Milan Bencúr - Včelárstvo jednoducho, čisto, s prírodou

Koniec apríla a začiatok mája je obdobím, kedy už môžeme rozširovať úľový priestor pridávaním ďalších nadstavkov. S nízkymi nadstavkami sme skutočne flexibilní. Priestor môžeme prispôsobovať na akúkoľvek silu včelstva a znáškovú situáciu. Nízke nadstavky nám zabezpečujú každoročnú obnovu diela, ťažbu medu v panenskom diele, zrelý zaviečkovaný med i zo slabších znášok, získavať druhové medy, ľahšie odviečkovanie a vytáčanie. Nadstavok ako medník pridávame asi v období kvitnutia čerešní. Urobíme to tak, že pod najvrchnejšiu debničku viacnadstavkového plodiska podložíme nadstavok vyplnený medzistienkami a plodisko od medníka môžeme oddeliť mriežkou. Nezabúdajme na zásadu, že očká na plodisku sú otvorené a na medníkových nadstavkoch sú zatvorené.

Dobre využitá jarná znáška, ak to počasie dovolí, môže byť iba silným prezimovaným včelstvom a jeho lietavkami. K tejto znáške patria už ovocné stromy a repka olejka. Preto uplatňujeme pridávanie matiek s prezimovanými oddielkami na jar, čo je vlastne dvojmatkový spôsob včelárenia. Výťažky z tejto znášky sú potom v našich podmienkach najmenej o polovicu vyššie ako u dobrých jednomatečných včelstiev. Štatistiky včelárskej organizácie z minulosti dokazujú, že medzi včelársku spoločnosť každoročne prichádzalo tisíc nových členov. Väčšina z nich mala však nedostatočné odborné vedomosti pre úspešné včelárenie a spoliehali sa iba na rady susedov a kamarátov včelárov. Preto značné percento mladých včelárov po jedno až dvojročnom neúspešnom včelárení v starých úľoch obyčajne sa prestali venovať práci so včelami. V súčasnosti sa podmienky včelárenia neustále menia, a to nie len vplyvom prírodných podmienok a zmenami vo výskyte zdrojov nektáru a peľu, ale v nemalej miere aj novými škodcami, chorobami včiel a uplatňovaním výsledkov vedy vo včelárstve. Všetky zmeny vplývajú prevažne negatívne na efektívnosť včelárenia. Kto chce dnes úspešne včeláriť, musí vedieť odstraňovať alebo aspoň tlmiť na prijateľnú mieru tie činitele, ktoré chov včiel ovplyvňujú negatívne a na druhej strane zase vedieť využívať faktory, ktoré rentabilnosť chovu zvyšujú. To v plnej miere dokáže len včelár s dobrými odbornými a praktickými skúsenosťami.

Chov matiek jednoducho V dvadsiatych rokoch minulého storočia šíril Ján Natšin medzi včelárskou verejnosťou osvetu racionálneho viacmatkového včelárenia. Nabádal k zásahom pri včelárení, ktoré nútili včelára sústrediť všetku starostlivosť na to, aby mal silné včelstvá. Pokusmi, ktoré robil v rokoch 1923 až 1927, predložil včelárom metodiku sústavy dvoch matiek nad sebou. Bol propagátorom viacbedničkového nadstavkového úľového systému a tvorby oddielkov, ktoré zimoval nad produkčným včelstvom. Spájal ich na jar s pomocou materskej mriežky. Ján Natšin sa narodil 20.septembra 1886 v Breze na Orave. Bol podpredsedom Ústredia slovenských včelárov a autor včelárskej literatúry. Známe sú jeho knihy Praktický včelár, Včelárstvo vo svetle výskumov, Život včiel a veľké množstvo článkov v časopise Slovenský včelár.

Chovu včelích matiek prelarvovaním alebo prelôžkovaním plemenného materiálu sa mnohí drobní včelári obávajú, pretože nechcú obetovať zo svojho malého počtu včelstiev ešte aj včelstvá na chov matiek. Matky si však môžu veľmi jednoducho odchovať tak, že si od uznávaného chovateľa alebo kamaráta zadovážia naštartované materské bunky s plemenivom larvičiek a ľahko si ich odchovajú vo svojich včelstvách bez zníženia výťažku medu. Larvičky po prvom dni naštartovania za predpokladu, že boli správne prelarvované a bohato zásobené kŕmnou kašičkou, môžu byť k dispozícii malým a stredným včelárom na ďalší odchov a použitie. Larvičkám v materských bunkách neuškodí ani dvojhodinová preprava bez sprievodných včiel, pretože im na tento čas vystačí kŕmna kašička v bunke.