Issuu on Google+

     

 

Daňové zákony Iba Pravda vám prináša

v roku 2013

úplné znenie všetkých daňových zákonov platných na Slovensku v roku 2013

§ Zákon o dani z príjmov § Zákon o dani z pridanej hodnoty § Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov § Zákon o spotrebnej dani z liehu § Zákon o spotrebnej dani z vína § Zákon o spotrebnej dani z piva § Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov § Zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja § Zákon o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu § Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za odpady § Zákon o správe daní (daňový poriadok) § Zákon o účtovníctve § Zákon o cestovných náhradách V unikátnej publikácii, ktorú denník PRAVDA vydáva každoročne, a už po dvadsiaty prvý raz, nájdete úplné znenie trinástich najdôležitejších daňových zákonov platných na Slovensku v roku 2013, aj s vyznačenými zmenami a komentármi.

V PRED AJI iba za

4,49 € Objednajte si už teraz za zvýhodnenú cenu 4,10 € + poštovné a balné. Pri objednávke nad 20 ks poštovné a balné uhradíme za vás. Objednávky: www.pravda.sk/dane alebo prostredníctvom e-mailu na predplatne@pravda.sk. V prípade e-mailovej objednávky je potrebné uviesť, o koľko kusov Daňových zákonov máte záujem a kontaktné údaje (názov firmy, sídlo, IČO, DIČ, IČ DPH, ak ste platcom DPH, a adresu, na ktorú chcete zásielku doručiť, ak je iná ako fakturačná adresa). V prípade ďalších otázok týkajúcich sa objednávok volajte na čísla 02/4959 6272, 02/4959 6270. Všetky ceny sú uvedené vrátane DPH 20 %. Daňové zákony 2013 si môžete kúpiť v novinových stánkoch, na vybraných poštách, www.martinus.sk, www.gorila.sk a v každom dobrom kníhkupectve.

EDITORIÁL Vážení čitatelia, v úvodných dvoch článkoch nášho časopisu sa venujeme problematike platenia preddavkov na daň z príjmov v roku 2013 fyzickými a právnickými osobami. Posledná novela zákona o dani z príjmov upravila výšku poslednej daňovej povinnosti, po prekročení ktorej vzniká fyzickým osobám povinnosť platiť preddavky na daň – suma je zvýšená z 1 659,70 € na 2 500 €. Pri výpočte preddavkov je potrebné zohľadniť aj ďalšiu významnú zmenu, a to zvýšenie sadzby dane z príjmov právnických osôb z 19 % na 23 % – už aj na preddavky splatné do podania daňového priznania – a zavedenie progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb dvoma sadzbami dane – 19 % a 25 %. Od januára tohto roku sa zmenila aj výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a manželku daňovníka, a to v nadväznosti na zmenu výšky životného minima od 1. 7. 2012. Zároveň novelizáciou zákona o dani z príjmov došlo k sprísneniu podmienok pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela daňovníka – toto bude potrebné zohľadniť pri podávaní daňového priznania za rok 2013. Viac informácií získate prečítaním príspevku Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013. V rubrike V mzdovej učtárni nájdete príspevok určený mzdovým účtovníkom, ktorý rozoberá povinnosti pri spracovaní miezd nielen z daňového hľadiska, ale aj z hľadiska Zákonníka práce, platenia odvodov a ďalších súvisiacich oblastí. Súčasťou príspevku je časť venovaná ročnému zúčtovaniu preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2012. S pozdravom

Ak máte záujem prispieť k vylepšeniu nášho časopisu, napíšte na janosova@epi.sk alebo www.facebook.com/sefredaktorDUPP

www.pp.sk

OBSAH

AKTUÁLNE Z DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA 4

TÉMA MESIACA 9

Preddavky na daň z príjmov FO platené na rok 2013 (Ing. Marta Lešková)

Novelou zákona o dani z príjmov č. 395/2012 Z. z. sa zvýšila suma poslednej známej daňovej povinnosti, pri prekročeníktorej je fyzická osoba povinná platiť preddavky na daň z 1 659,70 € na 2 500 €.

25

Preddavky na daň z príjmov PO v roku 2013 (Ing. Ľubica Sekerková)

Zvýšenie sadzby dane z príjmov právnických osôb od 1. 1. 2013 má vplyv na vyčíslenie sumy preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2012 a aj po lehote na podanie priznania.

PRÁVNE PREDPISY 39

Úplné znenie zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice

61

Komentár k úplnému zneniu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice (Ing. Petronela Mastihubová)

DANE A ÚČTOVNÍCTVO 86

Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013 (Ing. Valéria Jarinkovičová)

Od 1. 1. 2013 sa sprísnili podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku. V nadväznosti na zmenu životného minima od 1. 7. 2012 sa mení aj výška nezdaniteľných častí v roku 2013.

99

Daňové zvýhodnenie, daňovník pri prenájme, zánik daňovej povinnosti na dani z motorových vozidiel (Ing. Lia Košalová)

102

Spôsob platenia dane, označovanie a použitie platieb (Ing. Yvetta Veselá)

Od 1. 1. 2013 nie je možné prijať platbu dane na „staré“ účty zriadené pred 1. 1. 2012 z dôvodu ich zrušenia, všetky platby smerované na tieto účty budú vrátené.

DÚPP 6-7/2013

108

2

Likvidácia obchodnej spoločnosti z právneho, daňového a účtovného hľadiska (Ing. Anton Kolembus)

Vstup a priebeh likvidácie podľa Obchodného zákonníka, povinnosti pri vstupe do likvidácie a v priebehu likvidácie podľa účtovných predpisov, základ dane z príjmov, povinnosti z hľadiska dane z motorových vozidiel a zákona o DPH.

PRE PLATITEĽOV DPH 147

Usmernenie FR SR k problematike ručenia za daň v zmysle zákona č. 246/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH

V MZDOVEJ UČTÁRNI 154

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy pri vzniku, trvaní a skončení pracovnoprávneho vzťahu (1. časť) (Ing. Eva Gášpárová)

Komplexná téma určená mzdovým účtovníkom– všetky povinnosti pri spracovanímiezd z oblasti pracovného, mzdového, sociálneho a daňového práva. Táto časť zahŕňa aj ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb za rok 2012.

261

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2012 (zdroj: www.drsr.sk)

RIEŠIME VAŠE PROBLÉMY 269

Vy sa pýtate – my odpovedáme Na otázky čitateľov odpovedajú naši odborní poradcovia.

INFOBLESK 276 284

Kalendár podnikateľa od 1. 3. 2013 do 31. 3. 2013 Kurzový lístok ECB – január 2013

VYHĽADÁVAČ 286

Vyhľadávač DÚPP 2013

Poradenstvo

Vzdelávanie

Videoškolenie

Úspech zaväzuje. Hlásime sa k spoločenskej zodpovednosti, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou našej firemnej kultúry. V oblasti filantropie sme sa rozhodli zdieľať osudy opustených detí, ktoré nie z vlastnej viny žijú www.rozumacit.sk v detských domovoch. Od roku 1997 sa finančne podieľame z tržieb z predplatného na podpore náhradných rodín, ktoré týmto deťom poskytujú svoj domov, zázemie a istotu, že niekam patria – a umožňujú im prežiť normálne detstvo uprostred milujúcej rodiny.

3

AKTUÁLNE Z DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA

Prešlo Zbierkou zákonov p

Zákon č. 28/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Účinnosť: od 18. februára 2013

p

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 23/2013 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 130/2012 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, preplatkov a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzore ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie Účinnosť: od 1. februára 2013

p

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka Účinnosť: od 1. februára 2013

p

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 20/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov Účinnosť: od 1. februára 2013

Finančný spravodajca č. 1/2013 (doplnenie) p

Dodatok č. 2 k Príručke na zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 k Prílohe č. 1 „Kódy zdrojov“ p Košický samosprávny kraj – cenový výmer č. 1/2013

Štatistický úrad SR – www.statistics.sk Priemerné ceny pohonných látok v SR v roku 2013 (týždenné) (v eurách za 1 l) Referenčné obdobie

Názov výrobku

DÚPP 6-7/2013

Benzín natural 95-oktánový

4

Benzín natural 98-oktánový

LPG

Motorová nafta

1. týždeň (31. 12. 2012 – 6. 1. 2013)

1,503

1,639

0,738

1,430

2. týždeň (7. 1. – 13. 1.)

1,503

1,642

0,738

1,431

3. týždeň (14. 1. – 20. 1.)

1,502

1,640

0,738

1,430

4. týždeň (21. 1. – 27. 1.)

1,496

1,637

0,737

1,421

5. týždeň (28. 1. – 3. 2.)

1,496

1,681

0,736

1,420

6. týždeň (4. 2. – 10. 2.)

1,495

1,639

0,736

1,420

Finančné riaditeľstvo informuje (www.drsr.sk) Oznámenie daňovníka o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2012 Daňovník, ktorého súčasťou príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí a je povinný podať daňové priznanie, si na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov (do 2. apríla 2013) môže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace, pričom koniec tejto predĺženej lehoty musí byť stanovený na posledný deň jedného z týchto troch kalendárnych mesiacov. V tejto predĺženej lehote je daň aj splatná. Oznámenie nemá predpísanú formu, avšak je potrebné, aby obsahovalo aspoň nasledovné údaje: p

identifikáciu daňovníka (meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, resp. obchodné meno a sídlo právnickej osoby, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane),

p

skutočnosť o príjmoch zo zdrojov v zahraničí,

p

predĺženú lehotu podľa druhej vety § 52t ods. 7 zákona o dani z príjmov,

p

vlastnoručný podpis osoby, ktorá oznámenie podáva (a odtlačok pečiatky tejto osoby, ak ju vlastní).

Takúto predĺženú lehotu je možné v odôvodnených prípadoch opätovne predĺžiť najviac o tri kalendárne mesiace, a to na základe žiadosti daňovníka podanej príslušnému správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím predĺženej lehoty na podanie daňového priznania (žiadosť nemá predpísanú formu). Žiadosť nepodlieha správnemu poplatku. Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Odbor podpory a služieb pre verejnosť, január 2013

Príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania a zaplatenie dane podľa ustanovenia § 52t ods. 7 zákona o dani z príjmov môže použiť daňovník pri podaní daňového priznania, ktorého posledný deň lehoty na podanie pripadne na kalendárny rok 2013, ak súčasťou jeho príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Zákon o dani z príjmov explicitne nevymedzuje pojem „príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí“, pri jeho interpretácii je potrebné vychádzať analogicky z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov. V prípade príjmov z činnosti (aktívne príjmy) je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdroja príjmov štátne územie, na ktorom sa činnosť fyzicky vykonáva.

5

Príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí sú príjmy plynúce z činnosti vykonávanej v zahraničí (napr. prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí). V prípade príjmov z nakladania s majetkom (pasívne príjmy) je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdroja príjmov rezidencia osoby, ktorá tento príjem vypláca, resp. umiestnenie nehnuteľnosti. Príjmy z nakladania s majetkom plynúce zo zdrojov v zahraničí sú príjmy plynúce od platiteľa, ktorý je rezidentom iného štátu (napr. licenčné poplatky vyplácané rezidentom Českej republiky), resp. príjmy z nakladania s nehnuteľnosťou umiestnenou v zahraničí (napr. príjmy z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí). Z uvedeného vyplýva, že samotná skutočnosť, keď napr. daňovník má najväčšieho odberateľa v zahraničí, resp. daňovníkovi plynú príjmy z predaja tovaru či poskytnutia služby na území Slovenskej republiky odberateľovi so sídlom v zahraničí, nie je dôvodom na predĺženie lehoty na podanie daňového priznania daňovníka podľa ustanovenia § 52t zákona o dani z príjmov. Jediným legitímnym dôvodom na predĺženie lehoty na podanie daňového priznania daňovníka podľa tohto ustanovenia zákona o dani z príjmov je skutočnosť, že súčasťou príjmov daňovníka uvedených v podanom daňovom priznaní sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Odbor podpory a služieb pre verejnosť, január 2013

Informácia k výpočtu výšky zamestnaneckej prémie za zdaňovacie obdobie roku 2012 Ustanovenie § 32a ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) vymedzuje výpočet zamestnaneckej prémie, ktorá sa uplatňuje zamestnancom až na konci zdaňovacieho obdobia, v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň alebo v daňovom priznaní. Vypočíta sa podľa dvoch vzorcov ustanovených v uvedenom odseku 3 § 32a zákona o dani z príjmov v závislosti od výšky úhrnu posudzovaného príjmu zamestnanca percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov (19 %) z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani príjmov (3 644,74 €) a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov. 1. vzorec výpočtu Pri výpočte výšky zamestnaneckej prémie podľa prvého vzorca u zamestnancov, ktorí v roku 2012 dosiahli posudzované príjmy v úhrnnej sume aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy (1 963,20 €) a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy (3 926,40 €), zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy. Na účely výpočtu zamestnaneckej prémie sa použije základ dane, ktorý by dosiahol zamestnanec za 12 mesiacov pri mesačnej mzde vo výške minimálnej mzdy, pričom

6

pri výpočte základu dane sa ako povinné poistné odpočíta percento, ktoré by bol zamestnanec povinný z tohto príjmu zaplatiť (13,4 %). Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov] (19,2 x 189,83 = 3 644,74) Základ dane vypočítaný podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy zníženej o poistné a príspevky (3 926,40 - 525,84 = 3 400,56)

3 644,74 €

- 3 400,56 €

Minimálna mzda mesačná = 327,20 € Minimálna mzda ročná = 327,20 x 12 mesiacov = 3 926,40 € Mesačné poistné (13,40 % ) = 43,82 x 12 (mesiacov) = 525,84 € Rozdiel

244,18 €

prepočet rozdielu platnou sadzbou dane: 19 % z rozdielu = 46,3942 (244,18 x 19 %) Vypočítaná suma ročnej zamestnaneckej prémie, nezaokrúhlená (suma určená na výpočet pomernej časti zamestnaneckej prémie) Vypočítaná suma ročnej zamestnaneckej prémie, zaokrúhlená (priznaná za 12 kalendárnych mesiacov) na eurocenty nahor

46,3942 € 46,40 €

2. vzorec výpočtu U zamestnanca, ktorý v roku 2012 dosiahne úhrn posudzovaných príjmov vo výške 12-násobku minimálnej mzdy (3 926,40 €) a viac, bude výška zamestnaneckej prémie vypočítaná podľa druhého vzorca ustanoveného v § 32a ods. 3 zákona o dani z príjmov percentuálnou sadzbou dane (19 %) z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov (3 644,74 €) a základom dane (skutočným) vypočítaným podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov z posudzovaných príjmov tohto zamestnanca. Príklad: Zamestnanec dosiahol posudzované príjmy za 12 kalendárnych mesiacov (hlavný pracovný pomer) roku 2012 v úhrnnej sume napr. 3 962,40 €. Zamestnanec teda dosiahol zdaniteľné príjmy vo výške 12-násobku minimálnej mzdy (3 926,40 €) a viac. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka [§11 ods. 2 písm. a)] 3 644,74 € Základ dane vypočítaný ako rozdiel úhrnu posudzovaných príjmov a skutočného poistného a príspevkov(3 962,40 - 530,64 = 3 431,76) - 3 431,76 € Rozdiel 212,98 € prepočet rozdielu platnou sadzbou dane: 19 % z rozdielu = 40,4662 (212,98 x 19 %)

7

Vypočítaná suma ročnej zamestnaneckej prémie, nezaokrúhlená (suma určená na výpočet pomernej časti zamestnaneckej prémie) 40,4662 € Vypočítaná suma ročnej zamestnaneckej prémie, zaokrúhlená (priznaná za 12 kalendárnych mesiacov) na eurocenty nahor 40,47 € Zamestnancovi sa po ukončenízdaňovacieho obdobia roku 2012 prizná za 12 kalendárnych mesiacov zamestnanecká prémia v plnej výške v sume 40,47 €. Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období menej ako 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky ustanovené podmienky, vzniká nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za každý kalendárny mesiac, za ktorý poberal tieto príjmy. Napr. pri výpočte zamestnaneckej prémie v roku 2012 vyšla ročná suma 40,4662 €. Ak zamestnanec poberal tieto príjmy desať mesiacov, pomerná suma zamestnaneckej prémie sa vypočíta ako podiel 40,4662 : 12 = 3,3721 x 10 = 33,721, po zaokrúhlení 33,73 €. Pri výpočte sa vychádza z ročnej vypočítanej nezaokrúhlenej sumy zamestnaneckej prémie, vypočítaná pomerná časť zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Odbor podpory a služieb pre verejnosť, január 2013

Zoznam platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie Podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu zákona č. 246/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, daňový úrad môže zrušiť registráciu pre daň, ak nie sú dôvody na registráciu, a to ak platiteľ: p

opakovane v kalendárnom roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie,

p

opakovane v kalendárnom roku nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť,

p

opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne,

p

opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole.

Ak u platiteľa dane nastanú dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu zákona o DPH účinného od 1. 10. 2012, bude zverejnený v zmysle § 52 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v zozname, ktorý sa podľa zákona o DPH bude zverejňovať na stránke Finančného riaditeľstva SR.

Poznámka: Finančné riaditeľstvo SR na svojej webovej stránke zverejnilo zoznam potenciálnych rizikových subjektov.

8

platené na rok 2013 V tomto príspevku sa zaoberáme povinnosťou fyzickej osoby týkajúcou sa platenia preddavkov na daň z príjmov na zdaňovacie obdobie roka 2013. Platenie preddavkov na daň z príjmov u fyzickej osoby, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), definuje ustanovenie § 34 citovaného zákona. Podľa tohto ustanovenia preddavky na daň z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „preddavky na daň“) platí daňovník dosahujúci príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu nehnuteľností a z použitia diela a umeleckého výkonu.

TÉMA MESIACA

Preddavky na daň z príjmov FO

Podľa podmienok ustanovených v § 34 ZDP je napr. povinný platiť preddavky na daň aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident Slovenskej republiky), ktorý vykázal v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP plynúce zo zdrojov zo zahraničia (t. j. príjmy z činností vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí). Na povinnosť platenia preddavkov nemá vplyv ani to, že daňovník aktuálne nepodniká na území Slovenskej republiky. Za špecificky vymedzených podmienok je v § 34 ZDP ustanovená tiež povinnosť platenia preddavkov na daň pre daňovníka poberajúceho príjmy zo závislej činnosti.

Zmeny v platení preddavkov na daň na rok 2013

p

zmenil výšku poslednej známej daňovej povinnosti, pri prekročení ktorej je fyzická osoba povinná platiť preddavky na daň podľa § 34 ZDP, a to z 1 659,70 € na 2 500 €,

p

ustanovil v § 15 ZDP progresívnu sadzbu dane 19 % a 25 %.

Podľa § 34 ods. 5 ZDP na účely výpočtu poslednej známej daňovej povinnosti sa použije sadzba dane podľa § 15 ZDP platná v zdaňovacom období, na ktoré sú preddavky na daň platené. V roku 2013 (to je v roku, na ktorý sa platia preddavky na daň) je ustanovená sadzba dane, ak ZDP neustanovuje inak, zo základu dane fyzickej osoby zisteného podľa § 4 ZDP: p

19 % z časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima (základ dane do 34 401,74 €),

DÚPP 6-7/2013

Zákon č. 395/2012 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorý novelizoval ZDP od 1. januára 2013:

9

p

25 % z časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima (základ dane nad 34 401,74 €).

Prechodné ustanovenie § 52t ods. 4 ZDP spresňuje, že do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 ZDP v roku 2013 (t. j. do 2. apríla 2013) platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané podľa ZDP účinného do 31. decembra 2012. To znamená, že na nové skutočnosti ustanovené novelou sa v roku 2013 prihliadne až pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti na účely platenia preddavkov na daň podľa § 34 ods. 5 ZDP v novom preddavkovom období, ktoré začína plynúť od 3. apríla 2013 a plynie do 31. marca 2014.

Preddavkové obdobie Podľa § 34 ods. 1 ZDP platí fyzická osoba preddavky na daň v priebehu preddavkového obdobia. Preddavkové obdobie plynie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. Ak podáva fyzická osoba daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2012 v zákonnej lehote do 2. apríla 2013, nové preddavkové obdobie jej plynie od 3. apríla 2013 a trvá do 31. marca 2014. Začiatok plynutia nového preddavkového obdobia v roku 2013 ovplyvňuje skutočnosť, či daňovník podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 v zákonnej lehote do 2. apríla 2013 alebo až v predĺženej lehote podľa § 52t ods. 7 a 8 ZDP. Ustanovenie § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vymedzuje, že ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Z tohto dôvodu je lehota ustanovená v § 49 ods. 2 ZDP na podanie daňového priznania za rok 2012 z 31. marca 2013 posunutá na 2. apríl 2013. Upozornenie: K predĺženiu zákonnej lehoty na podanie daňového priznania za rok 2012 v súlade s § 49 ods. 3 písm. a) a b) ZDP môže prísť len za podmienky vymedzenej v § 52t ods. 7 a 8 ZDP. Tzn. že predĺžiť zákonnú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2012 (2. apríl 2013) môže len ten daňovník, ktorý v roku 2012 poberal príjmy aj zo zdrojov zo zahraničia. Na základe oznámenia podaného správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 ZDP sa predlžuje lehota na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace. Koniec predĺženej lehoty musí byť stanovený na posledný deň jedného z týchto troch kalendárnych mesiacov (apríl, máj, jún). Daňovník je povinný v oznámení uviesť skutočnosť o príjmoch zo zdrojov v zahraničí a predĺženú lehotu. V tejto predĺženej lehote je daň aj splatná.

10

Preddavky na daň z príjmov FO platené na rok 2013 Ak v súlade s § 52t ods. 7 ZDP má daňovník predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2012, napr. do 1. júla 2013, preddavkové obdobie, ktoré začalo plynúť v roku 2012, končí tomuto daňovníkovi 1. júla 2013 a „nové“ preddavkové obdobie v roku 2013 začína v tomto prípade plynúť až 2. júla 2013. Ustanovenie § 52t ods. 8 ZDP umožňuje daňovníkovi, ktorý poberá aj príjmy zo zdrojov zo zahraničia, predĺženie lehoty, ktorú si určil oznámením, ešte maximálne o ďalšie tri mesiace, a to na základe podanej žiadosti správcovi dane za ustanovených podmienok (v odôvodnených prípadoch; žiadosť podaná najneskôr 15 dní pred uplynutím už predĺženej lehoty oznámením). Ak má daňovník, ktorému v roku 2012 plynuli aj príjmy zo zdrojov zo zahraničia, predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobe roka 2012 v súlade podľa § 52t ods. 8 ZDP, napr. do 30. septembra 2013, preddavkové obdobie, ktoré začalo plynúť v roku 2012, končí tomuto daňovníkovi 30. septembra 2013 a „nové“ preddavkové obdobie v roku 2013 začína v tomto prípade plynúť až 1. októbra 2013.

Započítanie zaplatených preddavkov na daňovú povinnosť zdaňovacieho obdobia Preddavok na daň platí fyzická osoba ako povinnú platbu na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa [§ 2 písm. u) ZDP]. Daňovník platí preddavok na daň miestne príslušnému správcovi dane v eurách, pričom po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie (§ 51c ZDP). Príklad č. 1: V preddavkovom období od 2. apríla 2012 do 2. apríla 2013 platil daňovník štvrťročné preddavky na daň podľa § 34 ods. 2 ZDP vo výške 590 €. V preddavkovom období od 3. apríla 2013 do 31. marca 2014 bol povinný platiť štvrťročné preddavky vo výške 830 €. Preddavky na daň splatné v roku 2013 zaplatil v lehote splatnosti. Na úhradu dane v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 si tento daňovník započíta zaplatené preddavky na daň v sume 3 080 € (590 € + 3 x 830 €). Zaplatený preddavok na daň vo výške 830 € splatný v lehote do 31. marca 2014 sa započítana úhradu daňovej povinnosti daňovníka za rok 2014.

Posledná známa daňová povinnosť na účely platenia preddavkov na daň Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti na účely platenia preddavkov na daň podľa § 34 ZDP v novom preddavkovom období v roku 2013 vychádza fyzická osoba z údajov uvedených v daňovom priznaní k dani z príjmov FO za rok 2012 typ B (vzor: MF/22371/2012-721), ďalej len „DP“.

11

Vzor daňového priznania uverejnilo Ministerstvo financií SR vo Finančnom spravodajcovi č. 10/2012 Opatrením č. MF/22366/2012-721 a oznámenie o tomto opatrení je uverejnené v Zbierke zákonov pod č. 386/2012. Poslednú známu daňovú povinnosť si podľa § 34 ods. 5 ZDP daňovník vypočíta: p

zo základu dane uvedeného v poslednom daňovom priznaní (r. 71 + 74 + 75 DP alebo r. 71 + 74 + 75 - 83 DP),

p

zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka platnú v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky [nezdaniteľná časť základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP pre rok 2013 je vo výške 3 735,94 €],

p

pri použití sadzby dane uvedenej v § 15 ZDP platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň.

Sadzba dane podľa § 15 ZDP platná pre zdaňovacie obdobie roka 2013, t. j. v zdaňovacom období, na ktoré sa preddavky na daň platia, je: p

19 % zo základu dane, ktorý nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane, t. j. sumu 34 401,74 €,

p

25 % zo základu dane, ktorý presiahne 176,8-násobok platného životného minima, t. j. sumu 34 401,74 €.

Takto vypočítaná daň sa zníži o: p

zápočet dane zaplatenej v zahraničí (r. 90 + 94 DP),

p

daňový bonus (r. 96 DP),

p

daň vybranú podľa § 43 ZDP, odpočítavanú ako preddavok na daň (r. 103 + 104 DP).

Štvrťročné preddavky na daň Daňovník s príjmami podľa § 6 ZDP povinne platí preddavky na daň v preddavkovom období od 3. apríla 2013 do 31. marca 2014, ak jeho posledná známa daňová povinnosť vypočítaná podľa § 34 ods. 5 ZDP presiahne sumu 2 500 €. Ustanovenie § 34 ods. 2 ZDP v znení účinnom od 1. januára 2013 vymedzuje povinnosť platenia štvrťročných preddavkov na daň, ak posledná známa daňová povinnosť daňovníka presiahla 2 500 € a nepresiahla 16 596,96 €. Štvrťročné preddavky na daň sa platia vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti a sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka. Vypočítané preddavky na daň sa zaokrúhľujú podľa § 47 ods. 1 ZDP na eurocenty nadol. Podľa § 52t ods. 4 ZDP do 2. apríla 2013, resp. do ukončenia preddavkového obdobia, ktoré začalo plynúť v roku 2012, sa preddavky na daň platia podľa predpisu platného do 31. decembra 2012.

12

Preddavky na daň z príjmov FO platené na rok 2013 Príklad č. 2: Fyzická osoba – podnikateľ, podala daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 v zákonnej lehote do 2. apríla 2013. Daňovníknie je poberateľom dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP. V daňovom priznaní vykázal: ã základ dane (r. 71 + 74 + 75) alebo (r. 71 + 74 + 75 - 83) ã zápočet dane zaplatenej v zahraničí (r. 90 + 94 DP) ã daňový bonus (r. 96 DP)

45 820,60 € 1 230,00 € 249,24 €

ã daň vybranú zrážkou podľa § 43 ZDP (r. 103 + 104 DP)

Výpočet poslednej známej daňovej povinnosti na platenie preddavkov od 3. apríla 2013: ã základ dane znížený o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP(45 820,60 - 3 735,94) 42 084,66 € ã daň vypočítaná zo ZD zníženého o NČZD na daňovníka 19 % zo ZD zo sumy 34 401,74 6 536,3306 25 % zo ZD zo sumy 7 682,92 1 920,73 Súčet 8 457,0606 Po zaokrúhlenína eurocenty nadol 8 457,06

8 457,06 €

ã posledná známa daňová povinnosť t. j. daň znížená o zápočet dane zaplatenej v zahraničí, daňový bonus a o daň vybranú zrážkou podľa § 43 ZDP 6 977,82 € (8 457,06 - 1 230,00 - 249,24) Posledná známa daňová povinnosť tohto daňovníka na účely platenia preddavkov na daň v preddavkovom období od 3. apríla 2013 do 31. marca 2014 presiahla 2 500 € a nepresiahla 16 596,96 €. Daňovník platí od 3. apríla 2013 štvrťročné preddavky na daň vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti: 6 977,82 : 4 = 1 744,455, po zaokrúhlení podľa § 47 ods. 1 ZDP je to suma 1 744,45€ Preddavky sú splatné vždy do konca každého kalendárneho štvrťroka v preddavkovom období,t. j. do: ã 1. júla 2013 ã 30. septembra 2013 ã 31. decembra 2013 ã 31. marca 2014 V preddavkovom období od 3. apríla 2012 do 2. apríla 2013 platil tento daňovník štvrťročné preddavky na daň vo výške 700,45 €. Na svoju daňovú povinnosť vypočítanú v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 si započíta zaplatené preddavky na daň na zdaňovacie obdobie roka 2013 v sume 5 933,80 € (700,45 + 1 744,45 + 1 744,45 + 1 744,45). Zaplatený preddavok na daň za I. štvrťrok 2014 si daňovník započíta na úhradu svojej daňovej povinnosti vypočítanej v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014.

13

Upozornenie: Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti na účely platenia preddavkov na daň podľa § 34 ods. 5 ZDP uplatní daňovník nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP platnú pre rok 2013 vo výške 3 735,94 €, a to bez ohľadu na výšku dosiahnutého základu dane z príjmov. O nezdaniteľnú sumu na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP v sume 3 735,94 € daňovník môže znížiť svoj základ dane pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti na účely platenia preddavkov na daň len vtedy, ak nie je k 1. januáru 2012 poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP (starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok). Daňovník, ktorý je k 1. januáru 2012 poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP, si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka na účely § 34 ods. 5 tohto zákona vypočíta ako rozdiel sumy 3 735,94 € a úhrnnej výšky dôchodkov, ktorú uviedol v daňovom priznaní v riadku 30. Ak výsledkom výpočtu je nula alebo mínusová suma, nezdaniteľná časť základu dane je nulová.

Zhrnutie: Podľa ustanovenia § 52t ods. 4 ZDP do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 ZDP v roku 2013 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané podľa predpisu účinného do 31. decembra 2012. Zákon č. 395/2012 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 2013, nemá vplyv na výšku preddavkov na daň splatných do konca preddavkového obdobia, ktoré plynie od 3. apríla 2012 do 2. apríla 2013. Daňovníci v období od 1. januára 2013 do 2. apríla 2013 pokračujú v platení preddavkov na daň v nezmenenej výške. Zmenené znenie § 15 ZDP (progresívna sadzba dane), ako aj zvýšenie sumy z 1 659,70 € na 2 500 € sa použije až pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti vypočítanej z údajov z daňového priznania za rok 2012.

Mesačné preddavky na daň Mesačné preddavky na daň platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 16 596,96 €. Mesačné preddavky na daň sa platia vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti a sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca (§ 34 ods. 3 ZDP). Príklad č. 3: Daňovník platil v preddavkovom období od 3. apríla 2012 do 2. apríla 2013 štvrťročné preddavky na daň v sume 920 €. V daňovom priznaník dani z príjmovfyzickej osoby za rok 2012, ktoré daňovníkpodal do 2. apríla 2013, má tieto údaje: ã základ dane (r. 71 + 74 + 75) alebo (r. 71 + 74 + 75 - 83)

14

123 051,10 €

Preddavky na daň z príjmov FO platené na rok 2013 ã zápočet dane zaplatenej v zahraničí (r. 90 + 94)

– 498,48 €

ã daňový bonus (r. 96) ã daň vybraná zrážkou podľa § 43 ZDP (r. 103 + 104)

Výpočet poslednej známej daňovej povinnosti na účely platenia preddavkov na daň od 3. apríla 2013: ã základ dane znížený o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP (123 051,10 - 3 735,94) Daňovník nie je poberateľom dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP.

119 315,16 €

ã daň vypočítaná zo základu dane zníženého o NČZD na daňovníka 19 % zo ZD zo sumy 34 401,74 6 536,3306 25 % zo ZD zo sumy 84 913,42 21 228,355 Súčet 27 764,6856 Po zaokrúhlenína eurocenty nadol ã posledná známa daňová povinnosť, t. j. daň znížená o zápočet dane zaplatenej v zahraničí,daňový bonus a o daň vybranú zrážkou podľa § 43 ZDP (27 764,68 - 498,48)

27 764,68 € 27 266,20 €

Posledná známa daňová povinnosť tohto daňovníka na účely platenia preddavkov na daň vypočítaná podľa § 34 ods. 5 ZDP v preddavkovom období od 3. apríla 2013 do 31. marca 2014 je 27 266,20 €, čo je suma vyššia ako 16 596,96 €. Daňovníkplatí mesačné preddavky na daň podľa § 34 ods. 3 ZDP, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti 27 266,20 €. 27 266,20 : 12 = 2 272,183, po zaokrúhlení na eurocenty nadol 2 272,18 €. Mesačné preddavky na daň vo výške 2 272,18 € sú splatné vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca nasledovne: ã v obdobíod apríla do decembra 2013 mesačná suma

2 272,18 €,

ã v obdobíod januára do marca 2014 mesačná suma

2 272,18 €.

Na zdaňovacie obdobie roka 2013 platí tento daňovník preddavky na daň nasledovne: ã V období od 1. januára 2013 do 2. apríla 2013 štvrťročný preddavok v sume 920 €. ã V období od 3. apríla 2013 do 31. decembra 2013 mesačné preddavky na daň 2 272,18 € (v celkovej sume za 9 mesiacov roka 2013 ..... 20 449,62 €). Na daňovú povinnosť vypočítanú v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 si daňovník započíta zaplatené preddavky na daň na obdobie od januára do decembra 2013, t. j. sumu 21 369,62 € (920 € + 20 449,62 €). Zaplatené mesačné preddavky na daň na obdobie od januára do marca 2014 (2 272,18 € x 3 mesiace) v sume 6 816,54 € daňovník započíta na úhradu svojej daňovej povinnosti vypočítanej v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014.

15

Platenie preddavkov na daň na rok 2013 Fyzická osoba je od 1. januára 2012 povinná platbu preddavku na daň poukazovanú daňovému úradu označiť v zmysle vyhlášky č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovania platby dane na nové číslo účtu. Daňovník má pridelené vlastné číslo účtu – tzv. základné číslo účtu. Číslo účtu pre úhradu preddavku na daň sa skladá: p

z predčíslia označujúceho druh dane,

p

zo základného čísla účtu označujúceho daňový subjekt a

p

z identifikačného kódu Štátnej pokladnice:

XXXXXX-8000000001/8180 predčíslie označujúce druh dane

základné číslo účtu označujúce daňový subjekt

kód banky

Príklad č. 4: Daňovník dane z príjmov fyzických osôb (§ 6 ZDP), ktorému vznikla povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň, zaplatí preddavok na I. štvrťrok 2013 na číslo účtu: Rezident SR Nerezident SR 500208-základné číslo účtu/8180 500216-základné číslo účtu/8180 Variabilný symbol uvedie 1100412013 Platbu štvrťročných preddavkov na daň na II., III. a IV. štvrťrok 2013 platí na to isté číslo účtu, pričom variabilný symbol uvádza podľa jednotlivých štvrťrokov: II. štvrťrok 2013 1100422013 III. štvrťrok 2013 1100432013 IV. štvrťrok 2013 1100442013 Príklad č. 5: Daňovník dane z príjmov fyzických osôb (§ 6 ZDP), ktorému vznikla povinnosť platiť mesačné preddavky na daň, zaplatí preddavok na mesiac január 2013 na číslo účtu Rezident SR Nerezident SR 500208-základné číslo účtu/8180 500216-základné číslo účtu/8180 Variabilný symbol uvedie 1100012013 Platbu mesačných preddavkov na daň na február až december 2013 platí na to isté číslo účtu, pričom variabilný symbol uvádza podľa jednotlivých mesiacov nasledovne: február 2013 1100022013 marec 2013 1100032013 apríl 2013 1100042013 máj 2013 1100052013 jún 2013 1100062013

16

Preddavky na daň z príjmov FO platené na rok 2013 júl 2013 august 2013 september 2013 október 2013 november 2013 december 2013

1100072013 1100082013 1100092013 1100102013 1100112013 1100122013

Platenie preddavkov na daň v polovičnej výške Ak základ dane z príjmov fyzickej osoby tvorí súčet čiastkových základov dane a jedným z nich je aj čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti (§ 34 ods. 10 ZDP), daňovník platí preddavky na daň v polovičnej výške v prípade, že čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti u tohto daňovníka tvorí 50 % a menej z celkového základu dane. Príklad č. 6: Výpočtom podľa § 34 ods. 5 ZDP vznikla daňovníkovi v preddavkovom období od 3. apríla 2013 povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 1 993,495 € (suma je nezaokrúhlená). Pretože však pomer čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti k celkovému základu dane z príjmov v daňovom priznaní za rok 2012 je 24,48 %, tento daňovník platí v preddavkovom období od 3. apríla 2013 do 31. marca 2014 štvrťročné preddavky na daň v polovičnej výške, t. j. vo výške 996,74 € (1 993,495 : 2).

Zaplatené preddavky na daň do 2. apríla 2013 sa nemenia Ustanovenie § 34 ods. 5 ZDP okrem výpočtu poslednej známej daňovej povinnosti na účely platenia preddavkov na daň tiež ustanovuje, že pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti z podaného daňového priznania v bežnom zdaňovacom období k začiatku preddavkového obdobia sa preddavky na daň splatné do začiatku tohto preddavkového obdobia (do 2. apríla 2013) nemenia. Ak preddavky na daň zaplatené do zmeny (do začatia plynutia nového preddavkového obdobia, t. j. do 2. apríla 2013) sú vyššie ako preddavky vypočítané z podaného daňového priznania za rok 2012, suma preddavkov z poslednej známej daňovej povinnosti prevyšujúca sumu preddavkov vypočítanú z podaného daňového priznania sa započíta na úhradu ďalších preddavkov na daň platených po tejto zmene alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia. Príklad č. 7: V 1. štvrťroku 2013 zaplatil daňovník splatný štvrťročný preddavok na daň vo výške 830 € v lehote splatnosti, t. j. do 2. apríla 2013. Posledná známa daňová povinnosť tohto daňovníka na účely platenia preddavkov na daň v preddavkovom období od 3. apríla 2013 do 31. marca 2014 vypočítaná z podaného daňového priznania za rok 2012 je 4 118,97 €. Daňovník platí od 3. apríla 2013 štvrťročné preddavky na daň vo výške 1/4 poslednej

17

známej daňovej povinnosti. Keďže súčasťou jeho základu dane z príjmov za rok 2012 je aj čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti, pričom pomer ČZD z príjmov podľa § 5 ZDP k celkovému ZD z príjmov je 5,24 %, platí tento daňovník s ohľadom na znenie § 34 ods. 10 ZDP štvrťročné preddavky na daň v polovičnej výške: 4 118,97 : 4 = 1 029,7425 : 2 = 514,87 € (po zaokrúhlení na eurocenty nadol) Preddavky sú splatné vždy do konca každého kalendárneho štvrťroka v preddavkovom období, t. j. do: ã 1. júla 2013, ã 30. septembra 2013, ã 31. decembra 2013, ã 31. marca 2014. Podľa § 34 ods. 5 ZDP môže tento daňovník požiadať správcu dane o vrátenie sumy 315,13 € (830 - 514,87 €). Je to suma, o ktorú zaplatené preddavky na daň za obdobie január až marec 2013 prevyšujú tie preddavky, ktoré sú vypočítané z podaného daňového priznania za rok 2012. Ak daňovník nepožiada správcu dane o vrátenie tejto sumy, potom správca dane započíta prevyšujúcu sumu zaplatených preddavkov 315,13 € na úhradu preddavkov na daň splatných po tejto zmene, t. j. od 3. apríla 2013. Pri tomto druhom postupe zaplatí daňovník preddavky na daň na 2. Q. 2013 vo výške 199,74 € (514,87 - 315,13).

Platenie preddavkov na daň po podaní dodatočného daňového priznania Ustanovenie § 34 ods. 5 ZDP určuje, že fyzická osoba platí preddavky na daň v preddavkovom období vždy z poslednej známej daňovej povinnosti, ktorú počíta zo základu dane uvedeného v poslednom daňovom priznaní. Ak daňovník následne podá dodatočné daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie, kde má iný základ dane, ako bol uvedený v daňovom priznaní alebo mu po daňovej kontrole správca dane určí rozhodnutím iný základ dane z príjmov fyzickej osoby, nemá to vplyv na výšku platených preddavkov na daň v preddavkovom období. Fyzická osoba platí preddavky v takej výške, v akej ich vypočítala podľa § 34 ods. 5 ZDP zo základu dane uvedeného v podanom daňovom priznaní. Príklad č. 8: Daňovník podal za zdaňovacie obdobie roka 2012 daňové priznanie v zákonnej lehote do 2. apríla 2013. V tomto daňovom priznaní vykázal základ dane v sume 26 726,55 €. Výpočtom ustanoveným v § 34 ods. 5 ZDP mu v preddavkovom období od 3. apríla 2013 do 31. marca 2014 vyšli platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 1 029,74 €. Tieto preddavky na daň by mal zaplatiť vždy do konca príslušného kalendárneho štvrťroka: ã do 1. júla 2013 ã do 30. septembra 2013 ã do 31. decembra 2013 ã do 31. marca 2014

18

Preddavky na daň z príjmov FO platené na rok 2013 V septembri 2013 zistil tento daňovník skutočnosti, na základe ktorých bol povinný podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012. Napriek tomu, že v dodatočnom daňovom priznaní za rok 2012 mal uvedený základ dane z príjmov fyzickej osoby v sume 19 987,50 €, naďalej aj po podaní dodatočného daňového priznania pokračuje v platení štvrťročných preddavkov na daň v sume 1 029,74 €, ktoré vypočítal z poslednej známej daňovej povinnosti zo základu dane 26 726,55 € uvedeného v daňovom priznaní za rok 2012. Daňovníkmá možnosť požiadať správcu dane o platenie preddavkov na daň inak (aj v nižšej sume, ako platí), a to v súlade s § 34 ods. 4 ZDP. Upozornenie: Rovnako sa posledná známa daňová povinnosť na účely platenia preddavkov na daň podľa § 34 ods. 5 ZDP nemení z dôvodu zmeny základu dane daňovníka zisteného správcom dane daňovou kontrolou.

Platenie preddavkov na daň na základe rozhodnutia správcu dane V prípade, ak má fyzická osoba dôvod platiť preddavky na daň v inej výške, ako jej vyšli výpočtom podľa § 34 ods. 5 ZDP, môže správcu dane požiadať o určenie preddavkov na daň v inej výške. Podľa § 34 ods. 4 ZDP môže správca dane v odôvodnených prípadoch na žiadosť daňovníka určiť preddavky na daň inak. Na rozdiel od právneho stavu k 31. decembru 2011 využiť postup podľa tohto ustanovenia môže od 1. januára 2012 aj daňovník s príjmami zo závislej činnosti, ktorý platí preddavky na daň podľa § 34 ods. 6 a 7 ZDP. Správca dane po zvážení dôvodu môže žiadosti daňovníka o platenie preddavkov na daň inak vyhovieť a určiť mu rozhodnutím inú (požadovanú) sumu na platenie preddavkov na daň alebo jeho žiadosti nevyhovie a daňovník platí preddavky na daň v takej výške, ako mu vyšli výpočtom podľa § 34 ods. 5, resp. podľa § 34 ods. 6 a 7 ZDP.

Kedy nevzniká fyzickej osobe povinnosť platiť preddavky na daň podľa § 34 ods. 2 a 3 ZDP p

Ak posledná známa daňová povinnosť nepresiahne sumu 2 500 €

Ak posledná známa daňová povinnosť daňovníka vypočítaná podľa § 34 ods. 5 ZDP z daňového priznania za rok 2012 nepresiahne sumu 2 500 €, v preddavkovom období od 3. apríla 2013 do 31. marca 2014 preddavky na daň podľa § 34 ods. 1 ZDP neplatí. (V „doznievajúcom“ preddavkovom období od 1. januára 2013 do 2. apríla 2013 je v súlade s § 52t ods. 4 ZDP táto suma 1 659,70 €.)

19

Príklad č. 9: Daňovník dosiahol v roku 2012 z príjmov z podnikania základ dane vo výške 5 726,38 €. K 1. januáru 2012 nie je poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP. V daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 si uplatňoval nárok na daňový bonus na jedno dieťa v sume 249,24 €. ã základ dane (r. 71 + 74 + 75 - 83) ã daňový bonus (r. 96) ã základ dane znížený o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníkapodľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP (5 726,38 - 3 735,94)

5 726,38 € 249,24 € 1 990,44 €

ã daň vypočítaná zo základu dane zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sadzbou dane vo výške 19 % (do ZD 34 401,74 €) - zaokrúhlenie na eurocenty nadol (§ 47 ods. 1 ZDP) 378,18 € ã posledná známa daňová povinnosť, t. j. daň zníženáo daňový bonus (378,18 - 249,24)

128,94 €

Posledná známa daňová povinnosť na účely platenia preddavkov na daň podľa § 34 ZDP je u tohto daňovníka 128,94 €, čo je suma nižšia ako 2 500 €. V preddavkovom období od 3. apríla 2013 do 31. marca 2014 preddavky na daň podľa § 34 ZDP neplatí. p

Daňovníkovi neplynuli v roku 2012 príjmy podľa § 6 ZDP

Preddavky na daň podľa § 34 ZDP fyzická osoba neplatí, ak v predchádzajúcom zdaňovacom období (v roku 2012) poberala len príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP alebo ostatné príjmy podľa § 8 tohto zákona, alebo príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou platiteľom dane podľa § 43 citovaného zákona, alebo mala príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú zdaňované zamestnávateľom preddavkom na daň podľa § 35 ZDP. Daňovník nemá povinnosť platiť preddavky na daň ani pri kombinácii takýchto príjmov (§ 34 ods. 9 ZDP). Príklad č. 10: Fyzickej osobe plynul v roku 2012 zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov) a okrem toho dosiahla aj zdaniteľný príjem z predaja nehnuteľnosti [ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP]. Daňovník má v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 uvedené dva druhy príjmov, a to príjem zo závislej činnosti a ostatný príjem. Tento daňovník nie je v súlade s § 34 ods. 9 ZDP povinný platiť preddavky na daň podľa § 34 tohto zákona v preddavkovom období od 3. apríla 2013 do 31. marca 2014. p

Pomer čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti k celkovému základu dane je nad 50 %

Ak základ dane daňovníka v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 tvorí súčet čiastkových základov dane a jedným z nich je aj čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), pričom čiastkový základ dane z príjmov

20

Preddavky na daň z príjmov FO platené na rok 2013 zo závislej činnosti tvorí viac ako 50 % z celkového základu dane, nevzniká takémuto daňovníkovi povinnosť platenia preddavkov na daň (§ 34 ods. 10 ZDP). Príklad č. 11: Daňovník mal v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 uvedené dva druhy príjmov (príjmy zo závislej činnosti a príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti). Pomer čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti k celkovému základu dane je 63,33 %, čo je nad 50 %. Daňovníkovi nevzniká v takomto prípade v preddavkovom období od 3. apríla 2013 do 31. marca 2014 povinnosť platiť preddavky na daň podľa § 34 ZDP. p

Skončenie poberania príjmov podľa § 6 ZDP

Preddavky na daň v súlade s § 34 ods. 8 ZDP neplatí ten daňovník, ktorý skončí podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9 ZDP) a výkon závislej činnosti a poberanie príjmov (§ 5 ZDP), z ktorých sa platia preddavky na daň podľa § 34 ods. 6 a 7 ZDP, a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností. Túto skutočnosť daňovník oznámi správcovi dane. Skončenie podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu na účely § 34 ods. 8 ZDP sa posudzuje podľa znenia § 17 ods. 9 tohto zákona. V súlade s týmto ustanovením sa pod skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu rozumie zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu. Príklad č. 12: Podnikateľ prerušil podnikanie na obdobie od 1. septembra 2013 do 30. septembra 2014. Pretože tento daňovník neobnoví podnikanie do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2013, t. j. do 31. marca 2014, považuje sa v súlade s § 34 ods. 8 ZDP v nadväznosti na § 17 ods. 9 tohto zákona takéto prerušenie podnikania za skončenie podnikania. Ak takýto daňovník platí v preddavkovom období od 3. apríla 2013 do 31. marca 2014 napr. mesačné preddavky, prestáva platiť preddavky na daň počnúc preddavkom splatným k 30. septembru 2013. V prípade, že ide o daňovníka, ktorý platí v preddavkovom období od 3. apríla 2013 do 31. marca 2014 štvrťročné preddavky na daň, zaniká povinnosť platenia preddavkov na daň počnúc preddavkom splatným k 30. septembru 2013.

Poznámka: Ak daňovníkdosahuje viaceré druhy príjmov podľa § 6 ods. 1 až 4 ZDP a skončí len niektorú z uvedených činností (nie všetky), naďalej je povinný platiť preddavky podľa § 34 citovaného zákona. Daňovník,ktorý prestal poberať príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 ZDP, je aj po skončení poberania týchto príjmov povinný pokračovať v platení preddavkov na daň

21

v nezmenenej výške, pretože sa naňho ustanovenie § 34 ods. 8 ZDP (v previazanosti na § 17 ods. 9 citovaného zákona) nevzťahuje. Správca dane môže takémuto daňovníkovi na základe jeho žiadosti určiť platenie preddavkov na daň inak, a to v súlade s § 34 ods. 4 ZDP.

Platenie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP samotným daňovníkom Podľa § 34 ods. 6 ZDP platí preddavky na daň daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident Slovenskej republiky) s príjmami zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), ktoré mu plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP. Povinnosť platenia preddavkov na daň je ustanovená pre fyzickú osobu miestne príslušnému správcovi dane, a to v sume vypočítanej podľa § 35 ZDP z vyplateného príjmu poukázaného alebo pripísaného na jej účet v príslušnom kalendárnom mesiaci. Tieto preddavky na daň sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovníkovi takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania príjmu je daňovník povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný. Ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou vykonáva závislú činnosť na území Slovenskej republiky pre zamestnávateľa, ktorý nemá povinnosti platiteľa dane, o. i. aj povinnosť z vyplácaných príjmov zo závislej činnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia zrážať preddavky na daň, musí si takýto zamestnanec sám vypočítať a zaplatiť preddavky na daň. Pri výpočte preddavkov na daň uplatňuje spôsob uvedený v § 35 ZDP. Od 1. januára 2013 (počnúc príjmom zo závislej činnosti vyplateným za mesiac január 2013) aplikuje daňovník pri výpočte preddavkov progresívnu sadzbu dane ustanovenú v § 35 ods. 2 ZDP v znení účinnom od 1. januára 2013. Pri príjmoch zo závislej činnosti, ktoré boli zúčtované do 31. decembra 2012 a vyplatené do 31. januára 2013, vypočíta daňovník v súlade s § 52t ods. 1 a 2 ZDP preddavok na daň s ohľadom na lineárnu 19 % sadzbu dane. Príklad č. 13: Rezident Slovenskej republiky mal vo februári 2013 prvýkrát vyplatený príjem zo závislej činnosti z jej výkonu na území Slovenskej republiky za január 2013 zamestnávateľom, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP a ktorý má sídlo v zahraničí. Tomuto zamestnávateľovi na našom území nevznikla stála prevádzkareň. Keďže zamestnávateľ nezráža z vyplácaných príjmov zo závislej činnosti zamestnancovi preddavky na daň podľa § 35 ZDP, je zamestnanec povinný platiť preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti sám, a to podľa § 34 ods. 6 tohto zákona. Výšku mesačného preddavku na daň z vyplateného príjmu si daňovník vypočíta spôsobom ustanoveným v § 35 ZDP v platnom znení od 1. januára 2013. Pri výpočte zdaniteľnej mzdy si uplatní aj poistné a príspevky, ktoré platí na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, a tiež nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 311,32 € (mesačná suma). Hrubý

22

Preddavky na daň z príjmov FO platené na rok 2013 príjem znížený o poistné a príspevky a o mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si zdaní 19 % sadzbou dane zo zdaniteľnej mzdy do sumy 2 866,81 € (vrátane) a 25 % sadzbou dane zo zdaniteľnej mzdy nad 2 866,81 €. Vypočítaný preddavok na daň odvedie daňovník miestne príslušnému správcovi dane do konca marca 2013 (do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom mu bol príjem vyplatený). Odvod preddavkov na daň si môže daňovník v tomto prípade znížiť aj o uplatnený nárok na daňový bonus na dieťa. Do konca februára 2013 má tento zamestnanec povinnosť oznámiť miestne príslušnému správcovi dane začatie poberania príjmov zo závislej činnosti od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane. Upozornenie: Po uplynutí zdaňovacieho obdobia roka 2013 je takýto daňovník, ktorému plynuli príjmy zo závislej činnosti od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP, povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov FO za rok 2013, a to v súlade s § 32 ods. 2 písm. a) ZDP. Znenie § 34 ods. 7 ZDP ustanovuje podmienky na platenie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident Slovenskej republiky), ktorému plynú príjmy zo závislej činnosti z výkonu tejto činnosti na území Slovenskej republiky od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane. Takýto daňovník platí preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému správcovi dane vypočítané z vyplateného príjmu, poukázaného alebo pripísaného na jeho účet v príslušnom kalendárnom mesiaci. Pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti zníži daňovník „hrubý“ príjem o pomernú mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [1/12 zo sumy v § 11 ods. 2 písm. a) ZDP] a použije sadzbu dane podľa § 15 ZDP, ktorá je platná v zdaňovacom období, za ktoré boli príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané. To znamená, že u príjmov zo závislej činnosti, ktoré boli vyplatené za január 2013 a ďalšie mesiace tohto roka, sa použije už nové znenie § 15 ZDP (progresívna sadzba dane). Preddavky na daň sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovníkovi príjem zo závislej činnosti vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania tohto príjmu je daňovník povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu bol takýto príjem prvýkrát vyplatený, poukázaný alebo pripísaný. Ak zo zmluvy, na základe ktorej daňovník poberá príjmy zo závislej činnosti: a) vyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí preddavky na daň od začiatku svojho pobytu na území Slovenskej republiky, b) nevyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí preddavky na daň až za kalendárny mesiac nasledujúci po uplynutí 183 dní pobytu na území Slovenskej republiky.

23

Príklad č. 14: Daňovník, rezident Českej republiky, ktorý je na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, vykonáva od februára 2013 závislú činnosť na Slovensku pre zahraničného zamestnávateľa so sídlom v Českej republike. Český zamestnávateľ nie je podľa podmienok ustanovených v § 48 ZDP zahraničným platiteľom dane ani zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane. Na Slovensku poskytuje služby v zmysle § 16 ods. 1 písm. c) ZDP, pričom mu nevznikla stála prevádzkareň. Zamestnanec má zmluvne dohodnutý výkon činnosti na území Slovenskej republiky v trvaní sedem mesiacov, čo je viac ako 183 dní. Pretože vyplácaný príjem zo závislej činnosti český zamestnávateľ tomuto zamestnancovi nezdaňuje preddavkom na daň podľa § 35 ZDP, zamestnanec platí preddavky na daň podľa § 34 ods. 7 ZDP sám, a to od začiatku výkonu závislej činnosti na území Slovenskej republiky. Preddavky na daň si zamestnanec vypočíta vždy z aktuálne vyplateného príjmu, ktorý zníži o mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (311,32 €) pri uplatnení progresívnej sadzby dane ustanovenej v § 15 ZDP. Keďže pri aplikácii progresívnej sadzby dane v § 15 ZDP sa vychádza z ročného základu dane a pri zrážaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti sa v súlade s § 35 ods. 2 ZDP vychádza z mesačnej zdaniteľnej mzdy, pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za jednotlivé kalendárne mesiace roka 2013 postupuje takýto daňovník aj podľa nového znenia § 35 ZDP (tzn. progresiu dane aplikuje pri použití 1/12 176,8-násobku platného životného minima). Vypočítaný preddavok na daň z vyplatenej mzdy za február v marci 2013 je daňovník povinný uhradiť miestne príslušnému správcovi dane do konca apríla 2013, t. j. do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom mu bol príjem vyplatený. Oznamovaciu povinnosť o začatí poberania príjmov zo závislej činnosti je daňovník povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane do konca marca 2013.

Poznámka: Daňovník, ktorý platí preddavky na daň podľa § 34 ods. 6 a 7 ZDP, môže využiť ustanovenie § 34 ods. 4 ZDP a požiadať správcu dane o platenie preddavkov inak.

Preddavky na daň uhradené daňovníkom nad rámec zákonnej povinnosti Ak fyzická osoba uhradí správcovi dane preddavky na daň vo vyššej sume, ako mala povinnosť platiť, má nárok na vrátenie sumy, ktorá bola uhradená nad zákonnú povinnosť. Podľa § 34 ods. 11 ZDP správca dane vráti do 30 dní odo dňa podania žiadosti daňovníka zaplatené preddavky na daň, ak daňovníkovi nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň podľa ZDP, alebo rozdiel zaplatených preddavkov na daň, ak daňovník zaplatil preddavky na daň v sume vyššej, akú bol povinný zaplatiť podľa ZDP. Na postup správcu dane sa pri vrátení takto zaplatených preddavkov alebo rozdielu zaplatených preddavkov na daň používajú ustanovenia daňového poriadku. Ing. Marta Lešková daňová špecialistka so zameraním na daň z príjmov FO a závislú činnosť

24

v roku 2013 Zákonom č. 395/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 395/2012 Z. z.“), sa s účinnosťou od 1. 1. 2013 zvýšila sadzba dane z príjmov právnických osôb z 19 % na 23 %. Zvýšenie sadzby dane z príjmov právnických osôb má dosah na vyčíslenie sumy preddavkov na daň z príjmov právnických osôb splatných do lehoty na podanie daňového priznania (ďalej len „DP“) za rok 2012, ako aj po lehote na podanie DP.

TÉMA MESIACA

Preddavky na daň z príjmov PO

Preddavok podľa § 2 písm. u) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) je povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa. Po skončení zdaňovacieho obdobia sa zaplatené preddavky na daň započítavajú na úhradu dane vypočítanej v daňovom priznaní (ďalej len „DP“) podľa § 51c ods. 1 zákona o dani z príjmov účinného od 1. 1. 2012. Preddavky sa podľa § 47 ods. 1 zákona o dani z príjmov zaokrúhľujú na eurocenty nadol. Daňovník dane z príjmov právnických osôb platí určený preddavok na daň v prípadoch: p

ak tak určuje osobitný predpis, ktorým je pre daň z príjmov právnických osôb § 42,

p

na základe rozhodnutia správcu dane.

Podľa § 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov DP za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník v lehote podľa § 49 zákona o dani z príjmov, a to do troch kalendárnych mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia. Podľa § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov možno predĺžiť lehotu na podanie DP na základe oznámenia zaslaného správcovi dane do lehoty na podanie DP najviac o tri celé kalendárne mesiace, ak nedosahuje príjmy zo zdrojov v zahraničí, resp. o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú príjmy zo zdrojov v zahraničí. Daňovníci v konkurze a likvidácii si môžu predĺžiť lehotu na podanie DP na základe žiadosti podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie DP podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov o tri celé kalendárne mesiace po vydaní rozhodnutia správcom dane.

DÚPP 6-7/2013

Ak sú preddavky určené rozhodnutím správcu dane alebo na základe žiadosti daňového subjektu, ide o individuálne určenie preddavkov, ktoré je odlišné od platných pravidiel vychádzajúcich zo zákona o dani z príjmov.

25

Neprehliadnite: Podľa § 52t ods. 7 až 9 zákona č. 395/2012 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2013 dočasne obmedzilo bežným daňovníkom predĺženie lehoty na podanie DP na základe oznámenia podľa § 49 ods. 3 písm. a) a b) zákona o dani z príjmov, ak posledný deň lehoty na jeho podanie pripadne na kalendárny rok 2013. Podľa § 52t ods. 7 citovanej novely si bude môcť daňovník v roku 2013 lehotu na podanie DP predĺžiť o tri mesiace len v prípade, ak súčasťou jeho príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Pod pojmom „príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí“ sa rozumejú príjmy uvedené v § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov, teda recipročné príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky. Ide napríklad o príjmy tuzemského daňovníka plynúce z činnosti stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí, príjmy z licenčných poplatkov, z úrokov z pôžičiek poskytnutých tuzemským daňovníkom v zahraničí, príjmy z prenájmu hnuteľných a nehnuteľných vecí umiestnených v zahraničí a pod. Samotný príjem plynúci z predaja tovarov a služieb zo zahraničia sa nepovažuje za príjem zo zdrojov v zahraničí, na základe ktorého je možné predĺžiť lehotu na podanie DP podľa tohto ustanovenia. Ak teda zákon o dani z príjmov obmedzil možnosť predĺženia lehoty na podanie DP na kalendárny rok 2013, môžu nastať v praxi viaceré situácie. Príklad č. 1: Daňovník so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, ktorému zdaňovacie obdobie skončilo do 30. 9. 2012 (lehota na podanie DP skončila 31. 12. 2012), mal možnosť požiadať o predĺženie lehoty na podanie DP na základe oznámenia podľa § 49 ods. 3 písm. a) a b) zákona o dani z príjmov. Daňovník so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, ktorému zdaňovacie obdobie skončilo do 31. 10. 2012 (lehota na podanie DP končí 31. 1. 2013), nemôže využiť predĺženie lehoty na podanie DP na základe oznámenia podľa § 49 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov.Ak takéto oznámenie podal správcovi dane do 31. 12. 2012, po tomto dátume správca dane bude doručovať daňovníkom oznámenie o nepredĺžení lehoty na podanie DP. Príklad č. 2: Ak daňovník so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, ktorému zdaňovacie obdobie skončilo do 30. 9. 2012 a lehota na podanie DP skončila 31. 12. 2012, dosiahol aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, má možnosť požiadať o predĺženie lehoty na podanie DP na základe oznámenia podľa § 49 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov (teda najneskôr do 1. 7. 2013). Daňovník v oznámení uvedie skutočnosť o príjmoch zo zdrojov v zahraničí a koniec predĺženej lehoty musí byť stanovený na posledný deň jedného z týchto kalendárnych mesiacov. Príklad č. 3: Daňovník so zdaňovacímobdobím hospodársky rok, ktorý dosiahol aj príjmy zo zdrojov v zahraničí a ktorému zdaňovacie obdobie skončilo do 31. 10. 2012 (lehota na podanie DP končí 31. 1. 2013),

26

Preddavky na daň z príjmov právnických osôb v roku 2013 bude si môcť predĺžiť lehotu na podanie DP na základe oznámenia podľa § 52t ods. 7 zákona o dani z príjmov najviac o tri kalendárne mesiace. Daňovník v oznámení uvedie skutočnosť o príjmoch zo zdrojov v zahraničí a koniec predĺženej lehoty musí byť stanovený na posledný deň jedného z týchto troch kalendárnych mesiacov. Súčasne podľa § 52t ods. 8 zákona č. 395/2012 Z. z. možno v odôvodnených prípadoch lehotu podľa § 52t ods. 7 zákona o dani z príjmov opätovne predĺžiť najviac o tri celé kalendárne mesiace na základe žiadosti daňovníka podanej príslušnému správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím predĺženej lehoty na podanie DP. Ak daňovník do uplynutia predĺženej lehoty na podanie DP podľa § 52t ods. 7 zákona o dani z príjmov nedostane rozhodnutie správcu dane o opätovnom predĺžení lehoty na podanie DP, je povinný DP podať v lehote na podanie DP uvedenej v oznámení podľa § 52t ods. 7 zákona o dani z príjmov. Ak správca dane rozhodne o opätovnom predĺžení lehoty na podanie DP, v tejto predĺženej lehote je aj daň splatná. V súvislosti so zmenami v oznámeniach o predĺžení lehoty na podanie DP je potrebné upozorniť na skutočnosť, že preddavky na daň sa vždy platia z poslednej známej daňovej povinnosti až do konca predĺženej lehoty na podanie DP podľa § 49 ods. 2 a 3 a § 52t ods. 7 až 9 zákona o dani z príjmov. Príklad č. 4: Daňovník so zdaňovacím obdobím kalendárny rok dosiahol príjmy zo zdrojov v zahraničí charakteru licenčných poplatkov a dňa 15. 2. 2013 zaslal správcovi dane oznámenie o predĺžení lehoty na podanie DP za rok 2012 o tri kalendárne mesiace v lehote do 1. 7. 2013 (30. 6. 2013 je nedeľa). Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu, deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Dňa 12. 6. 2013 zaslal správcovi dane žiadosť o opätovné predĺženie lehoty na podanie DP v lehote do 30. 9. 2013. Dňa 28. 6. 2013 prijal rozhodnutie správcu dane o súhlase s opätovným predĺžením lehoty na podanie DP. Daňovník v r. 2012 platil štvrťročné preddavky na daň vo výške 3 200 € vypočítané z poslednej známej daňovej povinnosti z r. 2011. Počínajúc dátumom 1. 1. 2013 bude platiť štvrťročné preddavky na daň prepočítané sadzbou dane 23 % až do opätovne predĺženej lehoty na podanie DP, čiže do 30. 9. 2013.

Platenie preddavkov na daň do lehoty na podanie DP Podľa § 42 ods. 7 zákona o dani z príjmov do lehoty na podanie DP, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňovník platí preddavky na daň vypočítané z dane na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v DP podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa postupuje rovnako ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ktorá sa vypočíta ako daň zo základu dane zníženého o daňovú stratu, uvedeného v DP

27

podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona, o zápočet dane zaplatenej v zahraničí a o daň vyberanú zrážkou podľa § 43, odpočítavanú ako preddavok na daň. Neprehliadnite: Z dôvodu zvýšenia sadzby dane z príjmov právnických osôb od 1. 1. 2013 v § 15b zákona o dani z príjmov sa aj preddavky na daň, ktorých splatnosť pripadne po dátume 1. 1. 2013 až do lehoty na podanie DP za rok 2012, prepočítavajú sadzbou dane 23 % aj napriek skutočnosti, že východiskovou základňou pre ich výpočet je základ dane vykázaný v roku 2011. Príklad č. 5: Obchodná spoločnosť so zdaňovacímobdobímkalendárny za rok 2011 vykázala na r. 500 základ dane vo výške 120 000 €, číselnýúdaj na r. 910, z ktorého sa vypočítavavýška preddavkov pre rok 2012, vykázala v sume 22 800 € (120 000 x 19 %). Riadky 610, 710 a 830, o ktoré sa znižuje základňa pre výpočet preddavkov na r. 910, spoločnosť za rok 2011 nevyplnila. V roku 2012 jej vyplynula povinnosť platiť mesačné preddavky na daň vo výške 1 900 € (22 800 : 12) podľa § 42 ods. 1 zákona o dani z príjmov až do lehoty na podanie DP za toto zdaňovacie obdobie, teda do 2. 4. 2013. Z dôvodu zmeny sadzby dane právnických osôb od 1. 1. 2013 mesačné preddavky na daň splatné 31. 1. 2013, 28. 2. 2013 a 2. 4. 2013 má povinnosť prepočítať sadzbou dane vo výške 23 % a uhrádzať na účet správcu dane v tejto výške: Výpočet sumy preddavkov na daň z príjmov právnických osôb od 1. 1. 2013: r. 500 tlačiva DP za rok 2011= 120 000 € r. 510 za rok 2013 = 23 % 120 000 x 23 % = 27 600 € : 12 = 2 300 € Spoločnosť je od 1. 1. 2013 do lehoty na podanie DP za rok 2012 (do 2. 4. 2013) povinná platiť mesačné preddavky na daň vo výške 2 300 €. V praxi môže nastať situácia, že daňovníkovi, ktorý v roku 2012 neplatil preddavky na daň, resp. platil štvrťročné preddavky na daň, po prepočte daňovej povinnosti z r. 2011 sadzbou dane 23 % môže vzniknúť povinnosť platiť od 1. 1. 2013 štvrťročné, resp. mesačné preddavky na daň podľa § 42 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Príklad č. 6: Právnická osoba vykázala na r. 500 DP za rok 2011 sumu 8 000 €, daň 1 520 €. Na zdaňovacie obdobie r. 2012 jej nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň (daň nepresiahla 1 659,70 €). Pri platení preddavkov v roku 2013 do lehoty na podanie DP za rok 2012 vychádza z DP za rok 2011. Po prepočte základu dane 23 % sadzbou (8 000 x 23 %) vychádza daň 1 840 € (daň presiahla 1 659,70 €), tým právnickej osobe vzniká do lehoty na podanie DP za rok 2012 povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň v sume 460 €, ktoré vysporiada v lehote do 30. 4. 2013.

28

Preddavky na daň z príjmov právnických osôb v roku 2013 Platenie preddavkov po lehote na podanie DP Preddavky na daň z príjmov platené v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva DP, sa započítajú na úhradu dane. Do sumy uvedenej na riadku 810 tlačiva DP sa uvedie výška preddavkov na daň pri podaní DP za rok 2012 zaplatených podľa § 42 zákona o dani z príjmov. Do tejto sumy sa započítajú aj preddavky, ktorých splatnosť bola určená do konca zdaňovacieho obdobia, ale skutočne uhradené boli najneskôr do lehoty na podanie DP. Súčasťou tejto sumy je aj preplatok použitý na úhradu preddavkov na daň podľa § 79 daňového poriadku. Suma na r. 810 sa znižuje aj o časť prevyšujúcu preddavky zaplatené do lehoty na podanie DP za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ktorá bola daňovníkovi vrátená na základe žiadosti. Preddavky platené na budúce zdaňovacie obdobie, ktorými sú preddavky splatné do konca januára, februára a marca 2013 (sadzba dane 23 %), sa zahrnú do sumy preddavkov zaplatených na daň za zdaňovacie obdobie 2013 (neuvádzajú sa na r. 810 v DP za rok 2012). Príklad č. 7: Obchodná spoločnosť preddavok splatný 31. 12. 2012 (sadzba dane 19 %) uhradila 18. 1. 2013. Preddavok započíta do zaplatených preddavkov za rok 2012 a uvedie na r. 810 tlačiva DP za rok 2012. Ak zaplatené preddavky na daň do lehoty na podanie DP vypočítané z poslednej známej daňovej povinnosti sú nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa DP, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce obdobie, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie DP. Príklad č. 8: Lehota na podanie DP za zdaňovacie obdobie roku 2012 podľa § 27 ods. 4 daňového poriadku pripadá na 2. 4. 2013, pretože zákonom stanovená lehota do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (dátum 31. marec 2013) pripadá na nedeľu, nasleduje pondelok, ktorý je sviatkom (1. 4. 2013) a najbližší pracovný deň je utorok 2. 4. 2013. Daňovník, ak v podanom DP za rok 2012 vykáže vyššiu daňovú povinnosť, z ktorej vyplynie povinnosť platiť vyššie preddavky na daň v r. 2013, má povinnosť vyrovnať preddavky platené za mesiace január, február, marec 2013, resp. za I. štvrťrok 2013 v lehote do 30. 4. 2013. Rovnaký spôsob pri vyrovnaní preddavkov na daň uplatnia aj daňovníci, ktorým správca dane určil preddavky inak podľa § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov, a to za predpokladu, že správca dane v rozhodnutí vydanom do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie DP neuvedie inak. Uvedené bolo doplnené do § 42 ods. 9 zákona o dani z príjmov s účinnosťou od 1. 1. 2012 zákonom č. 331/2011 Z. z., ktorým sa menil daňový poriadok (ďalej len zákon č. 331/2011 Z. z.).

29

Ak zaplatené preddavky na daň do lehoty na podanie DP sú vyššie, ako vyplýva z výslednej daňovej povinnosti za rok 2012 (teda preddavky za mesiace január, február, marec 2013 alebo preddavky za I. štvrťrok 2013), použijú sa na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti vrátia podľa § 42 ods. 9 posledná veta zákona o dani z príjmov. S účinnosťou od 1. 1. 2012 zákonom č. 331/2011 Z. z. bol v článku II doplnený do § 42 zákona o dani z príjmov nový odsek 13, podľa ktorého správca dane vráti do 30 dní od podania žiadosti daňovníka zaplatené preddavky na daň alebo rozdiel na zaplatených preddavkoch aj v priebehu zdaňovacieho obdobia vo dvoch prípadoch, a to: 1. ak daňovník platil preddavky bez právneho dôvodu, teda nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň na základe poslednej známej daňovej povinnosti, 2. ak daňovník platil preddavky na daň v sume vyššej, ako mal povinnosť platiť podľa zákona o dani z príjmov. Pri vrátení preddavkov sa postupuje podľa § 79 daňového poriadku. Príklad č. 9: Obchodná spoločnosť so zdaňovacím obdobím kalendárny rok v júli 2012 zistila, že platila mesačné preddavky na daň v nesprávne vypočítanej výške 3 500,20 €. Výška preddavkov z poslednej známej daňovej povinnosti z r. 2011 bola prepočítaná na r. 910 v správnej výške 2 980,70 €. Daňovník požiadal o vrátenie vyčísleného rozdielu vo vyššie zaplatených preddavkoch v sume 3 117 € [(3 500,20 2 980,70) x 6 mesiacov]. Správca dane je povinný do 30 dní odo dňa podania žiadosti pri dodržaní postupu podľa § 79 daňového poriadku žiadosti vyhovieť. Ak výsledná daňová povinnosť za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je vyššia ako zaplatené preddavky platené na toto zdaňovacie obdobie (teda preddavky splatné do 31. 12. 2012), v lehote na podanie DP je povinný daňovník daň doplatiť podľa § 42 ods. 12 zákona o dani z príjmov.

Platenie preddavkov u daňovníkov, ktorí v predchádzajúcom zdaňovacom období vykázali daňovú povinnosť presahujúcu 16 596,96 € Podľa § 42 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vykázal daňovú povinnosť presahujúcu 16 596,96 €, počínajúc prvým mesiacom nasledujúceho zdaňovacieho obdobia platí mesačné preddavky na daň vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Preddavky sú splatné do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Daňovú povinnosť vyrovná daňovník v lehote na podanie DP. Pri výpočte výšky preddavkov na daň na bežné zdaňovacie obdobie je východiskovou základňou daň vypočítaná za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (pre rok 2013 je východiskovou základňou rok 2012). Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie podľa § 42 ods. 6 zákona o dani z príjmov je daň vypočítaná zo základu

30

Preddavky na daň z príjmov právnických osôb v roku 2013 dane zn��ženého o daňovú stratu (riadok 500 tlačiva DP) uvedenú v DP podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 (riadok 510) platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavy na dani (riadok 610), zápočet dane zaplatenej v zahraničí (riadok 710) a o daň vybranú zrážkou, odpočítavanú ako preddavok na daň (riadok 830). Takto vypočítaný údaj sa uvedie na riadok 910 tlačiva DP, kde sa uvádza daň na účely preddavkov na daň. Vzor tlačiva DP právnických osôb platný pre rok 2012 je uvedený vo Finančnom spravodajcovi č. 10/2012 a identifikovaný je vľavo dolu na každej strane pod č. MF/22373/2012-721. Upozornenie: Zákonom č. 395/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2013 sa v § 15b zvýšila sadzba dane z príjmov právnických osôb na výšku 23 %, číselný údaj z riadka 910 ako základňa pre výpočet výšky preddavkov na daň z príjmov právnických osôb pre rok 2013 sa v podanom DP za rok 2012 bude prepočítavať aktuálnou sadzbou dane platnou v r. 2013. Príklad č. 10: Obchodná spoločnosť so zdaňovacím obdobím kalendárny rok v DP za rok 2012 podanom dňa 15. 3. 2013 vykázala základ dane na riadku 500 tlačiva DP znížený o daňovú stratu vo výške 145 621,70 €. Spoločnosť neuplatňovala úľavu na dani (r. 610 nevyplní)ani metódu zápočtu dane zaplatenej v zahraničí (r. 710 nevyplní). Nevyplnila ani riadok 830 tlačiva DP, pretože príjmy vyberané zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov sa od 1. 1. 2011 považujú za vysporiadanú daňovú povinnosť zrazením a odvedením dane platiteľom – s výnimkou príjmov podľa § 43 ods. 6 písm. c) zákona o dani z príjmov. Na riadku 910 tlačiva DP uvedie spoločnosť sumu 33 492,99 € (145 621,70 x 23 %). Spoločnosti vzniká povinnosť platiť v roku 2013 podľa § 42 ods. 1 zákona o dani z príjmov mesačné preddavky vo výške 2 791,08 € (33 492,99 : 12). Ak by v praxi nastal prípad, že spoločnosť bude mať vyplnený za rok 2012 aj r. 610, resp. 710 alebo 830 tlačiva DP, pre účely výpočtu sumy preddavkov na daň na r. 910 najskôr prepočíta základ dane na r. 500 sadzbou dane 23 % a následne odpočíta riadky 610, 710 alebo 830 tlačiva DP a výslednú sumu uvedie na r. 910.

Platenie preddavkov u daňovníkov, ktorí v predchádzajúcom zdaňovacom období vykázali daňovú povinnosť v rozpätí od 1 659,70 € do 16 596,96 € Podľa § 42 ods. 2 zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý za predchádzajúce obdobie vykázal daňovú povinnosť nižšiu ako 16 596,96 €, ale vyššiu ako 1 659,70 €, platí preddavky vo výške 1/4 dane za predchádzajúce obdobie. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Daňovník vyrovná celoročnú daňovú povinnosť v lehote na podanie DP. Opätovne preddavok na daň za

31

I. štvrťrok 2013 splatný 2. 4. 2013 má povinnosť daňovník prepočítať aktuálnou sadzbou dane z príjmov právnických osôb pre rok 2013 vo výške 23 % výpočtom uvedeným v príklade č. 5.

Daňovníci, ktorým nevzniká povinnosť platiť preddavky na daň Podľa § 42 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov preddavky na daň neplatí daňovník, ktorého daňová povinnosť za predchádzajúce zdaňovacie obdobie bola nižšia ako 1 659,70 €. Daňovú povinnosť vyrovná daňovník v lehote na podanie DP. Príklad č. 11: Obchodná spoločnosť so zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ktorá vznikla 10. 8. 2011, vykázala za rok 2012 daňovú stratu vo výške 2 158,90 €. V roku 2013 jej nevzniká povinnosť platiť preddavky na daň, pretože výška daňovej povinnosti nepresiahla sumu 1 659,70 €, avšak s výnimkou, ak by správca dane určil platenie preddavkov inak podľa § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Preddavky na daň neplatí aj daňovník podľa § 42 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov v špecifických zdaňovacích obdobiach, ktorými sú podľa § 41 ods. 4 a 6 zákona o dani z príjmov obdobie likvidácie a konkurzu. Daňovník, na ktorého je povolená reštrukturalizácia po 1. 1. 2007, platí preddavky na daň naďalej aj v období reštrukturalizácie, lebo uňho nedochádza povolením reštrukturalizácie k zmene zdaňovacieho obdobia. Uvedené vyplýva z § 52d ods. 1 zákona o dani z príjmov. Príklad č. 12: Predpokladajme, že na obchodnú spoločnosť so zdaňovacím obdobím kalendárny rok bude dňa 12. 10. 2013 vyhlásený konkurz. Spoločnosť má povinnosť v roku 2013 platiť štvrťročné preddavky na daň v sume 841,60 € vypočítané z poslednej známej daňovej povinnosti z r. 2012, prepočítané sadzbou dane vo výške 23 %. Spoločnosť uhradí preddavok za 3. štvrťrok splatný do 30. 9. 2013 a po vyhlásení konkurzu (12. 10. 2013) neplatípreddavky s výnimkou, ak by jej správca dane určil preddavky inak podľa § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Podľa § 42 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov preddavky do lehoty na podanie DP neplatia aj daňovníci, ktorí podávajú DP prvýkrát, v zdaňovacom období, v ktorom má byť podané. Sumu preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie DP vyrovnajú v lehote na podanie DP vo výške vypočítanej z dane uvedenej v DP v nadväznosti na § 42 ods. 8 zákona o dani z príjmov. Preddavky na daň neplatí aj daňovník podľa § 42 ods. 10 zákona o dani z príjmov, ide o daňovníkov so sídlom v zahraničí, ktorým správca dane neurčí platenie preddavkov na daň. Na druhej strane správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň daňovníkovi so sídlom v zahraničí vykonávajúcemu na území Slovenskej republiky stavebnú alebo montážnu činnosť, ak miesto alebo zariadenie na výkon tejto činnosti je považované za stálu prevádzkareň podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov.

32

Preddavky na daň z príjmov právnických osôb v roku 2013 Platenie preddavkov na daň daňovníkmi, ktorí vznikli zmenou právnej formy, splynutím, zlúčením a rozdelením Podľa § 69b Obchodného zákonníka sa zmena právnej formy nepovažuje za zánik spoločnosti. Pri zmene právnej formy medzi kapitálovými spoločnosťami (akciová spoločnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným) nový daňovník pokračuje v platení preddavkov na daň vo výške vypočítanej z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, a to predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zmene právnej formy, podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona o dani z príjmov. Pri zmenách verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti na kapitálové spoločnosti zmenou právnej formy dochádza aj k zmene spôsobu zdaňovania, kedy dochádza k ukončeniu zdaňovacieho obdobia a podaniu DP za obdobie predchádzajúce zmene. Príklad č. 13: Dňa 4. 5. 2012 došlo k zmene právnej formy verejnej obchodnej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá podala prvé DP za obdobie po zmene právnej formy, teda od 5. 5. 2012 do 31. 12. 2012. Povinnosť platiť preddavky na daň po zmene právnej formy (teda od 5. 5. 2012 až do lehoty na podanie DP za rok 2012, čiže do 2. 4. 2013) podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona o dani z príjmov spoločnosti s ručením obmedzeným nevzniká, pretože základ dane verejnej obchodnej spoločnosti sa zisťuje podľa § 14 ods. 4 a § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov ako celok a DP vyplní verejná obchodná spoločnosť len po riadok 320, kde si delí základ dane medzi jednotlivých spoločníkov a na riadku 400 vykazuje 0. Verejná obchodná spoločnosť teda v DP nevyčísľuje výšku dane. Preddavky by spoločnosť s ručením obmedzeným v roku zmeny právnej formy platila len v prípade, ak by ich správca dane rozhodnutím určil inak podľa § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Po lehote na podanie DP za rok 2012 bude spoločnosť s ručením obmedzeným platiť preddavky na daň z výslednej daňovej povinnosti uvedenej na r. 910, prepočítanej sadzbou dane vo výške 23 % bez uplatnenia § 42 ods. 5 zákona o dani z príjmov, teda bez povinnosti prepočítania dane na 12 kalendárnych mesiacov. Pri splynutí podľa § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka sa postupuje pri platení preddavkov podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona o dani z príjmov vo výške vypočítanej zo súčtu dane zaniknutých daňovníkov splynutím za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k splynutiu. Pri určení výšky preddavkov na daň u novovzniknutej spoločnosti, ktorá vznikla splynutím, sa nespočítavajú preddavky na daň obidvoch zaniknutých spoločností, ale sumarizuje sa daňová povinnosť predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia dotknutých spoločností. Príklad č. 14: Spoločnosť „A“ so zdaňovacím obdobím kalendárny rok neplatila v r. 2012 preddavky na daň, pretože daň na r. 910 za rok 2011 vykázala vo výške 1 520,70 €. Spoločnosť „B“ so zdaňovacím obdobím kalendárny rok platila v r. 2012 štvrťročné preddavky na daň vo výške 980,17 €. Obe spoločnosti sa

33

zlúčili, rozhodný deň bol určený dňa 13. 4. 2012. Daňové priznanie za obdobie od 1. 1. 2012 do 12. 4. 2012 v lehote do 30. 6. 2012 podala spoločnosť „B“ ako právny nástupca, v ktorom boli vyrovnané preddavky zaplatené k dátumu rozhodného dňa. Po dátume zlúčenia až do 31. 12. 2012 spoločnosť „B“ platila preddavky vo výške 1 360,35 € vypočítané zo súčtu daňovej povinnosti spoločnosti „A“ za rok 2011 vo výške 1 520,70 € a daňovej povinnosti spoločnosti „B“ za rok 2011 vo výške 3 920,70 €. Výpočet: 1 520,70 + 3 920,70 = 5 441,40 5 441,40 € : 4= 1 360,35 €. Do lehoty na podanie DP za rok 2012 (od 1. 1. 2013 do 2. 4. 2013) podľa § 42 ods. 7 posledná veta zákona o dani z príjmov má spoločnosť „B“ povinnosť zaplatiť štvrťročný preddavok na daň po prepočítaní základu dane a daňovej povinnosti za rok 2011 oboch spoločností sadzbou dane platnou v r. 2013 vo výške 23 %. Daňovník, ktorý sa zlúčil s iným daňovníkom podľa § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka, platí preddavky na daň podľa § 42 ods. 4 písm. c) zákona o dani z príjmov vo výške vypočítanej zo súčtu dane daňovníka zaniknutého zlúčením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka a daňovníka, s ktorým sa zlúčil zaniknutý daňovník, za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zlúčeniu. Daňovník, ktorý vznikol rozdelením podľa § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka, platí preddavky na daň podľa § 42 ods. 4 písm. d) zákona o dani z príjmov, a to v pomernej výške vypočítanej z dane daňovníka zaniknutého rozdelením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka. Preddavky na daň sa vypočítajú z pomeru vlastného imania zaniknutého daňovníka prevzatého daňovníkom vzniknutým rozdelením. Pre účely stanovenia preddavkov na daň sa delí daň predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia zaniknutého daňovníka na toľko častí, na koľko sa rozdelila pôvodná spoločnosť. Základňou pre rozdelenie je pomer prevzatého vlastného imania zaniknutej obchodnej spoločnosti novými obchodnými spoločnosťami. Do lehoty na podanie DP, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí preddavky na daň daňovník, ktorý v predchádzajúcom zdaňovacom období vznikol splynutím, zlúčením a rozdelením rovnako ako v roku splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia podľa § 42 ods. 7 posledná veta, od 1. 1. 2013 s prepočítaním preddavkov aktuálnou sadzbou dane vo výške 23 %.

Platenie preddavkov u novovzniknutých daňovníkov Podľa § 42 ods. 5 zákona o dani z príjmov, ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia, je daňovník pri platení preddavkov povinný vypočítať si daňovú povinnosť za celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Výpočet sa vykoná tak, že daň za časť predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia sa vydelí počtom mesiacov odo dňa vzniku daňovníka do konca tohto zdaňovacieho obdobia a vynásobí dvanástimi. Prepočet sa týka tých daňovníkov, ktorí vznikli v priebehu zdaňovacieho obdobia a od vzniku v tomto období existovali viac ako tri mesiace.

34

Preddavky na daň z príjmov právnických osôb v roku 2013 Príklad č. 15: Akciová spoločnosť so zdaňovacím obdobím kalendárny rok vznikla zápisom do obchodného registra dňa 26. 2. 2012. Povinnosť prvýkrát podať DP za zdaňovacie obdobie od dátumu vzniku do konca kalendárneho roka (od 26. 2. 2012 do 31. 12. 2012) jej vzniká v lehote do 2. 4. 2013 a keďže nedosiahla ani príjmy zo zdrojov v zahraničí, neoznámila správcovi dane predĺženie lehoty na podanie DP. V roku vzniku (2012) nemala spoločnosť povinnosť platiť preddavky na daň a rovnako nemá povinnosť platiť preddavky na daň ani do lehoty na podanie DP za rok 2012, teda do 2. 4. 2013. Podaním DP za rok 2012 vykázala daňovú povinnosť pre účely platenia preddavkov na riadku 910 tlačiva DP vo výške 2 368,90 € už prepočítanú na aktuálnu sadzbu dane z príjmov právnických osôb platnú pre rok 2013. Ako bude platiť preddavky na daň v roku 2013? Prepočet daňovej povinnosti pre účely platenia preddavkov: 2 368,90 € : 11 mesiacov x 12 mesiacov = 2 584,25 € Akciová spoločnosť bude v roku 2013 platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 646,06 € (2 584,25 € : 4). Preddavok za I. štvrťrok 2013 má spoločnosť povinnosť uhradiť v lehote do 2. 4. 2013. Podľa § 42 ods. 5 zákona o dani z príjmov novovzniknutí daňovníci existujúci v roku vzniku menej ako tri mesiace neplatia preddavky na daň. V zdaňovacom období, v ktorom majú povinnosť prvýkrát podať DP, platia preddavky na základe výšky predpokladanej dane, ktorú majú povinnosť uviesť priamo v tlačive daňového priznania na riadku 910. Ak na základe výšky predpokladanej dane vznikne daňovníkovi povinnosť platiť preddavky na daň, tieto sú splatné v lehote na podanie DP. Príklad č. 16: Obchodná spoločnosť vznikla zápisom do obchodného registra 12. 12. 2012. V decembri 2012 nemala povinnosť platiť preddavky na daň podľa § 42 ods. 5 posledná veta zákona o dani z príjmov. Za zdaňovacie obdobie trvajúce od 12. 12. 2012 do 31. 12. 2012 podala DP v lehote do 2. 4. 2013, v ktorom vykázala daňovú stratu. V podanom DP za rok 2012 uviedla spoločnosť výšku predpokladanej dane na účely platenia preddavkov na riadku 910 v sume 2 850 €. Spoločnosti vzniká povinnosť v roku 2013 platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 712,50 €, pretože výška predpokladanej dane na rok 2013 presiahla zákonom stanovenú hranicu pre platenie preddavkov na daň určenú v § 42 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Platenie preddavkov na daň na základe rozhodnutia správcu dane Podľa § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov správca dane môže určiť platenie preddavkov inak v týchto prípadoch: p

ak ide o platenie preddavkov na daň na základe výšky predpokladanej dane,

p

ak ide o daňovníkov, ktorým nevzniká povinnosť platiť preddavky na daň podľa § 42 ods. 3 a 4 zákona o dani z príjmov. Sú to daňovníci v likvidácii, v konkurze, novovzniknutí daňovníci, daňovníci, ktorých daňová povinnosť nepresiahla limit

35

pre platenie preddavkov 1 659,70 €, stála prevádzkareň daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, p

ak daň uvedená v DP, na základe ktorej sú platené preddavky na daň, bola zmenená rozhodnutím správcu dane (napr. po daňovej kontrole) alebo podaním dodatočného DP,

p

správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak aj v prípade, ak suma preddavkov na daň nezodpovedá predpokladanej výške dane, na ktorú sú preddavky platené,

p

novelou daňového poriadku č. 331/2011 Z. z. bola od 1. 1. 2012 v § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov doplnená možnosť správcovi dane určiť v odôvodnených prípadoch na žiadosť daňovníka platenie preddavkov na daň inak.

Správca dane už nemôže určiť preddavky inak podľa k 31. 12. 2011 zrušeného zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (§ 66 ods. 3), keďže tento právny predpis bol od 1. 1. 2012 nahradený daňovým poriadkom a už nie je možné podľa neho určiť preddavky inak.

Preddavky a hospodársky rok Zákon o dani z príjmov v § 42 nerieši osobitným spôsobom platenie preddavkov v zdaňovacom období, ktorým je hospodársky rok. Pri stanovení preddavkov možno teda vychádzať len zo všeobecných ustanovení § 42 zákona o dani z príjmov, resp. daňovník, ako aj správca dane môže využiť inštitút platenia preddavkov inak podľa § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Obdobie pred zmenou účtovného obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok a obdobie po zmene sa považuje podľa § 41 ods. 11 zákona o dani z príjmov za samostatné zdaňovacie obdobie, za ktoré je treba podať DP do troch kalendárnych mesiacov po jeho skončení podľa § 41 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Preddavky do lehoty na podanie DP za toto zdaňovacie obdobie platí daňovník podľa § 42 ods. 7 zákona o dani z príjmov na základe poslednej známej daňovej povinnosti. Za posledné zdaňovacie obdobie sa v tomto prípade považuje kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom došlo k zmene účtovného obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok. Preddavky platené po podaní DP za zdaňovacie obdobie pred zmenou z kalendárneho roka na hospodársky rok sa platia podľa § 42 ods. 6 zákona o dani z príjmov. Daňovú povinnosť vykázanú za obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok však nemožno prepočítavať podľa § 42 ods. 5 zákona o dani z príjmov ako u novovzniknutých daňovníkov. Pri platení preddavkov po lehote na podanie DP (teda počas hospodárskeho roka) sa vychádza z dane uvedenej v DP podanom za zdaňovacie obdobie, ktoré trvá

36

Preddavky na daň z príjmov právnických osôb v roku 2013 od 1. 1. do konca mesiaca, ktorý predchádza prvému dňu kalendárneho mesiaca, ktorým sa začína hospodársky rok.

Príklad č. 17: Obchodná spoločnosť oznámila správcovi dane 10. novembra 2012, že zmení účtovné obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok od 1. 12. 2012. Obdobie od 1. 1. 2012 do 30. 11. 2012 sa považuje za samostatné zdaňovacie obdobie s lehotou na podanie DP do 28. 2. 2013 (spoločnosť neaplikovala predĺženie lehoty na podanie DP podľa § 52t ods. 7 zákona o dani z príjmov). Počas tohto zdaňovacieho obdobia platila štvrťročné preddavky na daň v marci, júni a septembri 2012. V rovnakej výške bude platiť štvrťročný preddavok vypočítanýz poslednej známej daňovej povinnosti (z r. 2011) až do lehoty na podanie DP, t. j. do 28. 2. 2013 (preddavok za štvrtý štvrťrok bol splatný k 31. 12. 2012). V podanom DP za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2012 do 30. 11. 2012 v lehote do 28. 2. 2013 si započíta štvrťročné preddavky platené v marci, júni a septembri 2012 na výslednú daňovú povinnosť za toto zdaňovacie obdobie. Preddavok platený v decembri 2012 vysporiada podľa § 42 ods. 9 zákona o dani z príjmov podľa dane uvedenej za predchádzajúce zdaňovacie obdobie v lehote do 2. 4. 2013. Ak vznikne po lehote na podanie DP povinnosť platiť mesačné preddavky podľa § 42 ods. 1 zákona o dani z príjmov, musia sa uhradiť do konca každého kalendárneho mesiaca. Ak vznikne po lehote na podanie DP povinnosť platiť štvrťročné preddavky podľa § 42 ods. 2 zákona o dani z príjmov, hradia sa vždy aj u daňovníka s hospodárskym rokom do konca kalendárneho štvrťroka v r. 2013 prepočítané už aktuálnou sadzbou dane 23 %. Daňovník však môže požiadať aj o stanovenie preddavkov inak podľa § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Daňová povinnosť vykázaná v DP podanom za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2012 do 30. 11. 2012 sa neprepočítavau daňovníka s hospodárskym rokom podľa § 42 ods. 5 zákona o dani z príjmov, považuje sa za daňovú povinnosť za celé zdaňovacie obdobie.

Preddavky a daňové úľavy Príjemcovia investičných stimulov podľa § 35b a § 35c zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 366/1999 Z. z.“) a príjemcovia investičných stimulov podľa § 30a a § 30b zákona o dani z príjmov nemajú špecificky riešené platenie preddavkov v týchto ustanoveniach. Pri ich platení vychádzajú zo všeobecných ustanovení uvedených v § 42 zákona o dani z príjmov. Na daňovníkov, ktorí uplatňujú úľavy na dani podľa § 35 a § 35a zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, sa podľa § 52 ods. 3 zákona o dani z príjmov nevzťahujú ustanovenia o platení preddavkov s výnimkou, ak správca dane do 31. 7. roka, v ktorom bolo podané DP, písomne namieta splnenie podmienok čerpania daňovej úľavy a daňovník nepreukáže splnenie podmienok na čerpanie úľavy do 31. augusta roka, v ktorom bolo podané DP. Pri platení preddavkov sa v tomto prípade postupuje podľa § 35 ods. 8 a § 35a ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

37

Ak však daňovník čerpá ďalšiu daňovú úľavu, napríklad podľa § 35a ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z., postupuje pri platení preddavkov ako bežný daňovník podľa § 42 zákona o dani z príjmov. Príklad č. 18: Spoločnosť po dočerpaní daňového úveru počas 5 rokov podľa § 35a ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. čerpala v nasledujúcich rokoch ďalšiu daňovú úľavu podľa § 35a ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z. Vo štvrtom roku čerpania ďalšej daňovej úľavy, ktorým bol rok 2012, dočerpala už len rozdiel medzi celkovou sumou úľavy uvedenou v rozhodnutí ministerstva a súčtom úľav uplatnených v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. DP za toto zdaňovacie obdobie má povinnosť podať v lehote do 2. 4. 2013, ak neoznámi predĺženie lehoty na podanie DP podľa § 52t ods. 7 zákona o dani z príjmov. Výšku preddavkov platených v zdaňovacom období 2012 až do lehoty na podanie DP, čiže do 2. 4. 2013, vypočítaspôsobom výpočtu ako bežní daňovníci(r. 500 x r. 510 - r. 610 - r. 710 - r. 830 tlačiva DP z r. 2011). Preddavky za mesiace január, február a marec 2013 prepočíta aktuálnou sadzbou dane platnou pre rok 2013 vo výške 23 %.

Platenie preddavkov po podaní dodatočného DP a po výkone daňovej kontroly Ak daňový subjekt zistí, že jeho daňová povinnosť uvedená v DP mala byť vyššia alebo daňová strata je nižšia, ako bola uvedená v DP, je povinný podľa § 16 ods. 2 a 3 daňového poriadku podať dodatočné DP. Ak daňovník mal povinnosť platiť preddavky na daň podľa § 42 ods. 1 alebo 2 zákona o dani z príjmov, po podaní dodatočného DP sa výška preddavkov nemení s výnimkou, ak by ich výšku správca dane zmenil rozhodnutím o určení preddavkov inak podľa § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Rovnako ak správca dane vykoná daňovú kontrolu, ktorej výsledkom je zmena daňovej povinnosti, výška preddavkov sa nemení, s výnimkou, ak by správca dane určil preddavky inak podľa § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Ing. Ľubica Sekerková odborníčka na daň z príjmov PO

Videoškolenia vydavateľstva Poradca podnikateľa Zákon o dani z príjmov účinný od 1. 1. 2013 lektor: Ing. Vladimír Ozimý

Videoškolenie si môžete objednať aj na DVD nosiči. Viac informácií získate na www.pp.sk v sekcii Videoškolenia, kde si môžete pozrieť aj ukážku z vami vybraného školenia, alebo na tel. čísle: + 421 41 70 53 222, e-mail: bonus@pp.sk

38

Zákon č. 289/2008 z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 494/2010 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z. a zákona č. 440/2012 Z. z. Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Čl. I §1 Základné ustanovenie (1) Tento zákon upravuje a) podmienky používania elektronickej registračnej pokladnice na evidenciu tržieb na území Slovenskej republiky, b) postavenie a činnosť servisnej organizácie súvisiace s používanímelektronickej registračnej pokladnice. (2) Tento zákon sa vzťahuje na fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá na základe oprávne1) nia na podnikanie predáva tovar alebo poskytuje službu (ďalej len „podnikateľ“); tento zákon sa vzťahuje aj na podnikateľa s trvalým pobytom alebo so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ak predáva tovar alebo poskytuje službu na území Slovenskej republiky.

b)

c)

d)

e)

f) §2 Vymedzenie základných pojmov Na účely tohto zákona sa rozumie a) elektronickou registračnou pokladnicou 1. elektronické registračné zariadenie vybavené prevádzkovou pamäťou, vstavaným registračným programom, fiskálnou pamäťou, zobrazovacím zariadením pre zákazníka, hodinami, klávesnicou a tlačiarňou, ktoré tvoria jeden funkčný celok,

g)

2. počítač s vlastným registračným programom a so samostatnou fiskálnou tlačiarňou, prevádzkovou pamäťou technické zariadenie, v ktorom sa uchovávajú všetky údaje týkajúce sa predaja tovaru alebo poskytovania služby a výsledky finančných operácií týkajúcich sa predaja tovaru alebo poskytovania služby a ktoré je riadené výlučne vstavaným registračným programom elektronického registračného zariadenia, vstavaným registračným programom program riadiaci evidenciu predaja tovaru alebo evidenciu poskytovania služby, vlastným registračným programom program riadiaci prípravu údajov o predaji tovaru alebo poskytovaní služby pred tým, ako sú prostredníctvom komunikačného modulu zaevidované vo fiskálnej tlačiarni, fiskálnou pamäťou technické zariadenie umožňujúce jednorazový a trvalý zápis údajov z dennej uzávierky, fiskálnou tlačiarňou elektronické registračné zariadenie vybavené prevádzkovou pamäťou, vstavaným registračným programom, fiskálnou pamäťou, zobrazovacím zariadením pre zákazníka, hodinami, tlačiarňou a komunikačným modulom, ktoré tvoria jeden funkčný celok, komunikačným modulom technické zariadenie umožňujúce prenos údajov definovaných výrobcom fiskálnej tlačiarne medzi počítačom a fiskálnou tlačiarňou slúžiacich na evidenciu finančných operácií týkajúcich sa predaja tovaru alebo poskytovania služby,

PRÁVNE PREDPISY

elektronickej registračnej pokladnice

DÚPP 6-7/2013

Úplné znenie zákona o používaní

39

h) tržbou platba prijatá z predaja tovaru alebo z poskytovania služby na predajnom mieste v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, najmä elektronickými platobnými prostriedkami alebo poukážkou oprávňujúcou na nákup tovaru alebo poskytnutie služby; tržbou je aj platba prijatá ako preddavok, i) tovarom akýkoľvek výrobok, polotovar, materiál alebo surovina predávaný podnikateľom, j) službou služba označená v Štatistickej klasifi2) kácii ekonomických činností uvedená v prílohe č. 1, k) predajným miestom miesto, kde sa prijíma tržba, l) ochranným znakom znak obsahujúci písmená „M“ a „F“, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2, m) daňovým kódom elektronickej registračnej pokladnice kód pridelený pre elektronickú registračnú pokladnicu miestne príslušným daňovým úradom podnikateľa (ďalej len „daňový úrad“), n) obratom tržby znížené o sumu záporného obratu, o) záporným obratom súčet súm 1. vrátení tovaru, 2. záporných položiek evidovaných v elektronickej registračnej pokladnici a 3. zliav poskytnutých pri predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb, p) vrátením tovaru zrušenie evidovanej položky po jej vytlačení na pokladničnom doklade, pričom pokladničný doklad bol uzavretý, r) zápornou položkou suma za vykúpené zálo3) hované obaly, s) opravou zrušenie evidovanej položky, ktorá ešte nebola vytlačená na pokladničnom doklade, t) stornom zrušenie evidovanej položky po jej vytlačení na pokladničnom doklade, pričom pokladničný doklad nebol uzavretý, u) položkou údaj o predanom tovare alebo vrátenom tovare evidovanom v elektronickej registračnej pokladnici alebo údaj o poskytnutej službe evidovanej v elektronickej registračnej pokladnici, v) kumulovaným obratom súčet všetkých obratov

40

w)

x) y)

z)

za)

zb)

zc)

zd)

ze)

evidovaných v elektronickej registračnej pokladnici od jej uvedenia do prevádzky, pokladničným dokladom doklad o prijatí tržby, doklad o vrátení platby za vrátený tovar alebo doklad o vrátení platby za poskytnutú službu pri jej reklamácii vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou, paragónom náhradný doklad vyhotovený namiesto pokladničného dokladu, kontrolným záznamom kópia číselných údajov z pokladničných dokladov a dokladov podľa § 4 ods. 2 písm. a) ôsmeho bodu uložená v elektronickej podobe s definovanou štruktúrou spracovateľnou počítačom a presná kópia pokladničných dokladov, dokladov podľa § 4 ods. 2 písm. a) ôsmeho bodu a denných uzávierok uložených v elektronickej podobe nezávisle od obsluhy elektronickej registračnej pokladnice, dennou uzávierkou tlačový výstup obsahujúci údaje o denných súhrnných finančných operáciách týkajúcich sa predaja tovaru alebo poskytovania služby, intervalovou uzávierkou tlačový výstup obsahujúci podrobné alebo súhrnné údaje z fiskálnej pamäte za zvolený časový interval, prehľadovou uzávierkou tlačový výstup obsahujúci údaje o denných súhrnných finančných operáciách týkajúcich sa predaja tovaru alebo poskytovania služby od začiatku predaja tovaru alebo poskytovania služby v danom dni, knihou elektronickej registračnej pokladnice kniha so vzostupne číslovanými stranami, ktorá je nerozoberateľná a musí byť umiestnená na predajnom mieste spolu s elektronickou registračnou pokladnicou; vzor knihy elektronickej registračnej pokladnice je uvedený v prílohe č. 3, plombou ochranná známka, ktorá sa nedá odlepiť bez jej pretrhnutia alebo iného viditeľného poškodenia a obsahuje ochranné prvky znemožňujúce jej falšovanie, dátovým médiom pamäťové médium, ktoré je schopné zabezpečiť uchovanie kontrolných záznamov bez potreby napájania zdrojom elektrickej energie.

Úplné znenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice §3 Povinnosť evidovať tržbu elektronickou registračnou pokladnicou (1) Podnikateľ je povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí; túto povinnosť nemá podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý pokračuje 4) v prevádzkovanípodniku po vyhláseníkonkurzu. (2) Povinnosť evidovať tržbu podľa odseku 1 sa nevzťahuje na a) predaj 1. cenín, cestovných lístkov mestskej hromadnej dopravy, telefónnych kariet, dennej tlače a periodickej tlače, 2. mincí z drahých kovov, pamätných bankoviek, pamätných mincí, zberateľských mincí, hárkov bankoviek a súborov obehových mincí, ako aj bankoviek a mincí, ktoré boli stiahnuté z peňažného obehu a stratili status zákonného platidla po uplynutí obdobia určeného na ich výme5) nu, v Národnej banke Slovenska, v ban6) 7) kách, v pobočkách zahraničných bánk a na numizmatických burzách, 3. poštových cenín na filatelistických burzách, 4. tovaru prostredníctvom predajných automatov, 5. tovaru na dobierku, 6. doplnkového tovaru súvisiaceho s poskytovaním poštových služieb, 7. tovaru súvisiaceho s poskytovanímdoplnkových služieb vo vozidlách železničnej dopravy a autobusovej dopravy, v leteckej doprave a vodnej doprave, 8. tovaru občanmi s ťažkým zdravotným 8) postihnutím, 9. živých zvierat okrem akvarijných rybičiek, exotického vtáctva, exotických zvierat, hadov, škrečkov, morčiat a iných hlodavcov, 10. tovaru predávaného vo vysokohorských zariadeniach, ktoré sú bez napojenia na cestnú sieť a verejnú rozvodnú sieť elektrickej energie,

11. tovaru vyrobeného v rámci praktického vyučovania žiakov, b) služby poskytované 1. občanmi s ťažkým zdravotným postihnu8) tím, 2. vo vysokohorských zariadeniach, ktoré sú bez napojenia na cestnú sieť a verejnú rozvodnú sieť elektrickej energie, 3. v rámci praktického vyučovania žiakov, 4. prostredníctvom predajných automatov. (3) Ak podnikateľ vloží do elektronickej registračnej pokladnice hotovosť okrem prijatej tržby, je povinný ju bez zbytočného odkladu po jej vložení zaevidovať v elektronickej registračnej pokladnici. (4) Podnikateľ je povinný používať elektronickú registračnú pokladnicu na všetkých predajných miestach. Podnikateľ je povinný umiestniť elektronickú registračnú pokladnicu na predajnom mieste tak, aby údaje na zobrazovacom zariadení pre zákazníka boli zákazníkovi čitateľné. (5) Podnikatelia, ktorí vykonávajú činnosť na zá9) klade zmluvy o združení a predávajú tovar alebo poskytujú službu na tom istom predajnom mieste, môžu používať jednu spoločnú elektronickú registračnú pokladnicu. §4 Požiadavky na elektronickú registračnú pokladnicu (1) Na účely plnenia povinnosti podľa § 3 ods. 1 možno používať len a) typ elektronickej registračnej pokladnice, na 10) ktorý akreditovaná osoba vydala certifikát o splnení požiadaviek podľa odsekov 2 až 4; 10) pri vydávaní certifikátu akreditovaná osoba prihliada aj na technickú dokumentáciu z procesu posudzovania zhody, ktorá deklaruje splnenie technických požiadaviek podľa písmena b) tretieho bodu, pričom fiskálna tlačiareň podľa § 2 písm. f) môže byť certifikovaná v rámci elektronickej registračnej pokladnice podľa § 2 písm. a) druhého bodu ako celok, ale aj ako samostatné elektronické registračné zariadenie, b) elektronickú registračnú pokladnicu,

41

1. pre ktorú daňový úrad pridelil daňový kód elektronickej registračnej pokladnice (§ 7 ods. 3), 2. ktorá je označená plombou, 3. ktorá spĺňa technické požiadavky ustano11) vené osobitným predpisom. (2) Elektronická registračná pokladnica musí okrem technických požiadaviek podľa odseku 1 písm. b) tretieho bodu spĺňať aj tieto požiadavky: a) zabezpečovať 1. vyhotovenie dennej uzávierky, ak bola v elektronickej registračnej pokladnici v daný deň evidovaná tržba a do 24.00 hodiny daného dňa nebola vyhotovená denná uzávierka, pričom pokladničný doklad, ktorého vyhotovenie sa začalo pred 24.00 hodinou, bude započítaný do dennej uzávierky daného dňa a vyhotovenie ďalšieho pokladničného dokladu bude možné začať až po vyhotovení dennej uzávierky, 2. zhodu číselných údajov položiek cien a celkovej sumy platenej ceny na pokladničnom doklade, v prevádzkovej pamäti a na zobrazovacom zariadení pre zákazníka, 3. informovanie podnikateľa o potrebe vykonania povinnej údržby elektronickej registračnej pokladnice po splnení technických podmienok určených výrobcom, pričom technické podmienky odsúhlasí v procese 10) certifikácie akreditovaná osoba; informovanie podnikateľa je zobrazované minimálne na displeji elektronickej registračnej pokladnice tak, aby podnikateľ musel vždy po zapnutí elektronickej registračnej pokladnice túto informáciu potvrdzovať až do vykonania povinnej údržby elektronickej registračnej pokladnice servisnou organizáciou a pri prvom informovaní podnikateľa o potrebe vykonania povinnej údržby elektronickej registračnej pokladnice v danom časovom intervale je vykonaný okamžitý zápis o dátume a čase tejto informácie do fiskálnej pamäte, 4. informovanie podnikateľa pred zaplnením kapacity fiskálnej pamäte na ukladanie

42

denných uzávierok, pričom informovanie sa uskutočňuje zobrazením správy na displeji elektronickej registračnej pokladnice vždy po jej zapnutí tak, aby podnikateľ musel túto informáciu potvrdiť pred začatím používania elektronickej registračnej pokladnice; táto informácia sa zobrazuje, ak je počet voľných záznamov rovný alebo menší ako 50, 5. prechod do režimu, v ktorom je možné len čítanie údajov z fiskálnej pamäte, ak boli dosiahnuté maximálne hodnoty záznamov uvedených v odsekoch 3 a 4, pričom nie je možné ďalej tlačiť pokladničné doklady a denné uzávierky, 6. uloženie údajov vo fiskálnej pamäti tak, aby nebolo možné tieto údaje pozmeniť alebo porušiť bez zistenia tohto pozmenenia alebo porušenia prostredníctvom technického zariadenia elektronickej registračnej pokladnice, alebo bez zničenia fiskálnej pamäte, 7. vytlačenie ochranného znaku len na pokladničnom doklade a páske dennej uzávierky, a to až po vytlačení iných údajov uvedených v § 8 ods. 1 a § 12 ods. 2, 8. vytlačenie dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“ alebo „VKLAD“ tak, aby tieto neobsahovali ochranný znak, 9. aby pri zaznamenávaní údajov v rámci skúšobnej prevádzky pri uvedení elektronickej registračnej pokladnice do prevádzky, po jej oprave alebo v rámci zaškolenia fyzickej osoby, ktorá bude evidovať tržby v elektronickej registračnej pokladnici alebo v rámci vyhotovovania ďalších iných dokladov, ktoré nie sú pokladničnými dokladmi a obsahujú informácie o cene tovaru alebo služby, vytlačila doklad označený slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“ v každom treťom riadku tohto dokladu a pri vložení hotovosti okrem prijatej tržby vytlačila doklad označený slovom „VKLAD“, 10. aby pred uvedením do prevádzky tlačila v každom treťom riadku tlačového výstupu,

Úplné znenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice ktorý nesmie obsahovať ochranný znak, slová „SKÚŠKA POKLADNICE“, b) umožňovať 1. prečítanie údajov z fiskálnej pamäte umiestnenej v elektronickej registračnej pokladnici prostredníctvom počítača, 2. evidenciu tržieb minimálne v dvoch rozdielnych menách, 3. vytlačenie všetkých znakov slovenskej abecedy a interpunkčných znamienok, 4. vytlačenie pokladničného dokladu a dokladu podľa písmena a) ôsmeho bodu s jeho súčasným záznamom v prevádzkovej pamäti a následným zahrnutím údajov z týchto dokladov do údajov, ktoré budú uložené vo fiskálnej pamäti, 5. vyhotovenie dennej uzávierky zo všetkých údajov v prevádzkovej pamäti, ktoré sú výsledkom finančných operácií týkajúcich sa predaja tovaru alebo poskytovania služby s tým, že súhrnné údaje pri vyhotovení dennej uzávierky sa uložia do fiskálnej pamäte a súčasne sa vymažú z prevádzkovej pamäte tak, aby pri vyhotovení ďalšej dennej uzávierky nemohlo dôjsť k opätovnému uloženiu rovnakých údajov do fiskálnej pamäte, 6. vyhotovenie prehľadovej uzávierky, ktorej údaje sú informatívne od začiatku predaja tovaru alebo poskytovania služby v danom dni až do času vyhotovenia prehľadovej uzávierky, pričom nedochádza k žiadnym zápisom do fiskálnej pamäte, 7. vymazanie údajov z prevádzkovej pamäte, len ak je z týchto údajov vykonaná denná uzávierka a jej súhrnný údaj je trvale uložený vo fiskálnej pamäti, 8. vytlačenie tlačových výstupov čitateľných po dobu desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené, 9. záznam údajov o sume vrátení tovaru, sume záporných položiek a sume poskytnutých zliav a záznam údajov o počte vrátení tovaru, počte záporných položiek a počte poskytnutých zliav,

10. okamžité zablokovanie prevádzky elektronickej registračnej pokladnice, ak je odpojená tlačiareň, zobrazovacie zariadenie pre zákazníka alebo fiskálna pamäť, 11. vytlačenie iba jedného originálu pokladničného dokladu a dokladu podľa písmena a) ôsmeho bodu so súčasným záznamom kópie do prevádzkovej pamäte alebo na vhodné dátové médium, pričom kópia originálu pokladničného dokladu môže byť vytlačená, ale nesmie obsahovať ochranný znak, 12. vytlačenie intervalovej uzávierky podľa dátumov denných uzávierok alebo podľa čísiel denných uzávierok v požadovanom časovom intervale, 13. uchovanie údajov v prevádzkovej pamäti aj pri poklese napätia alebo úplnom výpadku elektrického napájania elektronickej registračnej pokladnice, a to až do vykonania dennej uzávierky, 14. uchovanie údajov v prevádzkovej pamäti bez pripojenia k externému zdroju elektrickej energie minimálne 90 dní, 15. pridanie plomby tak, aby bez jej poškodenia nebol možný prístup k fiskálnej pamäti a k ostatným častiam elektronickej registračnej pokladnice zabezpečujúcim správnu funkčnosť elektronickej registračnej pokladnice; miesto alebo miesta na pridanie plomby navrhne výrobca elektronickej registračnej pokladnice a v procese certifikácie ich odsúhlasí akreditovaná 10) osoba, 16. vyznačenie daňového kódu elektronickej registračnej pokladnice na pokladničnom doklade a doklade podľa písmena a) ôsmeho bodu, na dennej uzávierke a na intervalovej uzávierke, 17. výmenu dátových médií, papierových pások a výmenu neobnoviteľných zdrojov elektrickej energie bez porušenia plomby, 18. overenie pravosti kontrolných záznamov prostredníctvom technických zariadení elektronickej registračnej pokladnice.

43

(3) Fiskálna pamäť musí a) byť umiestnená v elektronickej registračnej pokladnici v časti neprístupnej podnikateľovi a musí byť pevne spojená s rámom elektronickej registračnej pokladnice tak, aby ju bolo možné vybrať, ale zároveň tak, aby výmena inou osobou ako servisnou organizáciou bola zistiteľná, b) mať dostatočnú kapacitu na zápis a uchovanie údajov z denných uzávierok minimálne za obdobie piatich rokov a údaje v nej uložené musia byť dostupné do uplynutia lehoty na zánik 12) práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane, c) mať takú konštrukciu, ktorá daňovému úradu alebo colnému úradu umožní získať údaje v nej uložené aj prostredníctvom iného elektronického zariadenia, d) umožniť zmenu sadzby dane z pridanej hodnoty a zmenu meny. (4) Do fiskálnej pamäte sa nezameniteľne a neodstrániteľne a) zaznamená 1. ochranný znak, 2. daňový kód elektronickej registračnej pokladnice, 3. obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania, 4. daňové identifikačné číslo, ak podnikateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, 5. identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty, 6. dátum a čas uvedenia elektronickej registračnej pokladnice do prevádzky, 7. sadzba dane z pridanej hodnoty pre minimálne tri sadzby dane z pridanej hodnoty, 8. minimálne dve meny, b) zaznamenáva 1. údaje z dennej uzávierky uvedené v § 12 ods. 2 písm. f), h) až n) a p) až t), 2. výmaz údajov z prevádzkovej pamäte pred vyhotovením dennej uzávierky v maximálnom počte 100 výmazov,

44

3. odpojenie tlačiarne s uvedením dátumu a času v maximálnom počte 500 odpojení, 4. odpojenie zobrazovacieho zariadenia pre zákazníka s uvedením dátumu a času v maximálnom počte 500 odpojení, 5. odpojenie fiskálnej pamäte s uvedením dátumu a času v maximálnom počte 500 odpojení, 6. dátum a čas každého prvého informovania o potrebe povinnej údržby elektronickej registračnej pokladnice v danom časovom intervale údržby v minimálnom počte 50 záznamov, 7. zmena sadzieb dane z pridanej hodnoty v minimálnom počte 20 zmien, 8. kontrolný kód na účely overenia pravosti kontrolného záznamu. (5) Elektronická registračná pokladnica označená pretrhnutou plombou, falzifikátom plomby alebo plombou, ktorá nie je v súlade s týmto zákonom, sa považuje za neoznačenú podľa tohto zákona. (6) Výrobca, dovozca alebo distribútor elektronickej registračnej pokladnice je povinný v procese certifikácie elektronickej registračnej pokladnice 10) predložiť akreditovanej osobe aj elektronické zariadenie umožňujúce získať údaje uložené vo fiskálnej pamäti, ktorá nie je umiestnená v elektronickej registračnej pokladnici; toto zariadenie bude 10) akreditovanej osobe zapožičané počas celej doby výroby elektronickej registračnej pokladnice a desať rokov nasledujúcich po skončení výroby elektronickej registračnej pokladnice. Akreditova10) ná osoba je povinná umožniť daňovému úradu alebo colnému úradu získať údaje z fiskálnej pamäte na základe jeho žiadosti. (7) Podnikateľ je povinný zabezpečiť vykonanie povinnej údržby elektronickej registračnej pokladnice servisnou organizáciou najneskôr do piatich rokov od uvedenia elektronickej registračnej pokladnice do prevádzky a následne najneskôr každých päť rokov od predchádzajúcej údržby. Povinnou údržbou sa preverí technický stav elektronickej registračnej pokladnice a neporušenosť plomb tak, aby bola zabezpečená správna funkčnosť elektronickej registračnej pokladnice. Servisná organizácia zaznamená do knihy elektronickej registračnej

Úplné znenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice pokladnice dátum vykonania povinnej údržby elektronickej registračnej pokladnice a jej výsledok a záznam potvrdí odtlačkom pečiatky, ak ju servisná organizácia má vyhotovenú, a podpisom fyzickej osoby, ktorá povinnú údržbu elektronickej registračnej pokladnice vykonala, s uvedením jej mena a priezviska. (8) Podnikateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť servisnej organizácii zistenie poškodenia plomby alebo chýbanie plomby. §5 Servisná organizácia (1) Servisná organizácia je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá 1) a) na základe oprávnenia na podnikanie môže vykonávať opravu a údržbu elektronických registračných pokladníc, b) má s výrobcom, dovozcom alebo distribútorom elektronických registračných pokladníc uzavretú zmluvu o vykonávaní opráv a údržby elektronických registračných pokladníc, c) je zapísaná v registri servisných organizácií (ďalej len „register“) vedenom miestne príslušným daňovým úradom servisnej organizácie (ďalej len „daňový úrad servisnej organizácie“). (2) Servisná organizácia je povinná a) zabezpečiť vykonanie opravy elektronickej registračnej pokladnice do 48 hodín od nahlásenia jej poruchy alebo od odovzdania elektronickej registračnej pokladnice do opravy; ak začiatok alebo koniec tejto lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, jej plynutie sa začína počítať od najbližšieho nasledujúceho pracovného dňa a táto lehota sa končí najbližším nasledujúcim pracovným dňom, b) písomne si objednať u daňového úradu servisnej organizácie plomby a viesť ich evidenciu, c) bez zbytočného odkladu oznámiť daňovému úradu zistenie poškodenia plomby, chýbanie plomby, zmeny údajov uložených v elektronickej registračnej pokladnici, odchýlky od elektronickej registračnej pokladnice certifikovanej 10) akreditovanou osobou a také zistenia s uvedením dátumu ich zistenia zapísať do knihy

elektronickej registračnej pokladnice a záznam potvrdiť odtlačkom pečiatky, ak ju servisná organizácia má vyhotovenú, a podpisom fyzickej osoby, ktorá záznam vykonala, s uvedením jej mena a priezviska, d) bez zbytočného odkladu zabezpečiť výmenu poškodenej plomby alebo doplnenie chýbajúcej plomby a túto skutočnosť s uvedením dátumu zapísať do knihy elektronickej registračnej pokladnice a záznam potvrdiť odtlačkom pečiatky, ak ju servisná organizácia má vyhotovenú, a podpisom fyzickej osoby, ktorá záznam vykonala, s uvedením jej mena a priezviska. §6 Register (1) Zápis do registra vykoná daňový úrad servisnej organizácie, ak fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v § 5 ods. 1 písm. a) a) predloží písomnú žiadosť, v ktorej uvedie zoznam typov elektronických registračných pokladníc, u ktorých bude vykonávať opravu a údržbu, b) priloží k žiadosti kópiu zmluvy podľa § 5 ods. 1 písm. b), pričom táto povinnosť sa nevzťahuje na fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá je súčasne výrobcom, dovozcom alebo distribútorom elektronických registračných pokladníc; k žiadosti podľa písmena a) je takáto fyzická osoba alebo právnická osoba povinná priložiť kópiu dokladu preukazujúceho, že je súčasne výrobcom, dovozcom alebo distribútorom elektronických registračných pokladníc. (2) Daňový úrad servisnej organizácie rozhodne o zápise do registra do 15 kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti podľa odseku 1 písm. a). Zápis do registra vykoná daňový úrad servisnej organizácie ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zápise do registra. (3) Proti rozhodnutiu o zápise do registra nemožno podať odvolanie. (4) V registri sa uvádza a) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania servisnej organizácie,

45

b) zoznam typov elektronických registračných pokladníc, u ktorých servisná organizácia vykonáva opravu a údržbu. (5) Ak dôjde k zmene skutočností uvedených v žiadosti podľa odseku 1 písm. a) alebo v § 5 ods. 1 písm. b) alebo ak servisná organizácia prestala vykonávať opravy a údržbu elektronických registračných pokladníc, je servisná organizácia povinná tieto zmeny oznámiť daňovému úradu servisnej organizácie v lehote podľa osobitného pred14) pisu. (6) Daňový úrad servisnej organizácie vyčiarkne z registra servisnú organizáciu, ak servisná organizácia a) bola zrušená alebo zanikla, b) prestala vykonávať opravy a údržbu elektronických registračných pokladníc, c) neoznámi v ustanovenej lehote zmenu skutočností uvedených v odseku 5. (7) Daňový úrad servisnej organizácie rozhodne o vyčiarknutí servisnej organizácie z registra do 15 kalendárnych dní odo dňa zistenia skutočností podľa odseku 6. Proti rozhodnutiu o vyčiarknutí servisnej organizácie z registra možno podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok. 14a) (8) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) z registrov vedených podľa § 5 ods. 1 písm. c) vypracúva elektronický register, ktorý priebežne aktualizuje a zverejňuje na svojej internetovej stránke. §7 Uvedenie elektronickej registračnej pokladnice do prevádzky (1) Na účely pridelenia daňového kódu elektronickej registračnej pokladnice, predloží podnikateľ daňovému úradu a) knihu elektronickej registračnej pokladnice (§ 13) s vyplnenými identifikačnými údajmi o podnikateľovi, s údajmi o elektronickej registračnej pokladnici a údajmi o servisnej organizácii, ktorá pre podnikateľa vykonáva opravu a údržbu elektronickej registračnej pokladnice, pričom 1. identifikačnými údajmi o podnikateľovi, ak ide o fyzickú osobu, sú obchodné meno

46

a adresa trvalého pobytu, miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od miesta podnikania, daňové identifikačné číslo, ak nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak je platiteľom dane z pridanej hodnoty, odtlačok pečiatky, ak ju podnikateľ má vyhotovenú, a podpis podnikateľa, 2. identifikačnými údajmi o podnikateľovi, ak ide o právnickú osobu, sú obchodné meno a sídlo, meno a priezvisko štatutárneho orgánu alebo zástupcu, predajné miesto, ak je odlišné od sídla, identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo, ak nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak je platiteľom dane z pridanej hodnoty, odtlačok pečiatky, ak ju podnikateľ má vyhotovenú, a podpis štatutárneho orgánu alebo zástupcu, 3. údajmi o elektronickej registračnej pokladnici sú typ, model a výrobné číslo, 4. údajmi o servisnej organizácii, ktorá pre podnikateľa vykonáva opravu a údržbu elektronickej registračnej pokladnice, sú obchodné meno, adresa trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, b) kópiu certifikátu elektronickej registračnej pokladnice alebo fiskálnej tlačiarne, ak fiskálna tlačiareň je certifikovaná ako samostatné elektronické registračné zariadenie podľa § 4 ods. 1 písm. a); tento doklad je predajca elektronickej registračnej pokladnice alebo fiskálnej tlačiarne povinný odovzdať podnikateľovi pri kúpe elektronickej registračnej pokladnice alebo fiskálnej tlačiarne. (2) Ak podnikatelia vykonávajú činnosť na základe zmluvy o združení podľa § 3 ods. 5 a používajú jednu spoločnú elektronickú registračnú pokladnicu, doklady podľa odseku 1 a kópiu zmluvy o združení predloží jeden z účastníkov združenia podľa ich dohody. (3) Daňový úrad po overení údajov podľa odsekov 1 a 2 bez zbytočného odkladu pridelí daňový kód

Úplné znenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice elektronickej registračnej pokladnice, ktorý zamestnanec daňového úradu s uvedením dátumu zaznamená do knihy elektronickej registračnej pokladnice a záznam potvrdí odtlačkom pečiatky a podpisom s uvedením jeho mena a priezviska. Pri zmene miestnej príslušnosti daňového úradu sa daňový kód elektronickej registračnej pokladnice nemení. (4) Elektronickú registračnú pokladnicu môže uvádzať do prevádzky len servisná organizácia. Servisná organizácia uvádza elektronickú registračnú pokladnicu do prevádzky zaznamenaním údajov uvedených v § 4 ods. 4 písm. a) do fiskálnej pamäte; túto skutočnosť servisná organizácia zaznamená do knihy elektronickej registračnej pokladnice s uvedením dátumu a času a záznam potvrdí odtlačkom pečiatky, ak ju servisná organizácia má vyhotovenú, a podpisom fyzickej osoby, ktorá elektronickú registračnú pokladnicu uviedla do prevádzky, s uvedením jej mena a priezviska. (5) Pri uvedení elektronickej registračnej pokladnice do prevádzky a po každom zásahu servisnej organizácie do elektronickej registračnej pokladnice, servisná organizácia označí elektronickú registračnú pokladnicu plombou na mieste určenom podľa § 4 ods. 2 písm. b) bodu 15; každý zásah do elektronickej registračnej pokladnice servisná organizácia zaznamená do knihy elektronickej registračnej pokladnice s uvedením dôvodu, dátumu a času zásahu a záznam potvrdí odtlačkom pečiatky, ak ju servisná organizácia má vyhotovenú, a podpisom fyzickej osoby, ktorá zásah do elektronickej registračnej pokladnice vykonala, s uvedením jej mena a priezviska. §8 Pokladničný doklad (1) Podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu vydať kupujúcemu pokladničný doklad; iný doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu vydať. Pokladničný doklad obsahuje najmenej tieto údaje: a) daňový kód elektronickej registračnej pokladnice, b) daňové identifikačné číslo, ak podnikateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,

c) identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty, d) ochranný znak, e) poradové číslo pokladničného dokladu od poslednej dennej uzávierky, f) dátum a čas vyhotovenia pokladničného dokladu, g) označenie tovaru alebo označenie služby, množstvo tovaru alebo rozsah služby a priradenie sadzby dane z pridanej hodnoty, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania 14b) dane podľa osobitného predpisu, h) cenu tovaru alebo cenu služby, i) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania, j) základ dane z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa oso14b) bitného predpisu, k) sadzbu dane z pridanej hodnoty alebo údaj o oslobodení od dane z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane 14b) podľa osobitného predpisu, l) výšku dane z pridanej hodnoty spolu, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa 14b) osobitného predpisu, 15) m) zaokrúhlenie ceny, n) celkovú sumu platenej ceny, o) ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z oso16) bitného predpisu. (2) Pokladničný doklad, ak ide o úhradu faktúry alebo jej časti, nesmie obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. g), h) a j) až l). Doklad podľa § 4 ods. 2 písm. a) ôsmeho bodu označený slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“ obsahuje najmenej údaje

47

podľa odseku 1 písm. a) až c) a e) až o) a doklad podľa § 4 ods. 2 písm. a) ôsmeho bodu označený slovom „VKLAD“ obsahuje najmenej údaje podľa odseku 1 písm. a) až c), e), f) a i) a sumu vkladu podľa § 3 ods. 3. (3) Označenie tovaru alebo označenie služby musí byť vyjadrené tak, aby bolo možné predávaný tovar alebo poskytovanú službu jednoznačne určiť alebo pomenovať a odlíšiť od iného tovaru alebo inej služby, pričom sa môže uvádzať aj skrátený názov tovaru alebo služby. (4) Pri vrátení tovaru podnikateľ vydá pokladničný doklad alebo v prípade prerušenia prevádzky elektronickej registračnej pokladnice vystaví paragón; rovnaký postup sa uplatní aj pri reklamácii poskytnutej služby. §9 Ochrana údajov a elektronickej registračnej pokladnice, uchovávanie údajov (1) Podnikateľ je povinný zabezpečiť ochranu údajov uložených v elektronickej registračnej pokladnici, údajov na dokladoch podľa § 4 ods. 2 písm. a) ôsmeho bodu alebo údajov na paragónoch podľa § 10 ods. 4, údajov uložených na tlačových výstupoch z dennej uzávierky a údajov uložených v elektronickej podobe na dátových médiách pred stratou, zničením, poškodením, zneužitím, neoprávneným zásahom do nich a neoprávneným prístupom k nim; rovnako je podnikateľ povinný zabezpečiť ochranu elektronickej registračnej pokladnice vrátane vstavaného registračného programu. (2) Podnikateľ je povinný dátové médiá, na ktorých sú uložené kontrolné záznamy, uchovávať do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo 12) rozdiel dane. Na požiadanie daňového úradu alebo colného úradu je podnikateľ povinný kontrolné záznamy sprístupniť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (3) Podnikateľ je povinný používať také dátové médiá, u ktorých výrobca garantuje uchovanie údajov na nich uložených minimálne do uplynutia lehoty 12) na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. (4) Kópie paragónov podľa § 10 ods. 4, pokladničné doklady vyhotovené pri uplatnení postupu podľa § 10 ods. 5 a tlačové výstupy z dennej

48

uzávierky je podnikateľ povinný uchovávať po dobu piatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené. (5) Doklady označené slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“ alebo „VKLAD“ je podnikateľ povinný uchovávať po dobu jedného roka od konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené. § 10 Prerušenie prevádzky elektronickej registračnej pokladnice (1) Ak podnikateľ nemôže použiť elektronickú registračnú pokladnicu pre závažný dôvod, ktorý vznikol bez jeho zavinenia, okrem výpadku elektrického napájania alebo internetového pripojenia, je povinný túto skutočnosť bez zbytočného odkladu nahlásiť servisnej organizácii, pričom dôvod, dátum a čas akéhokoľvek prerušenia prevádzky elektronickej registračnej pokladnice je podnikateľ povinný bez zbytočného odkladu zaznamenať do knihy elektronickej registračnej pokladnice. Okrem údajov uvedených v prvej vete je podnikateľ povinný zaznamenať do knihy elektronickej registračnej pokladnice aj dátum a čas nahlásenia poruchy elektronickej registračnej pokladnice servisnej organizácii a v prípade odovzdania elektronickej registračnej pokladnice servisnej organizácii do opravy aj dátum a čas tohto odovzdania; tento záznam potvrdí servisná organizácia, ktorej bola porucha elektronickej registračnej pokladnice nahlásená alebo ktorá elektronickú registračnú pokladnicu prevzala do opravy, odtlačkom pečiatky, ak ju servisná organizácia má vyhotovenú, a podpisom fyzickej osoby, ktorá elektronickú registračnú pokladnicu prevzala do opravy, s uvedením jej mena a priezviska. (2) Servisná organizácia, ktorá vykonala opravu elektronickej registračnej pokladnice, je povinná do knihy elektronickej registračnej pokladnice zaznamenať popis poruchy elektronickej registračnej pokladnice, dátum a čas vykonania opravy a tento záznam potvrdiť odtlačkom pečiatky, ak ju servisná organizácia má vyhotovenú, a podpisom fyzickej osoby, ktorá opravu elektronickej registračnej pokladnice vykonala, s uvedením jej mena a priezviska.

Úplné znenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice (3) Podnikateľ je povinný do knihy elektronickej registračnej pokladnice bez zbytočného odkladu zaznamenať dátum a čas opätovného začatia prevádzky elektronickej registračnej pokladnice. (4) Počas prerušenia prevádzky elektronickej registračnej pokladnice je podnikateľ povinný vyhotovovať paragón. Paragón podnikateľ vyhotovuje v dvoch vyhotoveniach, pričom originál paragónu bez zbytočného odkladu po prijatí platby alebo vrátení platby za vrátený tovar alebo poskytnutú službu pri jej reklamácii vydáva kupujúcemu a kópiu si ponecháva. Paragóny sa číslujú vzostupne bez prerušenia a obsahujú údaje uvedené v § 8 ods. 1 písm. a) až c) a e) až o), pričom ako daňový kód elektronickej registračnej pokladnice podnikateľ uvedie daňový kód elektronickej registračnej pokladnice, ktorej prevádzka je prerušená. Kópie paragónov sú podkladom na vyhotovenie dennej uzávierky. (5) Údaje z vyhotovených paragónov je podnikateľ povinný zaevidovať v elektronickej registračnej pokladnici, ktorej prevádzka bola prerušená, najneskôr do desiatich kalendárnych dní po uplynutí mesiaca, v ktorom bola prevádzka elektronickej registračnej pokladnice obnovená. § 11 Výmena fiskálnej pamäte (1) Výmena fiskálnej pamäte sa vykonáva, ak a) bola vyčerpaná jej kapacita a elektronická registračná pokladnica je funkčná, b) z dôvodu poruchy neplní svoju funkciu, c) došlo k zmene údajov uvedených v § 4 ods. 4 písm. a) prvom až šiestom bode uložených do fiskálnej pamäte alebo d) došlo k zmene vlastníka elektronickej registračnej pokladnice. (2) Výmenu fiskálnej pamäte vykonáva servisná organizácia, ktorá zaznamená dôvod a dátum výmeny fiskálnej pamäte do knihy elektronickej registračnej pokladnice a tento záznam potvrdí odtlačkom pečiatky, ak ju servisná organizácia má vyhotovenú, a podpisom fyzickej osoby, ktorá vykonala výmenu fiskálnej pamäte, s uvedením jej mena a priezviska a pôvodnú fiskálnu pamäť odovzdá podnikateľovi. Prevzatie pôvodnej fiskálnej pamäte podnikateľ potvrdí podpisom do knihy elektronickej registračnej

pokladnice; pôvodnú fiskálnu pamäť je podnikateľ povinný uchovávať do uplynutia lehoty na zánik práva 12) vyrubiť daň alebo rozdiel dane. (3) Po pripojení novej fiskálnej pamäte servisná organizácia do nej zaznamená údaje uvedené v § 4 ods. 4 písm. a); túto skutočnosť servisná organizácia zaznamená do knihy elektronickej registračnej pokladnice s uvedením dátumu a času a záznam potvrdí odtlačkom pečiatky, ak ju servisná organizácia má vyhotovenú, a podpisom fyzickej osoby, ktorá elektronickú registračnú pokladnicu uviedla do prevádzky, s uvedením jej mena a priezviska. § 12 Denná uzávierka, intervalová uzávierka a prehľadová uzávierka (1) Podnikateľ z údajov v prevádzkovej pamäti vyhotovuje dennú uzávierku; dennú uzávierku podnikateľ vyhotovuje len za dni, v ktorých mal tržbu. Podnikateľ je povinný vyhotoviť dennú uzávierku kedykoľvek raz za deň. Na požiadanie daňového úradu alebo colného úradu je podnikateľ povinný v lehote určenej daňovým úradom alebo colným úradom vytlačiť intervalovú uzávierku alebo prehľadovú uzávierku; povinnosť vytlačiť intervalovú uzávierku má podnikateľ do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň ale12) bo rozdiel dane. (2) Denná uzávierka obsahuje najmenej tieto údaje: a) ochranný znak, b) daňový kód elektronickej registračnej pokladnice, c) daňové identifikačné číslo, ak podnikateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, d) identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty, e) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania, f) dátum a čas vyhotovenia, g) poradové číslo dennej uzávierky od uvedenia elektronickej registračnej pokladnice do prevádzky,

49

h) počet dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, i) počet pokladničných dokladov zahrnutých do dennej uzávierky, j) obrat, k) záporný obrat, l) kumulovaný obrat, m) súčet dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb vypočítaný z celkových súm dane z pridanej hodnoty vytlačených na pokladničnom doklade, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty, n) súčet obratu v členení podľa sadzieb dane z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty, o) súčet stornovaných položiek a ich počet, p) súčet poskytnutých zliav a ich počet, r) súčet vrátení tovaru a ich počet, s) súčet záporných položiek a ich počet, t) súčet celkových súm uvedených na dokladoch označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“. (3) Prehľadová uzávierka obsahuje najmenej údaje uvedené v odseku 2 písm. b) až f), h) až k) a m) až t). (4) Intervalová uzávierka obsahuje najmenej dátum a čas vyhotovenia, údaje uvedené v § 4 ods. 4 písm. a) a b) druhom až ôsmom bode uložené vo fiskálnej pamäti a súhrnné údaje alebo podrobné údaje uvedené v odseku 2 písm. h) až n) a p) až t).

§ 14 Povinnosti pri zmene vlastníka elektronickej registračnej pokladnice Ak dôjde k zmene vlastníka elektronickej registračnej pokladnice, pôvodný vlastník elektronickej registračnej pokladnice je povinný zabezpečiť ukončenie prevádzky elektronickej registračnej pokladnice podľa § 15 a následne nový vlastník elektronickej registračnej pokladnice je povinný zabezpečiť uvedenie elektronickej registračnej pokladnice do prevádzky podľa § 7. § 15 Ukončenie prevádzky elektronickej registračnej pokladnice (1) Servisná organizácia pri ukončení prevádzky elektronickej registračnej pokladnice na požiadanie podnikateľa vyberie fiskálnu pamäť z elektronickej registračnej pokladnice aj s elektronickými súčiastkami potrebnými na prečítanie údajov z fiskálnej pamäte mimo elektronickej registračnej pokladnice a odovzdá ju podnikateľovi a zároveň z prevádzkovej pamäte odstráni daňový kód elektronickej registračnej pokladnice. Ukončenie prevádzky elektronickej registračnej pokladnice servisná organizácia zaznamená do knihy elektronickej registračnej pokladnice s uvedením dátumu a záznam potvrdí odtlačkom pečiatky, ak ju servisná organizácia má vyhotovenú, a podpisom fyzickej osoby, ktorá ukončila prevádzku elektronickej registračnej pokladnice, s uvedením jej mena a priezviska. (2) Podnikateľ je povinný oznámiť ukončenie prevádzky elektronickej registračnej pokladnice daňovému úradu najneskôr v prvý pracovný deň nasledujúci po ukončení jej prevádzky. Daňový úrad k tomuto dňu zruší daňový kód elektronickej registračnej pokladnice; túto skutočnosť zaznamená do knihy elektronickej registračnej pokladnice a záznam potvrdí odtlačkom pečiatky a podpisom zamestnanca daňového úradu s uvedením jeho mena a priezviska.

§ 13 Kniha elektronickej registračnej pokladnice (1) Podnikateľ je povinný viesť knihu elektronickej registračnej pokladnice. Kniha elektronickej registračnej pokladnice nemôže obsahovať iné údaje alebo záznamy, ako sú uvedené vo vzore. (2) Kniha elektronickej registračnej pokladnice sa archivuje desať rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom bol vykonaný posledný záznam. (3) Podnikateľ je povinný pri zmene údajov uve§ 16 dených v § 7 ods. 1 písm. a) v lehote podľa osobitné14) ho predpisu predložiť daňovému úradu knihu elekPlomba tronickej registračnej pokladnice za účelom vykona(1) Plombu je oprávnená vyhotovovať fyzická nia zmien týchto údajov v evidencii daňového úradu. osoba alebo právnická osoba, s ktorou finančné

50

Úplné znenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice 17)

riaditeľstvo uzavrelo zmluvu; plomba musí byť vyhotovená v súlade s ochrannými prvkami a údajmi, ktoré sú uvedené v prílohe č. 4. (2) Plomby, ktorých reklamáciu osoba podľa odseku 1 uznala, odovzdá finančnému riaditeľstvu. Finančné riaditeľstvo takéto plomby zničí a o ich zničení vyhotovíúradný záznam v dvoch vyhotoveniach, pričom jedno vyhotovenie odovzdá osobe podľa odseku 1. (3) Daňový úrad servisnej organizácie objednané množstvo plomb predá servisnej organizácii. Daňový úrad servisnej organizácie plomby predáva servisnej organizácii za cenu podľa osobitného predpi18) su. O predaji plomb servisnej organizácii daňový úrad servisnej organizácie vedie evidenciu. (4) Plomby môže použiť len servisná organizácia a nesmie ich predať alebo iným spôsobom odovzdať inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe. (5) Servisná organizácia v rámci zúčtovania odberu a použitia prevzatých plomb podľa odsekov 6 a 7 odovzdá daňovému úradu servisnej organizácie poškodené plomby alebo z iného dôvodu nepoužiteľné plomby okrem plomb nenávratne zničených pri označovaní elektronickej registračnej pokladnice a plomb poškodených podľa § 5 ods. 2 písm. d). Daňový úrad servisnej organizácie takéto plomby zničí a o ich zničení vyhotoví úradný záznam v dvoch vyhotoveniach; jedno vyhotovenie záznamu odovzdá servisnej organizácii. (6) Zúčtovanie odberu a použitia prevzatých plomb so servisnou organizáciou vykoná daňový úrad servisnej organizácie za príslušný kalendárny rok do 31. januára po uplynutí kalendárneho roka. Ak servisná organizácia prestala vykonávať opravy a údržbu elektronických registračných pokladníc, zúčtovanie odberu a použitia prevzatých plomb vykoná do 30 dní po ukončení tejto činnosti. Nepoužité plomby servisná organizácia vráti a daňový úrad servisnej organizácie ich zničí, pričom o ich zničení vyhotoví úradný záznam v dvoch vyhotoveniach; jedno vyhotovenie záznamu odovzdá servisnej organizácii. (7) Pri vykonaní zúčtovania servisná organizácia uvedie a) počet plomb zakúpených servisnou organizáciou,

b) počiatočný stav nenalepených plomb z predchádzajúceho kalendárneho roka, c) celkový počet plomb nalepených na elektronické registračné pokladnice, d) počet plomb nalepených na elektronické registračné pokladnice, ktoré boli uvedené do prevádzky, e) počet plomb nalepených na elektronické registračné pokladnice po tom, čo boli nenávratne zničené pri servisnom zásahu, f) počet plomb vymenených alebo doplnených podľa § 5 ods. 2 písm. d), g) počet plomb poškodených servisnou organizáciou a odovzdaných na zničenie podľa odseku 5, h) počet plomb vrátených na zničenie podľa odseku 6, i) konečný stav plomb. (8) Daňový úrad servisnej organizácie vedie evidenciu zúčtovaných plomb v členení podľa servisných organizácií. Finančné riaditeľstvo vedie evidenciu zúčtovaných plomb v členení podľa daňových úradov servisnej organizácie. § 16a Iné správne delikty Správneho deliktu sa dopustí ten, kto a) nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu na evidenciu tržby alebo prijme tržbu na základe dokladu vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou, ktorý nie je pokladničným dokladom, b) svojím zásahom vyradí elektronickú registračnú pokladnicu z prevádzky, c) používa elektronickú registračnú pokladnicu, ktorá nespĺňa požiadavky podľa § 4 ods. 1 až 3, d) nevydá paragón podľa § 10 ods. 4, e) zaeviduje tržbu v elektronickej registračnej pokladnici, ale nevydá pokladničný doklad podľa § 8 ods. 1 a 2, f) vydá pokladničný doklad, doklad alebo paragón, ktoré nespĺňajú náležitosti podľa § 8 ods. 1 a 2 alebo § 10 ods. 4, g) nemá knihu elektronickej registračnej pokladnice umiestnenú na predajnom mieste podľa § 2 písm. zc),

51

h) nezaeviduje v elektronickej registračnej pokladnici hotovosť podľa § 3 ods. 3, i) nepoužíva elektronickú registračnú pokladnicu na všetkých predajných miestach podľa § 3 ods. 4, j) nezabezpečí vykonanie povinnej údržby elektronickej registračnej pokladnice podľa § 4 ods. 7, k) neoznačí tovar alebo službu podľa § 8 ods. 3, l) nevydá pokladničný doklad alebo paragón podľa § 8 ods. 4, m) nesplní povinnosť podľa § 9, n) nenahlási servisnej organizácii poruchu elektronickej registračnej pokladnice podľa § 10 ods. 1 alebo poškodenie alebo chýbanie plomby podľa § 4 ods. 8, o) nezaeviduje v elektronickej registračnej pokladnici údaje z vyhotovených paragónov v lehote podľa § 10 ods. 5, p) neuchová fiskálnu pamäť v lehote podľa § 11 ods. 2, q) nevyhotoví dennú uzávierku alebo intervalovú uzávierku alebo prehľadovú uzávierku podľa § 12 ods. 1, r) nevedie knihu elektronickej registračnej pokladnice podľa § 13, s) nedodrží postup pri zmene vlastníka elektronickej registračnej pokladnice podľa § 14, t) neoznámi ukončenie prevádzky elektronickej registračnej pokladnice v lehote podľa § 15 ods. 2, u) nezaznamená do knihy elektronickej registračnej pokladnice skutočnosti podľa § 10 ods. 1 alebo 3, v) nezabezpečí vykonanie opravy elektronickej registračnej pokladnice v lehote podľa § 5 ods. 2 písm. a), w) nevedie evidenciu plomb podľa § 5 ods. 2 písm. b), x) neoznámi daňovému úradu zistenie poškodenia plomby alebo chýbanie plomby, alebo zmeny údajov uložených v elektronickej registračnej pokladnici, alebo odchýlky od elektronickej registračnej pokladnice certifikovanej akreditovanou osobou podľa § 5 ods. 2 písm. c), y) nezabezpečí výmenu poškodenej plomby alebo doplnenie chýbajúcej plomby podľa § 5 ods. 2 písm. d),

52

z) neoznámi v ustanovenej lehote zmenu skutočností podľa § 6 ods. 5, aa) neoznačí elektronickú registračnú pokladnicu plombou podľa § 7 ods. 5, ab) predá alebo iným spôsobom odovzdá inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe plomby podľa § 16 ods. 4, ac) neodovzdá daňovému úradu servisnej organizácie poškodené plomby alebo z iného dôvodu nepoužiteľné plomby alebo nedodrží postup pri zúčtovaní odberu alebo použitia prevzatých plomb s daňovým úradom servisnej organizácie podľa § 16 ods. 5, 6 alebo 7, ad) nezaznamená do knihy elektronickej registračnej pokladnice skutočnosti podľa § 4 ods. 7, § 5 ods. 2 písm. c) a d), § 7 ods. 4 a 5, § 10 ods. 2, § 11 ods. 2 a 3 alebo § 15 ods. 1, ae) uvádza elektronickú registračnú pokladnicu do prevádzky alebo vykonáva opravu a údržbu elektronických registračných pokladníc a nie je zapísaný v registri servisných organizácií podľa § 6, af) v rozpore s týmto zákonom zmení údaje v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname. § 16b Pokuty (1) Daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu za správny delikt podľa a) § 16a písm. a) až d) od 330 eur do 3 300 eur, b) § 16a písm. e) a f) od 30 eur do 330 eur, c) § 16a písm. g) až u) od 30 do 3 300 eur; pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. h) daňový úrad alebo colný úrad neuloží, ak daňovým úradom alebo colným úradom zistená celková suma vloženej hotovosti v elektronickej registračnej pokladnici okrem prijatej tržby (§ 3 ods. 3) nepresiahne sumu 20 eur, d) § 16a písm. af) 2 000 eur. (2) Daňový úrad servisnej organizácie uloží pokutu za správny delikt podľa a) § 16a písm. v) až ad) od 30 eur do 3 300 eur, b) § 16a písm. ae) od 160 eur do 1 600 eur, c) § 16a písm. af) 2 000 eur.

Úplné znenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice (3) Daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu pri každom ďalšom zistení porušenia podľa a) § 16a písm. a) až d) od 660 eur do 6 600 eur, b) § 16a písm. e) a f) od 160 eur do 1 600 eur, c) § 16a písm. g) až u) od 60 eur do 6 600 eur; pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. h) pri každom ďalšom zistení porušenia daňový úrad alebo colný úrad neuloží, ak daňovým úradom alebo colným úradom zistená celková suma vloženej hotovosti v elektronickej registračnej pokladnici okrem prijatej tržby (§ 3 ods. 3) nepresiahne sumu 20 eur, d) § 16a písm. af) 4 000 eur. (4) Daňový úrad servisnej organizácie uloží pokutu pri každom ďalšom zistení porušenia podľa a) § 16a písm. v) až ad) od 60 eur do 6 600 eur, b) § 16a písm. ae) od 330 eur do 3 300 eur, c) § 16a písm. af) 4 000 eur. (5) Daňový úrad a colný úrad sa o zistení porušenia podľa § 16a písm. a) až u) a af) vzájomne informujú. (6) Spáchanie správnych deliktov podľa § 16a písm. a) až d), ae) a af) sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona. Daňový úrad, colný úrad alebo daňový úrad servisnej organizácie a) po prvom opakovanom zistení spáchania správnych deliktov podľa § 16a písm. a) až d) a ae) môže namiesto uloženia pokuty podľa odseku 3 písm. a) alebo odseku 4 písm. b) podať podnet na zrušenie živnos18a) tenského oprávnenia, b) pri prvom zistení spáchania správneho deliktu podľa § 16a písm. af) uloží pokutu podľa odseku 1 písm. d) alebo odseku 2 písm. c) a môže podať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia,18a) c) pri opakovanom zistení spáchania správneho deliktu podľa § 16a písm. af) uloží pokutu podľa odseku 3 písm. d) alebo odseku 4 písm. c) a podá podnet na zrušenie 18a) živnostenského oprávnenia. (7) Pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 až 4 sa prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.

(8) Uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za ktorých porušenie bola pokuta uložená. (9) Pokutu podľa odsekov 1 až 4 nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona. § 16c Bloková pokuta Daňový úrad v prípadoch, v ktorých ukladá pokuty podľa § 16a písm. e) až ad) alebo colný úrad v prípadoch, v ktorých ukladá pokuty podľa § 16a písm. e) až u), môže uložiť fyzickej osobe, ktorá porušila povinnosti podľa tohto zákona blokovú pokutu do výšky 165 eur, ak je fyzická osoba ochotná zaplatiť blokovú pokutu na mieste. Proti uloženiu blokovej pokuty nie sú prípustné opravné prostriedky. Na pokutovom bloku sa vyznačí komu, kedy a za porušenie akej povinnosti bola bloková pokuta uložená. Pokutový blok je súčasne potvrdením o zaplatení blokovej pokuty na mieste v hotovosti. Ak fyzická osoba nezaplatí blokovú pokutu na mieste, vydá sa na pokutu nezaplatenú na mieste pokutový blok s poučenímo spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. § 17 (1) Kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona sú oprávnení vykonávať colníci a štátni zamestnanci, ktorí vykonávajú štátnu službu na finančnom riaditeľstve, daňovom úrade alebo colnom úrade. Pri kontrole dodržiavania ustanovení tohto z��kona sa postupuje podľa osobit19) ného predpisu. (2) Na konanie o zápise do registra a o vyčiar19) knutí z registra sa vzťahuje osobitný predpis. (3) V konaní o uložení pokút sa postupuje podľa 19) osobitného predpisu. § 18 Prechodné ustanovenia (1) Podnikateľ, ktorý má povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu na evidenciu tržieb, môže používať elektronickú registračnú po21) kladnicu podľa doterajšieho predpisu najneskôr do 31. decembra 2011. Pri používaní takejto

53

elektronickej registračnej pokladnice podnikateľ 21) postupuje podľa doterajšieho predpisu najneskôr do 31. decembra 2011. (2) Servisná organizácia postupuje podľa dote21) rajšieho predpisu u podnikateľa podľa odseku 1 najneskôr do 31. decembra 2011. § 18a Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 30. decembra 2010 Ustanovenie § 18 v znení účinnom od 30. decembra 2010 sa nevzťahuje na podnikateľa, ktorému vznikne povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu prvýkrát po 30. decembri 2010. § 18b Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2012 (1) Konanie o uložení pokuty podľa osobitného 22) predpisu účinného k 28. februáru 2009 a blokovej 23) pokuty podľa osobitného predpisu účinného k 28. februáru 2009, ktoré bolo začaté, avšak nebolo právoplatne ukončené k 28. februáru 2009 sa 24) dokončí podľa osobitného predpisu účinného k 28. februáru 2009. (2) Za porušenie ustanovení osobitného predpi21) su, o ktorom sa k 28. februáru 2009 neviedlo ko24) nanie, sa uloží pokuta podľa osobitného predpisu účinného k 28. februáru 2009. 25) (3) Ak osoba podľa osobitného predpisu účinného od 1. marca 2009 používa v súlade s § 18 ods. 1 elektronickú registračnú pokladnicu podľa 21) osobitného predpisu účinného k 28. februáru 2009, za porušenie ustanovení tohto predpisu, sa 24) uloží pokuta podľa osobitného predpisu účinného k 28. februáru 2009. (4) Konanie o uložení pokuty podľa osobitného 26) predpisu účinného k 31. decembru 2011 a blokovej pokuty podľa osobitného predpisu23) účinného k 31. decembru 2011, ktoré bolo začaté, avšak nebolo právoplatne ukončené k 31. decembru 2011 24) sa dokončí podľa osobitného predpisu účinného k 31. decembru 2011. (5) Za porušenie ustanovení predpisu účinného k 31. decembru 2011, o ktorom sa k 31. decembru

54

2011 neviedlo konanie, sa uloží pokuta podľa osobitného predpisu24) účinného k 31. decembru 2011. 25) (6) Osobe podľa osobitného predpisu účinného k 28. februáru 2009, ktorá používa v súlade s § 18 ods. 1 elektronickú registračnú pokladnicu 21) podľa osobitného predpisu účinného k 28. februáru 2009, colný úrad na účely spotrebných daní za 21) porušenie ustanovení osobitného predpisu účinného k 28. februáru 2009 v období od 1. januára 2010 do 31. decembra 2011, uloží pokutu 24) podľa osobitného predpisu účinného k 28. februáru 2009. (7) Plomby obstarané do 31. decembra 2011 sa môžu používať aj po 31. decembri 2011. § 19 Zrušuje sa: vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení vyhlášky č. 59/1995 Z. z., vyhlášky č. 353/1996 Z. z., vyhlášky č. 735/2004 Z. z. a vyhlášky č. 679/2006 Z. z. Čl. II Zmena zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. Čl. III Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2008 okrem čl. I § 1 až 4, § 7 až 15, § 17 ods. 1, § 18, § 19 a čl. II, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. marca 2009. Zákon č. 465/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. marca 2009. Zákon č. 504/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2010. Zákon č. 494/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 30. decembra 2010. Zákon č. 331/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2012. Zákon č. 440/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2013 okrem bodu 28 (príloha č. 1), ktorý nadobudol účinnosť 15. februára 2013.

Úplné znenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice Odkazy a poznámky pod čiarou 1) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. 2) Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností. 3) § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 4) § 88 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 5) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. 6) § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 7) § 2 ods. 5 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 659/2007 Z. z. 8) § 16 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 9) § 829 až 841 Občianskeho zákonníka. 10) Zákon č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 11) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 308/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody pre elektrické zariadenia, ktoré sa používajú v určitom rozsahu napätia v znení nariadenia vlády č. 449/2007 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 194/2005 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 318/2007 Z. z. 12) § 69 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 13) Zrušená. 14) § 67 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z. 14a) Zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. 14b) § 66 ods. 10 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. 15) § 3 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení zákona č. 520/2003 Z. z. 16) Napríklad zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 17) Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 18) § 12 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. v znení zákona č. 523/2004 Z. z. 18a) § 58 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 19) Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z. 20) Zrušená. 21) Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov. 22) § 35 ods. 8 až 12 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. 23) § 35a zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. 24) Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. 25) § 35 ods. 8 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. 26) § 35 ods. 8 až 14 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa Zmeny v daňových zákonoch od 1. 1. 2013 (DPH, daň z príjmov, daň z motorových vozidiel, obmedzenie platieb v hotovosti) Ing. Vladimír Ozimý

7. 3. 2013 12. 3. 2013

Žilina Košice

Podrobné informácie na www.pp.sk, tel. číslo: + 421 41 70 53 222 alebo e-mail: bonus@pp.sk.

55

Príloha č. 1 k zákonu č. 289/2008 Z. z. zavedená zákonom č. 311/2011 Z. z. SLUŽBY, NA KTORÉ SA VZŤAHUJE POVINNOSŤ EVIDENCIE TRŽIEB V ELEKTRONICKEJ REGISTRAČNEJ POKLADNICI 45.20

49.39

52.21 56.10.1 56.10.9 56.21 56.29 56.30 74.20 77.11 77.21 77.22 77.29 93.11 93.13 93.21 96.01

96.02 96.04 96.09

56

Oprava a údržba motorových vozidiel, a to len pri oprave a údržbe osobných motorových vozidiel okrem inštalovania dielov a príslušenstiev,ktoré nie sú súčasťou výrobného procesu Ostatná osobná pozemná doprava i. n., a to len pri prevádzke lanoviek, pozemných lanoviek, lyžiarskych vlekov, ak nie sú súčasťou mestských, prímestských alebo veľkomestských prepravných systémov Vedľajšie činnosti v pozemnej doprave, a to len pri prevádzke parkovacích priestorov Jedálne Ostatné účelové stravovanie Dodávka jedál Ostatné jedálenské služby Služby pohostinstiev Fotografické činnosti Prenájom a lízing automobilov a ľahkých motorových vozidiel okrem prenájmu podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci Prenájom a lízing rekreačných a športových potrieb okrem prenájmu podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci Prenájom videopások a diskov okrem prenájmu podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci Prenájom a lízing ostatných osobných potrieb a potrieb pre domácnosť okrem prenájmu podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci Prevádzka športových zariadení, a to len pri prevádzke krytých a nekrytých kúpalísk Fitnescentrá Činnosti lunaparkov a zábavných parkov Pranie a chemické čistenie textilných a kožušinových výrobkov okrem požičiavania bielizne, pracovných odevov, vecí súvisiacich s práčovňou, dodávky plienok a poskytovania pracích a čistiacich služieb u zákazníka Kadernícke a kozmetické služby Služby týkajúce sa telesnej pohody Ostatné osobné služby, a to len pri strihaní psov.

VZOR

Vysvetlivka Veľkosť rozmeru 1 musí byť najmenej 2 mm a ostatné rozmery musia byť v pomere ako je uvedené vo vzore.

OCHRANNÝ ZNAK

Príloha č. 2 k zákonu č. 289/2008 Z. z.

VZOR

KNIHA ELEKTRONICKEJ REGISTRAČNEJ POKLADNICE

Príloha č. 3 k zákonu č. 289/2008 Z. z.

Úplné znenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice

57

58

Úplné znenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice

59

Príloha č. 4 k zákonu č. 289/2008 Z. z. OCHRANNÉ PRVKY A ÚDAJE PLOMBY 1. Plomba je personalizovaná, deštruktívna bezpečnostná samolepka. 2. Nosná vrstva plomby sa vyhotovuje zo selektívne deštrukčného materiálu striebornej farby, ktorý zaručuje zreteľnú viditeľnosť akejkoľvek manipulácie s plombou. 3. Plomba má tvar obdĺžnika a jej rozmer je 45 x 20 mm. 4. V strede plomby je umiestnený štátny znak Slovenskej republiky (ďalej len „štátny znak“). Nad štátnym znakom je umiestnený nápis „FINANČNÉ RIADITEĽSTVO“ a pod štátnym znakom je umiestnený nápis „SLOVENSKEJ REPUBLIKY“. 5. Plomba je označená číslom série a poradovým číslom. 6. Všetky vyobrazené texty na plombe sú čiernej farby, pričom minimálne dva prvky sú kontrolovateľné v ultrafialovej oblasti spektra. 7. Plomba obsahuje mikroperforáciu v tvare grafického prvku. 8. Bezpečnostnou súčasťou plomby je opticko-premenlivý prvok (hologram), ktorého každý jednotlivý bod (pixel) musí mať jednoznačne definovanú štruktúru viditeľnú alebo identifikovateľnú v ktoromkoľvek bode hologramu pod mikroskopom pri približne 300-násobnom zväčšení. Minimálne rozlíšenie hologramu je 50 000 dpi. Hologram obsahuje opakujúci sa mikrotext „SLOVENSKÁ REPUBLIKA“ a skrytý obraz (kryptogram). Hologram obsahuje aj mikroreliéf s motívom štátneho znaku. 9. Hologram je umiestnený v pozdĺžnom smere na okraji plomby a má minimálny rozmer 45 x 5 mm.

60

Predmetom zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ERP“) je ustanovenie podmienok používania elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len „pokladnica“) na evidenciu prijatej tržby z predaja tovaru alebo z poskytovania služieb, ktoré sú taxatívne vymedzené v prílohe č. 1 zákona o ERP, ako aj postavenie servisných organizácií, podmienky, za ktorých môžu vykonávať servisnú činnosť pokladníc, a povinnosti, ktoré servisným organizáciám v súvislosti s touto činnosťou ustanovuje zákon o ERP. K § 1 – Základné ustanovenie V tomto ustanovení sa ustanovuje, kto je povinný používať pokladnicu. Ide o fyzickú osobu a právnickú osobu, ktorá má oprávnenie na podnikanie v oblasti predaja tovaru alebo poskytovania vymedzených služieb na území Slovenskej republiky a z jeho predaja alebo z ich poskytovania prijíma tržby, t. j. na účely tohto zákona o ERP hovoríme o podnikateľovi. Podnikaním podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. Pod sústavnou činnosťou sa rozumie činnosť vykonávaná pravidelne alebo opakovane vrátane prípadov sezónnej činnosti (napr. prevádzkovanie kúpaliska) alebo činnosť vykonávaná pri určitých príležitostiach (napr. predaj upomienkových predmetov počas konania výstav, kultúrnych, športových a iných náhodných akcií). Podnikateľom je osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia (živnostenským oprávnením je právo vykonávať živnosť za podmienok stanovených v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov), osoba,

ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov (ide o činnosti pri výkone niektorých povolaní, napr. advokátov, lekárov, lekárnikov, komerčných právnikov, činnosť bánk, sporiteľnía pod.), fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu (patria sem samostatne hospodáriaci roľníci zapísaní do evidencie obce podľa zákona č. 219/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov). Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení zákona č. 279/2001 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2001 sa na predaj ovocia, zeleniny a kvetov, ktoré sa predávajú na prenajatom mieste na trhovisku alebo v tržnici, ak doba prenájmu je dlhšia ako 30 dní v kalendárnom roku, alebo v pojazdnej predajni, prípadne iným ambulantným spôsobom, ak sa predaj uskutočňuje viac ako 30 dní v kalendárnom roku, vzťahuje osobitný zákon (zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaníobčanov v znenízákona č. 219/1991 Zb.). Z uvedeného vyplýva, že osoba, ktorá si prenajme na predaj ovocia, zeleniny a kvetov miesto na trhovisku alebo v tržnici na dobu dlhšiu ako 30 dní alebo takýto predaj vykonáva v rovnakej lehote v pojazdnej

PRÁVNE PREDPISY

o používaní elektronickej registračnej pokladnice

DÚPP 6-7/2013

Komentár k úplnému zneniu zákona

61

predajni alebo iným ambulantným spôsobom, týmto deklaruje svoj podnikateľský zámer a musí sa podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb. zaevidovať ako podnikateľ (samostatne hospodáriaci roľník) u obce. Takýto podnikateľ musí používať pokladnicu vo všetkých svojich predajných miestach, v ktorých dochádza k prijímaniu tržby. Pokladnicu nemusia používať iba osoby, ktoré predávajú napr. lesné plodiny, prebytky vlastných poľnohospodárskych produktov, napr. zeleninu, ovocie, kvety, a to len v prípade, že tento predaj uskutočňujú po dobu maximálne 30 dní v kalendárnom roku. Túto povinnosť ďalej nemajú ani osoby, ktoré predávajú vlastný použitý tovar, napr. odevy, obuv alebo nadbytočné náhradné diely z vozidla. V tomto prípade ide o jednorazový predaj, na ktorý nie je potrebné živnostenské oprávnenie. Od 30. decembra 2010 sa povinnosť používania pokladnice vzťahuje aj na zahraničnú fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá na území Slovenskej republiky uskutočňuje predaj tovaru alebo poskytuje niektorú z vymedzených služieb. To znamená, že takíto podnikatelia musia aj v prípade príležitostných predajov, napr. vianočné trhy, jarmoky, pokladnicu používať. Príklad: Podnikateľ predáva tovar v Českej republike. Má povinnosť používať pokladnicu na území Českej republiky? Ako preukáže, že predaj sa uskutočnil mimo územia SR? Podľa § 1 písm. a) zákona o ERP sa upravujú podmienky používania elektronickej registračnej pokladnice na evidenciu tržieb na území Slovenskej republiky. Podľa § 2 písm. h) zákona o ERP tržbou je platba prijatá z predaja tovaru alebo z poskytovania služby na predajnom mieste v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, najmä elektronickými platobnými prostriedkami alebo poukážkou oprávňujúcou na nákup tovaru alebo poskytnutie služby; tržbou je aj platba prijatá ako preddavok. Podľa § 2 písm. k) zákona o ERP predajným miestom je miesto, kde sa prijíma tržba. Z uvedeného vyplýva, že ak je predajným miestom

62

územie mimo Slovenskej republiky, je potrebné sa riadiť podľa právnych predpisov platných na tomto území, t. j. zákon o ERP sa na predaj tovaru alebo poskytovanie služieb na území mimo Slovenskej republiky nevzťahuje. Pokiaľ ide o preukázanie prijatia platby na území mimo Slovenskej republiky na účely kontroly, je riešenie tejto problematiky v kompetencii podnikateľa. Vzhľadom na to, že k tovaru sa vystavuje faktúra, je možné na túto dopísať miesto prevzatia tržby. K § 2 – Vymedzenie základných pojmov V tomto ustanovenísa vymedzujú základné pojmy, s ktorými zákon o ERP pracuje. Okrem iných v podstate už z predchádzajúceho právneho predpisu známych pojmov ide najmä o tieto pojmy: ã pokladnica – môže byť samostatné elektronické registračné zariadenie, ktoré musí byť vybavené prevádzkovou pamäťou, vstavaným registračným programom, fiskálnou pamäťou, zobrazovacím zariadením pre zákazníka, hodinami, klávesnicou a tlačiarňou alebo počítač s vlastným registračným programom a so samostatnou fiskálnou tlačiarňou, ã prevádzková pamäť – ide vlastne o technické zariadenie, v ktorom sa odohrávajú všetky príslušné operácie týkajúce sa predaja tovaru alebo poskytovania služby a zároveň sa tu uchovávajú údaje a výsledky finančných operácií, pričom toto môže byť riadené výlučne vstavaným registračným programom, ã vstavaný registračný program – ide o program riadiaci evidenciu predaja tovaru alebo evidenciu poskytovania služby, ã vlastný registračný program – ide o program riadiaci prípravu údajov o predaji tovaru alebo poskytovaní služby predtým, ako sú prostredníctvom komunikačného modulu zaevidované vo fiskálnej tlačiarni (vlastný registračný program musí mať počítač, ktorý sa používa ako pokladnica), ã fiskálna pamäť – ide o technické zariadenie umožňujúce jednorazový a trvalý zápis údajov z dennej uzávierky, ã fiskálna tlačiareň – ide o elektronické registračné

Komentár k zákonu o používaní elektronickej pokladnice

ã

ã

ã

ã

ã

zariadenie vybavené prevádzkovou pamäťou, vstavaným registračným programom, fiskálnou pamäťou, zobrazovacím zariadením pre zákazníka, hodinami, tlačiarňou a komunikačným modulom, ktoré tvoria jeden funkčný celok (fiskálnu tlačiareň musí mať podnikateľ, ktorý používa počítač ako pokladnicu), komunikačný modul – ide o technické zariadenie umožňujúce prenos údajov medzi počítačom a fiskálnou tlačiarňou (ide o zariadenie, ktoré vlastne spája počítač s fiskálnou tlačiarňou tak, aby sa počítač mohol používať ako pokladnica), tržba – platba prijatá z predaja tovaru alebo z poskytovania služby na predajnom mieste v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, najmä elektronickými platobnými prostriedkami (platobné karty) alebo poukážkou oprávňujúcou na nákup tovaru alebo poskytnutie služby (stravné lístky,nákupné poukážky), prijatie preddavku, vrátenie tovaru – ide o zrušenie evidovanej položky po jej vytlačení na pokladničnom doklade, pričom pokladničný doklad bol uzavretý (obdobne sa vrátenie tovaru uplatňuje aj pri reklamácii poskytnutej služby), pokladničný doklad – ide o doklad vyhotovený pokladnicou, a to nielen v prípade prijatia tržby, t. j. pri predaji tovaru alebo pri poskytnutí služby, ale aj v prípade, že ide o reklamáciu tovaru, jeho vrátenie alebo ide o vrátenie platby za poskytnutú službu pri jej reklamácii, kontrolný záznam – ide o elektronickú podobu uchovania kópie číselných údajov z pokladničných dokladov, dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“ alebo „VKLAD“ a denných uzávierok (údaje sú na kontrolnom zázname uchovávané nezávisle od vôle obsluhy pokladnice, možno povedať, že ide o tzv. kontrolnú pásku v elektronickej podobe); tieto údaje pokladnica ukladá v podobe spracovateľnej počítačom,t. j. daňový úrad môže použitím jednoduchého analytického softvéru v prípade vykonania kontroly podnikateľa túto kontrolu rýchlo a ľahko vykonať. Použitím napr. nových technológií je možné neskôr uložené

ã ã

ã

ã

ã

ã

dáta zhromažďovať v dátovom centre, analyzovať ich a vykonávať viac kontrol u podozrivých podnikateľov, tovar – za tovar sa považuje nielen výrobok, ale aj polotovar, materiál a surovina, ochranný znak – ide o znak pozostávajúci z písmen „M“ a „F“, ktorý musí byť vytlačený na pokladničných dokladoch a páskach dennej uzávierky a jeho vytlačenie dáva záruku, že ide o platný originálny doklad, intervalová uzávierka – ide o uzávierku, ktorú je možné vyhotoviť napr. za mesiac, štvrťrok, pričom táto môže obsahovať podrobné alebo súhrnné údaje z fiskálnej pamäte, prehľadová uzávierka – ide o uzávierku, ktorá obsahuje údaje o denných súhrnných finančných operáciách od začiatku predaja tovaru alebo poskytovania služby v danom dni (podnikateľ si môže túto uzávierku vyhotoviť kedykoľvek v priebehu dňa alebo o ňu môže požiadať daňový úrad za účelom kontroly), plomba – ochranná známka, ktorou musí byť vybavená každá pokladnica na miestach určených výrobcom, ktorá sa nedá odlepiť bez jej pretrhnutia alebo iného viditeľného poškodenia a obsahuje ochranné prvky znemožňujúce jej falšovanie, dátové médium – ide o pamäťové médium, ktoré je schopné zabezpečiť uchovanie kontrolných záznamov bez potreby napájania zdrojom elektrickej energie.

Príklad: Povinnosť certifikácie pokladnice typu „počítač s vlastným registračným programom a so samostatnou fiskálnou tlačiarňou“ Pri posúdení certifikácie pokladnice typu „počítač s vlastným registračným programom a so samostatnou fiskálnou tlačiarňou“ platí následovný postup: Vychádzajúc z ust. § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 504/2009 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon o ERP, podľa ktorého fiskálna tlačiareň podľa § 2 písm. f) môže byť certifikovaná v rámci elektronickej registračnej pokladnice podľa § 2 písm. a) druhého bodu ako celok, ale aj ako samostatné

63

elektronické registračné zariadenie, akreditovaná osoba (Elektrotechnický výskumný a projektový ústav, a. s., Nová Dubnica alebo TÜV SÜD, spol. s r. o., Bratislava) bude certifikovať fiskálne tlačiarne [§ 2 písm. f) zákona o ERP] v rámci elektronickej registračnej pokladnice ako celok, ale aj ako samostatné elektronické registračné zariadenie. V prípade certifikácie fiskálnej tlačiarne ako samostatného elektronického registračného zariadenia je výrobca povinný predložiť akreditovanej osobe všetky potrebné nástroje tak, aby bolo možné vykonať certifikáciu v zmysle požiadaviek ustanovených zákonom o ERP. Záverom certifikácie akreditovanej osoby bude vydanie certifikátu na fiskálnu tlačiareň. Príklad: Bezhotovostný predaj obedov môže byť riešený formou výdajových automatov alebo iných samoobslužných zariadení (ktoré podliehajú výnimke z povinnosti registrovať tržbu v pokladnici), alebo pomocou pokladníc s obsluhou. Úhrada jedál, prípadne doplnkového sortimentu je potom riešená formou zrážky zo mzdy zamestnanca alebo formou vopred zloženej zálohy, z ktorej sú ceny jedál odpočítané. Cena jedla, ktorú stravník hradí bezhotovostne v okamihu nákupu, nemusí byť konečná – systém umožňuje napr. porovnanie s dochádzkou zamestnanca a následný prepočet cien jedál podľa skutočne odpracovaných zmien (v súlade s platnou legislatívou). Tento bezhotovostný predaj je riešený mesačným súhrnným vyúčtovaním v systéme a stravník na požiadanie dostáva súhrnný daňový doklad. Systém v takýchto prípadoch poskytuje všetky potrebné údaje pre správne vyúčtovanie DPH. Je možné nadväzne na zákon o ERP zachovať takýto stav v účtovaní bezhotovostného predaja jedál a doplnkového sortimentu? Podľa § 2 písm. h) zákona o ERP tržbou je platba prijatá z predaja tovaru alebo z poskytovania služby na predajnom mieste v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, najmä elektronickými platobnými prostriedkami alebo poukážkou oprávňujúcou na nákup tovaru alebo

64

poskytnutie služby; tržbou je aj platba prijatá ako preddavok. Vzhľadom na to, že uvedený systém predaja jedla alebo doplnkového tovaru nenapĺňa podmienky vyššie uvedeného ustanovenia, nie je potrebné takéto služby alebo predaj tovaru evidovať na pokladnici (napr. formou zrážky zo mzdy zamestnancov, prostredníctvom automatov). Pokiaľ ide o systém účtovania bezhotovostného predaja jedál, resp. doplnkového tovaru, tento právne predpisy, ako vyhláška MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákon o ERP, neupravujú. Vzhľadom na to, že úhrada jedál, resp. doplnkového tovaru sa môže uskutočniť aj formou zloženej zálohy, uvádzame, že podľa § 2 písm. h) zákona o ERP tržbou je aj platba prijatá ako preddavok. Príklad: Zo zákona o ERP vyplýva, že cez doklady označené ako „NEPLATNÝ DOKLAD“ (keďže je presne určené, kedy sa vyhotovuje) nie je možné riešiť interné doklady používané napr. v reštauračných pokladniciach na evidenciu objednávok do kuchyne a do baru (prax bola taká, že keď sa prijme objednávka od hosťa, zaeviduje sa v pokladnici a vytlačí sa objednávkový lístok do kuchyne či baru). Akým spôsobom je možné vytlačiť výstup tohto charakteru na pokladnici či fiskálnej tlačiarni? Zákon o ERP rieši problematiku evidencie prijatých tržieb na pokladnici a ustanovuje, aké doklady má pokladnica vytlačiť a ako musia byť označené. Povinnými výstupmi pokladnice teda sú pokladničné doklady [§ 2 písm. w)], doklady „NEPLATNÝ DOKLAD“ a „VKLAD“, páska dennej uzávierky. Ak je v niektorých prevádzkach potrebné tlačiť aj iné doklady – objednávkový lístok, zákon o ERP toto nerieši, t. j. nezakazuje vytlačenie aj iných dokladov. Pri tlači iných dokladov vo vzťahu k zákonu o ERP však treba dodržať požiadavku ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) bod 7, t. j. vytlačenie ochranného znaku len na pokladničnom doklade [§ 2 písm. w)] a páske dennej uzávierky, a to až po vytlačení iných údajov uvedených v § 8 ods. 1 a § 12 ods. 2. Je vecou výrobcu, ako vyrieši tlač iných

Komentár k zákonu o používaní elektronickej pokladnice dokladov. Ak už dnes existuje takýto postup, znamená to, že je riešený nejakým softvérom. Ak však podnikateľ v reštaurácii chce poskytnúť zákazníkovi prehľad o jeho priebežnej konzumácii, musí to spraviť prostredníctvom dokladu označeného ako „NEPLATNÝ DOKLAD“, ktorý však zákazníkovi nesmie byť odovzdaný a už vôbec sa nesmie na základe takéhoto dokladu prijať tržba. Takýto doklad musí podnikateľ archivovať.

platba prijatá ako preddavok a podľa písm. k) predajným miestom je miesto, kde sa prijíma tržba. Podľa § 3 ods. 4 zákona o ERP podnikateľ je povinný používať pokladnicu na všetkých predajných miestach, t. j. miestach, kde sa prijíma tržba. Z uvedeného vyplýva, že predajným miestom nie je miesto, kde došlo k odovzdaniu tovaru alebo uskutočneniu služby, ale miesto, kde sa za tovar alebo poskytnutú službu prijala tržba. Ak teda podnikateľ odovzdá tovar na mieste odberateľa a tržbu prijme v sídle podnikateľa, a to aj Príklad: v prípade úhrady faktúry (pohľadávky), je povinný Výrobca plánuje pripojenie zákazníckeho dis- prijatú tržbu evidovať na pokladnici. pleja k fiskálnej tlačiarni prostredníctvom komunikačného kábla. Spĺňa takéto spojenie po- Príklad: žiadavku funkčného celku, ak výrobca zabezpe- Môže podnikateľ prijať úhradu faktúry v hotočí takýmto riešením fungovanie elektronického vosti a zaevidovať ju v pokladnici, ak je jej výšregistračného zariadenia v zmysle zákona ka 6 000 €? Za akú platbu sa považuje platba platobnou kartou – je to hotovosť? o ERP? Podľa § 2 písm. f) zákona o ERP fiskálnou tlačiar- Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmeňou je elektronické registračné zariadenie vybave- dzení platieb v hotovosti hodnotou platby v hotoné prevádzkovou pamäťou, vstavaným registrač- vosti, ktorá je rozdelená na niekoľko samostatných ným programom, fiskálnou pamäťou, zobrazova- platieb, je súčet hodnôt týchto platieb, ak tieto platcím zariadením pre zákazníka, hodinami, tlačiar- by vyplývajú z jedného právneho vzťahu. ňou a komunikačným modulom, ktoré tvoria jeden Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak je konečfunkčný celok, pričom zobrazovacie zariadenie ná faktúra vystavená na sumu 6 000 €, nie je možné môže byť pripojené k fiskálnej tlačiarni aj prostred- prijať zálohu a ani inak uhradenú zvyšnú sumu fakníctvom kábla, ale tak, aby pripojenie tohto kábla túry. Faktúra vystavená na sumu nad 5 000 € musí bolo priamo vo fiskálnej tlačiarni, nie vonkajším byť uhradená len bezhotovostným spôsobom. vstupom (konektorom) a takto bude fiskálna tlačia- Podľa § 2 zákona č. 394/2012 Z. z. na účely tohto reň zaplombovaná, čím bude zabezpečená požia- zákona sa platbou v hotovosti rozumie odovzdanie bankoviek alebo mincí v hotovosti v mene euro davka funkčného celku. alebo bankoviek alebo mincí v hotovosti v inej mene odovzdávajúcim a prijatie tejto hotovosti príPríklad: Ak podnikateľ odovzdá tovar u odberateľa jemcom. a úhrada za vystavenú faktúru – pohľadávku, Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že platby vykobude prijatá v hotovosti u dodávateľa (predaj- nané napr. bankovým prevodom, platobnou kartou cu), musí byť takto prijatá úhrada evidovaná na alebo poštovým poukazom patria podľa zákona č. 394/2012 Z. z. medzi bezhotovostné platby. pokladnici? Podľa § 2 písm. h) zákona o ERP tržbou je platba K § 3 – Povinnosť evidovať tržbu prijatá z predaja tovaru alebo z poskytovania služelektronickou registračnou pokladnicou by na predajnom mieste v hotovosti alebo inými Zákon o ERP v tomto ustanovení určuje, ktorí platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, najmä elektronickými platobnými prostried- podnikatelia nemusia pri predaji tovaru alebo kami alebo poukážkou oprávňujúcou na nákup to- poskytovaní služby používať pokladnicu, resp. varu alebo poskytnutie služby, pričom tržbou je aj za akých podmienok. Ide o nasledovné prípady:

65

ã ak je podnikateľ v likvidácii alebo bol naňho vyhlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu podľa § 88 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov; podnikatelia, ktorí majú v obchodnom registri vyznačený vstup do likvidácie alebo vyhlásenie konkurzu, nemusia evidovať tržby na pokladnici, a to z dôvodu, že účelom likvidácie podniku je vysporiadať majetkové pomery zrušenej organizácie. Ku dňu likvidácie je potrebné spracovať účtovnú závierku a výkazy tak, aby bol zrejmý stav majetku a zabezpečený poriadok v hospodárení po dobu likvidácie. Hlavnou činnosťou likvidátora je sústrediť všetky majetkové aktíva a pasíva organizácie a vysporiadať ich. Z uvedeného vyplýva, že likvidovaná organizácia, ako aj organizácia vyhlásená do konkurzu už nevykonáva podnikateľskú činnosť, a preto nemusí používať pokladnicu; ã príspevkováorganizácia, ktorá poskytuje služby v rámci svojej hlavnej činnosti, nemusí evidovať prijaté tržby na pokladnici. Avšak v prípade, že takáto organizácia poskytuje služby v rámci podnikateľskej činnosti v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách a v zmysle Obchodného zákonníka, je povinná používať pokladnicu; ã ak ide o predaj cenín, lístkov mestskej hromadnej dopravy, telefónnych kariet, dennej tlače a periodickej tlače; ã ak ide o predaj mincí z drahých kovov, pamätných bankoviek, pamätných mincí, zberateľských mincí, hárkov bankoviek a súborov obehových mincí, ako aj bankoviek a mincí, ktoré boli stiahnuté z peňažného obehu a stratili status zákonného platidla po uplynutí obdobia určeného na ich výmenu, v Národnej banke Slovenska, v bankách, v pobočkách zahraničných bánk a na numizmatických burzách; ã ak ide o predaj poštových cenín na filatelistických burzách; ã ak ide o predaj tovaru (napr. predaj nápojov, cigariet, cukroviniek) prostredníctvom automatov; výnimka sa vzťahuje aj na služby;

66

ã ak ide o predaj tovaru na dobierku (ide o všeobecne zaužívanú formu predaja, kedy kupujúci za tovar zaplatí pri prevzatí zásielky na pošte alebo od zásielkovej služby, t. j. nie je naplnená podmienka úhrady priamo predávajúcemu); ã ak ide o predaj doplnkového tovaru súvisiaceho s poskytovaním poštových služieb (ide napr. o predaj krabíc na balenie alebo o predaj baliaceho papiera, špagátu, pohľadníc); ã ak ide o predaj tovaru súvisiaceho s poskytovaním doplnkových služieb vo vozidlách železničnej dopravy, autobusovej dopravy, v leteckej doprave a vodnej doprave (ide napr. o predaj drogistického tovaru, suvenírov); ã ak ide o predaj tovaru občanmi s ťažkým zdravotným postihnutím;výnimka sa vzťahuje aj na služby; ã ak ide o predaj živých zvierat okrem akvarijných rybičiek, exotického vtáctva, exotických zvierat, hadov, škrečkov, morčiat a iných hlodavcov (pod živými zvieratami sa myslí napr. predaj vianočných kaprov, živej hydiny); ã ak ide o predaj tovaru predávaného vo vysokohorských zariadeniach, ktoré sú bez napojenia na cestnú sieť a verejnú rozvodnú sieť elektrickej energie (ide napr. o predaj vo vysokohorských chatách); výnimka sa vzťahuje aj na služby; ã ak ide o predaj tovaru vyrobeného v rámci praktického vyučovania žiakov (ide o predaj tovaru, napr. zmrzliny, zákuskov, mäsiarskych výrobkov, stolárskych výrobkov, ktoré sú vyrobené v rámci praktického vyučovania a ktoré predávajú žiaci); výnimka sa vzťahuje aj na služby. V prípade vystavenia faktúry musí podnikateľ prijatú tržbu evidovať na pokladnici, pretože vlastne ide o predaj tovaru alebo poskytnutie služby. Vzhľadom na poznatky z praxe zákon o ERP ustanovuje povinnosť pre prípad, ak podnikateľ do pokladnice vloží hotovosť. V takomto prípade je podnikateľ povinný túto hotovosť zaevidovať bez zbytočného odkladu v pokladnici a vyhotoviť doklad s označením „VKLAD“. Uvedeným sa odstránil problém, kedy pri kontrole daňovým úradom

Komentár k zákonu o používaní elektronickej pokladnice nesúhlasila hotovosť v pokladnici so zaevidovanými tržbami. Výber z pokladnice, napr. pri zaplatení faktúry za dodaný tovar, sa neeviduje, a to z dôvodu, že zákon o ERP je na účely evidencie prijatých tržieb. Rozdiel, ktorý vznikne pri výbere hotovosti z pokladnice a prijatými tržbami zaevidovanými v pokladnici, je možné kontrolným orgánom preukázať napr. dodacím listom alebo faktúrou. V prípade, ak má podnikateľ viac predajných miest, t. j. miest, kde sa prijíma tržba, je povinný používať pokladnicu na každom takomto predajnom mieste (napr. na vianočných trhoch má podnikateľ prenajatých viac stánkov, ktoré sú od seba vzdialené alebo má v rôznych častiach mesta viac prevádzok). Podnikateľom, ktorí vykonávajú činnosť na základe zmluvy o združení, sa umožňuje používať jednu spoločnú pokladnicu v takom prípade, ak predaj tovaru alebo poskytovanie služby uskutočňujú na jednom predajnom mieste; takáto pokladnica bude registrovaná na daňovom úrade len na jedného z členov združenia, a to podľa ich dohody. Príklad: Čo je potrebné na to, aby občan zdravotne ťažko postihnutý nemusel používať ERP? Podľa § 3 ods. 2 zákona o ERP občan, ktorý je zdravotne ťažko postihnutý a v rámci svojej podnikateľskej činnosti predáva tovar alebo poskytuje služby ustanovené v prílohe č. 1 zákona o ERP, nie je povinný prijaté tržby evidovať na pokladnici. Na účely zákona o ERP je postačujúce, že občan je držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Príklad: Je pravda, že povinnosť používania pokladnice sa vzťahuje len na podnikateľské subjekty? Podľa § 1 ods. 2 zákona o ERP povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu sa vzťahuje na fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá na základe oprávnenia na podnikanie predáva tovar alebo poskytuje službu podľa prílohy č. 1 tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že povinnosť používania pokladnice sa vzťahuje na podnikateľov, ktorí súčasne spĺňajú tieto podmienky:

ã na základe oprávnenia na podnikanie (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) predávajú tovar alebo poskytujú službu podľa citovanej vyhlášky alebo prílohy č. 1 citovaného zákona, ã prijímajú úhradu v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť. Od 30. decembra 2010 sa povinnosť používania pokladnice vzťahuje aj na zahraničnú fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá na území Slovenskej republiky uskutočňuje predaj tovaru alebo poskytuje niektorú z vymedzených služieb. To znamená, že takíto podnikatelia musia aj v prípade príležitostných predajov, napr. vianočné trhy, jarmoky, pokladnicu používať. Príklad: Ak podnikateľ postúpi pohľadávku na inú osobu, musí použiť pokladnicu? Ak podnikateľ (postupca) pri odstúpení pohľadávky postupníkovi prijme od postupníka úhradu za postúpenú pohľadávku, nie je povinný použiť pokladnicu, pretože v tomto prípade nedošlo k predaju tovaru ani nebola poskytnutá služba ustanovená v prílohe č. 1 zákona o ERP; z rovnakého dôvodu ani postupník pri úhrade pohľadávky dlžníkom a následnom poukázaní peňazí na účet postupcu nie je povinný použiť elektronickú registračnú pokladnicu. Príklad: Musí spoločnosť, ktorá poskytuje služby – dodávka vody a stočné – používať pokladnicu? Podľa § 1 ods. 2 zákona o ERP citovaný zákon sa vzťahuje na fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá na základe oprávnenia na podnikanie predáva tovar alebo poskytuje službu; tento zákon sa vzťahuje aj na podnikateľa s trvalým pobytom alebo sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ak predáva tovar alebo poskytuje službu na území Slovenskej republiky. Aby pri predaji tovaru alebo poskytovaní služby vznikla povinnosť používať pokladnicu, musia byť súčasne splnené tieto podmienky: ã podnikateľská činnosť osoby, ktorá predáva tovar alebo poskytuje službu (podnikateľskou

67

činnosťou sa rozumie podnikanie podľa zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), ã predaj tovaru alebo poskytovanie služieb, ktoré sú taxatívne ustanovené v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, ã prijímanie tržby, pričom tržbou je platba prijatá z predaja tovaru alebo z poskytovania služby na predajnom mieste v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, najmä elektronickými platobnými prostriedkami alebo poukážkou oprávňujúcou na nákup tovaru alebo poskytnutie služby; tržbou je aj platba prijatá ako preddavok. Podľa § 2 písm. j) zákona o ERP službou je služba uvedená v prílohe č. 1. Vzhľadom na to, že činnosti „vodné (dodávka pitnej vody) a stočné (služba za odvádzanie a odkanalizáciu vody)“ sa v citovanej prílohe zákona o ERP nenachádzajú, používať elektronickú registračnú pokladnicu nie je potrebné. Príklad: Musí automat na parkovanie byť elektronickou registračnou pokladnicou a spĺňať požiadavky zákona o ERP? Podľa § 3 ods. 2 písm. a) štvrtý bod zákona o ERP sa povinnosť evidovať tržbu na elektronickej registračnej pokladnici nevzťahuje na predaj tovaru prostredníctvom predajných automatov. Nadväzne na uvedené sa na služby ustanovené v prílohe č. 1 citovaného zákona (3. Parkovacie služby) poskytované prostredníctvom parkovacích automatov, resp. automatických pokladníc na parkovanie povinnosť evidencie tržieb podľa citovaného zákona nevzťahuje, a teda ani pokladničný doklad vydaný zákazníkovi nemusí spĺňať požiadavky podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona. Zákonom č. 246/2012 Z. z. bol novelizovaný zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 74 ods. 3 písm. b) citovanej novely od 1. 1. 2013 môže platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, vyhotoviť zjednodušenú faktúru, ktorá neobsahuje všetky údaje podľa odseku 1. Zjednodušenou faktúrou je aj doklad vyhotovený

68

elektronickou registračnou pokladnicou, ktorá spĺňa požiadavky ustanovené zákonom č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane uhradená v hotovosti nie je viac ako 1 000 € alebo uhradená inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť nie je viac ako 1 600 €, pričom tento doklad nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. b) a jednotkovú cenu podľa odseku 1 písm. g). Takýto postup platí aj pre podnikateľa, ktorý nemá povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu a túto chce používať dobrovoľne (napr. notár). Príklad: Kedy musí podnikateľ vykonať vklad do pokladnice? Podľa § 3 ods. 3 zákona o ERP, ak podnikateľ vloží do elektronickej registračnej pokladnice hotovosť okrem prijatej tržby, je povinný ju bez zbytočného odkladu po jej vložení zaevidovať v elektronickej registračnej pokladnici a vytlačiť doklad označený slovom „VKLAD“ s údajmi ustanovenými v § 8 ods. 2 zákona. Z uvedeného vyplýva, že každý vklad hotovosti (napr. na vydávanie hotovosti zákazníkom, prijaté sprepitné) do elektronickej registračnej pokladnice okrem prijatej tržby musí byť zaevidovaný v pokladnici. Takýto postup sa však uplatňuje len vtedy, ak podnikateľ uvedený vklad uskutoční. Ak podnikateľ eviduje len prijaté tržby a vklad neuskutočnil, nemá dôvod na uplatnenie postupu podľa § 3 ods. 3 zákona. S prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia a skutočnosť, že doklad označený slovom „VKLAD" je len dokladom, ktorý ovplyvní v danom okamihu výšku hotovosti uloženej v peňažnej zásuvke a neovplyvní výšku tržieb zaznamenaných v pokladnici, nemusí byť takto označený doklad zaznamenaný v dennej uzávierke ani v prehľadovej uzávierke a ani v intervalovej uzávierke. Ak podnikateľ nevložil v daný deň do peňažnej zásuvky nový vklad okrem prijatej tržby a v tejto zostal vklad po dennej uzávierke, t. j. z predchádzajúceho dňa, je povinný vyhotoviť doklad označený slovom „VKLAD". Ak tento vklad nebude zaznamenaný

Komentár k zákonu o používaní elektronickej pokladnice a nebude vyhotovený príslušný doklad, dôjde pokladnici a neboli ani premietnuté do prílohy k tomu, že podnikateľ bude mať v peňažnej zásuvke č. 1 k zákonu o ERP. Tieto služby zahŕňajú viac peňazí, ako budú zaznamenané tržby napr. na čašnícku obsluhu zákazníkov sediacich pri prehľadovej uzávierke, čo bude kontrolné orgány stole, pulte alebo v boxe, ak nie sú zahrnuté viesť k podozreniu, že podnikateľ predal tovar alebo v cene za ubytovanie, pričom sem patrí aj príposkytol službu a túto nezaevidoval v elektronickej prava a podávanie jedál vrátane nápojov v doregistračnej pokladnici, t. j. došlo k pokusu o krátepravných zariadeniach – železničných jedálnie tržby. nych vozňoch, lodiach; Zákonom je ustanovené, že ak podnikateľ bude ã pod kódom 55.40.10 zaradené „Služby spojemať pri kontrole v peňažnej zásuvke pokladnice né s podávaním nápojov“, ktoré sa v § 2 hotovosť okrem prijatej tržby v sume, ktorá neprepísm. l) vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. siahne 20 €, nebude mu uložená pokuta. v znení neskorších predpisov nachádzali, t. j. na tieto služby sa vzťahovala povinnosť Príklad: evidencie prijatých tržieb v elektronickej registračnej pokladnici. Tieto služby zahŕňajú poMusí byť predaj občerstvenia v železničných dávanie nápojov (väčšinou alkoholických) na vozňoch evidovaný v pokladnici? Podľa pôpriamu konzumáciu vo výčapoch, pivniciach, vodnej vyhlášky sa takýto tovar v pokladnici baroch a podobných zariadeniach, diskotékoneevidoval. Čo sa myslí predajom doplnkovévých a podobných zariadeniach, ako aj v doho tovaru v železničných vozňoch? pravných prostriedkoch, čajovniach a pod. Podľa § 1 ods. 2 zákona o ERP citovaný zákon sa a v prílohe č. 1 k zákonu č. 289/2008 Z. z. vzťahuje na fyzickú osobu alebo právnickú osobu, v znení neskorších predpisov sú v súčasnosti ktorá podľa Štatistického úradu SR tieto zaradené ã na základe oprávnenia na podnikanie predáva pod kódom 56.30 „Služby pohostinstiev“. tovar alebo poskytuje službu taxatívne ustanovenú v prílohe č. 1 zákona o ERP, pričom Z uvedeného vyplýva, že rozsah služieb prílohou ã prijíma tržbu, ktorou je platba prijatá z predaja č. 1 k zákonu o ERP oproti vyhláške MF SR tovaru alebo z poskytovania služby na predaj- č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov nenom mieste (mieste, kde sa prijíma tržba) bol zmenený. v hotovosti alebo inými platobnými prostried- Podľa § 3 ods. 2 písm. a) siedmeho bodu zákona kami nahrádzajúcimi hotovosť, najmä elektro- o ERP povinnosť evidovať tržbu podľa odseku 1 sa nickými platobnými prostriedkami alebo po- nevzťahuje na predaj tovaru súvisiaceho s poskyukážkou oprávňujúcou na nákup tovaru alebo tovaním doplnkových služieb vo vozidlách železposkytnutie služby; tržbou je aj platba prijatá ničnej dopravy a autobusovej dopravy, v leteckej doprave a vodnej doprave, napr. predaj občerstveako preddavok. Podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej re- nia, hygienických potrieb. Toto ustanovenie sa publiky č. 632/2002 Z. z., ktorou sa vydáva štatis- vzťahuje len na predaj tovaru, nie na poskytovanie služieb, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k zákonu tická klasifikácia produkcie, boli: ã pod kódom 55.30.12 zaradené „Služby spoje- o ERP. né s podávaním jedál v železničných jedál- Služby ustanovené v prílohe č. 1 k zákonu o ERP nych vozňoch alebo na lodiach“, ktoré sa v § 2 sú z povinnosti evidovať prijatú tržbu v elektronicpísm. l) vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. kej registračnej pokladnici vylúčené v § 3 ods. 2 o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronic- písm. b) zákona o ERP, pričom ale týmto ustanokou registračnou pokladnicou v znení neskor- vením nie sú vylúčené služby (uvedené v prílohe ších predpisov nenachádzali, t. j. na tieto služ- č. 1 k zákonu o ERP), ktoré sú poskytované vo voby sa nevzťahovala povinnosť evidencie prija- zidlách železničnej dopravy a autobusovej dopratých tržieb na elektronickej registračnej vy, v leteckej doprave a vodnej doprave.

69

K § 4 – Požiadavky na elektronickú registračnú pokladnicu Podľa tohto ustanovenia môže podnikateľ používať len taký typ pokladnice, na ktorý bol vydaný certifikát a zároveň pokladnici bol pridelený daňový kód pokladnice, je označená plombou (ak by pokladnica bola označená poškodenou plombou, falzifikátom alebo plombou, ktorá nie je v súlade so zákonom o ERP, považuje sa za neoznačenú) a spĺňa technické požiadavky ustanovené osobitnými predpismi (protokoly o skúškach, ES vyhlásenie o zhode) a zákonom o ERP. V tomto ustanovení sú určené technické podmienky, ktoré sú predovšetkým dôležité pre výrobcov a dovozcov pokladníc, pretože na základe zákonom určených požiadaviek musia výrobcovia vyrobiť pokladnicu a dovozcovia doviesť také pokladnice, ktoré spĺňajú všetky požiadavky ustanovené zákonom o ERP. V prípade, že by technické požiadavky neboli splnené, tak výrobca ani dovozca nedostanú certifikát. Certifikát na pokladnicu je oprávnená vydať len akreditovaná osoba (Elektrotechnický výskumný a projektový ústav, a. s., v Novej Dubnici alebo TÜV SÜD, spol. s r. o., Bratislava). Podľa zákona č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol nahradený zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, akreditujúcou osobou je Slovenská národná akreditačná služba – SNAS. Vyrobené alebo dovezené pokladnice posudzuje akreditovaná osoba podľa osobitných predpisov (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 308/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody pre elektrické zariadenia, ktoré sa používajú v určitom rozsahu napätia, v znení nariadenia vlády č. 449/2007 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 194/2005 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite v znení nariadenia vlády č. 318/2007 Z. z.) a všetkých ďalších požiadaviek ustanovených zákonom. Medzi najdôležitejšie požiadavky na pokladnicu patria tie, ktoré zabezpečia, aby údaje o zaevidovaných

70

tržbách nebolo možné pozmeniť, resp. aby takýto zásah bol zistiteľný. Ide vlastne o také funkcie pokladnice, ktoré nezávisia, resp. nie sú ovplyvniteľné obsluhou pokladnice. Takýmito požiadavkami okrem iných sú: ã pokladnica musí zabezpečovať vyhotovenie dennej uzávierky do 24.00 hod. daného dňa, t. j. dennú uzávierku musí podnikateľ v každom prípade vyhotoviť, inak pokladnica neumožní pokračovať v ďalšej evidencii tržieb, ã pokladnica musí zabezpečovať zhodu číselných údajov položiek cien a celkovej platenej ceny na pokladničnom doklade, v prevádzkovej pamäti a na zobrazovacom zariadení; ide o to, aby zákazník mal zobrazené na displeji rovnaké sumy, ako sú tlačené na pokladničnom doklade a mohol kontrolovať účtovanie nákupu; ak by táto technická podmienka nebola splnená, tak v prípade PC sa dá na počítači zobrazovať niečo iné a tlačiť niečo iné, a teda takýto postup vytvára priestor na zavádzanie zákazníka, ã pokladnica musí informovať podnikateľa o potrebe vykonania povinnej údržby pokladnice, ktorou je zabezpečená a overená správna funkčnosť pokladnice, ã konštrukcia pokladnice musí byť taká, aby, ak by sa fiskálna pamäť, v ktorej sa ukladajú údaje, v prípade násilného zásahu poškodila alebo zničila, bolo možné tieto skutočnosti zistiť technickými zariadeniami pokladnice (poškodenú alebo zničenú fiskálnu pamäť môže vymeniť len servisná organizácia), ã overovanie pravosti údajov kontrolných záznamov technickými zariadeniami pokladnice, t. j. kontrolným kódom, ã pokladnice sa musia označovať plombou, ã pokladničné doklady vydávané zákazníkovi a páska dennej uzávierky musia obsahovať ochranný znak a pokladničné doklady vystavené v rámci skúšobnej prevádzky alebo v rámci zaškolenia zamestnanca, alebo v rámci vyhotovovania ďalších iných dokladov, ktoré nie sú pokladničnými dokladmi a obsahujú informácie o cene tovaru alebo služby označené

Komentár k zákonu o používaní elektronickej pokladnice slovom „NEPLATNÝ DOKLAD“ a „VKLAD“, nesmú obsahovať ochranný znak, ã umožňovať vyhotovenie intervalovej alebo prehľadovej uzávierky, ã umožňovať vymazanie prevádzkovej pamäte, len ak bola vyhotovená denná uzávierka so zápisom súhrnných údajov vo fiskálnej pamäti, ã umožňovať zablokovanie pokladnice, ak došlo k odpojeniu tlačiarne, zobrazovacieho zariadenia alebo fiskálnej pamäte (odblokovanie pokladnice môže vykonať len servisná organizácia), ã umožňovať za ustanovených podmienok pridanie plomby. V ustanovení sú ďalej určené podmienky, ktoré musí spĺňať fiskálna pamäť, t. j. ako musí byť v pokladnici umiestnená, akú musí mať kapacitu, konštrukciu, aké údaje v nej musia byť nezameniteľne a neodstrániteľne zaznamenané a aké údaje sa do nej budú pravidelne zaznamenávať (ide vlastne o také požiadavky, ktoré zabezpečujú čo možno maximálnu ochranu zaevidovaných tržieb). Napríklad, ak od pokladnice bude viac ako 500-krát odpojená tlačiareň alebo fiskálna pamäť, alebo zobrazovacie zariadenie, dôjde k prechodu pokladnice do režimu len čítania údajov, t. j. nebude možné tlačiť pokladničné doklady ani pásky dennej uzávierky a musí dôjsť k výmene fiskálnej pamäte servisnou organizáciou. Zároveň sa ustanovila taká konštrukcia fiskálnej pamäte, aby kontrolné orgány (daňový úrad alebo colný úrad) mohli údaje v nej uložené získať aj prostredníctvom iného elektronického zariadenia, napr. počítača alebo zariadenia, ktoré podľa zákona výrobca, dovozca alebo distribútor je povinný za týmto účelom zapožičať akreditovanej osobe. V prípade, že z pokladnice je vybraná fiskálna pamäť a z tejto bude potrebné získať údaje, tak na tento účel je výrobca, dovozca alebo distribútor pokladnice povinný akreditovanej osobe zapožičať technické zariadenie, ktoré umožní získať údaje z takejto fiskálnej pamäte. V praxi ide predovšetkým o kontrolné orgány, t. j. daňový úrad alebo colný úrad, ktorý získa údaje na základe žiadosti a akreditovaná osoba je povinná umožniť daňovému úradu tieto údaje získať.

V záujme dodržania správnej funkčnosti pokladnice sa ustanovuje pre podnikateľa povinnosť, aby v intervaloch, na ktoré ho upozorní technické zariadenie pokladnice, zabezpečil povinnú údržbu pokladnice. Táto údržba je zameraná na preverenie technického stavu, neporušenosti plomb tak, aby bola zabezpečená správna funkčnosť pokladnice. Periodicitu povinnej údržby, ako aj technické podmienky odporučí výrobca a v procese certifikácie odsúhlasí akreditovaná osoba, pričom podnikateľ je povinný zabezpečiť vykonanie povinnej údržby pokladnice servisnou organizáciou najneskôr do piatich rokov od uvedenia pokladnice do prevádzky a následne najneskôr každých päť rokov od predchádzajúcej údržby. K takémuto postupu sa pristúpilo z dôvodu, aby podnikatelia z dôvodu potreby vykonávania údržby pokladnice neboli zaťažení tak z časového hľadiska, ako aj z finančného hľadiska. Zákon o ERP neumožňuje používať pokladničné siete, t. j. aj vo veľkých obchodných zariadeniach musí byť každá pokladnica samostatným zariadením. Zákon o ERP neobmedzuje podnikateľov používať nové moderné riešenia pokladnice a využívať všetky nové, komerčne dostupné softvérové alebo hardvérové technológie. Zákon o ERP rovnako neustanovuje pre výrobcov konkrétne technologické postupy, resp. použitie konkrétnych druhov technických prvkov pri výrobe pokladníc. Je v plnej kompetencii výrobcov, aby pri výrobe pokladnice používali technické prvky a postupy, ktoré oni sami uznajú za najvhodnejšie, ale s tým, aby boli splnené funkčné požiadavky na pokladnicu ustanovené zákonom o ERP. Rovnako ako servisná organizácia má povinnosť oznámiť daňovému úradu poškodenú alebo chýbajúcu plombu, aj podnikateľ má túto istú povinnosť, avšak uvedenú skutočnosť oznamuje servisnej organizácii, ktorá následne musí zabezpečiť jej výmenu a vykonať príslušné záznamy do knihy elektronickej registračnej pokladnice. Príklad: Môže byť povinná údržba pokladnice vykonaná neskôr, ako určil výrobca pokladnice? Podľa § 4 ods. 7 zákona o ERP je podnikateľ povinný zabezpečiť vykonanie povinnej údržby

71

elektronickej registračnej pokladnice servisnou organizáciou najneskôr do piatich rokov od uvedenia elektronickej registračnej pokladnice do prevádzky a následne najneskôr každých päť rokov od predchádzajúcej údržby. Z uvedeného vyplýva, že podľa zákona o ERP nie je podnikateľ povinný vykonať povinnú údržbu elektronickej registračnej pokladnice každý rok, a to aj vtedy, ak je elektronická registračná pokladnica od výrobcu nastavená na vykonanie povinnej údržby každý rok. V tomto prípade by však bolo vhodné, aby si podnikateľ u výrobcu elektronickej registračnej pokladnice preveril, či je možné povinnú údržbu vykonať aj neskôr. Príklad: Požaduje zákon o ERP, aby údaje, ktoré budú zobrazované na zobrazovacom zariadení, boli všetky vytlačené na tlačiarni alebo postačuje, aby výstup z tlačiarne – pokladničný doklad, mal len požadované zákonné náležitosti, pretože napr. v niektorých krajinách existuje požiadavka „čo na displeji, to v tlači“? Podľa § 4 ods. 2 písm. a) druhý bod zákona o ERP musí pokladnica zabezpečovať zhodu číselných údajov položiek cien a celkovej sumy platenej ceny na pokladničnom doklade, v prevádzkovej pamäti a na zobrazovacom zariadení pre zákazníka, t. j. nie všetkých údajov, ktoré však musia byť podľa § 8 ods. 1 zákona o ERP vytlačené na pokladničnom doklade; pokladničný doklad môže obsahovať aj ďalšie nepovinné údaje, napr. otváracie hodiny, poďakovanie za návštevu. Na zobrazovacom zariadení pre zákazníka sa môžu zobrazovať aj iné údaje ako len číselné údaje položiek cien a celkovej sumy platenej ceny, pričom tieto nemusia byť povinnými údajmi pokladničného dokladu. K § 5 – Servisná organizácia Opravu a údržbu pokladníc môže vykonávať len servisná organizácia, ktorou je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má na takúto činnosť oprávnenie, má uzavretú zmluvu s dovozcom, výrobcom alebo distribútorom pokladníc (ak je servisná organizácia zároveň dovozcom, výrobcom

72

alebo distribútorom pokladníc, nie je povinná mať zmluvu) a je zapísaná v registri servisných organizácií, ktorý na tento účel vedú daňové úrady. Povinnosťou servisnej organizácie je napr. zabezpečiť vykonanie opravy pokladnice do 48 hodín od jej nahlásenia alebo odovzdania do opravy, označovanie pokladníc plombou, povinnosť oznámiť daňovému úradu akékoľvek nepovolené zásahy do údajov uložených v pokladnici alebo zmeny na plombách, zabezpečiť výmenu poškodenej plomby alebo doplnenie chýbajúcej plomby. Uvedené činnosti je servisná organizácia povinná zaznamenávať aj do knihy pokladnice. Ako z uvedeného vyplýva, servisná organizácia na splnenie povinnosti označovať pokladnicu plombou je povinná si plomby objednať u daňového úradu servisnej organizácie a následne si tieto od nich odkúpiť. Daňový úrad servisnej organizácie plomby servisným organizáciám predáva za obstarávacie náklady. Príklad: Uvažuje sa s obmedzením počtu servisných organizácií? Podľa § 5 ods. 1 zákona o ERP servisnou organizáciou môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá splní podmienky ustanovené zákonom; uvedené sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na servisnú organizáciu, ktorá je zároveň výrobcom, dovozcom alebo distribútorom pokladníc. K ustanoveniu počtu servisných organizácií je potrebné uviesť, že nie je dôvod a ani oprávnenie na zákonné obmedzenie počtu servisných organizácií pre konkrétny typ pokladnice. Vzhľadom na to, že servisná organizácia musí mať uzavretú zmluvu s výrobcom, dovozcom alebo distribútorom pokladníc, bude na týchto osobách, s ktorými, resp. koľkými fyzickými alebo právnickými osobami uzavrú zmluvy o vykonávaní opráv a údržby pokladníc. Príklad: V niektorých prípadoch sa dá pokladnica opraviť prostredníctvom počítača aj na diaľku, t. j. nie je potrebné navštíviť osobne podnikateľa za účelom opravy pokladnice. Je takýto postup možné uplatniť?

Komentár k zákonu o používaní elektronickej pokladnice Podľa § 10 ods. 1 zákona o ERP, ak podnikateľ nemôže použiť elektronickú registračnú pokladnicu pre závažný dôvod, ktorý vznikol bez jeho zavinenia, je povinný túto skutočnosť bez zbytočného odkladu nahlásiť servisnej organizácii, pričom dôvod, dátum a čas prerušenia prevádzky elektronickej registračnej pokladnice je podnikateľ povinný bez zbytočného odkladu zaznamenať do knihy elektronickej registračnej pokladnice. Okrem údajov uvedených v prvej vete je podnikateľ povinný zaznamenať do knihy elektronickej registračnej pokladnice aj dátum a čas nahlásenia poruchy elektronickej registračnej pokladnice servisnej organizácii a v prípade odovzdania elektronickej registračnej pokladnice servisnej organizácii do opravy aj dátum a čas tohto odovzdania; tento záznam potvrdí servisná organizácia, ktorej bola porucha elektronickej registračnej pokladnice nahlásená alebo ktorá elektronickú registračnú pokladnicu prevzala do opravy, odtlačkom pečiatky, ak ju servisná organizácia má vyhotovenú, a podpisom fyzickej osoby, ktorá elektronickú registračnú pokladnicu prevzala do opravy, s uvedením jej mena a priezviska. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia servisná organizácia, ktorá vykonala opravu elektronickej registračnej pokladnice, je povinná do knihy elektronickej registračnej pokladnice zaznamenať popis poruchy elektronickej registračnej pokladnice, dátum a čas vykonania opravy a tento záznam potvrdiť odtlačkom pečiatky, ak ju servisná organizácia má vyhotovenú, a podpisom fyzickej osoby, ktorá opravu elektronickej registračnej pokladnice vykonala, s uvedením jej mena a priezviska. S prihliadnutím na to, že oprava elektronickej registračnej pokladnice sa dá vykonať aj na diaľku, ako aj na to, že zákon neustanovuje presnú formu záznamu vykonaného v knihe elektronickej registračnej pokladnice, zastávame názor, že je možné opravu zahlásiť e-mailom, ktorý bude podpísaný elektronickým podpisom a tento potom vložiť do knihy elektronickej registračnej pokladnice. Zároveň však odporúčame, aby e-mail podpísaný elektronickým podpisom bol do knihy elektronickej registračnej pokladnice pripevnený tak, aby nedošlo k jeho strate.

K § 6 – Register Servisná organizácia môže svoju činnosť vykonávať okrem iných ustanovených podmienok len za podmienky, že je zapísaná v registri servisných organizácií. Na základe tejto podmienky je preto v tomto ustanovení riešený postup pri zápise do registra, ktorý musí servisná organizácia dodržať, ako aj skutočnosti, ktoré musí preukázať, aby mohla byť zapísaná do registra servisných organizácií (ide predovšetkým o predloženie zmluvy o vykonávaní opráv a údržby pokladníc uzavretej s výrobcom, dovozcom alebo distribútorom pokladníc a zoznam typov pokladníc, u ktorých bude vykonávať servis). Ak je servisná organizácia zároveň výrobcom, dovozcom alebo distribútorom pokladníc, je povinná túto skutočnosť preukázať a k registrácii predložiť len zoznam typov pokladníc, u ktorých bude vykonávať servis. Ak servisná organizácia splní ustanovené podmienky, daňový úrad vydá rozhodnutie o zápise do registra a až po nadobudnutí jeho právoplatnosti (proti rozhodnutiu o zápise do registra nemožno podať odvolanie, a preto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť jeho doručením) môže servisná organizácia vykonávať servisnú činnosť. Ak servisná organizácia bude zrušená alebo zanikne, alebo prestane vykonávať opravy a údržbu pokladníc, je povinná tieto skutočnosti oznámiť daňovému úradu do 30 kalendárnych dní od ich vzniku a v prípade, že si túto povinnosť nesplní, daňový úrad ju vyčiarkne z registra servisných organizácií. Rovnako daňový úrad vyčiarkne servisnú organizáciu z registra servisných organizácií, ak servisná organizácia neoznámi na daňový úrad zmenu typov pokladníc,u ktorých vykonáva opravy a údržbu, alebo zánik zmluvy, ktorú má uzavretú s výrobcom, dovozcom alebo distribútorom, a to do 15 kalendárnych dní od vzniku týchto skutočností. Na účely informovanosti podnikateľov, ktorí sú povinní používať pokladnicu, je Finančné riaditeľstvo SR povinné viesť centrálny online register servisných organizácií, ktorý bude priebežne doplňovať a aktualizovať. Register je zverejnený na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR. Z registra sa podnikateľ dozvie, ktorá servisná organizácia vykonáva servis na pokladnicu, ktorú vlastní, a kde je jej sídlo alebo miesto podnikania.

73

Príklad: Môže byť rozhodnutie o zápise do registra vydané aj na necertifikované pokladnice? Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o ERP podnikateľ na evidenciu tržieb môže používať len pokladnicu, na ktorú akreditovaná osoba vydala certifikát. Nadväzne na uvedené a skutočnosť, že register vedený podľa § 6 ods. 8 zákona o ERP má slúžiť pre podnikateľov, ktorí majú povinnosť na účely evidencie tržieb evidovať prijaté platby na pokladnici, rozhodnutie o zápise do registra nemôže byť vydané na typy necertifikovaných pokladníc, tzn. že register môže obsahovať len také typy pokladníc, na ktoré bol vydaný certifikát. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o ERP na zápis do registra fyzická osoba alebo právnická osoba predloží písomnú žiadosť, v ktorej uvedie zoznam typov pokladníc, u ktorých bude vykonávať opravu a údržbu. Pri overovaní, či na typ pokladnice, resp. fiskálnej tlačiarne uvedený v žiadosti bol vydaný certifikát, bude príslušný správca dane vychádzať zo zoznamu certifikovaných pokladníc, resp. fiskálnych tlačiarní, ktorý vydáva akreditovaná osoba (EVPÚ, a. s., Nová Dubnica alebo TÜV SÜD, spol. s r. o., Bratislava). Príklad: Je podľa zákona o ERP ustanovená lehota pre servisnú organizáciu na uvedenie pokladnice do prevádzky po pridelení daňového kódu pokladnice daňovým úradom? Zákon o ERP neustanovuje pre servisnú organizáciu lehotu na vykonanie úpravy elektronickej registračnej pokladnice na podmienky ustanovené citovaným zákonom, t. j. na jej fiskalizáciu a následne jej uvedenie do prevádzky. Táto lehota je vo výlučnej kompetencii servisnej organizácie a závisí od jej kapacitných možností.

servisná organizácia, a to vložením ustanovených údajov do fiskálnej pamäte (ochranný znak, daňový kód pokladnice, obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania, daňové identifikačné číslo, ak podnikateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty, dátum a čas uvedenia pokladnice do prevádzky, sadzba dane z pridanej hodnoty pre minimálne tri sadzby dane z pridanej hodnoty, minimálne dve meny). V záujme ochrany údajov uložených do pokladnice je servisná organizácia povinná pri uvedení pokladnice do prevádzky a po každom zásahu do nej túto označiť plombou. Každá pokladnica musí mať daňovým úradom pridelený daňový kód, ktorý daňový úrad zapíše do knihy pokladnice, ktorú je podnikateľ na tento účel povinný predložiť spolu s kópiou certifikátu pokladnice alebo s kópiou fiskálnej tlačiarne, ktoré predajca odovzdá podnikateľovi pri kúpe pokladnice. V knihe pokladnice podnikateľ vyplní údaje podľa predtlače, a to svoje identifikačné údaje, údaje o pokladnici a údaje o servisnej organizácii. Daňový kód pokladnice je daňový úrad povinný prideliť bez zbytočného odkladu. V praxi sa môže stať, že u podnikateľa dôjde k zmene miestnej príslušnosti daňového úradu. V takomto prípade daňový kód pokladnice, ktorý už bol pridelený, podnikateľovi ostáva, t. j. pri zmene miestnej príslušnosti daňového úradu sa daňový kód pokladnice nemení. Takýto postup neprináša finančné a administratívne zaťaženie ani pre podnikateľov a ani pre daňovú správu. Zákon o ERP umožňuje účastníkom združenia používať jednu spoločnú pokladnicu. V takomto prípade požadované vyššie uvedené doklady a kópiu zmluvy o združení predloží jeden z účastníkov združenia, a to podľa ich dohody.

K § 7 – Uvedenie elektronickej registračnej pokladnice do prevádzky K § 8 – Pokladničný doklad V ustanovení je riešený postup pri uvádzaní pokladnice do prevádzky. Ak podnikateľ chce Podnikateľ je povinný po zaevidovanítržby do pokpoužívať pokladnicu, tak túto si nemôže uviesť do ladnice vydať kupujúcemu bez zbytočného odklaprevádzky sám, ale túto činnosť môže vykonať len du pokladničný doklad, ktorý musí obsahovať

74

Komentár k zákonu o používaní elektronickej pokladnice najmenej údaje predpísané zákonom o ERP, t. j. môže obsahovať aj ďalšie údaje podľa rozhodnutia podnikateľa, napr. otváracie hodiny, poďakovanie za návštevu. Zákonom o ERP je zakázané vydať kupujúcemu iný ako pokladničný doklad a na základe takéhoto dokladu prijať tržbu (nesmie byť vydaný doklad označený napr. ako priebežný, informatívny alebo neplatný). Podnikateľ je povinný vyhotovovať doklady aj v rámci skúšobnej prevádzky pokladnice po jej oprave, pri zaškolení zamestnanca na pokladnici alebo v rámci vyhotovovania ďalších iných dokladov, ktoré nie sú pokladničnými dokladmi a obsahujú informácie o cene tovaru alebo služby; v takomto prípade je podnikateľ povinný vystavovať doklady, ktoré musia obsahovať slová „NEPLATNÝ DOKLAD“ v každom treťom riadku. Pri vklade hotovosti do pokladnice je podnikateľ povinný vystavovať doklady, ktoré musia obsahovať slovo „VKLAD“ v každom treťom riadku. Doklady označené slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“ alebo „VKLAD“ nesmú obsahovať ochranný znak, inak obsahujú zákonom ustanovené povinné údaje. V praxi sa stáva, že kupujúci kúpený tovar vráti alebo reklamuje poskytnutú službu. Zákon o ERP v takomto prípade ustanovuje, že podnikateľ je povinný v prípade vrátenia tovaru alebo reklamovania služby vydať kupujúcemu pokladničný doklad, ktorý musí obsahovať rovnaké údaje ako doklad vydaný pri predaji tovaru alebo pri poskytnutí služby. Ak podnikateľ má pokladnicu mimo prevádzky, je v takomto prípade povinný vydávať paragóny, ktoré obsahujú tie isté údaje ako pokladničný doklad okrem ochranného znaku. Z pokladničného dokladu musí byť zrejmé, aký tovar sa predával alebo aká služba sa poskytla. Z tohto dôvodu sa preto ustanovilo, že označenie tovaru alebo služby musí byť také, aby z neho druh predávaného tovaru alebo poskytnutej služby bol jednoznačný a aby označenie umožnilo jednoznačné odlíšenie označeného tovaru od iného tovaru alebo označenej služby od inej služby. Na označenie tovaru alebo služby sa môže používať aj skrátený názov. Za nesprávne označenie tovaru sa považuje napr. mliečny výrobok, textilný tovar, kvety, a to

z dôvodu, že takéto označenie je príliš všeobecné a nie je z neho možné konkrétne určiť, o aký druh tovaru ide. Za správne označenie tovaru sa považuje napr. maslo, syr Ementál, syr Apetito, ovocný jogurt, trvanlivé mlieko, dámska blúzka, pánska vesta, črepníkový kvet azalka, kvet tulipán. Pri poskytovanej službe sa považuje za nesprávne označenie napr. oprava auta, t. j. musia byť vyšpecifikované bližšie úkony, napr. výmena zadných dverí, výmena tlmiča, výmena spätného zrkadielka a pod. Pri úhrade faktúry alebo jej časti (pohľadávky) sú ustanovené údaje, ktoré pokladničný doklad nesmie obsahovať (ide o údaje súvisiace s daňou z pridanej hodnoty), čím bol odstránený problém, ktorý vznikol z dôvodu zákonom ustanovenej povinnosti evidovať na pokladnici tržbu prijatú pri úhrade faktúry, resp. jej časti a vydávať pokladničný doklad. Ak podnikateľ predáva umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti, na pokladničnom doklade nesmie uviesť údaje týkajúce sa DPH, čím sa zosúladil zákon o ERP so zákonom o DPH. Príklad: Je zákonom o ERP predpísané, ako má byť uvádzaný na pokladničnom doklade základ dane z pridanej hodnoty, sadzba dane z pridanej hodnoty a výška dane z pridanej hodnoty? V § 8 ods. 1 zákona o ERP sú ustanovené údaje, ktoré musí pokladničný doklad obsahovať. Okrem iného ide aj o údaje, ako sú základ dane z pridanej hodnoty sadzba dane z pridanej hodnoty a výška dane z pridanej hodnoty. Akým spôsobom majú byť na pokladničnom doklade vyššie citované údaje uvedené, nie je citovaným zákonom ustanovené, preto tieto môžu byť uvedené rôzne, napr. že pri jednotlivých tovarových položkách je priamo uvedená sadzba dane z pridanej hodnoty v číselnom vyjdrení „20 %“ alebo napr. formou písmena „A“ s tým, že musí byť jasné, že písmeno „A“ predstavuje sadzbu dane z pridanej hodnoty práve „20 %“. Následne budú základ dane z pridanej hodnoty, sadzba dane z pridanej hodnoty a daň z pridanej hodnoty uvedené napr. nasledovne:

75

I. Sadzba

Základ

DPH

20,00 %

5,00

1,00

5,00

1,00

II. A 20,00 %

Sadzby dane z pridanej hodnoty a iné údaje týkajúce sa dane z pridanej hodnoty je potrebné na pokladničnom doklade uvádzať tak, aby tieto boli jednoznačné, bez ohľadu na to, akou formou sú vyjadrené. Príklad: Je zákonom o ERP ustanovené, akým písmom majú byť údaje na pokladničnom doklade vytlačené? Veľkosť písma, resp. jeho typ zákonom o ERP nie sú ustanovené pre žiadne výstupy vyhotovené pokladnicou. Príklad: Musí byť na pokladničnom doklade u fyzickej osoby uvedená adresa trvalého pobytu? Podľa § 8 ods. 1 písm. i) zákona o ERP pokladničný doklad obsahuje obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania. Obchodným menom fyzickej osoby podľa § 9 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov je jej meno a priezvisko. Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania. Z uvedeného vyplýva, že zákon o ERP neustanovuje uvedenie trvalého pobytu fyzickej osoby. Ak však podnikateľ predáva tovar napr. vo svojom dome, v ktorom má trvalý pobyt a má tu zriadené predajné miesto, v tomto prípade sa môže stať, že na pokladničnom doklade bude uvedená adresa trvalého pobytu ako miesta podnikania alebo predajného miesta. Príklad: Ak sa neuplatňuje zaokrúhľovanie, ako sa táto skutočnosť uvádza na pokladničnom doklade?

76

Zaokrúhľovanie podľa § 3 ods. 4 zákona NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení zákona č. 520/2003 Z. z. bolo ustanovené nadväzne na zrušenie desať a dvadsaťhalierových mincí. Vzhľadom na to, že v súčasnosti je v Slovenskej republike platná mena euro a zaokrúhľovanie sa neuplatňuje, nie je v rozpore so zákonom o ERP, ak na pokladničnom doklade budú uvedené slová „zaokrúhlenie ceny“ a číslo 0,00 €, resp. nebude uvedené žiadne číslo. Rovnako nebude v rozpore so zákonom, ak slová „zaokrúhlenie ceny“ na pokladničnom doklade nebudú uvedené vôbec. K § 9 – Ochrana údajov a elektronickej registračnej pokladnice, uchovávanie údajov Podľa tohto ustanovenia je podnikateľ povinný zabezpečiť ochranu údajov uložených v pokladnici, t. j. v prevádzkovej pamäti a fiskálnej pamäti, na dokladoch označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“ alebo „VKLAD“ alebo údajov na paragónoch, údajov uložených na tlačových výstupoch, t. j. páske dennej uzávierky, ako aj údajov uložených v elektronickej podobe na dátových médiách. Podnikateľ je povinný zabezpečiť tiež ochranu pokladnice vrátane jej softvéru. Podnikateľ je povinný dátové médiá, na ktorých sa ukladajú kontrolné záznamy (pokladničné doklady o prijatí tržby vydané pri predaji tovaru alebo pri poskytovaní služby, doklady o vrátení platby za vrátený tovar alebo reklamovanú službu, doklady označené slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“ alebo „VKLAD“ a denné uzávierky), uchovávať do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane (podľa § 69 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich

Komentár k zákonu o používaní elektronickej pokladnice rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov). Z uvedeného vyplýva, že kópie pokladničných dokladov sa neukladajú na kontrolnú pásku, čím sa odstránil problém so skladovaním kontrolných pások a tiež sa zabezpečí kvalitné uchovanie údajov počas dlhšieho časového horizontu. Kontrolné záznamy sa ukladajú v elektronickej podobe na dátové médiá nezávisle od podnikateľa. Rovnako sa na dátové médiá ukladajú aj denné uzávierky. Podnikateľ je ďalej povinný kontrolné záznamy sprístupniť, a to vo forme požadovanej daňovým úradom alebo colným úradom, napr. v elektronickej alebo aj listinnej, t. j. papierovej podobe. Podnikateľ si na uchovanie údajov môže vybrať sám typ dátového média, ale toto musí byť také, aby garantovalo uchovanie údajov vo vyššie citovanej lehote. Kópie paragónov a pásku dennej uzávierky je povinnosť uchovávať po dobu piatich rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom boli vyhotovené, z čoho vyplýva, že údaje dennej uzávierky sa z hľadiska dôsledného zabezpečenia údajov uchovávajú aj v papierovej podobe a aj v elektronickej podobe na dátových médiách. Doklad, ktorý je vytlačený v rámci skúšobnej prevádzky pri uvedení pokladnice do prevádzky, po jej oprave alebo v rámci zaškolenia zamestnanca alebo v rámci vyhotovovania ďalších iných dokladov, ktoré nie sú pokladničnými dokladmi a obsahujú informácie o cene tovaru alebo služby – „NEPLATNÝ DOKLAD“ a doklad – „VKLAD“, ktorý je vytlačený

pri vložení hotovosti, okrem prijatej tržby, sa uchováva po dobu jedného roka od konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené; v rovnakej lehote sa uchovávajú aj pokladničné doklady, ktoré sú vyhotovené pri dodatočnom zaevidovaní údajov z paragónov do elektronickej registračnej pokladnice. Uvedené doklady v papierovej podobe sa nemusia nikde pripevňovať, spôsob ich uchovávania, resp. kde budú uložené, je na rozhodnutí podnikateľa. Zákon o ERP teda neustanovuje ani formu, ani miesto ich uchovávania. Dôležité však je, aby na nich boli v ustanovenej lehote uchované údaje v čitateľnej podobe. Príklad: Je podľa zákona o ERP riešený problém čitateľnosti archivovaných pokladničných dokladov? Podľa § 4 ods. 2 písm. b) ôsmeho bodu zákona o ERP pokladnica musí okrem iných technických požiadaviek umožňovať vytlačenie tlačových výstupov (pokladničných dokladov, uzávierok) čitateľných po dobu desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené, t. j. je na výrobcovi pokladníc, aby do pokladnice inštaloval takú tlačiareň, ktorá predmetnú požiadavku zabezpečí. Podnikateľ je povinný podľa zákona o ERP používať takú pokladnicu, u ktorej výrobca uvedenú požiadavku garantuje. Za porušenie tejto povinnosti správca dane, ktorým je daňový úrad, uloží pokutu. K § 10 – Prerušenie prevádzky elektronickej registračnej pokladnice Vzhľadom na to, že v praxi sa môže stať, že z určitého dôvodu nezavineného podnikateľom nie je možné pokladnicu, napr. pre poruchu, použiť, určujú sa povinnosti tak pre podnikateľa, ako aj pre servisnú organizáciu v prípade prerušenia prevádzky pokladnice. Takouto povinnosťou pre podnikateľa je túto skutočnosť bez zbytočného odkladu nahlásiť servisnej organizácii a zároveň dôvod, dátum a čas prerušenia prevádzky pokladnice zaznamenať v knihe pokladnice. Ak pôjde o poruchu pokladnice, podnikateľ je povinný zaznamenať v knihe pokladnice aj dátum a čas nahlásenia poruchy servisnej organizácii alebo dátum a čas odovzdania pokladnice servisnej organizácii do opravy.

77

Pri odstávke elektrickej energie alebo výpadku internetového pripojenia nejde o poruchu pokladnice, a preto nemusí podnikateľ v tomto prípade tieto skutočnosti nahlásiť servisnej organizácii. Naďalej však ostáva podnikateľovi povinnosť zaznamenať do knihy elektronickej registračnej pokladnice dôvod, dátum a čas akéhokoľvek prerušenia prevádzky elektronickej registračnej pokladnice, t. j. aj v prípade výpadku elektrickej energie alebo internetového pripojenia. Servisná organizácia, ktorá vykonala opravu pokladnice, je povinná zaznamenať v knihe pokladnice popis poruchy, dátum a čas vykonania opravy. Pri opätovnom začatí prevádzky pokladnice je podnikateľ povinný v knihe pokladnice zaznamenať dátum a čas tejto skutočnosti. Podnikateľ sa počas prerušenia prevádzky pokladnice môže rozhodnúť, či bude pokračovať v predaji tovaru alebo v poskytovaní služby, alebo v predaji tovaru alebo v poskytovaní služby nebude pokračovať. Ak sa podnikateľ rozhodne pokračovať v predaji tovaru alebo v poskytovaní služby, je povinný vyhotovovať náhradné pokladničné doklady – paragóny, ktoré musia obsahovať rovnaké údaje ako pokladničné doklady okrem ochranného znaku. Tieto paragóny musí podnikateľ vyhotovovať dvojmo, pričom originál podnikateľ vydáva kupujúcemu a kópiu si ponechá. Aj pri takejto evidencii tržieb je podnikateľ povinný z kópií paragónov vyhotovovať dennú uzávierku. Údaje z vyhotovených paragónov je podnikateľ povinný v ustanovenej lehote dodatočne zaevidovať v tej pokladnici, ktorej prevádzka bola prerušená. Pokladničné doklady vyhotovené pri dodatočnom zaevidovaní údajov z paragónov je podnikateľ povinný uchovať podľa § 9 ods. 4. Zákon o ERP neumožňuje použitie náhradnej pokladnice a ani použitie požičanej pokladnice. Príklad: V čase, keď pokladnica mala poruchu a uskutočňovala sa evidencia tržieb formou paragónov, boli ceny tovarov iné ako v čase, keď je potrebné paragóny zaevidovať do pokladnice. Budú sa musieť evidovať do pokladnice

78

ceny uvedené na paragónoch alebo nové ceny? Podľa § 10 ods. 5 zákona o ERP je podnikateľ povinný údaje z vyhotovených paragónov zaevidovať v pokladnici, ktorej prevádzka bola prerušená. Uvedené ustanovenie je potrebné dodržať a v pokladnici musia byť zaevidované ceny uvedené na paragónoch. Z uvedeného vyplýva, že aj technické riešenie pokladníc, ktoré budú certifikované nadväzne na zákon o ERP, musí byť také, aby pokladnice túto skutočnosť zohľadňovali. K § 11 – Výmena fiskálnej pamäte Fiskálna pamäť je podľa zákona o ERP najdôležitejšou časťou pokladnice, a to vo vzťahu evidencie prijatých tržieb, preto je potrebné tejto časti pokladnice aj zo strany podnikateľa venovať zvýšenú pozornosť a striktne dodržiavať postup upravený v tomto ustanovení.Podľa tohto ustanovenia môže fiskálnu pamäť vymeniť len servisná organizácia, a to v prípade, ak bola vyčerpaná jej kapacita, ale pokladnica je naďalej funkčná, došlo k poruche fiskálnej pamäte a neplní svoju funkciu, došlo k zmene údajov (ochranného znaku alebo daňového kódu pokladnice, alebo obchodného mena, sídla alebo miesta podnikania podnikateľa a predajného miesta, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania, alebo daňového identifikačného čísla, ak podnikateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo identifikačného čísla pre daň z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo dátumu a času uvedenia pokladnice do prevádzky) alebo došlo k zmene vlastníka pokladnice. Dôvod výmeny fiskálnej pamäte, ako aj dátum výmeny servisná organizácia musí zaznamenať v knihe pokladnice a pôvodnú fiskálnu pamäť je servisná organizácia povinná odovzdať podnikateľovi, ktorý jej prevzatie musí potvrdiť podpisom v knihe pokladnice a je povinný ju uchovávať do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Podľa § 69 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od

Komentár k zákonu o používaní elektronickej pokladnice konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Po pripojení novej fiskálnej pamäte je servisná organizácia povinná do nej vložiť údaje, ktoré sú v zákone taxatívne ustanovené. Ide o tieto údaje: ochranný znak, daňový kód pokladnice, obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania, daňové identifikačné číslo, ak podnikateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty, dátum a čas uvedenia pokladnice do prevádzky, sadzba dane z pridanej hodnoty pre minimálne tri sadzby dane z pridanej hodnoty, minimálne dve meny. K § 12 – Denná uzávierka, intervalová uzávierka a prehľadová uzávierka V prevádzkovej pamäti sa uchovávajú všetky údaje týkajúce sa predaja tovaru alebo poskytovania služby a výsledky finančných operácií týkajúcich sa predaja tovaru alebo poskytovania služby v danom predajnom dni. Táto prevádzková pamäť je riadená

výlučne vstavaným registračným programom, ktorý riadi evidenciu predaja tovaru alebo evidenciu poskytovania služby. Z tejto prevádzkovej pamäte je podnikateľ povinný vyhotoviť dennú uzávierku, ak bola v pokladnici v daný deň evidovaná tržba. Z uvedeného teda vyplýva, že podnikateľ je povinný vyhotoviť dennú uzávierku len za tie dni, v ktorých bude mať tržbu. Vyhotovená denná uzávierka sa automaticky, t. j. nezávisle od vôle obsluhy pokladnice uloží do fiskálnej pamäte a údaje zaznamenané v prevádzkovej pamäti sa vymažú; takýmto postupom je prevádzková pamäť opätovne pripravená na uchovávanie všetkých údajov týkajúcich sa predaja tovaru alebo poskytovania služby a výsledkov finančných operácií týkajúcich sa predaja tovaru alebo poskytovania služby. Vzhľadom na to, že pre niektoré prevádzky s nočnou alebo nepretržitou službou (napr. lekárne, reštauračné zariadenia, bary) povinnosť vykonávať len jednu dennú uzávierku, a to do 24.00 hod. daného dňa prináša problémy, je zákonom ustanovené, aby podnikatelia, ktorým takáto povinnosť nevyhovuje, mohli vykonávať dennú uzávierku kedykoľvek v priebehu dňa. Denná uzávierka musí obsahovať najmenej tieto údaje: ã ochranný znak, ã daňový kód pokladnice, ã daňové identifikačné číslo, ak daňový subjekt nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ã identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak daňový subjekt je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ã obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania daňového subjektu a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania, ã dátum a čas vyhotovenia, ã poradové číslo dennej uzávierky od uvedenia pokladnice do prevádzky, ã počet dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, ã počet pokladničných dokladov zahrnutých do dennej uzávierky, ã obrat, ã záporný obrat, ã kumulovaný obrat,

79

ã súčet dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb, vypočítaný z celkových súm dane z pridanej hodnoty vytlačených na pokladničnom doklade, ak daňový subjekt je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ã súčet obratu v členení podľa sadzieb dane z pridanej hodnoty, ak daňový subjekt je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ã súčet stornovaných položiek a ich počet, ã súčet poskytnutých zliav a ich počet, ã súčet vrátení tovaru a ich počet, ã súčet záporných položiek a ich počet, ã súčet celkových súm uvedených na dokladoch označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“. Okrem dennej uzávierky je podnikateľ oprávnený vyhotovovať aj tzv. prehľadovú uzávierku. Na požiadanie daňového úradu alebo colného úradu je podnikateľ povinný vyhotoviť v lehote určenej daňovým úradom alebo colným úradom intervalovú uzávierku (podrobnú alebo súhrnnú) za určitý časový interval, pričom táto povinnosť trvá do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane, a táto musí obsahovať najmenej: ã dátum a čas vyhotovenia, ã ochranný znak, ã daňový kód pokladnice, ã obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania, ã daňové identifikačné číslo, ak podnikateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ã identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ã dátum a čas uvedenia pokladnice do prevádzky, ã sadzbu dane z pridanej hodnoty pre minimálne tri sadzby dane z pridanej hodnoty, ã minimálne dve meny, ã výmaz údajov z prevádzkovej pamäte pred vyhotovením dennej uzávierky v maximálnom počte 100 výmazov, ã odpojenie tlačiarne s uvedenímdátumu a času v maximálnom počte 500 odpojení, ã odpojenie zobrazovacieho zariadenia pre zákazníka s uvedením dátumu a času v maximálnom počte 500 odpojení,

80

ã odpojenie fiskálnej pamäte s uvedením dátumu a času v maximálnom počte 500 odpojení, ã dátum a čas každého prvého informovania o potrebe povinnej údržby pokladnice v danom intervale údržby v minimálnom počte 50 záznamov, ã zmenu sadzieb dane z pridanej hodnoty v minimálnom počte 20 zmien, ã kontrolný kód na účely overenia pravosti kontrolného záznamu a súhrnné alebo podrobné údaje: ã počet dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, ã počet pokladničných dokladov zahrnutých do dennej uzávierky, ã obrat, ã záporný obrat, ã kumulovaný obrat, ã súčet dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb, vypočítaný z celkových súm dane z pridanej hodnoty vytlačených na pokladničnom doklade, ak daňový subjekt je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ã súčet obratu v členení podľa sadzieb dane z pridanej hodnoty, ak daňový subjekt je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ã súčet poskytnutých zliav a ich počet, ã súčet vrátení tovaru a ich počet, ã súčet záporných položiek a ich počet, ã súčet celkových súm uvedených na dokladoch označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“. V prípade súhrnnej intervalovej uzávierky pôjde napr. o vyhotovenie uzávierky za dni 1. až 10. február v kumulatíve alebo za mesiace január až marec v kumulatíve. Pri podrobnej intervalovej uzávierke pôjde napr. o vyhotovenie uzávierky za obdobie 1. až 10. február, ale nie kumulatívne, ale za každý deň, t. j. 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 9. a 10. februára samostatne. Podnikateľ v určitom dni na požiadanie daňového úradu alebo colného úradu musí v určenej lehote vyhotoviť prehľadovú uzávierku. Táto prehľadová uzávierka musí obsahovať nasledovné údaje: ã daňový kód pokladnice, ã daňové identifikačné číslo, ak daňový subjekt nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,

Komentár k zákonu o používaní elektronickej pokladnice ã identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak daňový subjekt je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ã obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania daňového subjektu a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania, ã dátum a čas vyhotovenia, ã počet dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, ã počet pokladničných dokladov zahrnutých do dennej uzávierky, ã obrat, ã záporný obrat, ã súčet dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb, vypočítaný z celkových súm dane z pridanej hodnoty vytlačených na pokladničnom doklade, ak daňový subjekt je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ã súčet obratu v členení podľa sadzieb dane z pridanej hodnoty, ak daňový subjekt je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ã súčet stornovaných položiek a ich počet, ã súčet zliav a ich počet, ã súčet vrátení tovaru a ich počet, ã súčet záporných položiek a ich počet, ã súčet celkových súm uvedených na dokladoch označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“. Intervalová a ani prehľadová uzávierka sa nezaznamenávajú do fiskálnej pamäte. Okrem toho, že prehľadová uzávierka bude slúžiť na účely daňového úradu alebo colného úradu, môže si ju podnikateľ vyhotoviť aj pre svoju potrebu alebo v prípade, ak sa v priebehu dňa striedajú pracovné zmeny. Mesačnú uzávierku nie je potrebné vyhotovovať, pretože všetky dáta sú bezpečne uložené vo fiskálnej pamäti každý deň. V prípade potreby sa mesačná uzávierka dá vykonať ako intervalová uzávierka v rozsahu jeden mesiac. Príklad: Je potrebné uchovávať dennú uzávierku len v elektronickej podobe? Podľa § 2 písm. z) zákona o ERP dennou uzávierkou je tlačový výstup obsahujúci údaje o denných súhrnných finančných operáciách týkajúcich sa

predaja tovaru alebo poskytovania služby. Tlačové výstupy z dennej uzávierky je potrebné v zmysle § 9 ods. 4 zákona o ERP uchovávať po dobu piatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené. Z uvedeného vyplýva, že denná uzávierka sa musí uchovávať aj v listinnej podobe, nielen v elektronickej podobe na dátovom médiu. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že zákon nerieši spôsob uchovávania tlačového výstupu dennej uzávierky, t. j. páska dennej uzávierky nemusí byť pripevnená v knihe pokladnice, je na podnikateľovi, ako zabezpečí jej uchovanie. Príklad: Môže byť podľa zákona o ERP vyhotovených v priebehu dňa aj viac denných uzávierok? Podľa § 2 písm. z) zákona o ERP dennou uzávierkou je tlačový výstup obsahujúci údaje o denných súhrnných finančných operáciách týkajúcich sa predaja tovaru alebo poskytovania služby a podľa § 12 ods. 1 podnikateľ z údajov v prevádzkovej pamäti vyhotovuje dennú uzávierku, pričom dennú uzávierku vyhotovuje len za dni, v ktorých mal tržbu. Z citovaných ustanovení vyplýva, že denná uzávierka môže byť vykonaná len raz za deň. V prípade, že podnikateľ vykoná dennú uzávierku do 24. hodiny daného dňa a bude predávať tovar alebo poskytovať službu aj po vykonaní tejto dennej uzávierky, tržby z vyhotovených pokladničných dokladov budú započítané do dennej uzávierky nasledujúceho dňa. Ak bude denná uzávierka vykonaná, napr. dňa 8. 7. o 6.00 hod. za tržby prijaté z predchádzajúceho dňa, t. j. 7. 7. a zároveň dňa 8. 7. o 19.00 hod. bude vykonaná denná uzávierka aj z tržieb prijatých dňa 8. 7., tieto denné uzávierky aj napriek tomu, že sú vyhotovené dve v jeden deň, sa považujú každá za jednu uzávierku, t. j. v tomto prípade nejde o vyhotovenie dvoch denných uzávierok. Takýto postup vyplýva z ust. § 4 ods. 2 písm. a) prvý bod zákona o ERP. O dve denné uzávierky by išlo vtedy, ak by napr. dňa 8. 7. za tržby prijaté v tento deň bola vyhotovená denná uzávierka o 10.00 hod. a aj o 19.00 hod.; takýto postup by však nebol v súlade so zákonom.

81

Z uvedeného vyplýva, že podľa zákona nie je možné akceptovať vyhotovenie viac ako jednej dennej uzávierky, ale denná uzávierka môže byť vyhotovená kedykoľvek raz za deň.

82

V knihe elektronickej registračnej pokladnice (príloha č. 3 k citovanému zákonu) sa uvádzajú identifikačné údaje, záznamy daňového úradu (údaje o daňovom kóde pokladnice), záznamy podnikateľa a záznamy servisnej organizácie. Vzhľadom na to, že zákon o ERP nerieši postup pri strate knihy elektronickej registračnej pokladnice a s prihliadnutím na obsah údajov knihy elektronickej registračnej pokladnice si podnikateľ musí zaobstarať novú knihu elektronickej registračnej pokladnice, túto vyplniť a opätovne si dať na daňovom úrade potvrdiť pridelenie daňového kódu pokladnice (meniť daňový kód pokladnice nie je potrebné). Ak pri zásahu servisnej organizácie podnikateľ nemá k dispozícii knihu elektronickej registračnej pokladnice, t. j. nie je kam tento zásah zapísať, odporúčame, aby servisná organizácia s podnikateľom spísala záznam (aký zásah bol vykonaný a kedy) a tento potom podnikateľ pripevnil do novej knihy elektronickej registračnej pokladnice alebo si záznam dal dodatočne do knihy elektronickej registračnej pokladnice zapísať a potvrdiť servisnou organizáciou.

K § 13 – Kniha elektronickej registračnej pokladnice Podľa tohto ustanovenia je podnikateľ povinný viesť knihu pokladnice, ktorá musí byť umiestnená na predajnom mieste spolu s pokladnicou. Kniha pokladnice musí obsahovať identifikačné údaje (napr. údaje o podnikateľovi, údaje o pokladnici, údaje o servisnej organizácii, údaje daňového úradu), servisný záznam (napr. dátum a popis poruchy pokladnice, dôvod a dátum výmeny fiskálnej pamäte), záznam daňového úradu (napr. zmena identifikačných údajov, dátum zrušenia daňového kódu pokladnice), záznam podnikateľa (napr. dôvod, dátum a čas prerušenia prevádzky pokladnice, dátum a hodina nahlásenia poruchy pokladnice servisnej organizácii). V praxi sa môže stať, že dôjde k zmene identifikačných údajov o podnikateľovi alebo k zmene údajov o pokladnici, alebo k zmene údajov o servisnej organizácii; v takomto prípade je podnikateľ povinný v lehote do 30 dní od vzniku týchto skutočnostípredložiť daňovému úradu knihu pokladnice za účelom vykonania týchto zmien. Kniha pokladnice môže obsahovať iba údaje alebo záznamy, ktoré sú uvedené vo vzore v prílohe č. 3, ktorý je súčasťou zákona o ERP. Formát jednotlivých kolónok, t. j. ich tvar, resp. ich veľkosť, nie je podľa vzoru záväzný, čo znamená, že výrobcovia knihy pokladnice si môžu formát zvoliť ľubovoľne, ale musia zachovať obsah a rozmiestnenie jednotlivých kolónok. Knihu pokladnice je podnikateľ povinný archivovať desať rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom bol vykonaný posledný záznam.

K § 14 – Povinnosti pri zmene vlastníka elektronickej registračnej pokladnice Ak podnikateľ svoju pokladnicu predá, t. j. dôjde k zmene vlastníka pokladnice, je pôvodný vlastník pokladnice povinný požiadať servisnú organizáciu, aby z pokladnice vybrala fiskálnu pamäť, túto mu odovzdala na účely archivácie a zároveň odstránila z prevádzkovej pamäte daňový kód pokladnice. Nový vlastník pokladnice je povinný požiadať daňový úrad o pridelenie daňového kódu pokladnice a zároveň je povinný požiadať servisnú organizáciu o uvedenie pokladnice do prevádzky.

Príklad: Aký postup je potrebné uplatniť v prípade, ak podnikateľ stratí knihu ERP a servisná organizácia pri zásahu do ERP nemôže do knihy ERP zapísať túto skutočnosť? Podľa § 13 ods. 1 zákona o ERP podnikateľ je povinný viesť knihu elektronickej registračnej pokladnice.

K § 15 – Ukončenie prevádzky elektronickej registračnej pokladnice V prípade ukončenia prevádzky pokladnice, ku ktorému môže dôjsť napr. v prípade jej vyradenia z majetku z dôvodu morálneho alebo fyzického opotrebenia alebo v prípade predaja pokladnice inému podnikateľovi, je servisná organizácia povinná

Komentár k zákonu o používaní elektronickej pokladnice na požiadanie podnikateľa vybrať z pokladnice fiskálnu pamäť a túto odovzdať podnikateľovi za účelom jej archivácie a zároveň je povinná odstrániť z prevádzkovej pamäte daňový kód pokladnice. Fiskálna pamäť musí byť vybraná z pokladnice vrátane elektroniky potrebnej na prečítanie údajov v nej uložených aj mimo samotnej pokladnice. Uvedené skutočnosti je servisná organizácia povinná zaznamenať a potvrdiť v knihe pokladnice. Podnikateľ je povinný oznámiť ukončenie prevádzky pokladnice daňovému úradu, a to najneskôr v prvý pracovný deň nasledujúci po ukončení jej prevádzky. Na základe tohto oznámenia daňový úrad k tomuto dňu zruší daňový kód pokladnice a túto skutočnosť je povinný zaznamenávať do knihy pokladnice. K § 16 – Plomba Okrem iných technických zabezpečení, ktoré majú slúžiť na ochranu údajov uložených v pokladnici, nemenej dôležitým prvkom je zabezpečenie pokladnice plombou, a to na takých miestach, aby bolo zabránené prístupu k fiskálnej pamäti a ostatným častiam pokladnice zabezpečujúcim jej správnu funkčnosť. Najvhodnejšie miesta na označenie pokladnice plombou je povinný určiť výrobca a následne v procese certifikácie schváliť akreditovaná osoba. Označovanie pokladnice plombou je povinná vykonávať iba servisná organizácia, ktorá je na tento účel povinná si plomby objednať u daňového úradu servisnej organizácie a následne si ich od tohto daňového úradu odkúpiť. Na účely toho, aby nedošlo k zneužitiu plomb, sa o nich bude viesť evidencia. Túto evidenciu bude viesť daňový úrad servisnej organizácie a na tento účel musí aj servisná organizácia robiť zúčtovanie plomb a daňovému úradu servisnej organizácie nahlasovať v tejto súvislosti potrebné údaje. Z uvedeného teda vyplýva, že servisné organizácie nebudú môcť svojvoľne nakladať so zakúpenými plombami, ale ich použitie bude zo strany daňového úradu servisnej organizácie kontrolované. Plombu je oprávnená vyhotovovať fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou finančné riaditeľstvo uzavrie zmluvu v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Ochranné prvky a údaje plomby,

ktoré sú záväzné pre osobu, ktorá ich bude tlačiť, sú uvedené v prílohe č. 4 zákona o ERP. K § 16a až § 16c – Iné správne delikty, pokuty, bloková pokuta Sankcie za porušenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice boli ustanovené v zákone SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Nadväzne na skutočnosť, že citovaný zákon bol od 1. januára 2012 nahradený zákonom č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok, v ktorom nie sú tieto sankcie ustanovené, bolo potrebné tieto ustanoviť v zákone o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Zákonom o ERP je ustanovené, čo sa považuje za osobitne závažné porušenie zákona o ERP. Ide o nasledovné prípady: 1. nepoužitie pokladnice na evidenciu tržby alebo prijatie tržby na základe iného ako pokladničného dokladu, 2. zásah podnikateľa, ktorým vyradí pokladnicu z prevádzky, 3. používanie pokladnice, ktorá nespĺňa požiadavky ustanovené zákonom o ERP, 4. nevydávanie paragónov, 5. uvádzanie pokladnice do prevádzky alebo vykonávanie opravy a údržby pokladníc, ak servisná organizácia nie je zapísaná v registri servisných organizácií, 6. zmenenie údajov v pokladnici alebo v kontrolnom zázname. V prípadoch uvedených v bodoch 1 až 5 môže byť zo strany daňového úradu alebo colného úradu, alebo daňového úradu servisnej organizácie uplatnený nasledovný postup: Po prvom opakovanom porušení môže byť namiesto pokuty podaný návrh na zrušenie živnosti (dôsledok je, že živnostenský úrad živnosť zruší) a obnovenie živnosti podľa živnostenského zákona môže byť až po troch rokoch. Príklad: Prvýkrát – pokuta, napr. 500 €. Druhýkrát (prvé opakované porušenie) – pokuta, napr. 1 000 €. Tretíkrát (po prvom opakovanom porušení) môže byť uložená pokuta, napr. 1 500 € alebo môže byť podaný návrh na zrušenie živnosti.

83

V prípade uvedenom v bode 6, ak podnikateľ zmení údaje v pokladnici alebo v kontrolnom zázname, bude uplatnený nasledovný postup: Pri prvom porušení, bude uložená pokuta a zároveň môže byť podaný aj návrh na zrušenie živnosti (je to na rozhodnutí daňového úradu alebo colného úradu).

dostatočne presne napísaná a v prípade uplatnenia opravných prostriedkov je potom ťažké správne posúdenie veci. Preto je aj na podnikateľoch, aby dávali pozor na to, čo je v zápisnici o miestnom zisťovaní napísané. Rovnako toto upozornenie platí aj pre daňové úrady, ktoré by si mali pri písaní týchto zápisníc dať zvlášť záležať. Príklad pri prvom porušení: V tomto ustanovení sa zároveň upravuje, že v koBude uložená pokuta 2 000 € a môže byť aj poda- naní vo veci o zápise do registra alebo vyčiarknutí ný podnet na zrušenie živnosti. z registra servisnej organizácie, ako aj v konaní o uložení pokút sa postupuje podľa príslušných Pri opakovanom porušení bude uložená zvýšená ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. v znení nepokuta a zároveň musí byť podaný aj návrh na skorších predpisov. zrušenie živnosti. K § 18 – Prechodné ustanovenia Podľa čl. III zákon o ERP nadobúda účinnosť od Príklad pri opakovanom porušení: Bude uložená pokuta 4 000 € a zároveň aj podaný 1. septembra 2008, ale len na účely ustanovení § 5, § 6, § 16, § 17 ods. 2, a to z dôvodu, že tieto ustanonávrh na zrušenie živnosti. venia sa dotýkajú registrácie servisných organizácií a obstarania plomb na účely ochrany uložených Upozornenie: V tejto súvislosti si dovoľujeme podnikateľov údajov v pokladnici. Tieto ustanovenia musia byť upozorniť na to, že ak daňový úrad alebo colný účinné v predstihu, aby servisné organizácie, ktoré úrad podá návrh na zrušenie živnosti, živnos- sú oprávnené uvádzať pokladnice do prevádzky, sa tenský úrad živnosť určite zruší. Opätovné ob- pred začatím ich používania mohli v dostatočnom novenie živnosti podľa živnostenského zákona časovom predstihu zaregistrovať na príslušnom daňovom úrade a objednať si na účely plombovania môže byť až po troch rokoch. pokladníc potrebné množstvo plomb. Pre podnikateľov, ktorí sú povinní používať pokladK § 17 Kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona, nice na evidenciu tržieb z predaja tovaru alebo ponapr. používanie pokladnice, vydávanie pokladničné- skytovania služby, zákon o ERP nadobúda účinho dokladu, dodržiavanie povinností tak zo strany nosť 1. marca 2009. podnikateľov, ako aj servisných organizácií, evidova- Vychádzajúc z týchto účinností a v záujme toho, aby nie tržieb v pokladnici, vykonávajú colníci a štátni podnikatelia mali dostatočný časový priestor na príprazamestnanci, ktorí vykonávajú štátnu službu na vu na nové podmienky, t. j. obstaranie, resp. úpravy finančnom riaditeľstve, daňovom úrade alebo pokladníc, prechodné ustanovenia umožňujú podnikacolnom úrade. Kontrola sa vykonáva formou teľom postupovať podľa doterajšieho predpisu, t. j. vymiestneho zisťovania alebo iných kontrolných po- hlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. až do konca roka 2011. stupov vyplývajúcich zo zákona č. 563/2009 Z. z. da- Obdobne aj servisné organizácie pri podnikateľoch, ktorí budú používať pokladnicu podľa doterajňového poriadku v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti je potrebné k miestnemu zisťovaniu šieho predpisu, postupujú podľa vyhlášky MF SR zdôrazniť dôležitosť kvalitného zostavenia zápisni- č. 55/1994 Z. z. až do konca roka 2011. ce o miestnom zisťovaní. Nemenej dôležitý pri K § 18a a § 18b – Prechodné ustanovenia miestnom zisťovaní je aj zvolený postup, ktorým dak úpravám účinným od 30. 12. 2010 a 1. 1. 2012 ňový úrad vykonáva napr. kontrolu používania pokladnice, resp. vydávanie pokladničného dokla- Možnosť postupovať podľa doterajšieho právneho du. V praxi sa často stáva, že zápisnica nie je predpisu, t. j. vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z.,

84

Komentár k zákonu o používaní elektronickej pokladnice a teda používať staré registračné pokladnice do konca roka 2011 sa nevzťahuje na podnikateľov, ktorým vznikne povinnosť používať registračnú pokladnicu prvýkrát po 30. decembri 2010. Ide o novovzniknutých podnikateľov, ktorí len začínajú svoju podnikateľskú činnosť, resp. aj takých podnikateľov, ktorí doteraz nemali povinnosť používať registračnú pokladnicu, ale po 30. decembri 2010 napr. rozšírili svoju podnikateľskú činnosť o takú činnosť, ktorá zakladá povinnosť používať registračnú pokladnicu – títo podnikatelia si už musia kúpiť novú registračnú pokladnicu a postupovať podľa zákona. Z dôvodu zachovania právnej istoty sa v zákone ustanovili prechodné ustanovenia k ukladaniu pokút za porušenie ustanovení vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov. Napríklad ak podnikateľ, ktorý bude používať pokladnicu podľa doterajšieho predpisu, t. j. vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov až do 31. decembra 2011, poruší ustanovenia tejto vyhlášky, ulo��í sa mu pokuta podľa § 35 alebo § 35a zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov účinného k 28. februáru 2009. Rovnako bolo ustanovené, aby pri porušení zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, ktoré bude zistené do 31. decembra 2011, sa pokuty ukladali podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2011. Zároveň sa ustanovilo, aby plomby, ktoré sú už obstarané tak zo strany finančného riaditeľstva, ako aj servisných organizácií a na ktorých sa nachádzajú slová „DAŇOVÉ RIADITEĽSTVO“, mohli byť aj napriek zmene názvu tohto orgánu (na FINANČNÉ RIADITEĽSTVO) používané až do vyčerpania zásob. K § 19 Zákonom o ERP sa zrušuje doterajší predpis upravujúci termín, rozsah, podmienky a ďalšie podrobnosti používania pokladníc, t. j. vyhláška MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb pokladnicou v znení neskorších predpisov.

Prílohy Súčasťou zákona o ERP sú štyri prílohy, a to: Príloha č. 1 – služby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť evidencie tržieb na pokladnici; služby sa zákonom o ERP oproti pôvodnému právnemu predpisu – vyhlášky, nerozširovali a zostali v pôvodnom rozsahu. Príloha č. 2 – vzor ochranného znaku; ochranný znak sa uvádza len na pokladničnom doklade a páske dennej uzávierky, a to až po vytlačení povinných údajov a rozmery tohto znaku musia byť v pomere, ako je uvedené vo vzore. Príloha č. 3 – kniha elektronickej registračnej pokladnice. Kniha musí byť ku každej pokladnici a zapisujú sa do nej údaje a záznamy podľa predtlače. Kniha pokladnice už neobsahuje denné a mesačné výkazy, pretože tieto sa už nevedú a tiež sa už do výkazov nepripevňujú pásky denných a mesačných uzávierok. Príloha č. 4 – ochranné prvky a údaje plomby; ustanovené ochranné prvky a údaje sú povinné pre osobu, ktorá bude plomby tlačiť, t. j. tlačiareň vybranú daňovým riaditeľstvom vo výberovom konaní. Pokladnica, ktorej hodnota je menej ako 1 700 €, je podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23054/2002-92 zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva a opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 27076/2007-74 zo 17. decembra 2007, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov, drobným hmotným majetkom, ktorý sa podľa postupov účtovania účtuje priamo do spotreby pri jeho obstaraní. Ing. Petronela Mastihubová odborníčka na uplatňovanie zákona o požívaní ERP

85

DANE A ÚČTOVNÍCTVO

Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013 Okruh nezdaniteľných častí základu dane podľa § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZDP“) a podmienky ich uplatňovania sa v uplynulých troch rokoch výraznejšie menili. a) Naposledy pri zdanení príjmov dosiahnutých v roku 2010 bolo možné za určených podmienok uplatniť si (v limitovanej úhrnnej výške 398,33 € ročne) nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 4 písm. a) až c) ZDP vo forme príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, finančných prostriedkov na účelové sporenie a poistného na životné poistenie. Zákonom č. 548/2010 Z. z. boli zrušené, za rok 2011 sa už neuplatniť nemohli. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť: â ak daňovník určené podmienky porušil do 31. 12. 2010, je povinný základ

dane zvýšiť (resp. postupne zvyšovať), tak ako to vyplýva z dikcie § 11 ZDP účinného do 31. 12. 2010, â ak k porušeniu podmienok došlo alebo dôjde v období od 1. 1. 2011, táto po-

vinnosť sa na daňovníka nevzťahuje. V prípade porušenia určených podmienok teda daňovník musí zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom k ich porušeniu došlo.

DÚPP 6-7/2013

b) Pri zdaňovaní príjmov dosiahnutých v roku 2011 sa už rozlišovali aktívne a pasívne príjmy; o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 a 3 ZDP už bolo možné znížiť len základ dane (čiastkový základ dane) zistený z aktívnych príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov, ale nie (čiastkové) základy dane z pasívnych príjmov (teda z príjmov z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3, príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 a z tzv. ostatných príjmov podľa § 8 ZDP).

86

c) Podobne sa postupovalo v roku 2012, pričom došlo k rozšíreniu okruhu pasívnych príjmov tým, že s účinnosťou od 1. 1. 2012 bola časť príjmov podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov patriacich do konca roku 2011 do § 6 ods. 2 písm. a) ZDP vyčlenená do nového § 6 ods. 4 ZDP; tieto príjmy (za použitie už vytvoreného diela a umeleckého výkonu) dosiahnuté na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 40 autorského zákona sú považované za pasívne a nemožno si pri nich uplatniť nezdaniteľné časti základu dane.

Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013 d) K výrazným zmenám dochádza od 1. 1. 2013: â zákonom č. 252/2012 Z. z. bola zavedená nezdaniteľná časť základu dane

vo forme dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (§ 11 ods. 8 ZDP) v limitovanej výške a zároveň došlo k ďalším zmenám v ZDP; â v nadväznosti na to zákonom č. 395/2012 Z. z. bol § 11 doplnený o od-

sek 9 upravujúci postup v prípade porušenia určených podmienok a boli zmenené aj ďalšie ustanovenia ZDP; â od 1. 1. 2013 sa tiež sprísnili podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej čas-

ti základu dane na manželku (manžela), ktorá žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti, len v prípadoch, ak sa stará o maloleté dieťa do troch rokov jeho veku (do šiestich rokov v prípade dieťaťa so zdravotným postihnutím) alebo poberá príspevok na opatrovanie, alebo je vedená v evidencii na úrade práce, resp. je zdravotne postihnutá alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím; â zároveň sa uvedenou novelou ZDP spresnilo zatriedenie príjmov z du27)

ševného vlastníctva – v § 6 ods. 2 písm. a) ZDP sa za slovo „výkonu “ vkladajú o. i. slová: „vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady“. Ustanovenie § 6 ods. 2 písm. a) ZDP sa teda (znovu) dopĺňa o príjmy za diela, ktoré nie sú vytvárané na základe konkrétnej zmluvy (zmluva o vytvorení diela, resp. licenčná zmluva), ale dielo vzniklo na základe vlastného rozhodnutia a na vlastné náklady autora. Takáto úprava bola v ZDP obsiahnutá aj do 31. 12. 2011. Tieto príjmy si umelci (napr. maliari, sochári, spisovatelia a pod.) uvádzajú v daňovom priznaní ako príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP a keďže ide o tzv. aktívne príjmy, môžu si uplatniť o. i. aj nezdaniteľné časti základu dane. Príjmy autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP sa od 1. 1. 2013 zdaňujú dvomi spôsobmi: daň sa z nich nevyberie zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h), ak sa o tom vopred písomne dohodne platiteľ dane s autorom a dohodu zašle na daňový úrad v súlade s doplneným ustanovením § 43 ods. 15 ZDP. V tomto prípade ich autor zdaní po skončení zdaňovacieho obdobia prostredníctvom podaného daňového priznania, pričom si bude môcť uplatniť niektoré výhody, napr. paušálne výdavky a nezdaniteľné časti základu dane.

1.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

V porovnaní s vlaňajškom nedochádza pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (ďalej aj „NČZDD“) v podstate k žiadnym zmenám – mení sa len jej výška vzhľadom na zvýšenie životného minima.

87

Suma životného minima bola opatrením MPSVaR SR č. 181/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2012 zvýšená zo 189,83 € na 194,58 €. Táto suma je k 1. 1. 2013 platným životným minimom pre ciele ZDP. Výpočet NČZDD za rok 2013: 19,2 x 194,58 = 3 735,936 €, po zaokrúhlení podľa § 47 ZDP je to 3 735,94 €. Ak základ dane daňovníka (presnejšie čiastkový základ dane zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP, resp. súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov) za rok 2013 nepresiahne sumu 19 458 €, v súlade s § 11 ZDP si uplatní NČZDD vo výške 3 735,94 €. Ak túto sumu presiahne, NČZDD sa vypočíta v dvoch krokoch: 44,2-násobok životného minima = 44,2 x 194,58 € = 8 600,436 € NČZDD = 8 600,436 € - (základ dane : 4) Pripomeňme si, že: Nárok na uplatnenie tejto sumy za rok 2013 nevzniká tým daňovníkom, ktorým v uplynulých rokoch, resp. k 1. 1. 2013 priznali niektorý z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP. V zmysle citovaného ustanovenia sa neznižuje základ dane daňovníka, ktorý je už k 1. 1. zdaňovacieho obdobia roku 2013 poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v citovanom ustanovení, resp. bol mu tento dôchodok priznaný spätne k 1. 1. 2013 alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa § 11 ods. 2 ZDP. Ak je ročný úhrn dôchodku nižší, uplatní sa rozdiel medzi nezdaniteľnou sumou podľa § 11 ods. 2 ZDP a týmto úhrnom dôchodku. Citované ustanovenie sa týka poberateľov: p

dôchodkov zo sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov alebo zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to: â starobného dôchodku alebo â predčasného starobného dôchodku,

p

ako aj dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo

p

výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Aj v prípade kombinácie dôchodkov sa prihliada len na dôchodok uvedený v § 11 ods. 6 ZDP. Napr. ak daňovník poberá starobný dôchodok a vdovecký dôchodok, pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka prihliadame len na výšku starobného

88

Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013 dôchodku. Analogicky postupujeme u daňovníčky, ktorá poberá okrem starobného aj vdovský dôchodok. Je potrebné mať na zreteli, že vianočný príspevok poskytovaný podľa zákona č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je štátnou sociálnou dávkou, nezlučuje sa s dôchodkom, netvorí súčasť dôchodku, teda nemá vplyv na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (neznižuje ju). Ak sa daňovník stane poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP v priebehu bežného zdaňovacieho obdobia roku 2013, základ dane za daný rok si môže znížiť o nezdaniteľnú časť na daňovníka za celých 12 mesiacov tak, ako keby dôchodok poberať nezačal. Až za nasledujúce zdaňovacie obdobie roku 2014 si túto nezdaniteľnú sumu neuplatní, resp. uplatní si len príslušný rozdiel, keďže už k 1. 1. bude poberateľom tohto dôchodku. V prípade zastavenia výplaty starobného dôchodku [§ 112 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov] a pod. je potrebné mať na zreteli, že rozhodujúci je stav k 1. januáru daného zdaňovacieho obdobia. V zmysle § 32 ods. 11 ZDP pri spätnom priznaní niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP vzniká daňovníkovi povinnosť podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie (-a), ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie a daň doplatí len z tohto dôvodu, správca dane mu neuloží pokutu. Základ dane sa znižuje o túto nezdaniteľnú časť nielen daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ale aj daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou definovaným v § 2 písm. e) ZDP (zjednodušene vyjadrené – aj cudzincom). Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uplatňuje bez ohľadu na to, aké druhy aktívnych zdaniteľných príjmov a počas koľkých mesiacov v zdaňovacom období daňovníkovi plynuli – na pasívne príjmy sa neprihliada. Príklad č. 1: Pani Veselá bola na začiatku roku 2013 nezamestnaná. V marci začne podnikať – dosahovať príjmy podľa § 6 ods. 1 ZDP. Predpokladajme, že jej základ dane za rok 2013 bude predstavovať 14 000 €. V daňovom priznaní za rok 2013 si daňovníčka uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v plnej výške 3 735,94 €. Nie je dôležité ani to, ako dlho daňovník počas daného roku žil. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je v § 11 ZDP upravená len v ročnej výške. Aj v prípade úmrtia daňovníka uplatní dedič v daňovom priznaní podanom v súlade s § 49 ods. 4 ZDP celoročnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

89

Zamestnávateľ – platiteľ dane (ďalej len „zamestnávateľ“), vyberá preddavok na daň podľa § 35 ZDP zo zdaniteľnej mzdy (s výnimkou uvedenou v § 35 odseku 8). Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac (alebo zdaňovacie obdobie), ktorý je znížený o: a) sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec (v podstate 13,4 %), b) nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP v alikvotnej výške – pri výpočte preddavku na daň za mesiac sa uplatňuje 1/12 tejto nezdaniteľnej časti; v roku 2013 je to suma 311,32 €. V zmysle § 36 ods. 6 ZDP zamestnávateľ prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na daňový bonus, ak zamestnanec podá do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania a každoročne najneskôr do konca januára alebo v priebehu zdaňovacieho obdobia písomné vyhlásenie o tom: a) že uplatňuje daňový bonus a že spĺňa podmienky na jeho priznanie, prípadne kedy a ako sa zmenili, b) že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP a daňový bonus u iného zamestnávateľa a že právo na daňový bonus na tie isté deti súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník, c) či je poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6. Príklad č. 2: Brutto mzda pani Milej za január 2013, vyplatená vo februári 2013 predstavuje 5 200 €, po znížení o poistné na zdravotné a sociálne poistenie je to 4 503,20 €. Keďže daňovníčka podpísala vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP, zamestnávateľ jej prihliada na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, teda odpočítal 311,32 €. Zdaniteľná mzda činí 4 191,88 € a preddavok na daň: 25 % z 1 325,07 €, t. j. 331,2675 € 19 % z 2 866,81 €, t. j. 544,6939 € preddavok celkom 875,9614 €, t. j. 875,96 € Príklad č. 3: Pani Hrdá je zamestnaná v spoločnosti Alfa, a. s., kde si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka – zamestnávateľ jej pri výpočte zdaniteľnej mzdy a preddavku na daň odpočítava v roku 2013 mesačne 311,32 €. Okrem toho pracuje aj na základe dohody o pracovnej činnosti (tiež príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP). Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si u tohto druhého zamestnávateľa už uplatniť nemôže, takže vyplácajúci subjekt (istá s. r. o.) jej z mesačnej sumy odmeny vo výške 200 € zráža v roku 2013 jednak poistné na zdravotné a sociálne poistenie (13,4 %), jednak preddavok na daň podľa § 35 ZDP sadzbou 19 %. Ak daňovníčkadosiahne v roku 2013 zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti, bude môcť spoločnosť Alfa, a. s., požiadať do 15. 2. 2014 o vykonanie

90

Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013 ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2013. K tlačivu žiadosti priloží aj potvrdenie o príjmoch vystavené spoločnosťou s r. o. vrátane potvrdenia týkajúceho sa poistného vystaveného v súlade s doplneným ustanovením§ 35 ods. 5 ZDP. Ak by o vykonanie ročného zúčtovania nepožiadala, vznikla by jej povinnosť podať daňové priznanie. Príklad č. 4: Predpokladajme, že 20-ročný študent denného štúdia vysokej školy Samuel dosiahne v roku 2013 zdaniteľné príjmy len vo forme odmeny z dohody o brigádnickej práci študentov vo výške 100 €. Nepodpíše vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP, teda neuplatní si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a zamestnávateľ mu zo zdaniteľnej mzdy vypočíta a vyberie preddavok na daň 19 € (poistné sa v tomto prípade neplatí – študent predloží Sociálnej poisťovni odporúčané tlačivo „Oznámenie a čestné prehlásenie“). Vzhľadom na celkovú výšku dosiahnutých príjmov študentovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie ani v prípade, ak o ročné zúčtovanie nepožiada. Ak sa však rozhodne požiadať o vykonanie ročného zúčtovania alebo podať daňové priznanie, po uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka mu vznikne preplatok na dani vo výške 19 €. Vždy musíme mať na zreteli znenie § 11 ods. 1 ZDP, z ktorého vyplýva, že o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 a 3 ZDP možno znížiť len základ dane (čiastkový základ dane) zistený z aktívnych príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov, ale nemožno znížiť (čiastkové) základy dane z pasívnych príjmov. Príklad č. 5: Predpokladajme, že pán Starší, ktorého starobný dôchodok v roku 2013 bude predstavovať 3 100 €, dosiahne v roku 2013 hrubý príjem z prenájmu zdedeného bytu vo výške 2 500 €. Od dane bude oslobodených 500 € a zvyšná časť vo výške 2 000 € bude podliehať zdaneniu. Uplatní si výdavky preukázateľne vynaložené na základe evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 ZDP (od príjmov z prenájmu dosiahnutých v roku 2013 si paušálne výdavky už odpočítať nemôže). Keďže len časť dosiahnutého príjmu (80 %) podrobíme zdaneniu, aj z celkovo preukázateľne vynaložených výdavkov vo výške napr. 1 500 € uplatníme len časť, a to 1 200 € (v rovnakom pomere – 80 % z 1 500 €). Základ dane bude činiť 800 €. Daňovník nedosiahne žiadne aktívne príjmy, preto si nemôže uplatniť príslušný rozdiel medzi sumou 3 735,94 € a úhrnom dôchodku 3 100 €. Zo základu dane 800 € zaplatí daň 152 € (19 %).

2.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

Táto nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka (ďalej aj „NČZDM“) sa za rok 2013 môže uplatniť tiež v max. výške 3 735,94 € (ďalšie údaje sú obsiahnuté v záverečnej tabuľke). Sprísňujú sa podmienky na uplatnenie NČZDM. Najprv si pripomeňme, že doterajšie podmienky na uplatnenie tejto NČZDD sa nemenia. Aby bolo možné od základu dane za rok 2013 odpočítať túto nezdaniteľnú časť, musia byť splnené nasledujúce podmienky:

91

p

ide o manželku (-la) daňovníka (nie inú osobu, napr. družku), ktorá (-ý)

p

žije s ním (s ňou) v spoločnej domácnosti,

p

nemá vlastný príjem, resp. má príjem nižší než určená suma a zároveň

p

základ dane daňovníka (súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP) nepresahuje určenú sumu.

S účinnosťou od 1. 1. 2013 na účely uplatnenia NČZDM podľa § 11 ods. 3 ZDP sa považuje za manželku (manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť NČZDM, manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá v príslušnom zdaňovacom období: p

starala sa o vyživované (§ 33 ods. 2) maloleté dieťa podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov alebo

p

poberala peňažný príspevok na opatrovanie, alebo

p

bola vedená na ÚPSVaR SR v evidencii uchádzačov o zamestnanie, alebo

p

je zdravotne postihnutá alebo ťažko zdravotne postihnutá.

Zo zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že ide o dieťa: a) do troch rokov veku, b) do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, alebo c) do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 2 písm. b), najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe. V zmysle § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov sa peňažný príspevok na opatrovanie poskytuje za určených podmienok, ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku odkázaná na opatrovanie, opatruje (blízka) fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, napr. manžel, manželka, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec. Podľa § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov občanom so zdravotným postihnutím je občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu – § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V zmysle citovaného ustanovenia poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

92

Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013 Do vlastných príjmov manželky (manžela) sa na cieľ uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka zahŕňajú všetky príjmy vrátane príjmov od dane oslobodených, o k r e m príjmov v § 11 ods. 4 ZDP taxatívne uvedených: p

zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

p

štátne sociálne dávky,

p

štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie,

p

daňový bonus,

p

zamestnanecká prémia.

Do vlastného príjmu sa o. i. nepremietajú štátne sociálne dávky: p

rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov (ale príspevok na starostlivosť o dieťa a už zrušený príspevok rodičovi sú sociálnymi dávkami),

p

prídavok na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov,

p

príplatok k prídavku na dieťa – zavedený zákonom č. 532/2007 Z. z.,

p

príspevok pri narodení dieťaťa podľa zákona č. 235/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov,

p

príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa – zákon č. 676/2006 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2007 a zákon č. 592/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. 2. 2008,

p

príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá – podľa zákona č. 235/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov,

p

príspevok na pohreb podľa zákona č. 238/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov,

p

vianočný príspevok podľa zákona č. 592/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov,

p

príplatok k dôchodku politickým väzňom podľa zákona č. 274/2007 Z. z.

Všetky ostatné príjmy manželky (-la), a to aj príjmy od dane oslobodené sa na tento účel do jej (jeho) vlastných príjmov premietnu. Do vlastných príjmov manželského partnera je potrebné zahrnúť napr. aj nemocenské dávky (nemocenské, ošetrovné, materské a pod.), starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, úrazové dávky, dávku v nezamestnanosti, dávku garančného poistenia, peňažný príspevok za opatrovanie, sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi, podpory a príspevky z prostriedkov štátneho rozpočtu, príjem z prenájmu (v plnej výške vrátane sumy 500 € oslobodenej od dane) a pod.

93

Príklad č. 6: V nadväznosti na predchádzajúci príklad (č. 5) dodajme, že manželka daňovníka, pani Staršia, si nemôže uplatniť NČZDM (ak aj má aktívne príjmy), keďže: a) jeho vlastný príjem (starobný dôchodok 3 100 € + príjem z prenájmu 2 500 €) presahuje sumu 3 735,94 €, b) nespĺňa ani jedno kritérium z uvedených doplnených podmienok (nepoberá žiadnu z uvedených dávok, nie je nezamestnaný ani zdravotne postihnutý). Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje jej (jeho) celkový príjem znížený o povinne zaplatené poistné a príspevky. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uplatňuje – ako už bolo uvedené – pri výpočte mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ale daňovníci majú nárok na celoročnú výšku tejto nezdaniteľnej časti. Na druhej strane nezdaniteľná časť základu dane na manželku sa odpočíta od základu dane až po uplynutí roka, ale v súlade s § 11 ods. 5 ZDP sa uplatňuje v alikvotnej výške podľa počtu mesiacov splnenia podmienok – od 1. 1. 2013 už nielen podmienky spoločnej domácnosti s daňovníkom. Daňovník, ktorý si môže uplatniť túto nezdaniteľnú časť podľa § 11 ods. 3 len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov (napr. v prípade uzavretia manželstva), zníži základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jej uplatnenie. Príklad č. 7: Manželom Šťastným sa 4. februára 2013 narodilo prvé dieťa. Materské z nemocenského poistenia, ktoré pani Šťastná dostáva počas materskej dovolenky, je od dane oslobodené, ale patrí (v celkovej výške 2 800 €, v ktorej jej bolo v roku 2013 poskytnuté) do jej vlastných príjmov. Rodičovský príspevok (štátna sociálna dávka – tiež nepodlieha zdaneniu), ktorý pani Šťastná bude poberať počas rodičovskej dovolenky, sa do jej vlastných príjmov nepremietne. Za prvé dva mesiace však nebola naplnená žiadna z alternatív doplnených do ZDP – až k 1. 3. je splnená podmienka starostlivosti o dieťa. Nezdaniteľnú časť podľa § 11 ods. 3 ZDP za 10 mesiacov vypočítame: 3 735,94 € - 2 800 € = 935,94 € 935,94 € : 12 = 77,995 € 77,995 € x 10 = 779,95 € Nárok na materské má za podmienok určených v § 48 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, prípadne iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti (napr. otec dieťaťa, ak matka tohto dieťaťa zomrela), pričom zákonom č. 543/2010 Z. z. bola doba poberania tejto nemocenskej dávky predĺžená z 28 na 34 týždňov.

94

Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013 Poznámka: Rodičovská dovolenka sa môže za určených podmienok čerpať s prestávkami, ale poberanie rodičovského príspevku prerušiť nemožno.

Počas rodičovskej dovolenky rodič dieťaťa (zväčša) poberá rodičovský príspevok, štátnu sociálnu dávku, a to za podmienok ustanovených v zákone č. 571/2009 Z. z. (predtým upravoval poskytovanie rodičovského príspevku zákon č. 280/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov). Od 1. 1. 2013 rodičovský príspevok predstavuje 199,60 € mesačne – opatrenie MPSVaR SR č. 383/2012 Z. z. Do vlastných príjmov manželky (manžela) nepatria ďalej štipendiá poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie. Štipendiá zo štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a obdobné plnenia zo zahraničia sú od dane oslobodené podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZDP; zdaneniu podliehajú podnikové štipendiá. Špecificky sa však posudzujú doktorandské štipendiá. Doktorandský študijný program ako študijný program tretieho stupňa je upravený v § 54 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pozostáva zo študijnej a vedeckej časti. Končí sa obhajobou dizertačnej práce. Ide teda o plnenia poskytované interným doktorandom, študentom tretieho stupňa vysokoškolského vzdelávania (po získaní vysokoškolského vzdelania druhého stupňa a titulu inžinier, magister atď.). V roku 2004 boli oslobodené od dane, od 1. 1. 2005 podliehali zdaneniu a od 1. 1. 2008 sú tieto príjmy opäť od dane oslobodené. Štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie sa do vlastných príjmov nezahŕňa, ale doktorandské štipendium do vlastných príjmov manželky (manžela) patrí. Aby nevznikala neistota pri posudzovaní príjmu vo forme doktorandských štipendií, za slovo „povolanie“ bol v rámci jednej z novelizácií ZDP v § 11 ods. 5 (teraz ide o odsek 4) umiestnený odkaz na zákon č. 600/2003 Z. z., podľa ktorého skončením vysokoškolského štúdia II. stupňa končí sústavná príprava na budúce povolanie (§ 4 ods. 3 cit. zákona) a zároveň podľa § 3 ods. 3 uvedeného zákona za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. Doktorandské štúdium je tretím stupňom vysokoškolského štúdia. Dodajme, že základ dane sa znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % z jeho celosvetových príjmov.

95

3.

Dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie

S účinnosťou od 1. 1. 2013 sa § 11 ZDP dopĺňa o odsek 8, ktorým sa dočasne (do 31. decembra 2016) zavádza nová nezdaniteľná časť základu dane – suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a to v limitovanej výške. Túto nezdaniteľnú časť základu dane si možno uplatniť po prvý raz za rok 2013, a to: p

najviac do výšky 2 % zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo zo súčtu čiastkových základov dane z týchto aktívnych príjmov, pričom

p

táto suma nesmie presiahnuť výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Táto nezdaniteľná časť základu dane za rok 2013 vypočítaná v súlade s § 11 ZDP nesmie presiahnuť sumu 943,20 €.

3.1

Doplnenie § 11 ZDP o ods. 9

Novelou ZDP č. 395/2012 Z. z. sa § 11 dopĺňa o odsek 9, ktorý sa týka nezdaniteľnej časti základu dane vo forme dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 8 ZDP. V zmysle tohto doplneného ustanovenia § 11 ods. 9 ZDP, ak bude daňovníkovi, ktorý si uplatnil túto nezdaniteľnú časť základu dane v súlade s ods. 8, vyplatená suma podľa osobitného predpisu [§ 64a ods. 13 alebo § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení zákona č. 252/2012 Z. z.], vznikne mu povinnosť zvýšiť si spätne základ dane o sumu uplatnených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a to do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená.

3.2

Zmena § 9 ods. 2 písm. a) ZDP

V nadväznosti na zmenu už citovaného zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZSDS“), „druhého piliera dôchodkového poistenia“, ako aj ZDP zákonom č. 252/2012 Z. z. (podstata novelizácie ZDP spočívala v zavedení uvedenej nezdaniteľnej časti základu dane vo forme dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v limitovanej výške) sa v § 9 ods. 2 písm. a) ZDP dopĺňa to, že od dane nie je od 1. 1. 2013 oslobodená suma, ktorú daňovníkovi vyplatí dôchodková správcovská spoločnosť podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) citovaného ZSDS za presne určených podmienok.

96

Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013 40b)

V § 9 ods. 2 písm. a) sa za slovo „predpisu “ vkladajú slová „okrem sumy vyplatenej 40c) podľa osobitného predpisu “ – táto suma sa zdaní prostredníctvom podaného daňového priznania. Poznámka pod čiarou k odkazu 40c znie: „40c) § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení zákona č. 252/2012 Z. z.“. Takúto sumu dôchodková správcovská spoločnosť vyplatí v nadväznosti na § 64a ods. 9, 10 a 12 ZSDS napr. vtedy, ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu bude zmluva o SDS uznaná za neplatnú. Ustanovenie § 64a citovaného ZSDS bolo zákonom č. 252/2012 Z. z. doplnené o odsek 13, podľa ktorého ak dôchodková správcovská spoločnosť za určených okolností prevádza z bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisťovne sumu podľa odsekov 9, 10 a 12, je povinná vrátiť sumu týkajúcu sa zaplatených dobrovoľných príspevkov (zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek, ktoré boli pripísané z dobrovoľných príspevkov, a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu) osobe, na ktorej meno bol vedený osobný dôchodkový účet, resp. ak to nie je možné, osobe, ktorá preukáže, že má na tieto finančné prostriedky nárok. Táto suma nie je od dane oslobodená. § 123ae ZSDS je jedným z prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2013: Sporiteľom podľa tohto zákona je aj ten, komu vznikla prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení v období od 1. apríla 2012 do 31. decembra 2012. Na tohto sporiteľa sa aj po 31. decembri 2012 až do uplynutia 730 dní od vzniku jeho prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení vzťahujú ustanovenia zákona účinného do 31. decembra 2012 upravujúce jeho účasť na starobnom dôchodkovom sporení, vrátane možnosti podať písomné vyhlásenie podľa § 17a ods. 2 zákona účinného do 31. 12. 2012 s prejavom vôle prestať byť účastníkom sporenia. Dôchodková správcovská spoločnosť je potom povinná a) previesť z bežného účtu dôchodkového fondu alebo z bežných účtov dôchodkových fondov na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných z povinných príspevkov a ich aktuálnej hodnoty ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu a b) vrátiť z bežného účtu dôchodkového fondu alebo z bežných účtov dôchodkových fondov príslušnú sumu (zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek, ktoré boli pripísané z dobrovoľných príspevkov, a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu) osobe, ktorej majetkom je táto suma. Predmetná suma tiež podlieha zdaneniu.

97

Z daňového aspektu: p

Prijatú sumu bude musieť daňovník uviesť v daňovom priznaní ako príjem podľa § 8 ZDP (na riadku „iné príjmy“), pričom si od nej bude môcť odpočítať zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie (takže sa zdaní len prípadný výnos, zhodnotenie týchto prostriedkov). Dodajme, že v nadväznosti na to povinne zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie z tohto príjmu podľa § 8 ZDP si bude môcť daňovník uplatniť ako výdavok v daňovom priznaní, resp. prostredníctvom dodatočného daňového priznania.

p

V tejto súvislosti bude musieť daňovník aj upraviť (spätne zvýšiť) základ dane o predtým odpočítavané nezdaniteľné časti základu dane vo forme zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie podľa doplneného ustanovenia § 11 ods. 9 ZDP.

Tabuľka: Nezdaniteľné časti základu dane pri zdaňovaní príjmov FO za roky 2011 až 2013 Zdaňovacie obdobie

2011

2012

2013

3 735,94 € ročne, 3 644,74 € ročne, Nezdaniteľná časť 3 559,30 € ročne, základu dane ak ZD** nepresahuje 18 538 € ak ZD** nepresahuje 18 983 € ak ZD** nepresahuje 19 458 € na daňovníka ak ZD** presahuje 18 538 €, ak ZD** presahuje 18 983 €, ak ZD** presahuje 19 458 €, („NČZDD“) NČZDD sa vypočíta: NČZDD sa vypočíta: NČZDD sa vypočíta: 8 390,486 € - 1/4 ZD** 8 193,796 € - 1/4 ZD** 8 600,436 € - 1/4 ZD** 296,60 € mesačne

303,72 € mesačne

311,32 € mesačne

Nezdaniteľná časť 3 559,30 € - príjem manželky, 3 644,74 € - príjem manželky, 3 735,94 € - príjem manželky, základu dane ak ZD** nepresahuje ak ZD** nepresahuje ak ZD** nepresahuje na manželku 34 401,74 € 33 561,94 € 32 775,18 € (manžela) ak ZD** presahuje ak ZD** presahuje ak ZD** presahuje daňovníka („NČZDMD“) 34 401,74 €, 33 561,94 €, 32 775,18 €, NČZDMD sa vypočíta: NČZDMD sa vypočíta: NČZDMD sa vypočíta: 11 753,092 € - 1/4 ZD** - vl. 12 035,222 € - 1/4 ZD** - vl. 12 336,372 € - 1/4 ZD** - vl. príjem manželky príjem manželky príjem manželky

Nezdaniteľná časť ZD – dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie

296,60 € mesačne

303,72 € mesačne

311,32 € mesačne 943,20 € za rok

ZD** – úhrn ČZD z § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP Ing. Valéria Jarinkovičová odborníčka na daň z príjmov FO

98

zánik daňovej povinnosti na dani z motorových vozidiel V DÚPP č. 1/2013 sme publikovali komentár k zákonu o miestnych daniach. Na rozšírenie vysvetlenia jeho ustanovení v rámci tohto príspevku dopĺňame tému uplatňovania daňového zvýhodnenia, určenia daňovníka pri prenájme vozidla a oznamovacej povinnosti pri zániku daňovej povinnosti.

DANE A ÚČTOVNÍCTVO

Daňové zvýhodnenie, daňovník pri prenájme,

Uplatnenie daňového zvýhodnenia pre vozidlá spĺňajúce limity úrovne EURO 3, EURO 4, EURO 5, EEV a EURO 6 Podľa § 88 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 582/2004 Z. z.) vyšší územný celok môže na svojom území zaviesť daň z motorových vozidiel všeobecne záväzným nariadením, v ktorom určí sadzby dane. Sadzba dane pre úžitkové vozidlo sa určí podľa celkovej hmotnosti a počtu náprav uvedených v dokladoch vozidla, osobitne pre motorové vozidlo a osobitne pre prípojné vozidlo. Sadzba dane pre vozidlo používané v rámci návesovej jazdnej súpravy (ťahač a náves) sa určí podľa celkovej hmotnosti a počtu náprav uvedených v dokladoch vozidla, osobitne pre ťahač a osobitne pre náves; vozidlo sa z hľadiska určenia sadzby dane zaradí do najbližšej nižšej daňovej skupiny, než do akej by patrilo podľa celkovej hmotnosti uvedenej v dokladoch vozidla, osobitne ťahač a osobitne náves.

Oslobodenie alebo zníženie dane si daňovník môže uplatniť v daňovom priznaní iba vtedy, ak vyšší územný celok takéto oslobodenie alebo zníženie dane zaviedol vo všeobecne záväznom nariadení. Oslobodenie alebo zníženie dane si daňovník uplatní v súlade s podmienkami uvedenými vo všeobecne záväznom nariadení príslušného vyššieho územného celku, a to osobitne pre motorové vozidlo a osobitne pre prípojné vozidlo a v prípade vozidiel návesovej jazdnej súpravy si daňovník uvedené daňové zvýhodnenie uplatní osobitne pre ťahač a osobitne pre náves.

DÚPP 6-7/2013

Podľa § 86 ods. 2 písm. d) zákona č. 582/2004 Z. z. vyšší územný celok môže vo všeobecne záväznom nariadení podľa miestnych podmienok oslobodiť vozidlo od dane alebo znížiť daň na vozidlo používané na podnikanie, ktoré spĺňa limity úrovne EURO 3, EURO 4, EURO 5, EEV a EURO 6.

99

Príklad č. 1: Podľa všeobecne záväzného nariadenia Žilinského samosprávneho kraja č. 24/2010 o dani z motorových vozidiel je okrem iného znížená daň aj u vozidla používaného na podnikanie, ktoré spĺňa limity úrovne EURO 3, EURO 4, EURO 5, EEV a EURO 6, a to na výšku, ako je uvedená v článku VII ods. 1 písm. b) tohto všeobecne záväzného nariadenia. Na účely všeobecne záväzného nariadenia vozidlom spĺňajúcim limity úrovne EURO 3, EURO 4, EURO 5, EEV a EURO 6 sa rozumie vozidlo, u ktorého daňovník preukáže splnenie normy EURO (Emisie ES/EHK). Pretože na účely citovaného všeobecne záväzného nariadenia sa za vozidlo spĺňajúce limity úrovne EURO 3, EURO 4, EURO 5, EEV a EURO 6 (ďalej „norma“) považuje len vozidlo (aj prípojné), u ktorého daňovník preukáže splnenie tejto normy (Emisie ES/EHK), daňovník si môže v daňovom priznaní uplatniť zníženie dane iba za splnenie tejto podmienky. To znamená, že daňovník na účely uplatnenia daňového zvýhodnenia v daňovom priznaní musí preukázať splnenie príslušnej normy, napr. osvedčením o evidencii (ak je v ňom táto norma uvedená na r. č. 49), príslušným certifikátom od výrobcu, resp. predajcu vozidla a pod. V zmysle všeobecne záväzného nariadenia Žilinského samosprávneho kraja daňové zvýhodnenie pri návesovej jazdnej súprave (ťahač, náves), ktoré prináleží pre ťahač, nie je možné si automaticky uplatniť aj pre náves. To znamená, že v prípade návesu, pri ktorom daňovník nevie preukázať splnenie príslušnej normy, uvedie sadzbu dane pre náves podľa všeobecne záväzného nariadenia, pričom vozidlo zaradí do najbližšej nižšej daňovej skupiny, než do akej by patrilo podľa celkovej hmotnosti uvedenej v dokladoch vozidla.

Určenie daňovníka pri prenájme vozidla Podľa § 85 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, alebo ich organizačná zložka zapísaná do obchodného registra, ktorá je ako držiteľ vozidla zapísaná v dokladoch vozidla; ak ide o prenájom vozidla bez predkupného práva, daňovníkom je osoba, ktorá je zapísaná v dokladoch vozidla ako vlastník. Na základe uvedenej právnej úpravy vlastník je daňovníkom dane z motorových vozidiel iba pri poskytovaní prenájmu bez predkupného práva (operatívneho lízingu) lízingovou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie práve tohto druhu prenájmu vozidiel, a to na základe uzatváraných innominálnych zmlúv v súlade s Obchodným, resp. Občianskym zákonníkom. Príklad č. 2: Lízingová spoločnosť prenajíma vozidlo bez predkupného práva (operatívny lízing) podnikateľovi. Lízingová spoločnosť je vlastníkom vozidla, avšak držiteľom je podnikateľ (nájomca). Kto je daňovníkom dane z motorových vozidiel? V uvedenom prípade ide o prenájom bez predkupného práva, daňovníkom je vlastník vozidla. Príklad č. 3: Podnikateľ (nejde o lízingovú spoločnosť) prenajíma inému podnikateľovi vozidlo napr. na základe

100

Daňové zvýhodnenie, daňovník pri prenájme zmluvy o nájme dopravného prostriedku podľa Obchodného zákonníka.Prenajímateľje vlastníkomvozidla, držiteľom je nájomca. Kto je daňovníkom dane z motorových vozidiel? V danom prípade nejde o prenájom bez predkupného práva, preto je daňovníkom držiteľ vozidla.

Oznamovacia povinnosť pri zániku daňovej povinnosti Podľa § 89 zákona č. 582/2004 Z. z. daňová povinnosť v zdaňovacom období roku 2013 vzniká dňom použitia vozidla na podnikanie a zaniká dňom, ktorým sa vozidlo prestalo používať na podnikanie. Podľa § 90 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. daňovník, ktorému zanikne daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, je povinný oznámiť túto skutočnosť príslušnému správcovi dane do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti okrem daňovníka, ktorým je zamestnávateľ podľa § 85 ods. 2 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. Podľa § 91 ods. 7 zákona č. 582/2004 Z. z. pri vzniku a zániku daňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia a ak vznikne a zanikne daňová povinnosť v jeden deň, je daňovník povinný zaplatiť pomernú časť dane, ktorá sa vypočíta ako súčin jednej tristošesťdesiatpätiny a v priestupnom roku ako súčin jednej tristošesťdesiatšestiny ročnej sadzby dane a počtu kalendárnych dní, v ktorých sa vozidlo používalo na podnikanie. Na základe uvedeného v prípade nepoužívania vozidla na podnikanie v celom zdaňovacom období, a to z akýchkoľvek dôvodov (oprava vozidla, odstavenie vozidla v garáži atď.), daňovník vypočíta a zaplatí pomernú časť dane za vozidlo, t. j. iba za dni, v ktorých vozidlo používal v priebehu zdaňovacieho obdobia na podnikanie. Keďže v danom prípade dochádza k niekoľkým zánikom daňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný oznámiť zakaždým túto skutočnosť príslušnému správcovi dane v 30-dňovej lehote (na daňovníka – zamestnávateľa – sa oznamovacia povinnosť nevzťahuje). Ak daňovník nebude oznamovať zániky daňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia, má sa za to, že vozidlo bolo predmetom dane počas celého zdaňovacieho obdobia a daňovník zaplatí celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania. Ak daňovník zaplatí iba pomernú časť dane, a to bez podaných oznámení o zániku daňovej povinnosti, správca dane bude predpokladať nesplnenie si oznamovacej povinnosti pri zániku daňovej povinnosti, ktoré podlieha pokute podľa § 154 ods. 1 písm. c) a § 155 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo výške od 30 € do 3 000 €. Ing. Lia Košalová odborníčka na daň z motorových vozidiel

101

DANE A ÚČTOVNÍCTVO

Spôsob platenia dane, označovanie a použitie platieb V tomto článku sa zameriame na všetky dôležité informácie o tom, akým spôsobom daňový subjekt zaplatí daň na správne číslo účtu, so správnym variabilným symbolom a čo sa stane s jeho platbou, ak ju neoznačí správne. Aj keď je už vyše roka v platnosti vyhláška č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovania platby dane, často sa stáva, že daňové subjekty nesprávne označia platbu dane. Pred 1. 1. 2012 sa pri platbách uvádzal variabilný symbol DIČ alebo rodné číslo a konštantný symbol. Daňový poriadok, ktorý nahradil od 1. 1. 2012 zákon o správe daní a poplatkov, zaviedol povinnosť označovať platby spôsobom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo. Podľa neho si daňový subjekt sám musí „vyskladať“ variabilný symbol, ktorý presne označí jeho platbu. Ak daňový subjekt nesprávne zadá variabilný symbol, môže sa stať, že platba dane nebude použitá na tú daňovú povinnosť, na ktorú ju daňový subjekt chcel použiť. Niektoré daňové subjekty dodnes neoznačujú platby podľa vyhlášky č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovania platby dane vydanej Ministerstvom financií SR a naďalej smerujú úhrady daňových a nedaňových povinností na účty zriadené pre daňové úrady pred 1. 1. 2012 – na „staré čísla účtov“. Od 1. 1. 2013 nie je možné prijať platbu na zrušené účty a prijímať úhrady je možné len na účty štátnych príjmov zriadené v Štátnej pokladnici od 1. 1. 2012. Po 1. 1. 2013 platby smerované na „staré čísla účtov“ nebudú pripísané na účty štátnych príjmov, t. j. daňové a nedaňové povinnosti nebudú uhradené a Štátna pokladnica vráti takúto mylnú platbu na účet, z ktorého bola poukázaná. S účinnosťou od 1. 1. 2012 sú daňové subjekty povinné platbu dane poukazovanú daňovému úradu označiť v zmysle vyhlášky č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovania platby dane vydanej Ministerstvom financií SR. V tejto súvislosti boli od 1. 1. 2012 v Štátnej pokladnici zriadené nové účty na úhradu daňových a nedaňových povinností. Číslo účtu pre úhradu príslušnej dane sa skladá z predčíslia – označuje druh dane, zo základného čísla účtu – označuje daňový subjekt a z identifikačného kódu Štátnej pokladnice.

DÚPP 6-7/2013

Každý daňový subjekt má pridelené svoje vlastné číslo účtu, tzv. základné číslo účtu, ktoré mu správca dane oznámi osobitným listom.

102

Číslo účtu pre úhradu príslušnej dane sa skladá zo 16 čísel, z ktorých: p

predčíslie – obsahuje šesť číslic označujúcich druh dane,

p

základné číslo účtu – obsahuje desať číslic označujúcich daňový subjekt,

p

identifikačný kód Štátnej pokladnice 8180.

Spôsob platenia dane, označovanie a použitie platieb XXXXXX-8000000001/8180

kde: XXXXXX 80000000001 8180

– predčíslie označujúce druh dane – základné číslo účtu označujúce daňový subjekt – kód banky

Predčíslia účtov označujúce druh dane, na ktoré daňové subjekty odvádzajú platby daňových a nedaňových príjmov, sú uvedené v tabuľke č. 1 a v tabuľke č. 2. Daňové subjekty ich nájdu aj na internetovej stránke finančnej správy v časti daňové informácie/platenie daní. VARIABILNÝ SYMBOL je veľmi dôležitý pre správne označenie platby. S účinnosťou od 1. 1. 2012 bola na základe vyhlášky č. 378/2011 Z. z. definovaná nová tvorba variabilného symbolu. Pri platbe dane daňový subjekt použije variabilný symbol: a) ak ide o platbu dane určenú rozhodnutím správcu dane, uvádza sa vo variabilnom symbole identifikátor určený správcom dane v rozhodnutí alebo b) ak ide o platbu dane bez rozhodnutia, variabilný symbol sa tvorí nasledovne: â prvé štyri číslice variabilného symbolu označujú druh platby dane, â ďalších šesť číslic variabilného symbolu označuje obdobie, za ktoré sa platba

vykonáva.

Tvorba variabilného symbolu na označovanie platby dane bez rozhodnutia daňového úradu Na označenie platby dane uvedenej v § 2 písm. b) vyhlášky č. 378/2011 Z. z. sa použije desaťmiestny variabilný symbol, pričom: a) prvé štyri číslice označujú druh platby dane: 1100 – preddavok na daň a daň z pridanej hodnoty na úhradu 1700 – daň na úhradu okrem dane z pridanej hodnoty 8100 – iná platba dane b) ďalších šesť číslic označuje obdobie, za ktoré sa platba dane vykonáva a ktoré sa označí číselnými hodnotami v tvare: 1. MMRRRR, kde MM označuje kalendárny mesiac a RRRR označuje kalendárny rok, ak ide o mesačné obdobie: príslušný kalendárny mesiac sa označí nasledujúcou hodnotou: 01 – január, 02 – február, 03 – marec, 04 – apríl, 05 – máj, 06 – jún, 07 – júl, 08 – august, 09 – september, 10 – október, 11 – november, 12 – december. 2. QQRRRR, kde QQ označuje kalendárny štvrťrok a RRRR označuje kalendárny rok, ak ide o štvrťročné obdobie: príslušný kalendárny štvrťrok sa označí nasledujúcou hodnotou: 41 – 1. štvrťrok, 42 – 2. štvrťrok, 43 – 3. štvrťrok, 44 – 4. štvrťrok.

103

3. PPRRRR, kde PP označuje kalendárny polrok a RRRR označuje kalendárny rok, ak ide o polročné obdobie: príslušný kalendárny polrok sa označí nasledujúcou hodnotou: 21 – 1. polrok, 22 – 2. polrok. 4. 99RRRR, kde 99 je fixná hodnota a RRRR označuje príslušné ročné zdaňovacie obdobie pri platbe dane z vyúčtovania dane na základe daňového priznania alebo hlásenia; ak sa ročné zdaňovacie obdobie nezhoduje s kalendárnym rokom, označuje sa rok, v ktorom sa zostavuje individuálna účtovná závierka 5. 000000, ak sa platba dane neviaže k obdobiu.

Tabuľka č. 1: Zoznam predčíslí účtov otvorených v Štátnej pokladnici pre platenie daní: Daň z pridanej hodnoty

500240

Zábezpeka na DPH

501104

Daň z príjmov fyzickej osoby – nerezidenta – zo zdrojov na území SR

500216

Daň z príjmov fyzickej osoby s trvalým pobytom v tuzemsku

500208

Daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti

500259

Daň z príjmov právnickej osoby so sídlom v tuzemsku

500224

Daň z príjmov právnickej osoby so sídlom v zahraničí

500232

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

500267

Osobitný odvod finančných inštitúcií

501075

Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach

501091

Vratky prostriedkov poukázaných na verejnoprospešný účel

500689

Daň z emisných kvót

500363

Tabuľka č. 2: Zoznam predčíslí účtov otvorených v Štátnej pokladnici pre platenie dane z motorových vozidiel:

104

Daň z motorových vozidiel – DÚ Banská Bystrica

500320

Daň z motorových vozidiel – DÚ Bratislava, DÚ pre vybrané daňové subjekty

500275

Daň z motorových vozidiel – DÚ Košice

500339

Daň z motorových vozidiel – DÚ Nitra

500304

Daň z motorových vozidiel – DÚ Prešov

500347

Daň z motorových vozidiel – DÚ Trenčín

500291

Daň z motorových vozidiel – DÚ Trnava

500283

Daň z motorových vozidiel – DÚ Žilina

500312

Spôsob platenia dane, označovanie a použitie platieb Označovanie platieb Podľa § 55 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je s účinnosťou od 1. 1. 2012 daňový subjekt povinný označiť platbu dane spôsobom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo; to neplatí, ak je správcom dane obec. V zmysle § 55 ods. 6 daňového poriadku správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa ods. 4 (podľa vyhlášky č. 378/2011 Z. z.) použije na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, inak na úhradu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. Ak v čase prijatia platby existuje viacero daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu v poradí podľa ich výšky vzostupne. Ak nemožno použiť platbu daňového subjektu podľa odseku 6, možno túto platbu použiť na kompenzáciu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad (§ 55 ods. 7 daňového poriadku). Ak nemožno použiť neoznačenú platbu daňového subjektu podľa odsekov 6 a 7, správca dane postupuje podľa § 79 (§ 55 ods. 8 daňového poriadku). To znamená, že platbu dane na žiadosť daňového subjektu vráti alebo preúčtuje. Správca dane použitie platby podľa odsekov 6 a 7 oznámi daňovému subjektu. Podľa § 55 ods. 11 daňového poriadku je správca dane povinný prijať každú platbu, aj keď nie je vykonaná daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, akoby ju zaplatil daňový subjekt. Vrátenie platby tomu, kto ju za daňový subjekt zaplatil, nie je prípustné. Platbu dane možno vykonať bezhotovostným prevodom z účtu alebo v hotovosti poštovým poukazom, alebo vykonaním kompenzácie podľa ods. 7. Za deň platby sa považuje: a) pri bezhotovostných prevodoch z účtu v banke deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu, b) pri platbe v hotovosti deň, keď pošta alebo zamestnanec správcu dane hotovosť prijal alebo prevzal, c) pri vykonaní kompenzácie podľa odseku 7 deň, keď bola platba pripísaná na účet iného správcu dane, d) pri použití daňového preplatku podľa § 79 deň vzniku daňového preplatku, ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia lehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky,

105

e) pri použití nadmerného odpočtu a spotrebnej dane podľa § 79 ods. 7 prvý deň lehoty na ich vrátenie alebo ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia lehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky. Príklady: 1. Mesačný platiteľ dane z pridanej hodnoty uhradí daňovú povinnosť za január 2013 na číslo účtu: 500240-základné číslo účtu/8180, VS: 1100012013. 500240 – predčíslie pre daň z pridanej hodnoty (tabuľka č. 1) VS: 1100 – daň z pridanej hodnoty na úhradu 01 – január 2013 – kalendárny rok 2. Štvrťročný platiteľ dane z pridanej hodnoty uhradí daňovú povinnosť za IV. štvrťrok 2012 na číslo účtu: 500240-základné číslo účtu/8180, VS: 1100442012. VS: 1100 – daň z pridanej hodnoty na úhradu 44 – 4. štvrťrok 2012 – kalendárny rok 3. Daňový subjekt zaplatí mesačný preddavok na daň z príjmov právnickej osoby na január 2013 na číslo účtu: 500224-základné číslo účtu/8180, VS: 1100012013. 500224 – predčíslie pre daň z príjmov PO so sídlom v tuzemsku (tabuľka č. 1) VS: 1100 – preddavok na daň 01 – január 2013 – kalendárny rok 4. Daňový subjekt zaplatí štvrťročný preddavok na daň z príjmov právnickej osoby na IV. štvrťrok 2012 na číslo účtu: 500224-základné číslo účtu/8180, VS: 1100442012. VS: 1100 – preddavok na daň 44 – 4. štvrťrok 2012 – kalendárny rok 5. Daňový subjekt – právnická osoba, zaplatí daň z príjmov za rok 2012 na číslo účtu: 500224-základné číslo účtu/8180, VS: 1700992012. VS: 1700 – daň na úhradu okrem DPH 99 – fixná hodnota pre ročné zdaňovacie obdobie 2012 – kalendárny rok 6. Platiteľ dane zo závislej činnosti zaplatí preddavok za január 2013 na číslo účtu: 500259-základné číslo účtu, VS: 1100012013. 500259 – predčíslie pre daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti (tabuľka č. 1) VS: 1100 – preddavok na daň 01 – január 2013 – kalendárny rok 7. Daňovník dane z motorových vozidiel, ktorý je miestne príslušný daňovému úradu Žilina a za rok 2012 mu vznikla daňová povinnosť, zaplatí túto daň na číslo účtu: 500312-základné číslo účtu/8180, VS: 1700992012.

106

Spôsob platenia dane, označovanie a použitie platieb 500312 – predčíslie účtu pre daň z motorových vozidiel pre DÚ Žilina (tabuľka č. 2) VS: 1700 – daň na úhradu okrem DPH 99 – fixná hodnota pre ročné zdaňovacie obdobie 2012 – kalendárny rok 8. Daňový subjekt, ktorý je miestne príslušný daňovému úradu Žilina, zaplatí mesačný preddavok na daň z motorových vozidiel za január 2013 na číslo účtu: 500312-základné číslo účtu/8180, VS: 1100012013. 9. Daňový subjekt, ktorý je miestne príslušnýdaňovému úradu Žilina, zaplatíštvrťročný preddavok na daň z motorových vozidiel za IV. štvrťrok 2012 na číslo účtu: 500312-základné číslo účtu/8180, VS: 1100442012. 10. Daň vyberanú zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov,uhradenú v mesiaci január 2013 za príjmy vyplatené v decembri 2012 zaplatí platiteľ na číslo účtu: 500267-základné číslo účtu/8180, VS: 8100122012. 500267 – predčíslie dane z príjmov vyberanej zrážkou (tabuľka č. 1) VS: 8100 – iná platba dane 12 – mesiac, v ktorom boli vyplatené príjmy 2012 – kalendárny rok 11. Správca dane rozhodnutím uloží daňovému subjektu pokutu za oneskorené podanie daňového priznania. Daňový subjekt v tomto prípade nemusí riešiť, aký variabilný symbol použije pri platbe. Variabilný symbol je uvedený v rozhodnutí spolu s číslom účtu, na ktorý má daňový subjekt uhradiť pokutu. 12. Daňový subjekt si uplatnil v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za III. štvrťrok 2012 nadmerný odpočet vo výške 900 €. Nezaplatil ale preddavok na daň z príjmov za 4. štvrťrok 2012 splatný 31. 12. 2012 vo výške 500 €. Správca dane nevráti nadmerný odpočet v plnej výške, ale jeho časť vo výške 500 € preúčtuje na predmetný preddavok s dátumom úhrady 26. 1. 2013, čo je prvý deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu. 13. Počas lehoty na vrátenie NO sa stane splatný úrok z omeškania vo výške 55 €, napr. 31. 1. 2013. V tomto prípade správca dane použije časť nadmerného odpočtu vo výške 55 € na úhradu úroku z omeškania s dátumom zaplatenia 31. 1. 2013, čo je deň vzniku nedoplatku. Daňovému subjektu pošle oznámenie o použití časti nadmerného odpočtu. 14. Daňový subjekt uhradil daň z pridanej hodnoty za január 2013 v sume 400 € dňa 25. 1. 2013. Platbu ale neoznačil správnym variabilným symbolom, ktorý je 1100012013. Na dani z motorových vozidiel daňový subjekt zabudol uhradiť preddavok vo výške 500 €, ktorý bol splatný 31. 12. 2012. Platba preto bude použitá na nedoplatok na dani z motorových vozidiel. 15. Daňový subjekt uhradil na daň z príjmov právnickej osoby sumu 800 €. Platbu neoznačil. Môžu nastať dva prípady: a) ak má nedoplatky na iných daniach, správca dane platbu použije na tieto nedoplatky, 3b) ak nemá žiadne nedoplatky, správca dane podľa § 79 daňového poriadku na žiadosť daňového subjektu vráti daňový preplatok do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie. Ing. Yvetta Veselá

107

DANE A ÚČTOVNÍCTVO

Likvidácia obchodnej spoločnosti z právneho, daňového a účtovného hľadiska Podnikanie prináša so sebou nielen tvorbu zisku prinášajúcu podnikateľovi vyšší životný štandard a spoločenské uznanie, ale prináša so sebou aj tienisté stránky, ako sú tvrdý konkurenčný boj, strata odbytových trhov, stagnácia výroby, čo vedie k tvorbe straty, zadlžovaniu podnikateľského subjektu. V prípade, že podnikateľský subjekt už nevie nájsť východiská z nepriaznivej situácie, rozhodne sa odísť z trhu a ukončí svoju podnikateľskú činnosť. Podnikateľský subjekt, ktorý je právnickou osobou, zaniká výmazom z obchodného registra. Zániku právnickej osoby predchádza jej zrušenie, ktoré môže byť realizované viacerými spôsobmi v závislosti od príčin jej zrušenia. K zrušeniu spoločnosti môže dôjsť: a) dobrovoľným zrušením právnickej osoby: â uplynutím času, na ktorý bola právnická osoba založená, â rozhodnutím spoločníkov alebo orgánu právnickej osoby;

b) núteným zrušením právnickej osoby: â zrušenie právnickej osoby rozhodnutím súdu (z dôvodu nekonania valného

zhromaždenia, neboli ustanovené orgány právnickej osoby dlhšie ako tri mesiace, právnická osoba stratila oprávnenie na podnikanie, zníženie základného imania pod zákonom stanovenú hodnotu, neplnenie povinnosti tvorby rezervného fondu), â zrušenie právnickej osoby rozhodnutím konkurzného súdu.

DÚPP 6-7/2013

Všeobecnú úpravu zrušenia a likvidácie právnických osôb uvádza Občiansky zákonník v § 20a. Právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutím doby alebo splnením účelu, na ktorý bola zriadená. Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra. Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie nenadobúda právny nástupca. Z § 20a Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak osobitný zákon nestanovuje inak, zánik právnickej osoby je dvojstupňový. Právnická osoba sa musí najprv zrušiť a po zrušení nasleduje likvidácia.

108

Táto rámcová úprava sa použije, ak osobitný zákon nestanovuje inak. Týmto zákonom je v prípade obchodných spoločností Obchodný zákonník (ďalej OZ). Ustanovenia OZ o likvidácii obchodných spoločností sa primerane použijú aj na likvidáciu inej právnickej osoby, pokiaľ z ustanovení upravujúcich tieto právnické osoby nevyplýva niečo iné. Spoločnosť sa podľa § 68 a § 69 OZ zrušuje: a) uplynutím doby, na ktorú bola založená,

Likvidácia obchodnej spoločnosti b) dňom uvedeným v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánov spoločnosti o zrušení spoločnosti, inak dňom, kedy bolo rozhodnutie o zrušení prijaté, c) dňom uvedeným v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak dňom, kedy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť, d) rozhodnutím spoločníkov alebo príslušného orgánu spoločnosti o splynutí alebo rozdelení spoločnosti alebo jej premene na inú formu spoločnosti alebo družstvo, e) zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia, zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, f) zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo g) zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku. V OZ je proces zániku spoločnosti upravený ako viacstupňový, ktorý pozostáva: a) zo zrušenia spoločnosti, b) z likvidácie spoločnosti s výnimkou prípadov, keď sa podľa zákona likvidácia nevyžaduje, c) z výmazu z obchodného registra. K zániku spoločnosti nemôže dôjsť bez jej zrušenia. K zániku právnickej osoby môže dôjsť až po jej likvidácii, s výnimkou prípadov, keď zákon likvidáciu nevyžaduje. Zrušenie, likvidácia a zánik obchodných spoločností sú upravené v OZ, a to v rámci všeobecnej právnej úpravy obchodných spoločností, ktorá sa aplikuje na všetky právne formy obchodných spoločností. Tu sú upravené spoločné dôvody na zrušenie obchodných spoločností, zrušenie s likvidáciou a bez likvidácie, ako aj postup likvidácie. V ďalších ustanoveniach, ktoré upravujú jednotlivé právne formy obchodných spoločností, sú obsiahnuté osobitné dôvody na zrušenie len určitej právnej formy spoločnosti a ustanovenia, ktoré upravujú výšku likvidačného zostatku, vymenovanie a odvolanie likvidátora, resp. ustanovenia s tým súvisiace. Na zrušenie a likvidáciu obchodných spoločností s osobitným predmetom podnikania sa aplikujú aj ustanovenia osobitných zákonov, ak ide o spoločnosti s osobitným predmetom podnikania: p

na banky zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách,

p

na poisťovne a zaisťovne zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve,

p

na správcovské spoločnosti sa aplikuje aj zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a pod.

Spoločnosť zrušením nestráca právnu subjektivitu a naďalej jej ostáva aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku. Právnym

109

dôsledkom zrušenia spoločnosti je povinnosť vykonať likvidáciu s výnimkou prípadov, keď zákon likvidáciu nevyžaduje. Ak sa po zrušení spoločnosti musí vykonať likvidácia, spoločnosť nie je v zásade oprávnená pokračovať v predmete činnosti. Spoločnosť nemôže pokračovať v predmete činnosti ani v prípade, ak sa likvidácia nevyžaduje z dôvodu, že spoločnosť nemá majetok. Na konanie o zrušení obchodnej spoločnosti je vecne príslušný registrový súd ako súd prvého stupňa, a to miestne príslušný podľa sídla spoločnosti. Konanie môže registrový súd začať aj bez návrhu, z úradnej moci.

1.

Likvidácia obchodnej spoločnosti

Po zrušení spoločnosti zásadne nasleduje likvidácia s výnimkou prípadov, ktoré sú v zákone taxatívne vymenované. Spoločnosť môže byť zrušená: a) bez likvidácie â ak obchodné imanie (obchodný majetok a záväzky) preberá právny ná-

stupca spoločnosti a pokračuje v podnikaní zlúčením, splynutím alebo rozdelením; Právnym nástupníctvom podľa § 69 OZ sa rozumie splynutie, zlúčenie alebo rozdelenie spoločnosti, keď imanie zaniknutej spoločnosti prechádza na jednu alebo viac nástupníckych spoločností. â ak súd zistí, že spoločnosť nemá majetok (napr. pri nútenom zrušení);

Keď spoločnosť nemá majetok, niet čo likvidovať. Súd pred rozhodnutím o zrušení spoločnosti zo svojej moci musí zisťovať, či spoločnosť má majetok a podľa výsledkov dokazovania rozhodne o tom, či sa spoločnosť zruší s likvidáciou, ak má majetok, alebo bez likvidácie, ak spoločnosť majetok nemá. V prípade zrušenia spoločnosti na základe inej právnej skutočnosti ako na základe rozhodnutia registrového alebo konkurzného súdu spoločnosť, ktorá podá návrh na výmaz, musí preukázať, že nemá žiaden majetok. â zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku; â zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku, ktorý nestačí na úhradu od-

meny a výdavkov správcu konkurznej podstaty; â zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku; â zrušenie konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia, ak po jeho skon-

čení neostane žiadny majetok. Právnym dôsledkom tohto rozhodnutia konkurzného súdu je zrušenie obchodnej spoločnosti.

110

Likvidácia obchodnej spoločnosti V prípade zrušenia spoločnosti na základe inej právnej skutočnosti ako na základe rozhodnutia registrového alebo konkurzného súdu spoločnosť, ktorá podá návrh na výmaz, musí preukázať, že nemá žiaden majetok. b) likvidáciou Pojem likvidácia OZ nedefinuje. Za likvidáciu obchodnej spoločnosti alebo družstva možno považovať vysporiadanie majetku a záväzkov spoločnosti mimosúdnym spôsobom pred jej zánikom. Účelom likvidácie je zistiť všetok majetok spoločnosti, uhradiť záväzky ich veriteľom vrátane záväzkov voči štátnemu rozpočtu a prípadný likvidačný zostatok rozdeliť medzi spoločníkov alebo akcionárov podľa zásad stanovených v spoločenskej zmluve alebo v iných dokumentoch spoločnosti. Podmienkou na zrušenie spoločnosti likvidáciou je dostatok majetku na vysporiadanie všetkých svojich záväzkov v plnej výške. Ak by spoločnosť naplnila podmienky úpadku, nemôže vstúpiť do likvidácie. V týchto prípadoch vstupuje spoločnosť do konkurzu a postupuje sa v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR): p

vyhlásením konkurzu,

p

zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

Vyššie uvedené postupy v písm. a) a b) upravuje OZ v ustanovení § 68 až § 75a a v prípade konkurzného konania zákon o konkurze a vyrovnaní. Likvidáciu obchodných spoločností upravujú § 70 až § 75a OZ a príslušné ustanovenia podľa jednotlivých foriem obchodných spoločností a družstva. Citácia: Likvidácia spoločnosti § 70 OZ (1) Ak celé imanie spoločnosti neprešlo na právneho nástupcu (§ 69), vykoná sa likvidácia podľa tohto zákona, ak zákon neustanovuje inak. (2) Spoločnosť vstupuje do likvidácie ku dňu svojho zrušenia, ak zákon neustanovuje inak. Po dobu likvidácie sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom „v likvidácii“. (3) Ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti podľa § 72. Ak je ustanovených viacero likvidátorov a z ich ustanovenia nevyplýva nič iné, má túto pôsobnosť každý z likvidátorov. § 71 OZ (1) Likvidáciu vykonáva štatutárny orgán ako likvidátor, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva, prípadne zakladateľská listina alebo stanovy neurčujú inak. Ak štatutárny orgán nie je ustanovený alebo nemá ustanoveného žiadneho člena alebo ak likvidátor nie je vymenovaný bez zbytočného odkladu, vymenuje likvidátora súd; osobitný zákon môže ustanoviť, kto je oprávnený navrhnúť súdu vymenovanie likvidátora. Súd môže vymenovať za likvidátora niektorého zo spoločníkovalebo štatutárny

111

orgán, alebo člena štatutárneho orgánu aj bez jeho súhlasu. Súd nevymenuje za likvidátora takú osobu, ktorá podľa osobitného predpisu nemôže túto funkciu vykonávať. Spoločník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorého súd vymenoval za likvidátora, sa nemôže vzdať funkcie. Môže však podať návrh na súd, ktorý ho vymenoval, o odvolanie z funkcie likvidátora, ak od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby ju vykonával. Ak je likvidátorom právnická osoba, vykonáva v jej mene pôsobnosť likvidátora štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu spoločne, ak spoločnosť neurčí inú fyzickú osobu, ktorá bude za ňu pôsobnosť likvidátora vykonávať. (2) V prípade zrušenia spoločnosti súdom vymenuje likvidátora súd spôsobom podľa odseku 1. (3) Ak výkon funkcie likvidátora zanikne smrťou likvidátora alebo z iných dôvodov, musí byť ustanovený nový likvidátor bez zbytočného odkladu spôsobom, akým bol ustanovený predchádzajúci likvidátor. (4) Ak nemožno ustanoviť likvidátora spôsobom podľa odseku 1, vymenuje súd likvidátora z osôb, ktoré sú zapísané do zoznamu správcov vedeného podľa osobitného zákona. (5) Likvidátor, ktorého nevymenoval súd, sa môže písomne vzdať svojej funkcie. Vzdanie sa funkcie likvidátora je účinné jeho doručením spoločnosti. Ak by prerušením výkonu likvidácie spoločnosti vznikla škoda, je odstupujúci likvidátor povinný upozorniť spoločnosť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie. Ak spoločnosť bez zbytočného odkladu neustanoví nového likvidátora, vymenuje ho súd. Nový likvidátor nemusí byť ustanovený, ak vykonáva funkciu aspoň jeden zo skôr ustanovených likvidátorov. (6) Bez ohľadu na spôsob určenia likvidátora môže súd na návrh osoby, ktorá na tom osvedčí právny záujem, odvolať likvidátora, ktorý porušuje svoje povinnosti, a nahradiť ho inou osobou. (7) Za výkon svojej pôsobnosti zodpovedajú likvidátori tým istým spôsobom ako členovia štatutárnych orgánov. (8) Návrh na zápis likvidátora do obchodného registra, prípadne výmaz doterajšieho likvidátora podáva ustanovený likvidátor alebo likvidátori. Ak likvidátora vymenuje súd, zapíše ho do obchodného registra bez návrhu. § 72 OZ (1) Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. (2) Ak likvidátor zistí predlženie likvidovanej spoločnosti, podá bez zbytočného odkladu návrh na vyhlásenie konkurzu. § 73 OZ Likvidátor oznámi vstup spoločnosti do likvidácie všetkým známym veriteľom. Zároveň je povinný zverejniť, že spoločnosť vstúpila do likvidácie s výzvou, aby veritelia spoločnosti a iné osoby a orgány, ktoré sú tým dotknuté, prihlásili svoje pohľadávky, prípadne iné práva v lehote, ktorá nesmie byť kratšia než tri mesiace. § 74 OZ Likvidátor zostaví ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie likvidačnú účtovnú súvahu a je povinný zaslať prehľad o imaní spoločnosti každému spoločníkovi, ktorý o to požiada.

112

Likvidácia obchodnej spoločnosti § 75 OZ (1) Ku dňu skončenia likvidácie zostaví likvidátor účtovnú závierku a predloží ju spoločníkom alebo orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený rozhodovať o zrušení spoločnosti na schválenie spolu s konečnou správou o priebehu likvidácie a návrhom na rozdelenie majetkového zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie (likvidačný zostatok), medzi spoločníkov. Likvidátor je oprávnený zvolať valné zhromaždenie spoločnosti na účel predloženia účtovnej závierky, konečnej správy a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku. Ustanovenia tohto zákona alebo stanov o zvolávanívalného zhromaždenia sa použijú primerane. Spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti rozhodujú o návrhoch predložených likvidátorom spôsobom a väčšinou hlasov určenou na prijatie rozhodnutia o zrušení spoločnosti. (2) Ak sa napriek opakovanej výzve likvidátora ku konečnej správe a k návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku nevyjadrí zákonom ustanovený alebo spoločenskou zmluvou určený počet spoločníkov alebo ak príslušný orgán spoločnosti k nim neprijme rozhodnutie, považuje sa účtovná závierka, konečná správa a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku za schválené uplynutím jedného mesiaca odo dňa doručenia opakovanej výzvy likvidátora spoločníkom alebo odo dňa zasadnutia príslušného orgánu spoločnosti, ktorý mal o návrhoch likvidátora rozhodnúť. Likvidátor uloží likvidačný zostatok do úschovy podľa osobitného zákona. Uložením likvidačného zostatku do úschovy sa považuje likvidácia za skončenú. Účtovnú závierku a konečnú správu spolu s návrhom na rozdelenie likvidačného zostatku likvidátor priloží k návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra súdu. Účtovná závierka a konečná správa spolu s návrhom na rozdelenie likvidačného zostatku sa uložia do zbierky listín. (3) Spoločníkom nemožno poskytnúť plnenie z dôvodov ich nároku na podiel na likvidačnom zostatku skôr, než sú uspokojené nároky všetkých známych veriteľov spoločnosti. (4) Ak je pohľadávka sporná, môže sa rozdeliť likvidačný zostatok, len ak sa veriteľovi poskytlo zodpovedajúce zabezpečenie. (5) Do 90 dní po schválení účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku podá likvidátor registrovému súdu návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra. (6) Odmenu likvidátora určuje orgán spoločnosti, ktorý likvidátora vymenoval. Likvidátor vymenovaný súdom má nárok na náhradu primeraných výdavkov a na odmenu za výkon funkcie. Ak nedôjde k dohode medzi spoločnosťou a likvidátorom vymenovaným súdom o výške odmeny, určí na návrh likvidátora výšku výdavkov a odmenu za výkon funkcie súd uznesením, ktoré doručí likvidátorovi a spoločnosti. Odmena likvidátora je pohľadávkou likvidátora voči spoločnosti a uhrádza sa z majetku spoločnosti. (7) Podrobnosti o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. § 75a OZ Ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra a ak sa zistí ďalší majetok spoločnosti, rozhodne súd na návrh štátneho orgánu, bývalého štatutárneho orgánu, jeho člena alebo spoločníka, veriteľa, dlžníka alebo z vlastného podnetu o dodatočnej likvidácii majetku bývalej spoločnosti a vymenuje likvidátora. Na vymenovanie likvidátora sa nepoužijú ustanovenia § 71 ods. 1. Po právoplatnosti rozhodnutia súd zapíše likvidátora do obchodného registra. Na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijú ustanovenia o likvidácii. Pohľadávky voči spoločnosti, ktoré nebolo možné uplatniť pre výmaz

113

spoločnosti zrušenej bez právneho nástupcu z obchodného registra, sa rozhodnutím súdu o dodatočnej likvidácii obnovujú a možno ich uplatniť v rozsahu, v akom neboli uspokojené. Ide o všeobecné ustanovenia upravujúce likvidáciu obchodnej spoločnosti. Okrem všeobecných ustanovení obsahuje OZ aj ďalšie ustanovenia upravujúce určité oblasti likvidácie pre jednotlivé typy obchodných spoločností ako verejná obchodná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, komanditná spoločnosť a akciová spoločnosť.

2.

Vstup spoločnosti do likvidácie

Spoločnosť vstupuje do likvidácie dňom jej zrušenia. Okrem všeobecných prípadov zrušenia a likvidácie obchodnej spoločnosti obsahuje OZ aj osobitné prípady zrušenia verejnej obchodnej spoločnosti: a) ak bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú, výpoveďou spoločníka podanou najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím kalendárneho roka, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné, b) rozhodnutím súdu podľa § 90 OZ, ak niektorý zo spoločníkov poruší podstatným spôsobom spoločenskú zmluvu, c) smrťou jedného zo spoločníkov, ibaže spoločenská zmluva pripúšťa, aby sa spoločníkom stal dedič, ten sa o svoju účasť prihlási a v spoločnosti zostávajú aspoň dvaja ďalší spoločníci, d) zánikom právnickej osoby, ktorá je spoločníkom, e) vyhlásením konkurzu na majetok niektorého zo spoločníkov alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, f) pozbavením alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony niektorého zo spoločníkov, g) doručením exekučného príkazu na podiel spoločníka. Ak sa spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti zrušenej z vyššie uvedených dôvodov nedohodnú na trvaní spoločnosti formou zmeny spoločenskej zmluvy do troch mesiacov od zrušenia spoločnosti, uplynutím tejto lehoty spoločnosť vstupuje do likvidácie. Verejná obchodná spoločnosť vstupuje dodatočne do likvidácie aj vtedy, keď sa jediný spoločník v lehote do jedného mesiaca od zrušenia spoločnosti nerozhodne o tom, že prevezme imanie spoločnosti ako jej právny nástupca. Uplynutím tejto lehoty vstupuje spoločnosť do likvidácie. Lehota sa predlžuje, ak jediným spoločníkom je spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť, a to o lehotu stanovenú zákonom alebo spoločenskou zmluvou alebo stanovami na zvolanie valného zhromaždenia, ktoré s rozhodnutím musí vysloviť súhlas.

114

Likvidácia obchodnej spoločnosti Vzor č. 1: Zápisnica z valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 127a Obchodného zákonníka s návrhom na zrušenie spoločnosti s ručením obmedzeným Zápisnica č. 2/2012 z mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti X -TRADE, s. r. o. IČO: 10 200 300 sídlo: Kysucká 10, 010 01 Žilina zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo: 5544/S konaného dňa 30. 4. 2012 o 9.00 hod. v sídle spoločnosti Prítomní: spoločníci: 1. Adam Dávid, nar. 11. 3. 1970, trvale bytom Slovenská republika, 010 01 Žilina, Paprčkova 11 vklad 2 000 € – splatený 2. Blažej Silvester, nar. 25. 8. 1965, trvale bytom Slovenská republika, 010 01 Žilina, Strážovská 5, vklad 1 000 € – splatený 3. Andrej Maltuz, nar. 2. 9. 1967, trvale bytom Slovenská republika, 014 01 Bytča, Javornícka 12 vklad 1 000 € – splatený Program valného zhromaždenia: 1. Otvorenie zasadnutia valného zhromaždenia, voľba predsedu a zapisovateľa. 2. Zrušenie obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r. o., bez právneho nástupcu s likvidáciou. 3. Ustanovenie likvidátora spoločnosti, určenie spôsobu jeho konania a odmeňovania. 4. Záver. K bodu 1 Zasadnutie valného zhromaždenia otvoril a prítomnýchprivítal konateľ spoločnosti Adam Dávid. Konateľ spoločnosti skonštatoval uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia a skutočnosť, že pozvánka na valné zhromaždenie spolu s termínoma programom valného zhromaždenia bola doručená všetkým spoločníkom 15 dní pred konaním valného zhromaždenia v súlade s ustanovením § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka. Konateľ spoločnosti potom vyzval prítomných spoločníkov na voľbu predsedu valného zhromaždenia a zapisovateľa. Valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r. o., zvolilo jednomyseľne za predsedu valného zhromaždenia Adama Dávida a za zapisovateľa Andrej Maltuza. Hlasovanie: Za ............................................... 100 % (3) hlasov Proti ............................................ 0 hlasov Zdržal sa hlasovania .................. 0 hlasov

115

K bodu 2 Predseda valného zhromaždenia informoval spoločníkovo ekonomickej a finančnej situácii obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r. o. Konštatoval, že postavenie spoločnosti na trhu, vývoj zákaziek má dlhodobo negatívnu tendenciu. Zvrátením nepriaznivej ekonomickej situácie sa valné zhromaždenie zaoberalo už na svojich rokovaniach dňa 10. 6. 2011 a 20. 12. 2011. Napriek zníženiu stavu zamestnancov a predaju časti hnuteľného majetku, ako aj ďalším opatreniam nedošlo k zlepšeniu ekonomickej situácie a obratu v ekonomickom vývoji spoločnosti. Naďalej pretrváva nedostatok zákaziek a spoločnosť vykazuje nepriaznivé hospodárske výsledky. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z účtovnej závierky za rok 2011, ktorá bola schválená na valnom zhromaždení dňa 25. 3. 2012. Keďže neboli predložené nové návrhy na riešenie hospodárskej situácie spoločnosti a spoločnosť X-TRADE, s. r. o., vzhľadom na nepriaznivú situáciu nedokáže byť konkurencieschopná na trhu, predseda valného zhromaždenia navrhol hlasovať o zrušeníobchodnej spoločnosti bez právneho nástupcu likvidáciou. Po prerokovaní valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r. o., prijalo nasledovné: Uznesenie č. 1 Valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r. o., so sídlom Kysucká 10, 010 01 Žilina, rozhodlo o zrušení obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r. o., bez právneho nástupcu likvidáciou. Obchodná spoločnosť X-TRADE, s. r. o., vstúpi do likvidácie ku dňu 1. 5. 2012. Hlasovanie: Za ...............................................

100 % hlasov

Proti ............................................

0 hlasov

Zdržal sa hlasovania ..................

0 hlasov

K bodu 3 V súvislosti so vstupom spoločnosti do likvidácie navrhol predseda valného zhromaždenia vymenovať likvidátora spoločnosti a rozhodnúť o spôsobe jeho konania, ako aj odmeňovania. Predseda valného zhromaždenia navrhol vymenovať za likvidátora spoločnosti p. Adama Dávida, nar. 11. 3. 1970, trvale bytom Slovenská republika, 010 01 Žilina, Paprčkova 11, so samostatným spôsobom konania. Ďalej navrhol, aby bol likvidátor odmeňovaný v súlade s vyhláškou č. 526/2004 Z. z. o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Po prerokovaní valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r. o., prijalo nasledovné: Uznesenie č. 2 Valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r. o., so sídlom SR, Kysucká 10, 010 01 Žilina, menuje do funkcie likvidátora spoločnosti Adama Dávida, nar. 11. 3. 1970, trvale bytom Slovenská republika, 010 01 Žilina, Paprčkova 11. Likvidátor koná v mene spoločnosti samostatne.

116

Likvidácia obchodnej spoločnosti Odmena likvidátorov bude stanovená v zmysle vyhlášky č. 526/2004 Z. z. o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Hlasovanie: Za ...............................................

100 % hlasov

Proti ............................................

0 hlasov

Zdržal sa hlasovania ..................

0 hlasov

K bodu 4 Predseda valného zhromaždenia na záver konštatoval, že body programu boli vyčerpané, valné zhromaždenie rozhodlo o potrebných skutočnostiach a ukončil zasadnutie valného zhromaždenia. V Žiline dňa 30. 4. 2012 Predseda valného zhromaždenia: ...................................................... Adam Dávid Zapisovateľ: ...................................................... Andrej Maltuz Listina prítomných spoločníkov na valnom zhromaždení obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r. o. IČO: sídlo:

10 200 300 Kysucká 10, 010 01 Žilina

zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo: 5544 S konaného dňa 30. 4. 2012 o 9.00 hod. v sídle spoločnosti Prítomní: spoločníci: 1. Adam Dávid, nar. 11. 3. 1970, trvale bytom Slovenská republika, 010 01 Žilina, Paprčkova 11, vklad 2 000 € – splatený 2. Blažej Silvester, nar. 25. 8. 1965, trvale bytom Slovenská republika, 010 01 Žilina, Strážovská 5, vklad 1 000 € – splatený 3. Andrej Maltuz, nar. 2. 9. 1967, trvale bytom Slovenská republika, 014 01 Bytča, Javornícka 12, vklad 1 000 € – splatený Vzor č. 2: Rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti o zrušení spoločnosti a vstupe do likvidácie Pán Blažej Mokrý, trvale bytom Ďatelinová 7, 854 00 Bratislava (ďalej len „spoločník“),jediný spoločník spoločnosti X-TRADING s. r. o., so sídlom Zelenohorská 5, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 12 345 678, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, oddiel: Sro, vložka č.: 4444/B (ďalej len

117

„spoločnosť“), vykonávajúci pôsobnosť valného zhromaždenia podľa § 132 Obchodného zákonníka, týmto rozhoduje 1. o zrušení spoločnosti a o jej vstupe do likvidácie dňa 1. 7. 2012, 2. o menovaní p. Andreja Zeleného, trvale bytom Slnečnicová 7, 017 01 Považská Bystrica, dátum narodenia 11. 4. 1971, rodné číslo: 710411/1111, občana SR, za likvidátora spoločnosti, 3. o spôsobe konania likvidátora tak, že likvidátor koná samostatne a robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii. Vstup spoločnosti do likvidácie ku dňu jej zrušenia sprevádzajú nasledovné právne skutočnosti: a) Vstup spoločnosti do likvidácie sa zapisuje do obchodného registra. Po dobu likvidácie spoločnosti používa spoločnosť dodatok k názvu „v likvidácii“. Zápis do obchodného registra má len deklaratórny účinok, pretože spoločnosť vstupuje do likvidácie dňom zrušenia zo zákona. b) Zápisom vstupu spoločnosti do likvidácie v obchodnom registri prechádza pôsobnosť štatutárneho orgánu na likvidátora, ktorý je zapísaný v obchodnom registri. Likvidátor môže vykonávať len úkony nevyhnutné na vykonanie likvidácie. c) Vstup spoločnosti do likvidácie je likvidátor povinný oznámiť všetkým známym veriteľom. d) Vstup do likvidácie sa zverejňuje v Obchodnom vestníku s výzvou veriteľom, aby prihlásili svoje pohľadávky a iné práva v stanovenej lehote nie kratšej ako tri mesiace. Prerušenie likvidácie Likvidácia sa prerušuje vyhlásením konkurzu. Likvidácia pokračuje po skončení konkurzného konania okrem prípadov, keď konkurzné konanie skončí tým, že súd zruší konkurz, pretože majetok úpadcu nestačí na úhradu odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty alebo keď po splnení rozvrhového uznesenia nezostane spoločnosti žiaden majetok. Zrušenie likvidácie Spoločnosť môže zrušiť svoje rozhodnutie o zrušení spoločnosti a o vstupe do likvidácie až do momentu, kým sa má začať s rozdeľovaním likvidačného zostatku. Od účinnosti tohto rozhodnutia sa skončí výkon funkcie likvidátora a likvidátor je povinný odovzdať všetky doklady o priebehu likvidácie štatutárnemu orgánu. Dodatočná likvidácia Dodatočná likvidácia je upravená v § 75a OZ. Ide o prípad, keď sa spoločnosť vymaže z obchodného registra a po zániku spoločnosti ostane majetok. Dodatočná likvidácia sa môže vykonať na návrh alebo bez návrhu. Návrh na začatie konania môže podať

118

Likvidácia obchodnej spoločnosti štátny orgán, bývalý spoločník, štatutárny orgán alebo jeho člen, veriteľ a dlžník. Každý z aktívne legitimovaných osôb musí preukázať existenciu majetku spoločnosti. Na dodatočnú likvidáciu sa použijú primerane ustanovenia o likvidácii

3.

Likvidátor spoločnosti

Likvidáciu spoločnosti vykonáva štatutárny orgán spoločnosti, ak spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti nestanovujú inak. Stanovy spoločnosti môžu určiť osobu likvidátora iným spôsobom, napr. že to bude spoločník s najväčším podielom alebo predseda dozornej rady a pod. V osobitných prípadoch menuje likvidátora súd. Súd vymenuje likvidátora: a) v prípade zrušenia spoločnosti likvidáciou súdom, b) spoločnosť nemá štatutárny orgán, nemá ustanoveného žiadneho člena orgánu a spoločnosť nevymenovala likvidátora bez zbytočného odkladu, c) ak výkon funkcie likvidátora zanikne a spoločnosť nevymenuje likvidátora bez zbytočného odkladu. Súd môže vymenovať za likvidátora ktoréhokoľvek spoločníka alebo štatutárny orgán, alebo jeho člena. Na vymenovanie člena štatutárneho orgánu alebo spoločníka za likvidátora súd nepotrebuje súhlas týchto osôb. Ak spoločnosť nemá ani štatutárny orgán, resp. ani jedného člena a ani spoločníka (napr. v spoločnosti s ručením obmedzeným zomrie jediný spoločník, ktorý bol aj konateľom), súd musí vymenovať za likvidátora inú vhodnú osobu. Na vymenovanie tejto osoby do funkcie likvidátora potrebuje vopred jej súhlas. Likvidátorom môže byť fyzická, ako aj právnická osoba. Ak je za likvidátora vymenovaná právnická osoba, koná za ňu jej štatutárny orgán, ak táto spoločnosť neurčí inú fyzickú osobu, ktorá bude za ňu pôsobnosť likvidátora vykonávať. Likvidátorom môže byť akákoľvek fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony s výnimkou podmienok, ktoré ustanovujú osobitné predpisy. Osoba likvidátora sa zapisuje do obchodného registra. Do obchodného registra sa zapisuje meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je likvidátorom. Ak je likvidátorom právnická osoba, zapisuje sa do obchodného registra jej obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo a meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá za túto právnickú osobu vykonáva pôsobnosť likvidátora. Zápis likvidátora do obchodného registra má len deklaratórny účinok. Ak je likvidátorom štatutárny orgán alebo jeho člen, stáva sa tento likvidátorom momentom vstupu spoločnosti do likvidácie. Ak je likvidátor menovaný spoločnosťou, likvidátorovi vzniká funkcia taktiež dňom vstupu spoločnosti do likvidácie. Ak je likvidátor vymenovaný dodatočne, funkcia mu vzniká dňom rozhodnutia príslušného orgánu, ak ho neustanoví

119

do funkcie k inému určitému dňu. Ak ustanoví likvidátora súd, vzniká funkcia dňom vykonateľnosti uznesenia alebo jeho právoplatnosťou, alebo ak v rozhodnutí neurčí iný deň vzniku funkcie. Likvidátor nie je štatutárnym orgánom. Aj po ustanovení likvidátora do jeho funkcie štatutárnemu orgánu funkcia nezaniká, len sa výrazne oslabuje v rozsahu, v akom prechádza na likvidátora. Ak funkciu likvidátora vykonáva štatutárny orgán alebo jeho člen, počas likvidácie vykonáva takú pôsobnosť, aká je zverená likvidátorovi. Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto činnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia a speňažuje majetok spoločnosti. Zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzatvára zmluvy a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzatvárať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť v likvidácii nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť. Príklad č. 1: Zaniká ustanovením likvidátora do funkcie pôsobnosť konateľa? Likvidátor sa zapisuje aj do obchodného registra, ale konateľ sa z neho týmto nevymazáva. Likvidátor je osoba pôsobiaca popri konateľovi, teda popri štatutárnom orgáne likvidovanej spoločnosti. Likvidátor nie je ani zástupcom konateľa. Úlohou likvidátora je speňaženie majetku (všetkého) a vysporiadanie záväzkov. Likvidačnou činnosťou nie je dotknuté konanie konateľa, ktoré mu vyplýva zo spoločenskej zmluvy a zákona. Aj keď je spoločnosť v likvidácii, platí pre konateľa podľa § 135a OZ povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť odborne a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Ak je ustanovených viac likvidátorov, každý likvidátor je oprávnený konať v mene spoločnosti vo veciach likvidácie spoločnosti. Zo spôsobu ustanovenia likvidátorov môže vyplývať rozsah ich konania. V rozhodnutí súdu alebo valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, ktoré vymenuje viac osôb do funkcie likvidátora, môže byť stanovené, v akom rozsahu sú oprávnení konať v mene spoločnosti vo veciach likvidácie, napr. jeden likvidátor môže mať v právomoci predaj majetku, iný vymáhanie pohľadávok. Príklad č. 2: Môže sa dať likvidátor zastúpiť? Zákon zastupovanie likvidátora nezakazuje. Likvidátor sa môže dať zastupovať inou osobou. Niekedy je takýto postup nevyhnutný, napríklad v prípade likvidácie veľkých subjektov s viacerými organizačnými jednotkami, prevádzkami, je účelné, aby likvidátor splnomocnil k určitým úkonom svojho zástupcu. Za výkon funkcie likvidátora je však zodpovedný samotný likvidátor. Likvidátori zodpovedajú za výkon pôsobnosti rovnakým spôsobom ako členovia štatutárnych orgánov. Likvidátor bez ohľadu na právnu formu spoločnosti, v ktorej likvidáciu vykonáva, zodpovedá za spôsobenú škodu v zmysle príslušných ustanovení OZ a iných právnych predpisov.

120

Likvidácia obchodnej spoločnosti Ak likvidátor zistí predlženie likvidovanej spoločnosti, nemôže pokračovať v likvidácii a likvidátor je povinný podať bez zbytočného odkladu návrh na konkurz (§ 72 ods. 2 OZ). Podmienky, pri splnení ktorých je likvidátor povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu, upravuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Ak je vyhlásený konkurz na obchodnú spoločnosť v likvidácii, likvidácia sa počas trvania konkurzu prerušuje. Počas trvania konkurzu likvidátor vykonáva svoju pôsobnosť iba v rozsahu, v akom neprešla na správcu konkurznej podstaty. Ak spoločnosti po splnení konečného rozvrhu výťažku a zrušení konkurzu zostal majetok, likvidátor je povinný pokračovať v likvidácii. V prípadoch, keď spoločnosť po skončení konkurzu nemá žiadny majetok alebo ku konkurzu nedošlo pre nedostatok majetku, likvidácia spoločnosti nepokračuje a likvidátor je povinný urobiť potrebné opatrenia vedúce k výmazu obchodnej spoločnosti z obchodného registra.

Zánik funkcie likvidátora Funkcia likvidátora, ktorý je fyzickou osobou, zaniká smrťou likvidátora, pozbavením alebo obmedzením jeho spôsobilosti na právne úkony. Funkcia likvidátora zaniká aj vzdaním sa funkcie alebo odvolaním. Ak je likvidátorom právnická osoba, funkcia zaniká tiež zánikom tejto právnickej osoby. Pretože zákon nemá inú úpravu, ak zanikne právnická osoba s právnym nástupcom, zo zákona vyplýva predpoklad, že likvidátorom sa stane tento právny nástupca, pretože zákon uvedenú situáciu osobitne nerieši. Likvidátor, ktorého nevymenoval do funkcie súd, sa môže vzdať svojej funkcie. Vzdanie sa funkcie, ktoré musí mať písomnú formu, je účinné jeho doručením spoločnosti. Likvidátor, ktorého do funkcie vymenoval súd, môže podať návrh o jeho odvolanie na súd, ktorý ho do funkcie vymenoval, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby funkciu likvidátora vykonával.

Odvolanie likvidátora Súd môže odvolať likvidátora z funkcie, ak ho do funkcie vymenoval, ale aj keď bol do nej ustanovený iným spôsobom. Dôvodom pre odvolanie likvidátora je neplnenie si povinností. Konanie podľa § 71 ods. 6 OZ môže súd začať len na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem na odvolaní. Ak zanikla funkcia likvidátora (napr. vzdaním sa funkcie, smrťou), je spoločnosť povinná vymenovať likvidátora bez zbytočného odkladu. Pokiaľ tak spoločnosť neurobí, musí likvidátora vymenovať súd. Ak predchádzajúci likvidátor, ktorému zanikla funkcia, bol vymenovaný súdom, nového likvidátora môže vymenovať len súd. Na konanie o vymenovaní likvidátora, jeho odvolaní alebo o nahradení inou osobou je vecne príslušný registrový súd, a to miestne príslušný podľa sídla likvidovanej spoločnosti.

121

Spoločnosť vstupujúca do likvidácie je povinná odovzdať likvidátorovi písomnú agendu spoločnosti, predovšetkým: p

inventúrne súpisy,

p

účtovnú dokumentáciu (účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy),

p

súpis pohľadávok a záväzkov,

p

pracovnoprávnu agendu,

p

súpis platných zmlúv, práv a povinností,

p

súpis prebiehajúcich súdnych sporov.

Častým problémom firiem vstupujúcich do likvidácie je chýbajúca zmluvná a účtovná evidencia – firemné zmluvy, účtovné závierky, daňové priznania a opravné daňové priznania, hlavné knihy účtovnej evidencie, súpisy majetku, záväzkov či pohľadávok. Kvôli chýbajúcej dokumentácii nastávajú komplikácie v tom, že sa nedá zodpovedne určiť majetková situácia spoločnosti. Bez dokumentácie likvidátor nemôže konať. Pre likvidátora môže nastať problém, ak mu klient odovzdá neúplnú evidenciu, no ubezpečí ho, že úplná je. Ak pritom nebol vyhotovený preberací protokol, nesie zodpovednosť likvidátor. Napr. pri zistení, že suma záväzkov presahuje sumu majetku, je totiž likvidátor povinný podať návrh na konkurz. Ak by to neurobil, bude priamo zodpovedať za škody. OZ ukladá likvidátorovi povinnosť zostaviť účtovnú súvahu ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie. Likvidačnú súvahu a prehľad o imaní je povinný zaslať každému spoločníkovi, ktorý o to požiada. Vstup spoločnosti do likvidácie je povinný likvidátor: p

oznámiť všetkým známym veriteľom najlepšie vo forme doporučeného listu za účelom zabezpečenia dôkazov o splnení tejto povinnosti;

p

zverejniť v Obchodnom vestníku spolu s výzvou, aby veritelia spoločnosti, iné osoby a orgány prihlásili svoje pohľadávky, prípadne iné práva v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace;

p

plniť záväzky spoločnosti. Na rozdiel od konkurzu likvidátor nie je viazaný v procese likvidácie poradím pri uspokojovaní pohľadávok veriteľov. Súvisí to so skutočnosťou, že spoločnosť má dostatok majetku, aby uspokojila všetky svoje záväzky v procese likvidácie;

p

uplatňovať pohľadávky a prijímať plnenia;

p

zastupovať spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi;

p

uzavierať zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov.

Likvidátor je právne zodpovedný za priebeh likvidácie spoločnosti. Jeho náplňou je zabezpečiť optimálny časový priebeh likvidácie spoločnosti pri dodržaní všetkých

122

Likvidácia obchodnej spoločnosti zákonných postupov a úspornom vynakladaní vecných a finančných zdrojov a dosiahnutie maximálnej výšky likvidačného zostatku. Na realizáciu uvedených cieľov likvidátor zostaví likvidačný plán. Ide najmä o stanovenie časového postupu likvidovania záväzkov, rušenia a vypovedania obchodných zmlúv, uvoľňovania zamestnancov a finančného vysporiadania odvodových povinností, predaja majetku a vymáhania pohľadávok. Zákon neurčuje dĺžku trvania likvidácie. Dĺžka likvidácie nie je časovo obmedzená. Likvidátor dostáva odmenu po celý čas. O úspešný a rýchly priebeh likvidácie spoločnosti majú záujem najmä jej vlastníci. Výška likvidačného zostatku, ktorý na nich pripadá, však často pre rôzne formy naťahovania celého procesu utrpí. V praxi sa často stáva, že likvidácia trvá aj niekoľko rokov, pričom valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti sa po celý tento čas nezíde. Vlastníci tak nemajú možnosť dostať sa k informáciám o priebehu likvidácie spoločnosti. Ku dňu skončenia likvidácie je likvidátor povinný zostaviť účtovnú závierku, ktorú predloží spoločníkom na schválenie spolu s: p

konečnou správou o priebehu likvidácie a

p

návrhom na rozdelenie majetkového zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie (likvidačný zostatok), medzi spoločníkov.

Do 90 dní po schválení účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku podá likvidátor registrovému súdu návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra. Po ukončení likvidácie likvidátor zabezpečí všetky náležitosti súvisiace s výmazom spoločnosti z obchodného registra. Za výkon funkcie likvidátora prináleží likvidátorovi odmena, ktorá predstavuje pohľadávku voči spoločnosti a uhrádza sa z majetku spoločnosti. Príklad č. 3: Jediný spoločník, ktorý je súčasne konateľom spoločnosti, rozhodol o zrušení spoločnosti a vstupe do likvidácie. Súd návrh na zápis zrušenia spoločnosti s likvidáciou prijal. Súčasne ustanovil konateľa likvidátorom spoločnosti. Môže si konateľ založiť novú spoločnosť, má v takomto prípade obmedzenie na výkon funkcie konateľa v novej firme? Pozícia likvidátora v jednej spoločnosti nebráni podnikaniu v inej spoločnosti, v uvedenom prípade je však potrebné zohľadniť možný zákaz konkurencie v s. r. o. Konateľ a súčasne aj likvidátor je štatutárnym orgánom. V súlade s § 136 OZ konateľ nemôže podnikať v rovnakom alebo podobnom predmete podnikania ani vstupovať so spoločnosťou do obchodných vzťahov, sprostredkovávať alebo obstarávať pre iných obchody spoločnosti, zúčastňovať sa podnikania inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením s rovnakým alebo podobným predmetom podnikania, vykonávať činnosť štatutárneho orgánu inej právnickej osoby s rovnakým alebo podobným predmetom podnikania. Ak uvedené podmienky dodržuje, môže vykonávať uvedené funkcie súčasne.

123

4.

Účtovný pohľad na likvidáciu obchodnej spoločnosti

Obchodná spoločnosť ako podnikateľský subjekt je povinná viesť účtovníctvo odo dňa svojho vzniku (zápisu do obchodného registra) až do dňa zániku (výmazu z obchodného registra). Táto povinnosť jej vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o účtovníctve. Obchodná spoločnosť je povinná viesť účtovníctvo aj v priebehu likvidácie spoločnosti, to je odo dňa zrušenia spoločnosti do dňa výmazu spoločnosti z obchodného registra. Počas likvidácie vedie spoločnosť účtovníctvo v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ktoré boli vydané opatrením MF SR č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov. Na obdobie likvidácie spoločnosti nestanovujú postupy účtovania osobitný spôsob účtovania. V priebehu likvidácie sa účtuje o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, v ich časovej a vecnej súvislosti. Predmetom účtovania je účtovanie o: p

stave a pohybe majetku,

p

stave a pohybe záväzkov,

p

stave a pohybe vlastného imania,

p

nákladoch a výnosoch a výsledku hospodárenia.

4.1

Povinnosti účtovnej jednotky pred vstupom do likvidácie

Ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu spoločnosti do likvidácie je účtovná jednotka povinná uzavrieť účtovné knihy a zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku v rozsahu riadnej účtovnej závierky. Zákon o účtovníctve a ani postupy účtovania nestanovujú osobitný postup pri uzatváraní účtovných kníh a zostavovaní účtovnej uzávierky a účtovnej závierky pred vstupom spoločnosti do likvidácie. Mimoriadna účtovná závierka musí obsahovať časti: p

súvahu,

p

výkaz o výsledku hospodárenia,

p

poznámky.

V prípade, že účtovná jednotka podlieha auditu, musí byť aj mimoriadna účtovná závierka overená audítorom. Pred zostavením účtovnej závierky musí byť vykonaná inventarizácia majetku a záväzkov v súlade s § 29 a § 30 zákona o účtovníctve, ktorá zabezpečí pravdivý obraz o majetku a záväzkoch spoločnosti. Inventarizácii podliehajú všetky zložky majetku vrátane prechodných položiek – rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia. V rámci inventarizácie je potrebné posúdiť opodstatnenosť trvania vytvorených:

124

Likvidácia obchodnej spoločnosti p

rezerv,

p

opravných položiek,

p

príjmov a výdavkov budúcich období,

p

nákladov a výnosov budúcich období.

Rezervy predstavujú záväzok účtovnej jednotky na jej budúce výdavky vyplývajúce z minulej činnosti a je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky spoločnosti. Účtovná jednotka musí individuálne posúdiť každú jednotlivú rezervu z pohľadu jej odôvodnenosti aj v priebehu likvidácie spoločnosti. Za oprávnené rezervy, ktoré budú ponechané aj do obdobia likvidácie spoločnosti, je možné považovať vytvorené rezervy napr. na: p

odstupné,

p

nevyfakturované dodávky a služby,

p

rekultiváciu pozemkov,

p

náklady na zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a daňového priznania,

p

náklady na pokuty a penále,

p

prebiehajúce súdne spory,

p

náklady na uvedenie prenajatého majetku do pôvodného stavu a pod.

Povinnosť uhradiť výdavky, na ktoré boli vyššie uvedené rezervy vytvorené, bude trvať aj v priebehu likvidácie spoločnosti. Niektoré druhy rezerv stratia pri vstupe spoločnosti do likvidácie svoju opodstatnenosť. Za takéto rezervy je možné považovať rezervy na: p

vyplácanie prémií a odmien,

p

členské príspevky do zväzov, spolkov, profesijných komôr,

p

stratové a nevýhodné zmluvy a pod.

Opravné položky sa tvoria na základe opatrnosti účtovnej jednotky na ťarchu nákladov k účtom majetku, ak zníženie hodnoty majetku je v účtovníctve preukázateľné a nie je trvalého charakteru. V prípade, že pri inventarizácii sa preukáže opodstatnenosť vytvorených opravných položiek, účtovná jednotka ich aj naďalej ponechá v účtovníctve. Účty časového rozlíšenia nákladov a výnosov, príjmov a výdavkov slúžia na účtovanie nákladov a výnosov do účtovného obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. Jednotlivé položky je potrebné individuálne posúdiť. V prípade, že zúčtované časovo rozlíšené náklady a výnosy, príjmy a výdavky budú vecne a časovo súvisieť aj s obdobím likvidácie spoločnosti, ich ponechanie v účtovníctve je opodstatnené. Náklady budúcich období predstavujú výdavok účtovnej jednotky, ktorý patrí nákladovo do nasledujúceho účtovného obdobia. V prípade, že zaúčtovaný náklad

125

budúceho obdobia bude mať súvis s obdobím likvidácie, účtovná jednotka ho ponechá, napr. nájomné zaplatené vopred za priestory, ktoré bude používať aj v priebehu likvidácie. Podobne výdavky budúcich období, k úhrade ktorých bude účtovná jednotka povinná v priebehu likvidácie spoločnosti, účtovná jednotka ponechá v účtovníctve. Napr. spoločnosť má finančnú pôžičku so splatnosťou v čase likvidácie. Ku dňu splatnosti sú splatné aj úroky z pôžičky. Výnosy budúcich období predstavujú prijaté sumy na budúce plnenia účtovnej jednotky. Ak sú uvedené sumy opodstatnené a účtovná jednotka ich nebude musieť vrátiť, rozpustia sa pri účtovnej závierke do výnosov na príslušný účet. V prípade, že z dôvodu likvidácie spoločnosti účtovná jednotka nebude môcť plnenia uskutočniť, vznikne jej záväzok voči spoločnosti, ktorá výkon predplatila. Zaúčtovaný výnos budúceho obdobia by mala účtovná jednotka preúčtovať na účet záväzku. Príjmy budúcich období – účtovná jednotka musí v rámci uzávierkových období posúdiť, či jej vznikol právny nárok na uvedený výnos. V prípade oprávnenosti právneho nároku preúčtuje účtovná jednotka príjem budúceho obdobia na ťarchu účtu pohľadávok. V prípade nepreukázateľnosti výnosu tento zaúčtuje účtovná jednotka na ťarchu účtu 588 – Ostatné mimoriadne náklady. O odloženej daňovej pohľadávke sa účtuje len vtedy, ak je pravdepodobné, že základ dane, voči ktorému bude možné vyrovnať sumy odloženej pohľadávky, bude dosiahnuteľný. Pri uzávierke sa prehodnotí účtovná hodnota odloženej daňovej pohľadávky a preverí sa pravdepodobnosť dostatočného základu dane v budúcnosti, ktorý by umožnil vyrovnanie celej jej hodnoty alebo jej časti. V prípade, že v budúcnosti sa nepredpokladá dostatočné vytvorenie daňového základu, odložená daňová pohľadávka sa zruší úplne alebo čiastočne do výšky očakávaného základu dane.

4.2

Povinnosti účtovnej jednotky po vstupe do likvidácie

Dňom vstupu do likvidácie začína nové účtovné obdobie. Ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie likvidátor zostaví likvidačnú účtovnú (otváraciu) súvahu. Likvidačná súvaha musí byť podložená inventarizáciou majetku a záväzkov (§ 29 – § 30 zákona o účtovníctve). Likvidačná súvaha nadv��zuje na mimoriadnu účtovnú závierku, ktorú spoločnosť zostavuje ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu do likvidácie. Likvidačná účtovná súvaha má mimoriadny význam pre ďalší postup likvidácie. Likvidačná súvaha obsahuje súbor obchodného majetku a záväzkov, ktoré budú predmetom likvidácie. Prehľad záväzkov bude závisieť od stavu účtovnej evidencie a neskôr od toho, ako sa veritelia prihlásia k svojim pohľadávkam. Dôsledný súpis majetku je jednou zo základných povinností likvidátora, pretože od toho závisí uspokojenie veriteľov a výška likvidačného zostatku alebo podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, ak majetok nestačí na úhradu všetkých pohľadávok veriteľov. Toto rozhodnutie bude

126

Likvidácia obchodnej spoločnosti možné až potom, keď bude zachytený skutočný stav majetku a uplynie lehota na prihlasovanie pohľadávok. Odo dňa vstupu do likvidácie až do skončenia likvidácie pokračuje účtovná jednotka v účtovaní účtovných prípadov súvisiacich s procesom likvidácie a otvorí účtovné knihy. Okrem bežných účtovných prípadov sa budú účtovať špecifické účtovné operácie súvisiace s likvidáciou spoločnosti, ako sú inkasá pohľadávok, úhrady záväzkov, predaj hmotného a nehmotného majetku, plnenie záväzkov súvisiacich s prepustením zamestnancov. K špecifickým účtovným prípadom patria napr.: p

odstupné zamestnancom stanovené zákonom alebo dohodnuté v kolektívnej zmluve,

p

odstupné zamestnancom nad rámec zákona a kolektívnej zmluvy,

p

odpis neuhradených pohľadávok pri upustení od ich vymáhania,

p

odmena likvidátora.

Počas likvidácie sa musia zrušiť opravné položky k majetku, rezervy a účty časového rozlíšenia, ktoré neboli zrušené pri vstupe spoločnosti do likvidácie. Daňovníkovi v priebehu zdaňovacieho obdobia likvidácie nevzniká nárok na uplatnenie odpisov z dlhodobého majetku. Splnenie podmienky, že má majetok v evidencii k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, nie je postačujúce na uplatnenie odpisu, pretože ďalšou podmienkou uplatnenia je používať majetok na dosiahnutie zdaniteľných príjmov. Osobitným problémom v likvidovanej spoločnosti je vysporiadanie zamestnancov. Ak zamestnávateľ rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodu zrušenia spoločnosti alebo ak sa pracovný pomer skončí iným spôsobom z dôvodu, ktorý nespočíva v osobe zamestnanca, počas 30 dní a) najmenej s desiatimi zamestnancami u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 20 a menej ako 100 zamestnancov, b) najmenej s 10 % zamestnancov z celkového počtu zamestnancov u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 100 a menej ako 300 zamestnancov, c) najmenej s 30 zamestnancami u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 300 zamestnancov, ide o hromadné prepúšťanie zamestnancov. S cieľom dosiahnuť dohodu je zamestnávateľ povinný najneskôr jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania prerokovať so zástupcami zamestnancov (ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo s dotknutými zamestnancami) opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov hromadného prepúšťania zamestnancov. Na ten účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť zástupcom zamestnancov všetky potrebné informácie a písomne ich informovať najmä o:

127

a) dôvodoch hromadného prepúšťania, b) počte a štruktúre zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať, c) celkovom počte a štruktúre zamestnancov, ktorých zamestnáva, d) dobe, počas ktorej sa hromadné prepúšťanie bude uskutočňovať, e) kritériách na výber zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať. Zamestnávateľ predloží zamestnancom informáciu o hromadnom prepúšťaní spolu s menami, priezviskami a adresami trvalého pobytu zamestnancov, s ktorými sa má rozviazať pracovný pomer. Zamestnávateľ po prerokovaní hromadného prepúšťania so zástupcami zamestnancov je povinný doručiť písomnú informáciu o výsledku prerokovania zástupcom zamestnancov a súčasne aj úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na účely hľadania riešení problémov spojených s hromadným prepúšťaním. Pri hromadnom prepúšťaní zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu rušenia spoločnosti alebo návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodou z toho istého dôvodu najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej informácie. Lehota slúži Národnému úradu práce na hľadanie riešení problémov spojených s plánovaným hromadným prepúšťaním. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže lehotu z objektívnych dôvodov primerane skrátiť, o čom bezodkladne písomne informuje zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ poruší povinnosti spojené s hromadným prepúšťaním stanovené v § 73 Zákonníka práce, má zamestnanec, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer v rámci hromadného prepúšťania, nárok na náhradu mzdy najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného zárobku. Vyplatené odstupné zamestnancom stanovené zákonom alebo dohodnuté v kolektívnej zmluve sa zaúčtuje MD 527/D 331. Odstupné vyplatené zamestnancom nad rámec zákona a kolektívnej zmluvy sa zaúčtuje MD 528/D 331. Rovnako sa musia ukončiť nájomné či lízingové zmluvy, ale aj zmluvy s viazanosťou, čo sa týka telekomunikačných operátorov či iných dodávateľov, vysporiadať úvery. Uplatňovanie pohľadávok, ktoré má likvidovaná spoločnosť voči svojim dlžníkom, je oprávnenie a zároveň povinnosť likvidátora. Likvidátor ich môže vymáhať mimosúdne alebo núteným výkonom rozhodnutia. Dôležité je ich rozčlenenie podľa lehoty splatnosti – pri pohľadávkach, ktoré ešte nenadobudli splatnosť, dohodnúť s dlžníkmi ich skorší termín splatnosti. Vhodné je aj speňaženie pohľadávok ich predajom. Za týmto účelom zákon zmocňuje likvidátora na uzatváranie zmierov a dohôd o zániku práv a záväzkov. Takýto postup nesmie byť na ujmu veriteľov a nemôže ním byť krátené uspokojenie ich nárokov. V prípade nedobytných pohľadávok je možné tieto odpísať do nákladov. Zákon o účtovníctve nezakazuje odpísať do nákladov nevymožiteľnú pohľadávku, avšak

128

Likvidácia obchodnej spoločnosti z hľadiska dane z príjmov sa táto nepovažuje za náklad spoločnosti a spoločnosť si musí výšku uvedenej pohľadávky pripočítať k základu dane. Zákon o dani z príjmov v § 19 ustanovuje možnosť odpisu pohľadávok, len ak sú skutočne preukázané. To znamená, že v prípade nedobytných pohľadávok sa za podmienku preukázateľnosti považuje najmä rozhodnutie súdu o tom, že majetok dlžníka skutočne nepostačuje na úhradu pohľadávok s tým, že veriteľ vykonával úkony, ktoré viedli k vymoženiu pohľadávky. Za takúto pohľadávku uznanú za daňový výdavok je považovaná aj neuhradená časť hodnoty pohľadávky za dlžníka v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní vyplývajúca z výsledku konkurzného alebo reštrukturalizačného konania. Rovnako je to v prípade, ak súd zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu nedostatku majetku dlžníka. Aj napriek uvedenej preukázateľnosti i nedobytnosti pohľadávky súdom je však na daňové účely potrebné skúmať i podmienku starostlivosti veriteľa o vymoženie pohľadávky ešte pred rozhodnutím súdu o nevyhlásení konkurzu pre nedostatok majetku dlžníka. Platná účtová osnova umožňuje účtovať nevymožiteľné alebo stratové pohľadávky na ťarchu účtu 546 – Odpis pohľadávky. Nevymožiteľnú pohľadávku je potrebné dokumentovať doložením písomných podkladov o tom, že vymáhanie bolo adresátovi (dlžníkovi) oznámené a včas doručené, príp. vymáhanie bolo realizované súdnou cestou až cez exekútorov. Ak dlžník na urgencie nereaguje, treba dbať o to, aby nedošlo k premlčaniu pohľadávky (podľa § 397 OZ je všeobecná premlčacia lehota 4 roky). Súčasťou inventarizácie majetku je aj dokladová inventarizácia pohľadávok, v rámci ktorej sa má požadovať písomné potvrdenie pohľadávok od všetkých dlžníkov, pričom jednotliví dlžníci potvrdzujú výšku svojich záväzkov. Keďže účelom likvidácie je vysporiadanie záväzkov a obchodného imania likvidovanej obchodnej spoločnosti, je potrebné, aby sa veritelia, ktorí majú byť uspokojení z majetku spoločnosti, prihlásili k svojim pohľadávkam, prípadne iným právam. Z tohto dôvodu je likvidátor povinný oznámiť vstup spoločnosti do likvidácie všetkým známym veriteľom. Zákon nepredpisuje formu oznámenia, avšak likvidátor nesie dôkazné bremeno v konaní o výmaz spoločnosti na registrovom súde. V záujme ochrany veriteľov, ktorým likvidátor nezašle oznámenie o vstupe spoločnosti do likvidácie, pretože poruší svoju povinnosť alebo pretože vinou likvidovanej spoločnosti nie sú zachytení v účtovnej evidencii, zákon ukladá likvidátorovi povinnosť zverejniť vstup spoločnosti do likvidácie. Povinnosť zverejnenia údajov je splnená ich zverejnením v Obchodnom vestníku. Ak by likvidátor nesplnil tieto povinnosti a v dôsledku toho by veriteľ nebol uspokojený, prichádza do úvahy aj zodpovednosť za škodu podľa príslušných ustanovení OZ. Veritelia si môžu uplatniť svoje pohľadávky, prípadne iné práva na základe výzvy likvidátora, ale aj bez nej, a to aj vtedy, keď ešte nie sú splatné, resp. keď ich spoločnosť

129

nebola v čase výzvy povinná splniť. Lehotu, v ktorej si môžu veritelia prihlásiť svoje pohľadávky, nesmie likvidátor vyhlásiť na čas kratší ako tri mesiace. Príklad č. 4: Má vstup obchodnej spoločnosti do likvidácie nejaký vplyv na splatnosť jej nesplatných pohľadávok? Vstupom obchodnej spoločnosti do likvidácie sa nestávajú nesplatné pohľadávky likvidovanej spoločnosti splatnými. OZ, ktorý upravuje likvidáciu v § 70 až § 75a, zmenu splatnosti pohľadávok v súvislosti so vstupom spoločnosti do likvidácie neupravuje a takáto úprava nevyplýva ani z Občianskeho zákonníka, zákona o konkurze a reštrukturalizácii či zákona o účtovníctve. Obchodný zákonník nerieši postup likvidátora, ak pohľadávky alebo iné práva celkom alebo čiastočne neuznáva. Prevažne pôjde o finančné nároky, ktoré si môže veriteľ uplatňovať na súde voči spoločnosti v likvidácii, a to buď žalobou o plnenie, alebo určovacím sporom. Ak pôjde o iné práva, pre rozhodovanie ktorých nie je daná právomoc súdu, spravidla pôjde o nároky v správnom konaní a príslušné orgány môžu vydávať rozhodnutia o týchto nárokoch a realizovať aj ich exekúciu. Likvidácia nebráni tomu, aby prebiehal súdny výkon rozhodnutia alebo iný nútený výkon rozhodnutia podľa osobitných predpisov, pretože likvidácia tieto konania neprerušuje a ani im nebráni. Ak by v dôsledku núteného výkonu rozhodnutia došlo k významnému zníženiu hodnoty majetku a zostávajúci majetok nebude postačovať na uspokojenie pohľadávok veriteľov, likvidátor je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Vzor č. 3: Návrh likvidátora dlžníka na vyhlásenie konkurzu Okresný súd Žilina Hviezdoslavova ul. č. 28 010 01 Žilina Navrhovateľ: X-TRADE, s. r. o., v likvidácii sídlo: Kysucká 10, 010 01 Žilina zastúpená Adam Dávid, likvidátor spoločnosti Paprčkova 11, 010 01 Žilina Návrh likvidátora dlžníka na vyhlásenie konkurzu Rozhodnutím valného zhromaždenia spoločnosti X-TRADE, s. r. o., v likvidácii, so sídlom Kysucká 10, 010 01 Žilina, konaného dňa 30. 4. 2012 bolo rozhodnuté o zrušení spoločnosti s likvidáciou. Za likvidátora bol vymenovaný Adam Dávid, Paprčkova 11, 010 01 Žilina.

130

Likvidácia obchodnej spoločnosti Vstup spoločnosti do likvidácie a jej likvidátor bol uznesením Okresného súdu v Žiline sp. zn. Sro. 123/11 z 13. mája 2012 zapísaný do obchodného registra. Dôkaz:

Uznesenie sp. zn. 123/12 z 13. mája 2012

Likvidátor bez zbytočného odkladu zostavil ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie likvidačnú účtovnú súvahu, prehľad o imaní spoločnosti a zistil, že likvidovaná spoločnosť je predlžená. Dôkaz:

Likvidačná účtovná súvaha Prehľad o imaní spoločnosti

Vzhľadom na zistený stav úpadku likvidovanej spoločnosti a tým povinnosť likvidátora podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 72 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v zneníneskorších predpisov a § 11 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov likvidátor dlžníka navrhuje, aby Okresný súd v Žiline vydal toto uznesenie: Súd vyhlasuje na majetok dlžníka X-TRADE, s. r. o., v likvidácii, so sídlom v Žiline, Kysucká 10 konkurz, ustanovuje správcu a vyzýva veriteľov, aby prihlásili v lehote 60 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu všetky svoje nároky s uvedením ich výšky, právneho dôvodu vzniku a ich zabezpečenia, s upozornením, že na nároky, ktoré neboli prihlásené, sa nebude brať zreteľ. V Žiline dňa 28. mája 2012 Adam Dávid likvidátor Prílohy: â zoznam majetku â zoznam záväzkov â zoznam spriaznených osôb â posledná riadna individuálna účtovná závierka â doklad o zaplatení preddavku

Likvidátor je oprávnenou osobou na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu a podáva návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Ustanovenie § 72 ods. 2 OZ sa v praxi často porušuje a likvidátori, aj keď vedia, že spoločnosť je predlžená, vykonávajú likvidáciu, speňažia časť majetku, uspokoja niektorých veriteľov a až po dlhšom čase podajú návrh na vyhlásenie konkurzu. Takýto postup zakladá objektívnu zodpovednosť za škodu. Likvidátor je povinný nahradiť škodu tým veriteľom, ktorí mohli byť uspokojení, ak by likvidátor včas podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Po úhrade všetkých záväzkov spoločnosti a vysporiadaní majetkových pomerov spoločnosti tak, aby mohli byť zaplatené náklady spojené s likvidáciou, všetky daňové a odvodové povinnosti, ktoré vyplynuli z likvidácie, ak ich nebolo možné zaplatiť ku dňu zostavenia konečnej účtovnej závierky z likvidácie, možno likvidáciu ukončiť.

131

4.2.1 Odmena likvidátora Odmenu likvidátora určuje orgán spoločnosti, ktorý likvidátora vymenoval. Ak nedôjde k dohode o výške odmeny medzi spoločnosťou a likvidátorom vymenovaným súdom, určí na návrh likvidátora výšku výdavkov a odmenu za výkon funkcie súd uznesením, ktoré doručí likvidátorovi a spoločnosti. Likvidátor vymenovaný súdom má nárok na náhradu primeraných výdavkov a na odmenu za výkon funkcie. Podrobnosti o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora ustanovuje vyhláška MS SR č. 526/2004 Z. z. o určení výšky výdavkov a odmeny na výkon funkcie likvidátora (ďalej len „vyhláška“). V zmysle vyhlášky je základom na určenie odmeny likvidátora za vykonanie likvidácie majetkový zostatok, ktorý vyplynie z likvidácie (ide o majetkový zostatok ešte pred určením odmeny likvidátora). Ak súd rozhodol o dodatočnej likvidácii majetku podľa § 75a OZ, základom na určenie odmeny likvidátora za vykonanie dodatočnej likvidácie je majetkový zostatok, ktorý vyplynie z dodatočnej likvidácie. Odmena likvidátora je: p

z prvých 3 319,39 € základu

15 %,

p

zo sumy presahujúcej 3 319,39 € až do 16 596,96 € základu

10 %,

p

zo sumy presahujúcej 16 596,96 € až do 33 193,92 € základu

7 %,

p

zo sumy presahujúcej 33 193,92 € základu

5 %,

p

najmenej 33,19 €.

Suma nad 331 939,19 € sa do základu nezapočítava. Likvidátorovi okrem uvedenej odmeny patrí aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním likvidácie, najmä súdne a iné poplatky, cestovné náhrady, poštovné, telekomunikačné poplatky, náklady na znalecké posudky a odborné stanoviská, preklady, odpisy a fotokópie. Ak likvidáciu vykonalo viac likvidátorov, patrí každému z nich podiel z odmeny určenej podľa vyhlášky, ktorý zodpovedá rozsahu a dĺžke doby jeho činnosti. V tejto odmene likvidátora je zahrnutá aj náhrada za administratívne a iné práce vykonané v súvislosti s likvidáciou. Odmena likvidátora je pohľadávkou likvidátora voči spoločnosti a uhrádza sa z majetku spoločnosti. Odmena likvidátora je vynaložená v súlade s definíciou daňového výdavku podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Likvidátor pri výkone svojej pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Tento náklad možno považovať za daňový výdavok do výšky stanovenej spomínanou vyhláškou o odmenách likvidátorov.

132

Likvidácia obchodnej spoločnosti Odmena likvidátora sa zaúčtuje MD 518/D 379 v prípade mandátnej zmluvy, MD 523/D 365 v prípade, že likvidáciu vykonáva spoločník, MD 521/D 331, ak likvidátora vykonáva zamestnanec spoločnosti. Príklad č. 5: Spoločnosť uvažuje o možnosti likvidácie. Sú náklady spojené s likvidáciou spoločnosti daňovo uznané? Ak áno, ktoré sú to? Ak nie, prečo je to tak? Likvidátor robí v mene spoločnosti úkony smerujúce k zavŕšeniu likvidácie spoločnosti. Ak prebieha výkon funkcie likvidátora na základe pracovnoprávneho vzťahu, ide o pracovný vzťah medzi likvidátorom ako fyzickou osobou a spoločnosťou ako zamestnávateľom. Výkon funkcie likvidátora na základe pracovnoprávneho vzťahu sa riadi ustanoveniami Zákonníka práce. Výkon funkcie likvidátora je pracovným vzťahom uzavretým medzi likvidátorom a jeho zamestnávateľom, spoločnosťou alebo súdom. Vychádzajúc z dikcie Zákonníka práce a zákona o dani z príjmov všetky náklady súvisiace s výkonom funkcie likvidátora spoločnosti sa v tomto prípade považujú za výdavky vynaložené na zamestnanca. V praxi ide prevažne o tieto druhy nákladov: â odmena likvidátora vrátane odvodov do fondov, ktorá sa charakterizuje ako príjem zo závislej čin-

nosti, â cestovné, â stravné, â náklady na pohonné látky a ostatné náklady súvisiace s prevádzkou služobného motorového vo-

zidla, â náklady na pohonné látky a sadzba paušálnej náhrady (kilometrovné) pri používaní motorového

vozidla likvidátora na služobné účely, â administratívne náklady, ako sú poštovné, telefón a poistné a â iné oprávnené prevádzkové náklady.

Všetky vynaložené náklady sú pre likvidovanú spoločnosť nákladmi na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Ide teda o daňovo uznané náklady z hľadiska ustanovení zákona o dani z príjmov. Pre spoločnosť platia ustanovenia zákona o dani z príjmov o vyberaní a platení dane z príjmov zo závislej činnosti.

4.3

Povinnosti účtovnej jednotky ku dňu skončenia likvidácie

Účtovné obdobie po vstupe do likvidácie končí dňom skončenia likvidácie. Ku dňu skončenia účtovného obdobia (skončenia likvidácie) uzatvorí účtovná jednotka účtovné knihy a vykoná mimoriadnu účtovnú závierku. Táto účtovná závierka sa zostavuje v súlade so zákonom o účtovníctve. Vzťahuje sa na ňu povinnosť auditu a tiež zverejňovania v Obchodnom vestníku. Zostaveniu účtovnej závierky predchádza vykonanie inventarizácie majetku a záväzkov spoločnosti v súlade s § 29 a § 30 zákona o účtovníctve.

133

Zákon o účtovníctve nestanovuje osobitný postup účtovania pri ukončení likvidácie spoločnosti. Účtovanie pri ukončení likvidácie spoločnosti a jej následnom zrušení sa riadi § 28 postupov účtovania. Ku dňu skončenia likvidácie obchodnej spoločnosti sa zostaví mimoriadna účtovná závierka, ktorá obsahuje vyčíslenie záväzku z dôvodu splatnej dane z príjmov. Účty likvidovanej spoločnosti by nemali vykazovať ku dňu skončenia likvidácie žiadne zostatky s výnimkou vykázaného likvidačného zostatku a záväzku zo splatnej dane z príjmov. Pri zostavení účtovnej uzávierky by účtovná jednotka mala uskutočniť tieto kroky: p

zistiť výsledok hospodárenia ako rozdiel nákladov a výnosov,

p

mimoúčtovne vyčísliť základ dane za príslušné zdaňovacie obdobie likvidácie,

p

vypočítať daň z príjmu a vypočítanú daň zaúčtovať,

p

vyčísliť výsledok hospodárenia po zdanení na účte 710 – Účet ziskov a strát,

p

vypočítať výšku likvidačného zostatku pomocou účtu 702 – Konečný účet súvahový,

p

vypočítať podiely na likvidačnom zostatku a tieto zaúčtovať ako záväzky voči spoločníkom súvzťažne na vrub účtov vlastného imania,

p

zostaviť účtovnú závierku.

Likvidačnú účtovnú závierku, konečnú správu a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku musia schváliť spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti. Na tento účel zákon zmocňuje likvidátora na zvolanie valného zhromaždenia. Oprávnenie likvidátora na zvolanie valného zhromaždenia je dôležité, najmä keď spoločnosť nebude mať ustanovený štatutárny orgán. Ak sa k dokumentom spoločníci nevyjadria ani po opakovanej výzve likvidátora do jedného mesiaca od doručenia výzvy, považujú sa účtovná závierka, konečná správa a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku za schválené. Likvidátor uloží likvidačný zostatok do úschovy, čím sa považuje likvidácia za skončenú. Likvidačný zostatok je výťažok, ktorý zostane z majetku spoločnosti po tom, čo sú uspokojení všetci veritelia. Pri likvidačnom zostatku zákon nestanovuje spôsob jeho vyplatenia (vyrovnania), nevylučuje sa finančné, ako aj vecné plnenie.

4.3.1 Podiel na likvidačnom zostatku Pri zrušení spoločnosti s likvidáciou majú spoločníci nárok na podiel na likvidačnom zostatku. Podľa § 75 Obchodného zákonníka sa likvidácia ukončí, ak boli vysporiadané záväzky voči všetkým veriteľom. Ak z likvidácie vyplynie majetkový zostatok, má spoločník obchodnej spoločnosti nárok na podiel z tohto majetkového zostatku – podiel na likvidačnom zostatku. Podiel na likvidačnom zostatku OZ pre jednotlivé obchodné spoločnosti upravuje osobitne:

134

Likvidácia obchodnej spoločnosti p

pri akciovej spoločnosti v § 220 – likvidačný zostatok sa rozdelí medzi akcionárov v pomere zodpovedajúcom menovitej hodnote ich akcií, ak zo stanov nevyplýva niečo iné. V prípade, že akcie neboli splatené úplne, vyplatí sa akcionárom najskôr suma, ktorú splatili a zvyšok sa následne rozdelí medzi akcionárov v pomere k výške menovitej hodnoty ich akcií;

p

v spoločnosti s ručením obmedzeným v § 153 – podiel na likvidačnom zostatku sa určí pomerom splateného vkladu spoločníka ku splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak;

p

vo verejnej obchodnej spoločnosti v § 92 – každý zo spoločníkov má nárok na vrátenie hodnoty splateného vkladu. Zvyšok likvidačného zostatku sa rozdelí rovným dielom. Ak likvidačný zostatok nestačí na vrátenie splatených vkladov, podieľajú sa na ňom spoločníci v pomere k ich výške. Spoločenská zmluva môže upraviť rozdelenie likvidačného zostatku inak;

p

v komanditnej spoločnosti v § 104 – pri zrušení spoločnosti s likvidáciou majú spoločníci nárok na podiel na likvidačnom zostatku. Každý zo spoločníkov má nárok na vrátenie hodnoty splateného vkladu. Pokiaľ likvidačný zostatok nestačí na toto vrátenie, majú prednostné právo na vrátenie komanditisti. Zvyšok likvidačného zostatku, ktorý zostal po vrátení hodnoty vkladov, sa rozdelí medzi spoločníkov podľa rovnakých zásad ako zisk. Ak likvidačný zostatok nestačí na rozdelenie podľa odseku 1, rozdelí sa medzi spoločníkov podľa rovnakých zásad ako zisk. Spoločenská zmluva môže určiť iný spôsob rozdelenia likvidačného zostatku medzi spoločníkov. Príklad č. 6: Podiel na likvidačnom zostatku Spoločnosť MAVEX, s. r. o., vstúpila do likvidácie 1. februára 2011. Spoločnosť má zapísané základné imanie 150 000 €. Má troch spoločníkov: Spoločníci

Upísaný vklad v €

Splatený vklad v €

MÚ § 153 OZ

1. DAX, s. r. o.

90 000

90 000

0,60

0,65

2. QUARS, s. r. o.

45 000

40 000

0,30

0,28

3. p. Ján Mútny

15 000

10 000

0,10

0,07

150 000

140 000

1

1

Spolu

Výpočet likvidačného zostatku: Súčet majetku po skončenílikvidácie Záväzky z titulu likvidácie: - daň z príjmov - odmena likvidátora - záväzky za služby počas likvidácie Likvidačný zostatok

300 000 € - 15 240 € - 5 000 € - 12 000 € 267 760 €

135

Likvidačný zostatok sa rozdelí medzi spoločníkov podľa § 153 Obchodného zákonníka podľa vypočítanej miery účasti. Rozdelenie likvidačného zostatku medzi spoločníkov Spoločníci

Upísaný vklad v € Splatený vklad v €

Podiel na likvidačnom zostatku v €

1. DAX, s. r. o.

90 000

90 000

0,65

267 760 x 0,65 = 174 044

2. QUARS, s. r. o.

45 000

40 000

0,28

267 760 x 0,28 = 74 973

3. p. Ján Mútny

15 000

10 000

0,07

267 760 x 0,07 = 18 743

150 000

140 000

1

= 267 760

Spolu

Účtovanie u spoločníkov Text

Spoločník DAX s. r. o.

Spoločník QUARS s. r. o.

Suma v €

Účtovanie

Suma v €

1. Nárok na podiel na likvidačnom zostatku

174 044

MD 378 / D 665

74 973

MD 378 / D 665

2. Vyplatenie podielu na likvidačnom zostatku

174 044

MD 221 / D 378

74 973

MD 221 / D 378

Účtovanie

Daňové hľadisko: Podiely na likvidačnom zostatku nie sú predmetom dane z príjmu: â u fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov, â u právnickej osoby podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 7: Spoločnosť WEX, v. o. s., vstúpila do likvidácie 15. marca 2011. Spoločnosť má troch spoločníkov: Spoločníci 1. FAX, s. r. o. 2. MARS, s. r. o. 3. p. Ján Vodný Spolu

Splatený vklad v € 100 000 50 000 50 000 200 000

Spoločnosť nemá v stanovách osobitnú úpravu rozdelenia likvidačného zostatku pri likvidácii spoločnosti. Výpočet likvidačného zostatku: Súčet majetku po skončenílikvidácie 400 000 € Záväzky z titulu likvidácie: - odmena likvidátora - 5 000 € - záväzky za služby počas likvidácie - 15 000 € Likvidačný zostatok 380 000 €

136

Likvidácia obchodnej spoločnosti Rozdelenie likvidačného zostatku medzi spoločníkov Spoločníci

Splatený vklad v€

Podiel na likvidačnom zostatku podľa vkladov v €

Zostávajúci podiel na likvidačnom zostatku v € delený rovným dielom

1. FAX, s. r. o.

100 000

100 000

60 000

2. MARS, s. r. o.

50 000

50 000

60 000

3. p. Ján Vodný

50 000

50 000

60 000

200 000

200 000

180 000

Spolu

Príklad č. 8: Spoločnosť MEDEX, v. o. s., vstúpila do likvidácie 1. apríla 2012. Spoločnosť má troch spoločníkov: Splatený vklad v €

Spoločníci

Podiel na splatených vkladoch v %

1. ZAAC, s. r. o.

100 000

50

2. PLUS, s. r. o.

50 000

25

3. p. Ján Vodný

50 000

25

200 000

100

Spolu

Spoločnosť má v stanovách osobitnú úpravu rozdelenia likvidačného zostatku pri likvidácii spoločnosti. Likvidačný zostatok spoločnosti sa bude rozdeľovať v pomere podľa splatených vkladov. Výpočet likvidačného zostatku: Súčet majetku po skončenílikvidácie 400 000 € Záväzky z titulu likvidácie: - odmena likvidátora - 5 000 € - záväzky za služby počas likvidácie - 15 000 € Likvidačný zostatok 380 000 € Rozdelenie likvidačného zostatku medzi spoločníkov Spoločníci

Podiel na likvidačnom zostatku v € delený podľa splatených vkladov

Splatený vklad v€

Podiel na splatených vkladoch v %

1. ZAAC, s. r. o.

100 000

50

190 000

2. PLUS, s. r. o.

50 000

25

85 000

3. p. Ján Vodný Spolu

50 000

25

85 000

200 000

100

380 000

Daňové hľadisko Vyplatené podiely na likvidačnom zostatku v. o. s. spoločníkom podliehajú dani z príjmov. Spoločnosť vyplatí bývalým spoločníkom podiel na likvidačnom zostatku nezdanený. Tento príjem predstavuje pre spoločníkov príjem z podnikania podľa § 6 ods. 7 zákona o dani z príjmov a daňovníci si ho uvedú ako čiastkový základ dane vo svojom daňovom priznaní.

137

Príklad č. 9: Podľa § 75 ods. 2 OZ má likvidátor uložiť likvidačný zostatok do úschovy podľa príslušného zákona. O aký zákon ide a ako sa uplatňuje v praxi? Uvedená právna úprava neodkazuje na konkrétny právny predpis o úschovách. Preto je potrebné postupovať podľa úpravy obsiahnutej v § 185a Občianskeho súdneho poriadku a v zákone č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Úschovu podľa OSP zákon umožňuje na účely splnenia dlhu veriteľovi. Podľa § 65 a nasl. zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti prijme notár na žiadosť zložiteľa (likvidátora) do notárskej úschovy listiny a peniaze a listinné cenné papiere, ak mu boli odovzdané so žiadosťou, aby ich vydal určitému príjemcovi. O úkone uloženia listín a peňazí spisuje notár zápisnicu, z ktorej musí byť zrejmé miesto a čas prevzatia listín, údaje o zložiteľovi, údaje o listinách uložených do úschovy. Následne môže notár vydať listiny len zložiteľovi alebo osobe, ktorá sa preukáže osobitným plnomocenstvom. Zostavením účtovnej závierky sa končí likvidačný proces, v rámci ktorého je potrebné: p

odsúhlasiť spoločníkmi účtovnú závierku a záverečnú správu z likvidácie s návrhom na rozdelenie likvidačného zostatku,

p

ukončiť zmluvné vzťahy s dodávateľmi, ktorí zabezpečovali režijnú prevádzku (elektrická energia, voda, telefón a pod.), ktorým táto skutočnosť už bola oznámená a vyrovnať voči nim prípadné záväzky,

p

miestne príslušnému správcovi dane podať daňové priznanie na daň z príjmov z likvidácie, odviesť daň z príjmov,

p

požiadať správcu dane o písomný súhlas na výmaz spoločnosti z obchodného registra,

p

po odsúhlasení správnosti výšky dane z príjmov správcom dane a zaplatení daní vyplatiť podiely na likvidačnom zostatku,

p

vypracovať návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra,

p

zrušiť účet spoločnosti v peňažnom ústave,

p

vyplatiť odmenu likvidátorovi,

p

usporiadať všetky podnikové dokumenty a písomnosti a zabezpečiť ich uloženie.

Zákon nerieši prípad, ak by spoločníci alebo príslušné orgány odmietli schváliť likvidačné dokumenty. Ak by spoločnosť neschválila likvidačné dokumenty, právne by sa tým znemožnilo ukončenie likvidácie a výmaz spoločnosti z obchodného registra.

4.4

Povinnosti účtovnej jednotky po skončení likvidácie

Po skončení likvidácie je likvidátor povinný podať návrh na výmaz spoločnosti v lehote do 90 dní po schválení likvidačných dokumentov. Táto lehota plynie od skutočného schválenia likvidačných dokumentov alebo po márnom uplynutí jedného mesiaca od doručenia opakovanej výzvy likvidátora, resp. odo dňa zasadania príslušného

138

Likvidácia obchodnej spoločnosti orgánu. Lehota na podanie návrhu je len poriadkovou lehotou. Zákon nespája s jej uplynutím zánik práva na výmaz spoločnosti. Likvidátor by však zodpovedal za prípadnú škodu, ktorá by vznikla oneskoreným podaním návrhu na výmaz spoločnosti. Pravosť podpisu navrhovateľa musí byť osvedčená. K návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra likvidátor priloží účtovnú závierku a konečnú správu spolu s návrhom na rozdelenie likvidačného zostatku. K návrhu na výmaz musí byť priložený súhlas správcu dane s výmazom z obchodného registra. Ak spoločnosť tento súhlas nepripojí, registrový súd musí vyzvať spoločnosť na jeho doplnenie. Spoločnosť si sama musí vyžiadať súhlas správcu dane s výmazom. Správca dane je miestne príslušný daňový úrad. Uvedené materiály sa súčasne zašlú do zbierky listín. Registrový súd v konaní o výmaz spoločnosti skúma, či: a) návrh na výmaz podala oprávnená osoba, b) návrh na zápis je úplný, spolu s návrhom na výmaz sú predložené všetky prílohy, c) údaje v návrhu na výmaz sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených príloh, d) bol zaplatený súdny poplatok. Ďalej skúma, či sú splnené predpoklady na vykonanie zápisu vyžadované právnymi predpismi. Dôkazné bremeno v návrhovom konaní je na spoločnosti, ktorá žiada o výmaz z obchodného registra. Spoločnosť musí v prvom rade preukázať, že bola zrušená (táto právna skutočnosť by mala byť zapísaná v obchodnom registri). Pri likvidácii musí byť preukázané najmä oznámenie a zverejnenie vstupu do likvidácie, výzva veriteľom, uspokojenie veriteľov a schválenie likvidačných dokumentov. Spoločnosť musí doložiť aktuálny súhlas správcu dane s výmazom z obchodného registra, ako aj splnenie ďalších povinností podľa osobitných predpisov. Pri akciovej spoločnosti musí spoločnosť preukázať zničenie listinných akcií, prípadne vyhlásenie akcií, ktoré neboli predložené na zničenie, za neplatné a uloženie likvidačného zostatku do úschovy podľa osobitného zákona. Ak spoločnosť vydala zaknihované akcie, likvidátor musí zabezpečiť ich zrušenie v evidencii zaknihovaných cenných papierov. OZ v § 220a ods. 4 stanovuje, že registrový súd vykoná výmaz spoločnosti z obchodného registra iba vtedy, ak sa preukáže, že všetky listinné akcie spoločnosti boli zničené alebo vyhlásené za neplatné alebo všetky zaknihované akcie boli zrušené. Ak sú splnené podmienky, súd vymaže spoločnosť do piatich pracovných dní od podania návrhu na výmaz. Registrový súd je povinný vykonať výmaz spoločnosti ku dňu, ktorý je uvedený v návrhu. Ak návrh neobsahuje takýto deň, registrový súd uvedie výmaz k nasledujúcemu dňu po vykonaní zápisu.

139

Dňom nasledujúcim po dni ukončenia likvidácie účtovná jednotka otvorí účtovné knihy (§ 28 postupov účtovania v PÚ) a bude účtovať o vysporiadaní daňovej povinnosti a vyplatení podielu spoločníkom na likvidačnom zostatku. Po týchto účtovných operáciách by mali všetky účty vrátane ich analytických účtov vykazovať nulový zostatok. Po zaplatení nákladov súvisiacich s ukončením likvidácie a vyplatením likvidačných podielov na likvidačnom zostatku likvidátor vykoná už len úkony spojené s právnym zánikom spoločnosti. Povinnosťou likvidátora je aj usporiadanie účtovných a iných podnikových písomností a ich zabezpečenie proti strate, zničeniu a následné odovzdanie na archiváciu v zmysle zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach.

5.

Daňový pohľad na likvidáciu obchodnej spoločnosti

Daňovník, ktorý vstúpil do likvidácie, je povinný túto skutočnosť oznámiť príslušným správcom jednotlivých daní do 30 dní od vstupu do likvidácie v zmysle príslušných ustanovení § 67 daňového poriadku a príslušných osobitných daňových zákonov. Daňovník, ktorý bol zriadený na podnikanie, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov za každé zdaňovacie obdobie až do svojho zániku. V prípade, že daňovník platil preddavky na daň z príjmov, dňom vstupu do likvidácie preddavky neplatí, ak správca dane nerozhodne inak, čo vyplýva z § 42 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

5.1

Daň z príjmov

Povinnosti daňovníka pred vstupom do likvidácie Daňovník, ktorý vstúpil do likvidácie, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov za predchádzajúce zdaňovacie obdobie končiace dňom predchádzajúcim dňu vstupu do likvidácie (§ 41 ods. 3 zákona o dani z príjmov). Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou, upraví daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva o zostatky: p

vytvorených zákonných rezerv,

p

vytvorených zákonných opravných položiek,

p

príjmov a výnosov budúcich období,

p

nákladov a výdavkov budúcich období,

s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie (§ 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov), za predpokladu, že uvedené položky nie sú premietnuté vo výsledku hospodárenia vyplývajúcom z účtovnej závierky. Úprava základu dane sa

140

Likvidácia obchodnej spoločnosti uvedie v riadku 170 a v riadku 280 tlačiva daňového priznania podľa vplyvu na základ dane. Uvedený postup sa týka úpravy zaúčtovaných daňovo uznateľných rezerv a opravných položiek účtovaných v súlade s § 20 zákona o dani z príjmov. Daňovník je povinný podať daňové priznanie do troch mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia a v tomto termíne daň aj zaplatiť. Príklad č. 10: Obchodná spoločnosť v roku 2011 vytvorila zákonnú rezervu na nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za svojho zamestnanca. K 1. 4. 2012 vstúpila do likvidácie. Pred vstupom do likvidácie k 31. 3. 2012 spoločnosť prevažnú časť zamestnancov uvoľnila zo zamestnania a časť zamestnancov ostáva naďalej pracovať v obchodnej spoločnosti v likvidácii. Spoločnosť je povinná zrušiť časť zostatku vytvorenej zákonnej rezervy na prepustených zamestnancov ku dňu vstupu do likvidácie a časť rezervy, ktorá pripadá na zamestnancov, ktorí sa budú podieľať na prácach v súvislosti s likvidáciou obchodnej spoločnosti, ponechať aj naďalej v zdaňovacom období likvidácie.

Povinnosti daňovníka po vstupe do likvidácie Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie (§ 41 ods. 4 zákona o dani z príjmov). Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Ak daňovník neskončí likvidáciu do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto obdobie dňom skončenia likvidácie. Ak sa na daňovníka v likvidácii vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu (§ 41 ods. 4 zákona o dani z príjmov). Príklad č. 11: Dňa 1. 5. 2012 vstúpila spoločnosť do likvidácie. Z roku 2011 jej vyplynula povinnosť platiť mesačné preddavky. Má spoločnosť povinnosť po vstupe do likvidácie platiť preddavky na daň? Podľa § 42 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov neplatí preddavky na daň daňovník v konkurze a v likvidácii. Dňom vstupu daňovníka do likvidácie sa začalo nové zdaňovacie obdobie, ktoré môže trvať podľa § 41 ods. 4 ZDP, v prípade, ak sa likvidácia neskončí, až do 31. 12. 2014. Počas tohto obdobia daňovník nemá povinnosť platiť preddavky na daň zo zákona. Ak by správca dane podľa § 42 ods. 11 ZDP určil preddavky na daň inak, vznikla by povinnosť daňovníkovi v likvidácii platiť preddavky na základe právoplatného rozhodnutia vydaného správcom dane.

141

Príklad č. 12: Spoločnosť vstúpila do likvidácie 15. 5. 2012. Likvidácia bola ukončená do 30. 11. 2012. Spoločnosť podá samostatné daňové priznanie za obdobie likvidácie spoločnosti, t. j. od 15. 5. 2012 do 30. 11 2012. Spoločnosť bola povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov do 3 mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia, t. j. do 28. 2. 2013 a v tejto lehote daň aj zaplatiť. Príklad č. 13: Spoločnosť vstúpila do likvidácie 31. 8. 2011. Likvidácia bola ukončená do 15. 3. 2012. Spoločnosť podá jedno daňové priznanie za zdaňovacie obdobie likvidácie, t. j. od 31. 8. 2011 do 15. 3. 2012. Spoločnosť bola povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov do 3 mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia, t. j. do 14. 6. 2012 a v tejto lehote daň aj zaplatiť. Príklad č. 14: Daňovník uplatňuje zdaňovacie obdobie hospodársky rok od 1. 5. do 30. 4. nasledujúceho roka. Daňovník vstúpil do likvidácie 1. 2. 2013. Aké zdaňovacie obdobia má tento daňovník? Podľa § 41 ods. 11 zákona o dani z príjmov, ak došlo k zmene účtovného obdobia na hospodársky rok, je súčasne hospodársky rok aj zdaňovacím obdobím. Na termín predloženia daňového priznania sa v tomto prípade primerane použijú ustanovenia tohto zákona o termínoch predkladania daňového priznania. V nadväznosti na uvedené daňovník má nasledovné zdaňovacie obdobia: â daňovník vstúpil do likvidácie dňa 1. 2. 2013, daňovník má zdaňovacie obdobie od 1. 5. 2012 do

31. 1. 2013, â ďalšie zdaňovacie obdobie daňovníka je od 1. 2. 2013 do dňa skončenia likvidácie, najdlhšie do

konca 31. 12. 2015, ak likvidácia neskončí do tohto dátumu. Príklad č. 15: Spoločnosť vstúpila do likvidácie 15. 10. 2010. Likvidácia spoločnosti pokračuje aj v roku 2012 a je pravdepodobné, že bude ukončená až v roku 2013. V akých lehotách bude povinný daňovník podať daňové priznanie? V prípade, že likvidácia trvá viac kalendárnych období, daňovník postupuje pri podávaní daňových priznaní podľa § 41 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, t. j. do 31. 12. 2012, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, t. j. 31. 12. 2012. Keďže daňovník neskončí likvidáciu do 31. 12. 2012, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím každý celý nasledujúci kalendárny rok, v našom prípade rok 2013. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka 2013, končí sa toto obdobie dňom skončenia likvidácie. Základom dane daňovníka v zdaňovacom období v priebehu likvidácie je výsledok hospodárenia zistený z účtovníctva, upravený o pripočítateľné a odpočítateľné položky v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o dani z príjmov. Súčasťou hospodárskeho

142

Likvidácia obchodnej spoločnosti výsledku dosiahnutého počas obdobia likvidácie sú príjmy realizované v súvislosti s likvidáciou majetku, upravené o bežné príjmy a výdavky vzniknuté v priebehu likvidácie. V období likvidácie si daňovník nemôže odpočítať od základu dane daňovú stratu vykázanú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie nárok na odpočet daňovej straty odo dňa vstupu do likvidácie daňovníkovi zaniká. Rovnako nemá možnosť si odpočítať daňové straty, ktoré vykáže počas obdobia likvidácie spoločnosti (§ 14 ods. 2 zákona o dani z príjmov). Príklad č. 16: Spoločnosť X-TRADE, s. r. o., dosiahla v rokoch 2009 až 2011 daňovú stratu. Uvedená spoločnosť však vstúpila k 1. 5. 2012 do likvidácie. Má spoločnosť v likvidácii nárok na odpočet týchto strát? Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov ku dňu vstupu daňovníkado likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu nárok na odpočet daňovej straty odo dňa vstupu do likvidácie alebo dňa vyhlásenia konkurzu zaniká. Uvedenej spoločnosti dňom 30. 4. 2012 v zmysle § 41 ods. 3 zákona o dani z príjmov končí zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo 1. 1. 2012. V zdaňovacom období od 1. 1. 2012 do 30. 4. 2012 si môže daňovník odpočítať stratu až do výšky vykázaného základu dane. Nasledujúce zdaňovacie obdobie začína dňom 1. 5. 2012 a končí sa dňom skončenia likvidácie alebo 31. 12. 2014, ak sa do tohto dátumu likvidácia neskončí.Ak daňovníkv predchádzajúcom zdaňovacom období (1. 1. 2012 – 30. 4. 2012) neodpísalcelú hodnotu uvedených strát, nárok na odpočet zostávajúcej časti daňových strát mu zanikne. Z roku, kedy sa podáva daňové priznanie za obdobie likvidácie, sa vychádza aj pri použití platnej sadzby dane. Pri zmene sadzby dane by bola použitá sadzba dane platná ku skončeniu predĺženého zdaňovacieho obdobia. Príklad č. 17: Spoločnosť vstúpila do likvidácie 30. 6. 2011. Likvidácia bola ukončená do 28. 2. 2013. Ako bude daňovník zisťovať základ dane, z ktorého bude počítať daňovú povinnosť? Keďže zdaňovacie obdobie presahuje koniec kalendárneho roka a zasahuje do ďalšieho kalendárneho roka, celkový základ dane sa vypočíta za celé účtovné obdobie likvidácie, t. j. od 30. 6. 2011 do 28. 2. 2013, upravený o pripočítateľné a odpočítateľné položky v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o dani z príjmov. Zistený základ dane za obdobie 30. 6. 2011 až 28. 2. 2013 1 000 € Daň z príjmovza zdaňovacie obdobie (19 %) 190 € Pri podaní daňového priznania sa použije sadzba dane 19 % na celý základ dane, aj keď je daňové priznanie podávané v roku 2013. Podľa § 52t ZDP sadzba dane 23 % sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2013. Spoločnosť je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov do 3 mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia, t. j. do 31. 5. 2013 a v tejto lehote daň aj zaplatiť. Prílohou daňového priznania bude účtovná závierka za účtovné obdobie 30. 6. 2011 až 28. 2. 2013 (§ 1 opatrenia MF SR č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek

143

individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctvav zneníneskoršíchpredpisov). Príklad č. 18: Spoločníci s. r. o. rozhodli o zrušení spoločnosti s likvidáciou dňa 30. 9. 2012. Počas likvidácie sa spoločníci dňa 28. 2. 2013 rozhodli v súlade s § 68 ods. 12 OZ zrušiť svoje rozhodnutie o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie. Do času rozhodnutia spoločníkovo zrušení rozhodnutia likvidátor nezačal s rozdeľovaním likvidačného zostatku. Aké zdaňovacie obdobia má daňovník a v akej lehote je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov? Daňovník má nasledovné zdaňovacie obdobia: â zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2012 do 30. 9. 2012, daňové priznanie podáva v lehote do 31. 12. 2012; â zdaňovacie obdobie od 1. 10. 2012 do 28. 2. 2013, daňové priznanie podáva v lehote do 31. 5. 2013; â zdaňovacie obdobie od 1. 3. 2013 do 31. 12. 2013, daňové priznanie podáva v lehote do 31. 3. 2014.

Príklad č. 19: Spoločnosť FAXUM, s. r. o., vstúpila do likvidácie dňa 1. 5. 2012. Počas likvidácie likvidátor zistil, že daňovník je v predlžení, preto dňa 28. 5. 2012 podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Súd začal na návrh likvidátora konkurzné konanie voči dlžníkovi a ustanovil dlžníkovi predbežného správcu. Predbežný správca zistil, že dlžník nemá dostatok majetku, a preto navrhol súdu, aby z tohto dôvodu konkurzné konanie zastavil podľa § 20 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Uznesenie o zastavení konkurzného konania nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 6. 2012. Súčasne súd vykonal výmaz spoločnosti z obchodného registra. Aké zdaňovacie obdobia má tento daňovník podľa zákona o dani z príjmov? Daňovník vstúpil do likvidácie dňa 1. 5. 2012. Ak počas likvidácie bol daný návrh na vyhlásenie konkurzu, má tento daňovník nasledovné zdaňovacie obdobia: â od 1. 1. 2012 do 30. 4. 2012 podľa § 41 ods. 3 ZDP, â od 1. 5. 2012 do 30. 6. 2012 podľa § 41 ods. 4 ZDP.

Výplata likvidačného zostatku Poslednou fázou procesu likvidácie spoločnosti je rozdelenie a výplata likvidačného zostatku, t. j. zostatku majetku, ktorý vyplynie z likvidácie medzi spoločníkov. Vyplatený likvidačný zostatok spoločníkom nepodlieha zdaneniu daňou z príjmov. Podľa § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov podiel na likvidačnom zostatku nie je predmetom dane z príjmov. Príklad č. 20: Spoločnosť bola spoločníkom v inej spoločnosti s ručením obmedzeným a jej majetkový podiel bol vo výške 5 000 €. Spoločnosť, v ktorej bola spoločníkom, vstúpila do likvidácie v roku 2009. Spoločnosti ako spoločníkovi bol po ukončení likvidácie v roku 2012 vyplatený likvidačný zostatok vo výške 2 500 €. Ovplyvnil vyplatený likvidačný podiel základ dane z príjmov spoločnosti za rok 2012? Podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

144

Likvidácia obchodnej spoločnosti podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti nie je predmetom dane. Likvidačný zostatok zúčtovaný spoločnosťou v roku 2012 na účte 665 vo výške 2 500 € nie je predmetom dane a pri zistení základu dane sa od výsledku hospodárenia odpočíta na riadku 210 daňového priznania. V nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, hodnota finančného majetku zúčtovaná do nákladov na účet 568 vo výške 5 000 € nie je uznaným daňovým výdavkom, a preto sa na riadku 130 daňového priznania k výsledku hospodárenia pripočíta.

Zdaňovanie odmeny likvidátora Likvidátorom spoločnosti môže byť podľa Obchodného zákonníka fyzická alebo právnická osoba. Zákon o dani z príjmov zahŕňa príjem za prácu likvidátora medzi príjmy zo závislej činnosti [§ 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov]. Tieto príjmy likvidátorov – fyzických osôb, budú teda zdaňované preddavkovo v súlade s § 5 zákona o dani z príjmov. Obchodná spoločnosť vyberie preddavok na daň z úhrnu odmien zúčtovaných a vyplatených likvidátorovi a znížených o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, pokiaľ likvidátor podá písomné vyhlásenie o tom, že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane u iného zamestnávateľa a či je poberateľom dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov. Odmena likvidátora je pre spoločnosť daňovým výdavkom, pretože jej vecný obsah je v súlade s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, keďže na likvidátora prechádza pôsobnosť štatutárneho orgánu spoločnosti, pri výkone svojej funkcie zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi a vykonáva činnosť smerujúcu k likvidácii spoločnosti.

5.2

Daň z pridanej hodnoty

Zákon o DPH neobsahuje osobitnú úpravu pre daňovníkov v období likvidácie spoločnosti, priamo neukladá spoločnosti vstupujúcej do likvidácie požiadať správcu dane o zrušenie registrácie k DPH. Platiteľ dane v takomto prípade naďalej ostáva aj po vstupe do likvidácie platiteľom DPH, ak nepožiadal o zrušenie registrácie v súlade s § 81 zákona o DPH. Zákon osobitne neupravuje ani zdaňovacie obdobie z dôvodu vstupu spoločnosti do likvidácie. Príklad č. 21: Spoločnosť, mesačný platiteľ DPH, vstúpila na základe rozhodnutia valného zhromaždenia do likvidácie ku dňu 15. 2. 2013. Ako postupovať pri podaní daňového priznania k DPH za mesiac február 2013?

145

Má podať jedno daňové priznanie k DPH za február alebo má podať dve daňové priznania – od 1. 2. 2013 do dňa likvidácie a od dňa likvidácie do 28. 2. 2013? Zdaňovacie obdobie upravuje zákon o DPH v § 77. Zákon o DPH definuje ako základné mesačné zdaňovacie obdobie. V prípade vstupu platiteľa DPH do likvidácie sa zdaňovacie obdobie k DPH nemení. Platiteľ je povinný podať jedno daňové priznanie k DPH za celý mesiac február 2013. Platiteľ je povinný podať daňové priznanie do 25 dní po skončenízdaňovacieho obdobia a v tej istej lehote daň aj zaplatiť. Dodania tovarov a služieb uskutočňované v priebehu likvidácie platiteľom DPH sú predmetom dane, ak zákon o DPH nestanovuje inak. K dodávkam tovarov a služieb je povinný uplatňovať DPH. Osobitnými operáciami pri likvidácii firmy sú aj predaj podniku alebo predaj časti podniku. Podľa § 10 zákona o DPH predaj podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku sa nepovažuje za dodanie tovaru a dodanie služby, z čoho vyplýva, že daňovník v tomto prípade neuplatní DPH.

5.3

Daň z motorových vozidiel

Podľa § 89 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel zaniká dňom, v ktorom sa vozidlo prestalo používať na podnikanie. Činnosť likvidátora je obmedzená len na realizáciu úkonov smerujúcich k likvidácii spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že motorové vozidlá v majetku spoločnosti už nebudú využívané na podnikanie ani v súvislosti s podnikaním s výnimkou automobilu využívaného likvidátorom pri svojej činnosti. Z tohto dôvodu môže likvidátor oznámiť správcovi dane zánik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie. Príklad č. 22: Spoločnosť vstúpila do likvidácie na základe rozhodnutia valného zhromaždenia 28. 2. 2013. V podnikaní používala 3 nákladné automobily a jeden osobný automobil, ktorý využívalo vedenie spoločnosti pri výkone riadiacej činnosti spoločnosti. Za všetky 4 motorové vozidla podala spoločnosť za rok 2012 daňové priznanie k dani z motorových vozidiel a daň aj zaplatila. Dňom 28. 2. 2013 spoločnosť ukončila svoju podnikateľskú činnosť a smeruje k svojmu zániku likvidáciou. Z uvedeného dôvodu zanikla dňom vstupu do likvidácie daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel v zmysle § 89 ods. 2 zákona o miestnych daniach. Daňová povinnosť dane z motorových vozidiel zaniká dňom ukončenia používania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním. Likvidátor je povinný podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2013 do 27. 2. 2013 (deň predchádzajúci dňu vstupu spoločnosti do likvidácie) do jedného mesiaca po uplynutí zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému správcovi dane. Ing. Anton Kolembus Daňový poradca, člen Slovenskej komory daňových poradcov, č. osvedčenia 235/94. Daňovému a účtovnému poradenstvu sa venuje od roku 1994, od roku 2000 sa venuje aj publikačnej činnosti.

146

v zmysle zákona č. 246/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH I.

Právny rámec inštitútu ručenia za daň

Zákonom č. 246/2012 Z. z. je s účinnosťou od 1. 10. 2012 upravené a doplnené ustanovenie upravujúce osoby povinné platiť daň, okrem iného aj ustanovenie § 69 ods. 14 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH), ktoré upravuje ručenie za daň z predchádzajúceho stupňa. Znenie ustanovenia je jednak precizované, ale aj doplnené o ďalšie kritériá ručenia za daň. Na § 69 ods. 14 zákona o DPH, v ktorom sú vymedzené osoby, ktoré za daň z predchádzajúceho stupňa ručia, nadväzuje § 69 ods. 15 zákona o DPH a § 69b, v ktorom je upravený postup pri ručení za daň.

PRE PLATITEĽOV DPH

Usmernenie FR SR k problematike ručenia za daň

Problematika ručenia za daň podľa zákona o DPH sa týka len ručenia za daň z pridanej hodnoty, čo znamená, že osoby ručiteľov neručia za nedoplatky na iných daniach. Slovo „daň“ vo všetkých ustanoveniach upravujúcich problematiku ručenia v zákone o DPH je potrebné vykladať v zmysle § 1 tohto zákona. Podľa § 69 ods. 14 platiteľ dane, ktorému je alebo má byť v tuzemsku dodaný tovar alebo služba, ručí za daň z predchádzajúceho stupňa, t. j. odberateľ ručí za daň svojho dodávateľa, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ dane (odberateľ) v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že daň či už celá, alebo jej časť nebude zaplatená. Zároveň sú v zákone uvedené dôvody, ktoré nasvedčujú tomu, že platiteľ dane (odberateľ) vedieť mal alebo vedieť mohol, že daň nebude zaplatená, a to:

b) platiteľ dane pokračoval v uskutočňovaní zdaniteľných obchodov s platiteľom, u ktorého nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, aj po dni jeho zverejnenia v príslušnom zozname osôb vedenom FR SR, c) v čase vzniku daňovej povinnosti bol štatutárnym orgánom odberateľa alebo členom štatutárneho orgánu odberateľa, alebo jeho spoločníkom – štatutárny orgán

DÚPP 6-7/2013

a) protihodnota za plnenie uvedená na faktúre je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka,

147

dodávateľa alebo člen štatutárneho orgánu dodávateľa, alebo spoločník dodávateľa, t. j. platiteľa dane, ktorý dodáva tovar alebo službu.

II.

Uplatnenie inštitútu ručenia za daň

Na uplatnenie inštitútu ručenia musia byť splnené dve podmienky: 1. DPH nebola zo strany dodávateľa – platiteľa dane, zaplatená. 2. Je naplnená jedna z domnienok o tom, že iný platiteľ – odberateľ, vedel alebo vedieť mal, alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovarov a služieb, ktoré mu boli v tuzemsku dodané, nebude zaplatená. Pri skúmaní naplnenia prvej podmienky je potrebné vychádzať z novelizovaného znenia § 78 zákona o DPH, podľa ktorého je daň, ktorú je platiteľ povinný platiť, splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť zo zdaniteľných obchodov. Ak platiteľ uplatňuje odpočítanie dane, od celkovej splatnej dane (okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru) odpočíta odpočítateľnú daň a tento kladný rozdiel (ďalej len vlastnú daňovú povinnosť) uvedie do daňového priznania. K uplatneniu inštitútu ručenia je možné pristúpiť v prípade, ak platiteľ – dodávateľ, nezaplatil daň alebo jej časť, ktorú bol povinný uviesť v daňovom priznaní po vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku a ktorú bol povinný podľa § 69 zákona o DPH zaplatiť. Pri skúmaní naplnenia druhej podmienky je potrebné vychádzať najmä z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-384/04. Podľa čl. 29 tohto rozsudku musia členské štáty pri výkone právomocí, ktoré im boli smernicami Spoločenstva zverené, dodržiavať právne zásady, a to najmä zásadu právnej istoty a zásadu proporcionality. Podľa rozsudku pri zásade proporcionality je treba pripomenúť, že hoci je legitímne, že cieľom opatrení v súvislosti s ručením za daň je chrániť čo najúčinnejšie práva štátu, nesmie sa pritom prekročiť rozsah nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. Vyvodzovať zodpovednosť za platenie dane voči inej osobe než tej, ktorej vznikla daňová povinnosť, je možné len v prípadoch, že táto iná osoba vedela alebo mala vedieť, že daň z uskutočnenej transakcie zostane nezaplatená. Daňové orgány môžu pritom vychádzať z domnienok takejto vedomosti. Domnienky o takejto vedomosti sú upravené v § 69 ods. 14 zákona o DPH písm. a) až c). Je potrebné však prihliadať aj na čl. 31 vyššie uvedeného rozsudku C-384/04, podľa ktorého hoci smernica umožňuje členskému štátu stanoviť, že určitá osoba môže byť zodpovedná spoločne a nerozdielne za zaplatenie DPH, keď v čase plnenia v jej prospech vedela alebo musela vedieť, že DPH dlžná z tohto plnenia zostane nezaplatená, takisto platí, že takéto predpoklady by znemožňovali platiteľovi vyvrátiť ich dôkazmi o opaku, a teda nemôžu zakladať systém objektívnej zodpovednosti. Čl. 33 rozsudku totiž hovorí, že subjekty, ktoré prijmú opatrenia, ktoré je možné dôvodne od

148

Usmernenie k problematike ručenia za daň nich požadovať na zabezpečenie, že ich obchody nie sú súčasťou reťazca, ktorý obsahuje plnenie poznačené podvodom na DPH, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto obchodov bez toho, aby riskovali, že budú spoločne a nerozdielne zodpovedné za zaplatenie tejto dlžnej dane iným platiteľom.

Domnienky o vedomosti odberateľa § 69 ods. 14 písm. a) – vo vzťahu k niektorému odberateľovi sa zistí ekonomicky neopodstatnená a neprimeraná cena. Keďže zákon bližšie nedefinuje neprimeranosť ceny, je možné pri jej hodnotení vychádzať z cien obvyklých, ale aj z iných okolností obchodného prípadu. Neprimeranosť ceny je potrebné zdôvodniť objektívnymi dôkazmi (napr. predaj nefunkčného stroja za cenu neprimerane vysokú, pričom DPH uvedená na faktúre dodávateľa nebola zaplatená, dodávateľ je nekontaktný a odberateľ si uplatňuje vysoký nadmerný odpočet; predaj komodity, ktorá nie je reálne obchodovateľná, napr. lykožrút). § 69 ods. 14 písm. b) – zistí sa, že platiteľ dane pokračoval v uskutočňovaní zdaniteľných obchodov s platiteľom, u ktorého nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, aj po dni jeho zverejnenia v príslušnom zozname osôb vedenom FR SR, pričom existuje indícia podvodného konania. § 81 ods. 4 zákona o DPH je s účinnosťou od 1. 10. 2012 upravený tak, že dáva oprávnenie daňovému úradu zrušiť registráciu platiteľa dane na základe žiadosti [písm. a)] alebo z úradnej moci [písm. b)]. Slovo „zruší“ sa v ods. 4 nahradilo slovom „môže zrušiť“. Za doterajšie znenie písm. b) sa vkladajú ďalšie slová, na základe čoho od 1. 10. 2012 daňový úrad môže podľa § 81 ods. 4 písm. b) zrušiť registráciu pre daň, ak nie sú dôvody na registráciu, a to ak platiteľ dane: p

1. bod: nevykonáva alebo prestal vykonávať podnikanie podľa § 3 – v tomto prípade nebude zrušený platiteľ zverejnený v zozname v zmysle § 69 ods. 15 zákona o DPH;

p

2. bod: â opakovane v kalendárnom roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie; â opakovane v kalendárnom roku nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť; â opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na

adrese prevádzkarne alebo â opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole.

V prípade, ak u platiteľa dane nastanú dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, bez ohľadu na to, či daňový úrad toto oprávnenie využije a registráciu zruší alebo nie, bude platiteľ dane zverejnený v zozname takýchto osôb. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 69 ods. 15. Zoznam zverejní Finančné riaditeľstvo SR a bude vedený na portáli Finančnej správy SR.

149

V prípade, že sa odberateľ stane ručiteľom z dôvodov podľa § 69 ods. 14 písm. b) zákona o DPH, ručí za daň neuhradenú po zverejnení dodávateľa v zozname, t. j. neručí za daň, ktorá z dôvodu neuhradenia viedla k zaradeniu dodávateľa do zoznamu. Uvedené vyplýva zo znenia tohto ustanovenia, že platiteľ pokračoval v obchodovaní so svojím dodávateľom aj po dni jeho zverejnenia v zozname vedenom FR SR. § 69 ods. 14 písm. c) – zistí sa, že v čase vzniku daňovej povinnosti bol štatutárnym orgánom odberateľa alebo členom jeho štatutárneho orgánu, alebo jeho spoločníkom štatutárny orgán dodávateľa alebo člen štatutárneho orgánu dodávateľa, alebo spoločník dodávateľa, t. j. platiteľa dane, ktorý dodáva tovar alebo službu. V tomto ustanovení zákon zakotvil personálne prepojenie medzi právnickými osobami. Pri určení ručiteľa spôsobom podľa § 69 ods. 14 písm. c) zákona o DPH nie je rozhodujúce to, či platiteľ – dodávateľ, uplatnil voči odberateľovi neprimeranú cenu a ani to, či boli uňho naplnené dôvody na zrušenie registrácie, na základe čoho bol zverejnený v zozname podľa § 69 ods. 15 zákona o DPH, ale rozhodujúce je to, že vzhľadom na personálnu prepojenosť odberateľ vedel/mohol vedieť, že dodávateľ daň uvedenú na faktúre, ktorú vystavil pre tohto odberateľa, nezaplatil.

III.

Postup pri uložení povinnosti ručenia za daň – § 69b

V prípade, ak daňový úrad zistí, že sú naplnené podmienky na uplatnenie inštitútu ručenia a zistí ručiteľa, t. j. osobu, ktorá je povinná uhradiť daň uvedenú na faktúre, ktorú dodávateľ v lehote splatnosti podľa § 78 zákona o DPH neuhradil alebo uhradil len jej časť (ďalej len nezaplatená daň), vydá rozhodnutie. Týmto rozhodnutím uloží ručiteľovi povinnosť uhradiť nezaplatenú daň. Príklad č. 1: Platiteľ – právnická osoba A, spol. s r. o., za zdaňovacie obdobie máj 2013 uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 1 000 €. Daňový úrad Žilina po podaní daňového priznania za jún začal dňa 11. 8. 2013 v lehote na vrátenie NO za máj kontrolu jeho oprávnenosti, pričom preveruje prijaté zdaniteľné obchody a odpočítanie dane. Pri kontrole bolo zistené, že platiteľ A, spol. s r. o., si uplatňuje odpočítanie dane na základe faktúr, ktoré voči nemu uplatnila právnická osoba B, spol. s r. o., so sídlom v Martine, pričom v obidvoch spoločnostiach figurujú rovnakí konatelia. Spoločnosť B, spol. s r. o., daň v daňových priznaniach podaných v r. 2013 priznáva, avšak neuhrádza, na základe čoho má za jednotlivé zdaňovacie obdobia vykazované nedoplatky. Daňový úrad Žilina, ako miestne príslušný daňový úrad dodávateľovi (v tomto prípade aj odberateľovi), vydá rozhodnutie, v ktorom uloží platiteľovi A, spol. s r. o., uhradiť daň za jeho dodávateľa – platiteľa B, spol. s r. o. Ak dôjde k zániku dodávateľa bez právneho nástupcu, nemá táto skutočnosť vplyv na vydanie rozhodnutia pre ručiteľa, pretože povinnosť ručiteľa ručiť za daň nezaplatenú dodávateľom nie je zánikom dodávateľa dotknutá.

150

Usmernenie k problematike ručenia za daň Rozhodnutie ručiteľovi vydáva daňový úrad miestne príslušný dodávateľovi, a to aj v prípade, ak ručiteľ je miestne príslušný k inému daňovému úradu. V rozhodnutí uvedie okrem výšky nezaplatenej dane aj domnienky, na základe ktorých sa ručiteľ stal v zmysle § 69 ods. 14 zákona o DPH spoločne a nerozdielne zodpovedný za jej zaplatenie. Príklad č. 2: Platiteľ – fyzická osoba C – si za zdaňovacie obdobie jún 2013 uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 300 €. Daňový úrad Bratislava pri kontrole oprávnenosti uplatneného NO začatej v lehote na jeho vrátenie zistil, že platiteľ C si uplatňuje odpočítanie dane na základe faktúr, ktoré voči nemu uplatnila právnická osoba Alfa, spol. s r. o., so sídlomv Nitre, v ktorej je fyzická osoba – platiteľ C, konateľom. Alfa, spol. s r. o., neplní povinnosti podľa zákona o DPH, za november 2012 až jún 2013 priznala v daňových priznaniach vlastnú daňovú povinnosť, ktorú však neuhradila, následne prestala podávať daňové priznania, so správcom dane dlhodobo nekomunikuje, na adrese, ktorú nahlásila správcovi dane pri registrácii, sa nezdržiava, písomnosti nepreberá a nie je možné ju zastihnúť. Na základe toho bola vo februári 2013 zaradená do zoznamu osôb, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie na DPH. Daňovému úradu Nitra doteraz neboli známi možní ručitelia za daň, o obchodných partneroch platiteľa zaradeného do zoznamu sa dozvedel na základe doručeného dožiadania z DÚ Bratislava. Daňový úrad Nitra preto požiada daňový úrad odberateľa o zaslanie dôkazov (faktúr, iných písomností),ktoré budú podkladom pre vydanie rozhodnutia o ručení. DÚ Nitra ako DÚ dodávateľa vydá pre fyzickú osobu C, ktorá je miestne príslušná k DÚ Bratislava, rozhodnutie, ktorým jej uloží povinnosť uhradiť daň nezaplatenú spoločnosťou Alfa. Poznámka: Spoločnosť Alfa nepodáva daňové priznania a nie je možné zistiť, či jej za zdaňovacie obdobie vznikla len daňová povinnosť alebo jej vznikol aj nárok na odpočítanie dane, a teda vlastná daňová povinnosť, C ručí za celú daň uvedenú na faktúre. Daň uvedená v rozhodnutí je splatná do 8 dní od doručenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu je odvolanie prípustné, a to do 8 dní od jeho doručenia, odvolanie však nemá odkladný účinok. V prípade, ak ručiteľ v súvislosti s odvolaním proti rozhodnutiu, ktorým mu bude uložená povinnosť uhradiť nezaplatenú daň, využije svoje právo nazerať do spisu (§ 69b ods. 5 zákona o DPH), má s poukazom na § 11 daňového poriadku právo nazrieť len do tej časti spisu svojho dodávateľa, ktorá obsahuje faktúry adresované ručiteľovi. Ostatné skutočnosti, vrátane daňového priznania jeho dodávateľa, sú predmetom daňového tajomstva. Pri uplatnení inštitútu ručenia zákon bližšie nestanovuje, či zaplatenie dane je možné žiadať len od jedného odberateľa – ručiteľa, alebo aj od viacerých odberateľov, u ktorých bola naplnená jedna z domnienok o tom, že vedeli alebo vedieť mohli a mali, že daň z tovarov a služieb, ktoré im boli dodané, nebude zaplatená. Na základe toho je možné pri zohľadnení zásady právnej istoty a proporcionality žiadať zaplatenie dane aj od viacerých ručiteľov.

151

Príklad č. 3: Platiteľ Beta, spol. s r. o., za zdaňovacie obdobie júl 2013 vykázal v daňovom priznaní daň, ktorú je povinný platiť vo výške 1 800 €, odpočítanie dane vo výške 1 600 €. Daň uvedenú v daňovom priznaní platiteľ neuhradil. Platiteľ sa od apríla 2013 nachádza v zozname osôb, u ktorých podľa § 81 ods. 4 písm. b) bod druhý nastali dôvody na zrušenie registrácie, avšak jeho registrácia nebola zrušená. Daňový úrad zistil, že platiteľ Beta v tomto období (t. j. po zverejnení v zozname) obchodoval s dvomi platiteľmi Gama, Delta, pričom hodnota DPH na faktúre pre platiteľa Gama bola 100 €, pre platiteľa Delta 120 €. Platitelia Gama a Delta ručia za daň platiteľa Beta, pretože v čase vzniku daňovej povinnosti mohli vedieť, že daň nebude zaplatená, lebo dostatočným dôvodom na uplatnenie inštitútu ručenia je jeho zaradenie do zoznamu osôb, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie z úradnej moci a pokračovanie v obchodovaní s týmto platiteľom. Navyše bolo zistené, že tieto osoby majú spoločného konateľa, pričom si navzájom dodávajú tovary a služby v tuzemsku. Daňový úrad platiteľa Beta vydá rozhodnutie, ktorým uloží ručiteľom uhradiť daň, ktorú bol v zmysle § 78 zákona platiteľ Beta povinný platiť. Daňový úrad túto povinnosť uloží platiteľovi Gama, ktorý ručí do výšky hodnoty dane uvedenej na faktúre, t. j. 100 €, a Delta, ktorý ručí do výšky 120 €. Ak ručiteľ uplatňuje nadmerný odpočet, ktorý mu má byť vrátený podľa § 79 zákona o DPH, použije daňový úrad dodávateľa tento nadmerný odpočet na úhradu dane/časti dane nezaplatenej dodávateľom. O takomto použití nadmerného odpočtu vydá daňový úrad dodávateľa rozhodnutie. Rozhodnutiu o použití nadmerného odpočtu odberateľa predchádza vydanie rozhodnutia podľa § 69b ods. 3 zákona o DPH. Ak daňový úrad dodávateľa vydá rozhodnutie podľa § 69b ods. 6 zákona o DPH, nebude zo strany daňového úradu miestne príslušnému ručiteľovi tento nadmerný odpočet vrátený. Použitie nadmerného odpočtu na úhradu nezaplatenej dane podľa § 69b zákona o DPH má prednosť pred jeho použitím podľa daňového poriadku. Tzn. že nadmerný odpočet platiteľa, ktorý sa stal ručiteľom za neuhradenú daň z predchádzajúceho stupňa a ktorému bolo doručené rozhodnutie podľa § 69b zákona o DPH, sa nemôže použiť na úhradu jeho vlastných nedoplatkov na iných daniach, ale prednostne sa použije na úhradu dane platiteľa, ktorému sa kontrolovaný platiteľ stal ručiteľom za daň (DPH).

IV.

Vrátenie dane ručiteľovi

Postupom podľa § 69b zákona o DPH môže dôjsť k úhrade nezaplatenej dane dvakrát, tzn.:

152

p

úhradu oneskorene vykoná platiteľ, ktorému daňová povinnosť vznikla, a zároveň aj ručiteľ na základe vydaného rozhodnutia,

p

úhradu na základe rozhodnutia vykoná ručiteľ, zároveň mu však daňový úrad dodávateľa oznámi, že použil na úhradu nezaplatenej dane jeho splatný nadmerný odpočet,

Usmernenie k problematike ručenia za daň p

úhradu na základe rozhodnutia vykoná ručiteľ, zároveň mu daňový úrad dodávateľa oznámi, že použil na úhradu nezaplatenej dane jeho splatný nadmerný odpočet a v tom istom období uhradí oneskorene svoju daňovú povinnosť sám platiteľ – dodávateľ.

Pri vrátení dane, ktorá prevyšuje výšku nezaplatenej dane, sa táto vždy prednostne vráti ručiteľovi. Ak ručiteľ uhradil nezaplatenú daň a daňový úrad použil jeho nadmerný odpočet na úhradu tejto nezaplatenej dane, sumu dane, ktorá prevyšuje výšku nezaplatenej dane, mu daňový úrad vráti bezodkladne. Príklad č. 4: Daňový úrad Košice vydal rozhodnutie pre platiteľa XY, ktorým mu uložil povinnosť uhradiť daň uvedenú na faktúre pre tohto platiteľa jeho dodávateľom, platiteľom Alfa, vo výške 150 €. Podmienky pre uplatnenie inštitútu ručenia boli splnené. Platiteľ XY daň na základe rozhodnutia neuhradil. Vo svojich daňových priznaniach vykazuje nadmerné odpočty. Platiteľ XY mal splatný nadmerný odpočet na vrátenie vo výške 80 €, preto DÚ Košice, ku ktorému je tento platiteľ (ručiteľ) miestne príslušný, použil NO na kompenzáciu dane neuhradenej jeho dodávateľom – platiteľom Alfa, o čom vydal rozhodnutie. Súbežne, v tom istom čase, platiteľ XY uhradil daň uvedenú v prvom rozhodnutí v plnej výške 150 € (alebo čiastočne vo výške 100 €). Platiteľ XY mal uhradiť daň za platiteľa Alfa vo výške 150 €, pričom skutočná výška úhrady bola 150 € + 80 € preúčtovaný NO = 230 € (resp. napr. úhrada 100 € + 80 € preúčtovaný NO = 180 €). Suma dane, ktorá bola uhradená za platiteľa Alfa, prevyšuje výšku nezaplatenej dane o 80 € (resp. o 30 €), preto bude táto suma ručiteľovi vrátená. Ak sumu dane uhradil dodávateľ a zároveň aj ručiteľ, pričom výsledná suma dane uhradená dodávateľom a ručiteľom je vyššia ako pôvodne nezaplatená daň, daňový úrad sumu, ktorá prevyšuje výšku nezaplatenej dane, vráti ručiteľovi bezodkladne. Príklad č. 5: Daňový úrad Trnava vydal rozhodnutie pre platiteľa XYZ, ktorým mu uložil povinnosť uhradiť daň za platiteľa Beta, ktorý priznal, ale neuhradil daň vo výške 200 €. V rozhodnutípre platiteľa XYZ je uvedená suma na úhradu 50 €, keďže tento platiteľ ručí za daň len do výšky DPH uvedenej vo faktúre platiteľa Beta – dodávateľa, pre platiteľa XYZ – odberateľa. Platiteľ Beta sumu dane oneskorene uhradil, ručiteľ uhradil daň na základe rozhodnutia vo výške 50 €. Suma dane vo výške 50 € bude bezodkladne vrátená ručiteľovi. Ak dôjde na základe vydaných rozhodnutí k úhrade dane zo strany ručiteľa a následne s časovým odstupom aj k úhrade zo strany dodávateľa – pôvodného dlžníka, mala by byť suma, ktorá prevyšuje pôvodne nezaplatenú daň, vrátená ručiteľovi bez podania žiadosti. Vydalo: Finančné riaditeľstvo SR, Sekcia daňová a colná, Odbor daňovej metodiky, december 2012

153

V MZDOVEJ UČTÁRNI

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy pri vzniku, trvaní a skončení pracovnoprávneho vzťahu (1. časť) Mzdové účtovníctvo zahŕňa plnenie všetkých činností zamestnávateľa v oblasti zamestnávania zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu, predovšetkým personalistiku a spracovanie miezd vrátane výkazov a evidencií, ktoré vyplývajú z právnych predpisov v oblasti pracovného, mzdového, sociálneho, daňového a iného práva. Nasledovný článok obsahuje praktický návod na plnenie povinností zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy, s upozornením na zmeny účinné od 1. 1. 2013, ktoré priniesli nasledovné novely zákonov: p

p p p p

1.

zákon z 10. augusta 2012 č. 252/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (zákon č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce, zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe), zákon z 25. októbra 2012 č. 361/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákon z 27. novembra 2012 č. 413/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákon z 29. novembra 2012 č. 421/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, zákon zo 4. decembra 2012 č. 395/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Pracovnoprávne vzťahy

DÚPP 6-7/2013

Pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľom v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od:

154

p

uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo

p

dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Závislá práca je práca vykonávaná: p

vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy p

osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,

p

podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene,

p

v pracovnom čase určenom zamestnávateľom,

p

za mzdu alebo odmenu.

Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Zamestnávateľom je právnická osoba a fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Za zamestnávateľa, ktorým je právnická osoba, právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva štatutárny orgán. Fyzická osoba ako zamestnávateľ koná osobne. Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov na výkon právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. Zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené Zákonníkom práce a ostatnými právnymi predpismi, dohodnuté v kolektívnej zmluve a v pracovnej zmluve. Zamestnancom je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych a v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. Zamestnanec je povinný najmä: p

pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi,

p

byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať až po skončení pracovného času,

p

dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu,

p

v období, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený lekárom,

p

hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,

p

zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania,

p

písomne oznámiť zamestnávateľovi všetky zmeny, ktoré sa týkajú jeho pracovnoprávneho vzťahu a súvisia s jeho osobou (zmenu mena, priezviska, trvalého alebo prechodného pobytu, zmenu zdravotnej poisťovne a pod.).

Vedúci zamestnanec je okrem uvedených povinností ešte povinný: p

riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov,

p

vytvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

155

p

zabezpečovať odmeňovanie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv,

p

vytvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb,

p

zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny,

p

zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.

2.

Registrácia zamestnávateľa

Právnická alebo fyzická osoba sa stane zamestnávateľom, ak začne zamestnávať prvého zamestnanca. Vznikom zamestnávateľa vznikajú aj registračné povinnosti zamestnávateľa.

2.1

Povinnosť registrácie daňového subjektu

Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá na území SR získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, je v zmysle § 49a ods. 1 zákona o dani z príjmov povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Registračnú povinnosť k dani z príjmov daňový subjekt splní predložením žiadosti o registráciu podľa § 67 zákona o správe daní. Správca dane pri registrácii pridelí daňové identifikačné číslo (DIČ) a vydá osvedčenie o registrácii. Príklad č. 1: Právnická osoba je registrovaná pre daň z príjmov zo závislej činnosti. Prvého zamestnanca zamestná od 7. 1. 2013. Skutočnosť, že sa stala platiteľom dane a vznikla jej daňová povinnosť k dani z príjmovzo závislej činnosti, oznámi príslušnej pobočke daňového úradu nasledovne: DDK, s. r. o. Záhradnícka 22 058 01 Poprad DIČ: 1022232425 Daňový úrad Prešov Pobočka Poprad Štefánikova 13 058 01 Poprad VEC Oznámenie platiteľa dane V zmysle § 49a ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Vám oznamujem vznik daňovej povinnosti k dani z príjmov zo závislej činnosti a skutočnosť, že naša spoločnosť sa stala platiteľom tejto dane, pretože od 7. januára 2013 začala zamestnávať zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu. V Poprade 7. 1. 2013 ............................................. Ing. Milan Demeter – konateľ

156

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy Ak podnikateľský subjekt začne zamestnávať zamestnancov, vzniká mu povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň a podľa § 49a ods. 3 zákona o dani z príjmov: p

ak nie je registrovaný pre daň z príjmov zo závislej činnosti, je povinný požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľa dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň,

p

ak už je registrovaný pre daň z príjmov zo závislej činnosti, je povinný oznámiť správcovi dane skutočnosť, že sa stal platiteľom dane.

2.2

Povinnosť registrácie zamestnávateľa na účely zákona o sociálnom poistení

Zamestnávateľ na účely sociálneho poistenia podľa § 7 zákona o sociálnom poistení je: p

fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem zo závislej činnosti a má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt,

p

právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem zo závislej činnosti a jej sídlo alebo sídlo organizačnej zložky je na území SR,

p

platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, ak zamestnávateľom nie je vyššie uvedená fyzická osoba alebo právnická osoba.

Zamestnávateľom nie je: p

na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti fyzická alebo právnická osoba v právnom vzťahu s fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné (v roku 2013 je to 66 €), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2013 je to 155 €),

p

na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti fyzická alebo právnická osoba v právnom vzťahu s: â fyzickou osobou na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovné-

ho pomeru, ktorý zakladá právo na nepravidelný príjem, â fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej

zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, â fyzickou osobou na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracov-

nej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ak je

157

poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek a invalidného výsluhového dôchodku. Každý zamestnávateľ je v zmysle § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení povinný prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne, a to do 8 dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a to na predpísanom tlačive Registračný list zamestnávateľa. Nevyhnutnou prílohou pri predložení tlačiva je kópia úradného dokladu potvrdzujúceho vznik, existenciu a platnosť údajov o platiteľovi, napr. výpis z obchodného registra, živnostenské oprávnenie, koncesná listina a pod. Pretože každý zamestnávateľ je povinný predkladať doklady prostredníctvom elektronických služieb Sociálnej poisťovne, pri registrácii zamestnávateľa je potrebné požiadať aj o vydanie prístupu do elektronických služieb a s príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne uzatvoriť Dohodu o používaníelektronických služieb pre odvádzateľov poistného. Pri registrácii zamestnávateľa (aj prvých zamestnancov) je preto vhodné Registračný list zamestnávateľa (aj Registračné listy FO) v papierovej forme predložiť osobne a uzatvoriť dohodu, pretože následné dokumenty bude možné zasielať už len elektronicky. Sociálna poisťovňa pri registrácii zamestnávateľovi pridelí desaťmiestne identifikačné číslo zamestnávateľa – IČZ. Zamestnávateľ pridelené IČZ uvádza na tlačivách mesačného výkazu poistného a registračných listoch FO. IČZ je zároveň variabilným symbolom pri platbách poistného do Sociálnej poisťovne. V prípade, že dôjde k zmene názvu zamestnávateľa, jeho sídla a dňa určeného na výplatu príjmov, zamestnávateľ je povinný tieto zmeny oznámiť do 8 dní od tejto zmeny [§ 231 ods. 1 písm. m)] na tlačive Registračný list zamestnávateľa s označením, že ide o zmenu.

2.3

Povinnosť registrácie zamestnávateľa na účely zákona o zdravotnom poistení

Zamestnávateľ na účely zdravotného poistenia podľa § 11 ods. 5 a 6 zákona o zdravotnom poistení je:

158

p

fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti, ak má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt,

p

právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti, ak jej sídlo alebo sídlo organizačnej zložky je na území SR,

p

platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmu, ak zamestnávateľom nie je vyššie uvedená fyzická osoba alebo právnická osoba.

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. k) zákona o zdravotnom poistení povinný oznámiť vznik platiteľa poistného, resp. prihlásiť sa do registra zamestnávateľov v pobočke príslušnej zdravotnej poisťovne, v ktorej je poistený zamestnanec, ktorého začal zamestnávať, a to na predpísanom tlačive do 8 pracovných dní od vzniku tejto skutočnosti. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil na tento účel tlačivo Oznámenia o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného. Nevyhnutnou prílohou pri predložení tlačiva je kópia úradného dokladu potvrdzujúceho vznik, existenciu a platnosť údajov o platiteľovi, napr. výpis z obchodného registra, živnostenské oprávnenie, koncesná listina a pod. Zdravotná poisťovňa pri registrácii zamestnávateľovi pridelí desaťmiestne číslo zamestnávateľa odvodené od identifikačného čísla organizácie (IČO), ktoré zamestnávateľ uvádza na tlačivách mesačného výkazu a oznámeniach zamestnávateľa. Pridelené číslo zamestnávateľa je zároveň variabilným symbolom pri platbách poistného do príslušnej zdravotnej poisťovne. V prípade zmeny názvu zamestnávateľa, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu, zmeny dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, je zamestnávateľ povinný do 8 dní odo dňa zmeny tieto zmeny oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni (§ 23 ods. 8) na rovnakom tlačive Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného s označením, že ide o zmeny.

3.

Povinnosti zamestnávateľa pri vzniku pracovnoprávneho vzťahu a oznamovacia a evidenčná povinnosť v priebehu trvania pracovnoprávneho vzťahu

Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Vznikom pracovnoprávneho alebo iného právneho vzťahu vznikajú zamestnávateľovi aj povinnosti voči inštitúciám sociálneho a zdravotného poistenia.

3.1

Vznik pracovnoprávneho vzťahu na základe pracovnej zmluvy

Vznik pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom preukazuje pracovná zmluva uzatvorená v súlade s § 42 až § 44 Zákonníka práce. Tieto ustanovenia Zákonníka práce sa nenovelizovali, pracovná zmluva musí obsahovať: p

druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručnú charakteristiku,

p

miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),

p

deň nástupu do práce,

p

mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

159

V pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj ďalšie pracovné podmienky ako výplatný termín, pracovný čas, skúšobnú dobu (ktorá môže byť najviac 3 mesiace a u vedúceho zamestnanca najviac 6 mesiacov) a pod. Príklad č. 2: Zamestnávateľ a zamestnanec uzatvorili nasledovnú pracovnú zmluvu: Pracovná zmluva uzatvorená podľa § 43 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce zamestnávateľ: DDK, s. r. o. Záhradnícka 22, 058 01 Poprad IČO: 10223242 a zamestnanec: Anton Kočiš narodený: 20. 9. 1975, rodné číslo: 750920/1122 číslo OP: SJ 456987 trvalý pobyt: Zámocká 14, 058 01 Poprad uzatvárajú túto pracovnú zmluvu 1. Deň nástupu do práce: 7. januára 2013 2. Druh práce: skladník 3. Miesto výkonu práce: sklad materiálu S/1, Záhradnícka 22, 058 01 Poprad 4. Mzdové podmienky: ä základná mesačná mzda vo výške: 650 € ä mzda je splatná mesačne v deň výplatného termínu firmy, t. j. v 25. deň nasledujúceho mesia-

ca prevodom na účet č. 36952178/0900 5. Pracovný pomer je dohodnutý: ä na dobu neurčitú ä so skúšobnou dobou 3 mesiace

6. Pracovný čas zamestnanca je 40 hodín týždenne. 7. Výmera dovolenky zamestnanca je 25 dní. 8. Dĺžka výpovednej doby sa riadi príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce. 9. Zamestnanec prehlasuje, že bol pred podpísaním pracovnej zmluvy oboznámený s: ä právami a povinnosťami, ktoré mu vyplývajú z pracovného pomeru, ä pracovnými a mzdovými podmienkami zamestnávateľa, ä predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ä protipožiarnymi predpismi a predpismi bezprostredne súvisiacimi s výkonom práce.

160

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy 10. Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy je možné zmeniť len písomne po vzájomnej dohode zmluvných strán. 11. Ostatné práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia ustanoveniami Zákonníka práce a ďalšími predpismi SR upravujúcimi pracovnoprávne vzťahy. 12. Pracovná zmluva sa vyhotovuje v dvoch exemplároch, z ktorých po podpísaní obdrží po jednom zamestnanec a zamestnávateľ. V Poprade dňa 4. 1. 2013 ....................................

...............................

zamestnanec

3.2

zamestnávateľ

Vznik pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, nie však pracovný pomer, vzniká aj uzatvorením dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré upravuje deviata časť Zákonníka práce. V súlade s § 223 na výkon prác mimo pracovného pomeru môžu zamestnávatelia aj od 1. 1. 2013 uzatvárať: p

dohody o vykonaní práce,

p

dohody o pracovnej činnosti,

p

dohody o brigádnickej práci študentov.

Príklad č. 3: Zamestnávateľ a zamestnanec uzatvorili nasledovnú dohodu o pracovnej činnosti: Dohoda o pracovnej činnosti uzatvorená podľa § 228a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce zamestnávateľ: DDK, s. r. o. Záhradnícka 22, 058 01 Poprad IČO: 10223242 a zamestnanec: Mária Veselá narodená: 25. 8. 1963, rodné číslo: 635825/9876 číslo OP: SJ 741258 trvalý pobyt: Zimná 33, 058 01 Poprad

161

uzatvárajú túto dohodu o pracovnej činnosti 1. Dojednaná pracovná úloha:

upratovanie kancelárskych priestorov v sídle firmy na Záhradníckej 22, 058 01 Poprad

2. Dojednaný rozsah práce:

8 hodín týždenne

3. Pracovná úloha bude vykonaná:

od 8. 1. 2013 na dobu neurčitú v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod.

4. Dojednaná odmena:

2 € za odpracovanú hodinu

5. Zamestnanec bude prácu vykonávať: osobne 6. Odmena je splatná:

mesačne v deň výplatného termínu firmy, t. j. v 25. deň nasledujúceho mesiaca prevodom na účet č. 25668369/0200

7. Ďalšie dojednané podmienky:

nie sú

V Poprade dňa 4. 1. 2013 ...........................

.............................

zamestnanec

zamestnávateľ

Príklad č. 4: Zamestnávateľ a zamestnanec uzatvorili nasledovnú dohodu o vykonaní práce: Dohoda o vykonaní práce uzatvorená podľa § 226 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce zamestnávateľ: DDK, s. r. o. Záhradnícka 22, 058 01 Poprad IČO: 10223242 a zamestnanec: Jozef Trnovecký narodený: 12. 5. 1977, rodné číslo: 770512/2588 číslo OP: SJ 624897 trvalý pobyt: Severná 8, 058 01 Poprad uzatvárajú túto dohodu o vykonaní práce 1. Dojednaná pracovná úloha:

rozmiestnenie, montáž a upevnenie kovových regálov v sklade zásob podľa pokynov vedúceho skladu

2. Dojednaný rozsah práce:

60 hodín

3. Pracovná úloha bude vykonaná: od 7. 1. 2013 do 28. 2. 2013 v pracovných dňoch od 9.00 hod. do 15.00 hod., vždy po dohode s vedúcim skladu

162

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy 4. Dojednaná odmena:

2,30 € za odpracovanú hodinu

5. Odmena je splatná:

po odovzdanípráce, v deň výplatného termínu firmy, t. j. 25. 3. 2013

6. Ďalšie dojednané podmienky:

nie sú

V Poprade dňa 4. 1. 2013 .................................

............................

zamestnanec

zamestnávateľ

Príklad č. 5: Zamestnávateľ a zamestnanec uzatvorili nasledovnú dohodu o brigádnickej práci študentov: Dohoda o brigádnickej práci študentov uzatvorená podľa § 227 a § 228 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce zamestnávateľ: DDK, s. r. o. Záhradnícka 22, 058 01 Poprad IČO: 10223242 a zamestnanec: Petra Veselá narodená: 19. 6. 1994, rodné číslo: 945619/7854 číslo OP: MJ 369741 trvalý pobyt: Západná 39, 058 01 Poprad uzatvárajú túto dohodu o brigádnickej práci študentov 1. Dojednaná pracovná úloha:

administratívne a pomocné účtovnícke práce podľa pokynov hlavného účtovníka

2. Dojednaný rozsah práce:

8 hodín týždenne

3. Pracovná úloha bude vykonaná:

od 10. 1. 2013 do 28. 6. 2013, v utorok a vo štvrtok od 14.00 hod. do 18.00 hod.

4. Dojednaná odmena:

2,30 € za odpracovanú hodinu

5. Zamestnanec bude prácu vykonávať: osobne 6. Odmena je splatná:

mesačne v deň výplatného termínu firmy, t. j. v 25. deň nasledujúceho mesiaca prevodom na účet č. 1597537890/0900

7. Ďalšie dojednané podmienky:

nie sú

163

8. Potvrdzujeme, že Petra Veselá, narodená 19. 6. 1994, je v školskom roku 2012/2013 študentkou Obchodnej akadémie, Murgašova 94, 058 01 Poprad. Dátum: 8. 1. 2013 .............................................. Obchodná akadémia Poprad V Poprade 9. 1. 2013 ......................... zamestnanec

3.3

............................ zamestnávateľ

Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti

Každý zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom má pri nástupe do zamestnania právo, nie povinnosť, podpísať Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v ktorom: p

uplatní alebo neuplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11,

p

uplatní alebo neuplatní daňový bonus podľa § 33, v prípade, že daňový bonus uplatní, je povinný preukázať splnenie podmienok na priznanie,

p

vyhlási, že za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u iného zamestnávateľa a že nárok na daňový bonus neuplatňuje iný daňovník,

p

vyhlási, že je alebo nie je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, alebo výsluhového dôchodku,

p

vyhlási, že ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene uvedených skutočností, oznámi a preukáže ich zamestnávateľovi.

Ak má daňovník viacerých zamestnávateľov súčasne, vyhlásenie môže predložiť len jednému z nich. Keď má v priebehu zdaňovacieho obdobia viacerých zamestnávateľov postupne, vyhlásenie môže predložiť každému pri zmene zamestnávateľa. Zamestnávateľ prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na daňový bonus, ak zamestnanec podpíše vyhlásenie: p

pri nástupe do zamestnania do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania,

p

každoročne najneskôr do konca januára,

p

kedykoľvek v priebehu zdaňovacieho obdobia.

Ak zamestnanec v určených termínoch vyhlásenie nepodpíše, zamestnávateľ nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť dane na daňovníka a daňový bonus.

164

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy Ministerstvo financií SR oznámením číslo MF/023096/2012-72 o uverejnení vzorov odporúčaných tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 1/2013 odporúča zamestnávateľom, ktorí sú platiteľmi dane, používať tlačivo „Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len zákon)“.

3.4

Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení

Zamestnanec na účely sociálneho poistenia podľa § 4 zákona o sociálnom poistení je: p

na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti, okrem: â fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci štu-

dentov, â fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo

dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom: Õ starobného dôchodku, Õ invalidného dôchodku, Õ výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení vojakov

a policajtov a dovŕšila dôchodkový vek, Õ invalidného výsluhového dôchodku, â žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v obdo-

bí odbornej (výrobnej) praxe, p

na účely dôchodkového poistenia aj: â fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný prí-

jem zo závislej činnosti, okrem: Õ fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigád-

nickej práci študentov, ak priemerný mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2013 je to 66 €), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2013 je to 155 €), Õ žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní

v období odbornej (výrobnej) praxe, â fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci

študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej

165

dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2013 je to 66 €), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2013 je to 155 €), â fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce

alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ak je poberateľom: Õ starobného dôchodku, Õ invalidného dôchodku, Õ výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení vojakov

a policajtov a dovŕšila dôchodkový vek, Õ invalidného výsluhového dôchodku, p

na účely úrazového poistenia fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie,

p

na účely garančného poistenia fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie.

V zmysle § 231 ods. 1 písm. b) je zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia:

166

p

zamestnanca s pravidelným príjmom na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca s nepravidelným príjmom na dôchodkové poistenie, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, a to pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca,

p

zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie, a to najneskôr v lehote splatnosti poistného (v deň určený na výplatu príjmov) za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem presiahol u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2013 je to 66 €), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2013 je to 155 €),

p

zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie, a to najneskôr v lehote splatnosti poistného (do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol), ak priemerný mesačný príjem presiahol u fyzickej osoby, ktorá

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2013 je to 66 €), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2013 je to 155 €), p

zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov na účely úrazového poistenia a garančného poistenia, a to pred vznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce.

Ak zamestnávateľ zamestnáva fyzické osoby na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzatvorených pred 1. 1. 2013 a tieto osoby majú od 1. 1. 2013 na účely sociálneho poistenia postavenie zamestnanca, zamestnávateľ bol povinný prihlásiť ich na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. u zamestnancov s nepravidelným príjmom na dôchodkové poistenie najneskôr do 31. 1. 2013. Povinnosť prihlásenia zamestnanca do registra plní zamestnávateľ podaním Registračného listu FO. V súčasnej dobe sú zamestnávatelia povinní predkladať Registračné listy FO elektronicky. Registračné listy FO môžu byť predložené v papierovej forme jedine pri prvej registrácii zamestnávateľa a pri dodržaní podmienky predloženia pred vznikom poistenia zamestnancov, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnancov. V priebehu trvania pracovného pomeru je zamestnávateľ, okrem prihlasovacích povinností, povinný [§ 231 ods. 1 písm. c) až l)]: p

oznámiť prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca do 8 dní od tohto prerušenia,

p

oznámiť začiatok a koniec čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky do 8 dní od začiatku alebo skončenia čerpania,

p

odstúpiť tlačivo, na ktorom sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca, ak trvá dlhšie ako 10 dní,

p

predkladať výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti poistného a príspevkov,

p

poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne súčinnosť pri vykonávaní poistenia v rozsahu upravenom v zákone a bezplatne,

p

písomne oznámiť pracovný úraz, ktorý si vyžaduje lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť, najneskôr do 3 dní odo dňa, kedy sa o pracovnom úraze dozvedel,

p

predkladať záznam o pracovnom úraze, ktorý podlieha evidencii a registrácii,

p

viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu do 3 dní od uplatnenia na dávku alebo od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnancovi,

167

p

umožniť povereným zamestnancom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vstup do svojich objektov, vykonanie kontroly a nazeranie do záznamov o príjmoch zamestnancov a do iných záznamov dôležitých na účely sociálneho poistenia,

p

vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho poistenia.

V sociálnom poistení sa uplatňuje inštitút prerušenia poistenia. Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti (§ 26 ods. 1 a 3) v období, v ktorom: p

čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu,

p

je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady, ak sa mu neposkytuje mzda,

p

má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,

p

je vo výkone väzby alebo vo výkone odňatia slobody,

p

čerpá rodičovskú dovolenku,

p

v období od 11. dňa potreby: â ošetrovania chorého dieťaťa, manžela, manželky, rodiča, rodiča manžela/-lky,

ktorých zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou, â starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku, ak: Õ dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie, Õ predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa

poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie, Õ fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené ka-

ranténne opatrenie alebo v súvislosti s pôrodom bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, p

odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

Zamestnávateľ je povinný prerušenie poistenia oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne elektronicky do 8, resp. 30 dní od prerušenia poistenia zaslaním Registračného listu FO. Vznik prerušenia sa posudzuje rovnako ako zánik povinného poistenia a skončenie prerušenia sa posudzuje ako vznik povinného poistenia. Registračný list FO je základným dokladom, na ktorom zamestnávateľ prihlasuje a odhlasuje svojich zamestnancov z registra poistencov, oznamuje zmeny údajov prihlásených zamestnancov a prerušenia povinného poistenia.

168

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy V Registračnom liste sa okrem základných identifikačných údajov zamestnávateľa a zamestnanca uvádza: p

označenie, že ide o prihlášku, prerušenie, zmenu, odhlášku alebo zrušenie prihlásenia,

p

pracovnoprávny vzťah, resp. typ zamestnanca uvedením číselného označenia: 1 – zamestnanec – pravidelný príjem, 2 – zamestnanec – nepravidelný príjem, 3 – DoVP (dohoda o vykonaní práce) – pravidelný príjem, 4 – DoVP – nepravidelný príjem, 5 – DoPČ (dohoda o pracovnej činnosti) – pravidelný príjem, 6 – DoPČ – nepravidelný príjem, 7 – DoBPŠ (dohoda o brigádnickej práci študentov) – pravidelný príjem, 8 – DoBPŠ – nepravidelný príjem, 9 – DoBPŠ bez dôchodkového poistenia – pravidelný príjem, 10 – DoBPŠ bez dôchodkového poistenia – nepravidelný príjem, 11 – DoBPŠ len na dôchodkové poistenie – pravidelný príjem, 12 – DoBPŠ len na dôchodkové poistenie – nepravidelný príjem,

p

obdobie poistenia stanovené dátumom vzniku poistenia, vzniku právneho vzťahu – dohodár, zrušenia prihlásenia, vzniku prerušenia poistenia, zániku poistenia, zániku prerušenia. Príklad č. 6: Zamestnávateľ prihlási do registra poistencov: â zamestnanca v právnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy z príkladu č. 2 ako zamestnanca

s pravidelným príjmom na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení, â zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti z príkladu č. 3 ako za-

mestnanca s pravidelným príjmom na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení, â zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce z príkladu č. 4 ako zamest-

nanca s nepravidelným príjmom na dôchodkové poistenie pred vznikom tohto poistenia. U zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov musí zamestnávateľ zohľadniť nasledovné skutočnosti: â ak táto osoba bude mať postavenie zamestnanca a pôjde o právny vzťah s právom na pravidel-

ný mesačný príjem, odo dňa vzniku právneho vzťahu vzniká povinné dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti, â ak táto osoba bude mať postavenie zamestnanca a pôjde o právny vzťah s právom na nepravi-

delný príjem, odo dňa vzniku právneho vzťahu vzniká len povinné dôchodkové poistenie,

169

â táto osoba nebude mať postavenie zamestnanca, ak mesačný príjem s právom na pravidelný

príjem alebo ak priemerný mesačný príjem s právom na nepravidelný príjem u osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov, je vo výške do 66 € a u osoby, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, je vo výške do 155 €, â osoba, ktorá chce toto oslobodenie uplatniť, je povinná určiť v jednom kalendárnom mesiaci naj-

viac jednu dohodu o brigádnickej práci študentov a je povinná: ä písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení tohto práva, ä písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si nebude ďalej uplatňovať toto právo, ä predložiť písomnéčestné vyhlásenie, že si toto právo súčasne neuplatňuje u iného zamestná-

vateľa v tom istom kalendárnom mesiaci. Ak zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov z príkladu č. 5 (dovŕšil 18 rokov a jeho predpokladaný mesačný príjem bude do 155 €) nepredložípri uzatvorenídohody doklad o uplatnení oslobodenia od platenia poistného a čestné vyhlásenie o neuplatnení oslobodenia u iného zamestnávateľa, na účely sociálneho poistenia sa považuje za zamestnanca s právom na pravidelný príjem a zamestnávateľ ho prihlási do registra poistencov pred vznikom poistenia. Ak uvedené doklady predloží, na účely sociálneho poistenia postavenie zamestnanca nemá a zamestnávateľ ho prihlási len na účely úrazového a garančného poistenia.

3.5

Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o zdravotnom poistení

Podľa § 11 ods. 3 zamestnancom na účely zdravotného poistenia je fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem zo závislej činnosti, okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku. Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení povinný prihlásiť zamestnanca do pobočky zdravotnej poisťovne, v ktorej je zamestnanec poistený, na tlačive predpísanom príslušnou zdravotnou poisťovňou do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil pre tento účel Metodickým usmernením č. 3/2/2009 tlačivo Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie. Oznámenie má listinnú aj elektronickú formu. Zamestnávateľ, ktorý má najmenej 3 zamestnancov poistených v príslušnej zdravotnej poisťovni, je povinný predkladať Oznámenie zamestnávateľa výlučne v elektronickej forme.

170

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy Zamestnávateľ prihlasuje do príslušnej zdravotnej poisťovne: p

zamestnancov v pracovnom pomere,

p

osoby poberajúce príjmy v nepravidelných intervaloch alebo po skončení pracovného pomeru na posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom dochádza k vyplateniu príjmu, pričom prihlásenie a odhlásenie sa vykoná v jeden deň,

p

od 1. 1. 2013 zamestnancov pracujúcich na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce, ak na účely zdravotného poistenia majú postavenie zamestnanca a povinnosť platiť preddavky na poistné.

Zamestnávateľ prihlasuje zamestnanca pracujúceho na základe dohody rovnako ako zamestnanca v pracovnom pomere. Podľa usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR, odboru poisťovníctva a makroekonomiky zdravotníctva sa bude používať kód 2D (zamestnanec pracujúci na dohodu). Pre prihlasovanie platia nasledovné pravidlá: p

zamestnávateľ zamestnanca – dohodára, prihlási iba na dni, ktoré reálne odpracuje a za ktoré má príjem (na dni, počas ktorých osoba nepracuje a nemá iného platiteľa príjmu, je povinná sa prihlásiť ako samoplatiteľ),

p

ak zamestnávateľ nedokáže určiť presný dátum výkonu práce, napr. pri dohode o pracovnej činnosti, prihlási zamestnanca na posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom mu príjem vyplatí,

p

ak je dohodár zároveň zamestnancom v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa, zamestnávateľ ho prihlasuje iba raz, pričom prioritu má vždy pracovný pomer a prihlásenie pod kódom 2 – zamestnanec (zamestnávateľ na základe § 29b ods. 5 zákona takéhoto zamestnanca v mesačnom výkaze vykazuje len raz s príjmami zo všetkých činností),

p

ak má osoba uzatvorených viac dohôd u viacerých zamestnávateľov, prihlasuje ho každý zamestnávateľ na dobu reálne odpracovaných dní.

Zamestnávateľ neprihlasuje osoby, ktoré nie sú povinné platiť preddavky na zdravotné poistenie, t. j.: p

osoby pracujúce na základe dohody o brigádnickej práci študentov,

p

osoby pracujúce na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, ak sú poberateľmi výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek, ak sú poberateľmi invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak sú poberateľmi starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

Zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni na tlačive Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,

171

v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného, v prípadoch, keď je platiteľom poistného štát [§ 24 písm. c)]: p

fyzickú osobu, ktorá poberá dôchodok,

p

fyzickú osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorej nevznikol nárok na dôchodok,

p

fyzickú osobu, ktorá je invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok,

p

fyzickú osobu vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,

p

fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov,

p

manželku alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine alebo vykonáva práce vo verejnom záujme v cudzine,

p

fyzickú osobu: â ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské, â ktorej vznikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia a ktorej

trvá dočasná pracovná neschopnosť, â ktorej vznikol nárok na ošetrovné po uplynutí 10. dňa potreby ošetrovania, p

fyzickú osobu, ktorá je nemocensky zabezpečená a poberá náhradu služobného platu policajta.

Pretože fyzická osoba sa v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo závislej činnosti, nepovažuje za zamestnanca, zamestnávateľ je povinný túto skutočnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovne podaním Oznámenia zamestnávateľa. Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného je základným dokladom, na ktorom zamestnávateľ oznamuje zmeny týkajúce sa jeho zamestnancov. V oznámení sa okrem základných identifikačných údajov zamestnávateľa a zamestnanca uvádza: p

kód – číslo a k nemu prislúchajúce písmeno zo zoznamu kódov uvedených na zadnej strane tlačiva, v zmysle Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 3/4/2009 sa od 1. 1. 2013 použijú osobitné kódy: â 2Y – na oznamovanie zmien z titulu nepravidelných príjmov alebo príjmov vy-

platených po skončení pracovného pomeru, â 2N – na oznamovanie zmien z titulu čerpania neplateného voľna zamestnan-

ca a absencie, â 2D – na oznamovanie zmien z titulu zamestnávania fyzickej osoby na základe

dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti,

172

p

platnosť zmeny: Z = začiatok K = koniec X = storno

p

dátum v tvare DDMMRRRR.

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy Príklad č. 7: Zamestnankyni končí poberanie rodičovského príspevku dňom 5. 1. 2013 a od nasledujúceho dňa je na neplatenom voľne z dôvodu starostlivosti o dieťa vo veku 4 – 6 rokov. Zamestnávateľ splní oznamovaciu povinnosť do 28. 2. 2013 nasledovne: kód zmeny: 1C platnosť zmeny: K dátum 05.01.2013 kód zmeny: 2N platnosť zmeny: Z dátum: 06.01.2013 kód zmeny: 1K platnosť zmeny: Z dátum: 06.01.2013

Príklad č. 8: Zamestnanec má od 14. 1. do 25. 1. 2013 neplatené voľno. Zamestnávateľ splní oznamovaciu povinnosť do 28. 2. 2013 nasledovne: kód zmeny: 2N platnosť zmeny: Z dátum 14.01.2013 kód zmeny: 2N platnosť zmeny: K dátum: 25.01.2013 V priebehu trvania pracovného pomeru je zamestnávateľ ako platiteľ poistného, okrem prihlasovacích a oznamovacích povinností,povinný [§ 24 písm. a), b), d) – i)]: p

vypočítať poistné, riadne a včas platiť a odvádzať preddavky na poistné a vykázať poistné príslušnej zdravotnej poisťovni,

p

plniť povinnosti v súvislosti s vykonávaním ročného zúčtovania,

p

viesť a uchovávať po dobu 10 rokov účtovné doklady a iné doklady potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, sadzby poistného, výšky poistného a jeho platenia,

p

viesť a uchovávať po dobu 10 rokov evidenciu o zamestnancoch,

p

preukazovať príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti potrebné na zistenie dodržiavania lehoty splatnosti preddavkov na poistné,

p

predkladať príslušnej zdravotnej poisťovni na požiadanie doklady potrebné na výpočet ročného zúčtovania poistného,

p

poskytovať súčinnosť pri výkone kontroly a predkladať účtovné doklady a iné doklady týkajúce sa platenia, odvádzania, ročného zúčtovania a vykazovania poistného a umožniť výkon kontroly,

p

predkladať Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri výkone dohľadu účtovné doklady a iné doklady a umožniť výkon dohľadu. Príklad č. 9: Zamestnávateľ prihlasuje do zdravotnej poisťovne: â zamestnanca v právnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy z príkladuč. 2 do 8 pracovných dní, â zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti z príkladu č. 3 do 8 pra-

covných dní, pretože ide o zamestnanca, ktorý v dňoch, v ktorých prácu vykonávať nebude, sa za

173

zamestnanca považovať nebude, zamestnávateľ bude povinný tieto skutočnosti zdravotnej poisťovni oznamovať, â zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce z príkladu č. 4 ako zamest-

nanca s nepravidelným príjmom len na posledný deň v mesiaci zúčtovania príjmu. Zamestnanec v právnom vzťahu na základe brigádnickej práci študentov postavenie zamestnanca na účely zdravotného poistenia nemá, preto ho zamestnávateľ neprihlasuje.

4.

Mzda

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. V zmysle § 118 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa považuje aj plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnanca, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Mzdou nie je plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa osobitných predpisov, najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažujú ďalšie plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Mzdové podmienky, t. j. vymedzenie jednotlivých zložiek mzdy, ich výšku a podmienky poskytnutia je zamestnávateľ povinný dohodnúť s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, v mzdovom poriadku alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve.

4.1

Minimálna mzda a minimálne mzdové nároky

Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Poskytovanie minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Podľa § 2 ods. 1 zákona o minimálnej mzde vláda nariadením vlády č. 326/2012 Z. z. ustanovila s účinnosťou od 1. januára 2013 sumu minimálnej mzdy na: p

337,70 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

p

1,941 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Pretože zákon o minimálnej mzde upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancom v pracovnoprávnom vzťahu, ustanovená minimálna mzda sa týka nielen zamestnancov v pracovnom pomere, ale aj zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný v zmysle § 120 Zákonníka práce poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Pracovné miesto je súhrn pracovných

174

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je povinný každému pracovnému miestu priradiť stupeň náročnosti podľa stupňov náročnosti pracovných miest uvedených v prílohe č. 1 Zákonníka práce. Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je daná ako súčin: p

hodinovej minimálnej mzdy – u zamestnancov odmeňovaných hodinovou mzdou,

p

mesačnej minimálnej mzdy – u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou

p

a koeficientu minimálnej mzdy pre jednotlivé stupne náročnosti stanoveného v § 120 ods. 4 Zákonníka práce nasledovne: 40-hodinový týždenný pracovný čas

Stupeň náročnosti Koeficient minimálnej mzdy

Minimálny mzdový nárok v eurách hodinový

mesačný

1

1,0

1,9410

337,70

2

1,2

2,3292

405,20

3

1,4

2,7174

472,80

4

1,6

3,1056

540,30

5

1,8

3,4938

607,90

6

2,0

3,8820

675,40

Pri ustanovení týždenného pracovného času v zmysle § 85 ods. 5 Zákonníka práce na menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych mzdových nárokov úmerne zvýšia nasledovne: Stupeň náročnosti

Koeficient minimálnej mzdy

Minimálny mzdový nárok v eurách 38,75 hod. týždenný pracovný čas

37,50 hod. týždenný pracovný čas

mesačný

1

1,0

2,0036

2,0704

337,70

2

1,2

2,4043

2,4845

405,20

3

1,4

2,8051

2,8986

472,80

4

1,6

3,2058

3,3126

540,30

5

1,8

3,6065

3,7267

607,90

6

2,0

4,0072

4,1408

675,40

Sadzba minimálneho mzdového nároku za hodinu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta a sadzba minimálneho mzdového nároku za mesiac sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.

175

4.2

Náhrady mzdy a mzdové zvýhodnenia

Zamestnávateľ v súlade so Zákonníkom práce poskytuje: p

základnú mzdu v závislosti od odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu,

p

mzdu za prácu nadčas,

p

mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,

p

mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu,

p

mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce,

p

plnenie za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia,

p

plnenia poskytované v súvislosti so zamestnaním, ktoré sa za mzdu nepovažujú, a to: â náhrady mzdy: Õ za dovolenku, Õ pri plnení brannej povinnosti a pri plnení úloh odbornej prípravy v ozbroje-

ných silách, Õ pri zvyšovaní kvalifikácie, Õ pri osobných prekážkach v práci, Õ pri prekážkach na strane zamestnávateľa, p

odstupné a odchodné,

p

cestovné náhrady,

p

príspevky zo sociálneho fondu,

p

výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií,

p

daňový bonus,

p

náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,

p

náhrady za pracovnú pohotovosť.

Za prácu nadčas, t. j. prácu vykonávanú na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas a vykonávanú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, patrí zamestnancovi v zmysle § 121 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie nepatrí v prípadoch, keď sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu nad��as. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo inej zmluve dohodnúť okruh zamestnancov, ktorí budú mať v mzde zohľadnenú aj prípadnú prácu nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne.

176

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi v zmysle § 122 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca. Pri čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok mzdové zvýhodnenie nepatrí. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný a patrí mu zaň mzda. Za nočnú prácu, t. j. prácu vykonávanú s účinnosťou od 1. 1. 2013 medzi 22. hodinou a 6. hodinou (do 31. 12. 2012 – 5. hodinou), patrí zamestnancovi v zmysle § 123 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v eurách pre prvý stupeň, t. j. najmenej 0,3882 €, a to bez ohľadu na dĺžku ustanoveného týždenného pracovného času. Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri práci v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach a fyzikálne faktory ako hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, ak sú zaradené do 3. alebo 4. kategórie a vyžadujú, aby zamestnanec používal osobné ochranné prostriedky, patrí zamestnancovi v zmysle § 124 Zákonníka práce za každú hodinu práce popri dosiahnutej mzde najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 0,3882 €, a to bez ohľadu na dĺžku ustanoveného týždenného pracovného času. Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť alebo sa s ním dohodnúť o pracovnej pohotovosti, t. j. aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava na pracovisku, ale prácu nevykonáva, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas a zamestnancovi za každú hodinu patrí v zmysle § 96 ods. 3 Zákonníka práce mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 1,9410 €. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava mimo pracoviska, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času a zamestnancovi patrí v zmysle § 96 ods. 5 Zákonníka práce náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 0,3882 € bez ohľadu na ustanovený týždenný pracovný čas. Ak zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, ide o aktívnu časť pracovnej pohotovosti a považuje sa za prácu nadčas. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku v súlade s § 100 až § 117 Zákonníka práce. Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy za dovolenku v sume jeho priemerného zárobku.

177

Pri osobných prekážkach v práci je zamestnávateľ povinný v súlade s § 141 Zákonníka práce poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno v týchto prípadoch: a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení: â pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,

najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, â ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potreb-

ný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, â pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na

preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, b) narodenie dieťaťa manželke zamestnanca – pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť, c) sprevádzanie: â rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošet-

renie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie – pracovné voľno s náhradou mzdy len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné, â zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo

špeciálnej školy – pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku, d) úmrtie rodinného príslušníka: â pri úmrtí manžela alebo dieťaťa – pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni

a ďalší deň na účasť na pohrebe, â pri účasti na pohrebe rodiča alebo súrodenca zamestnanca, rodiča a súroden-

ca jeho manžela, manžela súrodenca zamestnanca – pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb, â pri účasti na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca alebo prarodiča

jeho manželky alebo inej osoby, ktorá žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti – pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb, e) vlastná svadba – pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň, svadba dieťaťa a rodičov – pracovné voľno bez náhrady mzdy na účasť na svadbe,

178

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy f) znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec ťažko zdravotne postihnutý – pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, g) nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy – pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom, h) presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie – pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni, ak ide o sťahovanie zamestnanca v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy, i)

vyhľadanie nového pracovného miesta pred skončením pracovného pomeru – pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby, v rovnakom rozsahu, ale s náhradou mzdy, sa poskytne pracovné voľno pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom z tzv. organizačných dôvodov.

Zamestnávateľ môže poskytnúť aj ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí zamestnanca, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času. Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ v súlade s § 142 Zákonníka práce poskytne zamestnancovi náhradu mzdy pri prekážkach na strane zamestnávateľa: a) v sume jeho priemerného zárobku – ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými prevádzkovými príčinami, alebo pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, b) najmenej 50 % jeho priemerného zárobku – ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, c) najmenej 60 % jeho priemerného zárobku – ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, pričom písomnú dohodu nie je možné nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa. Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov, môže zamestnávateľ uplatniť konto pracovného času podľa § 87a Zákonníka práce.

179

5.

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely

Výpočet a použitie priemerného zárobku vyplýva z § 134 Zákonníka práce a využíva sa všade tam, kde je potrebné poskytnúť peňažné plnenie, ktoré má charakter náhrady mzdy. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zamestnanca zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období. Mzdou sa rozumie hrubá mzda. Do mzdy sa musí zahrnúť aj peňažné vyjadrenie naturálnej mzdy vyplatenej v rozhodujúcom období. Do mzdy sa na účely zisťovania priemerného zárobku nezahŕňajú plnenia poskytované v súlade so zamestnaním v zmysle § 118 Zákonníka práce. Za odpracovaný čas sa považuje čas, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, t. j. aj práca nadčas, vo sviatok či v noci. Za odpracovaný čas sa nepovažuje ospravedlnená neprítomnosť v práci bez ohľadu na to, či zamestnanec dostal náhradu mzdy alebo iné dávky. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa priemerný zárobok zisťuje. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období, t. j. vždy k 1. januáru, k 1. aprílu, k 1. júlu a k 1. októbru. Takto zistený priemerný zárobok sa používa počas celého kalendárneho štvrťroka. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, zisťuje sa pravdepodobný priemerný zárobok, a to: p

zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia,

p

alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol, keby v rozhodujúcom období pracoval.

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. V prípade, že sa podľa pracovnoprávnych predpisov môže použiť priemerný mesačný zárobok, tento sa zistí vynásobením priemerného hodinového zárobku priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého zamestnávateľa, mzda sa posudzuje v každom pracovnom vzťahu samostatne. Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu aj mzda, ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, pre účely zisťovania

180

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť sa zahrnie do mzdy pre zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom období. Pri určovaní pomernej časti mzdy je potrebné prihliadať na podiel obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období z fondu pracovného času na príslušné obdobie. Ak je pre účely výpočtu peňažných plnení potrebné vychádzať z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento sa zistí z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na zdravotné a sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb, vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa zárobok zisťuje. Podrobnosti o zisťovaní priemerného zárobku alebo pravdepodobného priemerného zárobku je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve.

6.

Preddavky na zdravotné poistenie

Rozsah zdravotného poistenia upravuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Poistné na zdravotné poistenie sa zúčtováva v rámci ročného zúčtovania poistného a je závislé od skutočne dosiahnutého celoročného príjmu. V priebehu kalendárneho roka sa poistné platí formou preddavkov na poistné.

6.1

Sadzby poistného

Sadzby poistného sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu nasledovne: Sadzba z vymeriavacieho základu zamestnanec Zamestnanec bez zdravotného postihnutia

4%

Zamestnanec so zdravotným postihnutím

2%

zamestnávateľ

Za zamestnanca bez zdravotného postihnutia

10 %

Za zamestnanca so zdravotným postihnutím

5%

Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba: p

uznaná za invalidnú,

p

s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.

181

6.2

Vymeriavací základ

Vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za vykonávanú zárobkovú činnosť. Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné. Vymeriavací základ je: p

najmenej úhrn vymeriavacích základov za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné,

p

najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Priemerná mesačná mzda za rok 2011 je 786 €, maximálny ročný vymeriavací základ pre rok 2013 je 47 160 €,

p

vyššie uvedený vymeriavací základ najviac zvýšený o sumu vyplatených dividend, najviac však o 120-násobok priemernej mesačnej mzdy.

6.3

Preddavok na poistné

Preddavok na poistné sú povinní vypočítať, platiť a odvádzať: p

zamestnanec vo výške určenej sadzbou poistného z príjmu dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci, pričom preddavok na poistné vypočítava a odvádza za zamestnanca zamestnávateľ,

p

zamestnávateľ vo výške určenej sadzbou poistného z príjmu každého zamestnanca dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Výška preddavku na poistné: p

zamestnanca je najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy,

p

zamestnávateľa je najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy za každého zamestnanca.

Maximálne mesačné preddavky na poistné pri právnom vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, okrem:

182

p

dohody o brigádnickej práci študentov,

p

dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti:

p

poberateľov výsluhového dôchodku, ak dovŕšili dôchodkový vek,

p

poberateľov invalidného výsluhového dôchodku,

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy p

poberateľov starobného dôchodku,

p

poberateľov invalidného dôchodku,

sú od 1. 1. 2013 nasledovné: Vymeriavací základ najviac v €

Zamestnanec sadzba

Zamestnávateľ

preddavok najviac v €

sadzba

preddavok najviac v €

Bez zdravotného postihnutia

3 930

4%

157,20

10 %

393,00

So zdravotným postihnutím

3 930

2%

78,60

5%

196,50

Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti preddavkov na poistné a poistného podľa zákona o zdravotnom poistení je nasledovné: Druh Vymeriavací základ

Počet desatinných miest

Spôsob zaokrúhlenia

Právny predpis

2

nadol

§ 13 ods. 17

Preddavky na poistné

2

nadol

§ 16 ods. 1

Ročn�� poistné

2

nadol

§ 19 ods. 3

6.4

Vykazovanie a splatnosť preddavkov na poistné

Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac na tlačive Výkaz preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie. Spôsob a formu vykazovania preddavkov určilo Ministerstvo zdravotníctva SR vyhláškou č. 130/2012 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, preplatkov a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzore ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie. S účinnosťou od 1. 2. 2013 Ministerstvo zdravotníctva SR uvedenú vyhlášku novelizovalo vyhláškou č. 23/2013 Z. z. a zaviedlo vykazovanie preddavkov z dividend a nové vzory tlačív pre vykazovanie preddavkov na poistné pre všetky skupiny platiteľov poistného. Platitelia poistného sú povinní nové tlačivá použiť pri vykazovaní preddavkov za obdobie od 1. 1. 2013. Výkazy sa príslušnej zdravotnej poisťovni predkladajú v papierovej forme a zamestnávatelia, ktorí majú najmenej troch zamestnancov, výlučne v elektronickej forme (cez elektronickú podateľňu po uzatvorení dohody s príslušnou zdravotnou poisťovňou). Vo výkaze preddavkov na poistné sa okrem obdobia, za ktoré sa preddavky vykazujú, a základných identifikačných údajov zamestnávateľa uvádzajú: p

súhrnné údaje o preddavkoch v členení na preddavky za poistencov bez zdravotného postihnutia a za poistencov so zdravotným postihnutím,

p

zoznam zamestnancov v členení: â rodné číslo poistenca,

183

â počet kalendárnych dní, za ktoré sa poistné platí, â celková výška príjmu zamestnanca, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok, â vymeriavací základ, â uplatnená sadzba poistného za zamestnanca a zamestnávateľa, â suma preddavku za zamestnanca a zamestnávateľa, â preddavok spolu.

Pre vykazovanie preddavkov na poistné platí: p

preddavky na poistné sa vykazujú rovnako bez ohľadu na právny vzťah, napr. preddavky na poistné za zamestnanca pracujúceho na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce sa vykazujú rovnako ako preddavky na poistné zamestnanca v pracovnom pomere,

p

preddavky na poistné sa vykazujú rovnako bez ohľadu na periodicitu príjmov, napr. preddavky na poistné za zamestnanca pracujúceho na základe pracovnej zmluvy s pravidelným príjmom sa vykazujú rovnako ako preddavky na poistné zamestnanca pracujúceho na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce s nepravidelným príjmom,

p

ak má zamestnanec u toho istého zamestnávateľa uzatvorený právny vzťah na základe pracovnej zmluvy aj na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, preddavky na poistné sa vykazujú iba raz,

p

zamestnanec vykázaný vo výkaze preddavkov za príslušný kalendárny mesiac musí byť v príslušnom kalendárnom mesiaci do zdravotnej poisťovne prihlásený (pozri kapitolu 3.5),

p

vo výkaze preddavkov vykázaný počet kalendárnych dní, za ktoré sa platí poistné, musí byť zhodný s počtom kalendárnych dní, na ktoré je zamestnanec do zdravotnej poisťovne prihlásený, napr. zamestnanec pracujúci na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce sa nahlasuje len na dni, ktoré reálne odpracuje, resp. za ktoré má príjem.

Preddavok na poistné je splatný v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov pre jednotlivé organizačné zložky zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, preddavok na poistné je splatný v deň poslednej výplaty príjmov. Ak takýto deň určený nie je, preddavok na poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatný posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa preddavok platí. Za deň platby preddavku sa považuje:

184

p

pri bezhotovostnom prevode z účtu deň, v ktorom sa uskutočnilo odpísanie platby z účtu zamestnávateľa,

p

pri platbe poštovou poukážkou deň, v ktorý sa uskutočnila platba,

p

pri platbe v hotovosti deň, v ktorý sa uskutočnila platba v príslušnej zdravotnej poisťovni.

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy

7.

Poistné na povinné sociálne poistenie

Rozsah sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Sociálne poistenie sa skladá z viacerých samostatných poistení, ktorými sú: a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, z nemocenského poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje nemocenské dávky, ktorými sú nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské, b) dôchodkové poistenie, a to: â starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prí-

pad úmrtia, zo starobného dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok, â invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a pre prípad úmrtia, z invalidného dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje invalidný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok, c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania, z úrazového poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje úrazové dávky, ktorými sú úrazový príplatok, úrazová renta, jednorazové vyrovnanie, pozostalostná úrazová renta, jednorazové odškodnenie, rehabilitačné, rekvalifikačné, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada nákladov spojených s liečením, náhrada nákladov spojených s pohrebom, d) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnancov, z garančného poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje dávky garančného poistenia vo výške nároku na mzdu, ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopným, e) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činností zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti, z poistenia v nezamestnanosti Sociálna poisťovňa poskytuje dávky v nezamestnanosti.

7.1

Vznik a zánik povinného sociálneho poistenia

Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca (okrem zamestnanca pracujúceho na

185

základe dohody o brigádnickej práci študentov a zamestnanca na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý je poberateľom starobného, invalidného alebo invalidného výsluhového dôchodku, alebo poberá výsluhový dôchodok a dosiahol dôchodkový vek), vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo zárobkovej činnosti, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zaniká priznaním starobného dôchodku, invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku. Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na nepravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudol postavenie zamestnanca (ak mesačný príjem s právom na pravidelný príjem alebo priemerný mesačný príjem s právom na nepravidelný príjem u osoby do 18 rokov veku presiahne 66 € a u osoby nad 18 rokov presiahne 155 €), najskôr od vzniku právneho vzťahu, a zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom stratil postavenie zamestnanca alebo dňom zániku právneho vzťahu.

7.2

Sadzby poistného a povinnosť platenia poistného

Sadzby poistného sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu nasledovne: Sadzba z vymeriavacieho základu Nemocenské poistenie

zamestnanec

zamestnávateľ

1,4 %

1,4 %

Starobné poistenie

4%

14 %

Invalidné poistenie

3%

3%

Poistenie v nezamestnanosti

1%

1%

Garančné poistenie

neplatí

0,25 %

Úrazové poistenie

neplatí

0,8 %

Rezervný fond solidarity

neplatí

4,75 %

Poistné na invalidné poistenie podľa § 128 ods. 4 zákona neplatí:

186

p

zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku, alebo ak je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek,

p

zamestnávateľ za uvedeného zamestnanca.

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy Poistenie v nezamestnanosti sa podľa § 19 ods. 3 zákona nevzťahuje na: p

zamestnanca podľa osobitného predpisu (napr. § 102 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, § 146 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry),

p

obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody,

p

fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,

p

fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Zamestnancovi sa podľa § 26 ods. 1 zákona povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti prerušuje v období, v ktorom: p

čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat, okrem ospravedlnenej neprítomnosti v práci z dôvodu účasti na štrajku,

p

je dlhodobo uvoľnený z pracovného, štátnozamestnaneckého alebo služobného pomeru na výkon verejnej, odborovej funkcie alebo funkcie člena zamestnaneckej rady, ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,

p

má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,

p

je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,

p

čerpá rodičovskú dovolenku.

Podľa § 26 ods. 3 sa zamestnancovi povinné poistenie prerušuje aj od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania člena rodiny, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku pri nariadení karanténneho opatrenia do skončenia potreby tohto ošetrovania a odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia. Podľa § 140 zákona zamestnanec nie je povinný platiť poistné: p

v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské,

p

od prvého dňa ošetrovania člena rodiny a starostlivosti o dieťa, najdlhšie do 10. dňa, ak potreba ošetrovania a starostlivosti trvá,

p

v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného,

p

v období, počas ktorého sa mu vypláca rekvalifikačné alebo rehabilitačné,

p

v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu účasti na štrajku.

Povinne garančne poistený podľa § 18 ods. 2 zákona nie je zamestnávateľ, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť

187

vyhlásený konkurz podľa osobitného predpisu, ktorým je § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého konkurz nie je možné vyhlásiť na štátnu rozpočtovú a príspevkovú organizáciu, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo inú osobu, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát, na rozpočtovú a príspevkovú organizáciu v zriaďovacej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku. Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na povinné sociálne poistenie v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na povinné sociálne poistenie.

7.3

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca s pravidelným príjmom je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca s nepravidelným príjmom, okrem zamestnanca pracujúceho na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca s nepravidelným príjmom na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je obdobie trvania tohto právneho vzťahu.

7.4

Vymeriavací základ

Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny rok. Pri priemernej mesačnej mzde za rok 2011 vo výške 786 € je všeobecný vymeriavací základ 9 432 €. Vymeriavací základ zamestnanca je príjem plynúci z jeho zárobkovej činnosti okrem: p

príjmov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené,

p

príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca,

p

príjmov zamestnanca poskytovaných zamestnávateľom ako príspevok na podporu zamestnávania podľa zákona o službách zamestnanosti.

Vymeriavacím základom zamestnanca je aj podiel na zisku vyplácaný obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní.

188

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti v kalendárnom roku je v úhrne mesačne najviac 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie. Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnancov. Na účely úrazového poistenia a garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa zahŕňa aj mesačný a priemerný mesačný príjem zamestnanca na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov (dohody s tzv. odvodovým zvýhodnením). Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity za každého zamestnanca je v kalendárnom roku mesačne najviac 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou.

7.5

Vykazovanie a splatnosť poistného

Zamestnávateľ je povinný pobočke Sociálnej poisťovne predkladať v lehote splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac: p

mesačný výkaz poistného a príspevkov, v ktorom vykazuje: â zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom počas trvania ich povinné-

ho poistenia, â údaje o vymeriavacom základe podľa § 138 zákona na základe zúčtovaného

príjmu zo závislej činnosti v rozhodujúcom období, â údaje o poistnom, ktoré platí zamestnanec a zamestnávateľ za rozhodujúce

obdobie, p

výkaz poistného a príspevkov, v ktorom vykazuje: â zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom, ktorým bol zúčtovaný prí-

jem zo závislej činnosti po zániku povinného poistenia, â zamestnancov s nepravidelným príjmom, ktorým bol zúčtovaný príjem zo zá-

vislej činnosti počas trvania povinného dôchodkového poistenia alebo po zániku povinného dôchodkového poistenia, â zamestnancov, ktorým bol zúčtovaný príjem plynúci z neplatného skončenia

právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, â údaje o vymeriavacom základe podľa § 139a, § 139b a § 139c zákona,

189

â obdobie, na ktoré pripadá pomerná časť zúčtovaného príjmu ako vymeriavací

základ. Pre vykazovanie poistného v mesačnom výkaze alebo vo výkaze poistného a príspevkov platí: p

každý právny vzťah u toho istého zamestnávateľa sa vykazuje samostatne, napr. ak má zamestnanec uzatvorený pracovný pomer a zároveň aj dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce s právom na pravidelný príjem, v mesačnom výkaze sa vykážu obidva právne vzťahy samostatne,

p

zamestnanec vykazovaný za príslušný kalendárny mesiac musí byť v príslušnom kalendárnom mesiaci v Sociálnej poisťovni prihlásený.

Poistné z pravidelného príjmu, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ a ktoré je vykázané v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, je splatné v deň určený na výplatu príjmov. Ak je výplata príjmov pre jednotlivé organizačné zložky zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov, ak takýto deň určený nie je, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa poistné platí. Poistné z nepravidelného príjmu, ktoré je vykázané vo výkaze poistného a príspevkov, okrem poistného z nepravidelného príjmu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poistné platí. Poistné z nepravidelného príjmu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré je vykázané vo výkaze poistného a príspevkov, je splatné do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol.

7.6

Príklady určenia vymeriavacieho základu a vykazovania poistného

Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti poistného na sociálne poistenie podľa zákona o sociálnom poistení je nasledovné: Druh

Počet desatinných miest

Spôsob zaokrúhlenia

Právny predpis

Vymeriavací základ

2

nadol

§ 138 ods. 17

Sumy poistného (jednotlivo) Maximálna suma mesačného a priemerného mesačného príjmu zo zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov

2

nadol celé euro nahor

§ 129 ods. 2 § 4 ods. 5

a) zamestnanec s pravidelným mesačným príjmom Maximálne poistné na jednotlivé druhy povinného sociálneho poistenia pri právnom vzťahu s právom na pravidelný mesačný príjem (pracovný pomer, dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti) od 1. 1. 2013:

190

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy Vymeriavací základ najviac v €

Zamestnanec sadzba

Zamestnávateľ

poistné najviac v €

sadzba

poistné najviac v €

Nemocenské poistenie

3 930

1,4 %

55,02

1,4 %

Starobné poistenie

3 930

4%

157,20

14 %

550,20

Invalidné poistenie

3 930

3%

117,90

3%

117,90

Poist. v nezamestnanosti

3 930

1%

Garančné poistenie

3 930

Úrazové poistenie Rezervný fond

39,30 –

55,02

1%

39,30

0,25 %

9,82

neohraničený

0,8 %

neohraničené

3 930

4,75 %

186,67

Vymeriavací základ zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom je príjem za daný kalendárny mesiac. Poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, a to aj za mesiac, v ktorom je vymeriavací základ nulový. b) zamestnanec s nepravidelným príjmom Poistné na povinné dôchodkové poistenie pri právnom vzťahu s právom na nepravidelný príjem okrem dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru od 1. 1. 2013: Vymeriavací základ najviac v €

Zamestnanec sadzba

Nemocenské poistenie

poistné najviac v €

Zamestnávateľ sadzba

neplatí

poistné najviac v € neplatí

Starobné poistenie

3 930

4%

157,20

14 %

550,20

Invalidné poistenie

3 930

3%

117,90

3%

117,90

Poist. v nezamestnanosti Garančné poistenie Úrazové poistenie Rezervný fond

neplatí 3 930

neplatí 0,25 %

9,82

neohraničený

0,8 %

neohraničené

3 930

4,75 %

186,67

Vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu s právom na nepravidelný príjem, okrem zamestnanca pracujúceho na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je podľa § 139b ods. 2 zákona pomerná časť príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku okrem obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. Príjem sa rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace kalendárneho roka, v ktorom trvalo povinné dôchodkové poistenie, pričom sa vylúčia mesiace, v ktorých sa už dosiahol maximálny vymeriavací základ.

191

c) zamestnanec pracujúci na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s nepravidelným príjmom Vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s právom na nepravidelný príjem je podľa § 139c ods. 1 zákona priemerný mesačný príjem z dohody za obdobie trvania dohody. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. Jednotlivé odmeny dosiahnuté počas trvania dohody sa spočítajú a výsledná suma sa rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace trvania dohody. Pri výpočte poistného sa rešpektuje maximálny mesačný vymeriavací základ. d) zamestnanec pracujúci na základe dohody o brigádnickej práci študentov s pravidelným alebo nepravidelným príjmom Na dohody o brigádnickej práci študentov sa od 1. 1. 2013 vzťahuje povinné dôchodkové poistenie. V súlade s § 227a zákona študenti majú možnosť zvoliť jednu dohodu v jednom kalendárnom mesiaci, na základe ktorej nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak: p

právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem a mesačný príjem nepresiahne u študenta do 18 rokov sumu 66 € a u študenta nad 18 rokov nepresiahne sumu 155 €,

p

právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem a priemerný mesačný príjem nepresiahne u študenta do 18 rokov sumu 66 € a u študenta nad 18 rokov nepresiahne sumu 155 €, pričom priemerný mesačný príjem sa vypočíta spriemerovaním odmeny vyplatenej za celé obdobie trvania dohody a počtu kalendárnych mesiacov trvania dohody.

Pri odvodovo zvýhodnenej dohode o brigádnickej práci študentov sa poistné platí a vykazuje nasledovne: p

študent do 18 rokov (poslednýkrát v mesiaci, v ktorom dosiahne 18 rokov) s pravidelným mesačným príjmom: â ak mesačný príjem nepresiahne 66 €: Õ zamestnanec poistné neplatí, Õ zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého do-

siahnutého mesačného príjmu, Õ poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, Õ ak študent bol v predchádzajúcom mesiaci prihlásený na dôchodkové po-

istenie, zamestnávateľ ho z dôchodkového poistenia odhlasuje najneskôr v lehote splatnosti poistného v deň určený na výplatu príjmov, â ak mesačný príjem presiahne 66 €: Õ zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie len zo sumy

prevyšujúcej 66 €,

192

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy Õ zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie a do rezerv-

ného fondu len zo sumy prevyšujúcej 66 €, Õ zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého do-

siahnutého mesačného príjmu, Õ poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, Õ ak študent nebol v predchádzajúcom mesiaci prihlásený na dôchodkové

poistenie, zamestnávateľ ho prihlasuje na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného v deň určený na výplatu príjmov, p

študent nad 18 rokov (prvýkrát v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom dosiahol 18 rokov) s pravidelným mesačným príjmom: â ak mesačný príjem nepresiahne 155 €: Õ zamestnanec poistné neplatí, Õ zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého do-

siahnutého mesačného príjmu, Õ poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, Õ ak študent bol v predchádzajúcom mesiaci prihlásený na dôchodkové po-

istenie, zamestnávateľ ho z dôchodkového poistenia odhlasuje najneskôr v lehote splatnosti poistného v deň určený na výplatu príjmov, â ak mesačný príjem presiahne 155 €: Õ zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie len zo sumy

prevyšujúcej 155 €, Õ zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie a do rezerv-

ného fondu len zo sumy prevyšujúcej 155 €, Õ zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého do-

siahnutého mesačného príjmu, Õ poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, Õ ak študent nebol v predchádzajúcom mesiaci prihlásený na dôchodkové

poistenie, zamestnávateľ ho prihlasuje na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného v deň určený na výplatu príjmov, p

študent do 18 rokov s nepravidelným príjmom: â v mesiaci, v ktorom študent nemá vyplatený príjem: Õ poistné sa neplatí a nevykazuje, â v mesiaci, v ktorom študent má vyplatený príjem: Õ poistné sa neplatí a nevykazuje, â v mesiaci, v ktorom dohoda skončí: Õ zamestnávateľ vypočíta priemerný mesačný príjem za celé obdobie trva-

nia dohody,

193

Õ ak priemerný mesačný príjem nepresiahne 66 €:

– zamestnanec poistné neplatí, – zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého príjmu, – poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov, Õ ak priemerný mesačný príjem presiahne 66 €:

– zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie len zo súm prevyšujúcich 66 €, – zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie a do rezervného fondu len zo súm prevyšujúcich 66 €, – zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého príjmu, – poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov, – zamestnávateľ prihlasuje študenta na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom dohoda skončila, p

študent nad 18 rokov s nepravidelným príjmom: â v mesiaci, v ktorom študent nemá vyplatený príjem: Õ poistné sa neplatí a nevykazuje, â v mesiaci, v ktorom študent má vyplatený príjem: Õ poistné sa neplatí a nevykazuje, â v mesiaci, v ktorom dohoda skončí: Õ zamestnávateľ vypočíta priemerný mesačný príjem za celé obdobie trva-

nia dohody, Õ ak priemerný mesačný príjem nepresiahne 155 €:

– zamestnanec poistné neplatí, – zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého príjmu, – poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov, Õ ak priemerný mesačný príjem presiahne 155 €:

– zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie len zo súm prevyšujúcich 155 €, – zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie a do rezervného fondu len zo súm prevyšujúcich 155 €, – zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého príjmu, – poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov,

194

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy – zamestnávateľ prihlasuje študenta na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom dohoda skončila. Pri dohode o brigádnickej práci študentov, ktorá nie je odvodovo zvýhodnená, sa poistné platí a vykazuje nasledovne: p

študent bez ohľadu na vek s pravidelným príjmom: â zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie z dosiahnutého

mesačného príjmu, â zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie, do rezervného

fondu, na úrazové a garančné poistenie z dosiahnutého mesačného príjmu, â poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, p

študent bez ohľadu na vek s nepravidelným príjmom: â v mesiaci, v ktorom študent nemá vyplatený príjem: Õ poistné sa neplatí a nevykazuje, â v mesiaci, v ktorom študent má vyplatený príjem: Õ poistné sa neplatí a nevykazuje, â v mesiaci, v ktorom dohoda skončí: Õ zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie z celého do-

siahnutého príjmu za obdobie trvania dohody, pričom celkový príjem sa rozpočíta na jednotlivé mesiace trvania dohody, Õ zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie, do rezervné-

ho fondu, na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého príjmu za obdobie trvania dohody, pričom celkový príjem sa rozpočíta na jednotlivé mesiace trvania dohody, Õ poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov.

e) zamestnanec, ktorému bol vyplatený príjem plynúci z neplatného skončenia právneho vzťahu Vymeriavací základ zamestnanca z príjmu plynúceho z neplatného skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je podľa § 139a zákona za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu časť príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. Príjem sa rozpočíta na jednotlivé mesiace obdobia, za ktoré súd priznal zamestnancovi príjem. Pri výpočte poistného sa rešpektuje maximálny mesačný vymeriavací základ. f) zamestnanec, ktorému bol vyplatený príjem po zániku poistenia Vymeriavací základ zamestnanca, ktorému bol vyplatený príjem po zániku povinného poistenia, je podľa § 139b ods. 1 zákona pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na

195

každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku. Týka sa to zamestnanca bez ohľadu na to, či počas trvania povinného poistenia išlo o pravidelný alebo nepravidelný príjem. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. Príjem sa rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace posledného kalendárneho roka, v ktorom poistenie trvalo. Pri výpočte poistného sa rešpektuje maximálny mesačný vymeriavací základ.

8.

Mesačné zdaňovanie príjmu

8.1

Príjmy zo závislej činnosti

Dani z príjmov podliehajú príjmy zo závislej činnosti bez ohľadu na ich právny dôvod, pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej práce, vymedzené v § 5 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ktorými sú:

196

p

príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania,

p

príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditnej spoločnosti,

p

platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy,

p

odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb a spoločenstiev,

p

odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody,

p

príjmy z prostriedkov sociálneho fondu,

p

príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie,

p

obslužné,

p

vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti,

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy p

odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, komisie pre referendum a sčítacieho komisára,

p

nepeňažné plnenie poskytované od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia.

V zmysle § 5 ods. 3 zákona o dani z príjmov príjmom zamestnanca je aj: p

suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely,

p

rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie,

p

cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej zamestnávateľom.

Dani z príjmov zo závislej činnosti nepodliehajú príjmy v zmysle § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, a to: p

cestovné náhrady poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste,

p

nepeňažné plnenia vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia,

p

sumy prijaté zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ich vynaložil v jeho mene alebo sumy, ktoré zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi ako preukázané výdavky, ktoré zamestnanec vynaložil za zamestnávateľa,

p

hodnoty poskytovaných rekondičných, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti,

p

náhrady za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce,

p

náhrady výdavkov a plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.

Dani z príjmov zo závislej činnosti nepodliehajú ani príjmy v zmysle § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, ktoré sú od dane oslobodené, a to: p

suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa,

p

hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov a finančný

197

príspevok na stravovanie, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom, p

hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,

p

použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom,

p

poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu,

p

náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,

p

príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí,

p

náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

p

podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní,

p

náhrada za stratu na zárobku, ak sa na účely jej výpočtu vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca.

8.2

Základ dane a nezdaniteľné časti základu dane

V zmysle § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktoré sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu. Základ dane zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane, ktorými podľa § 11 zákona o dani z príjmov sú:

198

p

nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka,

p

nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti alebo ktorá poberala peňažný príspevok na opatrovanie, alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím alebo s ťažkým zdravotným postihnutím,

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy p

suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 2 % zo základu dane.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov je stanovená nasledovne: p

ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima,

p

ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne sa rovná nule.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ročne v zdaňovacom období roku 2013 bude: p

ak základ dane daňovníka je rovný alebo nižší ako 19 458 € (194,58 x 100), nezdaniteľná časť = 3 735,94 € (194,58 x 19,2),

p

ak základ dane daňovníka je vyšší ako 19 458 €, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 8 600,436 € (194,58 x 44,2) a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa rovná nule.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov je stanovená nasledovne: p

ak daňovník dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období: â nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima, â má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platné-

ho životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela), â má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného

životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, p

ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období:

199

â nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (man-

žela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, â má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je

suma vypočítaná podľa predchádzajúceho bodu, znížená o vlastný príjem manželky. Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) ročne v zdaňovacom období roku 2013 bude: p

ak základ dane daňovníka je rovný alebo nižší ako 34 401,74 € a manželka (manžel): â nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť = 3 735,94 €, â má vlastný príjem nepresahujúci sumu 3 735,94 €, nezdaniteľná časť = rozdiel

medzi 3 735,94 € a príjmom manželky (manžela), â má vlastný príjem presahujúci sumu 3 735,94 €, nezdaniteľná časť = nula, p

ak základ dane daňovníka je vyšší ako 34 401,74 € a manželka (manžel): â nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 12 336,37 €

a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, â má vlastný príjem, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 12 336,37 € a jed-

nou štvrtinou základu dane daňovníka znížený o vlastný príjem manželky (manžela). S účinnosťou od 1. 1. 2013 sa zavádza nová ročná nezdaniteľná časť základu dane, a to suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie najviac do výšky 2 % zo základu dane, pričom suma nesmie presiahnuť výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR v kalendárnom roku, ktorá dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Za rok 2013 to bude suma 943,20 € (786 x 60 x 2 %).

8.3

Daňový bonus

Daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov si môže zamestnanec uplatniť na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti, ak mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Nárok na priznanie daňového bonusu zamestnanec musí preukázať najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky spĺňa: p

200

dokladom o oprávnenosti nároku na priznanie, ktorým je rodný list dieťaťa, v prípade detí po skončení povinnej školskej dochádzky potvrdením školy pre konkrétny školský rok o tom, že dieťa sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy alebo potvrdením príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní prídavku na dieťa, p

potvrdením príslušného územného úradu o tom, že dieťa sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz alebo potvrdením o priznaní alebo odobratí invalidného dôchodku.

Za vyživované dieťa sa považuje nezaopatrené dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov a dieťa druhého z manželov žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti. Nezaopatreným dieťaťom je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie, alebo byť zamestnané pre chorobu alebo úraz. Daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov. Zákon o dani z príjmov umožňuje, aby si pomernú časť daňového bonusu mohol uplatniť po časť zdaňovacieho obdobia jeden z rodičov a po zostávajúcu časť zdaňovacieho obdobia druhý z rodičov. Ak dôjde k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu, zamestnanec je povinný oznámiť ich zamestnávateľovi písomne (zmenou vo vyhlásení na zdaňovanie) najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Výška daňového bonusu sa zvyšuje rovnakým koeficientom a za rovnané kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima. Od 1. 7. 2012 je suma daňového bonusu 21,03 € mesačne.

8.4

Zamestnanecká prémia

V zmysle § 32a zákona o dani z príjmov na zamestnaneckú prémiu vzniká nárok za zdaňovacie obdobie daňovníkovi, ak: p

dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy,

p

poberal príjmy aspoň 6 kalendárnych mesiacov, pričom ak zamestnanec v kalendárnom mesiaci dosahoval len príjmy na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tento mesiac sa do obdobia poberania príjmov nezapočítava,

p

daň vyberanú zrážkou nebude považovať za preddavok na daň,

p

nepoberal podiely na zisku, ktoré nie sú predmetom dane alebo ktoré sú od dane oslobodené, nepoberal iné zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti ako príjmy za prácu konateľov, príjmy z použitia motorového vozidla zamestnávateľa, príjmy plynúce z nakladania so zamestnaneckými opciami a pod.,

p

nepoberal ostatné príjmy podľa § 8 a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6,

201

p

nie je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného, predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku a dôchodok mu nebol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia,

p

vypočítaná suma zamestnaneckej prémie je kladné číslo.

Výpočet zamestnaneckej prémie je nasledovný: p

pri úhrnnej sume príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, ale nižšej ako 12-násobok je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základu dane z 12-násobku minimálnej mzdy,

p

pri úhrnnej sume príjmov vyššej ako 12-násobok minimálnej mzdy je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a dosiahnutého základu dane.

Ak zamestnanec v zdaňovacom období pracoval 12 mesiacov, vzniká mu nárok na zamestnaneckú prémiu v plnej výške. Ak pracoval menej ako 12 mesiacov, vzniká mu nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, v ktorých poberal príjmy. Výpočet zamestnaneckej prémie v roku 2013 je nasledovný: p

ak zamestnanec dosiahne úhrnnú sumu príjmov aspoň 2 026,20 €, ale menej ako 4 052,40 €, výška zamestnaneckej prémie bude: 3 735,94 - 3 482,40 = 253,54 € x 19 % = 48,1726 = 48,17 €,

p

ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov viac ako 4 052,40 €, výška zamestnaneckej prémie bude: 4 052,40 - základ dane daňovníka x 19 %,

p

ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vyššiu – nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká.

8.5

Zdaňovanie mesačnej mzdy – preddavky na daň zo zdaniteľnej mzdy

Zamestnávateľ vyberie preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti zo zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zaúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo za zdaňovacie obdobie, znížený o: p

sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

p

nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, pričom za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. sumu 311,32 €.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnanec preukazuje podpísaním Vyhlásenia na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (pozri kapitolu 3.3).

202

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy Zamestnanec, u ktorého je predpoklad, že na nezdaniteľnú časť základu dane nebude mať nárok, môže vo vyhlásení uviesť a podpísať, že v priebehu roka nezdaniteľnú časť základu dane neuplatňuje. Môže tak urobiť kedykoľvek v priebehu roka. Nárok na daňový bonus sa posudzuje samostatne. Pri zániku nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka alebo keď nárok na nezdaniteľnú časť nevzniká, nárok na daňový bonus nezaniká. Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nie je možné uplatniť, ak zamestnanec je na začiatku zdaňovacieho obdobia: p

poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia,

p

poberateľom starobného dôchodkového sporenia,

p

poberateľom dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu,

p

poberateľom výsluhového dôchodku,

p

ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane, ak suma dôchodku v úhrne nepresiahne sumu, o ktorú sa znižuje základ dane, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu.

Na mesačné uplatnenie daňového bonusu na každé vyživované dieťa zamestnanec musí mať mesačný zdaniteľný príjem minimálne vo výške polovice minimálnej mzdy, aby mu zamestnávateľ mohol daňový bonus priznať. Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu nie je závislé od druhu pracovnoprávneho vzťahu. Vyhlásenie na zdanenie môžu podpísať zamestnanci v pracovnom pomere aj osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. U zamestnanca, ktorý nepodal vyhlásenie na zdanenie príjmov, je zdaniteľnou mzdou príjem zo závislej činnosti, ktorý mu zamestnávateľ vyplatí, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec. Spôsob zdanenia zdaniteľnej mzdy, bez ohľadu na výšku tejto mzdy, bude závisieť od toho, či zamestnanec má alebo nemá podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov: p

v prípade, že zamestnanec má podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov a uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane, jeho príjem sa zdaní preddavkom na daň s uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane,

p

v prípade, že zamestnanec nemá podpísané vyhlásenie, jeho príjem sa zdaní preddavkom na daň bez uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane.

Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy je: p

19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresahuje 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima, t. j. 19 % zo sumy do 2 866,81 €,

203

p

a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presahuje 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima, t. j. 19 % zo sumy do 2 866,81 € a 25 % zo sumy od 2 866,82 €.

Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru. Ak zamestnávateľ vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, preddavok zrazí pri vyúčtovaní mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Ak mesačná zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť mzdy a zrážku preddavku na daň nie je možné vykonať, preddavok na daň sa zrazí pri najbližšom peňažnom plnení alebo pri podaní daňového priznania, alebo pri vykonaní ročného zúčtovania dane. Tento preddavok sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu u toho zamestnanca, ktorý si prostredníctvom vyhlásenia na zdanenie príjmov daňový bonus uplatnil a jeho mzda v príslušnom kalendárnom mesiaci je aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. Ak je suma preddavku na daň zamestnanca nulová alebo nižšia ako suma daňového bonusu, alebo zrážku dane nebolo možné vykonať, vyplatí zamestnávateľ tomuto zamestnancovi sumu daňového bonusu alebo jeho časť z úhrnnej sumy preddavkov na daň zrazených všetkým zamestnancom. Ak je suma preddavkov na daň zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma daňového bonusu, zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi daňový bonus alebo jeho časť zo svojich prostriedkov. O poukázanie takto vyplatenej sumy daňového bonusu požiada zamestnávateľ daňový úrad prostredníctvom Prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň a dani vyberanej zrážkou z príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse. Zamestnávateľ je povinný odviesť preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu najneskôr do 5 dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru. Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti zdaňovania príjmov zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov je stanovené nasledovne: Druh

204

Počet desatinných miest

Spôsob zaokrúhlenia

Právny predpis

Základ dane Nepeňažný príjem Preddavky na daň Zdaniteľná mzda Daň

2

nadol

§ 47 ods. 1

Nezdaniteľné časti základu dane Daňový bonus

2

nahor

§ 47 ods. 1

Suma zamestnaneckej prémie

2

nahor

§ 32a ods. 3

Iné prepočty – konečná suma

2

matematicky

§ 47

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy 8.6

Príspevky zo sociálneho fondu vo vzťahu k dani z príjmov

Príspevky zo sociálneho fondu poskytované v zmysle zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde predstavujú pre zamestnancov príjem, ktorý v zmysle zákona o dani z príjmov môže byť: a) príjem, ktorý nie je predmetom dane â v zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú

úvery a pôžičky, t. j. predmetom dane nie sú ani pôžičky alebo návratné finančné výpomoci poskytnuté zamestnancom zo sociálneho fondu, â v zmysle § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú ďalšie ta-

xatívne vymenované príjmy zamestnancov poskytované na základe osobitných predpisov, ktoré môžu byť poskytované aj z prostriedkov sociálneho fondu, napr. úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo sociálneho fondu, b) príjem, ktorý je od dane oslobodený – ide o príjmy v zmysle § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, predovšetkým o: â sumy vynaložené zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnancov, â hodnotu stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu

na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov alebo finančný príspevok zamestnancovi, ktorý má potvrdenie o nutnosti špeciálnej stravy, â hodnotu nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamest-

nancom na spotrebu na pracovisku, â nepeňažné príjmy zamestnanca poskytované ako použitie rekreačného, zdra-

votníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom hradené z prostriedkov sociálneho fondu, c) príjem zo závislej činnosti, ktorými sú všetky ostatné príjmy a v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov sa považujú za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje rovnako ako ostatné zložky príjmu zo závislej činnosti.

8.7

Cestovné náhrady vo vzťahu k dani z príjmov

V zmysle § 57 Zákonníka práce môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca na pracovnú cestu. Náhrady výdavkov pri pracovných cestách je povinný poskytnúť v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Cestovné náhrady poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti v rozsahu a do výšky v zmysle zákona o cestovných náhradách pre zamestnanca nepredstavujú

205

príjem zo závislej činnosti a v zmysle § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane. Cestovné náhrady poskytnuté nad rámec zákona o cestovných náhradách sú u zamestnanca, ktorému boli poskytnuté, predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti. Predmetom dane môžu byť napríklad: p

cestovné náhrady poskytnuté osobám, na ktoré sa zákon o cestovných náhradách nevzťahuje,

p

cestovné náhrady poskytnuté za cesty, ktoré nezodpovedajú pracovnej ceste,

p

výdavky nepreukázané predpísaným spôsobom,

p

paušalizované náhrady, pri ktorých nie sú dodržané podmienky pre paušalizáciu,

p

poskytnuté stravné pri tuzemskej pracovnej ceste, ktorá trvá menej ako 5 hodín,

p

poskytnuté stravné pri bezplatnom zabezpečení stravovania,

p

vreckové pri tuzemskej pracovnej ceste,

p

preplatenie výdavkov za spotrebované pohonné látky pri vyššej spotrebe, ako vyplýva z prepočtu podľa technického preukazu vozidla,

p

poskytnutie iných a vyšších náhrad, ako ustanovuje zákon o cestovných náhradách.

Tieto poskytnuté náhrady sa zdaňujú spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami zamestnanca.

8.8

Príspevky na stravovanie vo vzťahu k dani z príjmov

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať zamestnancom stravovanie ustanovuje § 152 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom vo všetkých zmenách zabezpečiť stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny, priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Zamestnávateľ je povinný na stravovanie aj prispievať:

206

p

v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a aktuálneho opatrenia MPSVaR SR o sumách stravného,

p

okrem toho poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, v zmysle ktorého zamestnávateľ prispieva sumou dohodnutou v kolektívnej zmluve alebo ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, sumou určenou vo vnútornom predpise, a to na každé jedlo zamestnanca poskytnuté v rámci stravovania zamestnancov.

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy V zmysle § 5 ods. 7 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov sú u zamestnancov s príjmami zo závislej činnosti od dane oslobodené: p

hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na základe lekárskeho potvrdenia o nutnosti špeciálnej stravy,

p

hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom na spotrebu na pracovisku.

Zamestnávateľ môže svoju povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancov splniť aj poskytovaním finančného príspevku zamestnancom najviac do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Tento peňažný príspevok však nie je príjmom oslobodeným od dane, ale je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom a zdaní sa ako súčasť príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov v mesiaci, v ktorom bol príspevok poskytnutý.

8.9

Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň

Zamestnávateľ je povinný v zmysle § 39 ods. 9 písm. a) zákona o dani z príjmov predkladať miestne príslušnému správcovi dane Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac, a to do konca kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Na zdaňovacie obdobie roku 2013 Ministerstvo financií SR určilo oznámením č. MF/23099/2012-721 nový vzor prehľadu, v ktorom sa za príslušný kalendárny mesiac okrem identifikačných údajov zamestnávateľa uvádza: p

v I. časti: â úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti, ktoré za-

mestnávateľ vyplatil v peňažnej aj v nepeňažnej forme; â dátum výplaty príjmov zo závislej činnosti; â úhrn zrazených preddavkov na daň, ktoré zamestnávateľ zrazil zo zúčtova-

ných a skutočne vyplatených príjmov zo závislej činnosti, vrátane príjmov zo sociálneho fondu. Do tohto úhrnu sa nezahrnujú: Õ suma nedoplatkov dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, ktoré

zamestnávateľ zrazil a neodviedol, o ktoré zvýšil odvod preddavkov na daň v príslušnom kalendárnom mesiaci, pretože tieto nedoplatky boli vyčíslené v ročnom hlásení za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, Õ suma navyše odvedených preddavkov na daň alebo preplatkov dane za

predchádzajúce zdaňovacie obdobia, o ktoré bol znížený odvod preddavkov za príslušný kalendárny mesiac, pretože tieto preplatky boli vyčíslené v ročnom hlásení za predchádzajúce zdaňovacie obdobia,

207

Õ suma vyčísleného preddavku na daň z príjmu, ktorý sa v skutočnosti nevy-

platil, Õ nedoplatky, ktoré predpísal správca dane, vyrubený sankčný úrok, správ-

ne delikty a pod.; â suma zrazených daňových nedoplatkov a vrátených daňových preplat-

kov z ročného zúčtovania preddavkov na daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, o ktoré bol zvýšený alebo znížený odvod preddavkov na daň za príslušný mesiac; â rozdiel súm zrazených daňových nedoplatkov a vrátených daňových

preplatkov zistených za predchádzajúce zdaňovacie obdobia; â úhrnná suma priznaného a vyplateného daňového bonusu všetkým

oprávneným zamestnancom. Zahŕňa sa sem aj suma priznaného a vyplateného daňového bonusu, ktorú si zamestnanci uplatnili dodatočne pri ročnom zúčtovaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Suma sa uvádza najviac do výške sumy úhrnu zrazených preddavkov na daň, daňových nedoplatkov a preplatkov. Ak úhrnná suma vyplateného daňového bonusu je vyššia, rozdiel vyplatí zamestnávateľ z vlastných prostriedkov. V takom prípade zamestnávateľ môže v nasledujúcich mesiacoch znižovať sumu odvodu preddavkov na daň alebo požiadať správcu dane o poukázanie sumy vo výške vypočítaného rozdielu vyplnením žiadosti v III. časti prehľadu. O poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu môže zamestnávateľ požiadať len po skončení kalendárneho štvrťroku za príslušné vykazované kalendárne mesiace štvrťroka, t. j. v prehľade za mesiace marec, jún, september a december. V prípade, že v týchto termínoch nepožiada o poukázanie sumy rozdielu, môže požiadať dodatočne, ale len podaním opravného prehľadu za vykazované kalendárne mesiace príslušného štvrťroka; â úhrnná suma priznanej a vyplatenej zamestnaneckej prémie, o ktorú za-

mestnávateľ znižuje alebo zvyšuje sumu odvodu preddavkov na daň vrátane vykonaných opráv. Suma sa uvádza najviac do výšky sumy úhrnu zrazených preddavkov na daň, daňových nedoplatkov a preplatkov zníženej o sumu priznaného a vyplateného daňového bonusu. Ak je úhrnná suma vyplatenej a vybranej zamestnaneckej prémie vyššia, rozdiel vyplatí zamestnávateľ z vlastných prostriedkov. V takom prípade zamestnávateľ môže v nasledujúcich mesiacoch znižovať sumu odvodu preddavkov na daň alebo požiadať správcu dane o poukázanie sumy vo výške vypočítaného rozdielu vyplnením žiadosti v IV. časti prehľadu. O poukázanie sumy rozdielu zamestnaneckej prémie môže zamestnávateľ požiadať len po skončení kalendárneho štvrťroku za príslušné vykazované kalendárne mesiace štvrťroka. V prípade, že v týchto termínoch nepožiada o poukázanie sumy rozdielu zamestnaneckej prémie, môže požiadať dodatočne, ale len podaním opravného prehľadu za vykazované kalendárne mesiace príslušného štvrťroka;

208

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy â odvodová povinnosť preddavkov na daň zamestnávateľa znížená, resp.

zvýšená o daňový bonus a zamestnaneckú prémiu; â dátum skutočného odvodu preddavkov na daň (ak boli odvody vykonané vo

viacerých termínoch, uvedie sa dátum posledného odvodu) a suma skutočne odvedených preddavkov; p

v II. časti: rekapitulácia daňového bonusu a zamestnaneckej prémie v členení na celkovú vyplatenú sumu, sumu vyplatenú z úhrnu zrazených preddavkov na daň a dane, sumu vyplatenú z prostriedkov zamestnávateľa;

p

v III. časti: žiadosť o poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu;

p

vo IV. časti: žiadosť o poukázanie sumy rozdielu zamestnaneckej prémie.

Úhrn príjmov podľa jednotlivých zamestnancov sa v prehľade neuvádza.

9.

Tvorba sociálneho fondu

Základnou právnou normou upravujúcou tvorbu a použitie sociálneho fondu je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Sociálny fond musia tvoriť povinne všetci zamestnávatelia, ktorí: p

majú sídlo (u právnických osôb) alebo bydlisko (u fyzických osôb) na území Slovenskej republiky,

p

zamestnávajú zamestnanca, resp. zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.

Sociálny fond sa tvorí ako úhrn: p

povinného prídelu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona v rozsahu minimálne 0,6 % a maximálne 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd a platov zaúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je povinná tvorba sociálneho fondu prídelom vo výške 0,6 % z objemu hrubých miezd vyplatených za kalendárny rok bez ohľadu na vykázanie zisku alebo straty z podnikania. Ak takýto zamestnávateľ: â v predchádzajúcom roku dosiahne zisk a â súčasne má za tento rok vysporiadané všetky svoje daňové a odvodové po-

vinnosti voči štátnemu rozpočtu, obciam, vyššiemu územnému celku, všetkým zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni, môže v nasledujúcom roku tvoriť sociálny fond až 1 % prídelom zo základu;

209

p

ďalšieho prídelu v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona: â v prípade uzatvorenej kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu v dohod-

nutej výške, najviac však vo výške 0,5 % zo základu na výpočet povinného prídelu, â alebo v prípade, že kolektívna zmluva uzatvorená nie je, vo výške sumy potreb-

nej na úhradu výdavkov na dopravu verejnou dopravou do zamestnania a späť zamestnancom, ktorých priemerný mesačný zárobok nepresiahne 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa sociálny fond tvorí, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu na výpočet povinného prídelu (zo základu všetkých zamestnancov, nielen tých, ktorých sa takýto príspevok týka); p

ďalších zdrojov fondu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona, ktorým môžu byť: â ďalšie nepovinné zdroje podľa zákona o sociálnom fonde, â zdroje podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, â dary, â dotácie, â príspevky poskytnuté zamestnávateľovi, â prídel zamestnávateľa zo zisku.

V zmysle § 6 ods. 2 zákona sa sociálny fond tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy, za mesiac december sa môže tvoriť z predpokladanej výšky miezd a previesť na účet fondu do 31. decembra. Ak sa mzda vypláca vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty. Prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do 5 dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho roka. Zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za kalendárny rok v zmysle § 6 ods. 4 zákona je zamestnávateľ povinný vykonať do 31. januára nasledujúceho roka. Sociálny fond sa tvorí zo základu, ktorým pre určenie ročného prídelu je súhrn hrubých miezd v súlade s § 118 Zákonníka práce zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu je úhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy (naturálna mzda) poskytované zamestnancovi zamestnávateľom za prácu. V zmysle § 118 Zákonníka práce sa za mzdu nepovažujú plnenia poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce alebo iných predpisov, najmä náhrady mzdy, odstupné a odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť a ďalšie plnenie zo zisku po zdanení.

210

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy Príklad č. 10: Zamestnanec z príkladu č. 2 pri nástupe do zamestnania podpísal Vyhlásenie na zdanenie príjmov a uplatnil si daňový bonus na 1 dieťa. Do Všeobecnej zdravotnej poisťovne je prihlásený pod kódom 2 – zamestnanec a do Sociálnej poisťovne pod typom 1 – zamestnanec s pravidelným príjmom. V januári odpracoval 19 dní/152 hodín. Výpočet mzdy je nasledovný: O. č.: 001 Anton Kočiš r. č. 750920/1122 Obdobie: 01/2013 pracovný pomer mesačná mzda 650,00 Odpracované: 19 dní 152 hod. mesačná hodinová spolu Základná mzda: 561,40 0,00 561,40 Neodpracované: Príplatky hodiny sadzba € Náhrady dni hodiny € Dovolenka Sviatok Nadčas Nadčas Nočné Pohotovosť Prémie Odmeny Hrubá mzda: 561,40 Zamestnanec Zamestnávateľ Spolu Poistné VZ % € % € € 4 1,4 4 3 1 – – –

22,45 7,85 22,45 16,84 5,61 0,00 0,00 0,00 75,20

Zdravotné poistenie Nemocenské poistenie Starobné poistenie Invalidné poistenie Poist. v nezamest. Garančné poistenie Úrazové poistenie Rezer. fond solidarity Poistné spolu

561,40 561,40 561,40 561,40 561,40 561,40 561,40 561,40

Základ dane Nezdaniteľná časť Zdaniteľná mzda Preddavok na daň Daňový bonus Preddavok

486,20 311,32 174,88 33,22 21,03 12,19

Zrážky zo mzdy Záloha Sporenie Poistné Výživné

Suma k výplate

474,01

Celková cena práce

10 1,4 14 3 1 0,25 0,8 4,75

56,14 7,85 78,59 16,84 5,61 1,40 4,49 26,66 197,58

78,59 15,70 101,04 33,68 11,22 1,40 4,49 26,66 272,78

Ostatné náhrady Prac. neschop. Odstupné

758,98

Zamestnankyňa z príkladu č. 3 na základe dohody o pracovnej činnosti s právom na pravidelný príjem pri nástupe do zamestnania podpísalaVyhlásenie na zdanenie príjmov, v rovnakom období si nezdaniteľnú časť základu dane u iného zamestnávateľa neuplatňuje. Do Všeobecnej zdravotnej poisťovne je prihlásená len na dni, ktoré odpracovala, kódom 2D a do Sociálnej poisťovne pod typom 5 – DoPČ pravidelný príjem. Podľa evidencie pracovného času v januári v dňoch 8., 10., 15., 17., 22., 24., 29. a 31. odpracovala spolu 32 hodín. Výpočet odmeny je nasledovný:

211

O. č.: 002 Mária Veselá Obdobie: 01/2013 Odpracované:

r. č. 635825/9876 dohoda o pracovnej činnosti

8 dní

32 hod.

Odmena:

Zamestnanec Poistné Zdravotné poistenie Nemocenské poistenie Starobné poistenie Invalidné poistenie Poist. v nezamest. Garančné poistenie Úrazové poistenie Rezer. fond solidarity

VZ 64,00 64,00 64,00 64,00 64,00 64,00 64,00 64,00

%

4 1,4 4 3 1 – – –

2,56 0,89 2,56 1,92 0,64 0,00 0,00 0,00

Poistné spolu

Základ dane Nezdaniteľná časť Zdaniteľná mzda Preddavok na daň Daňový bonus Preddavok Suma k výplate

odmena 2,00 €/hod.

8,57

64,00 Zamestnávateľ % 10 1,4 14 3 1 0,25 0,8 4,75

Spolu

6,40 0,89 8,96 1,92 0,64 0,16 0,51 3,04

8,96 1,78 11,52 3,84 1,28 0,16 0,51 3,04

22,52

31,09

55,43 311,32 0,00 0,00 0,00 0,00 55,43

Celková cena práce

86,52

Zamestnanec z príkladu č. 4 na základe dohody o vykonaní práce s právom na nepravidelný príjem v januári zúčtovávanú odmenu nebude mať. Do Všeobecnej zdravotnej poisťovne bude pod kódom 2D prihlásený len na 28. 2. a preddavky na poistné zamestnávateľ vykáže vo Výkaze preddavkov na poistné za február. Do Sociálnej poisťovne je zamestnanec prihlásený pod typom 4 – DoVP nepravidelný príjem a poistné zamestnávateľ vykáže vo Výkaze poistného a príspevkov za február. Zamestnankyňa z príkladuč. 5 za základe dohody o brigádnickej práci študentov s právom na pravidelný príjem predložila nasledovné Oznámenie a čestné vyhlásenie (podľa vzoru určeného Sociálnou poisťovňou): Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov na účely uplatnenia práva podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z. Zamestnanec Priezvisko:

Veselá

Rodné číslo:

945619/7854

Meno:

Petra

Adresa trvalého pobytu: Západná 39, 058 01 Poprad

212

Titul:

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy Určené zamestnávateľovi: Názov:

DDK, s. r. o.

Trvalý pobyt (v prípade zamestnávateľa, ktorý je fyzická osoba): Sídlo (v prípade zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba): Záhradnícka 22, Poprad Oznamujem Vám, že dohodu o brigádnickej práci študentov, ktorú som s Vami uzatvoril(a) dňa 9. 1. 2013, určujem podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z. ako dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebudem mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Zároveň čestne vyhlasujem, že právo určiť dohodu o brigádnickej práci študentov podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z. si súčasne neuplatňujem u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci. Čestne vyhlasujem, že pred podpísanímtohto vyhlásenia som sa oboznámil(a) s poučením, kto sa považuje za zamestnanca na účely dôchodkového poistenia podľa § 4 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, o podmienkach uplatňovania práva podľa § 227a zákona o sociálnom poistení a všetky skutočnosti, ktoré som uviedol(la) v tomto vyhlásení, sú pravdivé. Uvedomujem si právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia. Dňa: 9. 1. 2013

.................................. vlastnoručný podpis

Na základe Oznámenia a čestného vyhlásenia ju zamestnávateľ prihlásil do Sociálnej poisťovne pod typom 9 – DoBPŠ bez dôchodkového poistenia pravidelný príjem. Zamestnankyňa podpísala Vyhlásenie na zdanenie príjmov. Podľa evidencie pracovného času v januári počas 7 dní odpracovala 28 hodín. Výpočet odmeny je nasledovný: O. č.: 004 Petra Veselá Obdobie: 01/2013 Odpracované:

r. č. 945619/7854 dohoda o brigádnickej práci študentov 7 dní

Zamestnanec Poistné Garančné poistenie Úrazové poistenie

VZ

Základ dane Nezdaniteľná časť Zdaniteľná mzda Preddavok na daň Daňový bonus Preddavok Suma k výplate

%

64,40 Zamestnávateľ % 0,25 0,8

64,40 64,40

Poistné spolu

odmena 2,30 €/hod.

28 hod. Odmena:

0,00

Spolu €

0,16 0,51

0,16 0,51

0,67

0,67

64,40 311,32 0,00 0,00 0,00 0,00 64,40

Celková cena práce

65,07

213

Po vyúčtovaní miezd za január 2013 je rekapitulácia nasledovná: Základné mzdy: Príplatky: Náhrady: Ostatné mzdy: Odmeny z dohôd: Hrubé mzdy:

650,00 0,00 0,00 0,00 128,40 778,40

Ostatné zrážky: – z toho: záloha sporenie poistné výživné

Preddavky na daň: 33,22 Daňový bonus: 21,03 Odvedené preddavky: Poistné

VZ

Zamestnanec

12,19

Zamestnávateľ

Celkom

Všeobecná zdrav. poisť.

625,40

25,01

62,54

87,55

Sociálna poisťovňa: Nemocenské poistenie Starobné poistenie Invalidné poistenie Poist. v nezamest. Úrazové poistenie Garančné poistenie Rezervný fond solidarity Spolu:

625,40 625,40 625,40 625,40 689,80 689,80 625,40

8,74 25,01 18,76 6,25

58,76

8,74 87,55 18,76 6,25 5,51 1,72 29,70 158,23

17,48 112,56 37,52 12,50 5,51 1,72 29,70 216,99

83,77

Poistné celkom K výplate:

10.

593,84

220,77

304,54

Celková cena práce:

910,57

Tvorba sociálneho fondu: 0,6 %

3,37

Zrážky zo mzdy

Za správny výpočet zrážok zo mzdy je zodpovedný zamestnávateľ, ktorý pri výpočte a realizácii zrážok zo mzdy musí postupovať v zmysle právnych predpisov.

10.1

Zrážky zo mzdy podľa Zákonníka práce

Zákonník práce ustanovuje vykonávanie zrážok zo mzdy nasledovne: a) prednostne sa v zmysle § 131 ods. 1 zo mzdy zamestnanca vykonajú zrážky: â poistného na sociálne poistenie v zmysle zákona o sociálnom poistení, â preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného

zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie v zmysle zákona o zdravotnom poistení (individuálne zdravotné poistenie je typom komerčného poistenia a nepatrí k prednostným zrážkam), â príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec

v zmysle zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení,

214

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy â preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového ne-

doplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na dani a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v zmysle zákona o dani z príjmov. Tieto zrážky vykonáva zamestnávateľ bez osobitného písomného súhlasu zamestnanca v rozsahu a vo výške ustanovenej uvedenými osobitnými predpismi, zrazené zrážky odvádza príslušným inštitúciám a plní ostatné povinnosti voči týmto inštitúciám aj zamestnancom, napr. oznamovaciu, prihlasovaciu, evidenčnú, archivačnú a pod., ktoré mu príslušné zákony nariaďujú. b) po vykonaní prednostných zrážok sa v zmysle § 131 ods. 2 zo mzdy zamestnanca môžu zraziť len: â preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli spl-

nené podmienky na priznanie tejto mzdy, â sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym

orgánom – o výkon rozhodnutia ide vtedy, ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, a oprávnený má potom možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia, â peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľ-

ným rozhodnutím príslušných orgánov – napr. peňažný trest za spáchanie trestného činu uložený právoplatným rozhodnutím súdu alebo peňažná pokuta uložená správnym orgánom v priestupkovom konaní, â neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov dôchodkové-

ho sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažného príspevku za opatrovanie, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia, â nevyúčtované preddavky cestovných náhrad, â náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej

časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol, â náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na

ktorú mu nárok nevznikol, â sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť.

Tieto taxatívne vymedzené zrážky zo mzdy je zamestnávateľ oprávnený vykonať jednostranne i bez súhlasu zamestnanca. Príklad č. 11: Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi preddavok na cestovné náhrady. Tento preddavok podlieha vyúčtovaniu. Zamestnanec však v termíne určenom na vyúčtovanie preddavkov preddavok

215

nevyúčtoval. Zamestnávateľ mu môže poskytnutý nevyúčtovaný preddavok zraziť zo mzdy, a to i bez súhlasu zamestnanca. c) ďalšie zrážky nad rámec uvedených zrážok sa môžu vykonať len: â na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamest-

návateľom a zamestnancom v zmysle § 20 ods. 2 a § 131 ods. 3 Zákonníka práce, â na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamest-

nancom a inou právnickou alebo fyzickou osobou v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. Prednostné zrážky sa realizujú v prvom rade. Ostatné zrážky sa realizujú v určenom poradí. Poradie zrážok je stanovené nasledovne: p

pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia – spôsob vykonania zrážok, ako aj poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy,

p

pri peňažných trestoch a náhradách uložených vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach sociálneho zabezpečenia – poradie zrážok sa spravuje dňom, keď zamestnávateľovi bolo doručené vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu,

p

pri nevyúčtovaných preddavkoch cestovných náhrad, pri náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, pri náhrade mzdy za dovolenku, pri preddavkoch na mzdu alebo jej zložku a pri odstupnom, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť – poradie zrážok sa spravuje dňom, keď sa začalo s vykonávaním zrážok,

p

pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach medzi zamestnávateľom a zamestnancom – poradie sa spravuje dňom uzatvorenia dohody,

p

pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach medzi zamestnancom a inou právnickou alebo fyzickou osobou – poradie sa spravuje dňom doručenia dohody zamestnávateľovi,

p

pri zmene zamestnávateľa – poradie zrážok u nového zamestnávateľa zostáva nezmenené.

Iné zrážky zo mzdy, než aké sú taxatívne stanovené v § 131 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, môže zamestnávateľ vykonať len na základe písomnej dohody o zrážkach medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Písomná forma dohody je základnou podmienkou jej platnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže mať povahu: p

216

zabezpečovaciu, uzatvorenú v zmysle § 20 ods. 2 ZP, napr. v prípade vzniku povinnosti zamestnanca uhradiť zamestnávateľovi vzniknutú škodu, za ktorú zamestnanec zodpovedá,

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy p

uhradzovaciu, uzatvorenú v zmysle § 131 ods. 3 ZP, napr. za účelom realizácie zrážok sporenia, poistenia, splátky úverov a pod.

Právna úprava dohody o zrážkach nevymedzuje náležitosti dohody. Dohoda o zrážkach by mala obsahovať: p

identifikáciu účastníkov dohody, t. j. zamestnávateľa a zamestnanca,

p

dôvod zrážok zo mzdy,

p

určenie výšky zrážok,

p

údaje pre realizáciu platby (určenie subjektu, voči ktorému sú platby realizované, číslo jeho účtu a pod.),

p

dátum vzniku povinnosti zamestnávateľa začať realizovať zrážky. Príklad č. 12: Zamestnanec svojím zavinením spôsobil zamestnávateľovi škodu. Škodu v plnej výške uznal a dohodol sa so zamestnávateľom na výške náhrady škody a forme úhrady – zrážkou zo mzdy. Zamestnávateľ môže zrážky realizovať len na základe písomnej dohody o zrážkach uzatvorenej medzi ním a zamestnancom v zmysle § 20 ods. 2 Zákonníka práce. V prípade, že by zamestnanec škodu neuznal a vyčíslenú škodu nebol ochotný uhradiť, zamestnávateľ nemá právo realizovať náhradu škody zrážkou zo mzdy zamestnanca. Náhradu škody môže vymáhať iba súdnou cestou.

10.2

Zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia

Zamestnávateľ je povinný realizovať zrážky zo mzdy zamestnanca na základe rozhodnutí v zmysle: p

zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku,

p

zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, tzv. Exekučného poriadku,

p

zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, tzv. správneho poriadku,

p

zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, tzv. daňového poriadku,

pričom je povinný postupovať v zmysle nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení nariadenia č. 469/2008 Z. z., ktoré vláda vydala podľa Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku. Zamestnancovi sa v zmysle uvedeného nariadenia nesmie zraziť z mesačnej mzdy tzv. základná nepostihnuteľná suma. Výpočet základnej nepostihnuteľnej sumy je odvodený zo sumy životného minima, ktoré je od 1. 7. 2012 vo výške 194,58 € mesačne pre jednu plnoletú fyzickú osobu a po zaokrúhlení na eurocenty smerom nadol pozostáva z nasledovných súm: p

základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy zamestnanca – 60 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. od 1. 7. 2012 je to 116,74 €,

217

p

základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy na každú osobu, ktorej zamestnanec poskytuje výživné – za každú osobu sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. od 1. 7. 2012 je to 48,64 €, ak sa zrážky na dieťa vykonávajú zo mzdy oboch rodičov, započítava sa 25 % životného minima každému z nich osobitne,

p

základná suma, ktorá sa nesmie zraziť zamestnancovi z jeho mesačnej mzdy na manžela/-ku, aj keď má samostatný príjem – 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. od 1. 7. 2012 je to 48,64 €,

p

základná suma, ktorá sa nesmie zraziť zamestnancovi z jeho mesačnej mzdy, keď ide o výživné pre maloleté dieťa – 70 % z celkovej vypočítanej základnej sumy, po zaokrúhlení na najbližší eurocent, t. j. od 1. 7. 2012: â 81,72 € na plnoletú fyzickú osobu, â 34,05 € na každú ďalšiu osobu, ktorej zamestnanec poskytuje výživné, suma

sa nezapočítava na tú osobu, v prospech ktorej sa pohľadávka výživného vymáha, â 34,05 € na manžela, aj keď má vlastný príjem, p

suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zamestnanca zrazí bez obmedzenia – 150 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. od 1. 7. 2012 je to 291,87 €.

Zhrnutie nepostihnuteľných častí mzdy pri výkone zrážok od 1. 7. 2012: Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy povinného

Sadzba zo sumy životného minima 194,58 €

Suma v €

na osobu povinného

60 %

116,74

na každú vyživovanú osobu

25 %

48,64

25 %

48,64

70 % zo 60 %

81,72

na manžela/-ku, aj keď má príjem na osobu povinného – ak ide o výživné na každú vyživovanú osobu – ak ide o výživné

70 % z 25 %

34,05

na manžela/-ku, aj keď má príjem – ak ide o výživné

70 % z 25 %

34,05

150 %

291,87

suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zrazí bez obmedzenia

Príklad č. 13: Zamestnanec z príkladu č. 2 je ženatý a má vyživovaciu povinnosť k 1 dieťaťu. V období za mesiac február 2013 je potrebné z jeho mzdy vykonať exekučnú zrážku na výživné pre ďalšie maloleté dieťa z predchádzajúceho manželstva. Dosiahol nasledovnú mzdu: â hrubá mzda: â povinné poistné celkom:

218

650,00 € 87,10 €

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy â základ dane:

562,90 €

â nezdaniteľná časť:

311,32 €

â preddavok na daň:

47,80 €

â daňový bonus:

21,03 €

Čistá mzda pre určenie zrážok zo mzdy: â hrubá mzda

650,00 €

â poistné

- 87,10 €

â preddavok na daň â čistá mzda pre určenie zrážok

- (47,80 - 21,03) € 536,13 €

Výpočet základnej nepostihnuteľnej sumy: â základná suma, ktorá sa nesmie zraziť: 81,72 € na osobu zamestnanca + 34,05 € na manželku +

34,05 € na vyživované dieťa = 149,82 € â zvyšok čistej mzdy: 536,13 - 149,82 = 386,31 € (prevyšuje sumu 291,87 €) â rozdelenie na tretiny: 291,87 : 3 = 97,29 € â na prednostnú pohľadávku sa môže zraziť maximálne: 97,29 € (prvá tretina) + 97,29 € (druhá tre-

tina) + 94,44 € (536,13 - 149,82 - 291,87 = zvyšok čistej mzdy pre zrážky bez obmedzenia) = 289,02 €.

11.

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

Pri dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec po predložení potvrdenia nárok na náhradu príjmu v zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Náhradu príjmu poskytne zamestnávateľ zo svojich prostriedkov. Od 1. 1. 2013 sa nemocenské poistenie vzťahuje aj na zamestnancov pracujúcich na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce, z ktorých im plynie právo na pravidelný príjem, na základe čoho majú aj oni nárok na náhradu príjmu počas prvých 10 kalendárnych dní dočasnej práceneschopnosti, rovnako ako nemocensky poistení zamestnanci v pracovnom pomere.

11.1

Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a jej výška

Nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa v zmysle zákona o sociálnom

219

poistení považuje za vymeriavací základ za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na náhradu príjmu nemá zamestnanec: p

ak počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti má nárok na nemocenské, materské alebo rodičovský príspevok,

p

ak sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,

p

ak porušil liečebný režim určený lekárom, odo dňa porušenia liečebného režimu,

p

ak sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára, odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni, bez ohľadu na rozvrhnutie pracovného času, a to od prvého dňa pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 10. dňa. V prípade, že dočasná pracovná neschopnosť trvá ďalej, nemocenské dávky poskytne Sociálna poisťovňa z nemocenského poistenia rovnako u nemocensky poistených zamestnancov v pracovnom pomere aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Výška náhrady príjmu je v období: p

od 1. dňa do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % z denného vymeriavacieho základu zamestnanca,

p

od 4. dňa do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % z denného vymeriavacieho základu zamestnanca.

V kolektívnej zmluve možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu. Nárok na náhradu príjmu vo výške polovice náhrady má zamestnanec, ktorý sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.

11.2

Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu a denný vymeriavací základ zamestnanca

Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia, za ktoré platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo: p

220

najmenej 90 dní – je rozhodujúce obdobie podľa § 54 zákona o sociálnom poistení, t. j.:

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy â ak zamestnanec bol nemocensky poistený u toho istého zamestnávateľa ne-

pretržite počas celého predchádzajúceho roka – rozhodujúce obdobie je predchádzajúci rok, â ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v predchádzajúcom roku –

rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho roka, â ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v aktuálnom roku – rozhodu-

júce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho mesiaca, p

menej ako 90 dní – je obdobie od vzniku nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu zániku prerušenia nemocenského poistenia, do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

S účinnosťou od 1. 1. 2013 sa pri určení rozhodujúceho obdobia zamestnanca posudzuje doba trvania nemocenského poistenia, za ktorú sa platí poistné na nemocenské poistenie, na rozdiel od určovania rozhodujúceho obdobia zamestnanca do 31. 12. 2012, keď sa posudzovala len doba trvania nemocenského poistenia aspoň 90 dní bez ohľadu na to, či sa počas tohto obdobia nemocenské poistenie platilo. Z uvedeného vyplýva, že do rozhodujúceho obdobia sa už nezapočítava obdobie, počas ktorého sa v období trvania nemocenského poistenia neplatí poistné podľa § 140 zákona o sociálnom poistení, t. j. obdobie, počas ktorého sa poskytuje materské, trvá osobná a celodenná starostlivosť o fyzickú osobu alebo dieťa, dočasná práceneschopnosť, obdobie, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné a obdobie, počas ktorého má zamestnanec ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu účasti na štrajku. Príklad č. 14: Príklady stanovenia rozhodujúceho obdobia pre určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca: â ak je zamestnanec zamestnaný od 1. 12. 2011 a od 19. 2. 2013 je práceneschopný – rozhodujúce

obdobie pre určenie denného vymeriavacieho základu je rok 2012, â ak je zamestnanec zamestnaný od 22. 10. 2012, v čase od 15. 12. 2012 do 23. 12. 2012 bol na

OČR a od 18. 2. 2013 je práceneschopný – doba nemocenského poistenia od 22. 10. 2012 do 19. 2. 2013 trvala 120 dní, poistné sa platilo 111 dní (120 – 9 dní OČR), rozhodujúce obdobie pre určenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 22. 10. 2012 do 31. 12. 2012, â ak je zamestnanec zamestnaný od 7. 1. 2013, poistné na nemocenské poistenie platí nepretržite

a od 15. 4. 2013 je práceneschopný – doba nemocenského poistenia a doba platenia poistného trvala 98 dní, rozhodujúce obdobie pre určenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 7. 1. 2013 do 31. 3. 2013,

221

â ak je zamestnanec zamestnaný od 1. 2. 2013 a od 6. 3. 2013 je práceneschopný – nemocenské

poistenie trvalo menej ako 90 dní, rozhodujúce obdobie pre určenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 1. 2. 2013 do 5. 3. 2013. Denný vymeriavací základ zamestnanca je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ zamestnanca, ktorý v rozhodujúcom období nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, je denný vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. S účinnosťou od 1. 1. 2013 je stanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 1,5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu, t. j. v roku 2013 nesmie byť vyšší ako 38,7616 € (1,5 x 786 x 12 / 365). Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti výpočtu a poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca je nasledovné: Druh

Počet desatinných miest

Spôsob zaokrúhlenia

Právny predpis (zákon č. 462/2003 Z. z.)

Denný vymeriavací základ

4

nadol

§ 8 ods. 8

Suma náhrady príjmu

2

nahor

§ 10 ods. 2

Príklad č. 15: Denný vymeriavacízáklad platný v roku 2013, ak bol zamestnanec nemocensky poistený u toho istého zamestnávateľa nepretržite počas celého roka 2012, sa vypočíta nasledovne: â spočítajú sa mesačné vymeriavacie základy, z ktorých sa platilo nemocenské poistenie za jednot-

livé mesiace roka 2012, â táto suma sa vydelí počtom dní roka 2012, za ktoré sa platilo nemocenské poistenie, â výsledkom je denný vymeriavací základ, ktorý sa zaokrúhli na 4 desatinné miesta nadol.

Príklad č. 16: Zamestnanec z príkladu č. 2, ktorý je zamestnaný od 7. 1. 2013, bol od 13. 5. do 31. 5. 2013 práceneschopný. Doba nemocenského poistenia, za ktorú sa platilo poistné, bola: 25 + 28 + 31 + 30 + 12 = 126 dní. Rozhodujúce obdobie pre stanovenie denného vymeriavacieho základu pre výpočet náhrady príjmu je od 7. 1. 2013 do 30. 4. 2013, čo je 114 dní. V tomto období mal zamestnanec vymeriavacie základy pre platenie poistného: 561,40 + 650 + 650 + 650 = 2 511,40€. Denný vymeriavacízáklad je: 2 511,40 : 114 = 22,0298 €. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti je: â prvé 3 dni: â ďalších7 dní:

222

25 % z 22,0298 = 3 x 5,5074 = 16,5222 € 55 % z 22,0298 = 7 x 12,1164 = 84,8148 €

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy 101,34 €

â náhrada spolu:

Za ďalších 9 kalendárnych dní práceneschopnosti dostane zamestnanec nemocenské dávky z nemocenského poistenia zo Sociálnej poisťovne. Príklad č. 17: Zamestnankyňa z príkladu č. 3, ktorá je nemocensky poistená na základe dohody o pracovnej činnosti od 8. 1. 2013, bola od 18. 2. do 24. 2. 2013 práceneschopná. Doba nemocenského poistenia, za ktorú sa platilo poistné, bola: 24 + 17 = 41 dní. Rozhodujúce obdobie pre stanovenie denného vymeriavacieho základu pre výpočet náhrady príjmu je od 8. 1. 2013 do 17. 2. 2013, čo je 41 dní. V tomto období mala zamestnankyňa vymeriavacie základy pre platenie poistného: 64 + 32 = 96 €. Denný vymeriavacízáklad je: 96 : 41 = 2,3414 €. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti je: â prvé 3 dni:

25 % z 2,3414 = 3 x 0,5853 = 1,7559 €

â ďalšie 4 dni:

55 % z 2,3414 = 4 x 1,2878 = 5,1512 €

â náhrada spolu:

12.

6,91 €

Povinnosti zamestnávateľa po skončení účtovného a zdaňovacieho obdobia – ročné zúčtovania

V období trvania pracovnoprávneho vzťahu po zúčtovaní a vyplatení miezd za december je zamestnávateľ povinný vykonať činnosti súvisiace s inventarizáciou majetku a záväzkov zamestnávateľa, účtovnou závierkou za účtovné obdobie a činnosti spojené s rôznymi ročnými zúčtovaniami, ktorých povinnosť vykonania ukladajú právne predpisy.

12.1

Tvorba rezerv súvisiacich so mzdovými nákladmi, dokladová inventúra a kontrola a uzatvorenie evidencií o zamestnancoch

Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť zamestnávateľa, ktorá vzniká z minulých udalostí, pričom ak nie je známa výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Spôsob tvorby a použitia rezerv by mal byť stanovený vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Zamestnávatelia účtujúci v sústave podvojného účtovníctva sú v zmysle § 19 ods. 7 postupov účtovania povinní tvoriť nasledovné rezervy súvisiace so mzdovými nákladmi: a) rezervy na odstupné, b) rezervy na nevyčerpané dovolenky vrátane sociálneho a zdravotného poistenia, c) rezervy na odmeny členom dozornej rady a iných orgánov spoločnosti,

223

d) rezervy na vyplácanie prémií a odmien, e) rezervy na vyplácanie odchodného, vyplácanie plnení pre zamestnancov pri životných jubileách alebo pracovných jubileách a iných plnení pre zamestnancov. V praxi je najbežnejšia rezerva na nevyčerpané dovolenky, ktorá sa tvorí v prípade, že zamestnanec nevyčerpal svoju riadnu dovolenku za kalendárny rok do konca tohto roka a využije možnosť čerpania zostatku tejto dovolenky do konca budúceho kalendárneho roka. Výška rezervy sa stanoví odhadom v sume, ktorú by zamestnávateľ zaplatil za čerpanie takejto dovolenky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, t. j. s použitím priemerného zárobku platného k 31. 12. bežného roka. Z takto vypočítanej predpokladanej náhrady za nevyčerpanú dovolenku sa musí tvoriť aj rezerva na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ. Zamestnávatelia účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva rezervy v súvislosti so mzdovými výdavkami netvoria. Príklad č. 18: Zamestnávateľ v závislosti od počtu dní nevyčerpanej dovolenky a priemerného hodinového zárobku pri 8-hodinovom pracovnom čase stanovil tvorbu rezervy na nevyčerpané dovolenky vrátane sociálneho a zdravotného poistenia nasledovne: Zamestnanec

Rezerva na Rezerva na Priemerný Počet dní nevyčerpanej hodinový nevyčerpanú sociálne poistenie (€) 25,2 % zárobok (€) dovolenku (€) dovolenky

Rezerva na zdravotné poistenie (€) 10 %

Peter Novotný

5

7,5200

300,80

75,80

30,08

Martin Vápeník

4

6,9855

223,54

56,33

22,35

Ivan Mráz

1

3,9324

Spolu

31,47

7,93

3,14

555,81

140,06

55,57

Každá účtovná jednotka je v zmysle § 29 zákona o účtovníctve povinná vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, inventarizáciu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov. Zamestnávateľ účtujúci v sústave podvojného účtovníctva musí v súvislosti s poskytovaním mzdy odsúhlasiť obraty na nákladových účtoch (521 – Mzdové náklady, 522 – Príjmy spoločníkov a členov zo závislej činnosti, 523 – Odmeny členom orgánov spoločnosti, 524 – Zákonné sociálne poistenie, 525 – Ostatné sociálne poistenie, 527 – Zákonné sociálne náklady, 528 – Ostatné sociálne náklady) s dôrazom na rozčlenenie nákladov na daňové a nedaňové za účelom správneho vykázania daňového základu pre účely dane z príjmov. V rámci dokladovej inventúry musí odsúhlasiť zostatky záväzkových účtov a porovnať s dokladmi preukazujúcimi výšku záväzku (331 – Zamestnanci, 333 – Ostatné záväzky voči zamestnancom, 335 – Pohľadávky voči zamestnancom, 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia, 342 – Ostatné priame dane, 323 – Krátkodobé rezervy, 383 – Výdavky budúcich období).

224

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy Zamestnávateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva musí odsúhlasiť súčty položiek mzdy a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov v peňažnom denníku. Zároveň musí odsúhlasiť neuhradené záväzky týkajúce sa miezd a odvodov v knihe záväzkov (záväzky voči zamestnancom, daňovému úradu, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a iným inštitúciám) a porovnať s dokladmi preukazujúcimi výšku záväzku. Zamestnávateľ je povinný v súvislosti s poskytovaním miezd viesť a uchovávať evidencie v súlade so Zákonníkom práce, zákonom o dani z príjmov, o sociálnom poistení, o zdravotnom poistení.

12.2

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti

Povinnosť a postup zamestnávateľa pri vykonaní ročného zúčtovania upravuje § 38 zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, daňového bonusu a zamestnaneckej prémie zamestnancovi, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti a ak zamestnanec predloží písomnú žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania spolu s požadovanými dokladmi najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie na základe údajov o zdaniteľnej mzde, ktoré je povinný viesť, dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane a na daňový bonus a na základe potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za príslušný kalendárny rok od všetkých zamestnávateľov. Ročné zúčtovanie vykoná zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca a len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie, najneskoršie do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Zamestnávateľ v rámci ročného zúčtovania: p

vykoná výpočet dane zo zdaniteľnej mzdy, pričom zohľadní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela),

p

vypočítanú daň porovná so zaplatenými preddavkami na daň a zohľadní zamestnaneckú prémiu a daňový bonus,

p

vykáže preplatok alebo nedoplatok na dani z príjmov.

Preplatok z ročného zúčtovania zamestnávateľ zamestnancovi vráti najneskôr pri zúčtovaní mzdy za apríl nasledujúceho roka. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži odvod preddavkov na daň správcovi dane najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Odvod preddavku môže znížiť aj o doplatený daňový bonus a vyplatenú zamestnaneckú prémiu. Nedoplatok z ročného zúčtovania, ktorý presahuje sumu 3,32 €, zamestnávateľ zamestnancovi zrazí zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca nasledujúceho

225

zdaňovacieho obdobia a zrazený nedoplatok odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Zamestnanec môže sumu: p

do výšky 2 % zaplatenej dane alebo

p

do výšky 3 % zaplatenej dane, ak ide o daňovníka, ktorý vykonával dobrovoľnícku činnosť podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve počas najmenej 40 hodín v zdaňovacom období a predloží o tom písomné potvrdenie,

poukázať ním určenej právnickej osobe vedenej v zozname prijímateľov podielu zaplatenej dane, ktorý zverejňuje Notárska komora SR vždy do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi sumu poukázať. Suma podielu zaplatenej dane sa vypočítava zaokrúhlená s presnosťou na dve desatinné miesta a nesmie byť nižšia ako 3,32 €. Za týmto účelom predloží zamestnanec, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie dane, správcovi dane Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane za zdaňovacie obdobie. Prílohou tohto vyhlásenia je Potvrdenie o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti, ktoré vystaví zamestnávateľ.

12.2.1 Ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti za rok 2012 V zmysle § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov je zamestnávateľ povinný vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste zamestnanca, ktoré sú rozhodujúce na výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie. Uvedený doklad vystavuje na tlačive, vzor ktorého odporučilo Ministerstvo financií SR oznámením č. MF/28670/2011-72 uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 13/2011: Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované deti za obdobe (kalendárny rok) 2012, a zamestnancovi ho doručí najneskôr do: p

11. 2. 2013 – ak zamestnanec žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa a ak do 5. 2. 2013 požiada o vydanie potvrdenia – potvrdenie bude prílohou k žiadosti zamestnanca o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa,

p

11. 3. 2013 – ak zamestnanec bude podávať daňové priznanie k dani z príjmov sám.

Potvrdenie o príjmoch na uvedenom tlačive zamestnávateľ: p

226

mohol vystavovať v priebehu zdaňovacieho obdobia roku 2012 predovšetkým pri skončení pracovnoprávneho vzťahu so zamestnancom za účelom plnenia povinností vyplývajúcich z § 75 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce, v zmysle ktorého je povinný zamestnancovi vydať potvrdenie o zamestnaní a uviesť údaje o poskytnutej mzde, o zrazených preddavkoch na daň a o ďalších skutočnostiach

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň (nový vzor tlačiva pre zdaňovacie obdobie roku 2013 bude predmetom nasledujúcej časti príspevku), p

je povinný vystaviť po skončení zdaňovacieho obdobia roku 2012 zamestnancovi, ktorému nebude robiť ročné zúčtovanie preddavkov na daň.

V Potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2012 sa uvádza: p

riadok 01 – úhrn zúčtovaných a skutočne najneskôr do 31. 1. 2013 vyplatených príjmov zo závislej činnosti, vrátane doplatkov za minulé roky, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov od dane oslobodených a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, t. j. príjmy zamestnanca z pracovného pomeru, príjmy na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, zdaniteľné odmeny za prácu spoločníka, konateľa, člena družstva, za funkciu člena dozornej rady, správnej rady, predstavenstva, príjmy plynúce z iných zmlúv, ak ide o závislú prácu, pričom sa uvádzajú príjmy v peňažnej i nepeňažnej forme (napr. príjem v súvislosti s používanímslužobného motorového vozidla na súkromné účely, cenová zľava pri predaji výrobkov a služieb zamestnancovi),

p

riadok 02 – číselné označenie mesiacov, v ktorých boli uvedené príjmy zúčtované a vyplatené,

p

riadok 03 – úhrn poistného na sociálne poistenie a úhrn poistného na zdravotné poistenie (preddavky na poistné aj nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia), ktoré platí zamestnanec a boli zrazené z uvedených príjmov,

p

riadok 04 – čiastkový základ dane,

p

riadok 05 – úhrn zrazených preddavkov na daň bez uplatnenia daňového bonusu,

p

riadok 06 – úhrnná výška uplatneného zníženia základu dane na daňovníka – suma je vždy násobkom počtu mesiacov a mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane 303,72 € (za celý rok je to 3 644,64 a nie 3 644,74),

p

riadok 07 – priznaný a vyplatený daňový bonus v členení na každé dieťa, na ktoré si zamestnanec uplatňoval daňový bonus (uvádzajú sa údaje o vyplatenom, nie o nárokom bonuse, napr. ak mal zamestnanec v niektorom mesiaci príjem nižší ako polovica minimálnej mzdy, nárok na daňový bonus nemal a tento mesiac sa v potvrdení neuvádza),

p

riadok 08 – súčet sumy daňového bonusu za všetky deti,

p

údaje potrebné na uplatnenie zamestnaneckej prémie: â pracovný pomer – vyznačia sa kalendárne mesiace, za ktoré zamestnanec

dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti z pracovného pomeru, â dohody mimo pracovného pomeru – vyznačia sa kalendárne mesiace, za kto-

ré zamestnanec dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti z dohody o pracovnej činnosti, o vykonaní práce alebo o brigádnickej práci študentov,

227

â príspevok na podporu udržania v zamestnaní – vyznačí sa, či sa na zamest-

nanca poskytol alebo neposkytol príspevok z úradu práce na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami podľa § 50a zákona o službách zamestnanosti, â príjmy uvedené v § 32a ods. 1 písm. a) bod 4 zákona – vyznačí sa, či zamest-

nanec poberal alebo nepoberal uvedené príjmy. Zamestnanec môže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2012, ak: p

poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti,

p

mal okrem príjmov zo závislej činnosti aj príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, ale neuplatní si postup podľa § 43 ods. 7 (neuplatní si nárok na vrátenie zrazenej dane).

Zamestnanec nemôže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2012, ak: p

okrem zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti mal aj iné zdaniteľné príjmy – príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu (§ 6), príjmy z kapitálového majetku (§ 7) alebo ostatné príjmy (§ 8),

p

mal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 a chce si uplatniť postup podľa § 43 ods. 7,

p

mal príjmy zo zdrojov v zahraničí,

p

mal príjmy zo závislej činnosti od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane,

p

nepredloží do 15. 2. 2013 zamestnávateľovi doklady potrebné na vykonanie ročného zúčtovania.

Zamestnanec požiada o vykonanie ročného zúčtovania na tlačive Žiadosť o vykonanie výpočtu dane z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti a o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z týchto príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon“) za zdaňovacie obdobie (rok) 2012, vzor ktorého určilo Ministerstvo financií SR. Zamestnanec v Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania: p

v I. časti uvádza: â svoje identifikačné údaje a údaje zamestnávateľa, pre ktorého žiadosť podpi-

suje, â údaje o manželke (manželovi) – ak uplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť zá-

kladu dane na manželku (manžela), â že žiada o vykonanie výpočtu dane a ročného zúčtovania preddavkov na daň,

228

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy p

v II. časti uvádza vyhlásenie, že: â poberal len zdaniteľné príjmy a od koľkých iných zamestnávateľov, ak mal

iných zamestnávateľov, prikladá aj potvrdenia o zdaniteľnej mzde od týchto zamestnávateľov, â nie je povinný podať daňové priznanie, â je alebo nie je poberateľom dôchodkov, p

v III. časti – ak je zdravotnícky pracovník a porušil podmienky týkajúce sa uplatnenej úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie – žiada o zvýšenie základu dane o uvedenú sumu,

p

v IV. časti – ak je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho zdaniteľný príjem zo zdrojov na území SR tvorí najmenej 90 % všetkých jeho príjmov – môže si uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) a na daňový bonus,

p

v V. časti – ak žiada o priznanie a vyplatenie zamestnaneckej prémie, vyhlasuje, že spĺňa podmienky vzniku nároku na zamestnaneckú prémiu,

p

v VI. časti: â ak dodatočne uplatňuje nárok na daňový bonus a prikladá doklady o oprávne-

nosti nároku – uvádza údaje o deťoch a počet kalendárnych mesiacov uplatnenia nároku, â ak uplatňuje dodatočne zaplatené poistné a príspevky (napr. ako samoplatiteľ

na zdravotné poistenie, ako dobrovoľne sociálne poistená osoba, ak sám zaplatil nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia) – uvádza sumu poistného a príspevkov a prikladá doklady o zaplatení, â ak uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), vyhla-

suje, že nemala vlastné príjmy alebo ak mala vlastné príjmy nepresahujúce 19,2-násobok platného životného minima, uvádza výšku týchto vlastných príjmov, pričom výšku príjmov nie je potrebné dokladovať, â ak bol k 1. 1. 2012 poberateľom starobného dôchodku, predčasného sta-

robného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ktorý v roku nepresiahol 3 644,74 € a uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane vo výške rozdielu – uvádza sumu dôchodku v úhrne, p

v VII. časti – žiada alebo nežiada o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane na účely poukázania sumy 2 % alebo 3 % zaplatenej dane,

p

v VIII. časti – podpisom potvrdzuje, že údaje v žiadosti sú pravdivé a úplné.

229

Pri vykonávaní ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2012 zamestnávateľ zohľadní tieto veličiny: a) nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov nasledovne: â ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako

100-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima, t. j. ak základ dane daňovníka je rovný alebo nižší ako 18 983 € (189,83 x 100), nezdaniteľná časť = 3 644,74 € (189,83 x 19,2), â ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 100-násobok platného

životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne sa rovná nule, t. j. ak základ dane daňovníka je vyšší ako 18 983 €, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 8 390,486 € (189,83 x 44,2) a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa rovná nule, â ak daňovník dosiahne základ dane 33 561,95 € a viac, nezdaniteľná časť zá-

kladu dane sa rovná nule. Aj napriek tomu, že dvanásťnásobok mesačnej sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (303,72 x 12) predstavuje sumu 3 644,64 €, v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň si uplatní sumu 3 644,74 €, čím sa zohľadní rozdiel vyplývajúci zo zaokrúhľovania. Podľa § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si nemôže uplatniť daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo ak mu bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia. Ak zamestnanec nebol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku, má nárok na uplatnenie celej nezdaniteľnej časti základu dane. Ak bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku, počas zdaňovacieho obdobia nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane. Ak však suma jeho dôchodku v úhrne nepresiahne sumu, o ktorú by sa základ dane v závislosti od dosiahnutého príjmu mohol znížiť, v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň alebo pri podávaní daňového priznania si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane a vyplatenou sumou dôchodku. b) nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov nasledovne:

230

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy â ak daňovník dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok

platného životného minima, t. j. 33 561,944 € a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období: Õ nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manže-

la) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima, t. j. 3 644,74 €, Õ má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku plat-

ného životného minima, t. j. 3 644,74 €, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela), t. j. rozdiel medzi 3 644,74 € a príjmom manželky (manžela), Õ má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platné-

ho životného minima, t. j. 3 644,74 €, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, â ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životné-

ho minima, t. j. 33 561,944 € a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období: Õ nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku

(manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, t. j. nezdaniteľná časť = je rozdiel medzi sumou 12 035,222 € a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, Õ má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manže-

la) je suma vypočítaná podľa predchádzajúceho bodu, znížená o vlastný príjem manželky, t. j. rozdiel medzi sumou 12 035,222 € a jednou štvrtinou základu dane daňovníka znížený o vlastný príjem manželky (manžela), â ak daňovník dosiahne základ dane 48 140,89 € a viac, nezdaniteľná časť zá-

kladu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, bez ohľadu na výšku vlastných príjmov. Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) si môže uplatniť zamestnanec: â ak žije s manželkou (manželom) v spoločnej domácnosti, pričom nie je pod-

statné, či majú rovnakú adresu trvalého pobytu, â aj vtedy, ak si manžel (manželka) uplatnil/la vo svojom ročnom zúčtovaní ale-

bo daňovom priznaní nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na seba, â len za obdobie, počas ktorého sú manželmi.

231

Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje príjem znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré je manželka (manžel) povinná/ý v príslušnom zdaňovacom období zaplatiť. Do vlastného príjmu sa započítava akýkoľvek príjem podľa zákona o dani z príjmov, bez ohľadu na to, či ide o príjem, ktorý je predmetom dane alebo nie je predmetom dane, alebo či ide o príjem oslobodený od dane, započítava sa napríklad: â hrubý príjem zo závislej činnosti, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej ne-

schopnosti, cestovné náhrady, suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie, podiely na zisku, â nemocenské dávky, dôchodky, dávky v nezamestnanosti, dávky v hmotnej

núdzi, â príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nie je zníže-

ný o výdavky, â príjem z prenájmu, â príjem z kapitálového majetku (napr. úroky v banke, plnenie zo životného pois-

tenia, dávky doplnkového dôchodkového sporenia), â ostatné príjmy (napr. výhry, príjmy z predaja nehnuteľnosti).

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia, daňový bonus, zvýšenie dôchodku za bezvládnosť, štátne sociálne dávky (napr. rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, prídavok na dieťa, vianočný príspevok) a štipendium pri sústavnej príprave na povolanie. Od takto zisteného príjmu sa odpočítava: â poistné na povinné sociálne poistenie zamestnanca, SZČO, â poistné na dobrovoľné sociálne poistenie osoby, â preddavky zamestnanca, SZČO a samoplatiteľa na zdravotné poistenie, â nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia.

c) daňový bonus, ktorý si zamestnanec môže uplatniť na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti, ak mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Nárok na priznanie daňového bonusu zamestnanec musí preukázať: â dokladom o oprávnenosti nároku na priznanie, ktorým je rodný list dieťaťa,

v prípade detí po skončení povinnej školskej dochádzky potvrdením školy pre konkrétny školský rok o tom, že dieťa sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo potvrdením príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní prídavku na dieťa, â potvrdením príslušného územného úradu o tom, že dieťa sa považuje za vyži-

vované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať

232

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz alebo potvrdením o priznaní alebo odobratí invalidného dôchodku. Nárok na daňový bonus je za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie, t. j. dieťa bolo považované za vyživované, nezaopatrené, žilo so zamestnancom v spoločnej domácnosti. Do 30. 6. 2012 bola mesačná suma daňového bonusu 20,51 €, od 1. 7. 2012 je suma daňového bonusu 21,03 €. Suma daňového bonusu za rok 2012 je tak 249,24 € na jedno vyživované dieťa za predpokladu dosiahnutia príjmu za rok 2012 aspoň vo výške 1 963,20 €. d) zamestnaneckú prémiu, ktorá sa uplatňuje až na konci zdaňovacieho obdobia a na ktorú v zmysle § 32a zákona o dani z príjmov vzniká nárok za zdaňovacie obdobie daňovníkovi, ak: â dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území Sloven-

skej republiky v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy, â poberal príjmy aspoň 6 kalendárnych mesiacov, pričom ak zamestnanec v ka-

lendárnom mesiaci dosahoval len príjmy na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tento mesiac sa do obdobia poberania príjmov nezapočítava, â daň vyberanú zrážkou podľa § 43 nebude považovať za preddavok na daň, â nepoberal príjmy uvedené v § 3 ods. 2 písm. c) a d), v § 5 ods. 1 písm. b) až e),

g) a h), § 5 ods. 3 a § 5 ods. 7 písm. i), t. j. nepoberal podiely na zisku, ktoré nie sú predmetom dane alebo ktoré sú od dane oslobodené, nepoberal iné zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti ako príjmy za prácu konateľov, príjmy z použitia motorového vozidla zamestnávateľa, príjmy plynúce z nakladania so zamestnaneckými opciami a pod., â nepoberal iné zdaniteľné príjmy podľa § 6 až § 8, â nie je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného, predčas-

ného starobného alebo výsluhového dôchodku a dôchodok mu nebol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia, â vypočítaná suma zamestnaneckej prémie je kladné číslo.

Výpočet zamestnaneckej prémie za rok 2012 je nasledovný: â pri úhrnnej sume príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, ale niž-

šej ako 12-násobok, je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základu dane z 12-násobku minimálnej mzdy, t. j. ak zamestnanec dosiahne úhrnnú sumu príjmov aspoň 1 963,20 €, ale menej ako 3 926,40 €, výška zamestnaneckej prémie bude: 3 644,74 - 3 400,56 = 244,18 x 19 % = 46,3942 = 46,40 €, â pri úhrnnej sume príjmov vyššej ako 12-násobok minimálnej mzdy je zamest-

nanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu nezdaniteľnej časti základu dane na

233

daňovníka a dosiahnutého základu dane, t. j. ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov viac ako 3 926,40 €, výška zamestnaneckej prémie bude: 3 644,74 - základ dane daňovníka x 19 %, â ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov vo výške nezdaniteľnej časti

základu dane na daňovníka a vyššiu – nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká. Ak zamestnanec v zdaňovacom období pracoval 12 mesiacov, vzniká mu nárok na zamestnaneckú prémiu v plnej výške. Ak pracoval menej ako 12 mesiacov, vzniká mu nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, v ktorých poberal príjmy. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie do 2. 4. 2013 na tlačive Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2012, vzor ktorého určilo Ministerstvo financií SR oznámením č. MF/23099/2012-721 uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 10/2012. V rámci ročného zúčtovania sa v tlačive Ročné zúčtovanie preddavkov na daň uvádza: p

riadok 00 – úhrn zúčtovaných a skutočne najneskôr do 31. 1. 2013 vyplatených príjmov zo závislej činnosti v peňažnej i nepeňažnej forme, vrátane doplatkov za minulé roky, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov od dane oslobodených a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, a to od všetkých zamestnávateľov,

p

riadok 00a – úhrn príjmov plynúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to od všetkých zamestnávateľov,

p

riadok 00b – úhrn povinného poistného, ktoré platí zamestnanec a bolo zrazené z uvedených príjmov u všetkých zamestnávateľov a ktoré zamestnanec zaplatil sám a zdokladoval v Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania, v členení na: â úhrn poistného na sociálne poistenie vrátane povinného aj dobrovoľného po-

istenia, â úhrn poistného na zdravotné poistenie vrátane nedoplatku z ročného zúčtova-

nia zdravotného poistenia,

234

p

riadok 01 – základ dane,

p

riadok 02 – suma uplatnených úhrad zdravotníckeho pracovníka, o ktorú sa zvyšuje základ dane, ak boli porušené podmienky na jej uplatnenie – týka sa len zdravotníckych pracovníkov,

p

riadok 03 – základ dane zvýšený o sumu z riadka 02,

p

riadok 04 – zníženie základu dane – ak zamestnanec nemá nárok na zamestnaneckú prémiu, v členení zníženie základu dane na:

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy â daňovníka, kde sa uvádza vzniknutý nárok na nezdaniteľnú časť základu dane

na daňovníka, â manželku (manžela), kde sa uvádza vzniknutý nárok na nezdaniteľnú časť zá-

kladu dane na manželku (manžela), p

riadok 05 – zdaniteľná mzda, t. j. základ dane z riadka 03 znížený o súčet nezdaniteľných častí z riadka 04, ak sú nezdaniteľné časti vyššie ako základ dane, uvádza sa nula,

p

riadok 06 – daň vo výške 19 % zo zdaniteľnej mzdy na riadku 15, zaokrúhlená na celé eurocenty nadol,

p

riadok 07 – základ dane na uplatnenie zamestnaneckej prémie, ak je zrejmé, že zamestnanec spĺňa všetky podmienky na uplatnenie zamestnaneckej prémie a ak si v Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania nárok uplatnil, vo výške: â úhrnu príjmov z riadka 00 – ak úhrn príjmov je najmenej 3 926,40 € a súčasne

základ dane v riadku 01 je nižší ako 3 644,74 €, â alebo 3 400,56 € – ak úhrn príjmov v riadku 00 je od 1 963,20 € do 3 926,40 €, p

riadok 08 – počet mesiacov, v ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie zamestnaneckej prémie,

p

riadok 09 – zamestnanecká prémia vypočítaná ako 19 % zo sumy rozdielu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka z riadka 04a a základu dane na uplatnenie zamestnaneckej prémie z riadka 07, prepočítaná na počet mesiacov z riadka 08, zaokrúhlená na celé eurocenty nahor,

p

riadok 09a – suma zamestnaneckej prémie nesprávne vyplatenej zamestnávateľom v predchádzajúcom období,

p

riadok 10 – nárok na daňový bonus v úhrne za všetky vyživované deti, na ktoré si zamestnanec uplatnil nárok, pričom pri posudzovaní nároku na daňový bonus sa berie do úvahy zdaniteľný príjem počas celého roka u všetkých zamestnávateľov (ak zamestnanec dosiahol zdaniteľný príjem zo závislej činnosti aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy len v niektorých kalendárnych mesiacoch a zamestnávateľ mu v týchto mesiacoch daňový bonus priznal, zamestnanec nestráca nárok na už priznaný daňový bonus ani vtedy, ak za celý rok jeho príjem nedosiahol výšku 6-násobku minimálnej mzdy a uvedie sa suma daňového bonusu, ktorá bola zamestnancovi vyplatená),

p

riadok 11 – daňový bonus priznaný a vyplatený všetkými zamestnávateľmi na všetky vyživované deti,

p

riadok 12 – daňový bonus na vyplatenie – ak je nárok na daňový bonus v riadku 10 vyšší ako priznaný a vyplatený daňový bonus na riadku 11,

p

riadok 12a – daňový bonus na vyplatenie znížený o daň – ak je suma daňového bonusu na vyplatenie v riadku 12 vyššia ako suma dane v riadku 06,

235

p

riadok 13 – daňový bonus na vybratie – ak je nárok na daňový bonus v riadku 10 nižší ako priznaný a vyplatený daňový bonus na riadku 11,

p

riadok 14 – úhrn preddavkov na daň zrazených všetkými zamestnávateľmi neupravený o daňový bonus,

p

riadok 15 – nedoplatok dane – ak vypočítaná daň na riadku 06 je vyššia ako úhrn preddavkov na daň na riadku 14,

p

riadok 16 – preplatok dane – ak daň vypočítaná na riadku 06 je nižšia ako úhrn preddavkov na daň na riadku 14,

p

riadok 17 – nedoplatok/preplatok – po zohľadnení daňového bonusu,

p

riadok 18 – suma, ktorú zamestnávateľ od zamestnanca vyberie, alebo suma, ktorú zamestnávateľ zamestnancovi vyplatí – po zohľadnení nedoplatku alebo preplatku dane, daňového bonusu na vybratie alebo vyplatenie a zamestnaneckej prémie.

Ak je nedoplatok dane vykázaný na riadku 15 vyšší ako 3,32 €, zamestnávateľ ho zamestnancovi zrazí zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca roka 2013. Na nedoplatok do 3,32 € sa neprihliada a zamestnancovi sa nezrazí. Neplatí to však v prípade, ak sa zamestnancovi na základe ročného zúčtovania doplácal daňový bonus (riadok 12) alebo ak zamestnanec poukáže 2 % alebo 3 % zaplatenej dane. V takomto prípade zamestnávateľ zrazí zamestnancovi nedoplatok do 30. 4. 2013. Preplatok dane vykázaný na riadku 16 vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi najneskôr vo vyúčtovaní mzdy za mesiac apríl 2013. Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň, je podľa § 39 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov povinný vystaviť a zamestnancovi doručiť do konca apríla doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste alebo v evidencii, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane, priznanie daňového bonusu a zamestnaneckej prémie. Takýmto dokladom je vyššie uvedené vyplnené tlačivo Ročného zúčtovania preddavkov na daň. Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň, je podľa § 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov povinný do 10 dní od doručenia žiadosti od zamestnanca vydať doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, a to o údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku alebo preplatku vyplývajúceho z ročného zúčtovania. Na tento účel slúži II. časť tlačiva Ročného zúčtovania preddavkov na daň. Zamestnávateľ je podľa § 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov povinný na žiadosť zamestnanca (prostredníctvom Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania) vystaviť aj potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50 – poukázanie 2 % alebo 3 % zaplatenej dane. Potvrdenie sa vystavuje na tlačive, vzor ktorého odporučilo Ministerstvo financií SR. Potvrdenie o zaplatení dane je prílohou Vyhlásenia o poukázaní sumy zaplatenej dane, ktoré zamestnanec predkladá správcovi dane.

236

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy Príklad č. 19: Zamestnávateľ v roku 2012 zamestnával 3 zamestnancov: â Peter Novotný – mal podpísané Vyhlásenie na zdanenie príjmov, uplatňoval si nezdaniteľnú časť

základu dane na daňovníkaa daňový bonus na 1 dieťa. Pretože mal aj iné zdaniteľné príjmy, je povinný podať daňové priznanie, preto požiadal zamestnávateľa o vystavenie Potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti. Potvrdenie je v prílohe č. 1. â Martin Vápeník – mal podpísané Vyhlásenie na zdanenie príjmov, uplatňoval si nezdaniteľnú časť

základu dane na daňovníka a daňový bonus na 2 deti. Pretože mal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti u jedného zamestnávateľa, požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň a v rámci neho aj o vystavenie Potvrdenia o zaplatení dane. Prostredníctvom Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania uplatnil aj nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, ktorá v roku 2012 mala vlastný príjem vo výške 3 250 €. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania je v prílohe č. 2, Ročné zúčtovanie preddavkov na daň v prílohe č. 3, Potvrdenie o zaplatení dane v prílohe č. 4. Zamestnanec sa rozhodol 2 % zaplatenej dane poukázať Lige proti rakovine – vyhlásenie zamestnanca o poukázanísumy do výšky 2 % (3 %) zaplatenej dane je v prílohe č. 5. â Ivan Mráz – nemal podpísané Vyhlásenie na zdanenie príjmov. Prostredníctvom Žiadosti o vyko-

nanie ročného zúčtovania si dodatočne uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Zamestnávateľ mu ročné zúčtovanie vykonal 25. 2. 2013 a vykázal preplatok 692,49 €. Časť preplatku vo výške 346,25 € mu zúčtoval vo výplate za február a vyplatil dňa 21. 3. 2013. Zamestnanec zistil, že mu vznikla povinnosť podať za zdaňovacie obdobie roku 2012 daňové priznanie, preto 19. 3. 2013 požiadal zamestnávateľa o vystavenie doplňujúceho dokladu o vykonanom ročnom zúčtovaní.Ročné zúčtovanie preddavkov na daň vrátane doplňujúceho dokladu je v prílohe č. 6.

12.3

Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti

Zamestnávateľ je povinný v zmysle § 39 ods. 9 písm. b) zákona o dani z príjmov predkladať miestne príslušnému správcovi dane Hlásenie o vyúčtovaní dane, o úhrne príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse, poskytovaných zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, a to do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia na tlačive, vzor ktorého určí Ministerstvo financií SR.

12.3.1 Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za rok 2012 Ministerstvo financií SR oznámením číslo MF/23099/2012-721 určilo za zdaňovacie obdobie roku 2012 nový vzor tlačiva Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, poskytovaných jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse (ďalej len „hlásenie“). V hlásení sa okrem základných identifikačných údajov zamestnávateľa uvádza:

237

p

v I. časti – vyúčtovanie dane v členení na sumy zrazenej a odvedenej dane na preddavkoch a na dani z vyplatených zdaniteľných príjmov za všetkých zamestnancov, vrátane priznanej a vyplatenej sumy daňového bonusu a zamestnaneckej prémie – uvedené údaje musia byť súhrnnými údajmi z prehľadov o zrazených a odvedených preddavkoch, ktoré zamestnávateľ podával za jednotlivé kalendárne mesiace,

p

v II. časti – rozdiely z dodatočného hlásenia,

p

v III. časti – rekapitulácia daňového bonusu a zamestnaneckej prémie v členení na sumy vyplatené z úhrnu zrazených preddavkov na daň a dane a sumy vyplatené z prostriedkov zamestnávateľa,

p

vo IV. časti – úhrn príjmov poskytovaných jednotlivým zamestnancom v peňažnej aj v nepeňažnej forme, úhrn zrazených preddavkov na daň z týchto príjmov a vyplatený daňový bonus v členení na zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nevykonal ročné zúčtovanie, pričom sa uvádza: â úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, z ktorých sa vyberá preddavok

na daň, vyplatených zamestnávateľom s vyčlenením príjmu plynúceho zamestnancovi za prácu na základe dohôd mimo pracovného pomeru, â suma poistného na sociálne poistenie a preddavkov na zdravotné poistenie,

o ktorú sa znížil úhrn príjmov, â úhrn zrazených preddavkov na daň bez úpravy o daňový bonus, â suma daňového bonusu, ktorú zamestnávateľ vyplatil v úhrne na všetky deti,

okrem daňového bonusu, ktorý vyplatil za predchádzajúce obdobie, p

v V. časti – údaje o jednotlivých zamestnancoch, ktorým zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, pričom sa uvádza: â úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, z ktorých sa vyberá preddavok

na daň, vyplatených všetkými zamestnávateľmi s vyčlenením príjmu plynúceho zamestnancovi za prácu na základe dohôd mimo pracovného pomeru, â suma poistného na sociálne poistenie a preddavkov na zdravotné poistenie,

o ktorú sa znížil úhrn príjmov pri výpočte zdaniteľnej mzdy, â suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka priznaná za zdaňovacie

obdobie, â úhrn zrazených preddavkov na daň bez úpravy o daňový bonus, nedoplatky

a preplatky z ročného zúčtovania, â suma nezdaniteľnej časti základu dane na manžela (manželku), â suma zamestnaneckej prémie a počet mesiacov, za ktoré vznikol nárok, â suma daňového bonusu priznaná pri ročnom zúčtovaní v úhrne za všetky deti, â preplatok alebo nedoplatok z ročného zúčtovania.

238

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy Príklad č. 20: Zamestnávateľ podľa príkladu č. 19 vyhotoví a doručí správcovi dane do 30. 4. 2013 hlásenie o vyúčtovaní dane, ktoré je v prílohe č. 7.

12.4

Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie

V priebehu kalendárneho roka sa poistné na zdravotné poistenie platí formou preddavkov. Cieľom ročného zúčtovania poistného je vypočítať poistné zo skutočných príjmov poistenca za celý rok, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva. Takto vypočítané poistné sa porovnáva so zaplatenými preddavkami. Výsledkom porovnania môže byť preplatok na poistnom – ak sú preddavky vyššie ako poistné, alebo nedoplatok na poistnom – ak je poistné vyššie ako zaplatené preddavky. Ročné zúčtovanie vykonávajú príslušné zdravotné poisťovne v súlade s § 19 zákona o zdravotnom poistení. Ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa nemusí vykonať za zamestnanca, ktorý: p

nebol samostatne zárobkovo činnou osobou, nebol poistencom, ktorý má príjem z dividend a súčasne v čase, keď bol â samoplatiteľom, jeho príjem nepresiahol úhrn minimálneho vymeriavacieho

základu, â zamestnancom, jeho príjmy vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnáva-

teľov jednotlivo ani v úhrne nepresiahli päťnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e), t. j. príjmy z kapitálového majetku, ostatné príjmy ani príjmy z podielov na zisku obchodných spoločností alebo družstiev, â zamestnancom, mal len jedného zamestnávateľa a jeho príjmy vo všetkých

mesiacoch presiahli päťnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e), t. j. príjmy z kapitálového majetku, ostatné príjmy ani príjmy z podielov na zisku obchodných spoločností a družstiev, p

zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

Ak bude výsledkom ročného zúčtovania poistného preplatok najmenej 5 €, zdravotná poisťovňa v lehote na vykonanie ročného zúčtovania poistného zašle všetkým platiteľom poistného písomné oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného. Platiteľ poistného môže proti výsledku ročného zúčtovania poistného uvedenému v oznámení podať do 15 dní od doručenia nesúhlasné stanovisko. Ak zdravotná poisťovňa po posúdení nesúhlasného stanoviska zistí, že výsledkom ročného zúčtovania poistného mal byť preplatok v inej výške, než bol uvedený v pôvodnom oznámení, zašle do 15 dní odo dňa doručenia nesúhlasného stanoviska platiteľovi poistného alebo poistencovi nové oznámenie, ktoré nahrádza pôvodné oznámenie. Proti novému oznámeniu už nesúhlasné stanovisko podať nie je možné.

239

Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná, po zaúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov, preplatok vrátiť platiteľovi poistného, jeho právnemu nástupcovi alebo poistencovi, a to v lehote najneskôr do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska alebo doručenia nového oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poistného. Ak výška preplatku nedosiahne najmenej 5 €, povinnosť zaslania oznámenia o výsledku ročného zúčtovania ani povinnosť vrátiť preplatok nevzniká. Zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi preplatok za zamestnanca najneskôr v lehote do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska, alebo doručenia nového oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poistného. Ak bude výsledkom ročného zúčtovania nedoplatok najmenej 5 €, zdravotná poisťovňa vydá a v lehote na vykonanie ročného zúčtovania poistného zašle príslušným platiteľom poistného výkaz nedoplatkov. Platiteľ poistného môže proti výsledku ročného zúčtovania uvedenému vo výkaze nedoplatkov podať do 15 dní od doručenia námietky. Zároveň musí uviesť aj dôvod podania námietky. Na námietky bez zdôvodnenia zdravotná poisťovňa prihliadať nebude. Ak zdravotná poisťovňa podaným námietkam v celom rozsahu nevyhovie, do 15 dní odo dňa doručenia podá na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh na vydanie platobného výmeru aj so stanoviskom k námietkam. Podaním návrhu výkaz nedoplatkov stráca platnosť. Ak zdravotná poisťovňa podaným námietkam v plnom rozsahu vyhovie, vydá nový výkaz nedoplatkov, ktorým zruší predchádzajúci výkaz nedoplatkov. Výkaz nedoplatkov sa stane právoplatným a vykonateľným márnym uplynutím lehoty na podanie námietok. Platiteľ poistného je povinný príslušnej zdravotnej poisťovni odviesť nedoplatok do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov. Ak je poistenec stále zamestnancom, túto povinnosť vykoná zamestnávateľ. Ak výška nedoplatku nedosiahne najmenej 5 €, povinnosť zaslania výkazu nedoplatkov ani povinnosť odviesť nedoplatok nevzniká. Zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi nedoplatok najneskôr v lehote do 45 dní od nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov.

12.4.1 Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie za rok 2012 Zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného za rok 2012: p

do 30. septembra 2013,

p

alebo do 31. októbra 2013 – ak má platiteľ poistného predĺženú lehotu na podanie daňového priznania.

V rámci ročného zúčtovania poistného za rok 2012 zdravotná poisťovňa zohľadní nasledovné veličiny:

240

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy Minimálne a maximálne vymeriavacie základy a preddavky v roku 2012 Úhrn minimálnych základov SZČO a samoplatiteľa = 4 078,68 € (minimálny základ = 44,2 % z priemernej mesačnej mzdy) Priemerná mesačná mzda (z roku 2010) = 769 € Trojnásobok priemernej mesačnej mzdy = 2 307 € Zamestnanec – § 16 ods. 8 písm. a) Bez zdravotného postihnutia

Vymeriavací Preddavok základ (€) (€)

Minimálny preddavok nie je určený Najviac 4 % z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy

2 307

92,28

2 307

46,14

Bez zdravotného Najmenej 14 % z minimálneho základu postihnutia Najviac 14 % z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy

339,89

47,58

2 307

322,98

So zdravotným postihnutím

339,89

23,79

2 307

161,49

So zdravotným postihnutím

Minimálny preddavok nie je určený Najviac 2 % z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy

SZČO – § 16 ods. 8 písm. b) Samoplatiteľ – § 16 ods. 8 písm. e)

Najmenej 7 % z minimálneho základu Najviac 7 % z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy

SZČO, ak je súčasne zamestnancom – § 16 ods. 8 písm. c), alebo ak je súčasne poistencom štátu podľa § 11 ods. 7 Bez zdravotného Minimálny preddavok nie je určený postihnutia Najviac 14 % z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy So zdravotným postihnutím

2 307

322,98

2 307

161,49

2 307

230,70

2 307

115,35

2 307

115,35

27 684

3 875,76

Minimálny preddavok nie je určený Najviac 7 % z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy

Zamestnávateľ – § 16 ods. 8 písm. d) Za zamestnanca bez zdravotného postihnutia

Minimálny preddavok nie je určený

Za zamestnanca so zdravotným postihnutím

Minimálny preddavok nie je určený

Za zamestnanca poberateľa invalidného dôchodku

Minimálny preddavok nie je určený

Maximálne poistné za kalendárny rok 2012

14 % z celoročného maximálneho VZ (z 36-násobku priemernej mesačnej mzdy)

Najviac 10 % z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy

Najviac 5 % z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy

Najviac 5 % z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy

241

12.5

Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ je v zmysle § 63 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný: p

zabezpečovať vhodné podmienky na výkon práce,

p

vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas zamestnávania,

p

viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím,

p

zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Občanom so zdravotným postihnutím na účely zákona o službách zamestnanosti (§ 9) je občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorým je § 71 zákona o sociálnom poistení. Občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Občan so zdravotným postihnutím musí zamestnávateľovi preukázať invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, si na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím započítava, ako keby zamestnával troch takýchto občanov. Celkovým počtom zamestnancov na účely stanovenia 3,2 % z celkového počtu zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok, ktorý musí byť v súlade so štatistickým výkazom Práca 2-04. Štatistická metodika vymedzuje, ktorí zamestnanci sa do evidenčného počtu zamestnancov započítavajú a ktorí nie. Do celkového počtu zamestnancov sa nezapočítavajú zamestnanci, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí. Priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok sa vypočíta ako aritmetický priemer počtu zamestnancov za jednotlivé mesiace zaokrúhlený na jedno desatinné miesto. Zistený počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých má zamestnávateľ zamestnať, a skutočný počet, ktorých zamestnávateľ zamestnáva, sa zaokrúhľuje na celé číslo od 0,5 vrátane smerom nahor. Zamestnávateľ preukazuje plnenie povinného podielu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov za predchádzajúci kalendárny

242

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy rok do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka na tlačive predpísanom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny – Ročnom výkaze o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ môže povinnosť zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím plniť aj vzájomnou kombináciou: p

zamestnávania takýchto občanov podľa § 63 ods. 1 písm. d),

p

zadávaním zákazky podľa § 64,

p

platením odvodu podľa § 65.

Zamestnávateľ, ktorý z rôznych dôvodov nemôže zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, má možnosť v zmysle § 64 zákona plniť túto povinnosť aj náhradným spôsobom, a to: p

zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím,

p

zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Zákazka na účely plnenia tejto povinnosti je dodanie tovaru (výrobku určeného na predaj) alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si plní povinnosť zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu, a chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom, alebo občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zadáva zákazku v rozsahu 0,8-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel občanov so zdravotným poistením plní. Výsledná suma sa zaokrúhľuje na euro nadol. Zamestnávateľ, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, započítava do ceny zákazky aj DPH. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nezapočítava do ceny zákazky DPH vo výške, v akej mu vznikol nárok na jej odpočítanie podľa zákona o dani z pridanej hodnoty. Počet občanov, ktorých možno započítať na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, sa vypočíta ako podiel celkovej sumy platieb za odobratý tovar alebo prijaté služby v kalendárnom roku a 0,8-násobku celkovej ceny práce. Ak chránená dielňa alebo občan so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, realizujú činnosti spojené s nákupom a predajom výrobkov, ktoré nevyrábajú, na účely zápočtu povinného podielu sa zamestnávateľovi započíta suma vo výške 10 % peňažného plnenia bez započítania DPH.

243

Náhradné plnenie povinnosti zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím zamestnávateľ preukazuje na tlačivách „Potvrdenie pre zamestnávateľa o zadaní a realizácii zákazky“. K potvrdeniu doloží: p

kópiu dokladu o zadaní zákazky (objednávku, zmluvu),

p

kópiu dokladu o zaplatení (faktúru, výpis z bankového účtu, príjmový a výdavkový pokladničný doklad),

p

ďalšie doklady preukazujúce zadanie zákazky – rozpis tovarov (neoddeliteľná príloha k potvrdeniu pre zamestnávateľa), dodacie listy,

p

doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky – kópie dokladu o priznaní postavenia chránenej dielne, chráneného pracoviska, výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra, kópia rozhodnutia alebo oznámenia Sociálnej poisťovne alebo posudku útvaru sociálneho zabezpečenia v prípade fyzickej osoby, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, je v zmysle § 65 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku odviesť za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného počtu, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa odvod odvádza. Výsledná suma sa zaokrúhľuje na euro nadol. Tento odvod postihuje zamestnávateľov, ktorí nevytvorili podmienky na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím a ani nezadali zákazku vhodnú na zamestnávanie takýchto občanov. Ak ÚPSVaR viedol v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím len časť kalendárneho roka, odvod za neplnenie povinného podielu sa podľa § 65 ods. 2 znižuje o sumu, ktorá je súčinom 0,3-násobku celkovej ceny práce, polovice počtu mesiacov, počas ktorých úrad takýchto občanov neviedol a počtu občanov chýbajúceho do splnenia povinnosti povinného podielu zamestnávania. Možnosť takéhoto krátenia odvodu kontrolujú príslušné ÚPSVaR. Ak zamestnávateľ nesplní povinnosť odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, je v právomoci ÚPSVaR v správnom konaní rozhodnúť o povinnosti zamestnávateľa odvod zaplatiť.

12.5.1 Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2012 Celková cena práce na rok 2012 sa stanoví z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za 1. až 3. štvrťrok 2011, ktorá je podľa Štatistického úradu SR 765 €, a preddavku na poistné na zdravotné poistenie platené zamestnávateľom a poistného na sociálne poistenie platené zamestnávateľom nasledovne:

244

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy Poistenie

Sadzba v % zo základu 765 €

Poistné platené zamestnávateľom v €

Zdravotné poistenie

10 %

76,50

Nemocenské poistenie

1,4 %

10,71

Starobné poistenie

14 %

107,10

Invalidné poistenie

3%

22,95

Poistenie v nezamestnanosti

1%

7,65

Rezervný fond solidarity

4,75 %

36,33

Garančné poistenie

0,25 %

1,91

Úrazové poistenie Spolu poistné Priemerná mzda Celková cena práce

0,8 %

6,12

35,20 %

269,27 765 € 765 + 269,27 = 1 034,27

0,8-násobok celkovej ceny práce

po zaokrúhlení: 827 €

0,9-násobok celkovej ceny práce

po zaokrúhlení: 930 €

Príklad č. 21: Zamestnávateľ, platiteľ DPH, mal v roku 2012 priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách 125,5. Z tohto počtu mu vyplynula povinnosť zamestnať 4 zamestnancov so zdravotným postihnutím (125,5 x 3,2 %). Svoju povinnosť plnil nasledovne: â v priebehu celého roka zamestnával jedného zamestnanca s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %, t. j. započíta jedného zamestnanca so zdravotným postihnutím, â od marca do júla zamestnával zamestnanca s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 % – tohto zamestnanca môže za obdobie 5 mesiacov započítať za troch občanov so zdravotným postihnutím, t. j. 5 x 3 : 12 = 1,25, po zaokrúhlení započíta jedného zamestnanca so zdravotným postihnutím, â v novembri odobral od chránenej dielne, platiteľa DPH, tovar v celkovej hodnote 910 € bez DPH (ako platiteľovi DPH mu vzniká nárok na odpočet DPH, preto cenu zákazky počíta v cene bez DPH) – počet občanov so zdravotným postihnutím na účely plnenia povinného podielu vypočíta ako podiel celkovej sumy platieb bez DPH za odobratý tovar a 0,8-násobku celkovej ceny práce, t. j. 910 : 827 = 1,10, po zaokrúhlenízapočíta jedného občana so zdravotným postihnutím,toto náhradné plnenie povinnosti preukazuje potvrdením od príslušnej chránenej dielne, ktorého prílohou je rozpis odobratého tovaru, â do splnenia povinného podielu mu chýba ešte jeden zamestnanec so zdravotným postihnutím, za ktorého je povinný uhradiť odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce, t. j. 930 €. Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím vrátane Potvrdenia pre zamestnávateľa o zadaní a realizácii zákazky a rozpisu dodaných tovarov je v prílohe č. 8. Ing. Eva Gášpárová ekonomicko-účtovná poradkyňa Venuje sa vedeniu účtovníctva a ostatných účtovno-ekonomických agend, organizačnému, ekonomickému a účtovnému poradenstvu. Publikačnej činnosti v oblasti jednoduchého, podvojného a mzdového účtovníctva sa venuje od roku 2002.

245

Príloha č. 1:

246

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy Príloha č. 2:

247

248

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy Príloha č. 3:

249

Príloha č. 4:

250

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy Príloha č. 5:

251

Príloha č. 6:

252

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy

253

Príloha č. 7:

254

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy

255

256

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy

257

Príloha č. 8:

258

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy

259

260

zo závislej činnosti za rok 2012 Kedy zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania Zamestnanec, ktorý mal v roku 2012 zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti (§ 5) a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 (príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou, sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň), môže najneskôr do 15. februára 2013 písomne požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, posledného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus.

V MZDOVEJ UČTÁRNI

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby

Príklady: â Daňovník – zamestnanec a zároveň samostatne zárobkovo činná osoba, nedosiahol v roku 2012

z podnikania žiadny príjem. V uvedenom prípade môže zamestnanec požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Ak ale daňovníkvykázal daňovú stratu, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typ B, v ktorom uvedie aj príjmy zo závislej činnosti. â Daňovník – zamestnanec, dosiahol v roku 2012 okrem príjmov zo závislej činnosti príjmy z pre-

Ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek z nich a tento zamestnávateľ na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak zamestnanec preukáže, že na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na daňový bonus mal nárok.

DÚPP 6-7/2013

nájmu nepresahujúce sumu 500 € alebo príležitostné príjmy nepresahujúce sumu 500 €, alebo dosiahol príjmy, ktoré sú v plnej výške oslobodené od dane (napr. predaj bytu, ktorého príjem je oslobodený od dane). V uvedenom prípade môže zamestnanec požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Ak príjmy z prenájmu alebo príležitostné príjmy presiahli v roku 2012 sumu 500 €, zamestnanec je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typ B (ak sú jeho zdaniteľné príjmy vyššie ako 1 822,37 €), v ktorom uvedie príjmy zo závislej činnosti a príjmy z prenájmu presahujúce sumu 500 € alebo príjmy z príležitostných činností presahujúce sumu 500 €.

261

Príklady: â Daňovník – zamestnanec, mal v roku 2012 viac zamestnávateľov. Ani u jedného nepodpísal vy-

hlásenie, na základe ktorého by si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus. Zamestnanec môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek zo zamestnávateľov. K žiadosti priloží potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované deti od iných zamestnávateľov, podpíše vyhlásenie na zdanenie príjmov, priloží doklady preukazujúce nárok na uplatnenie daňového bonusu za rok 2012, doklady o zaplatení povinného poistného a príspevkov, ak si ich zamestnanec uplatňuje, posledné rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku, ak je zamestnanec na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku, ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu 3 644,74€. â Daňovník– zamestnanec, bol časť roka 2012 nezamestnaný, a potom sa v roku 2012 zamestnal.

Takýto daňovník, ktorý okrem zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti nepoberal iné druhy zdaniteľných príjmov, môže požiadať súčasného zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. â Daňovníčka – zamestnankyňa, bola od začiatku roka 2012 práceneschopná, potom nastúpila na

materskú dovolenku a nemala žiadny iný príjem. V tomto prípade zamestnankyňa nemusí požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, pretože od zamestnávateľa nepoberala žiadne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti. Ak zamestnankyňa nepoberala ani iné dani z príjmov podliehajúce príjmy, t. j. poberala len nemocenské dávky, materské, príp. rodičovský príspevok, nie je povinná podať ani daňové priznanie, pretože príjmy, ktoré poberala, sú od dane oslobodené. â Ku koncu roka 2012 dostal zamestnanec výpoveď zo zamestnania. Od roku 2013 sa zamestnal

u iného zamestnávateľa. Bývalý zamestnanec požiada bývalého zamestnávateľa, ktorý mu vyplácal príjmy zo závislej činnosti ako posledný v roku 2012, o vykonanie ročného zúčtovania. Nový zamestnávateľ nemôže novému zamestnancovi vykonať ročné zúčtovanie z dôvodu, že mu v roku 2012 nevyplácal žiadne príjmy. Zamestnanec je povinný doklady k ročnému zúčtovaniu za rok 2012 predložiť zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15. februára 2013. Ak zamestnanec požiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania, je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 zákona o dani z príjmov. Príklady: â Daňovník – zamestnanec, v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2012 uviedol, že si

dodatočne uplatňuje zaplatené poistné a príspevky (príspevky na poistné na zdravotné, sociálne poistenie, nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2011,

262

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov FO zaplatený v roku 2012). Doklady o zaplatení poistného a príspevkov k žiadosti nedoložil v lehote do 15. 2. 2013. Zamestnávateľ nemôže zamestnancovi vykonať ročné zúčtovanie a zamestnanec je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ A (ak sú jeho zdaniteľné príjmy vyššie ako 1 822,37 €), v ktorom tieto príjmy uvedie. â Daňovník – zamestnanec, v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2012 uviedol, že po-

beral príjmy zo závislej činnosti od viacerých zamestnávateľov. Zamestnávateľovi, ktorého požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa. Zamestnávateľ nemôže zamestnancovi vykonať ročné zúčtovanie a zamestnanec je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ A (ak sú jeho zdaniteľné príjmy vyššie ako 1 822,37 €), v ktorom tieto príjmy uvedie. Ak zamestnanec nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z dôvodu zániku zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, bez právneho nástupcu, je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 zákona o dani z príjmov. Príklad: Zamestnávateľ, u ktorého bol daňovník zamestnaný, v roku 2012 zanikol. V uvedenom prípade zánikom zamestnávateľa nie je daňová povinnosť zamestnanca vysporiadaná. Ak zamestnanec nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z dôvodu zániku zamestnávateľa bez právneho nástupcu, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ A (ak sú jeho zdaniteľné príjmy vyššie ako 1 822,37 €).

Kedy zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie Ročné zúčtovanie vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, na žiadosť zamestnanca, ktorý môže požiadať zamestnávateľa o jeho vykonanie. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 zákona o dani z príjmov. Príklady: â Daňovník – zamestnanec, poberal celý rok 2012 len príjmy zo závislej činnosti. V ustanovenej le-

hote nepožiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Zamestnávateľ nemôže zamestnancovi vykonať ročné zúčtovanie, zamestnanec má povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typ A (ak sú jeho zdaniteľné príjmy vyššie ako 1 822,37 €). â Študent popri štúdiu v roku 2012 aj pracoval. Zamestnávateľ mu vyberal preddavky na daň.

Ak študent – zamestnanec, požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania,

263

zamestnávateľ mu vykoná ročné zúčtovanie pri dodržaní podmienok uvedených v § 38 zákona o dani z príjmov. â Zamestnávateľ zamestnával v roku 2012 občana Českej republiky, ktorý iné príjmy na Slovensku

nemal. Ak zamestnanec – občan Českej republiky, požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň aj tomuto občanovi pri dodržaní podmienok uvedených v § 38 zákona o dani z príjmov. â Daňovník – zamestnanec, pracoval prvé dva mesiace v roku 2012 v zahraničí, požiadal zamest-

návateľa o vykonanie ročného zúčtovania, ku ktorému doložil potvrdenie od zamestnávateľa v zahraničí. Vzhľadom na to, že zamestnanec okrem príjmov zo závislej činnosti na Slovensku poberal aj príjem zo zahraničia, zamestnávateľ mu nemôže vykonať ročné zúčtovanie za rok 2012. Zamestnanec má povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typ A (ak sú jeho zdaniteľné príjmy vyššie ako 1 822,37 €), v ktorom uvedie príjmy na Slovensku aj zo zahraničia. â Starobný dôchodca pracoval celý rok 2012 na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú.

Zamestnávateľ môže vykonať ročné zúčtovanie aj starobnému dôchodcovi, ak ho o to požiada, pri dodržaní podmienok uvedených v § 38 zákona o dani z príjmov. â Starobný dôchodca mal v roku 2012 príjmy zo závislej činnosti v sume 1 500 €. Požiadal zamest-

návateľa o vykonanie ročného zúčtovania s tým, že mu vráti zrazené preddavky na daň. Zamestnávateľ nemôže starobnému dôchodcovi vrátiť v ročnom zúčtovaní zrazené preddavky, pretože takáto možnosť je len cez ustanovenie § 46 zákona o dani z príjmov, t. j. cez podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typ A. Poberatelia starobných dôchodkov, ktorí v roku 2012 dosiahli zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti do výšky 1 822,37 € a neuplatňovali si daňový bonus na vyživované dieťa, môžu podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typ A, v ktorom na riadku daňová povinnosť uvedú nulu (lebo zdaniteľné príjmy nie sú vyššie ako 1 822,37 €) a zamestnávateľom zrazené preddavky sa stanú preplatkom na dani, ktorý im po vyplnení žiadosti uvedenej v daňovom priznaní daňový úrad vráti. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne na zrazené preddavky na daň, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ktorý je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku, ak suma tohto dôchodku vyplatená v roku 2012 nepresiahla sumu 3 644,74 €, na zamestnaneckú prémiu a na daňový bonus, ak zamestnanec do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia žiada o vykonanie ročného zúčtovania a podpíše žiadosť o vykonanie výpočtu dane z príjmov FO zo závislej činnosti a o vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň z týchto príjmov podľa zákona o dani z príjmov, v ktorej:

264

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov FO p

uvádza počet zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, od ktorých poberal príjmy zo závislej činnosti, okrem zamestnávateľa, ktorého žiada o vykonanie ročného zúčtovania a súčasne predkladá všetky potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované deti,

p

vyhlasuje, že nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 zákona o dani z príjmov,

p

uvádza, či je alebo nie je na začiatku zdaňovacieho obdobia, za ktoré podáva žiadosť, poberateľom dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov,

p

žiada – nežiada o zvýšenie základu dane z dôvodu porušenia podmienok týkajúcich sa uplatnenej úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie,

p

zamestnanec, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu, v V. časti požiada zamestnávateľa o jej priznanie a vyplatenie,

p

v VI. časti si uplatňuje daňový bonus, ak si ho napr. neuplatňoval v zdaňovacom období u žiadneho zamestnávateľa, na preukázanie nároku prikladá príslušné doklady (§ 37 zákona o dani z príjmov),

p

ak si uplatňuje zaplatené poistné a príspevky, o zaplatení povinného poistného a príspevkov sa prikladá zamestnávateľovi príslušný doklad, napr. doklad o ich zaplatení,

p

ak si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), čestne vyhlasuje, že manželka nemala vlastné príjmy alebo mala vlastné príjmy nepresahujúce sumu 3 644,74 €,

p

uvádza, že suma dôchodku v úhrne nepresiahla v zdaňovacom období 2012 sumu 3 644,74 €, ak si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka,

p

uvedie, či žiada alebo nežiada o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti na účely vyhlásenia o poukázaní sumy do výšky 2 % alebo 3 % zaplatenej dane fyzickej osoby podľa zákona. Príklad: â Daňovník – zamestnanec, si neuplatňoval v priebehu roka 2012 nezdaniteľnú časť základu dane

na daňovníka ani nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie daňového bonusu. Zamestnávateľ uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a prihliadne na preukázané podmienky na priznanie daňového bonusu dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak ich zamestnanec preukáže najneskôr do 15. februára 2013. Ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za rok 2012 najneskôr do 2. apríla 2013. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva, vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú prémiu a daňový

265

bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej zákonom o dani z príjmov (ak má zamestnanec na zamestnaneckú prémiu a bonus nárok) za rok 2012 najneskôr pri zúčtovaní miezd za apríl 2013. Príklady: â Daňovník – zamestnanec, požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2012

dňa 13. januára 2013. Ročné zúčtovanie preddavkov na daň a výpočet dane môže zamestnávateľ vykonať zamestnancovi až do 2. apríla 2013. â Daňovníkovi – zamestnancovi, vznikol z ročného zúčtovania za rok 2012 preplatok (poberal zda-

niteľné príjmy zo závislej činnosti len časť roka 2012). Ak vznikne zamestnancovi z ročného zúčtovania preddavkov na daň preplatok, zamestnávateľ tento preplatok vráti (prípadne daňový bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej zákonom o dani z príjmov vyplatí) po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl 2013. â Daňovníkovi– zamestnancovi, vznikol z ročného zúčtovania za rok 2012 preplatok v sume 1,65 €.

Zamestnávateľ tento preplatok zamestnancovi vráti po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl 2013. â Zamestnanec nepožiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2012. Podal

daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ A. Pri výpočte daňovej povinnosti mu vznikol preplatok v sume 1,65 €. Správca dane tento preplatok daňovníkovi nevráti, pretože podľa § 79 zákona o správe daní (daňový poriadok) správca dane preplatok vráti, ak je väčší ako tri eurá. Ak by bol zamestnanec požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a vznikol by mu preplatok 1,65 €, zamestnávateľ by mu tento preplatok vrátil po vykonaníročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl 2013. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo (do 31. 12. 2013), alebo sa uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, postupoval podľa § 36 ods. 5, zníži odvod preddavku na daň (dane) aj o sumu daňového bonusu najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a ktorý postupoval podľa § 32a ods. 5, zníži odvod preddavkov na daň (dane) aj o sumu zamestnaneckej prémie najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo (do 31. 12. 2013), alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Správca dane použije postup podľa § 40 ods. 8. Zamestnávateľ teda o vrátený rozdiel z ročného zúčtovania, o vrátený daňový bonus a o vyplatenú zamestnaneckú prémiu za rok 2012: p

266

zníži odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca roka 2013 alebo

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov FO p

požiada správcu dane o poukázanie preplatku z ročného zúčtovania, ktoré zamestnancom vrátil z vlastných prostriedkov.

Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania, presahujúci sumu 3,32 € zráža zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie (do 31. 12. 2013). Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie zrazený daňový nedoplatok alebo zrazenú časť daňového nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, postupoval podľa § 36 ods. 5 (zamestnávateľ vyplatí/doplatí zamestnancovi na základe ročného zúčtovania daňový bonus), daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zníži o sumu daňového bonusu a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 3,32 € alebo nižšej ako 3,32 €. Ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50 (poukazuje podiel zaplatenej dane na osobitné účely), zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi v prípade, ak nebol daňový nedoplatok zaplatený v správnej výške znížením sumy daňového bonusu, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 3,32 € alebo nižšej ako 3,32 € najneskôr do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa vykonalo ročné zúčtovanie (do 30. 4. 2013). Príklady: â Daňovníkovi – zamestnancovi, vznikol z ročného zúčtovania dane za rok 2012 nedoplatok v sume

663,87 €. Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2012, presahujúci sumu 3,32 € zráža zamestnávateľ zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca roka 2013. Ak je nedoplatok z ročného zúčtovania vo vyššej sume, môže sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť na splátkach nedoplatku vzhľadom na jeho možnosť zraziť ho do konca roka. Zamestnávateľ sa so zamestnancom dohodli na mesačných splátkach nedoplatku (apríl – december 2013). â Daňovníkovi – zamestnancovi, vznikol z ročného zúčtovania dane za rok 2012 nedoplatok v sume

1,65 €. Zamestnávateľ doplatil zamestnancovi na základe ročného zúčtovania daňový bonus. Zamestnávateľ je povinný zraziť aj daňový nedoplatok v sume nižšej ako 3,32 € najneskôr do 30. apríla 2013, t. j. daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zníži o sumu daňového bonusu a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume nižšej ako 3,32 € (1,65 €). â Daňovníkovi – zamestnancovi, vznikol z ročného zúčtovania dane za rok 2012 nedoplatok v sume

1,65 €. Zamestnanec v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania požiadal o potvrdenie o zaplatení dane na poukázanie 2 %, resp. 3 % dane na účely § 50 zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ je povinný zraziť aj daňový nedoplatok v sume nižšej ako 3,32 € najneskôr do 30. apríla 2013, ak zamestnanec poukazuje 2 %, resp. 3 % zaplatenej dane. V tomto prípade vydá zamestnávateľ potvrdenie o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti na účely vyhlásenia o poukázaní sumy 2 % alebo 3 % zaplatenej dane fyzickej osoby podľa zákona o dani z príjmov, v ktorom uvedie dátum zrazenia daňového nedoplatku.

267

â Daňovníkovi – zamestnancovi, vznikol z ročného zúčtovania dane za rok 2012 nedoplatok

829,84 €. Zamestnávateľ so zamestnancom sa dohodli na splátkach nedoplatku (apríl – december 2013). V júli 2013 dá zamestnanec výpoveď. Ak nemôže zamestnávateľ zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok dane, ktorý vyplýva z ročného zúčtovania, z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, vyberie nedoplatok dane správca dane príslušnýpodľa trvalého pobytu zamestnanca. Na tento účel zamestnávateľ zašle všetky potrebné doklady správcovi dane do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo keď ju tento zamestnávateľ zistil. Ak správca dane zistí, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevykonal ročné zúčtovanie zamestnancovi, ktorý požiadal platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania a zamestnanec splnil na jeho vykonanie všetky podmienky podľa zákona o dani z príjmov, uloží mu pokutu najmenej 15 € za každého takéhoto zamestnanca. Výška celkovej pokuty za príslušné zdaňovacie obdobie nemôže presiahnuť 30 000 € za všetkých zamestnancov, ktorí požiadali o vykonanie ročného zúčtovania, splnili na jeho vykonanie všetky podmienky podľa tohto zákona, ale zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, týmto zamestnancom ročné zúčtovanie nevykonal. Ak zamestnanec nepožiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch, ktoré sú rozhodujúce na výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie a doručiť ho zamestnancovi v lehote uvedenej v zákone o dani z príjmov. Ak zamestnávateľ tento doklad nevystaví a nedoručí zamestnancovi, dopúšťa sa správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j) zákona o správe daní (daňový poriadok) a správca dane mu uloží pokutu od 60 € do 3 000 €. Ročné zúčtovanie sa vykoná na tlačive, ktorého vzor určilo Ministerstvo financií SR. Tlačivo je umiestnené na internetovej stránke finančnej správy www.financnasprava.sk v ponuke Sekcia daňová / Daňové tlačivá / Hlásenia, prehľady, ročné zúčtovania pre platiteľov dane z príjmov zo závislej činnosti určené podľa § 5 zákona o dani z príjmov MF SR. Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Odbor podpory a služieb pre verejnosť, január 2013

Videoškolenia vydavateľstva Poradca podnikateľa Zákon o dani z príjmov účinný od 1. 1. 2013 lektor: Ing. Vladimír Ozimý

Videoškolenie si môžete objednať aj na DVD nosiči. Viac informácií získate na www.pp.sk v sekcii Videoškolenia, kde si môžete pozrieť aj ukážku z vami vybraného školenia, alebo na tel. čísle: + 421 41 70 53 222, e-mail: bonus@pp.sk

268

l Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia pri úhradách za káblovú retransmisiu l Využívanie motorových vozidiel na podnikateľské účely l Sprostredkovateľská provízia za predaj tovaru l Dodanie tovaru do EÚ pre odberateľa z 3. krajiny l Nákup licencie a zrážková daň l Miesto dodania služby z pohľadu DPH – preprava tovaru l

Otázka č. 13: Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia pri úhradách za káblovú retransmisiu Podnikateľ – fyzická osoba zapísaná v obchodnom registri, sa zaoberá činnosťou súvisiacou s vysielaním v káblových rozvodoch na základe licencie. Uvedený podnikateľ vypláca úhrady za káblovú retransmisiu v prospech spoločnosti, ktorá je považovaná za rezidenta Holandského kráľovstva, a spoločnosti, ktorá je považovaná za rezidenta Maďarska. Považujú sa predmetné príjmy za príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky podľa § 16 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, t. j. sú predmetné príjmy zdaniteľné na území Slovenskej republiky?

RIEŠIME VAŠE PROBLÉMY

Vy sa pýtate – my odpovedáme

Podľa poskytnutých informácií slovenská fyzická osoba zapísaná v obchodnom registri (káblový prevádzkovateľ) vypláca, poukazuje alebo pripisuje odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie práva na káblovú retransmisiu daňovému rezidentovi Holandského kráľovstva a daňovému rezidentovi Maďarska. Podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o dani z príjmov“) za príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou považujú tiež odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva, alebo práva príbuzného autorskému právu (ďalej len „kultúrne licenčné poplatky“).

Keďže príjemcom predmetných „kultúrnych licenčných poplatkov“ je daňový rezident Holandského kráľovstva a daňový rezident Maďarska – štátov, s ktorými Slovenská republika uzatvorila zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a ak sú títo daňovníci považovaní tiež za skutočného vlastníka predmetných príjmov, pri zdaňovaní kultúrnych

DÚPP 6-7/2013

V súlade so zákonom č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov sa za práva príbuzné autorskému právu považujú tiež práva rozhlasových vysielateľov a televíznych vysielateľov, to je aj káblová retransmisia.

269

licenčných poplatkov je potrebné tiež skúmať, či príslušná zmluva umožňuje zdaniť kultúrny licenčný poplatok v Slovenskej republike, resp. či modifikuje sadzbu dane uvedenú podľa zákona o dani z príjmov. Pojem „skutočný vlastník“ sa nepoužíva v úzkom technickom význame, ale je potrebné chápať tento pojem vo svojom kontexte a na základe predmetu a účelu zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. „Skutočný vlastník“ je osoba, ktorá je ekonomickým a právnym vlastníkom týchto príjmov a ktorá ich podľa daňových predpisov zmluvného štátu, v ktorom je rezidentom, zdaňuje. Podľa článku 12 ods. 2 zmluvy č. 138/1974 Zb. medzi Československou socialistickou republikou a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku môžu byť kultúrne licenčné poplatky zdanené v Slovenskej republike, v štáte zdroja, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však príjemca skutočným vlastníkom licenčných poplatkov, suma dane takto stanovená nepresiahne 5 % hrubej sumy licenčných poplatkov. Podľa článku 12 ods. 2 zmluvy č. 80/1996 Z. z. medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku môžu byť kultúrne licenčné poplatky zdanené v Slovenskej republike, v štáte zdroja, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však príjemca skutočným vlastníkom licenčných poplatkov, suma dane takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.

Otázka č. 14: Využívanie motorových vozidiel na podnikateľské účely Je spoločnosť pri účtovaní PHL formou paušálnych výdavkov do výšky 80 % povinná vykazovať nadspotrebu, účtovať o nej a odviesť uplatnenú DPH prislúchajúcu nadspotrebe? Je spoločnosť povinná rozdeliť vzniknuté náklady (napr. nájomné za prenajatie auta, drobné nákupy a opravy súvisiace s autom) pomerom firemné/súkromné použitie na daňovo uznané/neuznané náklady a zároveň si krátiť týmto pomerom nárok na odpočítanie DPH? Môže alebo nemôže spoločnosť kombinovať viacero spôsobov vykazovania výdavkov na spotrebované PHL? Odpoveď: Ak sa daňovník rozhodne, že výdavky na spotrebované pohonné látky bude uplatňovať vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok upravené v § 19 ods. 2 písm. l) tretí bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, musí tento spôsob využívať celé zdaňovacie obdobie a jediné, čo preukazuje, je primeraný počet najazdených kilometrov podľa stavu

270

Vy sa pýtate – my odpovedáme tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. Zákon v tomto prípade neukladá daňovníkovi povinnosť prepočítavať nadspotrebu, účtovať o nej a odvádzať z nej DPH, pretože sa nemusí viesť ani kniha jázd. Z pohľadu DPH sa postupuje podľa § 49 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, kde sa uvádza, že ak platiteľ nepreukazuje spotrebu PHL, potom uplatňuje odpočítanie dane z 80 % hodnoty pohonných látok. Daň z pridanej hodnoty sa už inak nevysporiadava. Zákon následne nerieši väzbu na ostatné výdavky viažuce sa k motorovému vozidlu a neukladá povinnosť upraviť základ dane na základe uplatnenia paušálnych výdavkov pri spotrebe PHL vo väzbe na iné vedľajšie výdavky. To znamená, že zo zákona nevyplýva automaticky povinnosť krátiť výdavky na vstupe rovnako ako pri spotrebe pohonných látok. Daňovník však musí uniesť svoju dôkaznosť, že motorové vozidlo je používané v celom rozsahu na podnikanie a v tejto oblasti často dochádza k problémom v praxi, pretože jednoznačným dôkazným prostriedkom bola práve kniha jázd. Samotná skutočnosť aplikácie paušálnych výdavkov na účely spotreby pohonných látok nie je podmienkou pre krátenie aj iných vedľajších výdavkov viažucich sa k motorovému vozidlu. Spoločnosť sa na začiatku zdaňovacieho obdobia môže rozhodnúť, či bude vykazovať výdavky na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov alebo podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze, alebo inak preukázanej spotreby, pričom sa musí viesť kniha jázd. Spôsob vykazovania výdavkov na pohonné látky si firma stanoví pre každé vozidlo samostatne – upravené v § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov. V praxi to znamená, že pri jednom firemnom aute sa môže stanoviť paušálne vykazovanie výdavkov na PHL, pričom pri inom firemnom aute sa môže viesť kniha jázd.

Otázka č. 15: Sprostredkovateľská provízia za predaj tovaru Spoločnosť ABC, s. r. o., vypláca do Španielska sprostredkovateľskú províziu za predaj tovaru. Španielsky dodávateľ vyfakturoval spoločnosti ABC, s. r. o., za sprostredkovanie predaja jej tovaru, ktorý firma ABC, s. r. o., zo Slovenska dodala do Maďarska. Španielsky sprostredkovateľ vykonal sprostredkovanie zo svojej kancelárie v Španielsku. Má spoločnosť ABC, s. r. o., pri výplate sprostredkovateľskej provízie do Španielska zraziť na Slovensku daň? Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident), v tomto prípade španielska firma, má povinnosť zdaniť príjmy, ktoré sú zo zdrojov na území SR a sú uvedené v § 16 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Podľa písm. c) tohto ustanovenia zákona je zdrojom na území SR aj príjem z poskytnutia služieb vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti

271

a podobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne. Zo znenia otázky je zrejmé, že služba bola poskytnutá v Španielsku, a preto nie je predmetom dane na území SR. Slovenská spoločnosť vyplatí províziu v hrubom a nevykoná zrážku dane v súlade s § 43 zákona o dani z príjmov.

Otázka č. 16: Dodanie tovaru do EÚ pre odberateľa z 3. krajiny Odberateľovi z tretej krajiny – zo Švajčiarska, slovenský platiteľ predal tovar, ktorý bol na jeho žiadosť prepravený v rámci EÚ do Talianska. Tovar nebol vyclený, pretože neopustil EÚ – čiže nejde o vývoz, ale nejde ani o intrakomunitárne dodanie, pretože odberateľ nie je registrovaný pre DPH v EÚ. Ako má postupovať slovenský platiteľ pri fakturácii – treba fakturovať so slovenskou DPH? Ak by nastal prípad, že odberateľ zo Švajčiarska má pridelené registračné číslo v niektorej krajine EÚ, môže ho použiť slovenský platiteľ pre uvedený prípad a dodanie posúdiť ako intrakomunitárne dodanie tovaru v rámci EÚ, aj keď odberateľ na faktúre bude z tretej krajiny? Slovenský platiteľ uskutočnil dodanie tovaru, miesto dodania sa podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nachádza tam, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho preprava začína uskutočňovať, t. j. v SR. Dodanie tovaru je podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o DPH predmetom dane v SR. V danom prípade nemôže byť uplatnené oslobodenie od DPH pri fakturácii voči odberateľovi z tretieho štátu, pretože tovar nebol prepustený do režimu vývozu, t. j. nebol fyzicky prepravený na územie mimo EÚ. Skutočnosť, že tovar bol prepravený zo SR do iného členského štátu, tiež nezakladá dôvod na oslobodenie od dane, pretože odberateľ nie je registrovaný pre DPH. To znamená, že slovenský platiteľ je povinný fakturovať dodanie tovaru so slovenskou DPH. Švajčiarsky odberateľ ako zdaniteľná osoba uskutočnil nadobudnutie tovaru v Taliansku a vzťahuje sa preto naňho taliansky zákon o DPH, podľa ktorého mu môže vzniknúť povinnosť registrácie. V prípade registrácie švajčiarskeho odberateľa pre DPH v niektorom z členských štátov EÚ a použitia prideleného IČ DPH pri predmetnom dodaní slovenský dodávateľ by uskutočnil dodanie oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH. Pre slovenského dodávateľa nie je podstatné, že odberateľ je z tretieho štátu, ale je podstatné to, že ako zdaniteľná osoba má registráciu pre DPH – pridelené IČ DPH, pod ktorým si tovar objedná, to mu umožní fakturovať dodanie s oslobodením od dane.

272

Vy sa pýtate – my odpovedáme Pre odberateľa aj prípadné pridelenie IČ DPH v členskom štáte inom ako v Taliansku by však naďalej znamenalo povinnosť priznať nadobudnutie tovaru v Taliansku, kde bola ukončená preprava tovaru, to znamená, že napriek registrácii v inom členskom štáte mal by sa registrovať pre DPH aj v Taliansku. Postavenie platiteľa DPH v Taliansku by umožňovalo aj uplatnenie nároku na odpočítanie DPH.

Otázka č. 17: Nákup licencie a zrážková daň Firma nakúpila licenciu na program, kde okrem samotnej licencie holandský dodávateľ fakturuje náklady na implementáciu a konzultácie (konzultačné hodiny plus náklady konzultanta počas pobytu na Slovensku). Tieto náklady budú tiež súčasťou ocenenia licencie, ktorá sa zaradí do majetku firmy. Je firma povinná zraziť zrážkovú daň aj z týchto nákladov na implementáciu a konzultácie alebo len zo samotnej licencie? Predpokladáme, že tuzemská firma obstarala program (softvér) na účely svojho podnikania (napr. účtovný program, program na riadenie svojej výroby a pod.), teda nie ako licenciu na účely ďalšieho predaja. V danom konkrétnom prípade obchodným partnerom tuzemskej firmy je dodávateľ z Holandska. Z pohľadu holandského dodávateľa ide o príjem z jeho podnikania, t. j. o príjem podniku, ktorý má sídlo v Holandsku, pričom tento podnik nevykonáva v SR činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne. Zdaňovanie príjmov upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Medzinárodná zmluva (napr. zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia), ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, má však prednosť pred zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. V zmysle platnej zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku (vyhláška č. 138/1974 Zb., oznámenie č. 199/1997 Z. z.) zisky podniku jedného z oboch štátov podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, pokiaľ podnik nevykonáva činnosť v druhom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik takú činnosť vykonáva, môžu sa zisky podniku zdaniť v tomto druhom štáte, ale len v takom rozsahu, v akom ich možno pričítať tejto stálej prevádzkarni. Na základe uvedenej zmluvy vyplýva, že ak holandský dodávateľ nemá v SR stálu prevádzkareň, jeho príjem za dodaný softvér, implementáciu a konzultácie sa zdaňuje iba v Holandsku. Z toho dôvodu tuzemská firma neuplatňuje zrážkovú daň tak z nakúpeného programu, ako aj z platieb za implementáciu a konzultácie.

273

Otázka č. 18: Miesto dodania služby z pohľadu DPH – preprava tovaru Ako má platiteľ DPH postupovať pri týchto prepravách: 1. dodávateľ aj odberateľ sú slovenskí platitelia dane, preprava je zo Slovenska do Srbska, 2. dodávateľ je slovenský platiteľ, odberateľ je Švéd, preprava je zo SR do Estónska, 3. dodávateľ aj odberateľ sú slovenskí platitelia, preprava je medzinárodná lietadlom z Viedne? Pre správny postup pri uplatnení DPH je potrebné určiť pri každom zmluvnom vzťahu miesto dodania služby. V prípade, ak ide o prepravnú službu tovaru, nie je podstatné, akým dopravným prostriedkom sa doprava vykonáva, podstatné je, pre koho je vykonávaná – postavenie odberateľa služby a v nadväznosti na to je v niektorých prípadoch (nie však vždy) podstatné aj to, či ide o prepravu medzi členskými štátmi EÚ alebo o inú prepravu. K bodu 1 Pri preprave tovaru zo SR do Srbska ide o prepravu inú ako medzi členskými štátmi, miesto dodania prepravnej služby sa určí podľa § 16 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, t. j. nachádza sa tam, kde sa preprava vykonáva. Ak sa vykonáva cez územie viacerých štátov, miesto dodania sa nachádza v každom z týchto štátov v alikvotnej časti uskutočnenej prepravnej trasy. To znamená, že v každom štáte na prepravnej trase zo SR do Srbska vzniká predmet DPH – dodanie služby, pričom toto dodanie môže byť oslobodené od DPH, ako to platí v SR podľa § 47 ods. 6. Podľa citovaného ustanovenia sú služby priamo spojené s vývozom tovaru (t. j. dodaním do tretích štátov) oslobodené od DPH. Na základe uvedeného dopravca uplatní na časť trasy vykonanej v SR oslobodenie od DPH a na územiach ostatných štátov bude postupovať podľa zákona o DPH platného v danom štáte. K bodu 2 Pri preprave tovaru pre švédskeho odberateľa – zdaniteľnú osobu, sa miesto dodania určí podľa štátu, ktorý odberateľovi pridelil IČ DPH (ak by nebol registrovaný na DPH, z titulu uvedenej prepravy mu táto povinnosť vzniká). Miesto dodania sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. nachádza sa v štáte registrácie odberateľa – vo Švédsku. V tomto prípade nie je podstatné, na akom území sa preprava vykonáva, ako už bolo uvedené, pre určenie miesta dodania a tým aj štátu, v ktorom bude DPH odvedená, je podstatný štát registrácie odberateľa na DPH.

274

Vy sa pýtate – my odpovedáme To znamená, že dopravca vyhotoví faktúru bez DPH, pretože služba nie je predmetom zdanenia v SR. Z toho dôvodu nebude túto prepravu uvádzať v daňovom priznaní v SR, uvedie ju len v súhrnnom výkaze, pretože táto povinnosť mu vyplýva z § 80 ods. 1 písm. d) zákona o DPH. Švédsky odberateľ – platiteľ DPH vo Švédsku, vykoná samozdanenie prijatej prepravnej služby. K bodu 3 Pri preprave tovaru pre slovenského platiteľa sa miesto dodania určí podľa štátu, ktorý odberateľovi pridelil IČ DPH – v danom prípade je to SR. Miesto dodania sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. nachádza sa v štáte registrácie odberateľa – v SR. V SR je teda predmet zdanenia, vzniká tu povinnosť odvedenia DPH do štátneho rozpočtu a osobou, ktorá je povinná túto daň, je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH dodávateľ služby. Rovnako ani v tomto prípade nie je podstatné, na akom území sa preprava vykonáva. Slovenský dopravca ako dodávateľ služby uplatní pri fakturácii prepravy slovenskú DPH. V prípade, ak sa uvedené prepravy netýkajú tovaru, ale ide o prepravu osôb, potom sa miesto dodania služby určí podľa § 16 ods. 4 zákona o DPH. Podľa citovaného ustanovenia je miestom dodania služby dopravy osôb miesto, kde sa doprava vykonáva. Ak sa doprava vykonáva vo viacerých štátoch, v každom z týchto štátov sa miesto dodania nachádza v alikvotnej časti. Pokiaľ ide o uplatnenie oslobodenia od DPH pri preprave osôb, podľa § 46 ods. 2 slovenského zákona o DPH je medzinárodná preprava osôb (napr. zo SR do zahraničia, zo zahraničia do SR) oslobodená od DPH – v tej časti prepravy, ktorej predmet zdanenia sa nachádza v SR. Nie však všetky štáty majú medzinárodnú prepravu osôb oslobodenú od DPH, platiteľ, ktorý túto službu poskytuje, teda musí uplatniť zákon príslušného štátu. Pokiaľ sa preprava osôb nezačína v SR, ale na inom území – napr. v Rakúsku, potom táto služba nie je predmetom zdanenia v SR.

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Volajte našich odborných poradcov na tel. čísle +421 900 211 535 alebo píšte na listaren@pp.sk

275

INFOBLESK

Kalendár podnikateľa od 1. 3. 2013 do 31. 3. 2013 Termín zákonnej povinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

do 3 dní

Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť. Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne evidenciu na účely sociálneho poistenia pri uplatnení nároku na dôchodkovú dávku alebo pri skončení pracovného pomeru. Po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odstúpiť pobočke tlačivo, ktorým sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť.

do 3 pracovných dní

Po dni vzniku daňovej povinnosti podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Po dni vzniku daňovej povinnosti odvod spotrebnej dane z alkoholických nápojov.

do 5 pracovných dní

Po dni vzniku daňovej povinnosti podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z minerálneho oleja, z tabakových výrobkov, z alkoholických nápojov, ak daňová povinnosť nevznikla dňom prevzatia na daňovom území. Po dni vzniku daňovej povinnosti odvod spotrebnej dane z minerálneho oleja, z tabakových výrobkov, z alkoholických nápojov, ak daňová povinnosť nevznikla dňom prevzatia na daňovom území.

do 7 dní

Od nadobudnutia nového dopravného prostriedku (§ 11 ods. 12 zákona o DPH) z iného členského štátu podať daňové priznanie k DPH. V rovnakej lehote zaplatiť daň.

do 8 dní

Odo dňa vyplatenia dividendy písomne alebo elektronicky vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni celkovú výšku vyplatených dividend a výšku preddavku na poistné.

do 8. 3. 2013

Uhradiť preddavok na poistné za poistenca, ktorý mal príjem z dividend za účtovné obdobie, ktoré začalo najskôr 1. 1. 2013, vyplatený v mesiaci február 2013. Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie za február 2013 za samostatne zárobkovo činné osoby uvedené v § 11 ods. 1 písm. b) zákona a za osoby uvedené v § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktoré nie sú zamestnancami, SZČO ani osobami, za ktoré platí poistné štát, s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbolu platiteľa preddavku na verejné zdravotné poistenie podľa vyhlášky MZ SR č. 130/2012 Z. z.

DÚPP 6-7/2013

Odvod poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, ako aj poistného na poistenie v nezamestnanosti za február 2013 povinne poistenými a dobrovoľne poistenými fyzickými osobami s uvedením variabilného a špecifického symbolu podľa § 142 ods. 7 zákona.

276

Odvod poistného na dôchodkové poistenie za zamestnancov s nepravidelným príjmom uvedených v § 4 ods. 2 a z vymeriavacieho základu podľa § 139a a § 139b zákona s uvedením variabilného a špecifického symbolu podľa § 142 ods. 7 zákona, ak boli príjmy vyplatené vo februári 2013. do 8 dní

Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu a zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov.

Kalendár podnikateľa od 1. 3. 2013 do 31. 3. 2013 Termín zákonnej povinnosti do 8 dní

Charakteristika zákonnej povinnosti Písomne vykázať výšku preddavku na poistné svojej zdravotnej poisťovni pri vzniku povinnosti platiť poistné ako SZČO. Táto povinnosť sa týka aj SZČO, ktoré si splnili povinnosť registrácie na jednotnom kontaktnom mieste pri získaní oprávnenia na podnikanie. Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu alebo vznik platiteľa poistného, skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť zaňho poistné, zmenu mena, priezviska, rodného čísla a trvalého pobytu, skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca, skutočnosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného. Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni, že fyzická osoba – poistenec, vykonáva činnosť zamestnanca v cudzine a je tam aj zdravotne poistená, vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je tam aj zdravotne poistená, sa dlhodobo zdržiava v cudzine a je tam aj zdravotne poistená a na území SR nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik skutočností uvedených v § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) zákona o zdravotnom poistení (keď platiteľom poistného začína, resp. prestáva byť štát). Oznámiť zamestnávateľovi zmenu zdravotnej poisťovne, údaje rozhodujúce pre určenie, či je alebo nie je poistencom štátu (PN, RP, poberateľ dôchodku a pod.), údaje rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie.

do 8 pracovných dní

Písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni vznik alebo zmenu platiteľa poistného podaním nového univerzálneho tlačiva „Oznámenie poistenca/platiteľa poistného“ podľa Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 3/2009 v znení novely č. 4. Ak má zamestnávateľ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamovať príslušnej ZP výlučne elektronicky.

do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného

Písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 (kedy platiteľom začína, resp. prestáva byť štát) a z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 3 druhá veta [dni, kedy nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a)] podaním nového univerzálneho tlačiva „Oznámenie poistenca/platiteľa poistného“ podľa Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 3/2009 v znení novely č. 4. Ak má zamestnávateľ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamovať príslušnej ZP výlučne elektronicky.

do 8 dní

Prihlásiť sa na nemocenské a dôchodkové poistenie v pobočke Sociálnej poisťovne, v rovnakej lehote sa z týchto poistení odhlásiť. Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie nemocenského a dôchodkového poistenia. Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt. Prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou a v rovnakej lehote sa z registra zamestnávateľov odhlásiť. Oznámiť prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca. Oznámiť Sociálnej poisťovni začiatok a skončenie čerpania materskej a rodičovskej dovolenky.

277

Termín zákonnej povinnosti do 8 dní

Charakteristika zákonnej povinnosti Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne zmenu svojho názvu, sídla a dňa určeného na výplatu príjmov. Oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu mena a priezviska zamestnanca. Predkladať Sociálnej poisťovni záznam o pracovnom úraze a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania.

pred vznikom poistenia

Prihlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 1 zákona na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. zamestnanca podľa § 4 ods. 2 zákona na dôchodkové poistenie v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky. Prihlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 1 zákona na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. zamestnanca podľa § 4 ods. 2 zákona na dôchodkové poistenie [dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov, ktorá nespĺňa podmienku uvedenú v § 231 ods. 1 písm. b) bod 2] v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky. Prihlásiť zamestnanca – žiaka strednej školy, ak mesačný príjem nepresiahne 66 €, a študenta po dovŕšení 18 rokov, ak mesačný príjem nepresiahne 155 €, na účely úrazového poistenia a garančného poistenia (dohody o brigádnickej práci študentov) v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky.

deň nasledujúci Odhlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 1 zákona z poistenia na nemocenské poistenie, dôpo zániku poistenia chodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. zamestnanca podľa § 4 ods. 2 zákona z poistenia na dôchodkové poistenie v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky. Odhlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 1 zákona z poistenia na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. zamestnanca podľa § 4 ods. 2 zákona z poistenia na dôchodkové poistenie [dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov, ktorá nespĺňa podmienku uvedenú v § 231 ods. 1 písm. b) bod 2] v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky. Odhlásiť zamestnanca – žiaka strednej školy, ak mesačný príjem nepresiahol 66 €, z poistenia na úrazové poistenie a garančné poistenie (dohody o brigádnickej práci študentov) v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky.

278

do 8 dní

Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa.

do 10 dní

Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia. Súčasne predložiť aj potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovného pomeru.

do výplatného termínu

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávateľom z príjmov za február 2013 s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbolu platiteľa preddavku na verejné zdravotné poistenie podľa vyhlášky MZ SR č. 130/2012 Z. z. Výkaz zamestnávateľa zaslať do zdravotnej poisťovne do troch dní odo dňa splatnosti preddavkov.

Kalendár podnikateľa od 1. 3. 2013 do 31. 3. 2013 Termín zákonnej povinnosti do výplatného termínu

Charakteristika zákonnej povinnosti Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garančné poistenie, odvod poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného zamestnancom a zamestnávateľom z príjmov za február 2013 s uvedením variabilného a konštantného symbolu podľa § 142 ods. 7 zákona. V lehote splatnosti predložiť pobočke Sociálnej poisťovne výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Zamestnávateľ je povinný odosielať mesačné výkazy a výkazy príspevkov výlučne elektronicky. Tvorba sociálneho fondu vo výške stanovenej zákonom zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za mesiac február 2013.

do 5 dní po výplatnom termíne

Prevod finančných prostriedkov sociálneho fondu na osobitný účet (najneskôr do konca kalendárneho mesiaca).

do 11. 3. 2013 (namiesto nedele 10. 3. 2013)

Vystaviť a doručiť zamestnancom doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste za rok 2012, ak nepožiadali zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane.

do 15. 3. 2013

Odvod dane z príjmov vyberanej zrážkou z príjmov vyplatených, poukázaných alebo pripísaných v prospech daňovníka vo februári 2013. Oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane.

Odvod preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti zamestnancov z príjmov za február 2013.

Odvod preddavku na zabezpečenie dane v prípade úhrady vykonanej vo februári 2013 v prípade daňovníkov, ktorí nemajú na území SR trvalý pobyt, sídlo ani sa tu obvykle nezdržujú, vo výške sadzby dane podľa § 15. Oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane. Oznámiť Colnému úradu Bratislava podľa zahraničných zástupcov množstvo predaného alkoholického nápoja v litroch za február 2013, celkové množstvo predaného alkoholického nápoja v litroch od začiatku kalendárneho roka do konca februára 2013. do 20. 3. 2013

Predložiť žiadosť o registráciu platiteľa DPH v prípade, ak obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahne sumu 49 790 €. Platí pre zdaniteľnú osobu, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a ak nemá také miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava.

pred prijatím lužby Predložiť žiadosť o registráciu pre daň v prípade, ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, je príjemcom služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinná platiť daň, ak miesto dodania služby je v tuzemsku. pred dodaním služby

Predložiť žiadosť o registráciu pre daň v prípade, ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby.

do 20. 3. 2013

Podať elektronicky súhrnný výkaz za február 2013 platiteľom dane, ktorý dodáva tovar oslobodený od dane z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorý premiestnil tovar oslobodený od dane, ktorý sa zúčastnil na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ a ktorý dodal službu s miestom dodania v inom členskom štáte zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, a táto osoba je povinná platiť daň, ak hodnota dodaných tovarov v príslušnom štvrťroku a v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch presiahla hodnotu 100 000 €.

279

Termín zákonnej povinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

do 20. 3. 2013

Podať elektronicky súhrnný výkaz za február 2013 za zastúpených dovozcov Daňovému úradu Bratislava.

do 25. 3. 2013

Podať daňové priznanie k DPH za február 2013 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac). Podáva sa i negatívne daňové priznanie. Platiteľ registrovaný podľa § 5 a § 6 (zahraničná osoba) nie je povinný podať DP, ak mu nevznikla povinnosť platiť daň podľa § 69 alebo právo na odpočítanie dane, s výnimkou platiteľa, ktorý v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 alebo dodal tovar podľa § 45. Doručiť daňovému úradu záznamy vedené podľa § 70 ods. 6 zákona za február 2013 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac) pri nadobudnutí pozemného motorového vozidla z iného členského štátu, ktoré je alebo bolo v evidencii vozidiel v inom členskom štáte, na účely jeho ďalšieho predaja. Zaplatiť daňovú povinnosť DPH za február 2013. Podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z minerálneho oleja, z tabakových výrobkov za február 2013. Podáva sa aj za obdobie, v ktorom nevznikla daňová povinnosť. Zaplatiť spotrebnú daň z minerálneho oleja, z tabakových výrobkov za február 2013. Podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojov za február 2013. Podáva sa aj za obdobie, v ktorom nevznikla daňová povinnosť. Na platiteľa dane, ktorému vzniká daňová povinnosť z tichého vína alebo tichého fermentovaného nápoja a súčasne mu nevzniká daňová povinnosť zo šumivého vína alebo šumivého fermentovaného nápoja, sa povinnosť podať daňové priznanie nevzťahuje. Zaplatiť spotrebnú daň z alkoholických nápojov za február 2013. Podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojov za február 2013. Zaplatiť spotrebnú daň z alkoholických nápojov za február 2013. Podať daňové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojov za február 2013. Prílohou daňového priznania je zoznam pestovateľov s uvedením vyrobeného a skutočne prevzatého množstva liehu, s uvedením dátumu výroby liehu a kópia žiadosti o výrobu destilátu. Zaplatiť spotrebnú daň z alkoholických nápojov za február 2013.

do 25. 3. 2013

Oznámiť finančnému riaditeľstvu prostredníctvom colného úradu množstvo cigariet uvedených do daňového voľného obehu na daňovom území za kalendárny mesiac február 2013 v členení podľa obchodného názvu cigariet, ceny cigariet uvedenej na kontrolnej známke a podľa počtu kusov cigariet. Podať daňové priznanie colnému úradu k spotrebnej dani z elektriny, z uhlia, zo zemného plynu za február 2013. Ak daňová povinnosť platiteľa spotrebnej dane z elektriny, uhlia a zemného plynu nepresiahne 3,31 €, nie je povinný podať daňové priznanie ani zaplatiť daň, to neplatí, ak daňová povinnosť pri spotrebnej dani z uhlia vznikne podľa § 21 ods. 2 písm. a). Odvod spotrebnej dane z elektriny, z uhlia, zo zemného plynu za február 2013.

280

Kalendár podnikateľa od 1. 3. 2013 do 31. 3. 2013 Termín zákonnej povinnosti do 2. 4. 2013 (namiesto nedele 31. 3. 2013)

Charakteristika zákonnej povinnosti Úhrada preddavkov na daň z príjmov právnických osôb (mesačné preddavky) za mesiac marec 2013 vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti pri použití platnej sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov. Úhrada preddavkov na daň z príjmov právnických osôb (štvrťročné preddavky) za 1. štvrťrok 2013 vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti pri použití platnej sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov.

Termín na vyrovnanie rozdielu medzi zaplatenými preddavkami na daň z príjmov právnicdo konca kých osôb, ak zaplatené preddavky sú nižšie ako preddavky vyplývajúce z podaného daňokalendárneho mesiaca nasledujú- vého priznania. ceho po podaní daňového priznania do 2. 4. 2013 (namiesto nedele 31. 3. 2013)

Úhrada preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb (mesačné preddavky) za mesiac marec 2013 vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti zo základu dane zníženého o nezdaniteľné časti podľa § 11 platné v roku 2013 a pri použití sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov. Úhrada preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb (štvrťročné preddavky) za 1. štvrťrok 2013 vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti zo základu dane zníženého o nezdaniteľné časti podľa § 11 platné v roku 2013 a pri použití sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov. Podať daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2012. Podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2012. Zaplatiť daň z príjmov právnických osôb za rok 2012. Zaplatiť daň z príjmov fyzických osôb za rok 2012. Odvod mesačného preddavku na daň z motorových vozidiel vo výške 1/12 predpokladanej dane, ak celková predpokladaná daň u jedného správcu dane presiahne 8 292 €. Odvod štvrťročného preddavku na daň z motorových vozidiel vo výške 1/4 predpokladanej dane za 1. štvrťrok 2013, ak celková predpokladaná daň u jedného správcu dane presiahne 660 € a nepresiahne 8 292 €. Predloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za február 2013.

do 2. 4. 2013 (namiesto nedele 31. 3. 2013)

Výpočet dane a ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za rok 2012. Termín na priznanie a vyplatenie zamestnaneckej prémie. Odvod poplatku za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou na celkovom počte svojich zamestnancov. Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávateľom z príjmov za február 2013, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatené do 31. marca 2013, s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbolu platiteľa preddavku na verejné zdravotné poistenie podľa vyhlášky MZ SR č. 130/2012 Z. z. Výkaz zamestnávateľa zaslať do zdravotnej poisťovne do troch dní odo dňa splatnosti preddavkov. Povinnosť preukázať príslušnej zdravotnej poisťovni obdobie poistenia v cudzine potvrdením o zdravotnom poistení v cudzine.

281

Termín zákonnej povinnosti do 2. 4. 2013 (namiesto nedele 31. 3. 2013)

Charakteristika zákonnej povinnosti Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garančné poistenie, odvod poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného zamestnancom a zamestnávateľom s uvedením variabilného a konštantného symbolu podľa § 142 ods. 7 zákona z príjmov za február 2013, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatené do 31. marca 2013. Uhradiť platby za služby verejnosti poskytované RTVS, ak sa úhrada platí mesačne. Pre výšku úhrady je rozhodujúci počet zamestnancov k prvému dňu kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa úhrada platí. Oznámenia správcovi dane o platbách fyzickým osobám, ak vyplatená a nezdanená suma za rok 2012 presiahla výšku 5 000 € a nejde o platby formou úhrady na bankový účet alebo úhrady cez elektronickú registračnú pokladnicu.

do 15 dní

Od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uhradiť vyrubenú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje. Od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uhradiť vyrubený poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

do 30 dní od vzniku Podať „priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty daňovej povinnosti a k dani za nevýherné hracie prístroje“, ak vznikne daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia. do 30 dní od vzniku Podať „čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje“, ak vznikne alebo zanikne daňová poalebo zániku daňovej povinnosti vinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, na ktoré už daňovník priznanie podal. Oznámiť správcovi dane vznik daňovej povinnosti k dani za užívanie verejného priestranv deň vzniku daňovej povinnosti stva, k dani za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej časti mesta. do 30 dní od vzniku Oznámiť správcovi dane vznik daňovej povinnosti k dani za jadrové zariadenie. daňovej povinnosti do 30 dní od zániku Oznámiť správcovi dane skutočnosti rozhodujúce pre zánik daňovej povinnosti: daň za užídaňovej povinnosti vanie verejného priestranstva, daň za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie. do 30 dní od vzniku Oznámiť obci skutočnosti rozhodujúce pre vznik a zánik poplatkovej povinnosti za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. alebo zániku poplatkovej povinnosti do 30 dní od zániku Oznámiť zánik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel príslušnému správcovi dane daňovej povinnosti [okrem daňovníka podľa § 85 ods. 2 písm. a)].

282

do 30 dní

Oznámiť RTVS vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu za služby verejnosti poskytované RTVS a zároveň túto skutočnosť preukázať.

pred začatím podnikateľskej činnosti

Písomne požiadať colný úrad o vydanie povolenia na predaj (veľkoobchod, maloobchod, ponúkanie na predaj) spotrebiteľského balenia liehu v daňovom voľnom obehu v rámci podnikateľskej činnosti. Colný úrad vydá povolenie do 30 dní od podania žiadosti.

do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca

Po uplynutí mesiaca, v ktorom bolo získané povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, v ktorom sa začala vykonávať iná samostatná zárobková činnosť alebo v ktorom bola prenajatá nehnuteľnosť, požiadať správcu dane o registráciu. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň z príjmov alebo preddavky na daň, alebo daň z príjmov vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane.

Kalendár podnikateľa od 1. 3. 2013 do 31. 3. 2013 Termín zákonnej povinnosti do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca

Charakteristika zákonnej povinnosti Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň z príjmov alebo preddavky na daň alebo daň z príjmov vyberať, oznámiť miestne príslušnému správcovi dane zmeny v registrácii – skutočnosť, že registrovaná fyzická alebo právnická osoba sa stala platiteľom dane. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň, požiadať správcu dane o registráciu. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň, oznámiť miestne príslušnému správcovi dane vznik stálej prevádzkarne. Po uplynutí mesiaca, v ktorom nastali zmeny, oznámiť správcovi dane zmenu oznámených a zaregistrovaných údajov, najmä zánik daňovej povinnosti. Po uplynutí mesiaca, v ktorom došlo k zrušeniu registrácie, oznámiť správcovi dane zrušenie registrácie. Do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o zrušení registrácie vrátiť správcovi dane osvedčenie o registrácii.

do 15 dní

Oznámiť správcovi dane uzatvorenie každej zmluvy s daňovým subjektom so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže vzniknúť na území SR prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb preňho pracujúcich na území SR. Oznámiť živnostenskému úradu ustanovenie zodpovedného zástupcu, ako aj ukončenie výkonu jeho funkcie. Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o zaradenie do evidencie užívateľských podnikov a v žiadosti o vydanie odberného poukazu.

do 15 dní

Oznámiť colnému úradu zmenu skutočností a údajov v žiadosti o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Oznámiť colnému úradu zmenu údajov uvedených v žiadosti – o registráciu a vydanie povolenia prijímať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane opakovane a v žiadosti o príležitostný príjem alkoholického nápoja z iného členského štátu v pozastavení dane. Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu a v žiadosti o registráciu a vydanie povolenia prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane. Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o vydanie povolenia na predaj spotrebiteľského balenia liehu v daňovom voľnom obehu v rámci podnikateľskej činnosti. Oznámiť colnému úradu nesplnenie podmienok, ktoré určujú malý samostatný pivovar a uplatniť základnú sadzbu dane na pivo vyrobené v kalendárnom roku.

do 30 dní

Od schválenia účtovnej závierky predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín obchodného registra.

do 7 mesiacov

Po uplynutí účtovného obdobia predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín obchodného registra.

pred nadobudnutím Registračná povinnosť na DPH pre povinnú osobu, ak nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu. Povinnosť vzniká pred nadobudnutím tovaru, ak celková hodnota tovaru tovaru v hodnote 13 941,45 € bez DPH bez dane dosiahne v kalendárnom roku 13 941,45 €.

Kalendár podnikateľa spracovala: Bibiána Špániková, ekonomicko-účtovná poradkyňa

283

INFOBLESK DÚPP 6-7/2013

284

Kurzový lístok ECB – január 2013 Štát

Mena

2. 1.

3. 1.

4. 1.

7. 1.

8. 1.

9. 1.

10. 1.

11. 1.

14. 1.

15. 1.

USD

1,3262

1,3102

1,3012

1,3039

1,3086

1,3056

1,3113

1,3274

1,3341

1,3327

Japonsko

JPY

115,38

113,93

114,96

114,48

114,56

114,34

115,76

118,18

119,1

118,04

Bulharsko

BGN

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

ČR

CZK

25,218

25,26

25,355

25,539

25,587

25,529

25,629

25,613

25,613

25,613

Dánsko

DKK

7,4602

7,4599

7,4591

7,4597

7,4603

7,4606

7,4607

7,4611

7,4626

7,4625

V. Británia

GBP

0,814

0,81075

0,8123

0,8117

0,8145

0,81505

0,8172

0,8232

0,8312

0,83025

Maďarsko

HUF

291,71

291,09

290,95

291,57

292,7

290,66

291,59

296,56

297,08

294,72

Litva

LTL

3,4528

3,4528

3,4528

3,4528

3,4528

3,4528

3,4528

3,4528

3,4528

3,4528

Lotyšsko

LVL

0,6981

0,6977

0,6973

0,6975

0,6969

0,6968

0,6966

0,6975

0,6973

0,6972

Poľsko

PLN

4,0727

4,0884

4,1165

4,1193

4,1245

4,109

4,0888

4,1

4,12

4,12

Rumunsko

RON

4,4363

4,4203

4,4276

4,4223

4,411

4,4088

4,3757

4,3792

4,3848

4,3905

Švédsko

SEK

8,5704

8,5398

8,531

8,5144

8,5766

8,5954

8,5666

8,6248

8,6178

8,6338

Švajčiarsko

CHF

1,209

1,209

1,2092

1,2087

1,2092

1,2089

1,2104

1,2157

1,2243

1,2358

Nórsko

NOK

7,3175

7,2915

7,299

7,306

7,3255

7,325

7,298

7,349

7,3625

7,3995

Chorvátsko

HRK

7,5625

7,5665

7,5755

7,5685

7,5725

7,5715

7,572

7,5735

7,568

7,5605

Rusko

RUB

40,034

39,699

39,656

39,6909

39,609

39,707

39,7292 40,2307

40,353

40,343

Turecko

TRY

2,3594

2,3354

2,3287

2,3239

2,3281

2,3212

2,3275

2,3489

2,3622

2,3623

Austrália

AUD

1,2637

1,2471

1,2494

1,2421

1,2466

1,2419

1,2403

1,2561

1,2632

1,2653

Brazília

BRL

2,707

2,6828

2,6595

2,6473

2,6483

2,6601

2,672

2,7013

2,7147

2,7157

Kanada

CAD

1,306

1,2923

1,2897

1,2871

1,2899