35 rokov učíme nielen rozumom, ale aj srdcom (ZŠ Juh 1054, Vranov nad Topľou) 1975 - 2010
Mgr. Anna Vysokรก
-1-
DOVOLÍTE NA SLOVÍČKO? spýtali sme sa pani riaditeľky Zlatice Halajovej, lebo práve zasa utekala okolo nás čosi zariadiť a my sme sa báli, že si tie 35. narodeniny školy ani nestihne užiť. Keď sa dozvedela, že to budú otázky dotýkajúce sa školy, rada spomalila tempo. Tridsaťpäťročná žena je už zrelou osobnosťou. Myslíte si, že rovnaký charakter má aj naša oslávenkyňa? Myslím si, že 35-ročná žena je ženou v najlepších rokoch. Vie, o čom je život, vie, kam smeruje jej budúcnosť a čo chce dokázať. A so školou to nie je inak. Počas svojho predchádzajúceho mladšieho života zažila turbulencie úspechov a pádov, ale už vie presne, čo chce a hlavne kam smeruje. Myslím, že si v našom meste našla svoje miesto a mienka o nej je veľmi pozitívna. Veď pri takej krásavici, čoby nie... Dnes je však veľká konkurencia, pokiaľ ide o pytačov. Ak by sme tú našu školu potrebovali vydať, čím by zatienila ostatné nevesty? Tie ostatné by sme zatienili určite čerstvou krásnou vizážou, rozumom a úspechmi. Náš život je tu veľmi pestrý a plodný. Všetci vieme, že taká informatika hýbe svetom a tak ju ponúkame už od 1. ročníka. Cudzí jazyk je dôležitý – ktorá úspešná žena ho neovláda? Ale čím sa najviac odlišujeme od ostatných je to, že prostredníctvom nových predmetov sa snažíme rozširovať nové obzory: mediálna výchova – vychovať človeka, ktorý vie úspešne regulovať tok súčasných mediálnych informácií, regionálna geografia – vychovať občana hrdého na svoje mesto či obec, kde žije. Ďalšia výhoda je v tom, že udržiavame kondíciu našej školy športovými triedami zameranými na volejbal a stolný tenis. Veď pri tom pohodlnom živote, ktorý nás každodenne zvádza, musíme odolať a byť stále fit. Najväčším darom tejto školy sú jej kvalitní, pracovití a tvoriví učitelia, ktorí všetky svoje vedomosti odovzdávajú svojim zverencom. Môže byť niečo cennejšie? Ale škola je predsa len škola – neživá, strašidelná... hlavne pre žiakov denne prechádzajúcich jej chodbami. Alebo si myslíte, že môže existovať škola, ktorá je pre žiakov príťažlivá? Samozrejme, že môže byť škola príťažlivá. Tak ako človek. Nielen vizážou, ale najmä srdcom. Vizáž je už čiastočne v poriadku. Ale tak ako žiadna žena nie je nikdy spokojná sama so sebou, tak aj tu je stále čo zdokonaľovať. Ihriská, dvory, oddychové zóny pre deti, vnútorné zariadenie... Naše srdce bije pre správnu a krásnu vec. A tou je vzdelávanie. Ale myslíte, že sme dokonalí? Kdeže, tiež je čo robiť.Vzdelávať ľahkosťou motýlích krídel, úsmevom, hrami, zážitkami a skúsenosťami. Vtedy bude viac a viac lákať k sebe všetky, hoci aj ustráchané deti, aj tie, ktoré učenie nebaví. Ste riaditeľkou, ale samozrejme aj učiteľkou, ktorá pozná dušičku žiaka so všetkými jej zákutiami. Zdá sa vám, že aj žiaci sa za tých 35 rokov zmenili? Nemôžem posúdiť celých 35 rokov, ale posledných viac ako dvadsať rokov sa aj zmenili, aj nie. V čom sú rovnakí? Svojou výškou, resp. drobnosťou a strachom v očiach pri nástupe do školy, ako aj dychtivosťou a túžbou ísť k vyšším métam pri odchode zo školy. Čo sa zmenilo? Prístup k učeniu, k učiteľom, ale čo je najhoršie – k vlastnej budúcnosti. Dychtivosť po nových vedomostiach vystriedal nezáujem o učenie, prevláda uznávanie povrchných hodnôt a neváženie si práce ľudí okolo seba. Neistota a nevedomosť sú často nahradené veľkým sebavedomím a drzosťou. A detská duša sa trestá sama. Prezraďte dokonalo fungujúci vzorec na úspešnosť základnej školy. Chceli by ste vzorec? Ale, ale, moji milí! Na ten musí prísť každý sám. Každá škola, osobnosť používa iný. Hľadajte; ak ho budete hľadať srdcom a zdravým rozumom, tak ho nájdete. Trošku vám napoviem. U nás funguje pracovitosť a úsilie dotiahnuť veci do víťazného konca. Ale viac nepoviem. A prezraďte ešte svoj najtajnejší učiteľský a ženský sen... (aspoň jeden!) Sny sa dobre snívajú, ale ťažko realizujú. Najkrajší je však sen, ktorý sa dá splniť. Mojím snom učiteľky je to, aby v týchto priestoroch bolo počuť len radostný smiech, cítiť túžbu po poznaní a úctu k vzdelaniu. Nie preto, že sa to patrí, ale preto, že chceme sami. A ženský sen? Mať stále takých dušou krásnych ľudí okolo seba, pretože ich priateľstvo a láska sa odzrkadlí na každom z nás a aj vďaka nim človek zostáva mladý, krásny a úspešný. Preto aj naša škola je taká krásna, duchom mladá a úspešná, hoci má už (alebo len?) 35 rokov. Ďakujeme za rozhovor. J. Radová
-2Komukoľvek môžeš prospieť, prospievaj rád, najradšej celému svetu. Slúžiť a prospievať je vlastnosťou vznešených pováh. (J. A. Komenský)
OBZRETIE BEZ NOSTALGIE Čas je pojem, s ktorým sa človek pasuje od nepamäti. Raz ho súri, inokedy prosíka, aby zastal, veľakrát ním zbytočne mrhá, málokedy ho má dostatok. Lenže dobre vieme, že on je ku každému rovnako spravodlivý. Tridsaťpäť rokov, ktoré zatiaľ odkrojil pre Základnú školu Juh 1054 vo Vranove nad Topľou, bolo daných k dispozícii pre vyše stovku tvorivých ľudí, aby s nimi naložili podľa najlepšieho svedomia a vedomia. Počas nich mali chodbami školy, dverami tried, svojimi rukami previesť vyše dvoch tisícok žiakov a naučiť ich to najdôležitejšie – vedieť poctivo a zmysluplne žiť. Dovolíme si vás v skratke previesť touto históriou, ktorá zanechala mnohé nasledovaniahodné odkazy pre súčasné generácie. Vážime si čas, ktorý hoci už bol, znamenal osudy ľudí, ich úsilie, úspechy i omyly. My sme dnes vďačnými nasledovníkmi. Prvá kronika školy bola založená v roku 1930. Vtedy mal Vranov 474 domov a 2 848 obyvateľov. Ako píše v kronike prvý riaditeľ školy Viktor Junger: „ ...je okresným sídlom, má okresný súd, berný úrad, notársky úrad, poštový a telegrafičný úrad, telefonnú centrálu, nádražie, lekárne, viac peňažných ústavov (bánk), četnícku stanicu, rím.kat. farský úrad, štátnu ľudovú a meštiansku školu.“ Ministerstvo školstva a národnej osvety v Prahe svojím výnosom zo dňa 11. 7. 1930 dalo súhlas na zriadenie obecnej meštianskej školy koedukačnej s československým vyučovacím jazykom s právnou platnosťou od 1. 9. 1930. Táto škola je považovaná za predchodkyňu dnešnej oslávenkyne, treba si preto pripomenúť aspoň niekoľko základných faktov, na ktoré potom „južania“ kontinuálne nadviazali. Obec vystavala na vlastné náklady provizórnu budovu s dvoma triedami a riaditeľňou. V dvoch prvých triedach sa učilo spolu 82 žiakov. Už o rok však obecné zastupiteľstvo žiadalo ministerstvo o subvenciu na výstavbu novej definitívnej budovy. Prísľub však nebol splnený a ďalšie školské roky sa museli odučiť v rovnako nevyhovujúcich podmienkach na dve zmeny. Výkop nových základov sa udial až v auguste 1934 a koncom školského roka 1934/35 bola budova dokončená. Nový školský rok sa teda mohol začať v nových priestoroch pri riadnom vyučovaní (budova dnešného detského domova). Od 1. 1. 1938 sa škola stáva újazdnou meštianskou školou, teda zahŕňa aj obvody Čičava, Vechec, Čemerné, Komárany, Uhorský Kručov a Vranovské Dlhé. Druhá svetová vojna, ktorá sa prehnala aj Vranovským okresom, zanechala smutné stopy svojho pustošenia i na budove a zariadení školy. Všetko sa muselo budovať takmer od začiatku. Od novembra 1945 sa škola stala Štátnou meštianskou školou vo Vranove.
-3Škola by mala byť tým najkrajším miestom v každom meste i obci – taká krásna, aby bol najväčším trestom jednodňový zákaz školy. (O. Wilde)
V apríli 1948 Povereníctvo školstva a osvety zmenilo prvé tri triedy a ich pobočky doterajšej meštianskej školy na Strednú školu vo Vranove (neskôr jedenásťročnú). Len pre zaujímavosť: napr. v školskom roku 1952/53 sa v škole učilo 621 žiakov v 15 triedach pri dopoludňajšom i popoludňajšom vyučovaní, v šk. roku 1957/58 už 935 žiakov a o rok 1 035 žiakov už v 28 triedach, stále v dvojzmennom vyučovaní. V októbri 1962 bola vystavaná a do užívania daná nová budova školy (dnešné gymnázium) s 23 triedami. A po ďalších trinástich rokoch sa žiaci i učitelia sťahovali do novej budovy, tentoraz na opačný koniec mesta – na sídlisko Juh. Brány novej školy sa otvorili 24. 11. 1975 a pre 772 žiakov bolo pripravených 28 tried. Do tejto školy boli pridelení aj žiaci z Komáran, Čičavy, Jastrabia a Nižného Kručova. Z rodného listu ZŠ Juh vyberáme: vedenie školy – riaditeľ Andrej Hrinko, zástupcovia riaditeľa Ondrej Pavelko a Ján Račok, učitelia I. stupňa (1. až 5. ročník) - Júlia Drbjaková, Anna Marhulíková, Magdaléna Čačková, Mária Urbanová, Elena Bačová, Anna Nálešníková, Štefánia Račková, Monika Fiľakovská, Helena Križovenská, Vlastna Lesňáková, Zuzana Lakatošová a Mária Sukovská; učitelia II. stupňa (6. až 9. ročník) – Eva Nyariašová, Margita Illéšová, Agnesa Bačíková, Rozália Nagyová, Juraj Suč, Mária Brezniaková, František Drbják, Valéria Závadská, Jozef Maňko, Ján Koper, Mária Hrinková, Jozef Titko, Ján Bodnár, Anna Čorňáková, Margita Vojtúňová, Magdaléna Urbanová, Juliana Melková. Triedy nemali Božena Jenčová-Vancáková (zastupovala Gabrielu Juhásovú, ktorá bola na materskej dovolenke), Helena Oráčová, Kvetoslava Titková, Klára Števková. Vedúca vychovávateľka Magdaléna Šandorová, vychovávateľky Marta Horváthová, Mária Mazarová, Terézia Mosnárová, Valéria Nadzamová, Eva Karnajová. Skupinová vedúca PO SZM Mária Kurejová (zastupovala Annu Guľákovú na materskej dovolenke). V 6. ročníku bola zriadená trieda s „náročným vyučovaním matematiky“. Vyučovali sa nepovinné predmety nemecký jazyk, anglický jazyk, cvičenia z matematiky, cvičenia zo slovenského jazyka, športové hry. Učilo sa na jednu zmenu a keďže sa zo začiatku škola utápala v blate kvôli neupravenému okoliu sídliska, žiaci i učitelia si dali záväzok odpracovať pri skrášľovaní školského okolia 3 000 brigádnických hodín. A tak sa začala éra základnej školy Juh, ktorá za 35 rokov priniesla množstvo zmien vo výchovno-vzdelávacom procese, ale aj v živote samotného kolektívu. Zavádzanie nových predmetov (napr. množinová matematika), budovanie špecializovaných učební, reforma základného školstva, ale aj svadby, odchody do dôchodku, úmrtia... Život vo svojom pravidelnom a prirodzenom kolobehu. Škola zaregistrovala niekoľko volieb prezidenta, zažila návštevy družobných delegácií z bývalého NDR, ZSSR, neskôr z Ukrajiny či Českej republiky, žiaci nacvičovali spartakiádu, absolvovali vlastivedné zájazdy do Prahy či Vysokých Tatier, ale hlavne sa učili, hrali a športovali. V škole aktívne a pravidelne pracovali krúžky a úspešné záujmové združenia – napr. učiteľský spevokol, žiacky spevácky krúžok Dúha, tanečný krúžok Vienok a malý tanečný krúžok Lupienok, detský divadelný súbor Vymýšľajko, vydávali sa časopisy Zvonček a neskôr Alfa – Omega. Kvalita školy bola niekoľkokrát potvrdená komplexnou inšpekciou a hoci prechod škôl na právnu subjektivitu (v šk. roku 2002/2003) znamenal začiatok konkurenčného boja medzi školami, dnešný kredit Základnej školy Juh 1054 vo Vranove nad Topľou je vysoký a ponúka žiakom aj v súčasnom modernom veku kvalitné vzdelanie a prípravu na život. Spracovala J. Radová
-4Učiteľ sa má správať k svojim žiakom ako otec; má vedieť, že zastupuje tých, ktorí mu zverili svoje deti. (Quintilianus)
AJ JA SOM BOLA JUŽANKA Dekrét o preložení na novú, vychýrenú školu som dostala v roku 1975. Tešila som sa. Práve sa mi narodila dcéra a ja som ostala na materskej dovolenke. V septembri 1977 som nastúpila do školy, kde som pred niekoľkými rokmi končila 9. ročník. Mladá mama a zároveň skoro začínajúca učiteľka matematiky a fyziky prevzala som svojich prvých šiestakov. Svoje povinnosti som od začiatku začala deliť dvoma. Medzi školu a rodinu. Zvládli sme to celkom bez problémov. Bola som prísna a náročná na seba, ale aj na žiakov, no len dovtedy, kým aj moje deti nedosiahli vek žiakov. Vtedy som si spomenula na slová môjho bývalého triedneho učiteľa, pána Viktora Križovenského: „Kolegovia, hlava nie je vedro, do ktorého sa dá naliať všetko.“ Pochopila som a nároky na matematiku som zmenšila. O trošku. Aby v tom vedre ostalo miesto aj na prírodopis, dejepis, jazyky... Deti mi vyrástli, odišli študovať a ja som zmenila delenie povinnosti a času medzi školu a rodinu v pomere 2:1. Už som sa neponáhľala domov, viac času som trávila so žiakmi. Trápila som dobrých, aby boli ešte lepší, a slabších, aby aspoň niečo vedeli. Tešili ma aj ich malé úspechy vo všetkých oblastiach a výborné výsledky na stredných školách. Posledné roky na škole boli azda najúžasnejšie.Vek, skúsenosti a minimálne domáce povinnosti umožnili mi naplno sa oddať pedagogickej činnosti.Už som nebola prísna matikárka, viac som chápala, tolerovala a odpúšťala.Ako keby to boli moje vnúčatá.Už aj skúšanie robilo problémy, čo ak natrafím na nepripraveného? Pohľadu každého som rozumela a vyčítala z neho všetko.Mala som skvelé deti. Dnes mi už deti v meste nezdravia - nepoznajú ma. Len staršia mládež a páni a dámy v strednom veku kývnu na pozdrav a usmejú sa... Teraz svoj čas už nedelím. Celý patrí mne. Som už piaty rok doma, na zaslúženom odpočinku. Ak je zaslúžený, tak som bola dobrá. Užívam si ho, venujem sa svojim záľubám a stále niečo nové objavujem. Mám troch partnerov. Prvý - životný, druhého mám na potešenie a tretí sa o mňa stará, aby som nezaostala. Manžel, kocúr a počítač. Som spokojná a šťastná. Len deň by mohol mať aspoň o dve hodiny viac. Nestíham. Mgr. Gabriela Juhásová
ČO NÁS STMEĽOVALO... Celé rodiny sme sa stretávali, poznávali a odreagúvali od školských povinností na rôznych podujatiach organizovaných ROH. Kde sme boli? Často vo Vysokých Tatrách, buď v letecez prázdniny, alebo v zime na víkendových lyžovačkách v Ždiari, Smokovci a Tatranskej Lomnici. Krásny a poznávací bol výlet v r. 1980 v hlavnom meste vtedy ešte ČSSR - Prahe. Navštívili sme Karlove Vary, Mariánske Lázne a odskočili sme aj do Drážďan a KarlMarxStadtu v NDR. Po otvorení hraníc ako skoro každý Slovák sme si obzreli Viedeň, jej pamiatky a nákupné centrá. Domovy sme si doplnili elektronikou z MariahilfenStrasse. Aj nemčinu sme si precvičili. V roku 1985 sme sa opaľovali pri mori v bulharskom Burgase a obdivovali starobylé mesto a záhrady v Balčiku.
V Mariánskych Lázňach: zľava E. Szanyová, G. Illéšová, M. Hrinková, G. Juhásová, E. Nyariašová, E. Karnajová.
-5Ak sa učíš preto, aby si si zapamätal, zabudneš. Ak sa učíš preto, aby si porozumel, zapamätáš si. (Čínske príslovie)
JUBILEUM JE AJ SPOMÍNANÍM Výročie školy je nefalšovaným sviatkom každého, kto jej venoval najkrajšiu časť svojho života – čo je aj môj prípad. Životná cesta ma zaviedla z Michaloviec do Vranova n.T. na túto školu, vtedy ešte Jedenásťročnú strednú školu. Našla som tu veľmi dobrý učiteľský kolektív, na vysokej odbornej úrovni, pedagógov zodpovedných a so srdcom na dlani. V tom čase mi zverili metodické a odborné vedenie kolegov výtvarníkov v okrese prostredníctvom kabinetu výtvarnej výchovy. Nepoznala som jeho náplň a keď „zalistujem“ v pamäti, mala som strach a cítila som veľkú zodpovednosť. Na škole nebol priestor na vyučovanie výtvarnej výchovy, nebolo miesto na práce žiakov. Dnešná podoba školy na formovala postupne a nie ľahko. Osobne som veľmi rada, že som mala možnosť svoj pracovný život venovať estetickej výchove žiakov na základnej škole Juh a doviesť ich k významným úspechom. Radosť žiakov z nich bola vždy hnacím motorom a tou najlepšou motiváciou do práce. Výročie školy je aj príležitosťou na prezentáciu výsledkov školy a na pohľad do minulosti. Žiaci ZŠ Juh vždy získavali prvé miesta v okresných súťažiach, ceny a čestné uznania v celoslovenských. Nezabudnem, ako ku mne cez prestávku do učebne letela hŕba žiakov ukázať, že sa o nich píše v časopise a že tam majú uverejnené svoje práce. Bola to veľká radosť žiakov aj rodičov. Žiaci sa presadili aj na svetovej výstave v Indii, kde žiačka tejto školy získala zlatú medailu a veľký ohlas mala výstava žiackych prác v Japonsku. Kolektívna výstava žiakov na tému „Vojna ako obluda“ v Chorvátsku, ktorej sa žiaci zmocnili tak tvorivo a nápadito, že to pre nich znamenalo cenu ministerstva kultúry Chorvátskej republiky.Všetko tu dnes nemôžem vymenovať, verím však, že k dobrému menu školy prispelo aj vydanie knihy „výchova umením“, na ktorej som sa podieľala a ktorá vyšla s výtvarnými prácami žiakov v Japonsku na požiadanie komitétu INSEA, ktorej som členom. Bola by som rada, keby sme zaspomínali na všetkých, ktorí túto školu sprevádzali na doterajšej ceste, stáli pri jej zrode, budovali ju a rozvíjali, i na tých, ktorí sa stali jej absolventmi a dnes na ňu s láskou spomínajú. Učiteľská duša je ako múdra kniha. Ponúka poznanie i pochopenie neznámeho. Neprichodí mi hodnotiť celé uplynulé obdobie. Iste tak urobia tí, ktorí sú kompetentní a zaviazaní tak urobiť.Dovoľte mi však vysloviť úprimný obdiv za všetko, čo robíte pre dobré meno tejto školy, za chápanie tých, ktorí rastú pod Vašimi rukami a menia sa pred Vašimi očami. Blahoželám k 35. výročiu ZŠ Juh a do budúcnosti prajem všetko to, čo ju obohatí a vytvorí záruky toho, že škola povedie mládež k novým horizontom poznania. Mgr. Mária Hrinková
AKO SME BRÁNILI, ALE NEZABRÁNILI... Keď na Hure – dnešný Máj – nestál ani jeden panelák, chodili sme tam na branné cvičenie, ktoré sa robilo v lete aj v zime. Bol december, snehu po kolená a naši žiaci súperili v mnohých disciplínach. Posledná časť bola ošetrenie a obviazanie ranených na igelitových vreciach. Ako o dušu sa obväzovali ruky, nohy, hlavy... Vtom v Jurajovi J. skrsol nápad. Sadol na igelitové vrece a pustil sa dole kopcom. Natrafil na ostnatý drôt. Roztrhal celkom nohavice aj kožu. Nezostávalo nič iné, len utekať na chirurgiu. Ja, on a zvyšok obviazanej triedy. Sestrička sa v nemom úžase spýtala, čo sa stalo. Obviazaní kričali: „My sme zdraví, len ten s holou zadnicou je ranený!“ Juro dostal protitetanovku a zopár stehov. Statočne sme si vybojovali 2. miesto, ale nezabránili jednému siedmackému nápadu. Jeho otec musel čakať tri týždne, kým mu vyprášil iné nohavice. Juro sa k tomu priznal neskôr. Po rokoch sa ma jeho dve dcéry opýtali, aký bol ich ocko žiak. A moja odpoveď? „Dobrý, učil sa dobre a od siedmeho ročníka poslúchal v škole aj doma.“ Prečo od siedmeho sme už nerozoberali... Mgr. Kvetoslava Titková
-6Vyzbrojuj sa poznatkami ducha a nikdy sa neprestaň učiť, lebo život bez náuky sa takmer podobá smrti. (Cato)
NA JUHU DNES MÁME SLNKO CELÝ ROK Ak sa povie súčasná moderná škola, zainteresovaným sa vynorí obraz školskej reformy, činností a trápení s ňou súvisiacich, obraz tvorby nových školských dokumentov, využívanie nových foriem a metód práce, celková demokratizácia a liberalizácia školstva. Základná škola Juh prešla ohromnými zmenami. Tie najviditeľnejšie dnes obdivujú aj neznámi okoloidúci, lebo nový je predovšetkým jej šat. Prostredníctvom eurofondov sa podarilo v priebehu rokov 2009 a 2010 zmeniť, ozdraviť a vylepšiť vonkajšiu tvár budovy. Vnútrajšok sa pomaly spamätáva z vlastných peňazí školy a nová oddychová zóna v átriu, pekné a účelné sociálne zariadenia, salónik či posilňovňa sú dôkazom toho, že onedlho ju už bývalí absolventi naozaj nespoznajú. Do areálu a správy školy pribudla v priebehu ostatných rokov pretlaková športová hala a špecializovaná džudistická telocvičňa. Súčasťou moderného a vkusného interiéru je rekonštruovaná školská jedáleň. Školu chráni vkusné oplotenie a nový asfalt na väčšine ciest a školských dvoroch tiež prispel k zlepšeniu vonkajšieho imidžu areálu. Aj duch školy na Juhu získava stále väčšiu silu a sebavedomie. Výučba sa realizuje podľa školských vzdelávacích programov – na I. stupni pod názvom Existuje jediný kúsok vesmíru, ktorý môžeš s istotou zlepšiť – a to si ty sám, na II. stupni sa riadi mottom Učíme nielen rozumom, ale aj srdcom. Škola je orientovaná dvoma hlavnými smermi: výučba cudzích jazykov a šport. Anglický jazyk a informatika sa vyučujú už od 1. ročníka, v 5. ročníku si žiaci vyberajú druhý cudzí jazyk – nemecký alebo ruský. Pribudli nové predmety – tvorivé čítanie a písanie na I. stupni, mediálna výchova a regionálna geografia u tých starších. V športových triedach na druhom stupni majú žiaci športovú prípravu zameranú na volejbal a stolný tenis, talenty hľadajú a ďalej odborne pripravujú tréneri v športových strediskách záujmovej činnosti – tu už aj so zameraním na džudo. Samozrejmou súčasťou dnešnej školy je zapojenie do projektov. Žiaci a učitelia aktívne pracujú v rámci projektov Škola podporujúca zdravie, Počítače školám, Infovek, Správaj sa normálne (základné pravidlá slušného a bezpečného správania na verejnosti), Unicef, Comenius – Partnerstvá, súčasťou vyučovania na prvom stupni sú monotematické dni alebo blokové vyučovanie metódou CLIL, vo vyučovaní sa uplatňuje výchova k manželstvu a rodičovstvu, prevencia drogových závislostí, environmentálna výchova, dopravná výchova a ďalšie. Využívanou formou tvorivého a zážitkového vyučovania sú besedy so spisovateľmi, príprava literárnych pásem, burza kníh, aktivity k Medzinárodnému dňu školských knižníc či Z programu O stratenej láske pre Supertriedu zo IV. B. Dňu Zeme, marató-
-7Investície do vedomostí prinášajú najvyšší úrok.
(B. Franklin)
ny čítania, divadelné predstavenia, výroba a výstava vianočných ikebán, príprava výstav výrobkov z ovocia a zeleniny či zdravých šalátov, súťaže vo farebných dňoch, v čistote a zdraví tried, v hľadaní tvorivých a logicky pracujúcich mozgov...Všetko sú to podujatia, ktoré tradične spestrujú školský život a žiakom prinášajú nielen zábavnú a nenásilnú formu vzdelávania, ale zapájajú ich aj do organizátorskej a manažérskej práce. Žiaci majú možnosť využívať štyri učebne výpočtovej techniky vybavené aj interaktívnymi tabuľami, a to nielen v čase vyučovania, ale i v rámci popoludňajšej činnosti. Multifunkčne je vybavená tiež nová školská knižnica či spoločenská miestnosť, kde často prebiehajú aj externé školenia a prezentácie. V škole pracuje 21 krúžkov s rôznym zameraním – od počítačových cez historické, geografické až po tvorivé hudobno-dramatické či športové. Školský klub detí realizuje svoje aktivity v dvoch samostatných a účelovo zariadených učebniach. V súčasnosti ho navštevuje 123 detí v piatich oddeleniach. Práca vychovávateliek je systemizovaná vo Imatrikulácia prvákov v školskom klube detí. výchovnom programe Učiť možno slovami, vychovávať len príkladom, ktorý vedie deti k samostatnosti, tvorivosti a zodpovednosti, rozvíja talent nadaných detí, podieľa sa na kvalitnej príprave na vyučovanie. V tejto atmosfére spolupráce učiteliek I. stupňa a vychovávateliek vzniká množstvo podujatí a tradícií, ako je napríklad karneval, škola v prírode, návštevy hvezdárne, prešovského vojenského letiska, súťaže na dopravnom ihrisku, Medovníkové Vianoce, príprava vystúpení na školské akadémie či Deň matiek a podobne. Zlepšenie estetického vzhľadu a ekonomických podmienok podčiarklo vybudovanú atmosféru školy rodinného typu. Skúsený pedagogický zbor garantuje a realizuje vysokú odbornosť vyučovania, pričom sa aktívne zapája aj do ďalšieho vzdelávania učiteľov. Tréneri s požadovanou športovou kvalifikáciou zasa zabezpečujú vysokú kvalitu športovej prípravy. To všetko je podporované príkladnou spoluprácou s rodičovskou radou a radou školy. Rada rodičov sa podieľa na organizovaní spoločných aktivít (ples rodičov a priateľov školy, oslavy MDD, podujatia na záver školského roka), na odmeňovaní najaktívnejších a najúspešnejších žiakov školy, podporuje finančne aj ďalšie aktivity organizované školou. Netreba zabúdať ani na tak potrebnú spoluprácu s materskými školami s cieľom zvyšovať úroveň pripravenosti detí na vstup do základnej školy. Škola úzko spolupracuje najmä s MŠ Juh, ale samozrejme aj ostatnými materskými školami v meste. Pre predškolákov sú pripravované na pôde ZŠ Juh mnohé spoločenské a zábavno-športové podujatia (Medovníkové Vianoce, športové dopoludnia s netradičnými disciplínami, Zachráňme našu Zem, Medzinárodný deň školských knižníc a pod.). Sme jednoducho moderná tvorivá škola. Najväčším úspechom sú pre nás žiaci, ktorí sa neboja svojej budúcnosti, naopak – dokazujú v rôznych sférach spoločnosti, že Základná škola Juh 1054 vo Vranove nad Topľou ich pripravila dobre. Spracovala J. Radová
-8Ak chcete rozumieť iným, musíte tvrdo pracovať na svojej individualite. (O. Wilde)
DOBRÝ, LEPŠÍ, NAJLEPŠÍ... (... alebo z úspechov a radostí našej školy)
Úspech je samozrejme radosť, ale radosť nemusí byť vždy len z úspechu. Niekedy stačí spokojný úsmev, pekný výkres, úspešná písomka, nájdená vec... Lebo ako povedal klasik, dokonalosť sa skladá z maličkostí, ale dokonalosť nie je maličkosť. Tak sa aj u nás v škole z malých úspechov budovali tie veľké a my dobre vieme, koľko driny a odriekania žiakov i učiteľov je za nimi. Šikovnosť, um a zručnosť žiakov je skutočne rôznorodá – od prírodovedných cez spoločenskovedné až po umelecké či športové súťaže, takmer na každom poli je zvádzaná úspešná bitka. Už od prvých školských rokov čítame v kronike napríklad, že v krajskom kole matematickej olympiády obsadil F. Kaščák 4. miesto (šk. r. 1975/76), M. Fišmanová o rok úspešná v krajskom kole fyzikálnej olympiády, v šk. r. 1985/86 sa M. Terray umiestnil ako druhý v celoslovenskom kole súťaže v geológii, podobne v tom roku boli druhí v zoológii J. Kľučár a R. Bača. O desaťročie neskôr napríklad žiak F. Kszenzigh dosiahol najvyšší počet bodov v celoslovenskej dopisovateľskej matematickej súťaži. V šk. r. 1998/99 sme prostredníctvom M. Jančuru získali 4. miesto v krajskom kole geografickej olympiády, o tri roky bol rovnaký žiak na kraji už druhý a v celoslovenskom kole skončil siedmy. V šk. roku 2005/06 bol P. Kolečava v geografii piaty v kraji, po druhom krajskom mieste bola v geografii Z. Muliková štvrtá na Slovensku. Geografia slávila úspech aj v šk. r. 2009/10, keď obsadil Martin Grošík v krajskom kole 3. miesto. Bratia Grošíkovci (Martin a Maroš) získali v tom roku plným počtom bodov aj dve prvé miesta v krajskom kole chemickej olympiády, no keďže sa už vyššia súťaž v tomto roku neorganizovala, nemohli ostatným súperom na Slovensku vypáliť rybník. V spoločenskovedných súťažiach sa našim žiakom darilo nemenej dobre. Už v šk. roku 1986/87 boli ocenené v celoslovenskej súťaži Literárny Trenčín práce žiakov S. Holubovej, R. Ragančíkovej, A. Sabovíkovej a M. Juhása. V ich šľapajach neskôr pokračovali L. Račeková, P. Knoblich, S. Antušová, R. Maľarová, V. Poláková. V ďalšej literárnej súťaži Európa v škole v r. 1997 čestné uznanie v celoslovenskom kole získala Z. Tecáková, neskôr sa pridala s rovnakým ocenením aj M. Mattová, do nár. súťaže postúpili aj S. Dobrovolská, M. Višňovská, P. Mikita. V šk. r. 1996/96 v súťaži Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko získal J. Šust 4. miesto, o rok neskôr získali dve práce v národnom kole hlavnú cenu a zvyšné čestné uznania (M. Višňovská, M. Koľbíková, M. Hrabčák, J. Dobranský), hlavnú cenu v tejto súťaži získal o osem rokov neskôr aj M. Raškovský. Celoslovenské prvenstvo získal v šk. r. 2009/10 v súťaži Svätoplukovo kráľovstvo ožíva svojou prácou D. Čintala. V celoslovenskom kole Hviezdoslavovho Kubína sa umiestnili žiačky A. Adamušková, A. Marhulíková, M. Michnovičová a B. Koľbíková. V šk. r. 1995/96 obsadil T. Iveta Holomančinová z IX. A žne Kladný v krajskom kole HK 2. miesto, o rok neskôr bol úspechy v speváckych súťažiach. tretí. V šk. r. 1996/97 získala víťazstvo v krajskom kole
-9Dokonalého umelca nevytvorí ani talent bez vzdelania, ani vzdelanie bez talentu. (Vitruvius)
DOBRÝ, LEPŠÍ, NAJLEPŠÍ.. HK D. Holubová, rovnako sa jej to podarilo o dva roky neskôr. V šk. r. 2007/08 víťazstvo získala aj P. Demeterová. Vynikajúci úspech získala v šk. r. 2007/08 K. Nálešníková, ktorá obsadila v olympiáde zo slovenského jazyka a literatúry 3. miesto v celoslovenskom finále. Prvenstvo v celoslovenskej súťaži Čítame s Osmijankom získal v šk. r. 2009/10 kolektív žiakov II. A. Osobitnou kapitolkou boli úspechy DDS Vymýšľajko, ktorý sa od r. 1992 vypracoval od okresných cez krajské kolo až na celoslovenské. Ocenenia za dramatickú tvorivosť a réžiu získal v r. 1993/94 a za scénickú interpretáciu, réžiu i hudbu v r. 1995/96. V šk. roku 1994/95 obsadil M. Danči v krajskom kole olympiády v anglickom jazyku 2. miesto a rovnako pekný úspech v tom roku zaznamenali aj M. Danči a J. Dobranský v olympiáde nemeckého jazyka. V šk. r. 2009/10 sa nám v krajskom kole OAJ zásluhou B. Drobného ušlo 5. miesto. Výrazné úspechy už tradične získava škola vo výtvarných súťažiach. Žiaci získavali čestné uznania a ceny v celoslovenskej súťaži Žilina 76 a Žilina 83. V r. 1977 práce ôsmich žiakov v celoslovenskej súťaži boli hodnotené ako najzaujímavejšie a boli uverejnené v časopise Kamarát. V r. 1992 žiak Lakatoš dostal za výtvarnú prácu cenu od Medzinárodného zväzu novinárov v Prahe. Niekoľkokrát sa žiaci zúčastnili medzinárodných súťaží a výstav: Bienále fantázie v Martine, Alešova země v Prahe, putovná výstava v Havane (Kuba), Moskve, Lidiciach (ČR). V r. 1989 mali naši žiaci samostatnú výstavu v Japonsku. Časť týchto prác vyšla aj knižne. V r. 1994 sa 18 žiakov zúčastnilo európskej výstavy na tému Vojna a mier vo fantázii a realite v Záhrebe a Lisabone. V r. 1993 - 1995 sa žiaci zúčastnili medzinárodnej detskej súťaže v Indii – Shankars international childrens competition – ocenení žiaci: M. Palenčik, Ľ. Bíž, N. Dančiová, M. Rošková. Tradične dobré sú umiestnenia v súťaži Výtvarný Trenčín – ceny poroty v šk. r. 1993/94 získali žiaci Straka, Rostecká, Timková, Struňaková, Tomková, Bindasová, Ihnátová, Maťaščik, Bíž. V šk. r. 2009/10 získala P. Krištová 5. miesto v krajskom kole výtvarnej súťaže Moja vysnívaná krajina. Československá kvízová olympiáda (biblická súťaž na internete) Samík mala v šk. r. 2007/08 dvoch víťazov z našej školy – M. Grošíka a M. Bednára. V biblickej olympiáde v šk. r. 2008/09 získali P. Hermanová, A. Janová a G. Bartková v krajskom kole 5. miesto, 2009/10 – biblická olympiáda ev. a. v. taktiež 5. miesto v kraji prostredníctvom V. Halasa. Ďalšie úspechy: celoslovenská súťaž celých tried Supertrieda – trikrát 2. miesto, v šk. r. 2008/2009 víťazstvo, Slávici z lavice (2007/08) – D. Holomančinová v kraji tretia, na súťaži Talenty v kraji rovnako tretia, o dva roky neskôr D. Holomančinová v celoslovenskom kole súťaže Slávik Slovenska 2. miesto, Talenty populárnej piesne – v kraji 2. miesto, Talenty ľudovej piesne – v celoslovenskom kole 3. miesto, Medzinárodná európska pieseň – 1. miesto, Hliadka mladých zdravotníkov I. stupňa (2000/01) – v kraji 3. miesto, HMZ II. stupňa v kraji 2. miesto, 2006/07 HMZ I. stupňa v kraji 2. miesto (K. Bilá, S. Halkovičová, M. Hrindová, K. Jakubová), súťaž v aranžovaní - D. Kopčáková krajské kolo 4. miesto, V. Širáková 5. miesto (2007/08), o rok neskôr D. Kopčáková v celoslovenskom kole 3. miesto, v šk. r. 2009/10 v krajskej súťaži Energetika 2010 získal prvenstvo M. Demčák a 5. miesto M. Piataková. K minulosti našej školy už patria športové triedy so zameraním na futbal, ale úspechy ich žiakov nezostali zabudnuté. V šk. r. 1995/96 získali piataci-futbalisti v turnaji vo Francúzsku (Rio Orangis) 1. miesto, o dva roky neskôr na medzinárodnom turnaji v Paríži obsadili 12. miesto z 32 družstiev. v 3k. roku 2008/09 skončili žiaci v malom futbale v kraji na 5. mieste. Zaujímavú perličku vytvorila v šk. r. 2002/03 M. Fedorková, ktorá bola slovenskou reprezentantkou v žiackom futbale dievčat. Výborní boli
-10Ak daruješ človeku rybu, nasýtiš ho na deň. Ak ho naučíš loviť ryby, dáš mu potravu na celý život. (Čínske príslovie)
DOBRÝ, LEPŠÍ, NAJLEPŠÍ.. naši žiaci v ľahkej atletike: v r. 1976 v celoslovenskej súťaži o Pohár čs. rozhlasu získali 1. miesto, P. Vrábeľ bol majstrom republiky v skoku do diaľky a behu na 1 500 m. Športovú súčasnosť tvoria predovšetkým úspechy v džude, stolnom tenise a volejbale. Keďže na úspechy v džude by nám možno nestačila ani ďalšia samostatná strana, priradíme k jednotlivým menám len počet krajských, celoslovenských a medzinárodných úspechov za obdobie, keď boli (alebo sú) žiakmi našej školy. A. Krišandová – krajské kolá dve prvenstvá, celoslovenské tri 1. miesta, medzinárodné tri 1. miesta, Š. Ihnát – krajské kolá dve prvenstvá a jedno 3. miesto, celoslovenské kolo 3. miesto, medzinárodná súťaž 3. miesto, P. Serafínová – krajské kolá tri 1. miesta a jedno 3. miesto, celoslovenské kolo dvakrát 1. miesto, medzinárodná súťaž trikrát 1. miesto, dvakrát 2. miesto a raz 3. miesto, A. Katica – v kraji raz prvý a raz druhý, na medzinár. súťaži 3. miesto, J. Ševčík – v kraji po jednom 1., 2. a 3. mieste, 1. miesto na celosl. kole a 2. a 3. miesto v medzinárodnej súťaži, V. Veliká – v krajskom kole jedno 1. a dve 3. miesta. Stolný tenis: I. Palenčíková kraj dvakrát 1. miesto, raz 2., 3. a 5. miesto, v celosl. kole dvakrát 2. miesto, D. Jackanič kraj 3. miesto, celoslovenské 3. miesto, T. Haňo v kraji 3. miesto, T. Horosová v kraji raz 1. miesto, dvakrát 2. a trikrát 3. miesto, v celoslovenskom kole raz 5. a raz 6. miesto, T. Katicová v kraji raz 1., 2. a dvakrát 3. miesto, v celosl. kole raz 5. a 6. miesto, M. Fuňáková v kraji raz 1. a 2. miesto, v celosl. súťaži 6. miesto, D. Žolnová v kraji 3. miesto, J. Kopčo v kraji 3. miesto, tím žiačok získal krajské 1. miesto a celoslovenské 7., žiaci skončili v kraji na 5. mieste. Volejbal: chlapci medzinárodné 2. miesto (2007/08), dievčatá kraj 3. miesto (2008/09), MiniMax – dievčatá celoslovenské 3. miesto, chlapci 5. miesto, MidiMax – chlapci v kraji 5. miesto (2009/10). Ako sme zistili pri listovaní školských kroník, nie všetky zápisy sú úplné a presné, preto sa ospravedlňujeme, ak sme na niekoho alebo niečo neúmyselne zabudli. K úspechom však určite nepatria len umiestnenia. Úžasnú silu tvorivosti žiaci dokazujú každoročne na školských akadémiách, programoch k rôznym výročiam, alebo keď dokážu nacvičiť hodinové divadelné predstavenia a predviesť ich verejnosti v mestskom dome kultúry. Šikovnosť si overujú žiaci súťažiaci v Matematickom klokanovi či Pytagoriáde, počas Týždňa mozgov, v školských kvízoch, prezentáciách... A možno na záver jedna veta, ktorá by nemala zostať bez povšimnutia: škola patrí medzi prvých dvadsať najlepších škôl na Slovensku v Testovaní žiakov 9. ročníka (Monitor). Za to všetko patrí poďakovanie a hlboká poklona všetkým pedagógom, ktorí dokážu urobiť viac, než im Džudisti reprezentujú našu školu predpisujú učebné osnovy. Spracovala J. Radová aj na medzinárodnom poli.
-11Iba knihy, ktoré čítame, aj keď nemusíme, rozhodujú o tom, akí budeme, keď si nebudeme vedieť pomôcť. (O. Wilde)
KTO RIADIL A ROZHODOVAL Riaditelia školy 1975 - 1990: Andrej Hrinko 1990 - 1992: Alžbeta Holecová 1992 - 1997: Blažena Popiková 1997 - 2008: Jozef Titko 2008 : Zlatica Halajová
Zástupcovia riaditeľa školy 1975 - 1990: Ondrej Pavelko, Ján Račok 1990 - 1996: Valéria Závadská, Jarmila Šašurová 1997 - 1999: Valéria Závadská, Mária Mariňáková 1999 - 2000: Danka Roziková, Mária Mariňáková 2000 : Božena Vancáková, Mária Mariňáková
KTO DNES RIADI, ROZHODUJE, UČÍ, VYCHOVÁVA, STARÁ SA... Riaditeľka školy: Zlatica Halajová Zástupkyne riaditeľky školy: Mária Mariňáková, Božena Vancáková Učitelia pre 1. – 4. ročník: Kvetoslava Brecíková, Zuzana Demčáková, Anna Denciová, Anna Fazekášová, Dana Gumanová, Alena Krajňáková, Beáta Kubová, Viera Šamová Učitelia pre 5. – 9. ročník: Mária Babjaková, Mária Drábiková, Jana Džuková, Iveta Filičková, Mária Gribová, Vladimír Jenčko, Dana Kitková, Beáta Koľbíková, Ľuboslava Labašková, Mikuláš Olbricht, Lýdia Palenčíková, Mariana Petíková, Jana Radová, Ľuboslav Soták, Anna Šustová, Peter Timočko, Anna Vysoká, Ondrej Žužo Učiteľky náboženskej výchovy: Anna Hrušovská, Mária Turčaníková Vychovávateľky: Jana Bednárová, Anna Benčová, Elena Makovníková, Jana Mušinková, Mária Nadzamová Ekonomický zamestnanec: Marta Gálová Prevádzkoví zamestnanci: Renáta Gogová, Katarína Lajčáková, Helena Rožová, Viera Lešková, Dana Palaščáková, Štefan Haňo, Ján Ladziansky, Jozef Čech
-12Čo robíš, rob s najväčšou zodpovednosťou a nadšením.
(Sokrates)
SKRÁTKA - ÚŽASNÁ SÚHRA
Na ZŠ Juh som nastúpila ako učiteľka náboženskej výchovy v školskom roku 2005/2006. Odvtedy už uplynulo päť a pol roka. Pamätám si, keď som prvýkrát prišla na túto školu, ako ma privítal usmievavý pán riaditeľ Jozef Titko a celý učiteľský kolektív. V kruhu spolupracovníkov učiteľov máme výborné vzťahy, vládne tu vzájomné porozumenie, spolupráca i povzbudenie. Skrátka – úžasná súhra. A deti? Ja stále hovorím zo svojich skúseností: Čím ďalej na východ, deti sú úctivejšie a poslušnejšie. Snažíme sa dávať im veľa duchovných hodnôt a deti nás spätne obohacujú svojím čistým a úprimným pohľadom i detskou radosťou. Som veľmi rada, že môžem učiť na tejto škole. A tiež som vďačná pani riaditeľke Zlatici Halajovej i celému učiteľskému zboru za ich príkladnú spoluprácu a priateľské vzťahy. Sestra Štefana Hrušovská
NA PRAHU DOSPELÉHO SVETA
Postojme chvíľu ticho a započúvajme sa do hlasu svojho srdca. Bije trochu vzrušenejšie. Čas neúprosne ukrajuje z nášho školského chlebíka a nijako sa nedá zastaviť. Bolo to len nedávno, keď nás do tejto školy po prvýkrát priviedli naši rodičia ako malých prváčikov. Vôbec sme si nevedeli predstaviť, čo sa skrýva za múrmi veľkej budovy... Učitelia nás naučili hrať sa s čiarkami, začali sme spoznávať prvé písmenká, skladať slabiky, písať a počítať. S rukou malou, nemotornou a s pomocou pani učiteľky sme napísali číslo 0. Veď áno, začínali sme od nuly. A potom číslo 1. Jeden, jednotka, prvý – číslo akoby predurčené pre nás. Vídavali sme ho v žiackych knižkách, na vysvedčeniach a niektorí aj na diplomoch z olympiád – vedomostných či športových. Úspešne sme prechádzali do vyšších ročníkov. Stali sme sa kamarátmi, ktorí keď bolo potrebné, vedeli spojiť sily. Strávili sme spolu chvíle, na ktoré nikdy nezabudneme. Chvíle plné učenia, radosti z dobrej známky, strachu zo skúšania a písomiek, ale aj humoru a huncútstva i túžobného očakávania zvončeka, ktorý oznámil koniec hodiny. Navždy si zapíšeme do našich sŕdc a mysle krédo našich učiteľov, že každá múdrosť založená na skúsenosti sa nedá naučiť ani vypočítať podľa žiadnej rovnice! A preto, drahí učitelia, vám patrí naša vrúcna vďaka. Naše duše rastú ako tráva, ktorú ste deväť plných rokov zalievali. Veríme, že sme aj my pridali kúsky do tejto mozaiky a zostaneme vo vašich srdciach. Podľa toho budeme poznať náš domov, aj keď budeme za siedmimi horami a dolami. Ďakujeme za vaše ruky, ktoré miliónkrát utreli slzy z našich líc, pohladili dušičku! Ďakujeme za vaše oči, ktoré nám venovali vždy úprimný, vševidiaci a vševediaci pohľad! Ďakujeme za vaše plecia a chrbát, na ktorom ste celých deväť rokov niesli bremä našich životov. Ďakujeme! Dávid Vysoký, IX. A (šk. rok 2005/06)
-13Svet je nádherná kniha, ale nemá cenu pre toho, kto nevie čítať. (C. Goldoni)
SPOMIENKY, KTORÉ TEŠIA
Pamätám si ešte na svoj prvý deň v škole... Obrovská budova, ešte pred rekonštrukciou, stála hneď pri malom parku a ja som žasla nad tou masou detí, ktorá pred ňou stála. S ockom za ruku som sa pobrala do svojej novej triedy, k novým deťom, ktoré sa už dobre poznali z prvého ročníka a s ktorými som mala stráviť nasledujúcich osem rokov. Sadla som si do prvej lavice, kde som potom zostala celý školský rok. Kamarátov som si našla hneď a som rada, že sú so mnou doteraz. Už vtedy bolo v škole množstvo krúžkov a súťaží, a samozrejme šikovných detí, ktoré reprezentovali školu. Rok čo rok som sa stávala skúsenejšou, a tak som si mohla aj ja onedlho vyskúšať vlastné sily a tvorivosť. Tešila som sa do školského klubu, ktorý aj vtedy viedli výborné pani vychovávateľky a nemôžem nespomenúť ani každoročne organizovanú školu v prírode, kam som sa spolu s ostatnými deťmi veľmi tešila.Ani som sa nenazdala a už som bola na druhom stupni. Zvykala som si na nových učiteľov a na iný režim vyučovania. Chvíľku to trvalo, kým sme sa dostali do potrebných koľají. Vďačíme za to našim úžasným učiteľom. Za tie roky, čo som na tejto škole, sa ich tu zopár vystriedalo. Niektorí nám chýbali viac, iní menej... Nuž, nie všetci sme si navzájom sympatickí, ale berieme to športovo. Napokon, sme škola, ktorá je zameraná na šport. Aj preto nám pred niekoľkými rokmi vyrástla za školou pretlaková hala a nedávno i telocvičňa pre džudistov. Po rekonštrukcii školy pribudli nielen zvedavé oči, obdivujúce krásu školy, ale aj rôzne aktivity a projekty. Niektoré dokonca cezhraničné ako napríklad Comenius, kde som zapojená aj ja. Som rada, že sa naša škola tak zmodernizovala a stala sa tak možno atraktívnejšou i pre iných. Mne osobne sa stala ozajstným druhým domovom. Dala mi mnoho priateľov na život a na smrť, taktiež mnoho poznatkov a skúseností. Ak by som mohla vrátiť čas a opäť by som si mala vyberať školu, neváhala by som a zamierila na Juh. Tu nie sú žiak a učiteľ nepriateľmi, ale dobrými kamarátmi a napriek často chladnej tvári tu má každý dobré srdce a úsmevom sa počas prestávok všetko vyrieši. Nikdy som neľutovala, že ma sem rodičia zapísali a dúfam, že ani vy nie. Kto ešte stále frfle, tak pre toho mám posledný neoddiskutovateľný argument: sú tu tie najlepšie pani kuchárky na svete! S láskou a vďakou Klaudia Jakubová, IX. B
SLOVO
Na počiatku bolo slovo a to slovo bol Boh. Nebudem písať o Bohu, aký je mocný a neprekonateľný. Chcem písať o tom, aké mocné a neprekonateľné je slovo. Ale nie je slovo ako slovo. Niektoré vedia potešiť: ľúbim ťa, mám ťa rád. Iné vedia zraniť citlivého človeka nadlho. Lebo len málo ľudí si váži slová: povieme ich a nemôžeme vziať späť. Sme rôzni a tak rôzne zaobchádzame so slovami. Niektorí používajú slová tak, že pohladia dušu, ale nemajú ich komu darovať. Tí, čo majú dar slova od narodenia, mlčia tichými pohľadmi, keď by mali kričať, a naopak tí, ktorých ústa by radšej mali mlčať – často zbytočne kričia. Vážme si slová a vážme si aj možnosť darovať ich. Nešpiňme sa neslušným, zbytočným a lacným slovom. Každé slovo má svoju hodnotu a je hlúpe používať ho na ničenie toho, čo nám bolo dané. Zamyslime sa vždy, kým ho vypustíme z úst či z pera, a snažme sa pochopiť aj to slovo, ktoré k nám prichádza. Ktoré slovo máte najradšej vy? Kristína Sisáková, VII. A
-14Učený človek má svoje bohatstvo vždy v sebe.
(Phaedrus)
RIEKANKA PRE ĽUBKU Vtáčiky spievali Ľubke, že našli hniezdo v trúbke. Veľmi sa naň tešili a Ľubke venček uvili. Vtom prišla líška ryšavá, uvitý venček zobrala. A Ľubka veľmi plakala, no líška sa jej vysmiala. Potom však plakať prestala, keksík si z tašky vybrala. Vzala si dobrú horalku, čo povzbudzuje morálku. Prešla celý les, Detský výtvarný Vranov - 3. miesto za Snehovú líške dala keks. kráľovnú pre Slávku Boguskú zo VII. B. Líška ho odmietla a veniec rozplietla. Martin Demčák, IV. B
RYBY
Sedí zajko na oblôčku, roztrhal si nohavičku. Teraz plače je-je-je, kto mu to zas zašije?
Ryby, rybky, rybičky, pozbierajte mušličky. Dokým prídem večer k vám, pomôžte všetkým lastúram. Riekanky napísali Petra Krištová a Viktória Kozáková, IV. A
ŠKOLA
NAŠA ŠKOLA
Škola volá: deti, poďte, na školu sa pripravujte. Prázdniny už boli dosť, učiť sa treba pre radosť.
Škola je náš druhý domov, rastieme ako v sade stromov. Prišli sme sem maličkí, veru tiekli aj slzičky. Zvykli sme si na všetko, bude nás bolieť srdiečko. Škola bola druhá mama, ktorá si nás vychovala. Preto veľké ĎAKUJEM mojej škole udeľujem. Martina Piatáková, IV. A
SMUTNÝ ZAJKO
HLADNÝ MURKO Keď Murko pýta ham, ham, ham, hladný si hneď pripadám. Na tanieri mám ja dosť, nezjem veru už tú kosť.
-15Hľadajme spôsob, aby učitelia menej učili a žiaci viac pochopili. (J. A. Komenský)
ÈO BY SOM ZMENIL/A NA TVÁRI NAŠEJ ŠKOLY
(anketa pre žiakov VII. B)
* moderný zvonček (melodický), opraviť školský rozhlas * viac hodín informatiky a telesnej výchovy * skrášliť triedy novým náterom, nové dlážky, svetlá, tabule, sociálne zariadenia, šatňové skrinky pre jedného-dvoch žiakov * častejšie branné cvičenie * zrušiť testy a písomky * viac prázdnin a výletov * nové učebnice a menej písania poznámok * nové ihriská a väčšiu knižnicu, ktorá by lákala žiakov viac čítať * viac lavičiek na dvore, aby sme v lete mali kde oddychovať * aby sa žiaci správali dobre a nebili sa
ŠKOLA POD¼A NÁS
(teda žiakov VII. A)
Škola zvonku vyzerá krásne, už prešla veľkými zmenami, no vo vnútri má niekedy ešte podobu minulosti. A my mladí máme zopár návrhov. K automatu s ochuteným mliekom by sme pridali bufet s občerstvením (prípad núdze – zabudnutá desiata). Ďalším skvelým nápadom by bolo nahradiť nepríjemný drnčiaci starý zvonček modernou hudbou. Veľmi by sme si priali opravu nefunkčného rozhlasu na žiacke relácie a rôzne blahoželania. Rozhlasové prijímače by boli všade, aj na toaletách – a to je ďalšie miesto, ktoré by sme chceli zmeniť k lepšiemu. Trieda je miesto, kde sa žiaci zdržiavajú najdlhšie. Ale pobyt by bol príjemnejší medzi farebnými stenami. Po osviežení volajú aj steny chodieb. Ozdobou každej triedy a chodby sú kvety, a tak by to chcelo ešte viac pestrofarebných rastlín – a to aktívnym sadením kvetov žiackymi rukami! Radi by sme obnovili nepoužívanú kuchynku. Keď sa skončí vyučovanie, niektorí z nás sú aj potom plní energie a chceli by ju zo seba dostať. A tak by sme ku krúžkom pridali ešte nové športy: basketbal, americký futbal a pre dievčatá dievčenský futbal. Prosím, skúste nad tým porozmýšľať! Naše nápady hádam nie sú až také zlé...
- 16 Kto nič nevie a nevie, že nič nevie, to je dieťa – učte ho. Kto nič nevie a vie, že nič nevie, je leňoch – stráňte sa ho. Kto niečo vie a nevie, že to vie, je spáč – zobuďte ho. Kto niečo vie a vie, že to vie, je mudrc – nasledujte ho. (Perzské príslovie)
Zaujíma vás, o čom je reč? Áno. Tak dávajte pozor!
Zrazu sa naša škola naplnila deťmi A začal sa nový školský rok.
Krásne vyzerá. Len si ju všetci so záujmom obzerajú. A nielenže obzerajú, oni ju obkukávajú!
Každý sa teší, Lebo bude s kamarátmi a novými spolužiakmi. A určite aj pani učiteľky sa tešia.
Dobre vyzerajúca škola je asi ozaj dobrá... Nachádza sa na sídlisku Juh vo Vranove. Áno, správne, Prešovský kraj.
Dnes sa začína vyučovanie. Na hodinu nám prišiel nový pán učiteľ A začal nás skúšať násobilku.
Škola sa narodila pred 35 rokmi. Keby bola človekom, je v najlepšom veku. Ozaj, sú tu dobrí učitelia! Láskaví takmer vždy.
Šťastie, že sme ju vedeli bez kalkulačky. Každý žiak mal radosť, že ju nezabudol. O dve hodiny sa začal slovenský jazyk. Lenka nevedela zámená.
A vedú tu aj zaujímavé krúžky.
Ale neskôr na to prišla.
Jasné, úspechy žne aj náš ping-pong.
Janku vyvolá pani učiteľka na odpoveď.
Ukážem vám našu športovú halu. Učiteľka jej dala jednotku. Hádam som vás už presvedčil – škola je super! Hneď sme si školu obľúbili! Kristián Rybár, VII. B
Alexandra Demková, VII. B
-17Ak sa spýtaš, budeš vyzerať päť minút ako hlupák. Pokiaľ sa nespýtaš, budeš hlupákom po celý život. (Čínske príslovie)
PERLIČKY DUCHA ŽIACKEHO * Korzet nosí ten, kto chrameje alebo je pokrčený. * Ľudia v praveku skúšali, ktorá úroda je najúrodnejšia. * Všeobecné volebné právo je právo voliť po zrušení určitého veku. * Neandertálec bol človek skrížený so zvieraťom. * Skupina pravekých ľudí sa nazývala stádo. * Solón bol aténsky básnik, politik a demokratik. * Biblia pochádza zo slovanského národa a napísali ju Cyril a Metod. * Bola to krvavá bitka a tí, čo prežili, sa hneď zakopali. * Neandertálec mal väčšie čelo ako zadnú časť hlavy. * Pyramída je veľká ako trojuholník. * Matica slovenská slúži na odkladanie starých knižiek, obrazov a novín. * ZSSR je zastaralá strana Slovenskej republiky. * Léno je pôda, ktorú kráľ prepožičiava robotníkom (alebo pôda, ktorú robotníci vyorali). * Po porážke Napoleona sa Rusko vrátilo domov. * V Bratislave ukorunovali 11 mužov a 8 žien. * Veterný mlyn poháňa jadrová turbína. * Jozef II. dal zrušiť nevoľnosť a zistiť národnosť pôdy. * Rusko na juhu susedí s Amerikou. * Mŕtvych pochovávali v minulosti tak, že vykopali plytkú jamu a ľudia z nej trčali, takže si mohli zvieratá niečo uchmatnúť. Zozbierala Mgr. Lýdia Palenčíková
Bianka Orendášová, VI. B
-18Starí už všetko vedia, ľudia stredného veku ničomu nedôverujú a tí mladí rozumejú úplne všetkému. (O. Wilde)
ZO IVOTA JEDNEJ TRIEDY
O čom človek najčastejšie sníva?
Jeden za všetkých, všetci za jedného!
A tiež všetci jedným smerom... ale kam?
Sme Supertrieda – ale Maťo Chren je tiež super!
A ako je to so šikovnosťou našich rúk, pani učiteľka?
Raz budeme hviezdy, čo rozžiaria oblohu! (Zo života VII. B)
-19Všetky dobré zásady sú už napísané. Teraz len zostáva uskutočniť ich. (B. Pascal)
ZA HRANICAMI VŠEDNÝCH DNÍ
Radi chodíme na výlety, radi spoznávame, stretávame, vnímame... K tým netradičnejším sa v minulom roku pripojila aj júnová exkurzia žiakov a pedagógov do susedného Poľska. V prvý deň pobytu sme navštívili koncentračný tábor v Osvienčime. Slová sprievodcov o zverstvách fašistov napáchaných na civilnom obyvateľstve za múrmi tábora a rovnako prehliadka Osvienčimu zanechali na našej výprave skutočne hlboký dojem. Druhý deň sme strávili v nádhernom meste Krakov. Po prehliadke zámku Wawel, z ktorého priam dýchala bohatá história poľského národa, sme si v popoludňajších hodinách prezreli historické centrum a námestie samotného mesta. Voľný čas každý využil aj na nákup suvenírov pre svojich blízkych. Posledný deň exkurzie bol venovaný prehliadke nádherných a jedinečných priestorov soľnej bane vo Wieliczke. Pri prechádzke podzemnými priestormi sa mnohí cítili ako v rozprávke Soľ nad zlato. Celkový zážitok umocnil i zaujímavý a vtipný výklad našich sprievodcov. S dojmami z tejto soľnej krásy sme sa vo večerných hodinách vrátili domov plní krásnych okamihov, nových poznatkov a nezabudnuteľných spomienok. Mgr. Jana Džuková
COMENIUS – PARTNERSTVÁ ŠKÔL
V uplynulom školskom roku sa škola zapojila do medzinárodného bilaterálneho projektu Comenius – Partnerstvá škôl, ktorý počas dvoch rokov zapája žiakov a učiteľov ZŠ Bystřice nad Pernštejnem a ZŠ Juh vo Vranove n. T. do rôznych spoločných aktivít. Cieľom je zintenzívniť kultúrno-spoločenské vzťahy medzi oboma národmi, spoznať navzájom život a ľudí v partnerských mestách a školách, prehĺbiť komunikačné zručnosti v spoločnom jazyku projektu – angličtine a zdokonaliť sa vo využívaní informačných technológií. V prvom roku partnerstva vytvorili žiaci spoločne obrázkový anglicko-česko-slovenský slovník Orbis pictus, postery o miestnych povestiach a tradíciách oboch regiónov a napísali trojjazyčnú knihu pod názvom Pechovci. Rovnako sa uskutočnila prvá projektová schôdzka oboch tímov v našej škole. Druhý rok je zameraný na realizáciu spoločného divadelného predstavenia podľa vytvorenej knihy, tvorbu divadelného programu a záverečnú prezentáciu všetkých aktivít v Bystřici nad Pernštejnem.
-20-
HYMNA ŠKOLY ÈAKÁ NÁS BUDOVA, VOLÁME JU ŠKOLA A S KA DÝM ZVONENÍM NÁS OPÄ ZAVOLÁ. KLASICKY ZLADENÁ, NA LTO NATRETÁ A V NAŠEJ COOL TRIEDE LAVICA ZODRETÁ. CHCEM TU BY CELÝ ÈAS IAKOM I REBELOM. UÈI SA, SPOZNÁVA , NÁJS SI TU PRIATE¼OV. MA MIESTO V IVOTE AJ V ŠKOLSKEJ LAVICI A SVOJE MENO MA V KA DEJ UÈEBNICI. VYMÝŠ¼A KA DÝ DEÒ BLÁZNIVÉ RÁNA, TO JE ŠKOLA, TO JE ŠKOLA NAŠA VYSNÍVANÁ.
( iaci IX. B)
Ďakujeme firme OFSETA Vranov nad Topľou, manželom Anne a Michalovi Tkáčovcom, za sponzorovanie tlačiarenských prác pri výrobe výročného bulletinu ZŠ Juh.
MENÁ Z KRONIKY ZŠ JUH (alebo všetci učitelia a vychovávatelia, ktorí za 35 rokov naplnili jej stránky) Viera Andrejčáková, Anna Bačinská, Elena Bačová, p. Bajnovič, Katarína Bašistová, Viera Benejová, Elena Benková, Imrich Béreš, Imrich Béreš ml., Miron Blaščák, Ján Bodnár, Milan Bornay, Mária Brezniaková, Magdaléna Čačková, Anastázia Čápová, Anna Čorňáková, František Drbják, Júlia Drbjaková, Anna Ebergenyová, Monika Fiľakovská, Eva Flešárová, Helena Gačová, Jozef Gajdoš, Dana Gálová, Jaroslava Gancarčíková, Magdaléna Goldmanová, Anna Guľáková, Anna Hajašová, Marta Horváthová, Viera Hrešková, Anna Hricová, Mária Hrinková, Andrej Hrinko, Elena Hrivnáková, Ľubica Chovanová, Anna Ihnatová, Margita Illéšová, Daniela Jágerová, Margita Jalčová, Agnesa Jasiková, Tatiana Jenčková, Kristína Jenčová, Gabriela Juhásová, Zuzana Kalafová, Elena Kladná, Marta Kolesárová, Marta Konrádová, Ján Koper, Nataša Koropčáková, Zuzana Kovaľová, Ingrid Kovalská, Katarína Králová, Helena Križovenská, Viktor Križovenský, Viera Kuleničová, Mária Kurejová, Iveta Kužilová, Gabriela Lacušová, Zuzana Lakatošová, Melánia Lakatošová, Andrej Lakatoš, Helena Lehetová, Vlastna Lesňáková, Ružena Loukotová, Marcela Lukčíková, Jozef Maňko, Anna Marhulíková, Mária Mazarová, Pavol Medviď, Juliana Melková, Zuzana Mičejová, Katarína Mičkaninová, Ružena Mihóková, Jana Michalová, Jozefína Mittrová, Anna Monoková, Terézia Mosnárová, Marta Mudroňová, Emília Mušková, Rozália Nagyová, Anna Nálešníková, Valéria Novikmecová, Eva Nyariašová, Eva Obeštrová, Helena Olekšáková, Helena Oráčová, Gabriela Oravcová, Zuzana Palatášová, Dominika Panáková, p. Paulík, Ondrej Pavelko, Mariana Pavlišinová, Ľubica Piskorová, Helena Poliaková, Ján Poliak, Blažena Popiková, Ján Pululich, Štefánia Račková, Ján Račok, Danka Roziková, Mária Sabovíková, Adela Sabovíková, Jozef Sinčák, Ľubica Stanovčáková, Juraj Suč, Mária Sukovská, Michal Šamudovský, Magdaléna Šandorová, Jarmila Šašurová, Mária Šoganičová, Klára Števková, Viktória Šuflitová, Svetlana Šuščáková, Mária Švantnerová, Juraj Šveda, Ján Ťasko, Jozef Timko, Marta Timkovičová, Tatiana Timočková, Jozef Titko, Kvetoslava Titková, Stanislav Tlumač, Vladimír Tropp, Mária Urbanová, Magdaléna Urbanová, Martina Vagaská, Anna Vaššová, Juraj Vojtko, Margita Vojtúňová, Ľubica Zajacová, Valéria Závadská. (Zoznam neobsahuje mená súčasných pedagogických pracovníkov ZŠ Juh).
Výročný bulletin pri príležitosti 35. výročia vzniku Základnej školy Juh 1054 vo Vranove nad Topľou. Zostavili: PaedDr. Jana Radová, Mgr. Anna Šustová, Jana Bednárová. Sadzba: Mgr. Jozef Kuba – Vranovské Novinky. Tlač: OFSETA Vranov n. T. Náklad: 200 ks. Rok vydania: 2011.