Ján Vilikovský - Shakespeare u nás - ukážka

Shakespeare a jeho hry u nás

V

ypísať Shakespearov životopis formou chronologického prehľadu jednotlivých dát je veľmi ťažké, ak nie vôbec nemožné. Vo všeobecnosti panuje názor, že o stratfordskom dramatikovi sa dochovalo primálo faktických údajov, ale nie je to celkom pravda. Usilovné a obetavé pátranie celých generácií bádateľov vynieslo na svetlo značný počet dokumentov, ktoré sa priamo či nepriamo dotýkajú Shakespeara, jeho rodiny, literárnej činnosti, a najmä majetkových transakcií v Londýne i Stratforde. Nachádzame v nich takpovediac Shakespeara oficiálneho, verejného; iba máločo nám však dovolí uvažovať o tom, čo nás na životoch tvorcov zaujíma najväčšmi: najhlbšie motívy ich činov a popudy, z ktorých sa rodia veľké diela. Zachoval sa celý súbor rozličných tradícií – ale my nevieme posúdiť, ktoré z nich zachytávajú spomienky súčasníkov a ktoré sú len legendami, aké okružujú životy takmer všetkých veľkých a známych. Žil v čase, ktorý si na rozličné listiny a potvrdenia potrpel oveľa menej ako náš, a navyše sa za štyri storočia nejeden zväzok dokumentov stratil – to mu pomohlo uniknúť priveľmi zvedavým (a nediskrétnym) očiam



vilikovsky shakespear.indd 11

29.10.2014 14:44

ján vilikovský i špekuláciám. Akoby aj náhoda dejín chcela zdôrazniť, že z umelca je najdôležitejšie to, čím prežíva – a to je jeho dielo.

Najstarším dochovaným záznamom o Williamovi Shakespearovi je zápis o jeho pokrstení v matrike farského kostola Svätej Trojice v Stratforde nad Avonom ku dňu 26. apríla 1564: Gulielmus, filius Johannes Shakespeare. Dátum narodenia nepoznáme. Tradične sa síce uvádza 23. apríl a poukazuje sa na to, že deti nezriedka krstili na tretí deň po narodení, lenže taká prax nebola všeobecná, a tu navyše mohlo zohrať úlohu aj podvedomé úsilie stanoviť básnikovo narodenie na deň svätého Juraja, patróna Anglicka. Ako poznamenáva historik, aj Shakespearova smrť pripadla na 23. apríla, a v tých časoch by na takú zhodu dátumov určite niekto upozornil.

Stratford leží v grófstve Warwickshire a shakespearovská rodina tu žila oddávna; prvý známy nositeľ toho mena (zhodou okolností tiež William) sa spomína v roku 1248, keď ho obesili za lúpež. Básnikov otec John Shakespeare bol synom roľníka z neďalekej dediny Snitterfield. Roku 1552 prišiel do Stratfordu a asi o päť rokov sa oženil s Mary Ardenovou, najmladšou dcérou vlastníka pozemkov, ktoré kedysi obhospodaroval jeho otec. Vyučil sa za garbiara a rukavičkára a okrem toho obchodoval s jačmeňom, vlnou a stavebným drevom.

Mal úspech a postupoval po spoločenskom rebríčku: stal sa majiteľom troch domov (medzi nimi dvojdomu na Henley Street, ktorý je dnes známy ako Shakespearov rodný dom) a zastával verejné funkcie – postupne napredoval od kontrolóra piva a chleba na vymeriavateľa menších pokút, člena mestskej rady až po starostu, za ktorého ho zvolili r. 1568. Ba v polovici sedemdesiatych rokov začal uvažovať aj o tom, že požiada o udelenie erbu. (Napriek všetkému úspechu nie je vylúčené, že bol negramotný – nedochoval sa nijaký jeho podpis a listiny signoval krížom alebo značkou rukavičkárskej mierky.)

Shakespearovci mali osem detí, z ktorých sa päť dožilo dospelosti. Dve najstaršie dcéry zomreli nedlho po narodení a aj Williamova mladšia sestra Anne zomrela osemročná. Traja mladší bratia zomreli ešte pred Williamom: Gilbert štyridsaťšesťročný r. 1612, Richard



vilikovsky shakespear.indd 12

29.10.2014 14:44

shakespeare u nás tridsaťdeväťročný r. 1613 a Edmund, ktorý bol aj hercom, dvadsaťsedemročný r. 1607. Najdlhšie zo súrodencov tak okrem dramatika žila mladšia sestra Joan (1569 – 1646).

O dramatikovom vzdelaní nemáme nijaké záznamy, pomerne dôveryhodná tradícia však uvádza, že chodil – prinajmenej za čas – do miestnej Novej školy, kam členovia mestskej rady mohli posielať deti bezplatne. Vyučovalo sa tu podľa bežných osnov a škola mala veľmi dobrú úroveň: učitelia boli bakalári či magistri oxfordskej univerzity a dostávali lepší plat ako ich kolegovia v známej súkromnej škole v Etone. Ako dlho chodil William do školy, nevieme; tá istá tradícia zaznamenáva, že ho otec musel v dôsledku stiesnených pomerov zo školy vziať, lebo potreboval jeho pomoc doma.

Na Johna Shakespeara sa totiž medzitým šťastena prestala usmievať: po r. 1575 už nekupuje nijaké nehnuteľnosti, mesto mu odpúšťa povinné poplatky, nechodí na zasadnutia mestskej rady a r. 1586 prestáva byť jej členom. Zadlžuje sa a musí dať do zálohu pozemky tvoriace časť ženinho dedičstva; keď zmluva vyprší, nemá peniaze, aby záloh vykúpil, a tak rodina o pozemky príde, hoci sa ešte zopár ráz bude o ne bezvýsledne súdiť. Roku 1592 sa dostáva na zoznam osôb, ktoré nechodia pravidelne do kostola; pripojená poznámka vysvetľuje, že sa bojí, aby ho pre dlžoby nezatkli. Na takéto zoznamy sa inak dostávali spravidla tzv. rekuzanti, osoby pridŕžajúce sa starej viery.

A medzi dochovanými záznamami sa naozaj nájdu doklady, ktoré si možno vysvetľovať aj tak, že shakespearovská rodina nebola katolicizmu nepriaznivo naklonená.

Dňa 27. novembra 1582 vystavuje biskupský úrad vo Worcestri „Williamovi Shaxperovi“ zvláštny dišpenz, aby sa už po jedinom čítaní ohlášok mohol zosobášiť s „Annou Whateleyovou z Temple Graftonu“. Na druhý deň, ako bývalo vtedy zvykom, sa dvaja dôveryhodní svedkovia zaručujú na biskupskom úrade, že neexistuje nijaká prekážka, pre ktorú by si „William Shagspere“ nemohol vziať za manželku „Annu Hathwayovú zo Stratfordu“. Rozdiel v menách a bydliskách nevesty viedol neskôr k mnohým špekuláciám. Najpravdepodobnejšie sa zdá, že ide o omyl – biskupskému pisárovi sa aj inokedy pritrafila chyba v menách a v ten deň prerokúvali pred konzistoriálnym súdom



vilikovsky shakespear.indd 13

29.10.2014 14:44

ján vilikovský kauzu, v ktorej vystupoval istý Whateley. Pokiaľ ide o Temple Grafton, vyskytla sa teória, že to bola farnosť, v ktorej sa sobáš uzavrel; v dochovaných dokumentoch o ňom totiž nikde záznam nenachádzame, čo prakticky znamená, že v Stratforde sa nekonal.

Zato zistiť dôvod na dišpenz je oveľa jednoduchšie. 2. decembra sa totiž začínal advent, takže potom by sobáš prichádzal do úvahy až po 13. januári, a snúbenci – ako už mnohí pred nimi i po nich – mali naponáhlo: 26. mája 1583 zaznamenáva matrika kostola Sv. Trojice krst Susanny, dcéry Williama Shakespeara. Manželka Anna bola podľa všetkého dcérou Richarda Hathawaya z neďalekej osady Shottery, kde dodnes ukazujú turistom chalupu Anny Hathawayovej (ba v minulosti mali pred ňou aj lavičku, na ktorej budúci dramatik isto-iste dvoril svojej nastávajúcej). Od Williama bola o osem rokov staršia. 2. februára 1585 zaznamenáva tá istá matrika krst dvojčiat Hamneta a Judith. Deti dostali mená zrejme po krstných rodičoch, dlhoročných rodinných priateľoch Hamnetovi a Judith Sadlerovcoch. Hamnet, miestny pekár, bude po rokoch svedkom Shakespearovho závetu. (Meno Hamnet, doložené aj v podobe Hamonet a Hamlet, je severského pôvodu a bolo vtedy na okolí dosť rozšírené.) Predbežne je o budúcom dramatikovi jasné len toľko, že ešte pred dosiahnutím vtedajšej plnoletosti sa stal otcom rodiny s troma deťmi.

Nasledujúcich sedem rokov nenachádzame o Shakespearovi nijaké dokumentárne svedectvo. Stretneme ho až r. 1592 v Londýne – už ako pomerne známeho herca a dramatika. Čo medzitým robil, ostáva skryté tak dokonale, že niektorí životopisci hovoria o „stratených rokoch“. Podľa tradície zaznamenanej asi sedemdesiat rokov po jeho smrti a odvolávajúcej sa na herca Beestona (ktorý sa narodil r. 1606 a jeho otec sa poznal so Shakespearom), bol učiteľom kdesi na vidieku. Iná, takmer rovnako stará tradícia tvrdí, že musel z domova ujsť, lebo sa pre pytliactvo dostal do konfliktu s miestnym zemepánom sirom Thomasom Lucym; historka si získala veľkú popularitu, ale takmer všetky detaily, ktoré sa k nej viažu, sú dokázateľne nepravdivé, takže dnes ju väčšina bádateľov pokladá za mýtus – hoci na druhej strane aj taká autorita ako E. K. Chambers (1930) je



vilikovsky shakespear.indd 14

29.10.2014 14:44

shakespeare u nás ochotná nachádzať v nej zrnko pravdy. Nie je vylúčené, že sa budúci básnik pridal k niektorej z kočovných hereckých spoločností, ktoré prechádzali cez Stratford. Podľa inej tradície, zaznamenanej prvý raz r. 1748 a pripisovanej dramatikovi Williamovi Davenantovi, dostal sa Shakespeare do Londýna bez haliera a na živobytie si zarábal tým, že pred divadlom strážil návštevníkom kone. Moderní bádatelia sa neboja ani odvážnejších špekulácií a posielajú Shakespeara na cestu okolo sveta so sirom Francisom Drakeom, robia z neho vojaka, domáceho učiteľa v rodine katolíckeho šľachtica alebo herca v službách istého Alexandra Houghtona v grófstve Lancashire. Kombinácie sú originálne a zaujímavé – ak však vezmeme do úvahy básnikov vek, možnosti uplatnenia a okolnosť, že pravdepodobne začínal ako herec a k dramatickej tvorbe sa dostával až postupne, nezdá sa sedem rokov taký dlhý čas, aby ho bolo treba zapĺňať rozličnými vedľajšími činnosťami.

Roku 1592 umiera v londýnskom podsvetí v biede mladý Robert Greene a na smrteľnej posteli píše pamflet nazvaný Za groš rozumu, vykúpený ľútosťou za milión. Medziiným v ňom varuje svojich kolegov-dramatikov, univerzitných absolventov, akým bol aj sám, pred zmenami v londýnskom divadle, pred „tými pajácmi, čo hovorili našimi ústami, tými vetroplachmi, čo sa pomaľovali našimi farbami“, a napomína ich: Veru, neverte im: lebo zjavila sa rozdrapená vrana, prikrášlená naším perím, a tá sa so svojím Srdcom tigra skrytým v koži herca nazdáva, že vie súkať blankvers ako ten najlepší z vás; je to hotový Johannes fac totum a namýšľa si, že je jediným scénotrasom v celej krajine. Že tento vševed Janko je útok na Shakespeara, prezrádza nielen slovná hra „scénotras“ (Shake-scene), ale aj uvedený citát, ktorý je paródiou verša Ó, srdce tigra, skryté v koži ženy! z tretej časti Henricha VI. Presné súvislosti útoku nám dnes už unikajú, zrejme však vzbudil rozruch, lebo už o niekoľko mesiacov sa vydavateľ dielka Henry Chettle verejne ospravedlňuje, že on len Greenov rukopis prepísal načisto, ba



vilikovsky shakespear.indd 15

29.10.2014 14:44