4th May Amcho Avaz 2013

Page 2

Amcho Awaz May 4_Layout 1 5/3/2013 7:50 PM Page 2

Ganv-ganvamni

Ponnje<Sonvar, 4 May, 2013<

Mumboint ‘Mario Miranda Chowk’

Santa Cruz Mumboi hangasor ek ‘junction’ (chowk) Gõykar ‘cartoonist’ Mario Miranda haka bhettoilea. Hi chowk Santa Cruz West-an ‘Convent Avenue’ ani ‘Hasnabad Lane’ hangasor asa jika Mario Miranda hachem nanv dilam. ‘Mumboi Municipal Corporation’ hacho ‘Member of Legislative Council’ (MLC) Advogad Ashish Shelar hachea proitnank lagon hi bori ghoddnni ghoddpant aili. Mario Miranda zo Gõykar zavn

asa taka Mumboi xaracho khub mog aslo zo mog tannem aplea ‘cartoon’-a vorvim dakholl kelo. Heach khatir Mumboi xharant eka ‘junction’-ak Mario Mirandachem nanv favo zata. ‘Mario Miranda Chowk’ tea ‘junction’-ak nanv diupachea dobajeak Gõyche Up-mukhel montri Francis D’Souza hajir aslo. Tech borobor Maharashtrache Navnirman Sena (MNS) hache mukhel Raj Thackeray, BJP-che fuddari Vinod Tawade ani ‘Mumboi Municipal Corporation’ hiche virodi fuddari Alka Kerkar hajir asle. Tea xivay zaite thoimsorle nagrik Kristanv, Hindu, Musolman ani Mario Mairanda-che bore magte hea dobajeak hajir asle. Rak Thackeray hannem aplea uloupan mhunttlem ki sorkar oslea mahan kolakarancher visor ghalta. ‘Mario Miranda Chowk’ hem nanv ghalche poros sorkaran bhurgeank ‘cartooning’ xikouche khatir ek ‘institute’ sthaplolo zalear khub boreak poddtolem aslem. Raj Thackeray svota apunnui ek

‘cartoonist’ asa. Tacho ‘uncle’ Bal Thackeray ek ‘cartoonist’ aslo. Fr. Joe D’souza, St. Ignatius Igorjecho padrivigar hannem Ashish Shelar hachi thoknnay korun sanglem ki to ek MLC zavn asa zo so-

disamni 14 Abril 2013 hea disa Gõycho Up-mukhel montri hache lagim Mumboint aslolea Gõykaramni bhasabhas korche khatir ek mellavo ghoddoun haddlo.

mazantlea Kristanvank gorjechea vellar adhar diunk fattim ravona. Natalamchea somoyar tannem ‘Christmas Carols’ hachi kariavoll ghoddoun haddli ani halimchea

Fr. Joe D’souza hannem sompoitanam sanglem ki Ashish Shelar ek promannik rajkarnni zavn asa ani to nagrikanchea boreponna khatir umedin vavurta mhunn.

2

GMC-nt zolm-mornnacheo ‘certificates’ diupak kittkitt Fattlea vorsachea Jun mhoineant GMC-nt zolmacheo ani mornnacheo ‘certificates’ 24 voram bhitor mellpachi tozviz keloli. Toxi seva suru zaloli punn sod’deak he sevecho lokank faido zavchea bodlek tras zavnk lagla. Ti lokam khatir kottkottichi zavnk laglea. He sevecho faido lokank bore toren mellcho oxi magnnim lokam koddlean zavnk laglea. Zolm ani mornnachi nondnni korpi nibondhokan (registry) fattlea vorsa he viximche dakhle 24 voram bhitor lokank divpak panvlam ubarlolim. Hi yevzonn chalu korchea poilim lokank thoim favtti marcheo poddttaleo. Kaim pautti eka dakhlea khatir 15 dis poryant lagtale. GMC-nt sod’deak zolmak yevpi bhurgeachi vo moronn ailolea lokanchi nondnni kortat. He nondnnent boreoxeo chuko urtat. Kamdaranchea sustik lagon heo chuko zatat oxem disonk ailam. Nondnni kortana chuk zalolean novean nondnni korchi poddta. Taka magir 15 dis vetat. Nondnni kortana chuk zalea oxem sombondit odhikareanche nodrek

haddun dilem zalear te kanar kens kaddttat. Tanche koddlean xapotam-i aikochim poddttat oxeo-i tokrari asat. Nondnni borobor zavnui nondnnechi proti magtana mellpi dakhleacher chukichi mahiti asta. Kaim vellar nanv va pot’te porian odhikari chukoitat. Hi chuk sarki korpak lokank kitleoxeoch favtti marcheo poddttat. Rajyantlea boreach panchayatimni toxench palikamni dakhle ‘computer’-ar nond kelea uprant kaim minnttam bhitor ditat, punn GMC-nt mellpi dakhle aizui hatanuch borovn ditat. ‘Ward’-amni zavpi nondnni chukichi zalolean tacho tras lokank sonscho poddta. Taka lagon adimche dakhle 15 disam bhitor mellttale tench borem aslem oxem mhonnpachi palli lokamcher ailea. Hea sombondan khateache sonchalok S. Saxena hanche kodden chovkoxi keli tedna tannim thoim kormochareancho unnav aslolean lokank tras zata hem manya kelem, punn chuko koxeo zatat hacher mat ulovpak nhoikar dilo.

Gõy fuddle pillge khatir rakhat: Parrikar Bhurgeancher vichar thapnakat Matanhy Saldanha-n Gõy ani Gõykarponn amche khatir rakhun dovorlem. Taka lagon ami konn hem

somzun ghevn Gõy fuddle pillge khatir rakhun dovorlem zalear tankam hinch khorim argam thartolim oxem mot mukhel montri Manohar Parrikar hannem ukttailam. Sorgest Matanhy Saldanha hanche jinnecher adarit ‘Matanhy Saldhana The Legend’ hea pustokacho prokaxon suvallo mukhel montri Manohar Parrikar hanchea hatantlean zalo. Menezes Braganza sobhaghorant zalole he kariavollik machier Matanhychi ghorkarn poryavoronn

montri Alina Saldanha, namneche gayok Remo Fernandes, sobhapoti Rajendra Arlekar, amdar Caetano D’Silva, ‘NRI commissioner’ Dr. Wilfred Mesquita, pustokache mukhel sompadok Santosh Vadkar toxech sompadok Prof. Prajal Sakhardande hajir asle. Sod’deak dor eklo Gõykar atmkendrit zala. Amchi vichar sonskruti bodolpak laglea. Punn Matanhy-k hem zalolem naka aslem. Taka lagon dor eklean hem pustok vachlea uprant Matanhyche gunn niyall kele zalear tanche vichar fuddle pillge meren pavtole oxem Parrikar hannem sanglem. Sobhapoti Rajendra Arlekar hannem aplea uloupant tankam argam ditole zalear tanche vichar mukhar vhorpachi goroz asa oxem mhunttlem. Gõycher upatt mog korpi Matanhy Gõyam khatir sodanch huskebhorit aslo. Aple huskeabhorit vichar to dusrea meren pavoun dusreak huskeabhorit kortalo. Sod’deak oxea somazachi

Gõyank goroz asa oxem-i mot Arlekar-an ukttailem. Namneche gayok Remo Fernandes hannem hea vellar Matanhy khatir toyar kelolem khas git bansricher

Pustokache mukhel sompadok Santosh Vadkar hannen Matanhy-cher boroiloli toxench ek kovita vachun dakhoili. Toxench pustok borovpa fattlo aplo ud’dex

(flute) vazoilem. Aplea ulovpantlean tannem tanchem ordekuttem kam fuddem vhorpachi goroz asa oxem mhunttlem. Sod’deak Gõyank vattaitole zalear rajyeak khas dorzo mellovn divpachi goroz asa ani khas dorjeachi magnnim korpi tharav vidhan sobhent sorvmotan monzur zalole khatir Remo-n khos ukttaili.

spoxtt kelo. Sompadok Prajal Sakhardande hannen yevkarachem uloup kelem zalear upkarachem uloup Matanhy-chi ghorkarn, poryavoronn montri Alina Saldanha hinnem kelem. Hea vellar hajir aslolea lokamni mennvati pettovn Gõychem Gõykarponn rakhun dovorpacho soput ghetlo.

Onvdum 12-vecho nikal 83% laglo PONNJE(AAB):’Goa Board of Secondary and Higher Secondary’-in Marsant gheltlole 12-veche porikxecho nikal 82.96% laglo. Ekunn 12,706 xikpeamni he 12-veche porikxent vantto ghetlolo.Hantunlea 10,542 xikpeank pas zaunk zoit favo zalem. Kaim vixoy soddun porikxek boslole 605 xikpeam modle 207 zannam pas zalim.Porikxent bhag ghetlolea xikpeam modem, cheddvanchi sonkhea chodd asli.Him sogllim cheddvam xikpeam 84.69% itlim pas zaleant. GSBC hacho odheokx Jose Rebello hannem Goa Chambers of Commerce and Industries hanchea sobha ghorank 12-veche porikxeche nikal jahir kele. ‘Arts’-ant 74.68%, ‘Commerce’-ant 83.86%, ‘Science’-

ant 84.98%, ‘Vocational’-ant 87.63% nikal laglo. Xikpeank ‘Grades’ ani ‘Marks’ dakhoupant aileat. ‘Merit’, ‘First’, ‘Second’, ‘Third’ oxeo ‘grades’ diloleo nant. Soglleam babtint ‘Pass’ oxench nomud kelam. Ek vo don vixoyamni feil zaloleam xikpeam khatir 10 ani 12 Jun hea disa Mhapxem ani Moddganv oxea don kendramni ‘supplementary’ porikxa gheupant yetoleo. Zabab potrikanchi topasnni korpa khatir May 14 meren xikpeank orzo korpak sovlot dovorlea.Itle mozgotim, 10-veche porikxeche nikal May 25 meren jahir korpant yetole, oxem Rebello hannem potrkarank sanglem. GSBC-cho odheokx Jose Rebello hannem hea nikala vixim odhik mahiti dilea tea pormonnam, 95%

sompeponnim bosincher provas korunk xoktat. ‘Ladies special’ bosin poilo provas korpi ostoreank poilea disa samko boro onubhov zalo. Umedin ani khoxen bhoron provasi bosin bhitor sorlet. “Amchea

poros chodd nikal lagloleo ekunn 9 ‘higher secondaries’ asat. Hantunt Nuvem hangachi ‘Carmels Higher Secondary’, Moddganvchi ‘Damodar HS’, Vernachi ‘Fr. Agnel Multipurpose HS, Mulgaochi ‘Dnyan Prasarak HS, Choraochi ‘Raghuvir Salkar HS, Korgaochi ‘Kamleshwar HS, Ponnjechi ‘Mushtifund HS’ hancho aspav asa. Tech porim Rebello hannem ugddapem kelem tea pormonnem, he 12-veche porikxent khellam gunnam khatir dovorlolo labh 2577 xikpeank mell’lo.Hantunt soglle vixoy gheun porikxek boslole 2501 ani kaim vixoy soddun boslole xikpi 76 itle asle.408 xikpi bhurgim fokt khellam gunnank lagonuch hea porikxent pas zalim. Tankam khorea orthan hea khellam khatir aslolea gunnancho labh favo zala. Haka lagon pas zaloleanchi ‘percentage’ 3.29 ttok’keamni vaddli, oxem Jose Rebello hannem spoxtt kelem.

sorkaran amche surokxe pasot ‘ladies buses’ suru keleat ani ami tacho faido gheunk goroz. Oslea suvidencho vapor korit zalear dusrea ‘routes’-ancherui bosi ghalunk sorkar fuddem sortolo,” mhunn eka provaxean sanglem.

Bhurgeancher vichar thaptokoch tanchi nirnnoy ghevpachi tank kabar zata. Vaddlolea bhurgeanche bhumikent rigun vichar kele uprantuch tanchi mansiktay kolltta. Bhurgeank hem korum nakat tem korum nakat oxem sangche poros tankam poryay divnk zai oxem namnechi mansik zannkar ani lekhika Dr. Vijaya Phadnis hinnem sanglem. Bodol’lolea kalla promann avoyank jinne xeili, vichar xeilint bodol korcho poddttolo. Paloktotvachi xeili novean apnnavchi poddttoli oxem-i Dr. Phadnis hinnem sanglem. Institute Menezes Braganza sonvsthen ghoddoun haddlolea mahila mellaveant ‘Pirayen yevpi bhurgeanchi avoy – Ek avhan’ hea vixoyacher ti uloitali. Tatunt Dr. Kadambari Kulkarni, Dr. Arti Dinkar, Poornima Sukhtonkar, Nina Naik, Jaishree Harmalkar hannim vantto ghetlo. Vicharank vivekachi zodd nasop, bhavnamcher niyontronn nasop haka lagon zaite proxn uprastat oxem Dr. Phadnis-an fuddem uloitana sanglem. Husko, tiddok, chinta, niraxa heo bhavna amchea vicharantlean nirmann zatat. Hea bhavnamcher niyontronn dovrop amchea hatant asa

oxem Dr. Phadnis-an sanglem. Dr. Kadambari Kulkarni: Avoy kednach ‘retire’ zaina. 5 te 9 vorsam piray mozgotimchea bhurgeam kodden toddzodd hi korchich poddtta. Tanche nodren vichar korcho poddtta. Vaddpi bhurgeank poryant xikx-

onn divop mhotvachem. Cheddecheddvank xaririk bodolachi zannvay korun divn tankam visvasant ghevchim. Poornima Sukhttonnkar: Palok sodanch kama nimtan bhair, ghoran avoy-bapuy hanchim zhogddim, palokanche onoitik sombond hea

sabar karonnank lagon bhurgeam modem niraxa yeta. Oxea vellar tanchi mansiktay somzun ghevnk zai. Jaishree Harmalkar: Bhurgim him amchem vortoman ani fuddar astat. Ami amkam tanche suvater dovrun vichar korunk zai. Bhurgeankui atmsonmanachi goroz asta. Tanche ixtt zavn tankam visvasant ghevnk zai. Tim nirxelole bhaxen dislear tankam tenko divnk zai. Dr. Arti Dinkar: Chedde ani cheddvam oso forok korop yogeo nhoi. Bhurgim kuddin vaddttat punn tanchi mansiktay bodolna. Tim apleach visovant astat. Xallent bhurgeank loingik xikxonn divop gorjechem. Neena Naik: Mhojem don vorsam pirayechem cheddum asa. Maim tum mhoje khatir velluch dina oxem tem kagall korunk laglolean apnnem somtoch nokrecho rajinamo dilo. Taka lagOn hanv khorea orthan avoy zalim. Mullant bhurgeam modem nirnnoy ghevpachi tank asta. Ti ami vollkhunk zai.

1lea Panar Thaun...

‘Ladies special’ bos suvidek ostoream koddlean tokhnnay

PONNJE (AAB): ‘Ladies special’ bos suvidek ostoream koddlean tokhnnay mell’llea. ‘Ladies special’ bos suvidhechi Abrilachea 30 tarker saun ukttavnni kelolean, ostoreank tancho ‘concession pass’ vaprun vo tikett vikti gheun, atam

– Dr. Vijaya Phadnis

“Sogllean bori vost ji mhaka avoddli ti, mhojean soroll bosin bhitor soronk zata ani ‘concession pass line’-inui raupachi goroz poddonam. Bosir choddlea uprant eklo monis ‘pass’ topasta,” oxem mhunn Ponnje saun Moddganv provas kelole eke zantte pirayechea ostoren sanglem. Heo ‘ladies special’ bosi sokallchea 8.30 vorancher ani sanjechae 5.45 vorancher provas kortat. ‘Ladies special’ bos suvida chalu kelolean khoxi asloleamni, sorkaran her dusrea ‘routes’-ancherui bosi ghalcheo mhunn suchoilem. Ek provasi, ji sanjechem aplem kam uxiram kobar korta, sanjechea sumar 8.30 vorancher osli suvida mellot zalear ostoreo provaxeank faideachem astolem mhunn sanglem. He suviden sudharonnam haddun anink bori korunk, ‘KTC’ tachi sthiti polloun favo te bodol haddtole, mhunn KTC odheokx Carlos Almeida-n sanglem.

Karnataka-nt Kongres pokx sorkar ghoddtolo? Khoincho pokx hea eleisanvant kitle motdarsongh jiktolo hache vixim odmas asa tea pormonnem Kongres oglle unne 122 motdarsongh jikpachi xokeotay asa. BJP oglle unne 52 motdarsongh zalear JD(S) oglle unne 39 motdarsongh jiktele oso odmas asa. Urlole soglle pokx sumar 18 ‘seats’ jiktele mhunn odmas kela. Dusrea utramni Kongres pokxak yeta te venchnnuken Karnatakan sorkar ghoddpak ‘absolute majority’ melltoli mhunn rajki zannkar sangtat. Hi ‘survey’ kortana porje koddem ek vichar kelo ani to vichar mhunttlear “Khoimcho rajki pokx chodd broxttachari?” Porjen zobab dilo tea pormonnem 53% lokamni BJP chodd

broxtt pokx mhunnon sanglam zalear 18% lokamni Kongres pokx chodd broxtt asa oxem mhunttlam. Vegllea vegllea poristithimni hi ‘survey’ kelea mhunttlear xharamni, kheddeamni, ostoream modem modheam-vorg (middle class) ani girest loka modem, lhan zatinchea ani gorib loka modem, kollegintlea tornatteam modem, adi hea sogllea gottamni BJP pokxak sokol uddoila ani Kongres pokxak voir kaddla. He soglle ‘factor’ monant ghetle zalear Karnatakant Kongres-achem zoit nixchit asa mhunttlear fott zanvchina. Karnatakan Kongres pokxak zoit mell’lem zalear Kongres-achea fuddariponnakal aslolea UPA

sorkaracher kendrak anek ghottalleank (scams) lagon zo goddbodd zata to xant zavpak ilo adhar zatolo. Tech porim anink 5-6 mhoineamni Madhya Pradesh prantan vidhan sobhechi venchnnuk zavpachi asa thoimsorui venchnnuk jikpak adhar zatolo. Karnatakant Kongres pokxan zoit melloilem zalear 2014 vorsant zavpi lok sobheche venchnnuken Kongres pokxak BJP-k dhaddosponnim fuddo korpak sompeponn zatolem. Heach khatir Karnataka vidhan sobheche venchnnukek jikop vo harok hem donui pokxank – Kongres-ik toxem BJP-k – khub mhotvachem asa.

Khonninche dhoni, Odhikari, Montri hancher FIR dakholl korche nhoi: Supreme Court Shetye hannem aple kexint, zanchim nanvam aropi mhonn dilolim, tantun 28 ankddear Dr.Praful Hede hannem nitidar Mohit Shah hachea 22 Marsak dilole formavnnek sorv unchle niti-sobhent avhan kelolem. Hea avhanacher gelea mongllara ‘supreme courtant’ aikovnni zali. He aikovnne vellar, Dr. Hede hachi bazu sambhallpi N N Krishna Murthy , Bhavani Shankar Gadnis

ani vokil Balan hennim niti-sobhechea nodre mukhar ek gozal nodrek haddli ani ti mhonnllear, Goa Foundation he sonvsthen bekaidexir ‘mining’ virudh ‘writ. Petition no. 435 udexim apli kex ‘supreme court’-ant dakholl kelea Ani tachi aikovnni sod’deak chalu asa. Hem prokronn sod’deak sorv unchle niti-sobhent asa ani tacho nikal lago meren unchle niti-sobhen

kaddlolo aplo adex sthogit dovorcho oxi magnni keloli. Mukhel nitidar Kabir hannem hem mot aikon ghevn Mumboi unchle niti-sobhen 22 Marsak kaddlolea adexak sthogiti divchi mhonn ho nivaddo kaddla. Atam sorv unchle niti-sobhen ho oxe torecho nivaddo kaddlolean, Gõycho sorkar sod’deak konnacheruch FIR dakholl korpak xokchona.

Gõychea nodinchem ostitv sonkhottant Talpon nod hi Kannkon ganvcho alaxiro zaun asa.Netravati ani Khotigao hangachea ranantlean pasar zaupi hi nod Ravon dongrachea bazuntlean Kankonn ganvant pavta. Ani thoinchean ti magir Arbi somdirant melltta. Galgibag hi nod Kankonn dongrachea mathear aslolea Kuskem, Nadke hea ranam bhagantlean suru zata. Moddganvche mukhel nodichem rupantor matr, sod’deak ‘gutter’ koxem zalolem asa.Verna hangasor Mahadei hachem mull sthan zaun asa. Hangachea ranam bhagamni Sal nodicho orombh zata. Cabo-de-Ram kil’leachea vattharan Betul hangasor hi nod Arbi somdirant rig gheta.

Peddne hangachi Harmal ani Mandrem heo nodi itihasant zoma zaupachea margar asat. Thoinche sthanik lok tiche ostitv visorleat. Ranam katrop, vhodd-vhodd bandkama korop haka lagon, jea zageancher hea nodinchi survat zaloli, thoinch tankam moronn ailam. Maharaxttr, Tillari, Ibraimpur, Kolvale ani Anjunem, Vagator vattharant Chapora hea nanvamni pacharloli Kolvale nod Kolhapur jil’leantlea Chandgadh talukeant Tudai ganvantlean suru zata. Maharaxttrantlea Manahor dongrachea vattharant Terekhol nodicho zolm zata. Deusu, Korgao, Kiranpanni hangachea renv vevsayak lagon, hi nod oddchonnenk

sampoddloli asa.Kharfuttichi (mangroves) he nodik surokxa melltta. Hangache kharfuttichi surokxa favo te toren zaina. 10 kilo metram lambayechi Baga nodi hi soglleam von lhan nod zaun asa.He nodicho zolm Arpora hangachea dongrar zata. 5 noketri hottelam ani her bandkamank lagon hi nod khupuch fugasanv sonsta. Gõyant asloleo soglleoch nodi khupuch oddchonneank sampoddleat. Hea nodinchi rakhonn korpachi khupuch goroz asa. Ani heach vellar hea nodinchi rakhonn korpachim panvlam sorkaran ubharlinant zalear, fuddarak Gõykarank tem khupuch marekar zatolem, oxem chitr spoxtt dispak laglam.

Sarabjit Singh hachea mornnacher rajki khell khellonakat Atam to melea uprant tachi kudd Bharotan haddli. Tache melole kuddir nimnne sonskar kele. Sorgest Sarabjit Singh haka ‘state honours’ favo kelo ani taka hutatmo (marter) mhunn sorkaran mandcho oso nibor ‘demand’ aiz aikonk yeta.

Sarabjit Singh hachea mornnan Bharot ani Pakistan hanchea sombondan ek novi dixa yetoli mhunn dista zache vixim Bharotantle nagrik je Pakistanan koidi mhunn asat ani Pakistanache nagrik je Bharotan koidi mhunn asat tanchea bore-

ponna khatir donui des panvlam martole oxi ast ballgum-ia. Ani oxem ghoddtolem zalear amchea rajki fuddareamni Sarabjit Singh hachea durdoivi mornnacher rajki khell khellpacho tabortob bond korpak zai.


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.