Peter Pišťanek a Dušan Tarageľ – Sekerou a nožom – ukážka

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 5

DU·AN TARAGEL

TVRD¯ KORE≈ (DRÁMA)

1. DEJSTVO 1. OBRAZ MiestnosÈ, dve okná, stôl a stoliãky. Star˘ Mrdár sedí za stolom s hlavou v dlaniach. Hodiny, zavesené na stene, zaãnú odbíjaÈ 22.00 hod.

STAR˘ MRDÁR: Boha!

Hlava mu ovisne a s tup˘m buchnutím udrie o stôl.

2. OBRAZ Vstupuje ëuro, jeho syn. Keì zbadá otca, ostane stáÈ s otvoren˘mi ústami a zrúkne: ëURO: ≈aÀo! UÏ?!

Star˘ Mrdár zdvihne hlavu, krvou podliatymi oãami pozrie na syna, hlasno zabzdie a povie: STAR˘ MRDÁR: Boha!

Hlava mu opäÈ s tup˘m buchnutím udrie o stôl. Zaruãí: STAR˘ MRDÁR: UÏ!

Opona padne.

5

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 6

PETER PI·ËANEK & DU·AN TARAGEL

V RODINE Tóno Nagy s hlasn˘m odgrgnutím odsunie tanier nedojedenej ‰o‰ovicovej polievky. Ústami pln˘mi chleba povie: „Boha, nechutí mi, akoby bola skysnutá, ãi ão!“ Zabzdie a pozoruje svoju Ïenu, spratávajúcu zo stola. Cíti, ako sa mu do slabín hrnie krv. UÏ dlho ju nemal. VÏdy keì príde domov, buì spí a nedá sa zobudiÈ, alebo on je tak˘ ukonan˘, Ïe zaspí, len ão sa jej dotkne. „Poì si ºahnúÈ, som dnes ak˘si unaven˘!“ povie Tóno a uÏ aj sa dvíha zo stoliãky. „Chcela som pozeraÈ televíznu inscenáciu,“ povie Ïena, priãom v‰ak vie, Ïe je zbytoãné ãokoºvek hovoriÈ. „Rob, ão vravím!“ Tóno udrie po stole zovretou dlaÀou. „UÏ aby si bola v posteli!“ Îena sa podvolí. OdloÏí handru a prejde k posteli. Vyzleãie si blúzku. Tóno sa strhne; uÏ dlho také ãosi nevidel. Veì ako inak, roboty vy‰e hlavy a k tomu e‰te tie funkcie na krku.

Tóno si posotí ‰irák do tyla a na dú‰ok vyzunkne horãiãiak piva. So zaÈat˘mi zubami sleduje, ako si jeho Ïena skladá blúzku na stoliãku a rozopína podprsenku. Akási Ïilka na sluche mu zaãne divo bubnovaÈ. Otvorí ústa a pomedzi deravé i zaplombované zuby nasáva vzduch. Îena uÏ stojí nahá. Tóno záºubne hºadí na jej vycivené bledé telo. Vstane zo stoliãky, po-

6

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 7

díde k nej a chvíºu jej drapºav˘mi rukami chodí po pleciach, po chrbte, po stehnách. Potom ju schytí a sotí do postele. Posteº zapraská a prehne sa. Îena si udrie hlavu o rám. Bolestivo zjojkne. „DRÎ HUBU, SPROSTÁ!“ zrúkne Tóno. „DECKÁ POBUDÍ·!“ Vtisne sa jej medzi stehná, pomáhajúc si rukou. Srdce mu tuho bije. Po ãele steká pot. Ukonal sa. Îena leÏí, poslu‰ne dvíha nohy. Pozerá na zájden˘ plafón.

Hádam bude treba vymaºovaÈ, pomyslí si. Ale kde vziaÈ peniaze na maliara?

Keby bola zapla televízor, mohla teraz poãuÈ aspoÀ zvuk televíznej inscenácie. Veºa ráz mala moÏnosÈ overiÈ si, Ïe jej to staãí. Herci sú stále tí istí a dej sa tak ãi tak odohráva v robote alebo v kuchyni.

Tóno fuãí. âosi si ‰epká. Îena poslu‰ne zná‰a jeho vlhk˘, horúci a kysl˘ dych. Tóno je na konci. Tvár s vypúlen˘mi, krvou podliatymi oãami zloÏí na Ïenino plece a v slabinách cíti k⁄ãovité po‰klbávanie. Îena len na to ãaká. S vypätím v‰etk˘ch síl spod neho vykæzne. Tóno ju zroben˘mi rukami k⁄ãovito drÏí a na brucho, hruì i krk jej ‰ºahá horúce semeno. KaÏd˘ v˘ron sprevádza hlasn˘m vzdychom, pln˘m úºavy z ÈaÏkého Ïivota, plného práce a verejnoprospe‰nej ãinnosti. Îena si koneãne môÏe natiahnuÈ nohy. Bolia ju od celodenného postávania pri stroji v robote a od behania po obchodoch.

Aj tak niã nezohnala. Niã ani nedostaÈ, tak ão mohla zohnaÈ?

Teraz si zapáli cigaretu, napadne jej pri pohºade na muÏovu tvár, vyhladenú od slastnej spokojnosti.

Tóno sa vyd˘cha, sníme ‰irák a poloÏí ho na noãn˘ stolík.

Rukou si otrie ãelo, potom vezme ‰katuºku marsiek a jednu si vloÏí do úst. Boli ãasy, keì pripaºoval cigaretu aj Ïene. Uãil ju fajãiÈ. Videl to v jednom americkom filme. Trikrát bol na Àom v miestnom kine. Tak by chcel ÏiÈ. Îena sa v‰ak niekoºkokrát vyvracala do postele, a tak teraz Tóno fajãí sám. Obãas v‰ak dáva najavo svoju nespokojnosÈ. Îenina upätá nechuÈ fajãiÈ v posteli trvalo narú‰a Tónove romantické predstavy o láske.

7

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 8

Vyfúkne dym, zvalí sa späÈ na chrbát a voºnou rukou si rozopne ko‰eºu, vlhkú od potu. Robí mu dobre, keì mu studen˘ vzduch ochladzuje mokré chlpy na hrudi, na bruchu a v rozkroku.

Pohºad mu zablúdi na zájden˘ plafón. „Zi‰lo by sa vymaºovaÈ,“ povie naostatok a s rozko‰ou vtiahne dym. „Zajtra si poÏiãiam rebrík a v sobotu sa do toho pustíme!“

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 9

PETER PI·ËANEK

AKO SA ëURO OBESIL Jedného rána ëuro vstal, pretiahol si údy a zapoãúval sa do kaÏdodenn˘ch rann˘ch zvukov.

Kdesi pri ma‰taliach otec hre‰ili ëurovho brata Mi‰a: „Naniãhodník ak˘si, kedy pokosí‰ ostatné lány?“ „Otec, nebudem kosiÈ!“ „AkoÏe, nebudem kosiÈ?“ „No tak, uÏ nebudem! KebyÏe vstúpite do druÏstva, nemáte Ïiadnu starosÈ s kosením! Takto si koste sami!“ „Ty darmoÏráã! âo si myslí‰, za ão Èa budem k⁄miÈ? Za t˘ch mizern˘ch dvadsaÈ hektárov, ão si pokosil vãera?“ „Majte si ma!“ PLESK! ozvala sa rana. „Nebite, otec! Zlostn˘ b˘vam, aj zabijem!“ PLESK! ozvala sa druhá. „Tu má‰, ty odroÀ, aby ti hlava na stranu nepadala!“ „A tu máte vy, vy star˘ kokot, aby vám gamby neovísali!“ BUM! ëuro si zapchal u‰i mozoºnat˘mi prstami. Veru nie, uÏ dlh‰ie to nebude zná‰aÈ! Rad‰ej sa obesí.

Vhupol do gatí a vy‰iel von, Ïe si v stodole kus motúza pohºadá. „ªaºa ho!“ volali naÀho otec a dvíhali sa z blata. „KdeÏe ide‰?“

9

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 10

„ObesiÈ sa! UÏ nebudem viac poãúvaÈ tie veãné spory.“ „No, no,“ odtu‰ili otec. „·koda. Myslel som, Ïe nám so Ïatvou pomôÏe‰.“ „Otec, seriem vám na va‰u Ïatvu. Vravím, Ïe sa obesím, tak sa obesím. Len ão nájdem povraz!“ „V stodole visí,“ zamrmlali otec. „E‰te po tvojom bratovi ·tefanovi, ão sa bol minul˘ rok... hádam Èa udrÏí.“ Starec Ïmurkli na ëura: „A ão keby si sa to... aÏ po Ïatve?“ „Nie, otec, uÏ dnes,“ zaÈal sa ëuro. „Nebudem ìalej ãakaÈ!“ „NuÏ, rob si, ako myslí‰, ja Èa tu nebudem drÏaÈ. AspoÀ mater bude môcÈ spraviÈ ka‰e menej...“ zachytráãili si star˘ sedliak. „âoÏe?“ zháãil sa ëuro. „Ka‰a bude dnes?“ Ka‰a vÏdy b˘vala jeho obºúben˘m jedlom.

Zadumal sa tuho. Îeby sa aÏ po obede? Nie! Táto vec neznesie odkladu. „IbaÏe by...“ zamyslel sa hlasno. „No, ão?“ sp˘tali sa. „IbaÏe by ste vstúpili do druÏstva!“ V ústach mu vyschlo a s napätím sa zahºadel do otcovej ‰irokej prostej tváre. „Tak to sa, mil˘ synu, rad‰ej obes!“ Otec sa odvrátili a strmo kráãali k stajniam. ëuro sa pevne chytil lievãa. Rukou si otrel znoj z ãela.

Vo‰iel do stodoly, kde z krovu visel povraz po jeho obesiv‰ích sa bratoch. Kedysi bol dlh˘, jeho koniec visel zo dva metre nad zemou, skrátil sa v‰ak stálym odrezávaním viselcov.

Ostal len krátky kúsok, hompáºajúci sa pod povalou. ëuro si pristavil rebrík, usúkal sluãku, vloÏil do nej hlavu a o chvíºu sa uÏ hompáºal s vyplazen˘m jazykom.

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 11

PETER PI·ËANEK

O TOM, AKO EMIL HAâÍK PO PAPULI DOSTAL A AKO SA ON POTOM POMSTIL V âálikovej bola zábava. UÏ od rána mládenci noÏe, britvy i sekery brúsili, by sa ukázali pred cudziakmi. Cudziaci sa tieÏ pripravovali. S predlÏujúcimi sa tieÀmi tiahli v‰etci do ãálikovského chotára, aby tu v Obecnej besede povykrúcali i vystískali zroben˘mi rukami kaÏd˘ tú svoju.

Jedn˘m z nich bol aj Emil Haãík, územãist˘ parobok, ão bol robil na majeri grófa Breckovanského. Jesennou prírodou sa strmo hnal potemnen˘mi chodníkmi. Ruky vyÈahané od pluhu sa mu hompáºali pred telom. Podvedome zaká‰al, akoby stále stúpal jednou nohou do brázdy a druhou na nepoorané.

Dlane mal mocné, b˘ãiu ‰iju naÈahoval dopredu. VyÏarovala z neho hrubosÈ a nepoddajná sila.

Pri‰iel a zábava bola v plnom prúde. Zoãil tu uÏ viac cezpoºn˘ch; vykrúcali sa s dievkami, zatiaº ão miestni postávali v hlúãikoch pri stenách so stvrdnut˘mi tvárami. „Ëaj, dnes tu bude horúco...“ pousmial sa Emil.

Nebál sa v‰ak. Zaraz pop˘tal do tanca Anãu, dcéru bohatého sedliaka Mali‰a, mocné dievãa, robotné ako vãela a ãistotné ani kôÀ. „Neblázni, Emil!“ po‰epol mu ukradomky ak˘si známy. „Anna je Zamborovou, zle pochodí‰!“

11

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 12

Emil vedel, Ïe Zambor, b˘val˘ kaprál u dragúnov, je nebezpeãn˘m protivníkom. S úsmevom na tvári Annu vykrúcal a do ucha jej ‰epkal samé neÏné veci.

Pred polnocou rozlietli sa dvere a do sály vo‰iel sám Zambor, ãierny ani cigáÀ, veãne zachmúren˘, s jazvou po údere ‰abºou na líci. V‰etko stíchlo a taneãníci sa zaãali pomaly vytrácaÈ z parketu. Onedlho sa vykrúcal len Emil s Annou, ktorá mu celá bledá ovisla v náruãi.

Zambor dlho stál a hºadel na nich; oãividne dával Emilovi moÏnosÈ odísÈ, ale Emil nebol z t˘ch, ão by sa báli. Koneãne Zambor knísav˘mi krokmi podi‰iel k tancujúcemu páru. Hrubou Ïilnatou rukou chytil Annu a privinul ju k sebe. „Po ão si pri‰iel?“ prevravel Emil a skríÏil si ruky na hrudi. „ZbiÈ som Èa pri‰iel,“ temne preriekol Zambor.

Odsotil Annu tak, Ïe pováºala niekoºko stolov a prebila sklenú v˘plÀ na dverách. Priskoãil k Emilovi a udrel. V ruke sa mu zaligotali ostré hrany boxera. „Jáj!“ zrúkol Emil a rukou si pre‰iel po rozbitej skrvavenej tvári. Vytiahol ligotavú britvu.

Bez slova sa bili. Obchádzali okolo seba ako divé ‰elmy.

V sále bolo ticho. Tu zrazu ktosi z cezpoºn˘ch skriãal: „Chlapi, vari sa dáme biÈ?!“ Hneì padol skosen˘ úderom. Ktosi stoliãkou rozbil lampu. Sála sa pohrúÏila do tmy. Zavládlo peklo.

Chlapi sa tuho bili zroben˘mi rukami, mocn˘mi od pluhu ãi oprát.

Emil náhle pocítil stra‰nú bolesÈ v ãele, akoby sa mu tam zaÈala sekera. Odkväcol na dláÏku.

Predt˘m ako omdlel, zaãul Zambora, ako mu vraví: „Anna bude moje deti rodiÈ, pamätaj si!“ Nocou ho bezvládneho vliekli domov. Úder motykou ho prizabil.

Dlhé t˘Ïdne zápasil Emil so smrÈou. UÏ si bola pri‰la poÀho. Jasne ju videl stáÈ na prahu, ale jeho mocn˘ organizmus odolával.

Zvíjal sa v horúãkach, tak˘ch tuh˘ch, Ïe vìaka nemu nemuseli po celú zimu kúriÈ. Rozbitá hlava poãala mu hnisaÈ.

12

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 13

Muky ho neopú‰Èali. Jedného dÀa mu uÏ srdce zaãalo vynechávaÈ, ale vtedy sa mu zazdalo, Ïe vidí Zambora, ako vchádza k nemu a smeje sa svojimi uhranãiv˘mi hadími oãami, ão boli oklamali Annu Mali‰ovie. „Ach, tak ty sa uÏ zberበna onen svet?“ vravel Zambor. „Aká ‰koda!“ A rozrehotal sa diabolsky. „Nem˘º sa, Zambor!!!“ zreval Emil a strhol sa. V komôrke nebolo nikoho. Iba cez oblok nakukla zvedavá krava.

Vstal. ·lo to ÈaÏko. Vy‰iel na priedomie.

PreÏil.

Dlho trvalo, k˘m Emil zmocnel. PosilÀovala ho my‰lienka na pomstu. Jedného veãera vyliezol na povalu ich deputátnického domãeka a dolu zniesol dlh˘ predmet zabalen˘ v mastn˘ch handrách. Bola to starého otcova pytliacka pu‰ka.

Obe hlavne nabil sekan˘m olovom a s noãn˘mi tôÀami kradol sa do âálikovej. ·iel popamäti, nenávisÈ mu zaslepovala zrak. Na‰iel Zamborov dom. Postavil sa k vysvietenému obloku a hºadel dnu.

Za stolom sedeli Zambor, jeho Ïena Anna a Zamborov otec, star˘ sedliak s o‰ºahanou tvárou. V kolíske pri stene spalo Zamborovo dieÈa.

Emil odstúpil od okna, namieril flintu a cez mu‰ku hºadel na ºudí, napchávajúcich sa zemiakmi. Zrak mu spoãinul na Zamborovi, hrdom a spokojnom hospodárovi s mladou, mocnou Ïenou a so zdrav˘m dieÈaÈom.

ZaÈal zuby a stisol oba kohútiky naraz.

Sekané olovo rozsekalo celú izbu i troch ºudí za stolom. Kolíska vyzerala ako rieãica. „âo som to spravil?“ zhrozil sa Emil. Odhodil flintu a utekal preã.

Tej noci zmizol Emil Haãík z povrchu zemského. Niekto vraví, Ïe sa hodil do rozbúren˘ch væn ·ialenej, in˘, Ïe sa dal k zbojníkom. Väã‰ina je v‰ak presvedãená, Ïe si poÀho pri‰iel sám diabol, ão mu bol poÏiãal kus Ïivota na vykonanie pomsty.

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 14

DU·AN TARAGEL & PETER PI·ËANEK

SEKEROU A NOÎOM Ján sedí v dielni. Slnko pripeká cez okenné tably. Ventilátor nefunguje. Na zemi sa váºajú ohorky a oceºové spony. Ktor˘si z uãÀov sedí obkroãmo na do‰tiepanej lavici a monotónne búcha kladivom pred seba. Zabáva sa. Ján v‰etko vníma s muãivou intenzitou. Trpí ako nikto na svete. PRESTA≈ TRIESKAË, reku, LEBO TI JA JEDNU TRESNEM! UãeÀ stíchne, drzo hºadí.

Krpat˘ had v ºudskej koÏke.

Ján v‰etko vidí krivo, predmety akoby uh˘bali pred jeho pohºadom. Vlhkou rukou si prejde po ãele. Zapáli si. Pritisne ãelo k stolu a pomedzi roztiahnuté stehná vypú‰Èa na zem sliny. Je opit˘. UÏ druh˘ deÀ okolo seba ‰íri zápach rozloÏeného alkoholu.

Keì je Ján opit˘, uãni majú po chlebe. Kmitajú ako na vojenãine. Ján ich pozoruje prísnym okom. Veãne je nasrat˘.

Majster mu strhne prémie. Ján reku za ão. Majster reku za to, Ïe si naslopan˘ v robote. MOHOL BY SOM ËA AJ POSLAË DOMOV A DAË TI ABSENCIU, reku. Ján len zatne päste. Mlãí. Keì ãlovek chce, dostane sa k fºa‰i. MôÏe poslaÈ uãÀa von po butilku. PoÏiãia si od Ïidáka ·ulca a po‰le uãÀa po pol litra boroviãky. NIKOMU NEDÁM OCHUTNAË, reku.

Doãista sám sa spíja v ‰atni. V‰etci vedia, mlãia. Reku, JÁN MÁ SVETOBÔª. CHYTILA HO ·AJBA, reku. Chlapi sa po-

14

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 15

usmejú. MoãiÈ chodia do ozrutn˘ch traktorov˘ch pneumatík, ão pred dielÀou slúÏia za kvetináãe. Do ‰atne a na záchod sa neodváÏia. Len Jánove Èahavé a smutné v˘kriky svedãia o prázdnej fºa‰i.

Otvoria sa dvere ‰atne. Ján vyjde strm˘m krokom. Tvár sa mu leskne. Má v nej odhodlanie a napätie, získané dlh˘m zvaÏovaním. Medzi oãami zlostná vráska. V‰etci vedia, ão teraz príde. Vopred sa u‰k⁄Àajú. Ján ide majstrovi povedaÈ celú pravdu, vykriãaÈ, ão si o Àom myslí. V·ETKO MU, reku, POVIEM! Len Ján vie, ako to na svete chodí. Len on vie, na ãom je. Jána neogabú. Povie majstrovi v‰etko, ão si myslí, reku! K˘m sa vymoce zo ‰atne a prejde k v˘chodu, zabudne, ão vlastne chcel. BOHA, reku! povie duto a zúfalo. BOHA BOHOVÉHO! Sadne si. Îivot je ÈaÏk˘. Len nech príde majster! UkáÏe mu, reku! Reku, âO TY MÁ· DO M≈A? âO MA STÁLE JEBE·?

Keby nemali jeho, Jána, tak nemá kto robiÈ!

Majster sa v‰ak neukáÏe. Behá po druÏstve s akousi komisiou.

V lúãi svetla poletuje prach a mucha. Mucha sadne Jánovi na vyholen˘ zátylok. IDE·, reku?! Ján sa zaÏenie a zhodí kastról s Gunduliãovou kapustou.

JÁJ, reku, E·TEÎE SA CELÁ NEVYSYPALA, povie Gunduliã zbabelo a vychytí sa ratovaÈ kapustu.

Ján cíti, Ïe by mal odísÈ preã. Je im tu za ‰a‰a. Aj tej potvore doma. Ona za v‰etko môÏe. Je ako rakovina. ZaÏerie sa a cicia.

KEDY, reku, KONEâNE VYHODÍ· TIE SVOJE BUBNY Z LETNEJ KUCHYNE? HÁDAM SI, reku, NEMYSLÍ·, ÎE NA NICH E·TE BUDE· VYHRÁVAË PO ZÁBAVÁCH? Stále doÀho takto.

Aj vãera. Vo‰iel doÀho jed. UÎ MÁM TOHO DOSË, reku! zvolal. Zobral sa a ‰iel piÈ. Najprv v krãme a potom u kamaráta v pivnici. Ján málokedy takto. Je poctiv˘m otcom rodiny.

V nedeºu chodí s deÈmi a s Annou na prechádzky. O v‰etko sa stará. Robí ako kôÀ. Odrieka si. A ona takto! Ján sa roztrasie od hnevu. Za päÈ rokov, ão sú spolu, stuãnela ani sviÀa. O‰patnela. Len na riti vysedáva a kÀuãí. Hlúpa je!

15

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 16

In˘m muÏom Ïeny porobia kadeão. Bratanec Karol má tieÏ Ïenu. Ani jej nemusí povedaÈ. Len pozrie, a jeho Ïena vie, ão muÏ chce. Keì si privedie kamarátov, tak ani nemukne. Alebo sa s nimi pekne zhovára. Zato Anna? Chodí a mindÏuje.

KEDY UÎ KONEâNE VYPADNÚ TÍ ODRONI, reku, âO SI SI ICH PRIVIEDOL?!

Zniãila mu Ïivot. Naão si ju bral? Mohol ísÈ robiÈ do mesta.

Chodil by za kurvami, a keby toho uÏ mal dosÈ, tak by si zobral dáku mestskú paniãku. Taká by veru ocenila jeho námahu.

Mal by aj auto. Takto má len to, ão vyserie. JA JEJ ANCIÁ·A, reku! Zo Ïivota nemá niã!

Ján vstane a vyjde von. IDEM NA OBED, reku! NA PIVO S BOROVIâKOU. Aj s dvoma. Nemám na to, reku?! Zo ·ulcovej stovky ostalo e‰te päÈdesiat korún.

Anna nie je zlá Ïena. PäÈ rokov manÏelstva ju nauãilo. Deti chodia v ãistom, najedené, pekne zdravia. Anna vyperie, navarí, udrÏuje domácnosÈ. Ráno chodí nakupovaÈ. Nerobí nikde. Ján zarobí dosÈ. K˘m ho nepochytí ‰ajba, robí ako strhan˘. Berie si nadãasy, celé dni trávi v dielni. Domov sa príde naveãeraÈ a zasa sa náhli späÈ. Je cítiÈ olejom, prachom a potom. Domov sa vráti k polnoci. Iba sa vyzuje a v montérkach sa zloÏí na diván v kuchyni. Ráno ho uÏ niet.

Keì ho Anna spoznala, mala dvadsaÈpäÈ rokov. OSTALA SI, reku, NA OCOT, vravievala matka. Raz to teda muselo prísÈ. Zaãal ju prepadávaÈ panick˘ strach, Ïe ostane starou dievkou ako teta Elena. V‰etky kamarátky sa povydávali. S p˘chou rozváÏali vrieskajúce uzlíky. Hore a dole a späÈ. Anna sa uÏ nemohla pozeraÈ, usmievaÈ. Teta Elena má zajaãí pysk. Anna nie.

V tom ãase bola nenápadnou dievãinou strednej postavy. Nebola ako iné. Nefajãila a nepila. Protivilo sa jej. Obliekala sa pekne, ale nie v˘stredne. Bola taká nenápadná, Ïe aj keby sa za bieleho dÀa postavila na ulici na hlavu, nebol by si ju nikto v‰imol.

Bola opatrná. Sestry, hlupane, si dali porobiÈ deti a v osemnástich uÏ boli povydávané. Anna mala iné plány. Bola naj-

16

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 17

mlad‰ia, zato najrozumnej‰ia. Ona tak nedopadne. Dá si pozor. Svojho muÏa si starostlivo vyberie. Anna nie je nijak˘ vetroplach.

Keì sa zaãali nosiÈ sukne do zvona, Anne sa táto nová móda vôbec nepáãila. Rad‰ej chodila v sukni klasického strihu.

Potom sa jej zrazu zvonové sukne zaãali páãiÈ. V‰etky kamarátky ich nosili. Anna sa v‰ak bála, Ïe bude v takej sukni vyzeraÈ smie‰ne. Dennodenne si obzerala v zrkadle nohy a usilovala sa predstaviÈ si, ako by vyzerala vo zvonovej sukni.

Potom sa rozhodla. Dá si u‰iÈ zvonovú sukÀu. Keì si ju po prv˘ raz obliekla a vy‰la von, mala pocit, Ïe sa na Àu pozerá celá ulica. S ãervenou tvárou a u‰ami sa prechádzala po dedine. Odrazu si uvedomila, Ïe ani jedna Ïena okrem nej nemá zvonovú sukÀu. Zvonové sukne medziãasom vy‰li z módy.

Nahradili ich iné.

Annu skoro roztrhlo a tak to bolo so v‰etk˘m. Topánky, vlasy, kabelky. VÏdy po takomto zistení pri‰la domov s fialovou tvárou. Trieskala dverami a papuºovala svojim rodiãom, ktorí sedeli v kuchyni a niã nechápali.

OSTALA SI, reku, NA OCOT, opakovala jej matka trikrát denne. Anna si toºko vyberala a toºko si dávala pozor, Ïe naraz mala dvadsaÈpäÈ rokov a muÏa nikde. Musí sa vydaÈ, ale ako?

Zaãala chodiÈ na zábavy. Dovtedy nechodila; rad‰ej sedela doma a pozerala televízor. âo by uÏ ona robila na takej zábave? Inde v‰ak muÏa zohnaÈ nemohla. V textilke, kde robila, boli samé Ïeny. T˘ch pár chlapov uÏ bolo rozchytan˘ch. Sama sa bála do mesta. Reku, NIEKTO ËA TAM ZBALÍ, NABÚCHA A NECHÁ TAK, vravievali jej kamarátky v robote a v˘hraÏne pritom dvíhali oboãie. Ony o tom vedia svoje, porozprávajú Anne.

NieÏeby sa o Àu chlapi nezaujímali, ale o tak˘ch ona nestála. Chcela solídnu známosÈ. Nemusí to byÈ krásavec, len nech je to chlap, ako sa patrí. Ako má vyzeraÈ ozajstn˘ chlap, nevedela. Vedela v‰ak, ako nemá vyzeraÈ. âím viac sa v‰ak pribliÏovala k tridsiatke, t˘m viac zºavovala.

V lete na zábave spoznala Jána. Hral tam so svojou kapelou do tanca.

17

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 18

V sále bolo horúco, oãi ‰típali od cigariet. V˘rastkovia pokrikovali a hluãne sa rehotali. Hluk vráÏal do hlavy ako pumpa. Anne bolo z toho v‰etkého zle. Bola tam s kamarátkou. Sedeli za stolom a poãúvali chválenkárske reãi opitého kolegu z roboty. Nasilu sa smiala. Odrazu zaznel chrapºav˘ rehot. Bubeníkovi spadol ãinel. Anna pozrela t˘m smerom. Bubeník bol mocn˘ chlap. Pod pazuchami mal fºaky od potu. Stoliãka sa pod ním preh˘bala. âosi jej povedalo, Ïe je e‰te slobodn˘. Ani mlad˘, ani star˘. Anna mala pocit, Ïe z videnia ho pozná. Nebol Ïiadnym krásavcom, ale bol to kus chlapa. Okolo pása sa mu uÏ zaãala robiÈ tuková pneumatika. Bol váÏny. Anna si povedala, Ïe bubeník sa jej páãi. Teraz, alebo nikdy.

Opit˘ kolega ju vyzval do tanca. Oãi mal lesklé, z úst mu páchlo. Anna ho vymanévrovala pred pódium s muzikantmi. Hrali modernú. Opit˘ kolega sa zaãal smie‰ne natriasaÈ. Doma má Ïenu a deti, a tu takto.

Anna nevedela, ako upútaÈ bubeníkovu pozornosÈ. Tvárila sa stra‰ne unudene a bezmocne. V tvári mala v˘raz, ktor˘ navôkol oznamoval, Ïe potrebuje ochrancu. Niekoho, kto by ju vytiahol z tejto ‰lamastiky. Najlep‰ie dáky poriadny chlap.

Obãas pozrela po bubeníkovi. Niã. Nevnímal jej signály. Len sedel, bubnoval a zízal kamsi do prázdna.

Kolega sa zaãal na Annu tlaãiÈ. Ceril sa a ukazoval Ïlté zuby.

Svetlá blikali. Anna opäÈ pozrela na bubeníka. Teraz! Ján zachytil jej pohºad. Anna sa r˘chlo odvrátila. Keì hudba dohrala, ‰la si sadnúÈ na svoje miesto.

Sedela vystretá a usilovala sa baviÈ s kamarátkou o rôznych nezmysloch. Spolu sa smiali na slizk˘ch vtipoch opitého kolegu. Obãas zváÏnela a dlh˘m, neprítomn˘m pohºadom sa zadívala smerom k stolu, za ktor˘m sedeli muzikanti. Zaregistrovala, Ïe Ján sa na Àu tieÏ obãas pozerá. Tvárila sa, Ïe o tom nevie.

Opit˘ kolega zaãal rozprávaÈ, ako súloÏí so svojou Ïenou. Spomínal samé veselé príhody. Ako raz súloÏili na zájazde v spoloãnej izbe, ako v lese, ako vo vani. Ako u svokra pri televízore.

Anna z toho rozumela iba nieãomu. Bola e‰te pannou. Smiala sa vtedy, keì sa smiala kamarátka. Odchovaná televíziou a re-

18

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 19

ãami kamarátok mala akú-takú predstavu o sexuálnom styku.

MuÏ a Ïena sa vyzleãú. MuÏ si ºahne na Ïenu a vloÏí do nej svoje prirodzenie. Potom sa cel˘ trasie. Onedlho sa odbaví. Musia si dávaÈ pozor. Niektoré Ïeny to majú rady, iné nie. Po prv˘ raz to bolí. Správny chlap to potrebuje pravidelne a kaÏd˘ deÀ.

Z kolegov˘ch reãí pri‰lo Anne nevoºno. Hudba opäÈ zaãala hraÈ. Kamarátka niekam zmizla a kolega unavene zaspal za stolom. Hrali ºudovky. Po Annu pri‰iel nejak˘ vojak. Bol opit˘ a mal poìobanú tvár. Zavesil sa na Annu a spolu sa vláãili hore-dolu po sále. Ustaviãne ãosi mlel. Bolo mu rozumieÈ kaÏdé piate slovo. Ja... pfiijel dévéÈák... opravdovou lásku... teìkom... cos ustfiihla mu ‰ÀÛru ... chovají prase... malá vesnice... pfiistûhovat...

Anna pozrela na muzikantov. Ján na Àu vyvaºoval oãi spoza bicích. Keì sa im stretli pohºady, znervóznel a trhlo v Àom.

E‰te Ïiadna Ïena naÀho takto. Z troj‰tvrÈového rytmu pre‰iel do dvoj‰tvrÈového a vzápätí do deväÈosminového. Cel˘ sa roztriasol. Ruky a nohy ho prestali poslúchaÈ. Pesniãka, ktorú hrali, sa rozsypala a zmizla v zaskoãenom kvílení a chrochtaní ostatn˘ch nástrojov. Muzikanti sa usilovali zachrániÈ, ão sa dá.

KaÏd˘ zaãal hraÈ tú najkraj‰iu pieseÀ, ão poznal.

Nebolo to uÏ ani do tanca, ani na poãúvanie. Tí, ão stáli s ovisnut˘mi údmi a vyjavene poãúvali, prekáÏali t˘m, ão tancovali; taneãníci zasa svojimi zmäten˘mi pohybmi ru‰ili a rozptyºovali t˘ch, ão poãúvali. Niektorí ani nepoãúvali, ani netancovali. Zúfalo skuãali a in‰tinktívne sa tlaãili k v˘chodu.

V sále vzniklo napätie. Zarinãalo rozbité sklo. Ktosi vypol a potom zasa zapol svetlo. Ján sa spamätal a opäÈ zaãal hraÈ valãík. Uprene pozeral na Annu a mocn˘m romantick˘m hlasom sa rozospieval: Och, láska... bez teba nemôÏem ÏiÈ... moÏno Èa raz nájdem... na priedomí, v lese ãi niekde inde... ó, láska! Do toho rázne bubnoval, aby sa muzikanti mali ãoho chytiÈ.

Cez prestávku pri‰iel Ján za Annou. Ich rozhovor bol ÈaÏkopádny a pln˘ zámlk. Obaja si to vysvetºovali t˘m, Ïe láska im zväzuje jazyky.

Vysvitlo, Ïe Ján je zo susednej dediny. Je slobodn˘, má dávno po vojenãine a robí údrÏbára v strojno-traktorovej stani-

19

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 20

ci. S kapelou si privyrába na svadbách a na zábavách po okolit˘ch dedinách. Baví ho to.

Ján sa sp˘tal Anny, ãi by v sobotu nepri‰la k nim na zábavu.

Zatancovali by si a tak. Anna súhlasila. Zblízka nebol Ján aÏ tak˘ príÈaÏliv˘, ale bol to kus chlapa. SkúsiÈ to môÏe.

Tak zaãali spolu chodiÈ. Ján vÏdy po práci utekal domov, vydrhol sa vo vani, oholil a vyobliekal a utekal na autobus, ktor˘m sa odviezol do susednej dediny.

AÏ po plotovú bránku ho vyprevádzali matka a otec. K˘vali mu. Boli ‰Èastní, Ïe si na‰iel dievãa. Veì uÏ bol najvy‰‰í ãas.

Ján bol tieÏ ‰Èastn˘. Na‰iel si dievãa! Anna sa mu od zaãiatku páãila. Taká nenápadná. Îiadna fiflena, horenoska. Rozumná!

Vezie sa v autobuse a prem˘‰ºa. Koºko sa len natrápil. Jeho priatelia a rovesníci boli uÏ dávno Ïenatí, a on stále niã. A veì nie je kalika! Do roboty ani drak! Je síce trochu ÈaÏkopádny, to je pravda, ani vyjadrovaÈ sa nevie tak ako iní, ale veì to nie je aÏ taká chyba! Aj peniaze má! Zarobil si hraním!

Matka mu trikrát za deÀ hovorila: JANKO, A KEDY SI NÁJDE· DÁKE DIEVâA, reku? INÍ UÎ DÁVNO, A TY STÁLE NIâ, reku. V oãiach mala slzy, v ruke Ïmolila vreckovku.

Ján vÏdy znervóznel, najedoval sa. MAMO, âO FURT OTRAVUJETE, âO TU PIZÚKATE, HÁ? reku. âO MA PO OSTATN¯CH? VEë PRÍDE AJ MÔJ âAS! reku. TAKÚ SI PRIVEDIEM, ÎE V·ETCI BUDÚ POZERAË! reku. Toto vravel, no v kútiku du‰e pochyboval. Matka sa vÏdy rozplakala.

Vybehla do záhrady, aby naÏalovala otcovi, ktor˘ sa hrabal v ‰aláte a v mrkve.

Veãer, keì uÏ Ján leÏal v posteli, potme k nemu pri‰iel otec a poloÏil mu na plece svoju ÈaÏkú ruku. JANKO, reku, TAKTO NEMÔÎE· NA MATKU. CHCE TI LEN DOBRE. ZOÎIERA SA PRE TEBA, reku. NÁJDI SI UÎ DÁKE DIEVâA, reku.

UROBÍ· NÁM RADOSË, reku.

Jánovi bolo do plaãu. Nájdi si, nájdi si! Ako si má nájsÈ? Îiadna ho nechce. Zaãne daão rozprávaÈ a uÏ sa mu kaÏdá smeje. On, Ján, nie je vtipn˘. JoÏo z dielne je vtipn˘ a má kaÏdú, na ktorú len pozrie. Aj Ïidák ·ulc. Ján je, naopak, váÏny.

20

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 21

Nemá rád srandiãky. Má rád jednoduché a zrozumiteºné veci. Îiadne reãiãky, slovíãka. To nie je preÀho!

Za oblokmi autobusu ubiehajú lány polí. Kukurica, p‰enica, Ïito. Ján si ich spokojne prezerá. VÏdy keì ide za svojím dievãaÈom, je spokojn˘. Pln˘ sebadôvery. Má dievãa! Nebudú si uÏ naÀho ukazovaÈ prstom! Nebude uÏ terãom posme‰kov v dielni!

Autobus vo‰iel do dediny. Ján vystúpil a ponáhºal sa pred textilku. Tu poãkal Annu, ako vÏdy. Potom sa spolu prechádzali.

Dedina bola dlhá. Ján rozprával Anne svoje príhody z vojenãiny a z práce. V skutoãnosti neboli jeho príhodami. Ján ich poãul od svojich kamarátov a zdali sa mu smie‰ne. Vystupoval v nich ako svetaskúsen˘ ãlovek, ktorého niã nerozhádÏe a ktor˘ pre zábavu in˘ch rád vyparatí dáke drobné huncútstvo.

Anna jeho príhodám nerozumela, ale tvárila sa, Ïe ju nesmierne zabávajú a Ïe hlce kaÏdé Jánovo slovo. Obãas zastala a zasnene sa zahºadela kamsi do diaºky. Pohodila vlasmi a krátko sa zasmiala. Cítila sa byÈ romantická. PoloÏila Jánovi nejakú otázku, potom odrazu zváÏnela a v oãiach sa jej zaleskli slzy.

Ján bol z toho cel˘ zmäten˘. Nevedel, ão má robiÈ. Zabudol, o ãom rozprával. V hrdle mu vyschlo. Zhrbil sa, dlane sa mu potili.

Potom zaãali chodiÈ k Anne domov. Jej rodiãia brali Jána ako ìal‰ieho zaÈa do rodiny. Sedeli spolu v kuchyni za stolom.

Annin otec zvyãajne vytiahol fºa‰u vína alebo páleného. Rozprávali, ão a ako. Potom sa presunuli do ob˘vaãky a zapli televízor. Stará ‰trikovala a star˘ v okamihu zaspal v kresle.

Obãas sa strhol a nieão vykríkol. Boli to v˘kriky starého, unaveného ãloveka. Dakedy zasa rozprával zo sna. Ján mal pocit, Ïe star˘ sa rozpráva s ním, a preto sa mu usiloval vÏdy slu‰ne a rozumne odpovedaÈ.

Potom Ján pozrel na hodinky a vychytil sa na posledn˘ autobus domov. Anna ho ‰la odprevadiÈ. Zdæhavo sa lúãili pred bránkou. Ján sa triasol, aby mu neu‰iel autobus, Anna zasa chcela dopozeraÈ inscenáciu.

21

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 22

Neskôr predstavil Ján Annu aj svojim rodiãom. Boli spokojní. Anna nebola Ïiadna fiflena. Bola to rozumná, praktická Ïena. Rozumela sa domácnosti. Bola ãistotná. Netárala dve na tri. Rada pomohla. Nemyslela na ledaãiny.

VzÈah Jána a Anny nadobudol pevné kontúry. Stali sa váÏnou známosÈou. Anna prestala byÈ romantická a zaãala byÈ vecná. Ján prestal rozprávaÈ príhody z vojny a spolu s Annou zaãali rozoberaÈ váÏnej‰ie problémy.

UÏ sa mali o ãom zhováraÈ. Témou ich rozhovorov boli rôzne potrebné predmety. Naão hovoriÈ o veciach, ktoré sú nehmatateºné a neuchopiteºné a ktoré sa dajú ‰pekulatívne prevracaÈ z jednej strany na druhú, aÏ je ãlovek z toho sprost˘?

O veciach, ktoré sa nedajú prakticky vyuÏiÈ a ktoré sú také prchavé a hmlisté, Ïe ani nevieme, ãi ozaj jestvujú a ãi to nie je len v˘plod na‰ich Ïliaz? Treba hovoriÈ o tom, ão je pre Ïivot potrebné. âlovek predsa musí niekde b˘vaÈ, niekde spaÈ, nieão jesÈ, nieão si obliekaÈ! Anna s Jánom sa rozhodli, Ïe svoj domov si zariadia pekne, ale prakticky. Prekárali sa, ãi budú maÈ v kuchyni plynov˘, ãi elektrick˘ sporák. Ján, ako skúsen˘ majster, zdôrazÀoval prednosti jedného a Anna, ako gazdiná, druhého.

Dopadlo to zvyãajne tak, Ïe Anna sa rozplakala a tvrdila, Ïe Ján ju nemá rád, pretoÏe jej nechce spraviÈ po vôli.

Jedného dÀa, keì neboli starí doma, dovolila Anna Jánovi, aby na nej súloÏil. Vedela, Ïe raz k tomu musí prísÈ. Ján bol ãoraz neodbytnej‰í. Pri televízii sa ju pokú‰al ohmatkávaÈ. Anna sa intenzívne bránila. VÏdy ju celú poslintal. Obrazovka svietila, stará ‰trikovala, star˘ spal a z gauãa zozadu sa oz˘vali zvuky zápasu, fuãanie a hm˘riv˘ pohyb. Star˘ skríkol zo sna a chvíºu bolo ticho. Annu to nebavilo. Z televíznych inscenácií niã nemala.

Keì vtedy starí odi‰li na druÏstevnú schôdzu, Ján znervóznel. Vycítil príleÏitosÈ. Sedel za stolom a fajãil. Rozm˘‰ºal, ão má robiÈ. NemôÏe predsa Annu zdrapiÈ, odvliecÈ do izby a tam jej to spraviÈ. Jeho svetaskúsenosÈ sa rozplynula. Dlane sa mu otvárali a zatvárali. Úd mu stál. Anna sedela pred ním a nieão monotónne rozprávala. Ján sa ‰iel zblázniÈ.

Po chvíli to Anna vyrie‰ila. Zapla televízor a sadla si na gauã. Ján si k nej prisadol. OpäÈ nastal hm˘riv˘ pohyb. Anna

22

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 23

vedela, Ïe teraz to príde. Bránila sa chabo. Nevedela, ão má robiÈ. Bola ako poleno. V televízii to bolo v‰etko ináã.

Ján bol tak˘ vzru‰en˘, Ïe nevedel ão skôr. âi má vyzliekaÈ Annu, ãi sÈahovaÈ si gate. âo ak prídu starí?

Napokon sa vyzliekol. Anna nechtiac zbadala jeho stoporen˘ úd. Vo svetle televízora vyzeral oveºa väã‰í, ako bol v skutoãnosti. Anna sa tak zºakla, Ïe jej panenská blana praskla sama od seba.

Ján do nej vnikol a zaãal kopuláciu. Nemal veºa skúseností. Prakticky nijaké. Raz, keì v dielni ãosi oslavovali, dala mu v ‰atni v˘dajníãka. Bola stará, tuãná a opitá. Jánovi to neprekáÏalo. TieÏ bol opit˘ ako sviÀa.

Odteraz to v‰ak bude iné, uvedomil si na Anne. Bude to maÈ ãasto. Skoro stále. Anna bude jeho Ïenou.

Keì sa z nej zvalil, zapálil si. Chutilo mu. Bol spokojn˘. Sp˘tal sa Anny, aké to bolo. Dúfal, Ïe si nev‰imla jeho ne‰ikovnosÈ.

Anne bolo zle. Keì bola malá, chlapci pri potoku chytili Ïabu, strãili jej do zadku slamku a nafúkli ju. Potom ju hodili do vody. Îaba vyplie‰Èala oãi a pomaly umierala. Anna mala pocit, Ïe sa jej stalo to isté. âasom si zvykne. KaÏdá si zvykla.

SúloÏenie bolo posledn˘m ústupkom, ktor˘ Jánovi urobila.

Na svoju svadbu Anna nerada spomína. Na nej Jána prv˘ raz znenávidela.

Svadba bola veºká a bohatá. Jedla i nápojov bol dostatok.

MladomanÏelia dostali veºa pekn˘ch a cenn˘ch darov. Hodiny, taniere, Ïehliãku, obrusy, návlieãky a podobné potrebné a uÏitoãné veci. Anna presedela celú svadbu na stoliãke ako taká knedºa. Nikto s Àou netancoval. Akurát raz svokor, ale ten bol tak˘ opit˘, Ïe si myslel, Ïe je na hasiãskom bále.

Ján sedel za bubnami a hral do tanca. Vyrátal si, Ïe keì mu na svadbe bude hraÈ vlastná kapela, vyjde ho to o tisíc korún lacnej‰ie. Zabudol v‰ak, Ïe bude musieÈ hraÈ s Àou. Aj zháÀal za seba náhradu, ale nikoho nezohnal. Cez prestávky sa bavil so svadobãanmi, prijímal gratulácie, pripíjal si. Anna sedela za vrchstolom a zazerala. Rozdávala kyslé úsmevy. Dúfala, Ïe na-

23

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 24

pokon sa niekto nájde, kto si sadne za bubny, a Ján bude spolu s Àou sedieÈ za vrchstolom. Bol by vystret˘ v novom obleku a dôstojne by sa zhostil svojej úlohy Ïenícha.

Ján v‰ak niã. Alebo hral, alebo sa zabával so svadobãanmi.

Obãas Anne zak˘val, Ïe je akoÏe v‰etko v poriadku. V‰etci sa bavili, boli spokojní. Ján pil víno aj tvrdé. Obãas si odskoãil, skontrolovaÈ, ão sa deje v kuchyni. Postupne sa opil, aÏ napokon zabudol, Ïe hrá na vlastnej svadbe. Bol ‰Èastn˘. Taká svadba, to je uÏ nieão!

O polnoci kapela zahrala tu‰ a Ján pristúpil k mikrofónu.

Reku, SÓLO PRE MLADOMANÎELOV! vykríkol. Sadol si za bicie a spustil rezkú.

V‰etci v sále stuhli. Anna sfialovela od hanby. Nikto netancoval. MladomanÏelia mali sólo. Ján sa rytmicky natriasal za bicími a tvár mu Ïiarila spokojnosÈou. Anna mala chuÈ hodiÈ mu do hlavy Ïehliãku, ktorá pred Àou, ako dar, stála na stole.

TAKÁ HANBA, reku! V·ETCI VIDIA! Rozhodla sa, Ïe si to zapamätá. KaÏdé jedno príkorie, ktorého sa na nej dopustí. Ona ho nauãí!

Okolo úst jej zavisla prísna vráska.

Vytváranie spoloãnej domácnosti si vyÏaduje rie‰iÈ mnoÏstvo problémov. Ján sa iniciatívne chopil svojej novej úlohy. Stal sa manÏelom a onedlho i otcom. Za t˘m sa skr˘valo mnoÏstvo zodpovednosti.

PoÏiãal si peniaze, zreparoval dom po star˘ch rodiãoch. Potom ho s Annou zariaìovali. Postele, koberce, lampy. Postieºku do detskej izby.

Ustaviãne bolo ão robiÈ. Ján rád Anne dokazoval svoju ‰ikovnosÈ ako domáci remeselník a opravár.

Pri‰li deti a s nimi nové starosti. Bolo ich treba obliecÈ, zaopatriÈ. Aj hraãky potrebovali. Ján zaãal robiÈ nadãasy. Skoncoval s hraním po zábavách. Nestíhal. Bubny uloÏil do letnej kuchyne a zakryl dekou. Anna to tak chcela.

Ján zaãal ÏiÈ jednoduch˘m, ale pln˘m Ïivotom. Keì nerobí nadãas, príde z roboty, sadne si za stôl a napchá sa tepl˘m

24

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 25

jedlom. Vzápätí naÀho prídu driemoty. VÏdy, keì sa dos˘ta naje, drieme sa mu. Zvalí sa na diván a spí. Keì sa prespí, sedí za stolom a pozoruje Annu, ako sa zv⁄ta v kuchyni. Má rád túto chvíºu. Vychutnáva ju. Vlastná Ïena, vlastné deti, vlastná domácnosÈ. ËaÏké ruky s dlaÀami, dopraskan˘mi a porozoÏieran˘mi od olejov a rozpú‰Èadiel v dielni, má poloÏené pred sebou. Nimi to v‰etko vybudoval. Ej, ão sa len nadrel! Daão sa podarilo, daão nie. On, Ján, nie je ‰pekulant. Keì vidí robotu, tak ju spraví. Má tridsaÈ rokov a ajhºa, koºko vykonanej práce uÏ za ním stojí! MôÏe byÈ spokojn˘.

Keì je Ján spokojn˘, tak plánuje. Nahlas prem˘‰ºa. Mudruje. âo zlep‰iÈ, ão opraviÈ, ão v záhrade nasadiÈ. Obãas si aj zakritizuje. Anna ho poãúva, ale nezaháºa. Od Ïehliãky k trúbe a naspäÈ.

Keì Ján skonãí s prem˘‰ºaním, vstane a ide uskutoãÀovaÈ, ão si bol naplánoval. Hento spraviÈ, tamto spraviÈ. Îivot nie je ºahk˘.

Anna osamie v kuchyni a prestane sa pretvarovaÈ. K prísnej vráske okolo úst jej pribudnú i ìal‰ie vrásky, vyjadrujúce jej nespokojnosÈ a zatrpknutosÈ. Áno, Anna je nespokojná.

Takto si svoj Ïivot nepredstavovala. Nie je to ono. Chcela by nieão iné. Nevie v‰ak ão. Stále je nervózna. V kuchyni trieska hrncami, osopuje sa na deti. Ján sa jej sprotivil. Je ako kus mastnej gumy. Klbko Ïliaz. Zniãil jej Ïivot. Pobláznil hlavu, narobil deti a vysral sa na Àu. Hrával po zábavách ako tak˘ idiot, a keì mu to zatrhla, zaãal ÈahaÈ nadãasy. Keì neÈahá nadãasy, tak bastluje nieão v ‰ope. Ve‰iaky do chodby, skrinky, ozdobné lampy z preglejky, obrázky z dyhy a iné sprostosti.

Keì nieão hovorí, tak len o robote a o záhrade. Jeho reãi sú také jednotvárne, Ïe Anna zaspáva so Ïehliãkou v ruke. Stále len mudruje a kritizuje. Annine problémy ho nezaujímajú. Stále si melie svoje. V posteli zaãal od nej chcieÈ rôzne sprostosti. Zatrhla mu to r˘chlo. OD KTOR¯CH KURIEV SI SA TO, reku, NAUâIL? Ona, Anna, drie od rána do veãera. Varí, Ïehlí, perie. Dáva ÏraÈ sliepkam, prasaÈu, maãkám a psovi. V lete záhrada. Veãne tie decká. Má toho dosÈ. A on e‰te vym˘‰ºa.

25

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 26

Anna má najrad‰ej televíziu. VydrÏala by pozeraÈ stále. Veãer si pozrie inscenáciu a ráno jej reprízu. Má rada televízne inscenácie. Lep‰í nábytok, lep‰ie ‰aty, kraj‰í ºudia. Nikto sa nejeduje s deckami, nikto nikomu neperie osraté trenírky a ‰pinavé montérky. Aj Bakalárov má rada. Najviac sa jej v‰ak páãia rôzne súÈaÏe, v ktor˘ch súperia herci so Ïenami v domácnosti. Herci sú krásni, ale sprostí. Robia zo seba ‰a‰ov. Îeny v domácnosti sú také ako ona, Anna; nenápadné, ale múdre. VÏdy vyhrajú a odnesú si domov vysávaã, televízor alebo aspoÀ papuãe. Jedna raz vyhrala úplne v‰etko! Jej muÏ tam sedel tieÏ.

Bol to tak˘ ist˘ ozembuch ako Ján. Len sa nasprostasto usmieval. Keby bol otvoril ústa, iste by bol mlel nieão o robote.

Aj Anna by ‰la súÈaÏiÈ. Pokojne! Vyhrala by v prvom aj v druhom kole. Krajíãek alebo Doãolomansk˘ by sa jej podlízavo pchali do riti. Len aby tam nebol Zednikoviã alebo mlad˘ Huba! T˘ch nezná‰a.

Ján by sedel pred televízorom s otvorenou papuºou. Anna by pri‰la domov s vysávaãom alebo su‰iãom na vlasy. Sprevádzal by ju herec Du‰an Jamrich. Doviezol by ju v aute. Len aby bol uviazan˘ pes!

Ján by sedel v kuchyni a zízal by. POë, reku, ëALEJ, DU·AN! povedala by ona. Ján by uÏ stál v pozore. Sadli by si do ob˘vaãky. Ján by nosil na stôl. Slané tyãinky, nejakú pijatiku.

Herec Jamrich by sa obdivne obzeral. NO, POVIEM VÁM, PANI ANNA, reku, VIDIEË, ÎE STE TÚ SÚËAÎ NEVYHRALI LEN TAK. TENTO PRÍBYTOK NESIE STOPY VA·ICH PRACOVIT¯CH RÚK, reku. TAKÚ ÎENU, AKO STE VY, BY SOM VERU POTREBOVAL! Spoloãne by sa smiali. Ján by to poãul a ‰lo by ho roztrhnúÈ.

Anna opäÈ zoberie do rúk mokrú handru na riad a prísna vráska okolo úst sa jej prehæbi. MôÏe ísÈ do riti, a nie na súÈaÏ.

Nemá si ão obliecÈ.

Pristúpi k skrini, otvorí ju a pozerá si ‰aty. Tieto sú jej malé, aj tieto... v‰etky sú jej malé... a ão, vari má ona ãas na nejak˘ telocvik? Roboty vy‰e hlavy, a ty cviã e‰te!

Potrebovala by nejaké nové ‰aty, no nové ‰aty treba ísÈ kúpiÈ do mesta. Ak chce ísÈ do mesta, tak si musí nieão obliecÈ. A ona

26

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 27

nemá ão. Nevopchá sa do niãoho. Akurát do Jánov˘ch teplákov. A do ‰atovej zástery. V tom v‰ak nemôÏe ísÈ do mesta.

Pôjde robiÈ. UÏ ju to doma nebaví. Stále len vyvára rôzne mastnoty a k⁄mi ich v‰etk˘ch. Decká pôjdu do ‰kôlky a Ján nech sa stará. Ha-ha. Príde z roboty a doma nikoho. Len lístok.

Som v robote, prídem veãer.

Kam ale pôjde robiÈ? Do smradu v textilke sa jej uÏ nechce a za predavaãku tieÏ nie. Niekto spraví manko a ona aby ho platila. E‰te to tak. Na druÏstvo sa jej tieÏ nechce, musela by skoro ráno vstávaÈ. Nebolo jej dobre, keì bola slobodná? Chodila na zábavy, nijaké starosti, niã. VydaÈ by sa v‰ak musela tak ãi tak.

Za v‰etko môÏe Jánova neschopnosÈ. Je to neschopn˘ chlap.

Robotu spraví, ale niã viac. T˘m sa to v‰etko skonãí. Ako to s ním mohla doteraz vydrÏaÈ? LenÏe keì sa s ním rozvedie, tak ozaj bude musieÈ ísÈ robiÈ. A súd je v meste a ona nemá ‰aty.

V‰etko je proti nej.

Dá spaÈ deti a pozrie si televíziu. Má byÈ inscenácia.

Krãma je vysvietená. Okná sú otvorené do letnej tmy. Ako noãné mot˘le prichádzajú poslední oneskorenci. Ponáhºajú sa, pretoÏe bez nich by to nebolo ono. Vo vreckách im ‰trkocú mince a ‰u‰tia bankovky. Ruky sa im nedoãkavo potia. Prichádzajú, aby sa zúãastnili na pradávnom obrade: dospelí samãí príslu‰níci kmeÀa sa v urãenú hodinu stretávajú vo svojom Dome muÏov. Tu, za predpísan˘ch obradov, ktoré majú za úlohu potvrdiÈ ich v˘nimoãnosÈ, uzavretosÈ a spolupatriãnosÈ, si navzájom predvádzajú udalosti uplynulého dÀa. Boj a lov sú hlavn˘mi témami a ich nekoneãné prehrávanie pôsobí oãisÈujúco, povzná‰ajúco a ozmyslujúco. Droga je súãasÈou obradu. Tá zotiera rozdiely medzi predstavou a skutoãnosÈou, medzi plánom a jeho realizáciou, medzi duchovn˘m a fyzick˘m.

Zmyslom celého obradu je potvrdenie si seba, svojho Ïivota, napätie a uvoºnenie, ktoré umoÏÀuje slab˘m nabraÈ silu a siln˘m odovzdaÈ jej ãasÈ.

Aj Ján sa zúãastÀuje na obrade. Zo ·ulcovej stovky uÏ nezostalo niã, ale Ján má veºa priateºov. Tí radi zaplatia. Ján je opäÈ

27

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 28

opit˘. Postáva v chodbe vedúcej k záchodom a nad hlavou mu na kuse drôtu ako slina visí Ïiarovka. Z otvoren˘ch dverí v˘ãapu sem dolieha dym a ÈaÏk˘ hluk. Pred Jánom stojí jeden z jeho druhov a pomal˘m hlasom mu dramaticky vysvetºuje, ako opravoval spojku na aute. Ján sa kní‰e. Sánku má ÈaÏkú, visí mu.

Ruku s cigaretou dvíha, spú‰Èa. Chce sa mu moãiÈ.

Na záchode sa bijú dvaja v˘rastkovia v koÏen˘ch bundách pobit˘ch cvokmi. Navzájom si namáãajú hlavy do vyasfaltovaného Ϻabu. Ján sa rozkroãí a dlho vypú‰Èa tekutinu. ËaÏk˘m krokom vstúpi do v˘ãapu a uÏ mu niekto vopchá do ruky nápoj. Prediera sa pomedzi postávajúcich a posedávajúcich chlapov. Ktosi vstane, podáva mu ruku. Nasleduje obrad pripíjania si. Podané ruky sa nevedia od seba odtrhnúÈ, oãi pozerajú uprene a úprimne, ústa hovoria vety, pri ktor˘ch viac ako na obsahu záleÏí na intonácii.

Ján si spomenie na svoju Ïenu Annu. Ranná zlosÈ ho uÏ pre‰la. Zaplavuje ho ºútosÈ. Chce sa mu plakaÈ. Zaãne rozprávaÈ svoj príbeh. Jeho spolustolovník naÀho hºadí ºahostajne nehybn˘mi okrúhlymi oãami niã nechápajúcej sliepky a ãaká, kedy Ján skonãí. Aj on má pripraven˘ svoj príbeh.

Jánovi sa ÈaÏko hºadajú slová. Má rád svoju Ïenu. Áno. Trochu prestala o seba dbaÈ, ale to mu aÏ tak neprekáÏa. âo tam po kráse? Z tej sa ãlovek nenaje. Anna dobre varí. O deti sa postará. Na Jána je prísna. Îena musí byÈ prísna, ináã by sa jej muÏ spustil. Nieão jej v‰ak na Àom, Jánovi, prekáÏa. Ján nevie ão. âO TI PREKÁÎA, reku, âO TI NA MNE PREKÁÎA?! Robí ako kôÀ, stále nadãasy. ROBÍM AKO KÔ≈, reku, STÁLE NADâASY! Niã jej na Àom nie je dobré. NIâ TI NA MNE, reku, NIE JE DOBRÉ! Stále doÀho v⁄ta. Stále ho jebe. Je jej na posmech. Cíti to.

Aj naposledy. Zasa sa mu nieão podarilo. Urobil skrinku na topánky. Takú peknú. Sedel a plánoval. Ona doÀho. On, Ján, sa napaprãil. Reku, âO TY ZASA DO M≈A!? Zi‰iel do pivnice, zobral gumenú hadiãku, natiahol si fºa‰u ríbezºového a vypil. Pri‰iel za Àou, povedaÈ si svoje. âO, reku, TY TAKTO? LEN KYSNE· A M≈A CHCE·, reku, KRITIZOVAË!? Buchol dverami.

28

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 29

Ona na to, Ïe LEN BÚCHAJ, reku, VEë TY DOBÚCHA·!

On späÈ, za Àou! Oj, toto nemala povedaÈ! Ruka mu sama vyletela, ale zastavila sa. UDRIE! reku. Drzo sa ‰kerila. LEN BI, UDRI SI! reku. Neudrel. Nevie, nedokáÏe. Vonku kopol do psa a ‰iel slopaÈ.

Ján skonãil. Jeho spoloãník k˘va hlavou. Hluk je tak˘ veºk˘, Ïe niã nepoãul. Zaãne rozprávaÈ svoj príbeh – zaujímavú historku o tom, ako okopával vinohrad.

Ján sa vychytí. DOMOV! reku. Chce vyjsÈ von, ale nemôÏe nájsÈ v˘chod. V‰ade stoja chlapi. Dym je ako mlieko. Ján sa motá pomedzi stoly, prechádza z miestnosti do miestnosti.

Ktosi mu podáva ruku, in˘ núka cigaretu. Postavy spl˘vajú dovedna. PribliÏujú sa k Jánovi, skláÀajú sa k nemu, potºapkávajú ho po pleci. Radia mu, ão má robiÈ, ão je najsprávnej‰ie.

Hovoria o úrode v záhradách, o stavbe rodinn˘ch domov, o chove králikov.

Ján sa usiluje povedaÈ im svoj príbeh. UÏ aby bol doma.

Aby bolo v‰etko tak, ako má byÈ. Keì bude Anna chcieÈ, aj v kuchyni jej pomôÏe. Veãer si sadnú pred televízor. Potom pôjdu spaÈ. Ona pôjde poprikr˘vaÈ deti, on natiahne budík.

Ján odrazu zistí, Ïe kráãa po ulici. Svetlá krãmy sa strácajú v diaºke. Ján ide domov. Hmyz sa hm˘ri okolo lámp. Stromy sa so vzdychaním naÈahujú za ním. Po vysokom viadukte ponad cestu sa preÏenie vysvieten˘ r˘chlik. Ján niã nevníma. Zhrbene kráãa a nohy vleãie za sebou. Prem˘‰ºa. O Ïivote a o ‰Èastí. âo je to ‰Èastie? Je vôbec ‰Èastn˘? Kedy je ‰Èastnej‰í; keì po dobrom obede zatvorí na minútu oãi a cíti, ako ho zaplavuje teplá, ospanlivá vlna, alebo keì súloÏí na svojej Ïene? Alebo keì ide unaven˘ z nadãasu a te‰í sa na teplú posteº?

A ão jeho Ïena? Je s ním ‰Èastná? Preão sa k nemu zaãala správaÈ tak, ako sa správa? âo jej na Àom prekáÏa? âo má robiÈ?

Ján je unaven˘. V hlave má prázdno. Otázky sú ÈaÏké, odpovede sa nevynárajú. Prepadne ho veºká sebaºútosÈ. KEBY SOM NEMAL TIE DETI, reku, OBESÍM SA! Koneãne je doma. Potichu otvára bránku. Pes leÏí urazene v búde a spí. Ján zistí, Ïe Anna zamkla a kºúã nechala znútra vo dverách. Musí spaÈ v letnej kuchyni.

29

sekerou & nozom.qxd 22.2.2012 11:10 Stránka 30

Vojde dnu, zaÏne svetlo a obzerá sa, kam si ºahne. Vzadu, pod policou so zaváraninami, zbadá svoje bubny. Stiahne z nich deku. Kovanie a ãinely sa matne zalesknú. Stiahne mu hrdlo.

Spomenie si, ako kedysi hrával s kapelou. Svadby a zábavy. Vtedy bol ‰Èastn˘! Síce o tom nevedel, ale bol ‰Èastn˘. Kapela hrala, ºudia tancovali a zabávali sa. Ján sedel za bicími a v‰etko pozoroval. Pot z neho tiekol, v u‰iach mu zaliehalo. To bol Ïivot!

Baby naÀho zízali, v‰etky ho chceli! Kto vie o Àom teraz?

Komu na Àom záleÏí? V‰etci potrebujú iba jeho pracovnú silu, niã viac. Ján si sadne za bicie. Z veºkého bubna vykutre paliãky. Chvíºu len tak sedí a potom na skú‰ku spustí valãík. Sprvu sa mu pletú ruky a nohy, ale r˘chlo do toho príde. Rozohní sa. Skúsi polku. Potom tango. Letná kuchyÀa sa otriasa. Ján prejde do ohlu‰ujúceho kvapíka. Spieva si.

Dvere sa otvoria a zavanie z nich chladn˘ noãn˘ vzduch.

Stojí v nich Anna. Má na sebe dlhú noãnú ko‰eºu, vo vlasoch nákrutky. Tvár má skrivenú od zlosti a otvára ústa. Îily na krku jej navierajú. Asi nieão kriãí. Je stra‰ne smie‰na. Ján niã nepoãuje. Rytmus ním prenikol. Vyhráva r˘chlu polku a preh˘ba sa od smiechu.