Komentára k tretiemu odseku článku 7, kde je vyjadrená aj myšlienka o použití vhodného alokačného kľúča v prípadoch, ak úžitky
z centrálne preukázateľne poskytnutej služby plynú viacerým užívateľom v rámci podniku.
Analýza štvrtého odseku článku 7 Modelovej daňovej zmluvy OECD Vo štvrtom odseku článku 7 sa uvádza, že pokiaľ je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určovať zisky, ktoré sa majú priradiť stálej prevádzkarni, na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym častiam, žiadne ustanovenie odseku 2 nebráni tomu, aby tento zmluvný štát určil zisky, ktoré majú byť zdanené, takým rozdelením, aké je obvyklé; prijatá metóda delenia však musí byť taká, aby výsledok bol v súlade so zásadami určenými v tomto článku. Hneď na začiatku treba zdôrazniť, že ide o alternatívny spôsob určovania ziskov stálej prevádzkarne, ktorý využíva iné postupy, ako sa uvádzajú v prvých troch odsekoch článku 7. Napriek tomu však výsledok musí byť konzistentný zo zásadami uvedenými v článku 7, teda mal by byť v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Takto vyčíslený výsledok často nie je konzistentný s výsledkami, ktoré by sa dosiahli použitím spôsobov určovania ziskov stálej prevádzkarni uvedených v prvých troch odsekoch článku 7, čo je neželateľným javom. Z textu ďalej vyplýva, že takýto alternatívny spôsob určovania ziskov stálej prevádzkarne musí byť obvyklý v niektorom zmluvnom štáte. Ak táto podmienka splnená nie je, tento postup nie je možné uplatniť. V odseku 52 Komentára ku štvrtému odseku článku 7 sa uvádza, že takýto postup nie je preferovaný, pretože nevychádza z účtovníctva a nie je úplne konzistentný s princípom nezávislého
vzťahu. Použiť ho možno len v ojedinelých prípadoch. Vo vnútroštátnom daňovom predpise obsahovo tomu textu zodpovedá šiesta veta § 17 ods. 7, ktorá hovorí, že na určenie základu dane možno použiť metódu rozdelenia celkových ziskov podniku daňovníka jeho rôznym častiam alebo organizačným zložkám, ak sa dodrží princíp nezávislého vzťahu (§ 18). S ohľadom na úvodné slová piatej vety § 17 ods. 7, ktoré znejú: „Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom...“ (rozumej: z výsledku hospodárenia alebo z rozdielu medzi príjmami a výdavkami), na ktorú priamo nadväzuje šiesta veta § 17 ods. 7, tento alternatívny spôsob určenia základu dane stálej prevádzkarne je možné uplatniť, len ak nie je možné vychádzať z účtovníctva a vyčíslený základ dane bude v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Komentár ku štvrtému odseku článku 7 uvádza rôzne spôsoby delenia celkových ziskov podniku, a to delenie založené na príjmoch podniku, na jeho výdavkoch a na kapitálovej štruktúre. Základným predpokladom použitia ktorejkoľvek z týchto alternatívnych metód je, čo najviac sa priblížiť výsledkom, ktoré by vyšli z účtovníctva pri súčasnom rešpektovaní princípu nezávislého vzťahu. Tieto myšlienky sa nachádzajú vo vnútroštátnom predpise v piatej vete § 17 ods. 7, ktorá umožňuje na určenie základu dane
Viac článkov z oblasti medzinárodného zdaňovania a transferového oceňovania na www.dupp.sk.
168