUV v prebiehajĂşcej sezĂłne stihol RGRKUDĢY1+/RVHP]iSDsov, v ktorĂ˝ch dal gĂłl a pridal dve asistencie. â&#x20AC;&#x17E;V mojej krajine znamenĂĄ olympiĂĄda YHÄ?D9SUYRPUDGHYĂŁDNPXVtPE\ĢÂżW1HFKFHPWDPtVĢ DPRMRXKURXWtPXXĂŁNRGLĢÂł dodal. Po dlhej prestĂĄvke sa vrĂĄtil do ]RVWDY\1<,VODQGHUVĂžRMH pozitĂ­vna sprĂĄva pre slovenVNĂŞFKIDQ~ĂŁLNRY,VODQGHUV SUHKUDOLV%RVWRQRP9LĂŁÄ&#x2013;RYVNĂŞVWUiYLOQDÄ?DGHPLQ~W7UpQHU-RKQ&DSXDQRGDO VN~VHQpPX6ORYiNRYLKQHÄ&#x2021; SRQiYUDWHYHÄ?N~G{YHUX

PRIHLĂ S SA A POMĂ&#x201D;Ĺ˝ NĂ M S KAMPAĹ&#x2021;OU HÄ˝ADĂ ME Ä˝UDĂ? DO VOLEBNĂ?CH KOMISIĂ? K VOÄ˝BĂ M NA EUROPOSLANCA, KTORĂ&#x2030; SA USKUTOÄ&#x152;NIA 24. MĂ JA 2014, KDE PREDSTAVĂ?ME 13 KANDIDĂ TOV.

DELEGĂ T VO VOLEBNEJ KOMISII InformĂĄcie, ktorĂŠ od vĂĄs potrebujeme:

meno a priezvisko

V prípade zåujmu zastupovaż stranu TIP vo volebných komisiåch, kontaktujte nås:

adresa

www.strana-tip.sk/okrskar

dĂĄtum narodenia telefĂłn

NBR 1868/14

e-mail

DelegĂĄtom vo volebnej komisii sa stanete zloĹženĂ­m sÄžubu tomu, kto zvolĂĄ zasadnutie volebnej komisie. Do volebnej komisie sa mĂ´Ĺžete hlĂĄsiĹĽ do 23. 2. 2014.

tel.: 0908 057 597

MY 7$65


16

naše novinky

ŠPORT

KOVAČIKOVÁ ZÍSKALA STRIEBRO Vicemajsterka Európy spred dvoch rokov, 25-ročná Brezňanka Lucia Kovačiková zaznamenala ďalší výnimočný úspech. Druhý januárový víkend získala striebornú medailu na jednom z najprestížnejších turnajov svetovej série turnajov Karate 1 – Paris Open. Zverenkyňa Jozefa Poliaka z Karate klubu CMK Banská Bystrica mala v najľahšej ženskej hmotnostnej kategórii do päťdesiat kilogramov prvé kolo voľné. Žreb jej však doprial ťažké súperky. V druhom kole sa proti nej postavila Američanka Wolfe. Súboj v riadnom časovom limite skončil nerozhodne, preto na rad prišli vlajky rozhodcov. Technickou prevahou a aktivitou Lucia presvedčila štyroch rozhodcov a s bilanciou 4:1 postúpila do ďalšieho kola. V treťom kole sa opakoval rovnaký scenár, rozdiel bol len v súperke. Pomerom 4:1 na vlajky zvíťazila nad talianskou pretekárkou Scialanga. Vo štvrtom kole bol stav opäť nerozhodný, no Lucia aj tak zvíťazila, opäť 3:2 na vlajky nad španielkou Benita. V 5. kole, v ktorom sa

bojovalo o postup do finále, vyhrala nad švédskou repre„zentantkou Akdag s jasným

Súťaže série K1 sú niekedy ťažšie ako samotné majstrovstvá sveta. výsledkom 4:0. Akdag bola bronzová na posledných majstrovstvách Európy.

Finále s majsterkou sveta

Vo finále na Luciu čakala majsterka sveta z roku 2012, domáca reprezentantka Recchia. Lucia Kovačiková nám priblížila

svoj finálový zápas, v ktorom prehrala 0:10. „V tomto zápase sa mi na súperku nedarilo vyvíjať tlak, tak ako to u mňa býva zvykom. Navonok to potom vyzeralo že je lepšia, hlavne bojovnejšia. Ako domáca pretekárka mala jasne navrch aj čo sa týka povzbudzujúceho publika. Rozhodcovia jej bodovali všetko, čo na mňa urobila aj keď noha nedopadla na bodovanú časť môjho tela. Tiež som spravila niekoľko techník, ktoré však neboli bodované. Prehra s takým bodovým rozdielom ma mrzí, ale myslím si, že toto striebro bolo výborným štartom do novej sezóny. Súťaže série K1 sú totiž niekedy ťažšie ako samotné majstrovstvá sveta, kde môže štartovať len jedna pretekárka za krajinu. Na týchto turnajoch sa teda môžem stretnúť s ešte väčším

Lucia Kováčiková - strečing pred zápasom. Foto: archív L.K.

a silnejším štartovým poľom.“

bri na majstrovstvách sveta.

Príprava na šampionáty

Predáva skúsenosti najmladším

Luciu Kovačikovú, ktorá momentálne študuje piaty ročník na Univerzite Mateja Bella v Banskej Bystrici, najbližšie čakajú nielen štátnice zo Slovenčiny a Francúzštiny, ale aj ďalšie reprezentačné povinnosti. Predstaví sa na ďalších medzinárodných turnajoch, ktoré majú vyvrcholiť v máji na majstrovstvách Európy a v novem-

Lucia sa okrem štúdia jazykov začala venovať aj štúdiu trénerstva, ktoré už aplikuje v praxi. Svoje skúsenosti z najprestížnejších karate súťaží sveta predáva mladým karatistickým nádejam na ZŠ Golianovej v Banskej Bystrici. (dč)

V OSRBLÍ SA NAŠIM BIATLONISTOM DARILO Žiaci majú za sebou prvé kolo rýchlostných a vytrvalostných pretekov Viessmann pohára v biatlone, ktoré sa konali v Osrblí. Dorast a dospelí odjazdli už druhé kolo. Najbližšie sa bude konať pokračovanie súťaže cez prvý februárový víkend. Úspešný boli aj biatlonisti z našich okolitých klubov. V rýchlostných pretekoch na dva kilometre v kategórii Žiačky 10 – 11 rokov skončila na druhom mieste Barbora Skačanová (MŠK Brezno). Medzi 12 – 13 ročnými žiačkami na tri kilometre obsadila prvé miesto

Viktória Hrablayová (Predajná) a tretia bola Janka Graňáková (Valaská-Osrblie). V kategórii Žiačky 14 – 15 rokov na 4, 5 km všetky tri najvyššie stupne obsadili miestne biatlonistky. Najrýchlejšie prišla do cieľa Henrieta Horvátová, za ňou Veronika Haidelmeierová (obe MŠK Brezno) a tretia skončila Júlia Machyniaková (Valaská-Osrblieň). V rýchlostných pretekoch bola medzi Dorastenkami 18 – 19 rokov na šesť kilometrov najlepšia Anna Nechtíková (MŠK Brezno). Druhý spomedzi Juniorov 20 – 21 rokov (10 km) došiel Michal Kubaliak (Valaská-Osrblie). V kategórii Junior-

ky 20 – 21 rokov na 7, 5 km sa prvým miestom môže pýšiť Ivona Fialková (Valaská-Osrblie) a tretím miestom Janka Maráková (MŠK Brezno). Kategóriu Ženy 31 r. a staršie (6 km) vyhrala Eva Lehotská (Predajná). Medzi Mužmi 22 – 35 rokov na desať kilometrov bol prvý Rudolf Michalovský (Predajná). Prvý a tretí prešli cieľom v kategórii Muži 36 – 45 rokov (7, 5 km) Ján Holiga a Pavol Horniak (obaja Predajná). Rýchlostné preteky v kategórii Muži 46 r. a starší (7, 5 km) vyhral Ján Berčík (Čierny Balog). Ten v rovnakej kategórii vyhral aj vytrvalostné preteky (10 km) deň na to.

Vytrvalostné preteky

Čo sa týka vytrvalostných pretekov, v prvom kole medzi Žiakmi 10 – 11 r. (3 km) skončil tretí Peter Fialka (Čierny Balog) a rovnako tretia v tejto kategórii skončila aj Barbora Skačanová (MŠK Brezno). Žiačky 12 – 13 r. (4, 5 km) vyhrala Janka Graňáková (Valaská-Osrblie). V kategórii Žiačky 14 – 14 r. (6 km) patrili všetky tri prvé miesta našim mladým nádejam – Henriete Horváthove, Veronike Haidelmeierovej (obe MŠK Brezno) a Júlii Machyniakovej (Valaská-Osrblie). Vo vytrvalosti sa medzi 18 – 19 ročnými dorastencami (12, 5 km) spomedzi zástupcov na-

šich okolitých klubov najlepšie presadil Peter Šejirman (ŽP Šport Podbrezová), ktorý skončil druhý. V kategórii Dorastenky 18 – 19 r. (10 km) vyhrala Anna Nechtíková (MŠK Brezno). Kategóriu Ženy 31 r. a staršie (7, 5 km) obsadila prvú priečku Eva Lehotská (Predajná). Rovnako prvý bol ja Rudolf Michalovský (Predajná) vo svojej kategórii Muži 22 – 35 r. (20 km). Medzi Mužmi 36 – 45 r. (10 km) bol druhý Pavol Horniak. Kategóriu mužov nad 46 rokov vyhral Ján Berčík (Čierny Balog). Katarína Oravská

Spravodajský dvojtýždenník distribuovaný zdarma do domácností a firiem v meste  Vydavateľ: 14 news, s. r. o.  Sídlo spoločnosti: Konventná 9, 811 03 Bratislava – Staré mesto, Slovenská republika  IČO: 46 903 411  Inzercia: obchod@14news.eu Registračné číslo MK SR: EV 4462/11

Naše Novinky Brezno, náklad 8 600 ks Copyright: 14 news, spol., s. r. o. Všetky práva, vrátane autorských, sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Rozmnožovanie častí alebo celku textov, fotografií, grafov akýmkoľvek spôsobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa, je zakázané. Vydavateľ nie je zodpovedný za obsah a pravdivosť uverejnených inzerátov a za prípadne spôsobené škody.

info@14news.eu


Nbr 01 2014 web