Romano 8 2015

8/2015

3

Ročník 25 Nepredajné

u Maľba Petra Polláka. Autor: J. Fečo

Rómsky nový list – nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku

Čo sa (ne)podarilo Blížia sa voľby a je čas, aby sme to našim poli− tikom zrátali. Aj preto sme oslovili ľudí (nielen) z terénu, aby zhodnotili prácu poslanca Národ− nej rady SR a zároveň splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Petra Polláka. Ľudia mali vyzdvihnúť jednu pozitívnu a jednu negatívnu vec, za ktorú podľa nich nesie splnomocnenec zodpovednosť. Myslím si, že anketa je vcelku vy− vážená. Žiadna prehnaná kritika ani chvála.

V každom prípade tento prieskum zdarma zna− mená pre Petra Polláka príležitosť na prípadné korekcie jeho práce.

Odhliadnuc od všetkého, cestu riešenia rómskej problematiky si vybral sám. Rozhodol sa vziať si na plecia úrad splnomocnenca a riešiť túto agendu. Mo− hol pokojne sedieť štyri roky v parlamente a možno by sme o ňom ani nepočuli. Je však tiež pravdou, že ak sa spomenie jeho meno, je vnímaný hlavne ako splnomocnenec, už menej ako poslanec. Poberá pri− tom poslanecký plat, toho úradníckeho sa zriekol.

Ako jediný splnomocnenec v dejinách má aj najsilnej− šiu mediálnu stratégiu. Správy z jeho úradníckej prá− ce sa dozviete skôr z jeho vlastnej internetovej stránky a jeho profilu na facebooku, ako zo stránky úradu spl−

nomocnenca. Je to tiež jediný splnomocnenec, ktorý vydáva vlastné noviny zo štátnych zdrojov. Nie však od januára, ako si zrejme predstavoval, ale až od mo− mentu, keď prichádzajú peniaze.

Spomínam si na rozhovor, ktorý sme mali pred dvoma rokmi, keď bolo vydávanie našich novín ohrozené. Požiadal som ho o pomoc. Na spoloč− ných letných stretnutiach sme preberali problém, ako zabezpečiť, aby noviny vychádzali pravidelne už začiatkom roka. Vyčítal týmto novinám, že sa ne− máme spoliehať len na jeden zdroj financovania.

A na záver dodal, že sa bude snažiť, aby noviny vy−

chádzali už od januára. S poznámkou, že už to ne− musí byť Romano nevo ľil. Čo sľúbil, to aj splnil. Vznikli jeho noviny Nevi− pena. A ja som rád. Máme viac rómskych tlačených médií, ktoré však vychádzajú až s príchodom peňa− zí. Nie od začiatku roka, ako sľuboval. Zrejme ani jemu, poslancovi Národnej rady Slovenskej repub− liky a splnomocnencovi vlády, ktorý má naozaj blíz− ko k zdrojom a politikom, sa nepodarilo docieliť, aby mali Rómovia celoročne a pravidelne vychádza− júce noviny. Škoda, pán splnomocnenec.

Roman Čonka, šéfredaktor Romano nevo ľil

SERA − STRANA 2

− SPRÁVY/SLOVENSKO −

Hľadali možnosti skvalitnenia profesie pedagogického asistenta

u Pani Amálka (vpravo) pred svojím budúcim domom.

Ďalšie rómske rodiny dostanú príležitosť vlastnými silami riešiť vážne problémy s kvalitou bývania. Po úvodnej fáze pilotného ove− rovania programu svojpomocnej výstavby rodinných domov vznikol Spoločný program bývania, ktorý spája skúsenosti troch organizá− cií: ETP Slovensko, Člověk v tísni – pobočka Slovensko a Združenie pre lepší život. Otvorenie Spoločného programu bývania sa usku− točnilo 9. septembra 2015 na území obce Rankovce pri Košiciach za účasti zástupcov z desiatich obcí, ktoré majú záujem vstúpiť do pro− jektu. „V praxi sme overili, že rodiny ohrozené sociálnym vylúčením sú pri dobrom vedení a asistencii schopné samy si postaviť a financovať skromné legálne, bezpečné a zdravé bývanie,“ uviedla Slávka Mačá− ková, riaditeľka ETP Slovensko. Rodiny musia prejsť ročným progra− mom zvyšovania finančnej gramotnosti, počas ktorého povinne sporia, až potom majú šancu získať mikropôžičku na stavebný mate− riál. Ide o rodiny, ktoré často nemajú žiadne skúsenosti s plánova− ním financií a ich príjmy pochádzajú z rôznych sezónnych brigád a aktivačných prác pre obce, pričom nepresahujú dvojnásobok životného minima. „Bolo ťažké pripraviť prvých klientov. Ale dnes už z Rankoviec sporí na bývanie 30 rodín,“ spresnila Františka On− drášiková, terénna sociálna pracovníčka a štatutárka regionálneho Združenia pre lepší život.

u Na otvorenie Spoločného programu bývania prišli desiati

vybraní starostovia s terénnymi sociálnymi pracovníkmi z troch mikroregiónov.

„Perspektíva financovania mikropôžičkového fondu na tento účel z verejných zdrojov je obrovským pokrokom oproti minulosti, keď bolo v pláne riešiť túto problematiku len za pomoci dotácií ob− ciam. Naším cieľom je v úzkej spolupráci s obcami nastaviť program obnovy vybraných území vlastnými silami ich obyvateľov a pripraviť rodiny na budúcu výstavbu,“ vysvetlila Lenka Hujdičová, programo− vá riaditeľka Spoločného programu bývania.

Partnerstvo troch organizácií, ktoré majú skúsenosti s komunit− nou sociálnou prácou v rôznych lokalitách, prináša nové možnosti komplexného riešenia životnej situácie rodín ohrozených sociál− nym vylúčením. „Dávať rodine nádej na lepšie bývanie pre nás záro− veň znamená posilňovať motiváciu rodičov sporiť a splácať, zvyšovať si vlastný zárobok, zlepšovať školské výsledky detí, udržiavať zdravie všetkých členov rodiny a dobré vzťahy v obci,“ dodala Timea Strán− ská, riaditeľka slovenskej pobočky organizácie Člověk v tísni.

Model svojpomocnej výstavby domov do osobného vlastníctva overo− vaný v obci Rankovce ocenil v minulom roku Európsky hospodársky a so− ciálny výbor zlatou Cenou Občianskej spoločnosti pre rómsku integráciu. (red/TS), foto: Radana Somorová Valúchová

Občianske združenie Romano kher – Rómsky dom pod záštitou Romany Kanovskej, štátnej tajomníčky Ministerstva školstva, vedy, vý− chovy a športu Slovenskej republiky (MŠVVaŠ SR), zorganizovalo 29. septembra 2015 v Bratislave okrúhly stôl, ktorého cieľom bolo reago− vať na aktuálne požiadavky z praxe pri vzdelávaní pedagogických asistentov pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP).

Podľa informácií občianskeho združenia v školskom roku 2014/2015 pracuje vo vzdelávacom systéme na Slovensku vyše 1 300 pedagogických asistentov so žiakmi zo SZP. Úroveň ich vzdelania, skúseností a zručností je na rozličnej úrovni. Absolventi pedagogic− kých študijných odborov na bakalárskom stupni sú síce definovaní ako pedagogickí asistenti, avšak v ich študijných programoch nena− chádzame odborné predmety, ktoré by asistentov dostatočne pripra− vili na ich profesiu, uviedol Branislav Pupala z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity.

Podujatia sa zúčastnili zástupcovia MŠVVaŠ SR, pracovníci odbo− rov školstva vyšších územných celkov, riaditelia základných škôl, od− borníci z Metodicko−pedagogického centra (garanti národných pro− jektov zameraných na inkluzívne vzdelávanie), vysokoškolskí a stre− doškolskí pedagógovia, pedagogickí asistenti a zástupcovia mimo− vládnych neziskových organizácií z oblasti vzdelávania.

Závery a odporúčania účastníkov okrúhleho stola: 1. V legislatívnej oblasti je nevyhnutné, aby MŠVVaŠ SR urobilo zá− sadné kroky zacielené na inkluzívne vzdelávanie, v rámci ktorých bu− de zohľadňovať výsledky národného projektu PRINED (úlohou pro− jektu je podporiť inkluzívne prostredie v MŠ a ZŠ s cieľom zabezpečiť predchádzanie neoprávnenému zaraďovaniu žiakov do špeciálneho školstva) a výsledky projektov MRK1 (400 asistentov v ZŠ) a MRK2 (161 asistentov v MŠ).

V tomto zmysle je potrebné zvážiť zavedenie normatívneho spôso− bu financovania pedagogických asistentov, ktorý by objektívnejšie

ohodnotil ich prácu. V školskom roku 2016/2017 bude potrebné po− silniť kapacity centier pedagogicko−psychologického poradenstva a prevencie vzhľadom na zmenu spôsobu posudzovania detí zo SZP. Ide o kombináciu viacerých kritérií, nielen jediného kritéria stavu hmotnej núdze rodičov. Nový spôsob posudzovania objektivizuje vý− ber detí, ktoré pedagogického asistenta skutočne potrebujú.

2. Výsledky experimentálneho overovania študijného odboru peda− gogický asistent pre deti zo SZP na pedagogických a sociálnych akadé− miách v Trnave, Bratislave, Leviciach a Turčianskych Tepliciach ukazu− jú, že je potrebné doplniť niektoré predmety so zameraním na získava− nie informácií o žiakoch zo sociálne znevýhodneného prostredia a zvý− šiť hodinovú dotáciu povinnej praxe. Po skončení overovania bude žia− duce rozšíriť štúdium do ďalších regiónov, najmä východného Sloven− ska. Pri príprave študijných plánov je potrebné úzko spolupracovať so zriaďovateľmi, aby sa čo najviac zohľadnili regionálne špecifiká.

MŠVVaŠ SR plánuje do konca roku 2015 informovať VÚC na celom území Slovenska o študijnom odbore Pedagogické lýceum, ktoré pri− pravuje asistentov na pedagogických a sociálnych akadémiách.

3. Podľa mnohých skúseností je pri vykonávaní profesie pedago− gického asistenta detí zo SZP dôležitá znalosť rómskeho jazyka (dia− lektu) a sociálneho prostredia, z ktorého žiak pochádza. Pedagogický asistent ovládajúci materinský jazyk detí, ktorý pozná ich prostredie, je viac akceptovaný rodičmi a dokáže preklenúť jazykovú bariéru.

Vzhľadom k tomu, že vo viacerých projektoch realizovaných v posled− ných rokoch zo zdrojov EÚ boli zamestnaní aj pedagogickí asistenti učiteľa bez požadovanej kvalifikácie, bolo by žiaduce, aby im riadite− lia vytvorili podmienky na postupné zvyšovanie kvalifikácie. Cieľom by malo byť získanie úplného odborného stredoškolského vzdelania na pedagogických a sociálnych akadémiách. Vyššia kvalifikácia zabez− pečí lepšiu kvalitu ich práce a súčasne zlepší sociálnu inklúziu samot− ných pedagogických asistentov. (red/TS), foto: RK

Výstava Khatar san?/Odkiaľ ste? predstavuje zabudnutú časť československej histórie V priestoroch KC Dunaj na Nedbalovej ulici Odkiaľ ste? Výstava je výstupom aplikovaného socio− dvojročného putovného cyklu, počas ktorého bola v Bratislave 1. októbra 2015 slávnostne otvorili logického výskumu Paměť romských dělníků, ktorý expozícia prístupná v Brne, Prahe, Ostrave, Ústí vernisáž, ktorá odštartovala výstavu Khatar san?/ realizovala Masarykova univerzita v Brne. V rámci nad Labem a Mladej Boleslavi, zavítala po prvýkrát aj na Slovensko.

Záštitu nad výstavou v Bratislave prevzalo Cen− trum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK). „Ró− movia sú dlhodobo súčasťou našej spoločnosti a nie vždy venujeme dostatočný priestor tomu, aby sme si to uvedomili. Dať hlas samotným pamätní− kom a ukázať ich životné príbehy je veľmi dô− ležitým spôsobom, ako ukázať rozmanitosť, ktorá je pre českú a aj slovenskú spoločnú históriu cha− rakteristická,“ uviedla riaditeľka CVEK Elena Gallo− vá Kriglerová.

Podtitul „Ako slovenskí Rómovia odišli za prá− cou do Česka a čo sa stalo potom“ naznačuje, že výstava sa tematicky venuje spomienkam Rómiek a Rómov, ktorí odišli po druhej svetovej vojne za prácou do českých miest. Cez príbehy 20 róm− skych pamätníkov a pamätníčiek predstavuje za− budnutú časť československej histórie.

Autorka projektu Kateřina Sidiropulu Janků uviedla, že ich snahou bolo zaplniť prázdne miesta v dejinách povojnového Československa. „Príbehy našich pamätníkov ukazujú, že sloven− skí Rómovia sú presne tak, ako aj ostatní Stredo− európania, výkladnou skriňou veľkých dejín, dramatických vojnových a povojnových udalostí.

Zároveň, ako veľká časť dnešných seniorov, aj

Číslo 8/2015

oni sa obávajú o budúcnosť sveta a životné vyhliad− ky svojich najbližších.“ Stredobodom je práca Audiovizuálne pojatá výstava približuje život Rómov na Slovensku, dôvody migrácie, život v českých mestách a pohľad pamätníkov na budúc− nosť ich rodín a zároveň celého rómskeho etnika.

Príbehy sa primárne obtáčajú okolo ústrednej té− my celej výstavy, a to práce. Návštevníci majú možnosť usadiť sa, započúvať sa a začítať do príbe− hov, ktoré začali ešte v minulom storočí, ale kto− rých posolstvo je relevantné aj pre súčasnosť. Vý− stava bude prístupná do konca novembra. „KC Dunaj sme vybrali práve preto, lebo je otvorený prakticky počas celého dňa až do ne− skorých večerných hodín. Je priestorom, kde chodí veľa ľudí všetkých vekových kategórií a kde sa odohráva množstvo podujatí. Výstava tak dobre komunikuje s celým objektom. Nejde o expozíciu za zatvorenými dverami, ale o výsta− vu, ktorú je možné navštíviť prakticky kedykoľ− vek,“ povedala kurátorka Ivana Rapošová. Pro− jekt Paměť romských dělníků, ktorého hlavným verejným výstupom je výstava Khatar san?, reali− zuje Katedra sociológie Masarykovej univerzity v Brne v rámci programu NAKI financovaného Ministerstvom kultúry ČR. (red/TS)

− SPRÁVY/SLOVENSKO −

SERA − STRANA 3 Letné tábory pre deti boli začiatkom projektu pomoci sociálne slabším rodinám. Jeho pokračovaním sú rekreačné pobyty pre rodi− ny s nezaopatrenými deťmi a sústredenia pre záujmové a športové združenia zamerané na prácu s deťmi a mládežou. Aj v tejto časti projektu je základným cieľom pomoc sociálne slabším rodinám a deťom.

Rodiny s nezaopatrenými deťmi si môžu užiť zdarma pár dní od− dychu a záujmové združenia rozvíjať svoju záujmovú činnosť v šies− tich štátnych zariadeniach Ministerstva vnútra SR. Ponuku na krát− kodobé pobyty v dĺžke štyri až sedem dní je možné využiť už od kon− ca októbra. Štát hradí ubytovanie a plnú penziu. Dopravu si každá rodina alebo organizácia platí sama. Pre záujemcov, ktorí spĺňajú podmienky, ministerstvo vnútra predbežne vyhradilo kapacitu prib− ližne 12−tisíc prenocovaní na pol roka vopred.

Rodinné pobyty Podmienkou pridelenia bezplatného poukazu je čistý príjem po− sudzovanej domácnosti za predchádzajúci kalendárny mesiac, ktorý nepresahuje 1,5 násobok životného minima. Druhou podmienkou je, že každé školopovinné dieťa žijúce v domácnosti žiadateľa si mu− sí riadne plniť školskú dochádzku, aj keby na rekreačný pobyt nebo− lo prihlásené.

Rozhovor s profesorom Pupalom o peda− a nie pre deti sociálne znevýhodnené. Ak ešte gogických asistentoch aj úskaliach vzdelá− majú pristúpiť na ďalší jazyk, potom nemôžu vania detí zo sociálne znevýhodneného poriadne zvládnuť nič. prostredia v našom školskom systéme.

Na toto náš systém vzdelávania stále Branislav Pupala sa zaoberá problemati− nezareagoval. Rieši sa to potom tak, že kou teórie kultúrnej gramotnosti a základné− dieťa putuje do špeciálnej školy. ho vzdelávania. V školstve pôsobí tridsať ro− Slovenčina je pre tieto deti vlastne prvý cudzí kov, v roku 2006 bol vymenovaný za profeso− jazyk. Preto sú dobré príklady aj zo Spojených ra pedagogiky. V súčasnosti je vysokoškol− štátov, kde toto vnímajú ako problém jazykové− ským učiteľom Pedagogickej fakulty Trnav− ho vzdelávania a jazykovej politiky. Migrantov skej univerzity. učia najprv jazyk, aby u nich mohli naštartovať vzdelávanie. Ide o inkluzívnejší prístup.

Z akého dôvodu bola u nás zriadená pracovná pozícia pedagogický asistent?

Je náš školský systém inkluzívny?

Pedagogický asistent je širší pojem, ale Keď sme analyzovali školský zákon a ďal− v našich podmienkach má korene v období, šiu legislatívu z tohto uhla pohľadu, ukázal sa keď sa začala riešiť problematika vzdelávania nám ako totálne antiinkluzívny. My tu máme Rómov a boli vytvorení rómski asistenti. Ich skôr prístupy orientované na hendikepy, a tie hlavná funkcia bola pomáhať pedagógovi pri sú viac segregačné. prekonávaní jazykovej bariéry.

Nemali by teda pedagogické akadémie Ak má asistent premosťovať komuni− ako stredné školy, ktoré by mohli syste− káciu medzi učiteľom a žiakom, mal by matickejšie pripravovať pedagogických teda vedieť jazyk týchto detí. Na Sloven− asistentov, vyučovať rómsky jazyk? sku neexistuje vysoká škola, na ktorej sa Sami si to nezabezpečia, lebo na to potrebujú dá študovať rómčina, ani stredné pedago− dobrú, premyslenú a cielenú podporu štátu.

Stredné školy sa tak isto, ako materské a základ− gické školy ju nevyučujú.

Pedagogické akadémie, ktoré začali pripra− né, riadia štátnym vzdelávacím programom, kto− vovať pedagogických asistentov, by sa mali v tej− rý predpisuje štát. V tejto súvislosti sa čudujem, to príprave orientovať aj na rómske komunity. prečo neboli všetky pedagogické akadémie vtiah− Na týchto akadémiách by sa mal preto učiť aj nuté do týchto projektov. A súčasne sa už mohol rómsky jazyk, ale kvalifikovaní učitelia rómske− pripravovať nový model štátneho vzdelávacieho ho jazyka u nás neexistujú. Nemáme ani študij− programu pre odbor pedagogický asistent. Lenže tá idea sa tu neobjavila. Slovensko má ten prob− ný program učiteľstvo rómskeho jazyka. lém, že nevie veci riešiť systémovo. Špeciálni pedagógovia upozorňujú na Navyše sú učitelia neustále pod nesys− jazykové problémy chudobných róm− skych detí pri vstupe do školy. Čoskoro sa témovým tlakom na samovzdelávanie, čo im pridáva cudzí jazyk, zvyčajne anglický. im uberá mentálny priestor pre samotnú Oni nastúpia do školy s nezvládnutou slo− pedagogickú prácu so žiakom.

S ďalším vzdelávaním u učiteľov je to ka− venčinou a je nerozumné, aby na tieto deti platil ten istý učebný plán, ktorý počíta s prie− tastrofálne. Učitelia často nevidia zmysel merným dieťaťom s normálnym kultúrnym v tom, čo robia a ide im hlavne o to, aby zhro− kapitálom. Tieto deti majú jazykovú bariéru, mažďovali kredity. sociálny hendikep, ktorý sa prejavuje aj v schopnosti učiť sa školské poznatky, lebo Pedagógovia sú často nútení študovať tie sú nastavené pre deti zo strednej triedy aj druhú vysokú školu popri zamestnaní.

Súvisí to so zle nastavenou slovenskou školskou legislatívou, ktorá sa týka ďalšieho vzdelávania učiteľov. Okrem toho u nás chý− ba lokálna školská politika. Centrálna politi− ka je potrebná, ale cez ňu sa nedajú vidieť problémy regiónu a v školstve sú problémy regiónu kľúčové. Je jasné, že napríklad trnav− ský región má úplne iné priority ako prešov− ský. A to by sa mohlo týkať regionálneho na− stavenia školských vzdelávacích programov, ako aj systému vzdelávania učiteľov. Učitelia si na základe svojich regionálnych potrieb sami dokážu povedať, čo potrebujú.

Funguje to takto ešte niekde?

Západné krajiny to majú veľmi dobre vyvi− nuté, nie je nič výnimočné, že učitelia v regió− ne sa pravidelne stretávajú a venujú sa svojim problémom a profesijným výzvam. Nikto do nich nevidí tak, ako oni sami. Robia to najmä pre seba, nie kvôli kreditom alebo legislatíve.

My už sme túto schopnosť u seba potlačili.

V našom školstve chýba regionálna úroveň riešenia problémov.

Príde mi to tak, že v tejto veci veľa po− kazili aj peniaze z Európskej únie.

Európska únia demoralizovala systém ďal− šieho vzdelávania pedagógov. Metodicko−pe− dagogické centrum sa stalo vlastne projekto− vou kanceláriou. Voľakedy tu boli funkčné autonómne ústavy na úrovni krajov, ale pred niekoľkými rokmi sa všetko centralizovalo a krajské metodicko−pedagogické centrá sa stali pobočkami bez právnej subjektivity.

Celé sa to stalo aj preto, aby sa lepšie spravovali európske peniaze.

Ale v rámci národných projektov stále vzdelávajú učiteľov.

Mnohokrát sú tieto aktivity zle lektorsky zabezpečené a primárnym cieľom je minúť peniaze na projekt. Stretávam sa s učiteľmi a čítam ich debaty a oni často nevidia zmysel toho, čo v rámci projektu robia.

Text a foto: Ingrid Ďurinová Rozhovor bol prevzatý z portálu romovia.sme.sk

u Ilustračná fotografia R. Čonka

Stačí, ak si rodina stiahne z webového sídla Ministerstva vnútra SR žiadosť o pobyt, prípadne si ju vyžiada na obecnom/mestskom úrade, okresnom úrade alebo na úrade práce, sociálnych vecí a rodi− ny. Je možné vybrať si ľubovoľné zariadenie a termín, ktorý jej vyho− vuje. Vyplnené a podpísané žiadosti sa zasielajú na úrad práce, soci− álnych vecí a rodiny miestne príslušný k trvalému bydlisku. Prísluš− né rekreačné zariadenie bude kontaktovať rodiny, ktorým bol bez− platný poukaz pridelený. V prípade, že počet žiadostí na daný ter− mín presiahne kapacitné možnosti rekreačného zariadenia, výber rekreantov bude uskutočnený žrebovaním.

Záujmové a športové združenia Ide o podporu organizácií zameraných na rozvoj detí a mládeže, ktoré v rámci voľnočasových aktivít vykonávajú niektorú z výchov− no−vzdelávacích, záujmových, umeleckých alebo športových činnos− tí. Ministerstvo vnútra SR ponúka možnosť ubytovania a celodennej stravy zdarma pre organizácie, ktoré sa venujú deťom vo veku od 6 do 19 rokov (základné umelecké školy, centrá voľného času, špor− tové kluby, tanečné školy či folklórne súbory). Pobyty majú charak− ter mimoškolského viacdenného tematicky zameraného sústrede− nia, ako sú športové a umelecké sústredenia, kreatívne dielne a workshopy, mimoškolské vzdelávacie aktivity a podobne.

Deti v tábore Súčasťou balíčka nie je doprava, pedagogický, odborný či zdra− votnícky personál, ani materiál na činnosť. Tie si organizátor zabez− pečuje na vlastné náklady. Žiadosti je potrebné adresovať Minister− stvu vnútra SR alebo poslať na adresu: pobyty@minv.sk. V prípade, že počet žiadostí presiahne kapacitné možnosti, budú pri výbere uprednostnené organizácie pôsobiace v regiónoch s najvyššou mie− rou evidovanej nezamestnanosti a najpočetnejšou skupinou obyva− teľstva, ktorá spĺňa podmienky nároku na dávky v hmotnej núdzi.

V prípade akýchkoľvek otázok je možné volať na bezplatné tele− fónne číslo Call centra MV SR 0800 222 222. (red/TS)

Odborníci z oblasti rómskej verejnej politiky opäť oznámkovali vládu na 3 mínus Nadácia Milana Šimečku už po tretí raz počas obdobia súčasnej vlády monitorovala a hodnoti− la udalosti a opatrenia, ktoré sa týkali Rómov a Rómiek na Slovensku. Pri tejto príležitosti zve− rejnila odpočet „Rómovia vo verejných politi− kách“, ktorý okrem iného obsahuje aj anketu, kde 28 odborníkov oznámkovalo vládu za 10 konkrétnych opatrení a udalostí v uplynulých dvanástich mesiacoch (júl 2014 – jún 2015). Ex− perti a expertky, verejní činitelia, ako aj rómski a prorómski aktivisti udelili vláde priemernú známku 3,53 (v školskej terminológii 3 mínus).

Ide prakticky o úplne rovnakú hodnotu ako v predošlých dvoch rokoch, keď odborníci oznámkovali vládu na 3,62 (2013) a 3,54 (2014).

Je preto možné skonštatovať, že odborná verej− nosť vníma iba minimálny pokrok v riešení róm− skej problematiky za posledné 3 roky.

Najlepšie známky si vyslúžili iniciatíva Inšti− tútu finančnej politiky zmonitorovať diskrimi− náciu Rómov v prístupe k zamestnaniu (prie− merná známka 1,50) a prvé výsledky pilotného vysporiadavania pozemkov pod stavbami v róm− skych osadách (2,50). Naopak, najväčšiu kritiku si medzi respondentmi vyslúžila reakcia vlády na policajný zásah vo Vrbnici (4,86) a verejné vystupovanie vládnych predstaviteľov za uply− nulý rok v otázkach týkajúcich sa Rómov a Ró− miek (4,59).

„Okrem samotného ‚odpočítavania’ toho, čo sa v rómskej téme na Slovensku spravilo, je na− ším cieľom aj vytvárať platformu pre verejnú diskusiu a prezentovanie celého spektra názo− rov na riešenie rómskej problematiky. Preto v odpočte nájdete aj prehľad udalostí a opatrení vlády týkajúcich sa integrácie Rómov a Rómiek do spoločnosti za posledný rok. Rozhodli sme sa opäť poskytnúť priestor aj splnomocnencovi vlády pre rómske komunity Petrovi Pollákovi na zhodnotenie svojho pôsobenia. V neposled− nom rade do odpočtu prispeli svojimi komen− tármi a názormi aj viacerí aktivisti a aktivistky, ktorí prostredníctvom nich reflektujú súčasný stav riešenia situácie Rómov a Rómiek u nás. Au− torom fotografií použitých v publikácii je To− máš Rafa, mladý umelec a aktivista, držiteľ Ceny Oskara Čepana za rok 2011,“ uviedol editor od− počtu Michal Valach.

2. Od júla 2014 sa začal v praxi uplatňovať no− vý zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý čias− točne podmieňuje získanie nároku na základnú dávku v hmotnej núdzi povinnosťou odpracovať ju. Ako hodnotíte implementáciu tohto opatre− nia v praxi?

Priemerná známka: 4,41

nitorovacia správa plnenia Stratégie a Externá eva− luácia Stratégie.

Priemerná známka: 4,00 7. Ako hodnotíte proces prípravy nových akč− ných plánov k Stratégii SR pre integráciu Rómov na obdobie rokov 2016 – 2020?

Priemerná známka: 2,67

3. Ako hodnotíte prvé výsledky pilotného vy− sporiadavania pozemkov pod stavbami v róm− 8. Ako hodnotíte pôsobenie Petra Polláka na poste skych osadách (Tichý Potok, Čierny Balog, Stu− splnomocnenca vlády pre rómske komunity za uply− dienka)? nulých 12 mesiacov (od júla 2014 do júna 2015)?

Priemerná známka: 2,50 Priemerná známka: 3,37 4. Ako hodnotíte iniciatívu Inštitútu finančnej 9. Ako hodnotíte verejné vystupovanie vlád− politiky (MF SR) experimentálne zmonitorovať dis− nych predstaviteľov v uplynulých 12 mesiacoch krimináciu Rómov a Rómiek v prístupe k zamest− v otázkach týkajúcich sa Rómov a Rómiek (od júla naniu?

2014 do júna 2015)?

Priemerná známka: 1,50 Priemerná známka: 4,59

5. Ako hodnotíte reakciu vlády na policajný zá− Otázky 1. Ako hodnotíte nastavenie obsahového zame− sah v obci Vrbnica (okres Michalovce) z 2. apríla rania štrukturálnych fondov za programové obdo− 2015?

Priemerná známka: 4,86 bie 2014 – 2020 pre oblasť marginalizovaných rómskych komunít? Vláda do tejto oblasti minulý 6. Ako hodnotíte doterajšie výsledky Stratégie rok vyčlenila 380 miliónov eur.

SR pre integráciu Rómov do roku 2020? V uplynu− Priemerná známka: 3,04 lom roku boli zverejnené dve oficiálne správy: Mo−

10. Ako hodnotíte úspešnosť plnenia Rómskej reformy – Správna cesta, ktorú pred tromi rokmi predstavili splnomocnenec Peter Pollák a minister vnútra Róbert Kaliňák ako základnú politiku vlády vo vzťahu k rómskym komunitám?

Priemerná známka: 4,41 Celkové hodnotenie: 3,53 str. 4 (red/TS)

Číslo 8/2015

SERA − STRANA 4

− ROZHOVOR −

Ivan Hriczko: Musíme sa zbaviť pocitu menejcennosti Do sveta rómskej problematiky sa dostal úplne náhodou. Na jednom stretnutí s priateľmi jeho priateľov počul prvýkrát výrazy ako občianske združenie, tretí sektor, projekty. Nerozumel im. Vy− rastal totiž v rodine, kde sa o rómskej problemati− ke nikdy nehovorilo, ani ju nikdy nemuseli riešiť.

Rodinné korene vedú k muzikantskému rodu, kto− rý bol v Košiciach významný a vážený. Aj napriek tomu do rómskej témy vstúpil. Pracoval ako tele− vízny redaktor spravodajstva v lokálnej súkrom− nej televízii, neskôr spoluzakladal rómsku tlačo− vú agentúru. Od žurnalistiky prešiel k úradníckej práci v Bratislave.

O košických Rómoch Z akej rodiny pochádzaš?

Pochádzam z jednej z najstarších rodín v Koši− ciach, ktorá písala v meste dejiny Rómov vďaka svoj− mu spôsobu života. Bývali v centre mesta a boli to hrdí Rómovia. V minulosti sa zaraďovali k maďarsky hovoriacim Rómom. Rodina sa živila výlučne hu− dobným remeslom, od nepamäti všetci hrávali. Boli to významní muzikanti, no nehrávali v krčmách.

Väčšinou mali najlepšie miesta v Košiciach. Môj pradedo hrával v najväčšom uhorskom hoteli Shal− kház. Mal jednu z najlepších bánd (hudobné zosku− penie – Hancsu basa a Marcis cimbal) v Košiciach. Ženy sa živili väčšinou drobným obchodom alebo sa starali o domácnosť. Podľa toho, na čo tá rodina mala a o aké obdobie išlo. Moja babka bola polovič− ná židovka. Jej predkovia pochádzali z Kyjeva. Z de− dovej strany to boli maďarskí Rómovia, ktorí pochá− dzali z Budapešti. Máme vedomosť o tom, že tu žili už od sedemnásteho storočia. Tvorili základ róm− stva v meste, hrávali grófom a šľachte na význam− ných miestach.

Ako sa rodina menila smerom do súčasnosti?

Veľa vecí viem z rozprávania starej mamy. Deň vyzeral tak, že ráno dedo vstával o piatej a jeho sy− novia o pol šiestej. Do obedných hodín cvičili na nástrojoch, ako keby študovali na konzervatóriu.

Boli to ľudia, ktorí neovládali hudobnú gramatiku, ale ich repertoár sa väčšinou skladal z klasickej a vážnej hudby. Aj preto museli denne veľmi tvrdo cvičiť, aby spĺňali vysoké nároky, ktoré si žiadala ich klientela. Najlepší muzikant v rodine učil tých ostat− ných a takto sa to odovzdávalo ďalším generáciám.

Do šesťdesiatych rokov bolo v Košiciach asi 200 rómskych skupín, všetky mali pred vojnou kde hrať, mali svoje stále miesto. V takmer každom kul− túrnom či reštauračnom zariadení bola rómska ka− pela. Aj preto Košice patrili k centru rómskych mu− zikantov. Z Budapešti sa chodili učiť hudbe do Ko− šíc. Jedna vec je hrať na husle, a druhá je škola pri− mášstva. Spomínam si z rozprávania babky, že k nám sa chodili učiť terajší významní hudobníci z Budapešti. Čo bolo potom?

Tento spôsob života trval do šesťdesiatych rokov minulého storočia. Prišla doba silnej asimilácie. Bol tlak, aby ľudia boli zamestnaní v nejakom štátnom podniku. Fungoval síce Slovkoncert, kde sa

Číslo 8/2015

združovali hudobníci, ale ten nedokázal pokryť požiadavky všetkých muzikantov. Mnohé rodiny sa hudbe prestali venovať a fungovali tak, ako im to vtedajší režim nalinajkoval.

vodov. Sú to lekári, právnici, prokurátori, ľudia v službách a riadiacich pozíciách. Nemajú dôvod sa prihlasovať k rómstvu, pretože je dnes negatívne prezentované a s nimi už nemá nič spoločné. Nikto im to nemôže vyčítať, pretože situácia je taká, aká je. Sú hrdými Košičanmi, hrdými Slovákmi. Vnútri Ako vnímali Rómov v meste ostatní?

Našimi susedmi boli Nerómovia. Nebol medzi svojej rodiny však žijú ako Rómovia. veľký rozdiel vo výzore, obliekaní, stravovaní. Moja mama mi vravela, že všetci susedia, ktorí bývali pri Prečo sa prisťahovalci nedokázali dostať na nich, vedeli po rómsky. Slovenčina vtedy nebola úroveň pôvodných Rómov v Košiciach? veľmi populárna. Navštevovali sa, vymieňali si re− Je veľký rozdiel medzi Rómami, ktorí boli gene− cepty. Starká mi vravela, ako k nej chodili susedky račne izolovaní, segregovaní a žili v uzavretých ko− obdivovať dile (drevená podlaha), lebo ich mala munitách s vlastnými pravidlami − a mestskými Ró− veľmi pekné žlté. Nerómky sa pýtali, čím to čistí. mami, ktorí boli pohltení kozmopolitným životom, Starká im hovorila, že ich čistila sušenými žĺtkami, nákupmi, rozhovormi, kopírovaním módy. Práca aby to bolo pekné. v rómskej komunite ma naučila aj poznaniu, že v každej jednej dedinke sa nájde rodina, ktorá je Čiže boli to vážené rodiny. Kedy nastal zlom, svojím spôsobom poprepletaná so židovstvom ale− bo inou kultúrou. Prečo sa teda nedokázali adapto− keď Rómovia stratili v Košiciach svoje meno?

V Košiciach to začalo výstavbou železiarní a cel− vať v Košiciach? Odborníci tvrdia, že išlo o násilnú kovo príchodom bývalého režimu. Vtedy sa dávala migráciu ľudí z dedín do miest. Neviem posúdiť ta− do popredia rovnosť vo všetkom, čo je síce dobré, kýto názor, ale viem, že sa nedá nalinajkovať ľuďom ale Košice sa začali preplňovať ľuďmi, ktorí prišli život. Niekedy Rómovia dostanú šancu, a nevyužijú z vidieka. A netýka sa to len Rómov. Vidiecka spo− ju. Ale zas mnohí Rómovia, ktorí šancu dostali, ho− ločnosť sa začala sťahovať do miest kvôli práci ci prišli z ťažkých podmienok, za tých 50 rokov sa a kvôli tomu, že o tom niekto rozhodol. Noví Ró− dokázali vypracovať na slušne žijúcich ľudí. movia, ktorí prišli do mesta z vidieka, sa nedokázali O Luníku IX až tak prispôsobiť. Život v meste a na vidieku je to− tiž rozdielny. Boli to ľudia, ktorí pochádzali Čím je teda Luník IX? Je to zberné miesto z ťažkých podmienok. Mnohokrát mali v meste pre tých, ktorí sa nedokázali udržať na bežných týchto Rómov označenia, že to nie sú košickí Rómo− sídliskách? via. Tí ľudia nevedeli, čo je to cesta, čo je to električ− Luník IX bolo lukratívne miesto určené na život ka. V meste bol iný sociálny status ako na vidieku. ľuďom, ktorí slúžili štátu. Luník IX treba rozdeliť minimálne na dve obdobia – počas komunizmu Mali výhrady k novým Rómom aj tí pôvodní, a po ňom. V začiatkoch demokracie to sídlisko bolo mestskí Rómovia? iné. O terajšiu situáciu sa postarali ľudia, ktorí mali Košice sú jedným z mála miest, kde Rómovia v rukách moc. Vytvorili to, čo vytvorili. Netvrdím, že mali domovské práva a mali na ne listiny. V meste za terajší stav nemôžu aj Rómovia, ale ľudia, ktorí nikdy neexistovala osada, kde by boli nelegálne mali moc, chceli, aby to takto vyzeralo. Luník je stavby. Môj dedo bol čestným občanom Košíc. smetiskom ľudí, o ktorých nikto nemá záujem Rómske rodiny v meste patrili k určitej sociálnej a ktorých akože nie je v systéme kam začleniť. Ak vrstve. Svoje postavenie si chránili aj Rómovia, aj sme s týmto súhlasili, tak čo môžeme čakať? Len od− majorita. Boli to lokálpatrioti a na svoje mesto boli padové miesto. Odpad znamená špinu. Očakáva− hrdí. Keď niekto v minulosti povedal, že je Košičan, me, že Luník IX sa zmení, a že si to vyriešia sami Ró− vedelo sa, že je to kultivovaný človek. To, čo sa bu− movia? Nevyriešia. dovalo niekoľko desaťročí, zmizlo jedným rozhod− nutím, kedy do mesta prichádzali noví ľudia. V tej Kto chcel takýto scenár? dobe išlo o maďarské mesto, maďarský jazyk bol Tí, ktorí boli pri moci. Luník nevytvorili Rómo− veľmi silný. Príchodom nových ľudí sa z mesta vytla− via. V akom stave je dnes toto sídlisko, o to sa priči− čil. Začali sa stavať sídliská, naraz sme mali susedov, nili už aj Rómovia. ktorých nepoznáme. Spoločnosť sa začala rozdeľo− vať. Majorita z vidieka a z menších miest bola zvyk− Vidíš budúcnosť tohto sídliska? nutá na to, že v ich lokalitách sú Rómovia na konci Ako kresťan sa vždy snažím hľadať riešenia. Som dediny alebo v osade. Pre nich boli Rómovia ako su− iniciátorom mnohých projektových zámerov, ktoré sa sedia v paneláku neakceptovateľní. Písali sa na Luníku IX realizovali. Vždy som sa snažil prinášať sťažnosti, že nechcú s nimi bývať. Bývalý režim ne− projekty, ktoré majú zmysel pre komunitu. Keď som poznal pojem kultúrne rozdiely. Majorita začala sa pred rokmi prechádzal po Hrebendovej ulici (v tej Rómov postupne vytláčať nabok. dobe ešte nedochádzalo k búraniu bytových domov), tak som sa zamýšľal nad tým, akú prácu by mohli títo Vytláčali aj pôvodných Rómov? ľudia vykonávať. V mnohých bytoch na sídliskách fun− Pôvodní košickí Rómovia sú v meste plne in− gujú domovníci. Rozprával som sa s ľuďmi na sídlisku tegrovaní. Tí nemajú problémy, aké dnes vidíme aj s vedením mesta a došli sme k tomu, že je to skvelý v médiách a ktoré sa pripisujú Košiciam. Niektorí nápad, zriadiť na Luníku IX funkciu domovníkov. Vy− už zabudli na to, že sú Rómovia, a to z mnohých dô− tvorili sme 12 pracovných miest.

Ako fungoval projekt?

Domovník mal na starosti udržiavanie a čistenie vchodu, aby v ňom zabezpečoval poriadok a sys− tém. Keď prišli z vedenia mesta na kontrolu, neveri− li vlastným očiam. Najhoršia ulica na Luníku bola vyčistená. Stačila už len malá investícia do rekon− štrukcie a vyzeralo by to ináč. Na tej ulici nebol ani jeden odpadok. Bol som hrdý na to, že sa to podari− lo. Projekt sme odovzdali mestu s očakávaním, že v tom bude pokračovať. Mesto to finančne nestálo nič, išlo o financie z úradu práce. Čo to znamenalo pre domovníkov?

Prvýkrát boli títo ľudia zamestnancami mesta, ne− šlo o aktivačné práce. Mali stravné lístky, nárok na do− volenku. Po niekoľkých mesiacoch nastala u tých ľudí zmena. Ženy boli viac upravené. Mladší chodili do reštaurácie, do obchodných domov. Dokonca jedna rodina si chcela riešiť hypotekárny úver a kúpiť byt v inej mestskej časti. Pre niekoho sú tieto veci malič− kosti, no pre týchto ľudí to bol poriadny posun vpred.

Istý čas tento projekt ešte fungoval, ale z neznámych dôvodov mesto v projekte nepokračovalo. Vždy treba vôľu mocných, aby sme mohli niečo v tých lokalitách robiť. Tam, kde sa domovníci uchytili, sa o niekoľko rokov začalo s búraním panelákov. Zbúrame bytovku, kde je 500 ľudí, ale ľudia sa nevyparia. Aj preto sa v Košiciach rozrastá nová osada Mašlíčkovo.

O žurnalistike Aká bola tvoja cesta k novinárskej práci?

Vyrastal som bez otca. Mám úžasnú matku, brata a starú mamu, ktorí mi celý život pomáhali. Pochá− dzam z veľmi skromných pomerov. Mama sa musela veľmi obracať, nikdy nám však nič nechýbalo. K róm− skej problematike som sa dostal náhodou. U nás v ro− dine sa neriešila rómska problematika, žili sme hud− bou, spoločenským životom, cestovaním. Keď som mal sedemnásť rokov, bol som na jednom stretnutí, kde som sa stretol s priateľmi mojich priateľov.

Používali pojmy ako tretí sektor, občianske združenia, nadácie, projekty a priznám sa, že som tým pojmom nerozumel. Nevedel som, o čo ide. Zaujal ma však je− den aspekt. Tí ľudia rozprávali skoro nacionalisticky o rómstve. Doma som bol vychovávaný národne ku krajine, v ktorej som sa narodil. Svojím spôsobom ma to zaujalo. Začal som sa s tými ľuďmi stretávať, chodil som na podujatia, spoznával som rómske symboly. Na týchto stretnutiach som stretol jednu vynikajúcu ženu, ktorej som za veľa vecí vďačný. Išlo o Američanku Janis Overlock, ktorá na prelome rokov 1998/1999 hľadala ľudí pre ročné štúdium žurnalistiky v rámci Centra ne− závislej žurnalistiky v Bratislave a Budapešti. Zaujala ma svojím typickým americkým prejavom.

V rámci kurzu ste mali aj povinnú prax. Kde si ju absolvoval?

Najprv to bolo v denníku Korzár. Nemal som však skúsenosti s písaným textom a nedarilo sa mi v novinách.

Ako vnímali novinári Róma v redakcii? Ľudia, ktorí robia v médiách, síce bažia po senzá− ciách, ale v našich médiách pracuje skutočne veľké

− ROZHOVOR − percento inteligentných novinárov. Majú síce svoje predsudky, ale to majú aj Rómovia. Musím pove− dať, že v redakcii ma prijali dobre. Vytvorili mi dob− ré podmienky, len ja som nebol v tom čase pripra− vený na prácu v novinách. Vždy ma priťahovala tele− vízia. Spoznal som šéfredaktora košickej regionál− nej televízie TV Naša, Rolanda Kubinu. Hneď na druhý deň mi dal šancu pracovať v televízii. Dostal som mikrofón, kameramana, služobné auto. Cítil som sa ako veľký redaktor CNN. Začali za mnou chodiť novinári z viacerých svetových redakcií a prejavovali mi podporu.

Bolo to len preto, že si Róm? Áno. Vďaka nim som sa dozvedel, že som bol pr− vým Rómom na Slovensku, ktorý v televízii robil denné spravodajstvo. V roku 1998, keď som tam za− čal, bolo raritou stretnúť Róma, ktorý by pracoval na úrade, či v biznise. Takéto pozície by nemali byť nezvyčajné, mali by byť súčasťou nášho života. Ale bohužiaľ, nie je tomu tak. Pre mňa bolo veľkým víťazstvom, keď ľudia začali telefonovať a písať do redakcie, spoznávali ma na ulici. Ľudí veľmi prekva− povalo, že viem po slovensky, zvládam prácu s tele− víznou technikou a som k ľuďom slušný. Musím po− vedať, že majorita ma podporuje dodnes.

O čom bola tvoja prvá reportáž?

Pri ceste na stáž som bol v potravinách svedkom toho, ako rómskej rodine odmietli dať nákupný ko− šík. Zdôvodnili to tak, že pre nich košíky nemajú.

Prihovoril som sa predavačke s otázkou, prečo im košík odmietla dať. Vraj mali problém s krádežami v obchode. Prišiel som do redakcie a šéfredaktor mi povedal, že mám tému na reportáž. Nakoniec sme tých ľudí spojili, predavačka sa rodine ospravedlnila. Čiže hneď prvá reportáž bola o Rómoch. Aké ďalšie témy si spracoval?

V redakcii som nemal na starosti rómsku proble− matiku. Robil som na kultúrnych, ekonomických, politických a iných témach. Dokonca som aj mode− roval publicistické diskusie a režíroval dokumen− tárne filmy.

Ako ťa vnímali ľudia, keď si bol v akcii?

Bola to doba, keď Rómovia neboli videní v ta− kýchto pozíciách. Róm s mikrofónom a kamerama− nom bol pre ľudí asi atrakciou. Nikdy mi v televízii nedali pocítiť, že som niečo menej ako oni.

Predsa len, médiá vytvárajú negatívny obraz o rómskej komunite. Ako to vnímaš?

Dovolím si povedať, že v tom mám jasno. Médiá robia medvediu službu extrémistickým názorom.

Ale nie všetky. Na druhej strane, médiá píšu o tom, čo vidia. Bol som svedkom toho, keď prišla francúz− ska televízia na Luník IX točiť príbeh o jednej rodi− ne. Tá rodina nepatrila k najkultivovanejším. Uká− zali, čo videli. V médiách sa objavuje len to, čo sa v skutočnosti na Slovensku deje. Máloktoré mé− dium si na Slovensku dovolí publikovať niečo, čo nie je overené. Bulvarizácia a komercia tu však vždy bola a bude. Nedá sa rozprávať o rómskej komunite len v dobrom.

Zo všeobecnej žurnalistiky si prešiel na menšinovú. Bol si pri zakladaní Rómskej tlačo− vej agentúry. Prečo?

V televízii sa mi skutočne pracovalo veľmi dobre.

V tejto práci som sa našiel. Prišlo však obdobie, keď som dostal dve ponuky. Mohol som pracovať vo vznikajúcej televízii JOJ v spravodajstve, no zároveň prišla ponuka od Sorosovej nadácie stať sa riadite− ľom Rómskej tlačovej agentúry, ktorú v tej dobe pri− pravovala ako projekt Kristína Magdolenová. Mal som kontakty na rómskych absolventov kurzu žur− nalistiky a povedal som si, že by bola škoda ich ne− chať tak. V podstate som bol asi jediný, ktorý sa po kurze uplatnil v majoritných médiách.

SERA − STRANA 5 hodol odísť z mediálneho sveta. Začal si úrad− nícku prácu. Prečo taká zmena?

Vedel som, že agentúra začne postupne upadať, ak nebude mať aj iné produkty. Pre mňa bolo veľmi dôležité, aby som splnil to, k čomu som sa zaviazal.

Mal som cieľ, aby bola agentúra samofinancovateľná.

Podarilo sa to preto, lebo za výrobu rómskeho ma− gazínu sme Slovenskej televízii fakturovali náklady.

V roku 2007 som dostal ponuku pracovať na Úrade vlády ako radca v oblasti rómskej problematiky.

Zvažoval som, či môžem redakciu nechať. Naši ľudia televíznu prácu zvládli pomerne rýchlo. Ponuku som teda prijal a bol to ďalší posun v mojej kariére.

O úrade splnomocnenca Ľudia ťa vnímali ako poradcu Aniny Botošo− vej, vtedajšej splnomocnenkyne vlády pre róm− ske komunity. Čo bolo tvojou úlohou?

Po nejakom čase som dostal ponuku pracovať na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske ko− munity, ktorý vtedy viedla Anina Botošová. Bol to priestor, kam som sa chcel dostať. Tento úrad je to− tiž nástrojom vlády s kompetenciou riešiť proble− matiku Rómov. Začali sme budovať mediálny od− bor, tvorili sme podmienky na financovanie róm− skych médií a venovali sme sa aj identite Rómov.

Zistili sme, že na Slovensku máme kopec škôl za− meraných aj na rómsky jazyk, ale tento jazyk nebol štandardizovaný. Pripravili sme preto proces štan− dardizácie rómskeho jazyka, aby to vláda prijala.

Podarilo sa nám v rómskych komunitách po prvý− krát presadiť aj misijnú prácu. Dnes sa ukazuje, že najlepšie výsledky v rómskych osadách majú práve tieto cirkevné spoločenstvá.

Je to nedomyslený krok. Horizontálny program Marginalizované rómske komunity nedopadol veľ− mi dobre a výsledky takmer nepociťujeme. Mali sme tu pred rokmi, ktoré spočítame na jednej ruke, vyše 600 osád. Dnes je toto číslo podstatne vyššie, až alarmujúce. Máme 1071 osád. Chýba nám analý− za, ktorá by pomenovala, kde boli urobené chyby a ako sa využili predchádzajúce zdroje. V novom programovom období ideme zas riešiť rómsku problematiku s podstatne vyšším balíkom peňazí, ale už len pre 150 obcí. Toto si politik a reprezen− tant tohto úradu nemôže dovoliť.

Na tomto úrade si niekoľko rokov pôsobil.

Má tento úrad vôbec opodstatnenie?

Najväčší problém je, že ľudia nie veľmi dobre chápu postavenie a štatút úradu. Ide o poradný or− gán vlády SR, ktorý má pomáhať navrhovať zákony, aktivity a programy pre riešenie problematiky aj tej− to skupiny obyvateľov. Ide o veľký počet ľudí, ktorí žijú v osadách, takže takýto úrad potrebujeme. Slo− venská vláda preto musí mať tento poradný orgán.

Nemôžeme však očakávať, že poradný orgán bude mať výkonnú moc, aby riešil problematiku. V tejto Vyštudoval si marketing na Trnavskej uni− krajine potrebujeme dobrých radcov, aby vláda pri− jala riešenia, ktoré ľuďom pomôžu. Rómska komu− verzite. Obraz Róma v spoločnosti je negatívny. Čo robíme zle? nita v osadách potrebuje pomoc, to vieme všetci.

Rómovia sa musia zbaviť pocitu menejcennosti Nezobral tento úrad Rómom štatút občana a nemôžu za všetkým vidieť diskrimináciu. Každý tejto krajiny? Ak obce idú riešiť problémy časti človek, bez ohľadu na národnosť, si musí povedať, svojich obyvateľov – Rómov, tak sa obracajú len či je hrdým občanom tejto krajiny a či tu žije rád.

Keď chce byť súčasťou Slovenska, tak sa musí zbaviť na tento úrad.

Dôležitá práca tohto úradu nie je len v poskyto− všelijakých predsudkov, strachu, pocitu menejcen− vaní poradenstva vláde, ale aj v reprezentácii Ró− nosti. Veľa Rómov žije integrovane, má vysokoškol− mov. Úrad by mal poradiť vláde, čo znamená po− ské vzdelanie. Mám však pocit, že argumentácia moc pre samosprávy, ktoré si nevedia pomôcť a terminológia v rómskej problematike sa od de− s rómskou osadou. Nemáme jednotné pravidlá na väťdesiatych rokov vôbec nezmenili. Vždy hovorí− rómsku problematiku a chudobu. Treba myslieť aj me o tom, ako sú Rómovia diskriminovaní, ako im na to, že starostovia zostali v tejto problematike sa− treba pomáhať. Zabúdame na to, že sa doba zmeni− la. mi a bez pomoci to nevyriešia. Čiže obce na to nemajú zdroje?

V minulosti som bol tiež zástancom toho, že ob− ce si musia túto situáciu riešiť samy. No nie je to až taká pravda. Dnes obce fungujú tak, že majú sekre− tárku a starostu. Majú také malé podielové dane a toľko prenesených kompetencií od štátu, že na riešenie problémov Rómov už nemajú zdroje ani kapacity. Rómsky úrad by si mal uvedomiť, že ak pomenuje problém a navrhne riešenia, mal by myslieť na ľudí. Dnes mám pocit, že tomu tak nie je.

Aj Rómska reforma, ktorá bola predstavená na jed− nej strane formátu A4, nemyslí dostatočne na ľudí.

Starostom sa nečudujem, že sa obracajú na tento úrad. Ak sú v dotačnej schéme havarijné stavy, tak starostovia žiadajú len to, čo ponúka úrad.

Ostatné volebné obdobie bol rómsky úrad preradený pod silový rezort. Ako to vnímaš s odstupom času?

Nebolo to šťastné riešenie. Ak malo ministerstvo takýto cieľ, malo si vytvoriť svoj odbor, ktorý by pri− pravoval návrhy v rámci svojej pôsobnosti. Rómsky úrad sa týmto premiestnením dostal do neželanej pozície. Je veľmi ťažké riešiť zásah policajtov v neja− kej osade a zároveň byť ich kolegom. Na minister− stve vnútra mal byť skôr odbor, ktorý by sa venoval napríklad úžere, ktorá je v rómskych lokalitách špe− cifická. Rómsky úrad už nie je radcom vlády, ale mi− nistra vnútra. Ako keby sa z tohto úradu stal len je− den z odborov ministerstva.

Čiže si sa rozhodol pre menšinovú žurnalistiku.

Vytvorili sme rómsko−nerómsky tím. S Kristínou Magdolenovou sa mi pracovalo veľmi dobre, keďže prinášala do rómskej žurnalistiky iný level práce.

Spoločne sme vytvorili prvú rómsku tlačovú agen− túru na Slovensku. Mali sme podporu z každej stra− ny. Videl som priestor na to, aby sme vybudovali kvalitnú redakciu. Nie na etnickom, ale občian− skom princípe. V tlačovej agentúre som pôsobil se− dem rokov a na to obdobie rád spomínam. Ró− mom, ale aj majorite, sme dali priestor na prácu.

Ako riaditeľ agentúry som mal na starosti hlavne jej propagáciu, imidž a jej financovanie. Chcel som agentúru posunúť ďalej. Internetový priestor je síce O riešeniach krásny, ale najsilnejším médiom je televízia. Verej− Poďme k riešeniam. V novom programovom noprávnej televízii som dal ponuku, že budem pre období by sa malo zrealizovať komplexné rie− nich pol roka zdarma pracovať. Išlo mi o to, aby šenie v 150 vybraných obciach. Ako vnímaš to− som vstúpil do televízie. Začal som vyrábať repor− to opatrenie? táže pre regionálne vysielanie.

Neviem, ako sa tento zoznam zostavoval a aké boli parametre pre výber obcí. Aktualizovaný Atlas Nehovoríme ešte o národnostnom vysielaní... rómskych komunít nám ponúkol nové čísla o róm− Nie. Vyštudoval som marketingovú komuniká− skych obydliach v obciach. V splnomocnencovom ciu na Trnavskej univerzite sv. Cyrila a Metoda, zozname sú však obce, ktoré tam podľa môjho ná− a tak som hľadal cesty, ako sa do televízie dostať. zoru nepatria. Najviac ma zarazilo to, že taká me− Preto som pre televíziu pracoval zdarma. Všetkým dializovaná obec/mesto ako je Moldava nad Bod− kolegom ďakujem, že mi vtedy vytvorili výborné vou, kde je Budulovská ulica, sa do zoznamu ne− podmienky. Otváral sa mi postupne priestor na to, dostala. Dostali sa tam obce, ktoré majú zopár Ró− aby redaktori Rómskej tlačovej agentúry mohli do mov. Niektoré obce dokonca požiadali o vyradenie televízie vstúpiť tiež. Začali sme s vedením diskuto− z tohto zoznamu. Táto aktivita nie je domyslená. vať o rómskom vysielaní. Televízia súhlasila. Kristí− Úrad splnomocnenca by si však nemal dovoliť robiť na Magdolenová vymyslela pre magazín úžasný ná− s rómskou problematikou pokusy. zov So vakeres? Čo hovoríš? Bolo to krajšie, ako ke− by sme program nazvali Romale. Začali sme vyrábať Predstavme si ideálnu situáciu, že v tých 150 rómske národnostné vysielanie úplne od začiatku. obciach sa vyriešia všetky problémy. Zostanú tú ďalšie obce, kde sa tie problémy nebudú rie− Tlačová agentúra teda vstúpila aj do televí− šiť s takou výraznou podporou, ako u obcí zo zie a rozbiehala ďalšiu oblasť. Ty si sa však roz− zoznamu. Čo s tým?

Čo sa zmenilo?

Máme tu dobu internetu. Osobne som videl mnohých Rómov v osadách, ktorí na iPhonoch fiča− li na internete. Vedia sa podľa najnovších americ− kých trendov obliekať, poznajú všetky moderné pesničky. Vedia sa v modernom svete orientovať.

Každá vláda pre Rómov niečo urobila a každá vláda aj niečo pokazila. Aj najzaostalejšie rómske osady sú však zmenené. Minimálne vo vnímaní sveta. Vie− me, ako sa žije v Anglicku, Nemecku, Belgicku. Aj migrácia nám niečo priniesla.

Podľa mimovládnych organizácií aj podľa zahraničných hodnotení to na Slovensku až ta− ké dobré nie je.

Aktivisti, tretí sektor a ľudia, ktorí sa zaoberajú touto problematikou, vždy na každej konferencii rozprávajú to isté ako pred dvadsiatimi rokmi. Ako keby sa báli, že sa im stráca pôda pod nohami. Ró− movia sú súčasťou tejto krajiny a sú predovšetkým občanmi tohto štátu. Až potom som príslušníkom menšiny. A ak som občanom Slovenska, mal by som poznať hymnu a štátne symboly. Mal by som vedieť, kto je môj prezident a premiér. Mám pocit, že viac kriku robia tí, ktorí sa zaoberajú rómskou proble− matikou, ako samotní Rómovia. Zvykli sme si aj na to, že Rómom dávame ako príklady len úspešných Rómov, čo je tiež segregáciou. Mladí v osadách ma− jú svoje vzory v podobe svetových hviezd z hudby, športu. Na rovnakej sociálnej sieti frčia rómske deti z osady, ale aj deti z majority. Doba si pýta nové rie− šenia a nové pohľady.

Skončila sa Dekáda inklúzie Rómov 2005 − 2015. Čo sa za tie roky zmenilo?

Na začiatku to bol veľkolepý projekt. Európske štáty ho prijali a podpisom memoranda potvrdili, že idú riešiť rómsku problematiku, čo bolo dobrým signálom. Nesplnilo sa však to, čo sme si na začiat− ku stanovili. Nevidím veľký dopad tejto iniciatívy na zlepšenie situácie Rómov. Koniec dekády už nebol taký pompézny ako jej začiatok. Všetko skončilo potichu a zrejme sa nebolo čím chváliť.

O politike Jedným zo spôsobov dosiahnutia zmien v spoločnosti je, že človek vstúpi do politiky.

V posledných rokoch máme svojich zástupcov na regionálnej úrovni, no rómskym stranám sa nedarí presadiť sa v parlamente. Kedy budú úspešné?

Strany by mali byť multikultúrne. Každá strana, ktorej naozaj záleží na napredovaní tejto krajiny a chce byť vládnucou stranou, by si nemala dovoliť vynechať desaťpercentnú populáciu Slovenska. Sta−

rostov na východnom a strednom Slovensku, kde je zmiešané územie, a kde sú rómske osady, zaujíma− jú hlavne riešenia. Ak hovoríme čisto o etnických stranách, minulosť nám ukazuje, že na Slovensku sme doteraz nemali lídra, ktorý by nejakým spôso− bom dokázal spojiť Rómov. Ani dnes nemáme člo− veka, ktorý by hovoril za všetkých Rómov. Máme tu rómske politické strany, niektoré sú živšie, iné me− nej. Profesionálna však nie je ani jedna z nich.

Prečo?

Fungovanie a profesionalizácia strany úzko súvi− sí s financiami, ktoré rómske strany nemajú. Doba si vyžaduje erudovaných ľudí. V rómskej komunite máme potrebu erudovanosti. Potrebujeme ľudí, ktorí sú flexibilní. Podporujem každého Róma, kto− rý je v politike, ale v súčasnej dobe nevidím žiadnu rómsku stranu, ktorá by mohla byť parlamentnou.

Napríklad Maďari majú veľmi dobrých lídrov a re− prezentantov. Ale, a to je podstatné, aj veľmi dobré financovanie strán. Čo chýba rómskym lídrom, aby boli lídrami?

Momentálne postavenie rómskych lídrov ovplyvňuje fakt, že sa nevedia predať. Politická scé− na potrebuje kultúrnych a jazykovo zdatných ľudí.

Líder by mal mať potrebné vedomosti v oblasti, kto− rú chce zastupovať. Zatiaľ som od rómskej strany nevidel konkrétny materiál, ktorým by sa prezento− vala. Chýba politická profesionalita. Nevravím, že všetky strany v parlamente sú slušné a diplomatic− ké, ale ten základ majú a je silný. V rómskych stra− nách chýba základný pilier, na ktorom by to celé stálo. Ani jedna rómska politická strana nemá we− bovú stránku. A v dnešnej dobe sa ťažko predáte, ak takéto základné atribúty zlyhávajú. Je fajn, že róm− ske strany prezentujú hlas rómskeho ľudu, ale ich činnosť by som skôr prirovnal k činnosti mimovlád− nych organizácií. Len to, že som Róm, ešte nezna− mená, že budem podporovať rómsku stranu. Aj Róm potrebuje od strany počuť, čo mu vlastne po− núka. Byť Rómom nestačí na to, aby sa rómska stra− na stala parlamentnou.

O občianstve a identite Na akom mieste by mala byť u Rómov ob− čianska hrdosť a na akom mieste hrdosť na rómsku identitu?

Väčšina Rómov má jeden vážny problém. Za každým rohom vidíme diskrimináciu. Potom sa dá v spoločnosti ťažko existovať. Sú to komplexy, kto− rých by sme sa mali zbaviť. Ja som taký problém nik− dy nemal. Národná hrdosť je veľmi dôležitá. Je to súčasť človečenstva. Som hrdý Slovák a bojujem za Slovensko. Nebojujem za Rómov, ale bojujem za Slovákov. Nie je to fráza, ktorú som sa naučil pred týždňom. Som zástanca toho, že rómska problema− tika neexistuje. Existuje problematika chudoby, ktorá nemá farbu pleti. Rómska problematika škodí samotným Rómom. Často používame pojmy, kto− rým nerozumiem. Čo je napríklad pojem − rómske byty? Ako príslušník národnostnej menšiny som proti tomu, aby sa takto veci nazývali. Mne takýto systém škodí. Pokiaľ budeme riešiť problematiku časti Rómov ako rómsku problematiku, dovtedy tú− to problematiku nevyriešime.

Majú Rómovia dôvod byť hrdými Slovákmi, ak ich režim prvého Slovenského štátu posielal do pracovných táborov a boli vydávané protici− gánske nariadenia?

Moja stará mama bola v koncentračnom tábore a tiež ďalší členovia rodiny. Je to však minulosť, kto− rá je súčasťou našej histórie. Z tej histórie sa pouč− me. Pre stabilitu a rozvoj je dôležité pripomínať si a nezabudnúť na toto obdobie. Stále tu však máme ľudí, ktorí sa za 60 rokov nedokázali integrovať do spoločnosti a majú pocit menejcennosti z čias voj− nového obdobia. So súčasnou dobou to však nemá nič spoločné. Mladá rómska generácia dnes ani o holokauste nevie, ak im o tom nepovieme. Čiže nemajú mať žiadnu traumu, lebo o nej ani nevedia.

Argumentovať holokaustom dnes nemôže byť dô− vodom pre to, aby Rómovia nešli dopredu.

Text a foto: Roman Čonka

Číslo 8/2015

− TÉMA ČÍSLA: HODNOTENIE PRÁCE P. POLLÁKA −

u Ilustrácia J. G. Mandel

SERA − STRANA 6

V minulosti sa síce opravila základná škola, ale chýbal v nej asistent učiteľa a školské výsledky rómskych detí boli nízke. Vybudovali sa kompostoviská, ale prácu si na nich našlo len niekoľko dlhodobo nezamestnaných Rómov. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity chce pri realizovaní národných Momentálne prebieha príprava nových akčných plánov k Stratégii. Čo od projektov klásť dôraz na inkluzívne rozvojové programy overené praxou a pilot− Minulý rok Nadácia Milana Šimečku v spolupráci s denníkom SME priniesli v nými projektmi. Po prvýkrát plánujeme zabezpečiť, aby komunitní pracovníci, odpočte Rómovia vo verejných politikách obsiahly rozhovor s Petrom Pollákom. nich môžeme očakávať? Ako prispejú k dôslednejšej realizácii Stratégie?

Nové akčné plány by mali zohľadňovať reálny stav v rómskych komunitách. Bu− terénni sociálni pracovníci a asistenti učitelia, ktorí budú pôsobiť vo vybraných Rozhodli sme sa poskytnúť mu po roku priestor opäť, aby zhodnotil činnosť vlá− dú obsahovať konkrétnu zodpovednosť za jednotlivé aktivity a konkrétne finančné obciach v rámci národných projektov, vykonávali svoju činnosť pod jednotnou dy z pozície jej splnomocnenca pre rómske komunity. krytie. Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020 nebola taká podrobná a tieto koordináciou ÚSVRK, vzájomne komunikovali o jednotlivých prípadoch a spo− lupracovali na nich. Čo ako splnomocnenec považujete za najväčší úspech za posledný rok? položky neobsahovala.

Podarilo sa nám na základe našej trojročnej práce presvedčiť Sloven− Pred tromi rokmi ste spoločne s ďalšími politikmi predstavili takzvanú V uplynulom roku sa podarilo sfinalizovať návrh čerpania štrukturálnych sko a Európsku komisiu, aby nové programové obdobie 2014 – 2020 ob− sahovalo opäť kapitolu Marginalizované rómske komunity. Toto nie je sa− fondov EÚ v súvislosti s marginalizovanými rómskymi komunitami. Čo budú Rómsku reformu. Ako ste spokojní s jej plnením? Ako, podľa vás, pomohla mozrejmosťou, pretože žiadna iná krajina nečerpá finančné prostriedky EÚ hlavné priority v tejto oblasti? Myslíte si, že dokáže SR efektívnejšie využiť zlepšiť postavenie Rómov na Slovensku?

Rómska reforma sa realizuje. Podarilo sa nám otvoriť témy a začať pracovať špeciálne na príslušníkov rómskych komunít. Príslušné inštitúcie sme pre− tieto zdroje ako v období 2007 – 2013?

Hlavné priority Programového obdobia 2014 – 2020 korešpondujú s priorita− na aktivitách, ktoré zostávali na vládnej úrovni nepovšimnuté – napríklad zasta− svedčili na základe aktivít, ktoré sme zrealizovali na konci programového obdobia 2007 – 2013. Išlo najmä o aktivity v predškolskom vzdelávaní, vý− mi Rómskej reformy, ako aj so Stratégiou SR pre integráciu Rómov. Za najdô− venie zaraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl alebo aktivizáciu ľudí stavbu školských zariadení, vysporiadavanie pozemkov, podporu komu− ležitejšie považujem, že sa v tomto programovom období budú realizovať progra− v hmotnej núdzi, vysporiadanie pozemkov pod rómskymi osadami. Naštartovali nitných centier, svojpomocnú výstavbu. Za posledný rok sa nám podarilo my ako je Terénna sociálna práca, Program podpory vzdelávania detí v ranom sme projekty ako výstavba a rekonštrukcia základných škôl. Prvýkrát sme vy− pilotne odskúšať aj sociálny aspekt vo verejnom obstarávaní. Dnes máme detstve a Asistencia pre vysporiadavanie a legalizáciu pozemkov. Ak 150 vybra− skúšali sociálny aspekt vo verejnom obstarávaní ako účinný nástroj na zamest− reálnu skúsenosť v obciach, kde sa uplatnil. Pri projektoch zameraných na ných obcí, v ktorých je životná úroveň Rómov najhoršia, odmietne realizovať tieto návanie Rómov.

Dnes aj na základe podnetov Úradu splnomocnenca pristúpilo ministerstvo regeneráciu sídiel, sociálnu infraštruktúru a podporu bývania (financova− programy, nebudú sa môcť uchádzať o podporu na tzv. investičné programy. Pro− ných prostredníctvom prioritnej osi 6) bude pri verejných obstarávaniach gramové obdobie zamerané na inklúziu rómskych komunít sme nastavovali tak, školstva prostredníctvom poslaneckého návrhu k legislatívnym úpravám v škol− stavebných prác povinne vyžadovaná tzv. doložka pre plnenie zákazky, aby finančná pomoc EÚ bola využitá hospodárnejšie a efektívnejšie ako v pred− skom zákone. Tieto zmeny sa týkajú vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno−vzdelávacími potrebami. Dôvodom na zaradenie do špeciálnej školy ktorá definuje rozsah zapojenia dlhodobo nezamestnaných (Rómov), pre chádzajúcom období. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity bude nielen koordiná− nemôže byť sociálne znevýhodnené prostredie. Deti z takéhoto prostredia budú ktorých takto chceme vytvoriť pracovné miesta. torom, ale aj prijímateľom finančnej pomoci z Európskeho sociálneho fondu v triedach s ostatnými žiakmi. Toto považujem za víťazstvo, pretože týmito opa− V minulom roku boli zverejnené dve správy (monitorovacia a evaluačná) v rámci OP Ľudské zdroje – prioritnej osi Integrácia marginalizovaných róm− treniami zabraňujeme segregácii a zastavíme aj zaraďovanie detí do špeciálnych o plnení Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020. Ako vnímate ich skych komunít na realizovanie národných projektov Take away, Komunitné cen− škôl. trá v mestách a obciach s prítomnosťou MRK a Monitorovanie a hodnotenie po− zistenia a závery?

Z reformy boli napokon predstavené opatrenia len pre dve oblasti – vzdelá− Tieto hodnotenia priniesli informácie, že je potrebné pripraviť revízie akčných litík zameraných na sociálne začleňovanie marginalizovanej rómskej populácie.

V nasledujúcich rokoch sa nebudú zo zdrojov EÚ podporovať drahé rekon− vanie a vymožiteľnosť práva. V oblasti vzdelávania ste sa v reforme zaviazali plánov. Dnes sú zistenia a odporúčania správ pre nás vodítkom pri tvorbe Revi− štrukcie námestí, kompostoviská a opravy škôl, ktoré navštevujú rómske deti. riešiť napríklad aj povinnú predškolskú výchovu, prázdninovú prevádzku ma− dovaných akčných plánov stratégie a tvorbe inkluzívnych programov.

Očami Petra Polláka/Peter Pollakoskere jakhenca

Číslo 8/2015

− TÉMA ČÍSLA: HODNOTENIE PRÁCE P. POLLÁKA −

SERA − STRANA 7

Peter Pollák a Rómska reforma.

Ako jeho prácu hodnotia ľudia z terénu?

Radoslav Tokár, terénny sociálny pracovník a odborný sociálny poradca pre košický mikro− región, Košice Ako jedno z mála pozitív hodnotím to, že pán splnomocnenec vyzdvihol potrebu predškolského vzdelávania rómskych detí v osadách. Na druhej strane vidím množstvo negatív, ktoré sa objavili v činnosti splnomocnenca: • odmietol realizovať vládou schválenú (2012) proeurópsku Stratégiu SR pre integráciu Rómov do roku 2020, vďaka čomu nemohol žiadnymi le− gislatívnymi nástrojmi dosiahnuť posun v in− tegrácii rómskych komunít a tým pádom pri− budlo niekoľko nových osád, • marketingová Rómska reforma Správna cesta s vy− pracovanými 10 vetami bez vyčíslenia finančných požiadaviek skôr ako začala, skončila úplným po− litickým fiaskom, bez akéhokoľvek dopytu a záuj− mu zo strany európskych inštitúcií a úplne v roz− pore s Programovým vyhlásením vlády SR, • nezahlasoval v NR SR za novelizáciu veľmi dô− ležitého Antidiskriminačného zákona, • v médiách sa vyhol zaujatiu postoja splnomocnenca pre rómske komunity a aj poslanca NR SR voči proti− rómskej prezentácii slovenských extrémistov na čele s nacionalistom Mariánom Kotlebom, mám na mysli protirómske protesty v Bratislave v r. 2012, • odmietol sa vyjadriť k brutálnym vraždám niekoľ− kých hurbanovských Rómov, spáchaných hurba− novským mestským policajtom Juhászom, • nejavil záujem vyjadriť sa k trestnému prípadu fy− zického týrania košických rómskych chlapcov ko− šickými policajtmi z r. 2009 a následne k súdnym pojednávaniam, • vyhlásil obec Krásnohorské Podhradie za mode− lovú obec v oblasti vysporiadania pozemkov – do dnešnej doby v tejto oblasti neučinil žiadny krok, • neinformoval slovenskú verejnosť o odpočtoch výsledkov svojej práce, pričom mu to ukladá Or− ganizačný poriadok Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, • neobjektívne sa prezentoval dosiahnutými výsledka− mi naštartovania už zabehnutých dlhodobých ná− rodných projektov – Terénni sociálni pracovníci, Komunitné centrá a Zdravé komunity, čo mu v mé− diách vyčítali aj renomované mimovládne inštitúcie, • celá činnosť splnomocnenca pre rómske komu− nity je vnímaná len ako mediálny marketing s cie− ľom získať politické body a udržať si politické preferencie, čím sám spôsobil dezinformovanosť vo svojich vyjadreniach.

Katarína Kocúrová, marketingová riaditeľka v Národnej energetickej a. s., Bratislava Prínos vidím hlavne v oblasti vzdelávania a čin− nosti terénnych sociálnych pracovníkov. Ako ne− dostatok hodnotím to, že sa nepodarilo vyšetriť svojvôľu polície vo viacerých prípadoch, kedy polí− cia zasahovala v rómskych komunitách, pričom ani raz nebola vyvodená osobná zodpovednosť.

Lenka Berkyová, pracovníčka komunitného centra KARI Banská Bystrica Prínos vidím v tom, že sa mu podarilo zamestnať ve− ľa Rómov, napríklad asistentov učiteľov či osvety zdra− via. Negatíva v jeho práci nevidím. Ako jediné negatí− vum vnímam to, že vo svojej funkcii je len krátky čas.

Vojtech Bohó, občiansky aktivista, Rimav− ská Sobota Ako rómsky aktivista hodnotím výsledky z teré− nu. Pán splnomocnenec kladie veľký dôraz na vzde− lávanie rómskych detí. S tým úzko súvisia aj iné roz− behnuté projekty. Napríklad PRINED, kde sa môžu Rómovia zamestnať ako asistenti učiteľa v základ− ných a materských školách. Páči sa mi jeho osobný

prístup k Rómom. Obzvlášť to, že sa stretáva s Ró− mami v osadách. Rómovia si ho obľúbili a neboja sa s nim rozprávať o problémoch, ktoré ich trápia. Ja som sa s ním osobne stretol pri jeho výjazdoch.

Prial by som mu, aby jeho plány vyšli a mohol po− kračovať v rozbehnutých programoch. Napomáha− jú mu v tom aj regionálne kancelárie.

Milan Oláh, nezamestnaný, Detva Nejaký viditeľný prínos nevidím. Nepáči sa mi zákon o hmotnej núdzi, ľudia musia odrábať dávku v hmotnej núdzi, no namiesto toho by sa mali lep− šie čerpať eurofondy na zamestnávanie Rómov.

Podľa mňa by zamestnávanie Rómov mal prevziať štát, lebo sme diskriminovaní na trhu práce, podni− katelia nás nezamestnajú. No a úrad splnomocnen− ca by si mal viac všímať aj Rómov z nášho regiónu, lebo Rómovia nežijú len na východnom Slovensku.

Miroslav Daniel, invalidný dôchodca, Holíč Nejaké pozitíva nevidím. Ak si niekto myslí, že pozití− vom sú kontajnerové škôlky pre rómske deti, tak sa mýli, pretože aj tento krok ich segreguje a vyraďuje zo spoloč− nosti. Zákon o hmotnej núdzi nič nerieši a nie je príno− som pre Rómov. Tento zákon je zlý a škodlivý a neplatí pre všetkých nezamestnaných. Myslím si, že je to veľká nespravodlivosť. Splnomocnenec našim ľuďom nepo− máha, skôr len plní priania svojich politických šéfov.

Martin Škultéty, stavbár/murár, Spišská Nová Ves Je ťažké nájsť nejaké pozitívne opatrenia, ktoré by skutočne ovplyvnili život Rómov. Ako správny krok by som označil snahu vysporiadať pozemky pod rómskymi osadami, aj keď musím dodať, že ani tu sa žiadny viditeľný úspech nedosiahol. Úplne najhorším opatrením je zákon o hmotnej núdzi, ktorý z ľudí urobil otrokov. Čo dobré to prinieslo?

Nič! Ľudia si prácou nemôžu finančne prilepšiť, ani nič pozitívne týmto dosiahnuť. Na Rómoch sa priživuje veľa takzvaných odborníkov na riešenie rómskej problematiky, no pre samotných Rómov sa nič pozitívne neurobilo.

Maroš Lichner, zvárač, Detva Zaregistroval som zriadenie materských škôl v osadách, čo možno označiť za pozitívne. No také− to kroky nie sú riešením obrovských problémov Ró− mov vo všetkých oblastiach. Pán splnomocnenec by mal niečo urobiť s nárastom pravicových extrémis− tov, veď sa množia prípady rasovo motivovaných útokov. Je zastrešený ministerstvom vnútra, tak by bolo dobré, keby s tým niečo začali robiť.

Laco Oravec, Nadácia Milana Šimečku, Bra− tislava Za najväčší prínos Petra Polláka na poste splno− mocnenca pre rómske komunity považujem výrazné zvýšenie počtu Rómov a Rómiek v pomáhajúcich pro− fesiách. Tiež treba vyzdvihnúť celý proces (ale i výsle− dok) prípravy programov pre marginalizované róm− ske komunity, ktoré majú byť financované v období 2014 − 2020 z eurofondov. Rovnako možno oceniť nasadenie splnomocnenca pri politických vyjednáva− niach a v snahe riešiť mnohé dlhodobo zanedbávané oblasti ako je vysporiadanie pozemkov, či desegregá− cia vo vzdelávaní. Ide však stále viac o pilotné ako sys− témové riešenia. Najkritickejšie hodnotím úplnú re− zignáciu Úradu splnomocnenca na realizáciu schvále− ných strategických dokumentov vlády. Je zjavné, že Stratégia vlády SR pre integráciu Rómov do roku 2020 nebola v uplynulých rokoch smerodatná ani pre činnosť úradu, ani pre ministerstvá. A takzvaná Róm− ska reforma je skôr nedokončený politický pamflet, nie komplexná stratégia, nehovoriac o tom, že ani ne− bola vládou v žiadnej forme schválená. Riešenie róm−

skej problematiky je teda v posledných rokoch po− zícia, aké má kompetencie podľa štatútu. Takto po− značené veľkou spontánnosťou a nesystémovosťou. škodil všetkých Rómov v SR. Skrýval sa za reformu a vzdelávacie projekty a vykazoval si prácu, na ktorú Marie Oláhová, štatutárna zástupkyňa ob− má kompetencie iba rezort školstva. V oblasti po− skytovania reálnej pomoci pri zlepšení životných čianskeho združenia KLUB SPOLU Detva Myslím, že splnomocnenec najviac úspechov podmienok, na ktoré už mal dosť financií z fondov, dosiahol vo vzdelávaní rómskych detí, aj keď táto sa jeho činnosťou osady rozrástli a podmienky sa oblasť si vyžaduje oveľa väčšie investície a zaan− zhoršili tak, že za 4 roky sa nič viditeľné neurobilo. gažovanosť štátu. No projekty ako PRINED sú bez− Ani jeden kilometer vodovodu, ani jeden kilometer pochyby prínosom, ktorý môže naštartovať pozitív− kanalizácie, elektrických sietí, chodníkov. ne zmeny v tejto oblasti. Štefan Milo, živnostník, Topoľčany Bohužiaľ je toho oveľa viac, čo sa nepodarilo Po prvýkrát v novodobých dejinách Slovenska sa urobiť. Mne najviac chýba väčšia podpora tradičnej kultúry. Zachovanie našej kultúry je pre mňa veľmi stal Róm ústavným činiteľom, čo je z hľadiska prie− dôležitá vec, ktorá si zasluhuje väčšiu pozornosť, niku akéhokoľvek Róma do politického života veľ− než aká sa jej dostáva. Teraz nemyslím len na hud− mi dobré. To, že Peter Pollák je poslancom NR SR bu a tanec, ale na väčšiu podporu literatúry, výtvar− a splnomocnencom vlády pre rómske komunity, ného umenia, divadla. Rovnako sa mi nepáči, že musíme prijať ako veľmi dobrý krok pre naštartova− splnomocnenec nepodporuje vzdelávanie dospe− nie zmien v našej spoločnosti. Splnomocnencovi sa lých. Je mnoho Rómov, ktorí by si radi zvýšili vzde− čiastočne podarilo urobiť pozitívne kroky v škol− lanie, no školné a náklady na školu sú také vysoké, stve, avšak v množstve problémov Rómov je to len že pre väčšinu týchto ľudí je nedostupné. Potom sa kvapka v mori. Veľa Rómov malo oveľa vyššie očaká− stáva, že ľudia z našej komunity nemôžu vykonávať vania. Mysleli si, že práve Peter Pollák sa stane člo− práce v komunitných centrách či ako terénni sociál− vekom, ktorý sa bude podieľať na zjednocovaní Ró− ni pracovníci. Postupne budú Rómovia z týchto po− mov a ich participácii na riešení problémov. Rovna− zícií vytlačení majoritou, ktorá s komunitou nemá ko tak by mohol zo svojej pozície prispieť k väčšej žiadne skúsenosti a Rómovia budú pracovať možno solidarite vo vnútri rómskej komunity na Sloven− za aktivačný príspevok. Tomuto treba zabrániť ma− sku. Čiže ako pozitívum vnímam hlavne jeho prie− sívnou podporou vzdelávania dospelých, aby čo nik do vrcholnej politiky.

Realita však ukázala, že pán Pollák si vybral cestu najviac Rómov malo dokončené úplné stredoškol− karierizmu, kedy jeho hlavnou úlohou je vyhovieť ské alebo vysokoškolské vzdelanie. svojim politickým šéfom. Za najnegatívnejší krok po− Ingrid Kosová, občianska aktivistka, Zvolen važujem jeho reformu v sociálnej oblasti, kde jeho Za pozitíva možno označiť 110 nových asisten− opatrenia urobili zo sociálne odkázaných ľudí otro− tov učiteľa, 120 terénnych asistentov v rámci pro− kov. Splnomocnenec robí politiku nie pre Rómov, gramu Zdravé komunity, 300 nových pracovných ale práve naopak pre majoritu, aby ho za jeho repre− miest na pozícii občianskych hliadok v komunitách, sívne opatrenia chválila, čo sa mu veľmi dobre darí.

5 kontajnerových materských škôl: to sú viditeľné V mnohých kauzách sa robil hluchým, slepým a ne− výsledky práce splnomocnenca. Jemu a najmä jeho mým, keďže radšej mlčal, aby náhodou neboli s ním zamestnancom na ÚSVRK nemožno upierať snahu nespokojní jeho šéfovia. Okolo seba zhromaždil aj o efektívne nastavenie čerpania finančných niektorých rómskych aktivistov, ktorí z tohto spoje− prostriedkov z EÚ v novom programovom období nia majú aké−také výhody, no radoví Rómovia trpia 2014 − 2020, vďaka ktorým by malo prísť na Sloven− a splnomocnenec im v ich marazme vôbec nepomá− sko skoro 400 miliónov eur. Výnimočným úspe− ha. Nedáva ani len nádej na pozitívnu zmenu. Počas chom je fakt, že historicky po prvýkrát sa podarilo jeho volebného obdobia vzrástol napríklad počet všetko zastrešiť jedným operačným programom rómskych osád o 40! V roku 2020 končí obdobie a prvýkrát sa budeme môcť uchádzať o podporu vý− programu pre pomoc Rómom a ja považujem po− stavby prestupného a svojpomocného bývania. Po− sledné štyri roky za premrhané, nakoľko sa splno− moc obyvateľom v najchudobnejších oblastiach by mocnencovi nepodarilo pozitívne ovplyvniť život mala prísť aj v zlepšení prístupu k vode, ktorú nemá Rómov z osád a mestských get. Rómovia si od jeho až 23% rómskych osídlení na Slovensku. V rokoch prieniku do vrcholnej politiky sľubovali veľa, no o to 2014 a 2015 sa revidoval aj Akčný plán Stratégie pre väčšie je ich sklamanie z doterajšej činnosti úradu integráciu Rómov do roku 2020, ktorá by mala byť splnomocnenca pod jeho vedením. schválená v októbri 2015.

Zoltán Vaňo, elektromechanik momentálne Negatívne vnímam Rómsku reformu a v rámci nej zrealizované len represívne nástroje (povinnosť na dôchodku, Košice Podľa môjho názoru urobil úrad splnomocnen− odpracovať si sociálne dávky či zrušenie priestup− kovej imunity pre sociálne odkázaných ľudí). Sú to ca najviac v oblasti školstva. Som rád, že sa začalo populistické riešenia určené majorite na udržanie robiť v oblasti vzdelávania detí v predškolskom ve− si voličov, a nie opatrenia zamerané na zlepšenie ku a na prvom stupni základných škôl. Na druhej kvality života Rómov na Slovensku. Týmito krokmi strane si myslím, že najmenej sa spravilo v zamest− „prvý rómsky poslanec v NR SR po 25 rokoch“ de− nanosti Rómov. V tejto oblasti sa neurobilo takmer honestoval sám seba ako nádej pre zavádzanie sys− nič a bez toho, aby čo najviac Rómov pracovalo témových krokov v riešení rómskej problematiky. a dostávalo svoj plat, sa v riešení problémov róm− Existujú oprávnené obavy, že preventívne nástroje skej menšiny nepohneme vpred. na riešenie problémov chudobných ľudí v komuni− tách už nestihne zrealizovať. Alebo práve to bol zá− Monika Flašíková Beňová, europoslankyňa, mer vládnucej strany SMER a jej „tímového kolegu“ Bratislava OĽaNO? Priznám sa, že o práci pána Polláka veľa neviem.

Emil Samko, generálny riaditeľ obchodnej Ak nechcem byť neobjektívna, budem odpovedať spoločnosti, Bratislava všeobecnejšie. Myslím si, že sa v rámci svojich Je mi ľúto, že sa musím takto otvorene a úprim− možností snaží. Zachytila som jeho pár stanovísk, ne vyjadriť, ale čo sa týka doterajšej práce pána týkali sa väčšinou problémov v niektorých osadách, Petra Polláka, nevidím žiadny prínos v riešení róm− menej už návrhov komplexnejších riešení. Lenže skej problematiky. Absolútne sa nezhostil funkcie odkladanie, respektíve neriešenie situácie v tejto splnomocnenca. Nerozumie tomu, načo je táto po− oblasti nechcem pripísať len splnomocnencovi. Ur−

komuniti. Ola inštituciji amen dopaťanďam prekal aktiviti the keribena, so ker− ďam kana sa imar agor le vachtoste 2007 – 2013. Oda sas aktiviti andro an− glalškolakero sikhaviben, ačhaviben vaš školakere khera, phuvakeri legalizaci− ja, ľikeriben vaš komunitna centri, peskrošegitindo ačhaviben. Vaš oka berš pes amenge dopaťanďa anglunes te probaľinel the socialno dikhiben andro ňi− pengero dochudkeriben. Adaďives amen hin realno dodžanľipen andre gava, kaj pes oda dochudňa. Paš o projekti so sas sthode pedal thaneskeri regene− racija, socialno infraštruktura the ačhavibnaskero ľikeriben (poťiňiben prekal prioritno zaterďipen 6) ela paš ňipengero dochudňipen vaš ačhavibnaskere Neľutujete po troch rokoch vo funkcii splnomocnenca pre rómske komunity, že buťa povinones manglo dothoviben pedal zakazkero pherďaripen, so zadikhel− kerel sar pen priphanden ola so but len nane e buťi (Roma), pedal save avka ste túto pozíciu – ako opozičný poslanec – prijali?

Naopak, výčitky by som mal, keby som túto funkciu neprijal. Považoval by kamas te skerkerel buťarde thana. som to za zbavenie sa zodpovednosti. Rómska téma je pre mňa osobnou, nie Oka berš sas so dikhle avri duj spravi (monirovaco the evaluačno) pal kariérnou témou. Keď hnutie OĽaNO dostalo ponuku riešiť túto tému, prijal som ju. Chcel som, aby sa problémom ľudí v rómskych komunitách dostala potrebná o pherďaripen la Strategija SR pedal Romengeri integracija dži o berš 2020. pozornosť. Je to pre mňa možnosť, ako ovplyvniť túto tému vo väčšom rozmere Sar tumen zadikhen lengere dodžanľipena the agoripena?

Ala rozgiňipena ande o informaciji, hoj kampel te zachudel reviziji vaš akčna a pomôcť ľuďom v rómskych osadách. plani. Adaďives hine hirengere dodžanľipena the dopheňibena pedal amende ča Ďakujeme za rozhovor V posledných mesiacoch sa výraznejšie spomínala téma vysporiadania šegitišagos paš oda, kana keras Revidovana akčna strategijakere plani the inklu− pozemkov v rómskych osadách. Úspešne sa to však podarilo len v niekoľ− zivna programi. * * * kých obciach, pričom pred tromi rokmi to bola jedna z vašich priorít. Prečo sa nepodarilo zlegalizovať pozemky vo väčšom rozsahu? Ako by mal tento Akanutnes pen zachudkeren neve akčna plani ke Strategija. So lendar šaj Oka berš e Nadacia vaš Milan Šimečka jekhetanes le ďivese novinkenca SME program pokračovať?

Slovensko sa výrazne pohlo aj v tejto téme. Máme prvé lokality, v ktorých sa andro odpočtos O Roma andro ňipengere poľitiki ande buchľardo vakeriben le doužaras? Savo ela lengero prithoviben pedal Strategijakeri realizacija?

Andro neve akčna plani musaj te avel zadikhlo akanutno ačhiben andro podarilo vysporiadať vlastnícke vzťahy v rómskych osadách – v obciach Čierny Petroha Pollakoha. Amen rozthoďam pale te del leske pal jekh berš o than, aj te Balog, Tichý Potok, Studienka. Pripravili sme predpoklady na vysporiadanie po− rozginel vladakero keriben andal peskeri pozicija sar o splnomocňencos pedal romane komuniti. Zachudena andre peste zodpovednosťa vaš dojekh aktiviti the lovengero zaučhariben. Strategija SR pedal Romengeri integracija dži zemkov aj v ďalších obciach. Podmienky na vysporiadanie vlastníckych vzťahov romane komuniti. o berš 2020 na sas thoďi avka churdones the ala kotorora na sas andre late na pozemkoch, kde sú rómske komunity, sú nastavené v programe zameranom Tumen sar o splnomocňencos, sar rozginen jekh baro resľipen vaš oka andrethode. na asistenciu pre vysporiadavanie a legalizáciu pozemkov, ktorý je súčasťou ná− rodného programu Take away – Komplexná podpora pre integráciu obyvateľov agorasardo berš?

Oka berš pes dopaťanďa te agorisaľol prithoviben sar te pherel štruktu− Prekal amari trinberšengeri buťi dopaťanďam e Slovakija the Europakeri ko− MRK. misija, aj te nevo programovo vacht 2014 – 2020 ľikerel andre peste o kotor ralna fondi EU jekhetanes le marginalizimen romane komunitenca. Save ena Experti v ankete pre náš odpočet najnegatívnejšie hodnotili reakciu vlády Marginalizimen romane komuniti. Oda nane avka zorales thodo, vašoda hoj bazutna angluňipena andre adi oblasťa. Tumen gindoľinen, hoj SR džanela na policajný zásah vo Vrbnici, ako aj verejné vyjadrenia vládnych predstavi− aver thama na resel o love andal EU špecialnones pedal manuša andal romane efektivneder te zľikerel ala zdroji mamuj vachteste 2007−13? terských a základných škôl, predĺženie povinnej školskej dochádzky, zaraďo− vanie detí s ľahkým mentálnym postihnutím do špeciálnych škôl, zrušenie su− chej stravy na ZŠ. Prečo sa tieto návrhy nepresadili? Časť týchto aktivít sa realizuje v rámci národného projektu inkluzívnej eduká− cie – Prined. Do tohto projektu je zapojených 7 000 rómskych detí a vďaka nemu majú základné školy k dispozícii inkluzívne tímy pozostávajúce z pedagogických zamestnancov a odborníkov ako sú psychológ, špeciálny pedagóg, liečebný, resp. sociálny pedagóg, ktorí pracujú s deťmi nielen v školách, ale aj v teréne.

Bol podporený aj ďalší národný projekt, ktorého cieľom je zapojenie detí do pred− primárneho vzdelávania – národný projekt MRK 2. Jeho súčasťou je 3 000 róm− skych detí, ktoré dostali šancu na lepšiu budúcnosť.

Zlepšená spolupráca rodičov so vzdelávacími zariadeniami, vyšší počet detí z MRK navštevujúcich predškolské zariadenia, zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky detí a mládeže z MRK sú ciele, ktoré chceme do− siahnuť v rámci napĺňania operačného programu Ľudské zdroje – prioritnej osi Integrácia marginalizovaných rómskych komunít.

teľov o Rómoch. Ako vnímate vy výroky ministrov vo vzťahu k rómskym té− mam? Ktoré z nich vás najviac sklamali?

Dotkla sa ma argumentácia vlády v odpovedi na kritiku Európskej komisie, ktorá Slovensku vyčíta nadmerné množstvo rómskych detí v špeciálnych ško− lách. Vláda v správe pre EK uviedla, že postihnutie u rómskych detí je spôsobe− né incestom, a preto sú častejšie zaraďované do špeciálnych škôl.

Po tomto vyjadrení akoby bolo všetko úsilie, vysvetľovanie a dobré príklady počas posledných 20 rokov, márne.

Číslo 8/2015

SERA − STRANA 8

− TÉMA ČÍSLA: HODNOTENIE PRÁCE P. POLLÁKA −

u Ilustračná fotografia R. Čonka

čite by však mal byť výraznejší, aktívnejší, viac infor− povať právomoci a rozpočet, ktoré patria vláde Slovenskej republiky. Nemôžeme pripustiť, aby movať verejnosť o pozitívnych projektoch. jedna skupina občanov len na základe svojej farby Ladislav Vasil, bývalý pracovník magistrátu pleti bola spravovaná jediným človekom, a nie vládou. mesta Košice, v súčasnosti dôchodca Obrovské premárnenie šance, ktorú dostal v ro− Funkcia splnomocnenca vlády pre rómske komu− nity je podľa mňa jedna z najťažších funkcií vo vlád− ku 2012. Žiaden iný splnomocnenec nemal také nej schéme. A to z viacerých objektívnych dôvodov. príležitosti zlepšiť život najchudobnejších rodín Najväčší tlak na jeho úrad, a hlavne na osobu splno− v zaostalých regiónoch, ako mal Peter Pollák. Mo− mocnenca, je zo strany samotných Rómov. To sa dá hol pomôcť celému východnému a strednému Slo− do istej miery chápať ako dôsledok novej nádeje na vensku, namiesto toho si zvolil svoj osobný politic− lepšie, dôstojnejšie zajtrajšky chudobnej komunity. ký prospech. Straty z vylúčenia Rómov za jeho Jeho program je majoritou sledovaný veľmi kriticky, úspešnej medzinárodnej politickej kariéry stúpli stále toriž pretrváva v spoločnosti názor, že Rómovia a zaplatíme ich my všetci, občania Slovenska. na Slovensku majú výsady, ktoré im nepatria a robia Zuzana Kusá, sociologička Slovenskej aka− „zlú krv“. V neposlednom rade je problémom kom− petencia úradu splnomocnenca. On môže navrho− démie vied, Bratislava Skôr ako k práci splnomocnenca sa viem vy− vať, vytvárať vízie na isté obdobia, dbať o dodržiava− nie ľudských práv pre všetkých. Zásadné dokumenty jadriť k práci ľudí na „jeho“ úrade. O výsledky, a programy sa však schvaľujú vládou, teda podlieha− ktoré zvykneme pripisovať predstaviteľovi inštitú− jú politickej vôli. Môj osobný názor je taký, že Slo− cie, sa aj v tomto prípade zaslúžilo viacero ľudí. vensko premrhalo minimálne dve desaťročia v tejto Chcem vyzdvihnúť najmä pracovníkov, ktorí sa problematike. Všetky doterajšie vlády skôr iba dekla− podieľali na spoluutváraní operačného progra− rovali snahu reálne pomôcť rómskym občanom v ich mu Ľudské zdroje a vyjednávaní o alokáciách pre zásadných potrebách, medzi ktoré v prvom rade jeho prioritné osi. Nebola to vôbec pohodlná bezpochyby patrí pracovná ponuka. Tá neprichádza „úradničina“. Uhájiť peniaze pre pozdvihnutie ani dnes a podľa mňa všetky ostatné pozitívne kroky, marginalizovaných komunít oproti iným záuj− programy a projekty sú iba akousi náplasťou na ne− mom vyžadovalo veľa vytrvalosti, trpezlivosti a zá− riešený zásadný problém. Tu niekde vidím dôvod či sadovosti. Rovnako treba vyzdvihnúť aj úsilie ak− motiváciu na kritický postoj Rómov k práci splno− tualizovať akčné plány Stratégie participatívnym mocnenca. Osadníci nepoznajú súvislosti, čakajú od spôsobom a „upevniť“ ich ciele v agende jednotli− osoby svojho zástupcu veľakrát veci, ktoré im on ne− vých ministerstiev. Za dôležitý čin považujem aj môže dať. Ak na Slovensku nebude politická vôľa re− realizáciu projektu PRINED, ktorý na mnohých álne riešiť zamestnanosť Rómov, tak Úrad splnomoc− školách zlepšil prácu so žiakmi, čo majú problé− nenca vlády pre rómske komunity bude riešiť dotač− my s učením. Mrzí ma nedostatočná pozornosť né schémy, stavať komunitné centrá, zakladať róm− voči bytovému problému a málo ofenzívna práca ske hliadky a rôzne iné, určite prospešné záležitosti, so starostami a primátormi v otázke zlepšovania no na to zásadné má páky niekto iný. Asistenti sú vý− prístupu k slušnému bývaniu, osobitne pre rodi− borná vec, no oni naučia deti i matky kultúrnym ny s deťmi. a hygienickým návykom. To zásadné je však na poli− tikoch.

Lucia Nicholsonová, poslankyňa NRSR, Bra− Takže hodnotenie práce splnomocnenca vlády tislava pre rómske komunity ponechám na širokú verej− Páčil sa mi pilotný projekt kontajnerových škôl. nosť, rómske organizácie a samotného splnomoc− Nechápem, prečo sa to nazvalo pilotným projek− nenca. Určite bude čo chváliť i kritizovať. tom, keď vieme, že to funguje. Mali sa zaviesť ploš− ne. Toto je najsilnejší splnomocnenec, akého sme Anton Marcinčin, poradca ministra financií kedy mali. Má podporu v parlamente, a napriek to− mu neurobil žiadnu systémovú zmenu. Napríklad vlády SR, Bratislava Peter Pollák ma svojou činnosťou utvrdil v povinnú predškolskú výchovu pre deti zo sociálne tom, že žiaden splnomocnenec si nemôže uzur− znevýhodneného prostredia.

Bazutna prioriti vaš Programovo vacht 2014 – 2020 pen sphanden le prioritenca vaš Romaňi reforma, the avka la Strategijaha SR pedal Romengeri integracija. Vaš jekhin− teresneder presikhavav, hoj andro ada vacht pes skerkere− na o programi sar Tereno socialno buťi, Sikhavibnaskero programos pedal cikne čhave the lengero ľikeriben the Asistencija paš phuvakeri legalizacija. Kana 150 kidne ga− va, kaj hiňi Romengeri dživipnaskeri urovňa jekhgoreder, odčhivena ada šegitišagos prekal ala programi, našťi man− gen o love vaš investična programi. O programovo vacht, so hino sthodo pedal inkluzija andre romane komuniti, amen thoďam avka, aj te lovengero šegitišagos EU jel ľiker− do chulajipnones the efektivnones sar andro čirlatuno vacht.

Splnomocňencoskero urados SR pedal romane komu− niti kerela na ča le koordinatoris, aľe the resela lovengero šegitišagos andal Europakero socialno fondostar prekal O Manušinane zdroji – oprethoďi urovňa Integracija vaš marginalizimen romane komuniti pedal realizacija pal naci− jakere projekti Take away, Komunitna centri andre fora the gava kaj hine the romane komuniti the Monitorišagos the doľikeriben pal politiki so hine zathode pedal socialna za− phandľipena vaš romane populaciji.

Andre aver berša pen andal EU zdroji na ľikerena bare kuč pľacoskere prikeribena, komposti the školakere prikeri− bena, so odoj phirkeren romane čhave. Andro čirlatuňipen pes prikerďa e škola, aľe chibinelas odoj učiteľiskero asistentos the školakere rezultata romane čhaven sas tele thode. Kerde pes komposti, aľe e buťi peske arakhle ča daskeci bijobuťakere Roma. Splnomocňencoskero urados SR pedal romane komuniti kamel paš realizacija nacijakere projektenge, te thovel zor pedal inkluzivna the bararde pro− grami, so hine dopaťande la buťaha the pilotna projektenca.

Pro jekhvar elšinones kamas te zathovel, aj komunitna buťarde, terena socialna buťarde, učiteľiskere asistenti, so buťarena andro kidne gava prekal nacijakere projekti, kere− na peskeri buťi telal jekh koordinacija USVRK, maškar peste komunikinena pal peskere pripadi the jekhetanes buťarena pre lende.

Číslo 8/2015

Vaš agorasarde čhona pes buter presikhavelas e te− ma vaš phuvakero chulajipen andre romane komuniti.

Lačhes oda doperďa ča andro varesave gava prekal oleste, hoj ada sas tumari oprethoďi tematika anglal trin berša. Soske pes na diňa te zlegalizinel phuva vaš buchleder than? Sar bi ada programos džalas dureder?

E Slovakija pes but sikhades čalaďa anglal andri adi te− ma. Hin amen jekhtone lokaliti, kaj pes amenge zadochud− ňa te presikhavel oda, kaske hine phuva andro romane ko− muniti – andro gava Čierny Balog, Tichi Potok, Studienka.

Podchudľam zathovibena pedal phuvakero chulajipen the andre aver gava. Telethoďipena pedal phuvakero presi− khavkeriben kaj hine romane komuniti, hine zathode andro programos pedal asistencija pedal presikhavkeriben the phuvakeri legalizacija, so hiňi sphandľi le nacijakero progra− moha Take away – Kompleksno ľikeriben pedal integracija manušen MRK.

O odborňiki prekal anketa pedal amaro odrachinker− do butgoreder rozginde sar došunelas e vlada o policaj− no keriben andre Vrbnica the sar o jekhoprune politiki vakerenas pal Romende. Sar tumen rozthoven o mi− nistrengere pheňibena ko romane tematiki? So tumen jekhbareder chochaďa?

Anglal trin berša tumen jekhetanes le aver politiken− But man čalaďa e vladakeri argumentacija, kana odphe− ca presikhaďan Romaňi reforma. San spokojno sar pes nelas pre kritika andal Europakeri komisija, savi čhivkerel pherďarel? Sar, pedal tumende, šegitinďa te lačharel pre jakha la Slovakijate but romane čhave andro špecialna Romengero zaterďipen andre Slovakija? školi. E vlada andre peskero odpheňiben pedal EK zathoďa, Romaňi reforma pes realizinel. Doresľam oda, hoj hoj voďakero telethoďipen vaš romane čhave džal avri andal phundraďam temi the zachudňam te kerel pro aktiviti, so incestos, vašoda hine zathovkerde andro špecialna školi. ačhle pre oprethodi urovňa na zadikhle – ko priklados zaač− Pal ada savoro oda amari zor, rozvakerkiben the lačhe hľam zathovkeriben romane čhaven andro špecijalna školi prikladi prekal agorasarde 20 berša sas presikhado sar ba− vaj manušengeri aktivizacija so hine bare čore, phuvakero ro hjabaľipen. chulajipen tel romane vatri. Zachudňam ajse projekti sar ačhaviben the rekonštrukciji pedal bazutna školi. Elšines Tumen na sajinen, hoj pal trin berša andre pozicija sprobaľinas socialno dikhiben andro ňipengero dochudňi− splnomocňencostar pedal romane komuniti, iľan adi pen sar zoralo inštrumentos pedal buťakero dochudňipen funkcija – sar opozično poslancos? pedal o Roma.

Visardones, goreder bi man šunavas, kana bi adi pozici− Adaďives the vaš chaťariben so diňa Splnomocňen− ja na iľomas. Oda bi ľikeravas avka sar te bi kamľom mandar coskero urados, zaterďiľa the školakero ministerstvos pre− te odčhivel e zodpovednosťa. Romaňi tema hiňi pedal man− kal poslanecko prithoviben ko legislativno prikerkeriben an− de but pašutňi, na karierno. Kana e sera OľaNO resľa pod− dro školsko zakonos. Ala visaribena pes čalavkeren le si− chudľipen te rozginel adi tema, iľom la. Kamavas, aj pes le khavibnaha ajse čhavoren, so len hin špecijalna avriľikerib− problemenca le manušen andro romane komuniti vareko naskere – sikhľaribnaskere kampeľišaga. Dovodos soske zakidel le kampeľišagoha the pozornosťaha. Oda pedal pen resen ala čhave andre špecijalna školi, našťi avel so− mande e možnosťa sar te podchudel adi tema andro cialno gorederipnaskero pašaľipen. O čhave andal ajso pa− buchľardo than the sar te šegitinel manušenge andre roma− šaľipen ena andro klasi le aver čhavenca. Oda me ľikerav ne vatri. sar avrikheľiben, vašoda hoj oleha amen zaarakhas anglal segregacija the zaačhas ada prithoviben le čhaven andro Paľikeras vaš vakeriben špecijalna školi. „Člankos ela sikhado andre publikacija Roma andro ňi− pengere politiki 2015, so avľa avri prekal projektos Sar an− Andal reforma sanas zvičinde ča dothovibena ča dre čoripen?, so realizinel Nadacija vaš Milan Šimečka le ľi− pred duj kotora – sikhaviben the čačipnaskero dopeľi− keribnaha Islandona, Lichtenštajskona the Norskona prekal ben. Andro sikhavibnaskero kotor tumen pen andre re− Programos Aktivno manušiben the inkluzija, so kerel Nada− forma sphanďan te rozginel ko priklados the povino ško− cija Ekopolis jekhetanes le Nadacijaha pedal čhavorene the lakero dophiriben, prazdňinovo ľikeriben andro dajakere SOCIA – nadacija pedal ľikeriben vaš socijalna visaribena.“ the bazutna školi, preginďarďipen vaš povino školakero dophiriben, zathovkeriben le čhaven le lokeha voďakero Andre romaňi čhib thoďas: Stanislav Cina čalavibnaha andro špecialna školi, sphageripen vaš po− „Článok bol zverejnený v publikácii Rómovia vo verejných sno chaben pro bazutna školi. Soske pen ala dopheňibe− politikách 2015, ktorá vyšla v rámci projektu Ako na chu− na na skerde? dobu?, ktorý realizuje Nadácia Milana Šimečku s podpo− Jekh kotor ala aktivitendar pes realizinel prekal nacijake− rou Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom ro projektos vaš inkluzivno sikhaviben – Prined. Andro ada Programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje projektos hine sphandle 7000 romane čhave the pedal Nadácia Ekopolis v spolupráci oleste hin andro bazutna školi o inkluzivna grupi so hine Nadáciou pre deti Slovenska sthode le pedagogiko buťardendar the odborňikendar sar a SOCIA – Nadácia na podporu sociálnych zmien.“

miesto represívnych opatrení by mohol splnomocnenec skôr vy− lobovať u svojich nadriadených väčšie zamestnávanie Rómov. Vy− tvárať sociálne podniky, agrárne družstvá, biofarmy a podobne za plnej účasti štátu, kde by si nezamestnaní Rómovia mohli zarobiť na svoje živobytie. To, že sa to dá, nám ukazuje aj príklad zo Spiš− Väčšina Rómov logicky očakáva najviac aktivity pri riešení ich ského Hrhova. Ľudia chcú namiesto odrábania sociálnych dávok problémov od splnomocnenca vlády pre rómske komunity a jeho normálnu prácu. Ak by sa podarilo znížiť katastrofálnu nezamest− úradu. Po počiatočnej eufórii zo zvolenia vôbec prvého rómskeho nanosť v rómskych komunitách, myslím si, že by to bola najlepšia politika za poslanca NR SR prišlo pre väčšinu Rómov trpké skla− odpoveď na všetky rasistické predsudky, ktoré si majorita voči Ró− manie. Čo je dôvodom, pre ktorý sa naša komunita odvrátila od mom vypestovala. svojho hrdinu? Podľa mňa v prvom rade vysoké očakávania a malé Ak urobíme z poberateľov sociálnych dávok platcov daní a odvo− znalosti kompetencií, ktoré splnomocnenec v skutočnosti má. Na druhej strane je to spôsobené aj chybami a nezáujmom splnomoc− dov, verejná mienka sa bude musieť zmeniť. Namiesto pozitívnych nenca vypočuť si hlas ľudu. Najväčším negatívom, biľagom na prá− riešení a využívania eurofondov na tvorbu pracovných miest sa prij− ci splnomocnenca, je opatrenie, ktoré prinútilo nezamestnaných mú represívne opatrenia, ktoré majú umlčať nespokojných krikľú− odpracovať si dávku v hmotnej núdzi. Peter Pollák sa vyjadril k tej− ňov, ochotných pre svoj pobabraný život voliť extrémnu pravicu. to téme, že je normálne, ak zdravý človek odpracuje sociálne dáv− V snahe zapáčiť sa voličom a získať ich do svojho košiara sú politici ky, ktoré mu vypláca štát. Ja s ním súhlasím, ale iba dovtedy, kým schopní urobiť čokoľvek. Aj preto sme dnes svedkami nárastu extré− sa toto opatrenie začne uplatňovať v rovnakej miere voči Rómom mistických názorov v našej spoločnosti. Splnomocnenec a jeho úrad aj voči majorite. Dnes to tak na sto percent nie je! Úrady práce sys− určite nedokážu vyriešiť problém pravicového extrémizmu, ani vy− tematicky vyberajú na odpracovanie sociálnych dávok Rómov. riešiť vysokú mieru nezamestnanosti v rómskych komunitách. No Zhruba 9 z 10 ľudí, ktorí si musia odpracovať dávku v hmotnej nú− Peter Pollák zo svojej pozície má veľkú šancu na tieto problémy upo− dzi, sú Rómovia. Rozhorčení ľudia sa logicky pýtajú, prečo je to zorňovať, navrhovať riešenia a ako poslanec NR SR aj predkladať ná− tak? Ako je možné, že zákon platí len pre určitú skupinu ľudí? Pre− vrhy zákonov. čo jeden musí odrábať dávky a jeho sused nemusí? Celý tento zá− Bohužiaľ, takýchto krokov sme sa od neho nedočkali. Za pozi− kon je zlý a škodlivý. Prečo? Lebo nič nerieši, jeho jedinou úlohou bolo upokojiť majoritu, že „cigáni“ neberú peniaze zadarmo. Ten− tívne kroky a opatrenia úradu splnomocnenca možno označiť to zákon nevytvoril ani jedno pracovné miesto pre sociálne odká− úspešný projekt v oblasti vzdelávania rómskych detí PRINED, zaných, tento zákon z asociálov neurobí integrovaných ľudí. Na− rovnako tak pokračovanie projektu asistentov zdravotnej osvety.

V atmosfére šialenej hystérie okolo imigrantov, ktorí utekajú pred vojnou a snívajú svoj sen o normálnom živote v bohatej Eu− rópe, u nás akosi zanikol mediálny záujem o takzvanú rómsku tému.

Avšak ak sa o problémoch mlčí, to neznamená, že sú vyriešené.

ko priklados psichologos, špecialno pedagogos, sasťardo vaj socialno pedagogos, so buťarkeren le čhavenca na ča andro školi, aľe the andro terenos. Sas ľikerdo the aver na− cijakero projektos, so sas sthodo pedal oda, aj te sphandel le čhaven le anglalprimarno sikhavibnaha – nacijakero pro− jektos MRK2. Leskero koter hine 3000 romane čhave, so chudne feder šanca pedal tajsaskero kotor.

Federisarďi jekhetaňi buťi romane rodičen le sikhavib− nenca inštitucijonenca, buteder čhave andal MRK, so phir− keren andro anglalškolakere inštituciji, cikneder mira olestar, kana romane čhave the terne romane manuša sige− der agorisaľon povino školakero dophiriben – oda savoro hine meti, so kamas te dochudel kana prekal pherďaripen vaš operačno programos Manušikane zdroji – oprethoďi ľi− kerďi Integracija pedal but zamukhle romane komuniti.

No s podporou vzdelávania rómskych detí by mali ísť ruka v ruke projekty na podporu vzdelávania dospelých. Mnoho našich ľudí má totiž chuť aj schopnosti dokončiť či zvýšiť si vzdelanie, avšak dnes externé štúdium stojí tak veľa, že drvivá väčšina záujemcov si to jednoducho nemôže dovoliť. Zo svojich skromných príjmov ledva pokryjú náklady na prežitie. Zaplatiť ročné školné vo výške niekoľko stoviek eur je pre nich jednoducho nemožné. Ak ne− podporujeme aktívnych ľudí, ktorí sa chcú vzdelávať, ak nedo− kážeme dať prácu ľuďom, ktorí chcú pracovať, načo sa to potom tu hráme? Mlátenie prázdnej slamy, tak totiž možno označiť me− diálne ohlasovanú Rómsku reformu z dielne Petra Polláka. Sláv− na reforma vlastne skončila skôr, než sa reálne začala. Riešenie vysporiadania pozemkov pod rómskymi osadami tiež zostalo len v rovine teórií. Modelová obec Krásnohorské Podhradie je toho príkladom. Volebné obdobie, počas ktorého šéfoval Úradu spl− nomocnenca vlády pre rómske komunity Peter Pollák, končí. Bo− hužiaľ, musím skonštatovať, že pánovi Pollákovi sa toho viac ne− podarilo ako podarilo. Na začiatku mal veľkú podporu v rómskej komunite, dobré a ničím nepoškvrnené meno a pozíciu, z ktorej mohol pozitívne ovplyvňovať zákony a opatrenia, ktoré sa mali prijať v riešení problémov Rómov. Svoje šance však, na škodu všetkých, vo veľkej miere premrhal. Samozrejme, že v zostávajú− cich mesiacoch už nemôžeme očakávať žiadne opatrenia, žiadne riešenia. Bude sa čakať na novú vládu, nového splnomocnenca a večný kolobeh hľadania riešenia takzvaného rómskeho problé− mu môže veselo pokračovať. Najsmutnejšie na tom je, že obeťou tohto politikárčenia sú tí najchudobnejší a najzraniteľnejší, tí, ktorí najviac trpia.

Braňo Oláh

− ROZHOVOR / MLÁDEŽ −

SERA − STRANA 9

Adoptívnu rodinu som si veľmi nevážila, pokiaľ som nestretla svojich biologických rodičov

Barbora Hodečková je mladá Rómka pochá− do hudobnej školy, ale potom prišlo viac povinnos− dzajúca z Českej republiky. Má 16 rokov, býva tí v škole a nestíhala som. Tak si hrám občas doma. v Havířove a študuje sociálnu prácu v neďalekej Ostrave. Žije v adoptívnej rodine a v budúcnosti si Čo je pre teba v živote dôležité? plánuje tiež adoptovať dieťa.

Asi vedomie, že aj keď som Rómka, dokážem spra− viť ,,dieru do sveta“. A potom asi všetko ostatné. Hlav− Bárča, čo tvoja rodina? Koľko máš súroden− ne dobrý a starostlivý manžel a šťastná rodina. cov?

Pochádzam z desiatich detí a naša rodina je taká Vieš si predstaviť, že by si aj ty mala takú veľ− čiernobiela – Rómovia a Nerómovia. Sú tam deti bi− kú vlastnú rodinu, v akej žiješ teraz? ologické, ale aj osvojené z detského domova. Ja No, desať detí je asi na mňa trošku veľa. Ale urči− som práve tá, ktorú si vzali z detského domova. te si chcem dieťa adoptovať.

Koľko si mala rokov, keď si bola adoptova− ná? A vôbec, ako sa ti žije vo vašej rodine?

Mala som hádam jedenásť mesiacov. Svoju adoptívnu rodinu som si veľmi nevážila, pokiaľ som nestretla svojich biologických rodičov. Keď som vi− dela, ako sa žije v tejto rodine a spoznala svoju mat− ku, tak som si uvedomila, že žijem v tej najlepšej ro− dine, aj keď adoptívnej, akú som si len mohla priať.

Spoznala si svojich rodičov bližšie? Vysvetlili ti, prečo si s nimi nemohla ostať?

Je to komplikované. Poznám iba matku. Otec je hľadaný políciou a nikto nevie, kde je. Matka mi povedala, že v tej chvíli, keď som bola ešte bábät− ko, nemali kde bývať a báli sa o mňa, a tak sa ma radšej vzdali. Popravde, mne sa to nezdá, lebo okrem mňa vtedy mali ďalšiu dvojročnú dcéru.

V tejto rodine mám štyroch bratov a spomínanú sestru. Všetci už majú svoje rodiny a žijú normál− ne, starajú sa a pracujú, no moja matka býva s pria− teľom a ani jeden z nich nepracuje. Spoliehajú sa na sociálne dávky.

Nie je príjemné o tom hovoriť...

Ja s tým nemám problém. Nie je mi to nepríjem− né a nevadí mi to, práve naopak. Som vďačná za svoju terajšiu rodinu.

Aký je tvoj názor na Rómov u vás, v Česku? Je mnoho takých ako tvoja matka?

Z môjho pohľadu asi 50% z Rómov, ktorých po− znám, žije v tom stereotype, že už sa ani nesnažia nájsť si prácu. Nepoznám veľmi situáciu v celom Česku, ale podľa mňa Rómovia, a to nie len u nás, majú záujem o školu, prácu a podobne. Len ako ke− by už uverili tomu, ako nás prezentujú v médiách a celkovo v spoločnosti. Je málo takých, čo majú odvahu ukázať, že aj Róm toho dokáže viac. Ale zas nechcem to celé hádzať na spoločnosť. Sú aj takí, ktorí nemajú záujem.

Stretla si sa niekedy v živote s diskriminá− ciou?

Bolo to v jednom obchodnom dome. Boli sme tam so spolužiačkou a čakali sme v rade na zaplate− nie. Pred nami stála pani, ktorá zistila, že stratila mobil. Keď ma zbadala, hneď ma obvinila so slova− mi, že ho mám vrátiť. Bolo to nepríjemné a v tej chvíli sa ma to dotklo, ale teraz sa mi to zdá vtipné.

Dokonca ma obhajovala aj moja kamáratka Ne− rómka, ale milá pani stále chcela odo mňa svoj mo− bil. Čo by si odkázala mladým Rómom, ktorí sa s tým stretávajú pravidelne?

Nech sa to snažia čo najviac prehliadať. A keď to nejde, tak slušne riešiť. Hlavne s tými, ktorí ich ,,odha− dzujú“, aby im ukázali, že nie sú žiadny odpad. Dô− ležité je tiež makať na sebe a pracovať na vlastnom vzdelaní. *

*

*

E Barbora Hodečkova hiňi terňi romaňi džuvľi andal Česko republika. Hin la 16 berš, bešel Havi− řovoste the sikhľol e socialno buťi andre pašutňi Ostrava. Dživel andre adoptivno fameľija the an− dro tajsaskero koter peske the oj kamel te adopti− nel le čhaves.

Barčo, so tiro fameľija? Keci pheňa the phra− la tut hin?

Amen sas deš čhave the amari fameľija hiňi ajsi kalo−parňi – Roma the Gadže. Hine andre late peskere čhave, aľe the adoptimen andal čhavorika− no kher. Me som adi, so la ile andal čhavorikano kher.

Keci tut sas berš, kana salas adoptimen? The phen sar pes tuke dživel andre tiri fameľija?

Man sas, talam, dašujekh čhon. Peskri adopti− men fameľija mange igen na ľikeravas, kana na Aké máš ciele v živote? prindžarďom peskere čačunes dades the da. Kana Najprv chcem zmaturovať a potom na vysokú ško− dikhľom, sar pes dživel andre adi fameľija the lu, ktorá by ma dostala do prostredia práce s Rómami. prindžarďom mira da, perďa mange pre goďi, hoj dživav andre jekhfeder fameľija the prekal oleste, Ako sa ti darí v škole? hoj hiňi adoptivno, feder bi mange našťi mangľo− Celkom dobre. Učitelia majú k nám priateľský prí− mas. stup a vidno, že im na tom záleží. Nerobia medzi nami žiadne rozdiely. Určite sú aj predmety, o ktorých si mys− Prindžarďal peskere dades the la da avka pa− lím, že sú úplne zbytočné, ale musíme sa držať osnov. šeder? Phende tuke soske našťi lenca ačhiľal?

Oda savoro but sphandkherdo. Me prindžarav A najobľúbenejšie predmety? ča la da. Le dades roden o šingune the ňiko na Práca s menšinami a sociálna politika. Dozve− džanel kaj hino. E daj mange phenďa, hoj akor, dám sa veci, ktoré iným musia vysvetliť na úrade. Ja kana len na sas kaj te bešel the daranas pal mande si to proste môžem vyriešiť sama. the vašoda man radeder mukhle. Čačeste, mange pes oda na zdelas, vašoda hoj bijo mande len sas Prečo práve práca s rómskou komunitou? the aver dujberšeskeri čhaj. Andre adi fameľija Myslím si, že Róm dokáže pochopiť Róma viac man hin štar phrala the jekh leperďi čhaj. Savoren a lepšie. Proste srdcom. Nielen tým, čo sa naučil hin peskere fameľiji the normalnones dživen the v škole ako ľudia inej národnosti. Aj keď medzi nimi buťaren, aľe miri daj dživel le kamaratoha the ňi− sú tiež takí, čo dokážu pomôcť obrovským spôso− ko lendar na buťarel. Ľikeren pen ča le socialna bom a pochopiť Rómov aj vnútorne. Ale to len pre− davkenca. to, lebo vo svojom okolí, napríklad v rodine, majú Rómov, tak ako je to u nás doma. No ešte by som asi Nane somnakunes pal oda te vakerel... mala povedať, že môj otec pracuje v tejto oblasti Man oleha nane problemos. Na perel mange a prial si, aby som aj ja mohla pomáhať. oda nalačhes the na bajinel oda mange, oda vi− sardones. Me som paľikerďi vaš miri akanutňi fa− Už máš aj konkrétnejšiu predstavu, čo by si meľija. robila?

Podľa toho, kde by sa vyskytla pracovná prí− Savo hino tiro dikhiben pro Roma, so dživen ležitosť. Možno niekde na úrade a pracovala by som ke tumende andro Čechi? Hine buter ajse ma− s rodinami. Alebo v nízkoprahovom zariadení, kde nuša sar tiri daj? by ma vedel aj otec prijať, keďže tam pracuje. Alebo Andal miro dikhiben šaj phenav, hoj but sar je− v niečom podobnom ako je centrum Don Bosco. paš Roma, so len prindžarav, dživen andro stereoti− pos, the imar peske aňi na kamen te rodel e buťi. Na V čom vidíš význam tejto práce? prindžarav but la situacija andro cala Čechi, aľe an− Myslím si, že často sme zhadzovaní spoloč− dal miro dikhiben, na ča amare Roma kamen pen te nosťou. Preto zmyslom tejto práce je jednak pomá− sikhľol, kamen buťi the aver. Ča kampel oda, aj te hať v nadobúdaní sebavedomia a istoty, že mám na paťan oleske, sar amen Romen sikhaven andro me− to. A tiež praktická pomoc, napríklad so vzdelaním. diji the andre societa. Nane amen but ajsen, so len hin zor te sikhavel, hoj te o Rom džanel te dochudel Rozmýšľala si nad tým, čo by si robila, ak by buter. Aľe na kamav savoro ada te čhivkerel pre so− cieta. Hine the ajse Roma, so len nane interesis te ti toto nevyšlo? Často som nad tým rozmýšľala. Čo ak nezmatu− lačharel peskero dživipen. rujem? Snažím sa, ako sa len dá. A nerobím si žiad− ne alternatívy, zatiaľ. Okrem toho, neviem si pred− Save meti tut hin andro tiro dživipen? staviť, že by som robila niečo iné.

Kamav peske te dokerel e maturita the paľis te džal pre uči škola, vašoda hoj bi kamavas te kerel le Romenca Čomu sa venuješ popri škole?

Navštevujem Saleziánske centrum Don Bosco v Ostrave a hrám na gitare. Chodila som štyri roky Sar pes tuke sikhľol andre škola?

Lačhes. O učiteľa hine ke amende but lačhe the mange žadna alternativi. Prekal oleste, na džanav dičhol avri, hoj amen kamen te ľikerel. Na keren mange te predstavinel, hoj bi keravas vareso aver. maškar amende varesave diferenciji. The gondoľi− nav hoj sikhľuvas ajse pretmeti, so hine hjabale, aľe So keres avrether škola? mušinas amen te ľikerel le osnovenca.

Phirkerav andro Saleziansko centros Don Bosco Ostravate the bašavav pre gitara. Phiravas trin berša Save predmeti hine tire jekhkamadune? andre bašavibnaskeri škola, the paľis avle but kam− Buťi le societakere cikňibenca the socialno poli− peľišaga andre škola the na dochudkeravas oda. Va− tika. Dodžanav man pal o veci, so avrenge mušinen šoda mange dajekhvar bašavav khere. te rozvakerel pro uradi. Me peske savoro džanav te rozginel korkori.

So hino andro tiro dživipen pedal tute jekhbareder?

Soske ipen e buťi le romaňi komunitaha?

Oda prindžaripen, hoj prekal oleste, hoj som ro− Me gondoľinav, hoj o Rom džanel te achaľol le maňi, džanav dareso te doresel. The paľis savoro Romes buter the feder. Jekh laveha – le jileha. Na ča aver. Jakhangluneder lačho rom the bachtaľi olestar so sikhľiľa andre škola sar manuša avresave fameľija. narodnosťaha. The prekal oleste, hoj maškar lende hine the ajse, so džanen te šegitinel bare sposobo− Džanes tuke te predstavinel, hoj bi the tut ha the achaľol le Romen the andral. Aľe oda vašoda, sas ajsi bari fameľija sar andre savi akanakes hoj andro peskero pašaľipen, ko priklados andre džives? fameľija, len hin Roma, avka sar oda ke amende No, deš čhave bi sas pedal mande vaj but. Aľe is− khere. The kamavas bi te phenel, hoj miro dado tones mange kamav adoptinel le čhaves. buťarela andre adi oblasťa the avka peske mangelas, mi leske šegitinav.

Prindžarďal varekana andro tiro dživipen la diskriminacijaha?

The imar tut hin ajso suňiben, so bi kamehas Oda sas jekhvar andro jekh skľepos. Samas odoj te kerel? jekha spolužiačkaha the užarahas andre rada vaš Vaš oleste, kaj bi resľomas e buťi. Talam, va− poťiňiben. Anglal amende terďolas jekh gori, savi rekhaj andro urados the keravas bi le fameľijenca. pes dopaťanďa, hoj našľiľa o mobilos. Kana man di− Vaj andro telethodo centros, kaj bi man iľas the mro khľa, maj man obviňinďa le laveha, aj les visarav pa− dad, vašoda hoj the ov odoj kerel. Vaj varekhaj le. Oda sas ajso phujalo the akor man oda but čala− odoj, so bi iľinelas sar o centros Don Bosco. ďa, aľe adaďives olestar imar asav. The miri kama− ratka pes zaterďolas ke mande, aľe odi gori Kaj perel džanľipen andre adi buťi? dojekhvar kamelas mandar peskero mobilos.

Gondoľinav, hoj butvar amen e societa thovel te− le. Andre adi buťi kampel te šegitinel te hazdel opre So bi kamehas te odphenel terne Romenge, e voďakeri zor the zaterďipen the gondoľinav, hoj so pes olestar prindžaren dojekhvar? man hin ajsi zor ada te kerel.

Mi pen starinen oda jekhbuter te predikhelke− rel. The kana pes na del, slušnones te rozginel.

Gondoľinehas opral oleste, so bi kerehas, Jekhanglunes olenge, so len „odčhivkeren“, kam− kana bi oda savoro na doperďas pedal tuke pel te sikhavel, hoj nane hine žadno džungipen. Ba− mištes? res hin te kerel pre peste the pre peske sikhaviben.

Butvar pal oda gondoľinavas. So te bi na zmaturi− Text a foto: Miroslav Balog navas? Starinav man avka, sar pes del. The na kerav Andre romaňi čhib thoďas Stanislav Cina

Číslo 8/2015

SERA − STRANA 10

− ROZHOVOR / ANDRE ROMAŇI ČHIB −

Ivan Hriczko: Musaj te čhivel pre sera o šuňiben, hoj sam na dosta kuč Andre romaňi problematikakri luma pes dochudľas ča avka.

Jekhvar, kana pen arakhľas le amalenca, so sas leskre amelengre ama− la, jekhtovar šunďas o lava sar o themutnengri asocijacija, o trito sek− toris, o projekti. Na achaľiľas lenge. Barolas andre fameľija, kaj pes pal e romaňi problematika ňikana na vakerelas, aňi la ňikana na musaj sas te dikhel. O fameľijakre liniji džan ki e bašavibnaskri fameľija, savi sas andro Košice prindžarďi u paťivaľi. The avka kerďas o uštar andre ro− maňi tema. Kerelas buťi sar o televizno redaktoris andro nevipena an− dre lokalno privatno televizija, paľis jekhetane avere dženenca ačha− ďas e romaňi pres agentura. Andal e žurnalistika geľas te kerel e urad− ňicko buťi andre Bratislava.

Pal o kašakre Roma Andal e savi fameľija sal?

Me som andal jekh maškar o nekh puraneder fameľiji andro Košice, savi pisinelas andro foros e Romengri historija oleha, sar dživelas. Be− šenas andro foroskro centros u sas oda barikane Roma. E fameľija phi− relas maškar o Roma, so vakerenas ungrika. E fameľija bašavelas, oda sas sar rodenas o love, purane beršendar savore ča bašavenas. Sas prindžarde lavutara, no na bašavenas andro krčmi. Nekh buter len sas o nekh feder thana andro Košice. Mire papuskro dad bašavelas andro nekh bareder uhorsko hotelis Shalkház. Sas les jekh nekh feder banda (e bašavibnaskri grupa – Hancsu pre bugova u o Marcis pre cimbalma) andro Košice. O džuvľa rodenas love khatar o cikno bikeňipen vaj kere− nas paš o kher. Avka, keci love sas e fameľija u save sas o berša. Miri ba− ba sas jepaš bibolďi. Lakre purane džene avla andal o Kyjev. Pal o papus oda sas o ungrika Roma, andal e Budapešť. Džanas, hoj adaj bešenas imar andro dešueftato šelberšipen. On sas o romano fundamentos an− dro foros, bašavenas le grofenge u aristokratenge pro bare thana.

Soske pen o neve manuša na chudle pro oda učipen, sar o pura− ne Roma andro Košice?

Hino baro averipen maškar o Ro− ma, save sas prekal o generaciji izolo− vana, segregovana u bešenas andro phandle komuniti, kaj len sas lengre zakoni – u foroskre Roma, save džive− nas lengro kozmopolitno dživipen, ci− nenas, vakerenas, džanas pal e moda.

E buťi andre romaňi komunita man si− khaďas the oda, hoj andro sako jekh gavoro pes arakhel e fameľija, savi hiňi andro peskro dživipen paši ki o bibo− lďipen vaj ki e aver kultura. Soske pes našťi adaptinde andro Košice? O džan− de manuša phenen, hoj pes kerďas zo− raha e migracija le manušengri andal o gava andro fora. Na džanav te phe− nel pal oda, no džanav, hoj le manu− šenge našťi te kerel e linija, prekal savi te dživen. Varekana o Roma chuden e šanca, u na keren latar ňič. No pre aver sera but Roma, save chudle o šaji− pen, the te avle andal o baro čoripen, prekal ola 50 berša pen dochudle opre u but šukar dživen.

Pal o Luník IX So hino o Luník IX? Hin o da o than, kaj pen kiden ola džene, save na džanenas, sar pes te ľikerel pro normalna sidliska?

Luník IX sas o lukrativno than vaš o manuša, save kerenas buťi le themeske. Luník IX musaj te ulavel minimalno pro duj kotor historija – andro komunizmus u paľis. Kana chudľas e demokracija, oda than sas aver. E akanutňi situacija kerde o manuša, save ľikerde e zor. Ker− de oda, so kerde. Na phenav, hoj vaš e akanutňi situacija našťi o Ro− ma, no o manuša, saven sas e zor, oda kamle, hoj oda avka te avel. Lu− ník hino o melalo than vaš o manuša, saven ňiko na kamel u saven sar te na sas o than andro sistemos. Te oda mukhľam, so šaj te užarel? Ča o melalo than. Oda, so na kampel, olestar pes kerel e mel. Užaras, hoj pes o Luník IX paruvela, hoj peske oda avri kerena o Roma korkore?

Na, na kerena.

Sar pes e fameľija paruďas pro drom ki o akanutňipen?

But man dodžanľom olestar, so vakerelas e phuri daj. O ďives sas ajso, hoj o papus ušťelas tosara pandžorengro u leskre čhave pal o je− paš ori. Anglo dilos sikhľonas te bašavel, sar te phirenas pro konzerva− torijum. Oda sas o manuša, save na prindžarenas e bašavibnaskri gra− matika, no lengro repertoaris sas nekhbuter kerdo andal e klasicko u serijozno muzika. The vaš oda musaj sas sako ďives but zorales te si− khľol, hoj te resen o uče mangipena, save lendar mangelas lengri kli− jentela. O nekh feder lavutaris andre fameľija sikhavelas le aver dženen u avka pes oda delas aver generacijenge. Dži o šovardešte ber− ša sas andro Košice ki o 200 romane bandi, savoren sas kaj te bašavel anglo mariben, sas len lengro than. Andro sako kulturno vaj reštau− račno than sas e romaňi banda. The vaš oda sas Košice o foros vaš o romane lavutara. Andal e Budapešť phirenas te sikhľol te bašavel an− Ka kamľas ajso scenaris? dro Košice. Jekh buťi hiňi te bašavel pre lavuta, u dujto e škola vaš Ola, saven sas e zor. O Luník na kerde o Roma. Oda, sar akana o primaša. Leperav, sar e phuri daj vakerelas, hoj ke amende phirenas diťhol oda than, oda kerde the o Roma. te sikhľol o akanutne prindžarde lavutara andal e Budapešť.

Dikhes, so ole thaneha ela andro avipen?

So sas paľis?

Sar o kresťan sakovar kamav te rodel o droma. Mandar avle but Avka pes dživelas dži o šovardešte berša andro paluno šelberšip− projektova gindipena, save pen pro Luník IX kerde. Sakovar kamavas en. Avle o berša, kana sas zoraľi asimilacija. Kamelas pes, hoj o manu− te anel o projekti, save anen o lačhipen andre komunita. Kana anglo ša te roden buťi andre varesavi themeskri firma. The te sas o Slovkon− berša džavas pal e Hrebendovo uľica (mekh pen na aravenas tele cert, kaj pen thovenas jekhetane o lavutara, našťi sas te kerel savoro, o khera), gindinavas, savi buťi šaj te keren ola manuša. Andro but khe− so kampelas le lavutarenge. But fameľiji mukhle o bašaviben u džive− ra pro sidlisko keren buťi o domovňika (khereskre buťarne). Vakera− nas avka, sar oda lenge o režimos ole beršengro linajkinďas. vas le manušenca pro sidliskos the le šerutne dženenca andro foros u avľam ki oda, hoj oda hino lačho gindo te kerel pro Luník IX e funk− Sar dikhenas o aver džene andro foros pro Roma? cija vaš o khereskre buťarne. Kerďam 12 buťakre thana.

Paš amende bešenas o na Roma. Na sas maškar amende baro averi− pen andre oda, sar diťhonas avri, andro uravipen, andro chaben. Miri Sar džalas o projektos? daj mange vakerelas, hoj savore džene, so paš lende bešenas, džane− O khereskro buťarno musaj sas te ľikerel o žužupen andro kher, ľi− nas romanes. E slovaťiko čhib na sas but popularno. Phirenas jekh ki kerelas o sistemos. Kana avle andal o foroskro šerutňipen pre kontro− e avreste, denas penge o recepti. E phuri daj mange phenelas, sar ke la, našťi paťal lengre jakhenge. E nekh goreder uľica pro Luník sas late phirenas o džuvľa andal e uľica te dikhel o diľi (e kaštuňi phuv an− žužarďi. Dosta sas ča e cikňi investicija andre rekonštrukcija u diťho− dro kher), soske lakre sas šukar, šarge. O gadžija phučenas, soha len las oda aver. Pre kadi uľica na sas ňisavi mel. Somas barikano pre oda, žužarel. E phuri daj lenge phenelas, hoj len žužarelas le šuke šarge hoj pes oda resľas. O projektos diňam pro foros u užarďam, hoj oda andrenca, hoj te aven šukar. ľikerela. O foros na musaj sas te del peskre love, o financiji delas o buťakro urados.

Avka, ola sas o prindžarde fameľiji. Kana pes oda ačhiľas, hoj o Roma andro Košice našade pengro nav?

So oda sas vaš o khereskre buťarne?

Andro Košice oda chudľas, kana ačhade e trastuňi fabrika u savoro Jekhtovar le manušen iľas andre buťi o foros, na pro aktivačna geľas, kana avľas o angluno režimos. Olestar pes angle ispidelas oda, buťa. Sas len o ľila pro chaben, o čačipen vaš o bibuťakre ďivesa. Pal hoj andro savoro sam pro jekh učipen, so hin mištes, no Košice ačhile o varesave čhona o manuša pen parude. O džuvľa sas feder urade. pherde manuša, save avle andal o gava. U oda nane ča pal amende, O terne phirenas andro reštauraciji, andro bare skľepi. The mek jekh Romende. O gavutne manuša chudle te dživel andro foros, avenas te fameľija kamľas te lel e hipoteka u te cinel o kher andro aver kotor fo− kerel buťi u na džanenas avka te dživel andro foros. O dživipen andro ros. Varekaske oda hin o cikne buťa, no ole manušenge oda sas baro foros u pro gav hino aver. Oda sas o manuša, saven sas pharo dživi− uštar angle. Varesar mekh o projektos pes ľikerďas pro sikra, no na pen. Buterval andro Košice o foroskre phenenas, hoj oda nane o ka− džanas soske, o foros imar o projektos phandľas. Sakovar kampel šakre Roma. Ola manuša na džanenas, so hin o drom, so oda hin e e− o kamiben khatar o zorale džene, hoj pes te šaj vareso andro ola loka− lektrička. Andro foros sas aver socijalno statusos sar andro gav. liti te kerel. Odoj, kaj pes o khereskre buťarne ľikerde, pes pal o vare− save berša chudle tele te aravel o panelova khera. Aravas tele o kher, Sas the le purane foroskre Romen vare anglo ola neve Roma? kaj bešen 500 manuša, no o manuša na našľon. The vaš oda pes andro Košice phiren maškar o frima fora, kaj le Romen sas o kherutňipna− Košice kerel u barol e nevi osada Mašličkovo. skre čačipena u pre oda len sas o ľila. Andro foros ňikana na sas e osada, kaj esas o na legalna khera. Miro papus sas o paťivalo foroskro andro Ko− Pal e žurnalistika šice. O romane fameľiji phirenas ki e varesavi socijalno grupa. Peskro Savo sas tiro drom ki e žurnalistikaňi buťi? than penge ľikerenas o Roma, the e majorita. Sas o lokalpatriota o pro Bariľom bidadeskro. Hin man lačhi daj, o phral the e phuri daj, peskro foros sas barikane. Kana andro purane berša vareko phenďas, save mange savoro dživipen žutinenas. Som andal e na barvaľi fa− hoj hino Kašakro, džanelas pes, hoj hino kultivovano manušs. Oda, so meľija. E daj musaj sas zorales buťi te kerel, no ňikana na samas bi ňi− pes ačhavelas buter dekadi, pes tele araďas prekal o jekh lav, kana andro soskro. Ki e romaňi problematika man chudľom ča avka. Ke amende foros avenas o neve manuša. Andro ola berša o foros sas ungriko, e un− andre fameľija pes pal e romaňi problematika na vakerelas, dživahas griko čhib sas but zoraľi. O neve manuša oda andal o foros avri ispidle. prekal o bašaviben, khetaňibnaskro dživipen, phirahas. Kana somas Chudle te ačhavel o sidliska, jekhvarestar paš amende bešenas o manu− dešueftaberšengro, somas pro jekh kidipen, kaj man arakhľom le ša, saven na prindžarahas. O khetaňiben pes chudľas te ulavel. E majori− amalenca mire amalendar. Vakerenas pal o trito sektoris, o themut− ta andal o gava u andal o cikneder fora sas sikhaďi pre oda, hoj andro nengre asocijaciji, o nadaciji, o projekti u musaj te phenel, hoj lengre thana bešenas o Roma pro agor le gaveskro vaj andre osada. Vaš oleske but na achaľiľom. Na džanavas, pal soste džal. Chudľom o in− lenge o Roma te bešen jekhetane lenca andro panelovo kher, oda našťi. teresos pal o jekh aspekt. Ola manuša vakerenas pal o romipen naci− Pisinenas o bilačhe ľila, hoj lenca na kamen te bešel. O purano režimos jonalistikanes. Khere man bararenas avka, hoj te avav barikano pro na prindžarelas o lav o kulturna averipena. E majorita chudľas le Romen them, kaj uľiľom. No oda man varesar cirdľas. Chudľom man ole ma− jekh pal avreste te ispidel pre sera. nušenca te dikhel, phiravas pro kidipena, prindžaravas pal o roma− ne simboli. Pre ola kidipena arakhľom jekha but lačha džuvľa, lake Ispidenas avri the le purane Romen? paľikerav vaš o but buťa. Odi sas e Američanka Janice Overlock, savi O purane kašakre Roma hine andro foros savore integrovana. Len andro berša 1998/1999 rodelas le manušen vaš o jekh beršeskro štu− nane o problemi, save akana dikhas andro mediji u save pen phenen, dijum pal e žurnalistika andro Centrum vaš e slobodno žurnalistika hoj hine andro Košice. Varesave lendar imar bisterde, hoj hine Roma. andre Bratislava the Budapešť. Man interesinďas lakro tipikano ame− Hine o doktora, o pravňika, o prokuratora, o manuša andro servisi ricko vakeriben. u pro šerutne poziciji. Nane len soske te džal pal o romipen, soske oda hin adaďives negativno prezentimen u len oleha imar nane ňič Andro kuzos tumen sas the o musaj te kerel praktikaňi buťi. jekhetanes. Ňiko lenge našťi te rakinel, soske e situacija hiňi ajsi, savi Kaj kerďal tu? hiňi. Hine barikane Kašakre, barikane Slovaka. No andre fameľiji Jekhto oda sas andro ďiveskro ľil Korzár. Na sas man o džaňiben dživen sar Roma. pal o pisimen tekstos u andro ľil na somas lačho.

Číslo 8/2015

Sar dikhenas pro Romes o žurnalista andre redakcija?

O manuša, save keren buťi andro mediji, džan pal o senzaciji, no andro amare mediji keren buťi čačes učo percentos inteligentna žur− nalista. Hin len lengre bilačhe dikhibena, no ola hin the le Romen.

Musaj te phenav, hoj man andre redakcija mište ile. Kerde mange lač− ho than, ča me ole beršende na somas dosta džando te kerel e buťi an− dro ľil. Sakovar man cirdelas e televizija. Prindžarďom le šefredaktoris andal e košicko regijonalno televizija TV Naša, o Roland Kubina. Imar jekhvarestar pro aver ďives mange diňas o šajipen te kerel buťi andre televizija. Chudľom o mikrofonos, le kameramanos, o buťakro vur− don. Šunavas man sar baro redaktoris CNN. Chudle pal mande te phi− rel o žurnalista andal o buter lumakre redakciji u sikade mange len− gro žutipen.

Oda sas ča vaš oda, hoj sal romano?

He. The lendar man dodžanľom, hoj somas o jekhto Rom pre Slo− vaťiko, savo andre televizija kerelas o ďiveskre nevipena. Andro berš 1998, kana odoj chudľom te kerel, od sas e rarita te arakhel le Romes, so kerelas buťi vaj pro urados, vaj andro biznis. Ajse poziciji našťi te aven na normalna, musaj te aven o kotor andro amaro dživipen. No pro bibacht, oda pes na kerel. Vaš mange baro doresipen sas, kana o manuša chudle te kerel telefonos u te pisinel andre redakcija, prindžarenas man pre uľica. O manuša aňi na užarenas, hoj džanav slovaťika, hoj džanav te kerel le televizna technikaha u som ki o ma− nuša paťivalo. Musaj te phenav, hoj e majorita mange žutinel dži aka− na.

Pal soste sas tiri jekhto reportaž?

Kana džavas pro staž, andre skľepa le chabnaha dikhľom, hoj le ro− maňa fameľijake na dine e sevľi. Phende lenge, hoj vaš lenge o sevľa nane. Phučľom la džuvľatar, so odoj bikenelas, soske lenge na diňas e sevľi. Phenďas, hoj len sas o problemos, hoj pes čorel andre skľepa.

Avľom andre redakcija u o šefredaktoris mange phenďas, hoj man hin e tema vaš e reportaž. Pro agor ole manušen thoďam jekhetanes, e džuvľi mangľas e fameľijatar, hoj lake te odmukhen.

Avka, jekhvarestar e jekhto reportaž sas pal o Roma. Save aver temi kerďal?

Andre redakcija man na sas e romaňi problematika pre buťi. Kera− vas andro kulturna, ekonomikane, politikane u aver temi. The somas o moderatoris andro publicistikane diskusiji u režija keravas andro dokumentarna filmi.

Sar tut dikhenas o manuša, kana salas andre akcija?

Oda sas o berša, kana le Romen na dikhenas andro ajse poziciji.

O Roma le mikrofonoha the kameramanoha sas le manušenge sar e atrakcija. Ňikana mange andre televizija na sikade, hoj som vareso frimeder sar on.

The avka, o mediji keren o negativno dikhiben pre romaňi komunita. Sar pre oda dikhes?

Mangav te phenel, hoj oda dikhav žužes. O mediji keren o drom vaš o ekstremistikane ginde. No na savore. Pre aver sera, o mediji pisi− nen pal oda, so dikhen. Somas odoj, kana avľas e francuziko televizija pro Luník IX te lel andre o vakeriben pale jekh fameľija. Odi fameľija na sas maškar o nekh buter kulturno. Sikade, so dikhle. Andro mediji pes sikavel čao da, so pes čačes pre Slovaťiko ačhel. Nane but mediji pre Slovaťiko, save de navri vareso bi e verifikacija. E bulvarizacija u e komercija adaj sakovar sas u ela. Našťi te vakerel pal e romaňi ko− munita ča šukares.

Andal e generalno žurnalistika geľal pre minoritno. Salas odoj, kana ačhaďan e Romaňi pres agentura. Soske?

Andre televizija pes mange čačes mište kerelas buťi. Arakhľom man andre adi buťi. Paľis avľas oda, hoj chudľom duj mangipena. Šaj somas te kerel buťi andre nevi televizija JOJ andro nevipena, no sa− jekh avľas the o mangipen khatar e Sorošoskri nadacija te lel o than sar o šerutno andre pres agentura, savi kerelas sar o projektos e Kristi− na Magdolenova. Sas man kontakti pro romane absolventi andal kur− zos vaš e žurnalistika u phenďom mange, hoj elas zijan len ča avka te mukhel. Gindinav, hoj somas ča jekh, ko pes pal o kurzos chudľas an− dro majoritna mediji.

Avka tuke avri iľal e minoritno žurnalistika.

Kerďam o romano−gadžikano timos. Mištes pes mange kerelas la Kris− tina Magdolenovaha, oj anelas andre romaňi žurnalistika aver učipen an− dre buťi. Jekhetanes kerďam e jekhto romaňi pres agentura pre Slovaťiko.

O žutipen amen sas savore serendar. Dikhavas o than pre oda, hoj te bara− ras e lačhi redakcija. Sar o šerutno andre agentura man sas nekh buter te kerel e propagacija, imidž the o financiji te rodel. Kamavas e agentura te cirdel dureder. O internetovo than hino šukar, no o nekh zoraleder medi− jum hiňi e televizija. E themeskre televizijake diňom e informacija, hoj len− ge kerava buťi jepaš berš bilovengro. Miro res sas hoj te uštarav andre tele− vizija. Chudľom te kerel o reportaža vaš o regijonalna programi.

− ROZHOVOR / ANDRE ROMAŇI ČHIB / PORADŇA − Mekh na vakeras pal o narodnostno programos...

Na. Sikhľiľom avri pre Trnavsko univerzita sunto Cyril the Meto− doskri e marketingovo komunikacija u vaš oda rodavas o droma, sar pes te dochudel andre televizija. Vaš oda keravas andre televizija bilo− vengro. Savore kolegenge paľikerav, hoj mange kerde ajse lačhe kon− diciji. Jekh pal o jekh pes mange phundravelas o than vaš oda, hoj o redaktora andal e Romaňi pres agentura šaj te uštaren andre televi− zija sajekh sar me. Chudľam pen le šerutňipnaha andre diskusija pal o romano programos. E televizija phenďas he. E Kristina Magdoleno− va gindinďas avri jekh lačho nav So vakeres? Oda sas šukareder, sar te o programoskro nav sas Romale. Chudľam te kerel o romano narod− nostno programos sar o jekhto džene.

E pres agentura pes avka dochudľas the andre televizija u phundraďas e nevi aktivita. Tu tuke phenďal, hoj džaha andal e medijalno luma. Chudľal te kerel e uradňicko buťi. Soske avka?

Džavavas, hoj e agentura lokhes perela tele, te la na ena the aver produkti. Vaš mange oda sas but važno, hoj te kerav oda, pre soste di− ňom o lav. Sas man o res, hoj e agentura te rodel o love pre peste.

Oda pes doresľas, soske vaš oda, hoj kerahas o romano magazinos, amenge e slovaťiko televizija poťinelas o fakturi. Andro berš 2007 chudľom o akharipen te kerel buťi andro Slovaťiko rajipnaskro ura− dos, te del e goďi andre romaňi problematika. O akharipen iľom u oda sas aver uštar andre miri karijera.

Pal o zorarde manušeskro urados O manuša tut dikhenas sar o dženo, so del goďi vaš e Anina Botošová, savi sas e zorarďi manušňi le rajipnastar vaš o romane komuniti. So sas tiri buťi?

Pal o na but chudľom o šajipen te kerel buťi andro Urados zorarde manušeskro rajipnastar SR vaš o romane komuniti, kaj e šerutňi sas e Anina Botošová. Oda sas o than, kaj man kamavas te dochudel. Oda urados hino o inštruments rajipnaskro, kaj hine o kompetenciji te ke− rel vareso vaš e romaňi problematika. Chudľam te ačhavel o medijalno kotor, kerahas ooda, sar te del o love vaš o romane mediji u džahas the pal e identita le Romengri. Arakhľam, hoj pre Slovaťiko amen hin but školi, save sikhaven the e romaňi čhib, no e čhib na sas štandardizova− no. Kerďam vaš oda o procesos vaš e štandardizacija romaňi čhibakri, hoj oda o rajipen te akceptinel. Andro romane komuniti jekhtovar chudľam te kerel e misijno buťi. Adaďives pes sikavel, hoj nekh feder doresipena andro romane osadi hin ole khangerakre organizacijen.

Pre kada urados kerďal buťi varesave berša. Vaš soske kam− pel ajso urados?

O nekh bareder problemos hin, hoj o manuša na but mište acha− ľon, savo hino o than u o statusos andro urados. Oda hino o goďave− ripnaskro organos vaš o rajipen SR, savo musaj te žutinel te kerel o za− koni, o aktiviti u o programi vaš o lačharipen le manušenge, pal o save hiňi e romaňi problematika. Našťi te užarel, hoj o goďaveripnaskro organos chudela the e zor te kerel o uštara, save khosen e problemati− ka. Andre kada them amenge kampel goďaver dženen, hoj o rajipen te anel o uštara, save le manušenge žutinena. E romaňi komunitake andro osadi kampel o žutipen, oda džanas savore.

Na iľas ada urados le Romenge o themutňikano štatutos an− dre kada them? Te o gava džan te kerel vareso pal o problemi peskre themutnengre – Romengre, phiren ča pre oda urados.

E bari buťi ole uradoskri hiňi na ča andre oda, hoj del goďi le rajip− naske, no the andre reprezentacija le Romengri. O urados musaj te del le rajipnaske e goďi, so oda hin te žutinel le lokalno rajipnenge, save na džanen, sar te žutinen le romane osadenca. Nane amen jekh principi vaš e romaňi problematika the o čoripen. Kampel te gindinel the pal oda, hoj o šerutne andro gava ačhile andre kadi problematika korkore u bi o žutipen oda našti keren.

Avka, le gaven pre oda nane love?

Angleder the me paťavas, hoj o gava musaj kadi situacija te žužarel korkore. No oda nane avka čačo. Adaďives o gava keren buťi avka, hoj len hin e sekretarka the o šerutno. Hin len ajse cikne kotoreskre poťiňibena u ajci but prethode kompetenciji le themestar, hoj pro problemi so hin le Romen len imar nane aňi o love, aňi o kapaciti.

O romano urados peske musaj te lel andro šero, hoj te del o nav le problemoske u te thovel opre o uštara, musaj te gindinel pal o manu− ša. Adaďives šunav, hoj oda avka nane. The e Romaňi reforma, savi pes sikaďas pro jekh ľil andro A4 formatos, na gindinel dosta pal o manuša. Le šerutnenge man na čudaľinav, hoj džan pre kada ura− dos. Te hine andre dotačno schema o havarijna situaciji, o šerutne mangen ča oda, so del o urados.

Andro paluno alosaripnaskro kotor berša o romano urados sas thodo tel o zoraľipnaskro rezortos. Sar oda dikhes akana, pal o varesave berša?

Oda na sas lačho uštar. Te sas ajso res pro ministerstvos, sas len te kerel peskro odboris, savo kerelas o rekomandaciji prekal peskro.

O romano urados pes oleha, hoj sas odoj thodo, chudľas andre bilač− hi pozicija. Oda hin but phares te vakerel pal oda, so kerďas e policija andre varesavi osada u sajekh te avle lengre kolegi. Pro ministerstvos vaš o andrune buťa musaj te avel feder o odboris, savo kerelas buter pal ola, so den kečeň love u len o kamata, oda hino špecifikum andro romane lokaliti. O romano urados imar na del goďi le rajipnaske, aľe ministroske vaš o andrune buťa. Sar te pes ole uradostar kerďas ča jekh odboris pro ministerstvos.

SERA − STRANA 11 andre romaňi problematika, so sas o lačho signalos. Na kerďas pes oda, so amenge pro jekhto than phenďam. Na dikhav baro doperiben ola inicijativatar pro lačharipen andre Romengri situacija. O agor la dekadakro imar na sas ajso pompezno sar o lakro jekhto uštar. Savo− ro agorinďas bi e vika u šaj, hoj pes na sas soha te ašarel.

Pal e politika Jekh maškar o droma, sar te resel o averipena andro khetaňi− ben hin oda, hoj o manuš džal andre politika. Andro palune ber− Pal oda, so u sar kampel te kerel. ša amen hin amare reprezentanta pro regijonalno učipen, no Ki oda, so u sar kampel te kerel. Andro neve programova ber− o romane seri na resen o than andro parlamentos. Kana oda re− ša pes kerela o kompleksno realizaciji andro 150 avri ile gava. sena?

Sar oda dikhes?

O seri musaj te aven multikulturna. Sako sera, savi čačes kamel, Na džanav, ko thovelas o gava pre lista u save sas o parametri, sar hoj kada them te džal opre u kamel te ačhavel o rajipen, našťi te biste− te lel avri o gava. O aktualizovano Atlas romane komunitengro an− rel pre deš percenti populacijatar pre Slovaťiko. O šerutne pro vi− ďas o neve gende pal o romane khera andro gava. Andro zorarde chodno the centralno Slovaťiko, kaj hine o romane osadi, interesinen manušeskre ľila hine the o gava, save, prekal miro gindo, odoj na nekh buter o lačharipena. Te vakeras pal o žuže etnikane seri, o an− phiren. Nekh buter mange andro jakha demaďas oda, hoj ajso medi− glune berša amenge sikaven, hoj pre Slovaťiko dži akana na sas jalizovano than sar e Moldava upral e Bodva, kaj hiňi e Budulovsko o lidros, savo šaj thoďas le Romen jekhetanes. Aňi adaďives amen na− uľica, pes pro ľil na chudľas. Chudle pen odoj o gava, kaj hine na but ne o manuš, savo vakerelas vaš o savore Roma. Hin amen adaj o roma− Roma. Varesave gava imar phende, hoj na kamen te aven pro ľil. Ka− ne politikane seri, varesave hine buter džide, varesave na avka. Aňi di aktivita nane mište ginďi prekal. O zorarde manušeskro urados jekh lendar nane profesijonalno. našťi te mukhel, hoj pen le romaňi problematikaha te keren o ekspe− rimenti.

Soske?

E buťi the e profesijonalizacija andre sera hiňi paši ki o financiji, sa− Phenas amenge e idealno situacija, hoj pen andro ola 150 ga− ve le romane sera nane. Akana kampel le manušen saven hin erudici− va lačharena savore problemi. Ačhena adaj aver gava, kaj pen ja. Andre romaňi komunita amenge kampel erudicija. Kampel le ma− ola problemi na lačharena ajse zorale žutipnaha, sar andro gava nušen, save hine fleksibilna. Dav phiko sako Romeske, savo hino an− dre politika, no akana na dikhav ňisavi romaňi sera, savi šaj te avel pro ľil. So te kerel oleha?

Oda hin na mište gindo uštar. O Horizontalno programos Margi− parlamentno. Le Ungren hin but lačhe lidra u reprezentanta. Aľe, nalizovana romane komuniti na agorinďas but mištes u o lačharipena u oda hino baro, the but lačho finančno sistemos vaš o seri. hine frima. Anglo varesave berša, save šaj genas pro angušťa pro jekh So kampel le romane lidrenge, hoj te aven o lidri? vast, amen sas 600 osadi. Adaďives o gendo hino but bareder, darut− Andre kada momentos o statusos, savo hin le romane lidren, hino no. Hin amen 1071 osadi. Nane amen e analiza, savi oleske diňahas o nav, kaj pen kerde o doša, u sar pes kerelas le lovenca angleder. An− mosardo ole faktoha, hoj pen na džanen te bikenel. E politikaňi scena dro neve programova berša džas te lačharel e romaňi problematika mangel le kulturno manušen, so prindžaren o čhiba. O lidros musaj bareder lovenca, aľe imar andro 150 gava. Kada peske o politikos the te prindžarel mište o than, savo mangel te reprezentinel. Dži akana le romaňa seratar na dikhľom o konkretno materijalos, saveh pes šaj o reprezentantos andre oda urados našťi te mukhel. prezentinel. Nane e politikaňi profesijonalita. Na phenav, hoj savore Sikhľiľas o marketing pre Trnavsko univerzita. O čitro pal seri andro parlamentos hine paťivale u diplomaticka, aľe hin len o fundamentos u hino zoralo. Andro romane seri nane o fundamen− o Roma andro khetaňiben hino negativno. So keras na mište?

O Roma musaj te bisteren o šuňiben, hoj nane dosta lačhe u našťi talno bar, pre savo oda savoro šaj te terďol. Aňi jekh romaňi sera nane te dikhel pal savoreste e diskriminacija. Sako manuš, bi te dikhel pre e web sera. U adaďives pes phares bikeneha, te ajse fundamentalno nacija, pestar musaj te phučel, te hino barikano themutno andre kada atributi nane. Oda hin mištes, hoj o romane seri prezentinen o lav them u te adaj kamel te dživel. Kana kamel te avel o kotor pre Slo− khatar o romane manuša, no lengri buťi hiňi buter sar oda, so keren vaťiko, musaj pestar te khosel but bilačhe dikhibena, e dar, o šuňiben, o birajipnaskre organizaciji. Ča oda, hoj som Roma, mekh na phenel, hoj hino teleder sar aver džene. But Roma dživen sar integrovana, hin hoj džava pal e romaňi sera. The o Rom musaj la seratar te šunel, so len uče školi. No me šunav, hoj e argumentacija the e terminologija leske del. Te avel o Rom nane dosta pre oda, hoj pes e romaňi sera andre romaňi problematika pen le eňavardešte beršendar na parude dochudel andro parlamentos. aňi sikra. Sakovar vakeras pal oda, savi hiňi e diskriminacija pro Ro− Pal o themutňipen the identita ma, sar lenge kampel te žutinel. Bisteras pre oda, hoj o berša hine Pro savo than kampel, hoj o Roma te thoven o themutňikano aver. baripen u pro savo than te thoven e romaňi identita?

Nekh buter Romen hin jekh važno problemos. Pal o sako than di− So hin aver?

Akana hin o internet. Me dikhľom but Romen andro osadi, save khas e diskriminacija. Paľis hin čačes phares te dživel andro khetaňi− pro iPhoni prastanas prekal o internet. Džanen, sar pen te uravel sar ben. Oda hine o kompleksi, save musaj te phagerel. Man ajso proble− phenen o nekh neveder americka trendi, prindžaren savore moderna mos ňikana na sas. O nacijonalno baripen hino o musaj. Oda hino giľa. Džanen te arakhel o drom andre moderno luma. Sako rajipen o kotor andro manušipen. Som barikano Slovakos u marav man pal vaš o Roma vareso kerďas u sako rajipen vareso the mosarďas. The ola o Slovaťiko. Na marav man pal o Roma, marav man pal o Slovaka.oda nekh čoreder romane osadi hine aver. Minimalno andre oda, sar di− nane e fraza, savi sikhľiľom anglo jekh kurko. Miro gindo hino, hoj khen e luma. Džanas, sar pes dživel andro Angľicko, Ňemciko, Belgi− e romaňi problematika nane. Hiňi e problematika pal čoripen, u odoj na džal pal e morťhi e manušeskri. E romaňi problematika phagerel le ja. The e migracija amenge vareso anďas.

Romen. Buterval vakeras o lava, savenge na achaľuvav. So oda hin – Prekal o birajipnaskre organizaciji the prekal o avrutne eva− o romane khera? Sar o dženo andal e narodnostno minorita na ka− mav, hoj pen avka o buťa vičhinen. Mange ajso sistemos kerel na lač− luaciji oda pre Slovaťiko avka mištes nane.

O aktivista, o trito sektoris u o manuša, save keren andre adi prob− hes. Dži kana vakeraha pal e problematika, andre savi phirel ča o ko− lematika, sakovar pre sako konferencija vakeren sajekh, sar anglo biš tor savore Romendar, sar vareso, kaj hine savore Roma, adi problema− berša. Sar te daranas, hoj našaven e phul tel o phindre. O Roma hine tika avka na lačharaha. o kotor andro kada them u nekh buter, hine o themutne andro them.

Hin le Romen soske te aven o barikane Slovaka, te len Imar pal oda hine o džene andre minorita. Te som o themutno pre Slovaťiko, musaj te prindžarel e himna u o themeskre simboli. Musaj o režimos andro jekhto Slovaťiko them bičhavelas andro te džanel, ko hino miro prezidentos u premijeris. Avka šunav, hoj ne− buťakre tabori u delas avri o anticiganska zakoni?

Miri phuri daj sas andro koncentračno taboris u the aver džene an− kh buter vika keren ola, save keren andre romaňi problematika, buter sar o korkore Roma. Sikhľiľam the pre oda, ho le Romenge sikavas ča dal e fameľija. Oda sas, oda hin o kotor andre amari historija. Ola his− aver lačhe Romen, oda hin sajekh e segregacija. O terne andro osadi torijatar kampel te sikhľol. Vaš e stabilita u o vazdipen hin but važno dikhen peskri motivacija andro lumakre čercheňa khatar e muzika, te leperel u te na bisterel pre oda. Sakovar adaj amen hine o manuša, športos. Pre sajekh socijalno medijum hine o romane čhavore andal save pen tel o 60 berša na dochudle pro lengro than andro khetaňi− e osada, no the o čhavore andal e majorita. O berša mangen neve lač− ben u o šuňiben, hoj hine teleder sar o aver džene peske ľikeren le haripena u neve dikhipena. maribnaskre beršendar. Aľe oda nane ňič ajso, so hin amen akana.

E terňi romaňi generacija adaďives pal o holokaust na džanel, te lenge Agorinďas e Dekada vaš e Romengri inkluzija 2005 – 2015. So pal oda na phenaha. Avka, nane len ňisavi trauma, soske pal late aňi na džanen. Te del e argumentacija prekal o holokaust adaďives našťi hino aver pal ola berša?

Jekhto oda sas grandijozno projektos. O europakre thema les ak− te avel oda, soske o Roma te na džan angleder.

Andre romaňi čhib thoďas: Erika Godlová ceptinde oleha, hoj podpisinde o memorandum pal o lačharipena

Očkovať deti je nevyhnutné – hrozí návrat zabudnutých chorôb Hovoria vám niečo choroby ako záškrt, čierny kašeľ, osýpky alebo ružienka? Ak nie, je to vďaka očkovaniu, ktoré ich úspeš− ne zastavilo. V minulosti na tieto choroby zomierali tisíce ľudí.

Dnes tu máme očkovanie, vďaka ktorému sa podarilo znížiť výskyt viacerých smrteľných nákazlivých chorôb. Lekársky výskum je podložený vedeckými dôkazmi, na ktorých odborníci pracovali niekoľko desiatok rokov. Očkovanie sa robí už v det− skom veku, pretože infekciami sú najviac ohrozené malé deti a choroby u nich prebiehajú veľmi ťažko a komplikovane.

MUDr. Ján Mikas, vedúci odboru epidemiológie Úradu verej− ného zdravotníctva SR, hovorí: „Ak rodič odmietne dať dieťa za− očkovať, nevystavuje riziku ochorenia len vlastné dieťa, ale aj ďalšie deti, ktoré napríklad ešte nedovŕšili vek na očkovanie ale− bo z určitých zdravotných dôvodov ho nemôžu absolvovať.“ K očkovaniu treba preto pristupovať zodpovedne. Rodičia pred− sa nechcú ohroziť zdravie svojich detí a rovnako ani zdravie ostatných detí.

Niekedy si ani neuvedomíme, že tieto nákazlivé choroby sú často bližšie, ako si myslíme. Napríklad v neďalekých krajinách ako Nemecko či Taliansko sa každoročne vyskytujú epidémie osýpok, čierneho kašľa a iných ochorení. Tieto prepuknú tam, kde sa objavia skupiny nezaočkovaných ľudí – detí alebo dospelých. Vznikne tak tzv. očkovacia diera. To znamená, že sa zníži počet zaočkovaných osôb, čo umožňuje zavlečenie a šíre− nie chorôb.

Strach z týchto nebezpečných ochorení sa medzi ľuďmi vytrá− ca, pretože očkovanie ich vyhubilo. Nahrádza ho naopak nezmy− selný strach z očkovania a nežiaducich účinkov, vznikajú rôzne mýty, ktoré nie sú založené na pravde. Ak by sa prestalo očkovať, dnes už dávno zabudnuté choroby sa dokážu vrátiť späť.

Vaše dieťa by preto pred nástupom do škôlky malo byť zaočkované proti týmto desiatim ochoreniam: • záškrt, • tetanus, • čierny kašeľ, • žltačka typu B, • hemofilové invazívne infekcie, • detská obrna, • pneumokokové invazívne ochorenia, • osýpky, • mumps, • ružienka.

Očkovanie chráni pred nebezpečnými nákazlivými choroba− mi, ktoré môžu závažne poškodiť zdravie, prípadne spôsobiť smrť. O problémoch, ktoré by tieto ochorenia mohli spôsobiť, sa viac dozviete od detského lekára, ktorý vaše deti aj zaočkuje.

Povinné očkovanie je zdarma dostupné pre všetky deti, preplá− cajú ho všetky zdravotné poisťovne.

Nezanedbajte preto možnosť chrániť svoje deti očkovaním!

u Ilustračná fotografia R. Čonka

Číslo 8/2015

„Nie je až tak dôležité čo urobíte raz za čas, dôležité je, čomu sa venujete každý deň.

Aj po malých a nenápadných krokoch človek môže dôjsť k vysnívanému cieľu!“

ISSN 1338−3027

B A G Á R O V Á

Rómsky nový list − nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku od roku 1993 do augusta 2008 viedla Daniela Hivešová−Šilanová, ktorá sa rozhodujúcou mierou pričinila o ich udržanie a rozvoj.

Vydavateľ: Združenie JEKHETANE−SPOLU, sídlo združenia a redakcie: Jarková 4, 080 01 Prešov, ( a fax: 051/7733439, e−mail: redakcia@jekhetane−spolu.org, www.jekhetane−spolu.org, šéfredaktor: R. Čonka. Jazyková korektorka: I. Ďurinová. Redakcia Prešov: Jozef Ferenc, Roman Čonka (conka@jekhetane−spolu.org), Daniela Obšasníková (zástupkyňa šéfredaktora). Spolupracovníci redakcie: Detva: Braňo Oláh (( 0948/503 907, 1brano1@azet.sk), Liptovský Hrádok: Ingrid Ďurinová (( 0905/897 754). Preklady do rómskeho jazyka: Erika Godlová. Sadzba: Martin Hajduk. Tlač: Rotaprint Košice.

Náklad: 3000 ks. Evidenčné číslo 375/08.Objednávky novín prijíma redakcia. Neobjednané rukopisy a fotografie nevraciame. Redakcia si vyhradzuje právo krátenia, jazykovej a štylistickej úpravy príspevkov čitateľov. w Uverejnené názory sa nemusia zhodovať so stanoviskom redakciew Realizované s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky – program Kultúra národnostných menšín 2015.

Obnovu technologického vybavenia na vydávanie novín podporilo Ministerstvo vnútra SR, Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Za obsah projektu zodpovedá výlučne občianske združenie Jekhetane – Spolu, uzávierka čísla: 1.október – 15. októberw

u Foto: Petr Jandera

M O N I K A