amko, P. ká pri starostlivom vyu ití dostupných prostriedkov poznania a mo no ho preto pova ova za pravdu. Presvedèenie poznávajúceho subjektu o danosti takto sprostredkovaného stupòa pravdepodobnosti je presvedèením o pravde.5) Napokon, v celom trestnom konaní, a teda aj v konaní prípravnom, sa za pravdu pova uje to, èo bolo dokázané s urèitým vy ím stupòom pravdepodobnosti, èo v ak vôbec neznamená, e to aj pravdivé musí by , respektíve, e to, èo vyplýva z dôkazov ako logické a pravdepodobné, musí by naozaj aj v súlade so skutkovým dejom tak, ako sa v minulosti odohral. Poveda o nieèom, e je pravdivé, musí potom znamena , e ju (pravdu) mo no verifikova , e je v súlade so v etkými na imi presvedèeniami alebo e sa s realitou zhoduje. Ak v ak v etko hovorí v prospech istej hypotézy a niè proti nej, nemusí to znamena , e je pravdivá, nako¾ko ona sa len zhoduje s faktami, ale neznamená to, e je (alebo musí by ) aj pravdivá a nepochybná. Vyplýva to najmä z toho, e neexistujú pravidlá na urèenie toho, ktoré súdy sú objektívne isté, teda nepochybné.6) Práve s touto relatívnou istotou, èi relatívnou pravdou poèíta aj sám zákonodarca, preto e súèas ou Trestného poriadku je aj in titút obnovy konania ako mimoriadny opravný prostriedok slú iaci práve na nápravu skutkových omylov. Zákonodarca teda nielen v základnej zásade trestného konania, ale aj v in titúte obnovy konania dáva najavo, e nie je v ¾udských mo nostiach vies dokazovanie nepochybne a poèíta aj s urèitými omylmi. Aj vo svetle týchto skutoèností je evidentné, e z ustanovení § 215 ods. 1 písm. a) a písm. c) Tr. por. by malo by vypustené slovo nepochybné a malo by by nahradené iným termínom, napríklad slovným spojením nebolo dokázané v rozsahu nevyhnutnom na podanie ob aloby , e sa skutok stal, respektíve, e skutok spáchal obvinený. Táto zmena by lep ie vyhovovala právnej praxi, prièom by nezvádzala orgány èinné v trestnom konaní h¾ada a dokazova nepochybnú istotu tam, kde ju nájs a dokáza nemo no. U bolo uvedené vy ie, e aj za súèasnej právnej úpravy mo no (alebo je nutné) vyklada termín nepochybné ako urèitý vy í stupeò pravdepodobnosti (teda nie ako absolútnu istotu, ktorú objektívne nemo no dosiahnu ), e sa skutok nestal, prípadne e ho nespáchal obvinený, t. j. na zastavenie trestného stíhania postaèí len dostatoène odôvodnené pravdepodobné zistenie zalo ené sa starostlivom uvá ení v etkých skutoèností a na nále itom vyhodnotení v etkých dôkazov. Nelogickos právnej úpravy, ktorá by na zastavenie trestného stíhania v prípravnom konaní vy adovala absolútnu nepochybnos , mo no vyvodi aj z úpravy in titútu zaèatia trestného stíhania vo veci pod¾a § 199 ods. 1 Tr. por., pod¾a ktorého na zaèatie trestného stíhania postaèí len to, e nie je dôvod na odmietnutie, odovzdanie, èi odlo enie veci. Vzh¾adom na túto právnu úpravu sú prakticky be ne zaèínané trestné stíhania vo veci len na základe okolností, ktoré sú uvedené v trestných oznámeniach a ktoré sú takmer v dy len jednostranné a pomerne v eobecné. Je síce zrejmé, e na zaèiatku trestného konania neexistuje jasný dôkazný materiál a a prebehajúce prípravné konanie má slú i k zhroma ïovaniu dôkazov, av ak, ak sa po zhroma dení urèitých dôkazov nepodarí objasni základné skutkové okolnosti a tvrdenia oznamovate¾a (po kodeného), prípadne, ak tvrdenia po kodeného zostanú osamotené (bez existencie ïal ích priamych, èi nepriamych dôkazov), niè by nemalo orgánu èinnému v trestnom konaní bráni v tom, aby takéto trestné stíhanie zastavil pod¾a § 215 ods. 1 písm. a) Tr. 5) 6)
HOLLÄNDER, P.: Filozofie práva. Plzeò, Ale Èenek, 2006, s. 197 a nasl. WITTGENSTEIN, L.: O istote. Bratislava, Kalligram, 2006, s. 148.
1198