§ 442
Zodpovednosť za škodu
(oprávneného), ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v dôsledku škodovej udalosti, ktorú sám nespôsobil alebo ak v dôsledku konania inej osoby (škodcu) došlo k zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho pohľadávky. Takisto aj finančné výdavky (zaplatenie súdneho poplatku, odmeny advokátovi a pod.) znižujúce majetkový stav oprávneného zakladajú vznik jeho majetkovej ujmy, ak by oprávnený o zodpovedajúcu peňažnú sumu neprišiel pri zachovaní predpísaného úradného postupu (v prípade zodpovednosti za konanie orgánu verejnej moci). Majetkovou ujmou je tiež strata majetkového výnosu, ktorý predstavujú úroky z vkladu v banke zo sumy, ktorú by poškodený získal, ak by nedošlo ku škodovej udalosti. K Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči jeho dlžníkovi, ktorej náhrada je požadovaná od štátu ako subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci (Uz NS ČR zo 7. 10. 2004, sp. zn. 25 Cdo 105/2004).
Spôsobená škoda musí byť v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody vyjadrená konkrétnou sumou, aby bolo zrejmé, čoho presne sa poškodený domáha (napr. vo výške ceny nedodaného diela alebo vo výške nákladov, ktoré poškodený musel zbytočne vynaložiť v dôsledku toho, že nemohol pokračovať v stavebnej činnosti, vo výške nákladov súvisiacich s uplatnením nároku v súdnom konaní, vo výške nákladov na obstaranie novej veci, a pod.). Občiansky zákonník v ustanovení § 443 OZ len stanovuje, akým spôsobom sa má určiť výška náhrady škody na veci. V § 442 ods. 1 OZ je upravený rozsah náhrady škody na majetku. Rozsahom náhrady škody je potrebné chápať, koľko má škodca poškodenému nahradiť. Pri náhrade majetkovej škody sa poškodenému uhradzuje skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) (rovnaké rozlíšenie pozná aj § 379 OBZ). Skutočná škoda i ušlý zisk predstavujú samostatné zložky tvoriace obsah pojmu škoda. Občiansky zákonník však, rovnako ako pri pojme škoda, neposkytuje žiadnu definíciu, čo je skutočnou škodou alebo ušlým ziskom. Na druhej strane presné rozlíšenie medzi skutočnou škodou a ušlým ziskom je v niektorých prípadoch ťažko možné. Ustanovenie § 442 OZ v znení platnom do vydania zákona č. 509/1991 Zb. nepoznalo síce pojem „ušlý zisk“, avšak umožňovalo poškodenému priznať súdom tzv. „inú škodu“, ak išlo o škodu spôsobenú úmyselne a ak nepriznanie takej škody by odporovalo dobrým mravom. Za inú škodu súdna prax považovala nielen prípady, ktoré možno dnes kvalifikovať ako ušlý zisk (napr. ušlý úrok v banke, ktorý poškodený nemohol dosiahnuť v dôsledku odcudzenia peňazí alebo strata tržieb predajne v dôsledku odcudzenia tovaru), ale aj prípady, ktoré možno hodnotiť ako tzv. nepriamu škodu, ktorá sa podľa platnej úpravy nenahrádza. Typickým príkladom naposledy uvedenej škody je v súčasnosti napr. strata (prepadnutie) lízingových splátok nájomcu, keď počas lízingového vzťahu dôjde k odcudzeniu motorového vozidla a nájomca takto nenadobudne vec do vlastníctva. Toto je ďalší príklad, ako zákonodarca po r. 1989 zúžil pojem škody a obral poškodených o časť subjektívnych práv pri uplatňovaní svojich nárokov na náhradu škody. 4. Pojem „skutočná škoda“ (damnum emergens) Občiansky zákonník nevymedzuje a ponecháva vymedzenie tohto pojmu právnej vede a súdnej praxi (v ustanovení § 443 OZ je len ustanovené, z čoho sa vychádza pri určení výšky škody na veci). S vymedzením skutočnej škody sa možno stretnúť vo vyhláške č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Podľa jej prílohy č. 6 (Postup stanovenia hodnoty cestných vozidiel) pojem skutočná škoda znamená zmenšenie majetku poškodeného alebo náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Skutočnú škodu možno vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, strate, zmenšení, znížení či inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného (jeho vecí či jeho iných práv, ako aj hodnôt oceniteľných peniazmi, ako sú pohľadávky, duševné vlastníctvo) a ktorá predstavuje majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Judikatúra vymedzuje skutočnú škodu ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. K Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu, prípadne vo vyvážení dôsledkov plynúcich z toho, že nedošlo k uvedeniu do predošlého stavu (R III/1967, s. 51 ods. 4 a R 55/1971, s. 152 ods. 3).
1152