VÍKENDOVÝ TRIP V HOLANDSKU A STATE OF TRANCE 600 HOLANDSKO, DEN BOSCH 6.4.2013 Rádio show A State of Trance svetoznámeho Armin van Buurena má milióny poslucháčov po celom svete. Pravidelnou súčasťou tejto show sa stali oslavy každej 50-tej epizódy. Jeho tour tento rok s poradovým číslom 600 navštívila niekoľko kontinentov a vypredala každú halu, v ktorej sa konala. Armin s jeho tour navštívil dokonca aj legendárne Madison Square Garden v New Yorku. Ako sa pri tejto tour stáva už zvykom, poslednou destináciou je takzvané „grand finale“ v holandskom meste Den Bosch. Tento krát sa tam na štyroch stageoch vystriedalo viac než 30 najlepších trance DJs z celého sveta, ako napríklad Orjan Nilsen, Cosmic Gate, Beat Service, Heatbeat, John Askew, Simon Patterson, Bryan Kearney a samozrejme samotný Armin Van Buuren. Novinkou bol tento rok stage nazvaný Who‘s Afraid Of 138?!, ktorý zhromaždil iba DJov, ktorí sa venujú primárne rýchlejším trancovým beatom upliftingu a techtrancu, ako napríklad John Askew, Aly & Fila, Indecent Noise alebo Arctic Moon. Práve mená z tohoto stageu boli pre mňa primárnym lákadlom a dôvodom, prečo som navštívil Holandsko.
Párty pre mňa a viac než štyridsať Slovákov začínala už v piatok večer, keďže sme do Holandska cestovali Partybusom. Pomerne dlhá cesta však vďaka kvalitnému warm-upu ubehla celkom rýchlo a do Den Bosch sme dorazili okolo 3 hodiny poobede. Po krátkej prehliadke mesta a doplnení síl v jednom z fast foodov sme sa rozhodli ísť na oficiálnu Pre-Party s menami ako napríklad Ferry Tayle alebo Matt Bowdidge, ktorá sa konala v klube priamo v centre mesta. Po príchode do klubu ma čakal menší šok (v pozitívnom zmysle slova), keďže sa tam už o tak skorej hodine „drtil“ čistý a energický uplifting trance! S kamarátmi sme nechápavo na seba pozerali, že či sme správne a nie sme na nejakej afterparty, keďže sa tam naozaj rezalo o sto šesť, no o to viac sa nám to páčilo. Keď sa však pomaly blížila deviata hodina a s ňou aj začiatok hlavnej párty v Brabanthallen, rozhodli sme sa ísť do autobusu, aby sme sa mohli pripraviť na večer. Tam sme stretli partiu naozaj dobre naladených Poliakov, s ktorými sme sa navzájom posilnili rôznymi alkoholickými nápojmi a konečne sa odobrali smerom k hale. Okolie haly a priľahlé parkoviská boli už od skorej hodiny obsadené davmi partypeople, ktorí sa už zjavne nemohli dočkať. Odvšadiaľ bolo počuť Arminove hity ale aj novinky, cítil som sa skoro ako na nejakom festivale. Najviac ma udivila partia neďaleko nášho autobusu, ktorá tu bola podľa ich slov už dva dni. Mali tam rozložený stan, gril a reprosústavu, za ktorú by sa 14
WAVE WEEKLY
nemusel hanbiť snáď ani niektorý zo stageov na ASOT-e. Všade panovala rodinná atmosféra, a práve tá je jedna z vecí, ktoré sa mi na fanúšikoch trancu a elektronickej hudby celkovo, veľmi páči. Pri veľkých akciách ako je táto nikto nepozerá na to odkiaľ pochádzam alebo akým jazykom hovorím, ako vyzerám a koľko mám rokov. Sme tu kvôli jedinej veci a tou je trance, ktorý nás spája do jednej veľkej rodiny. Zaradili sme sa do veľkého davu smerujúceho ku vchodom, kde sa však naša partia na chvíľu musela rozdeliť, keďže ja a ďalší dvaja kamaráti sme mali VIP lístky, a tým pádom sme mali separátny vchod. Podľa slov ostatných sme sa tým vyhli naozaj nepríjemnej tlačenici pri hlavnom vstupe, kde ľudia čakali až 45 minút. Bola spôsobená naozaj dôkladnou kontrolou pracovníkmi SBS, ktorí hľadali hlavne rôzne drogy, keďže na akciu bolo zakázané vnášať akékoľvek omamné látky, vrátane marihuany. Takéto kontroly celkom chápem, no ľuďom WWW.WAVEMAG.EU