Pri výstavbe diela s malými bunkami pozorujeme pri nevhodných včelstvách dva javy : •
Bunky sú stavané vo vodorovných radoch a už pri nepatrnej výške sa začnú zmenšovať až sa vytratia úplne. V dôsledku toho sa susedné bunky naopak zväčšujú. Takéto plásty môžu byť predbežne uznané iba v prípade, že počet slepých buniek sa drží v obmedzenom množstve.
•
Vo veľmi nepravidelnom diele je veľké množstvo slepých buniek, často až jedna tretina. Zostatok sa stáva veľkými trubčími bunkami, ktoré ale pre svoje nepravidelnosti sú nedostatočne zaplodované. Toto sa stáva najčastejšie počas jarnej znášky, kedy je silné včelstvo. Takéto plásty musíme ihneď odstrániť.
Skúsenosti tých včelárov, ktorí pri prechode na 4,9 mm bunky boli po mnohých pokusoch úspešní, ukazujú, že problém treba rozdeliť do troch okruhov: •
Genetické predpoklady, teda pôvod matky.
•
Vzhľadové predpoklady robotníc, t.j. predovšetkým stavba tela, ktoré sú v danej dobe k dispozícii pre prestavbu diela.
•
Prevádzkovo technické a stavebné postupy, kde a kedy majú byť malobunkové medzisteny založené.
Genetické predpoklady Kranská a buckfastská včela sa chovala dlhé desaťročia na umelo zväčšených bunkách. Pritom chovatelia dávali prednosť tým včelstvám, ktoré dokázali najlepšie s týmito veľkými bunkami pracovať, čo viedlo samozrejme k ich selekcii. Je možné očakávať, že mnohé línie už medzitým stratili schopnosť stavať malé bunky. Keď je potom také včelstvo umelo nasadené na vystavanie plástov s bunkami priemeru 4,8 mm alebo 4,9 mm, vzniká neprirodzená situácia. Na základe amerických skúseností nie sú takéto včelstvá dostatočne rezistentné proti varoatóze, i keď žijú čisto na diele 4,8 mm. Samotné matky nemajú obvykle žiadne problémy, všetky kladú bežne vajíčka do buniek 4,8 alebo 4,9 mm. Dokonca menším bunkám dávajú pri kladení vajíčok prednosť. To sa nakoniec ukazuje i na veľkosti buniek v medníku, ktoré bývajú o 0,3 až 0,5 mm väčšie ako v plodisku. Vzhľadové predpoklady Veľkosť tela robotnice nie daná len dedičnými predpokladmi, ale aj veľkosťou buniek, z ktorých sa vyliahli. Tieto dva faktory pôsobia na včely rôzneho pôvodu rôzne silno. Sú také situácie, kedy i cez odchov v 5,5 mm bunke je vplyv len malý. Podľa veľkosti tela staviteliek sa všeobecne na prírodnom diele stanovuje veľkosť buniek, ktoré stavajú. Ale i tu sa objavujú rozdiely. Geneticky malé rody včiel vykazujú tendenciu stavať na prírodnom diele menšie bunky ako sú tie, z ktorých sa vyliahli. Erik Osterlund našiel vo včeľom úli bunky s veľkosťou 4,95 až 5,5 mm. Mnohé včelstvá plodia zdravé mladé včely a takú sú pravdepodobne najvhodnejšie na to, aby stavali medzisteny s bunkami s priemerom 4,9 mm. Prevádzkovo technické a stavebné postupy Existujú určité podmienky, v ktorých možno s úspechom vystavať dielo z malobunkových medzistien, i keď dôvody a súvislosti sú vysvetliteľné len z časti. Malé bunky slúžia včelstvám v prírodnom chove k odchovaniu plodu, väčšie k uskladňovaniu medu. Rozhodujúca je momentálna potreba včelstva, t.j. či sú práve teraz potrebné väčšie bunky pre uskladnenie medu alebo sa má rozširovať plodisko, t.j. stavať malé bunky.
• Čím silnejšia je znáška alebo zakŕmenie, o to skôr budú potrebnejšie medové bunky. K výstavbe malobunkových medzistienok v silnejších včelstvách sa najlepšie hodí doba pred vlastnou jarnou znáškou. Približne v tomto čase dochádza k rozširovaniu plodiska. •
Slabé včelstvá stavajú malé bunky skôr ako včelstvá silné, lebo chcú predovšetkým rozširovať plodisko.
• Umelé alebo prirodzené roje sú vhodnejšie ako včelstvá so založeným dielom, tu je