A tiež som ešte nikdy naživo nevidel harfu.
dobrá téma na dve sid
á
(Keď umiem na jar,) keď veľkí muži práve tvoria, dopísaný sa zveziem do kresla, kde ma len vlastné tiene dokreslia na zeleň májového dvora. Ženy mi potom z očí vytrú peľ, za všetko krásne… čo som vytrpel. (Umieram na jeseň) a svet, môj svet sa činí: ženy sa radujú, zvon zvoní — muži sa navracajú z vojny. Akoby bez príčiny. A ja v tom stále hľadám systém — z čoho si, môj ty svete? Si z tém.
úzkost’ Naoko ešte hrdá. A naokolo tma. Spusť riasy, oploť ma, lebo ma nájdu ľudia, ukážu na mňa v pustom dni zahroteným prstom.
149