Technika s prirodzenou stavbou, úľ len na zbieranie medu
Život je posvätný, a zabrániť zomieraniu včiel je viac ako záväzok, na ktorý sme hrdí v obci včelárov. Moje pohanské včelárenie na prírodnom diele je metódou nič nerobenia a zároveň ekologickým luxusom, ktorého výsledkom sú včelie produkty výnimočnej kvality. Uvedomil som si, že včely nie sú moje, že len žijú so mnou. Včely ma naučili päť včelárových kritérií: pozorovanie, uvažovanie, logika, sedliacky rozum a inštinkt. Pochopil som, že odborná včelárska literatúra je len katalógom na predaj výrobkov potrebných ku včeláreniu a odporúča drahé vynájdené metódy, aby ste boli "dobrý" a poslušný včelár. Skôr alebo neskôr zistíte, že to čo čítate o včelárskych technikách, ktoré vám včelárska literatúra doporučuje, je reklamou pre všetkých dodávateľov včelárskych zariadení, liečiv, odložencov a včelích matiek. Keď prehodnotíte svoj všeobecne uznávaný spôsob včelárenia, necháte sa viesť včelami a nie naopak, tak za názory o prírodnom včelárení budete považovaný včelármi, ktorí myslia inak, za človeka duševne zraneného. Netreba sa nechať uniesť omylmi týchto včelárov, ktorí si myslia, že vedia viac ako včely. Prírodné techniky včelárenia ponúkajú úľovú zostavu, ktorá je plne automatická, pretože úľ stačí otvoriť raz do roka a to pri medobraní. S takýmito názormi sa dostanete do opozície voči včelárom, ktorých pretechnizované včelárenie za posledných 150 rokov úplne odstránilo prírodné spôsoby vo včelárstve a donútilo celú včelársku obec, aby každé včelstvo bolo registrované, že každý včelár musí sledovať včelstvo jeho častým rozoberaním a podľa výsledku monitoringu ho ošetriť spôsobom chemickej povahy. Pri moderných postupoch chovu včiel berieme do úvahy množstvo múdrych teoretických postupov a pridávame do úľovej zostavy nadstavky na tie najlepšie pozície. Je to však lepšie, ako keď mal včelár k dispozícii len dvojpriestorový úľ? V každom prípade používame dnes techniku zmenšovania úľového priestoru na zimu. Takto vykonávané praktiky sú z pohľadu včiel nekalé, pretože im priebežne meníme veľkosť úľa počas celého roka, nedopustíme, aby včely sedeli v obrovskej diere a mohli podľa toho plodovať a plniť prázdne bunky medom. Keď neposkytneme včelstvu trvale veľký úľový priestor, bránime matke počas celého roka využiť jej rezervy, ktoré má na budovanie obrovského hniezda, čo vo veľkých úľoch, ale bez škodlivých rozoberaní plodiska, každá matka využije na rast veľkej populácie a také včelstvo dokáže vyrobiť veľkú úrodu medu. Lawrence Lorraine Langstroth si neuvedomoval, že jeho rámiky prispôsobené nadstavkom sú pre včely neprirodzené a príliš nízke, pretože sa domnieval, že dobrá kráľovná vždy vytvára hniezdo guľovitého tvaru a že ak toto hniezdo zväčšíte bude sa snažiť vždy posúvať guľovité hniezdo a klásť vajíčka smerom hore kde sú zásoby medu. Netušil, že včelia medzera medzi poschodiami vytvára mŕtvy priestor, ktorý neumožňuje šíriť teplo cez voskové dielo k zásobám medu. Langstroth vedel, že boxy jeho úľa sú veľmi nízke, pretože ak hniezdo včiel má tendenciu byť guľaté, najlepším spôsobom ako to dosiahnuť je pôdorys štvorca, takže časť plodiska v úli má byť kocka. Preto plodisko jeho úľa je dvojnadstavkové. Toto opatrenie na vytváranie plodiska v Langstrothových nadstavkoch je nedostatočné aby matka kládla vajíčka vo veľkom kruhu, čo je potrebné na vytváranie silného včelstva s veľkou populáciou včiel, pretože nízke rámiky obmedzujú matku v kladení vajíčok do kruhu a hniezdo s plodom má tvar splošteného oválu.
Plást má dať matke dostatok priestoru na vytváranie kruhových koláčov s plodom a zároveň musí poskytovať včelám teplé zásoby s medom bez akéhokoľvek prerušenia medzi zásobami a plodom. Langstroth sa však musel prispôsobiť rezivu, ktoré v tom čase produkoval drevársky priemysel o šírke desať palcov, čo je 25,4 cm.
Dnes používajú včelári veľmi nízke rámiky. Nútia matku klásť vajíčka do elipsy a včelstvo tým pádom nevytvára chumáč v tvare gule, ale v podobe splošteného koláča. Včely často nevyužívajú na stavbu plástov celý priestor rámika a nad spodnou latkou rámika vzniká nedostavaný priestor vysoký najmenej 10 mm. Keď k tomu prirátame hrúbku spodnej latky 10 mm, včeliu medzeru medzi poschodiami 8 mm a výšku hornej latky rámika 19 mm, vznikne medzi poschodiami úľa mŕtvy priestor vysoký 47 mm. "Bezbariérovú" včeliu medzeru 8 mm medzi poschodiami včelár z pohodlnosti technicky zväčšil šesťkrát na približne 5 cm. To už je prekážka, ktorá bráni matke
vytvárať kompaktné hniezdo do kruhu a budovať tak silné včelstvo. Tých 5 cm je zároveň pre chumáč neprekonateľnou prekážkou na jeho ceste za zásobami. V nízkonadstavkovom plodisku s uzavretými rámikmi sa včelstvo nebude nikdy cítiť pohodlne, pretože taký úľ nespĺňa požiadavky matky na stavbu veľkého hniezda a tým pádom silného včelstva, ktoré dokáže využiť každú znášku.
Mŕtvy priestor bráni šíreniu tepla cez voskové dielo k zásobám medu, ktoré sú uložené v nadstavku nad hniezdom a včely ich môžu odoberať len pri udržovaní vyššej teploty v úli. Nemôžu odviečkovať bunky s medom, ak voskový plást nie je dostatočne zohriaty. Opačná situácia je v hniezde s prirodzenou stavbou, ktoré je aspoň 80 cm vysoké bez prerušenia. V takto situovanom plodisku majú včely všetok priestor k dispozícii, ktorý potrebujú na vybudovanie veľkého hniezda a trvalo ponúknutý veľký úľový priestor je pre včely najlepším stimulom vytvárať silnú populáciu sezónu po sezóne. Zlatým pravidlom tohto systému je, že po každom medobraní, kedy včelstvo rastie a dosahuje vrchol rozvoja, podstavíme prázdne odobraté nadstavky pod plodisko, aby včelstvo pokračovalo vo svojom vývoji v nezmenenej veľkosti úľového priestoru. V neprerušenom vysokom plodisku sú zásoby s medom uložené nad plodom a je tam dostatok miesta na veľké zásoby peľu.
Treba si uvedomiť, že veľkosť zásob medu sa rovná veľkosti plodu, preto zásoby s medom a peľom musia byť v každom ročnom období dostatočné, čo je podmienkou nielen pre obživu včiel, ale ešte dôležitejšie je, aby veľké rezervy medu umožňovali matke na začiatku každej sezóny rozvíjať obrie plodové teleso. Aj keď začiatok sezóny býva každý rok chladný, dostatočné množstvo zásob v dosahu chumáča je pre včelstvo motiváciou a skutočným urýchľovačom rastu super-kolónie, dôvodom pre včelstvo byť v sezóne úspešným. Prečo by sa mal včelár pracne venovať niekoľkým zakrpateným úľom, keď vidí, že jedno silné včelstvo mu nahradí výnos tých ostatných? Ak sa niekomu zdajú moje skúsenosti prehnané a neprimerané, môže si techniku s prirodzeným dielom bez rámikov otestovať. Ďalším dôvodom na udržiavanie dostatočného priestoru nad plodiskom a pod ním, je znáška. Nektár obsahuje 80 % vody a 20 % cukrov. Včely svojím čarovaním obohacujú nektár o enzýmy, zbavujú ho vody a premieňajú na med. Úľ je živou odparkou, v ktorom včely odparia vodu z nektáru naliateho v bunkách prúdením vzduchu keď odparovanie urýchľujú vetraním úľa na letáči.
Je to pre včely namáhavá práca, pretože kvalitný med musí obsahovať 18 % vody. To znamená, že z každých 1000 cm3 nektáru prineseného do úľa, čo je jeden liter, včely nakoniec uložia do plástov 250 cm3 medu, čiže štvrtinu z doneseného nektáru. Ak chceme mať plný nadstavok medu, musíme mať rezervu dva nadstavky nad trojdielnym plodiskom a ďalšie dva pod plodiskom, aby včely mohli donesený nektár rozptýliť do čo najväčšej plochy na odparenie prebytočnej vody a aby mali možnosť pokračovať v stavbe nového diela smerom nadol a rozširovať tam plodisko. Odparovaním prebytočnej vody z nektáru získavajú včely pre seba ďalšiu výhodu v horúcich letných dňoch tým, že nektár ukladajú do všetkých prázdnych buniek v celom úli, odkiaľ ho po spracovaní prenášajú nad plodisko. Na chladenie úľového priestoru využívajú známy fyzikálny efekt vodných pár, ktoré odoberajú z úľa prebytočné teplo a ochladzujú ho.
To hovorí jasne o potrebe veľkého úľového priestoru na spracovanie nektáru a len veľká populácia včiel dokáže priniesť do úľa jeho veľké množstvo a spracovať ho. Veľká populácia včiel určuje množstvo vyprodukovaného medu, pričom platí pravidlo, ktoré hovorí, že dvakrát silnejšie včelstvo nevyprodukuje dvakrát viac medu, ale štyrikrát viac. Ak 10000 robotníc donesie 1 kg medu, tak 20000 robotníc 4 kg, 30000 = 9 kg, 40000 = 16 kg, 50000 = 25 kg, 60000 = 36 kg. Je to otestované a osvedčené v praxi Dr. Farrarom a publikované v roku 1937. Samozrejme, také vysoké rámiky v úli by boli nepraktické pri používaní tradičnej metódy včelárenia s pravidelným rozoberaním včelstva. A o tom je včelárenie na prírodnom diele, kde nikdy plodisko nerozoberáme, pretože je pre nás posvätné, preto úľ otvoríme iba pri odoberaní medu z najvrchnejších nadstavkov. V nadväznosti na výsledky získané v mojej praxi musím konštatovať, že pre včelstvá bohaté na populáciu neexistuje žiadny chudobný rok, pretože silné včelstvo disponuje bohatým kapitálom umožňujúcim mu dosahovať ekologické výsledky, o ktorých sa ani nesníva slabým včelstvám. Nezabúdajme, že zdravie včelstva je neoddeliteľne spojené s počtom včiel v úli. Dôležité je, aby úľ vyzeral dobre, potrebnejšie je, aby bol úspešný a dával zisky.